Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Kolega Jofo Viskupič, pripomenul si mi ešte jednu vec, a keď si hovoril práve o tom balanse alebo teda nájdenia rovnováhy medzi tým, za čo platiť a za čo už neplatiť, tak poviem teraz jednu vec, že v prípade, že ten balans sa nenájde, tak môže dôjsť k určitému znechuteniu práve tej časti nášho obyvateľstva, ktorá práve robí tú kultúru, tú tradičnú ľudovú kultúru a prenáša ju aj na verejnosť. A poviem to, čo som mnohokrát počul za posledné obdobie, že ak nám bude SOZA spoplatňovať naše vlastné ľudové piesne, radšej nič organizovať nebudem. A k tomuto naozaj môže dôjsť. A to sú práve pochovávanie basy, stavanie májov atď., týchto tradičných vecí, varenie lekváru a podobné záležitosti, kde sa naozaj používa len autorsky nespracovaná tradičná ľudová hudba danej miestnej folklórnej komunity, ktorá tam v tej danej obci funguje. Takže naozaj môže dôjsť k tomu, že potom nebudeme mať čo prezentovať, a pritom sme sa zaviazali medzinárodným Dohovorom o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva, koniec koncov aj naša koncepcia je k tomu zaviazaná, a potom ako chceme prednášať alebo teda prezentovať tie naše tradície, keď ich na druhej strane budeme kasírovať, takže sa to tým ľuďom neoplatí ani organizovať.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja s vami súhlasím, nesnažím sa démonizovať, len určité, poviem to tak, že praktiky mi vadia, a dneska sa mi to potvrdilo. Žiaľ, je to tak a potvrdilo sa mi to, že tá kompetencia tam nie je dostatočná na to, aby niekto proste povedal, ide ľahšou cestou. Cestou ľahšieho odporu. Áno, máme to v databáze, puf, hneď kasírujeme. V prípade, že niekto pošle dopredu playlist, ku ktorému napíše, že sú to moje vlastné skladby, budeme hrať naše vlastné a niekto to aj tak odignoruje a povie, že nie to sú autorskoprávne chránené, tak je tam niečo polemické na tomto. A v prípade, že naozaj ide použiť autorskoprávne nechránené diela, nie je tam aj podľa súčasného § 53 ods. 2, nie je potrebný ani súhlas na použitie a nie je potrebné ani zaplatiť odmenu za toto dielo, za predvedenie. Avšak tuná sa aj napriek tomu, práve to je to démonizovanie, že tu sa naozaj nejde cestou ľahšieho odporu.
Poznám ľudové hudby, ktoré hrajú rôzne žánre. Sú to typické ľudové hudby, ktoré, keď prídete na festival, proste hrajú tradičnú nespracovanú ľudovú hudbu, avšak vo svojom repertoári majú aj piesne, ktoré sú tango, úplne s prehľadom zahrajú, zahrajú dokonca aj niektorého moderného autora, súčasné veľké popové speváčky, dá sa, ale nehrajú to na tradičných folklórnych podujatiach. To sú možno uzavreté spoločnosti, firemné akcie a tak ďalej. Ale to sú, to sú práve tie polemiky, že tá hudba na tradičnom festivale hrá len nespracovaný folklór, tým pádom ho netreba ani nahlasovať, tým pádom netreba ani zaňho platiť.
A ďalšia vec je, keď sa použije na celý program dvojhodinový tradične spracovaný folklór, ale na začiatku a na konci sa použije 30-sekundová znelka. Platí sa za celý.

Ďakujem pekne a ďakujem naozaj za výnimočne korektné faktické poznámky.
Ja by som možno ešte doplnil, kolega Viskupič mi to nadhodil, možno som to zabudol trošku prezentovať, možno sa ešte k tomu dostaneme. Existuje totižto také naše špecifikum slovenské, možno to majú aj iné krajiny, ale možno v menšej miere a to je takzvaná živá kultúra. A to je práve to, čo sa deje priamo v obciach s tými interpretmi, ktorí sú nositeľmi tej tradície, a toto je, ťažko by som povedal, že napadnuteľné, že niekto v rámci tejto živej kultúry bude pravdepodobne predvádzať autorskoprávne chránené diela. A to je ten prípad, ja neviem, stavania mája, to sú fašiangové pochôdzky, to je pochovávanie basy, to sú betlehemské, betlehemské pochôdzky a tak ďalej, to je proste tradícia, ktorá sa dedí a dedí sa priamo v tom prirodzenom prostredí, v ktorom sa diala aj pred desiatimi, päťdesiatimi, sto, dvesto, päťsto rokmi. Možno nie v takej forme, ale určite v nejakej podobe áno. A toto je to naše špecifikum regionálne, ktoré nie je spracovaním nejakého materiálu alebo môže byť obnovením starých materiálov.
A možno aj tuná kolegovi Jarjabkovi, že tí dvaja autori, ktorí sú spracovatelia ľudovej hudby do iného štýlu, môžu byť autormi tých svojich diel, ale tá istá melódia môže byť vytiahnutá z archívu záznamov nahratého kohokoľvek alebo môže byť vytiahnutá z notového zápisu a tam, naozaj ja keď budem interpretovať to pôvodné dielo, a možno sa bude veľmi podobať aj na to autorskoprávne alebo teda upravené, je tam polemika, či je, alebo nie je.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení občania, čakali sme a čakali sme dosť dlho teda, ale, chvalabohu, dočkali sme sa nového Autorského zákona. Vznikli totižto kedysi dávnejšie určité problémy pri kolektívnej správe práv a tie sme chceli riešiť, keďže ministerstvo dalo prísľub, že pripravuje úplne nový Autorský zákon, tak tieto drobné zmeny sme už do starého zákona neaplikovali.
Nový návrh zákona má naozaj zhruba o 100 paragrafov viacej ako ten starý aj body sa trošku rozšírili a naozaj reflektuje súčasné potreby, najmä potreby digitálnych technológií, šírenia a tak ďalej, čiže nové technické prostriedky, ktoré v starom Autorskom zákone neboli. Zároveň tu vzniká polemika. Aj vznikla polemika o tom, ako tento Autorský zákon do budúcnosti pomôže alebo nepomôže rozvoju kultúry na Slovensku. Na jednej strane áno, môže pomôcť, ale na druhej strane ani veľmi nemusí.
Teraz hovorím konkrétne za jednu oblasť a je to oblasť tradičnej ľudovej kultúry alebo teda folklóru všeobecne, pretože tu vznikali a vznikajú spory o tom, či je ľudové dielo alebo teda dielo nášho ľudu autorskoprávne chráneným alebo nechráneným dielom. Samozrejme, že ak niekto v duchu zákona má určitý autorský prínos do hudby, tak, samozrejme, má nárok na autorskú odmenu a veci súvisiace s autorskoprávnou ochranou. Avšak je tu polemika o tom, či interpretované dielo ľudovej kultúry, a teraz konkrétne hovoríme o ľudových piesňach, súčasťou hudby, je teda súčasťou ľudových piesní, je určitá melódia, takže tam je zahrnutá aj hudba, aj spev, v podstate aj text, že či úprava, určitá úprava povedzme starej nahrávky, zápisu notového nejakými zberateľmi je predmetom autorskej ochrany, alebo nie je. Či tam vôbec je nejaký autorský prínos a aký veľký? Ak niekto medzi dve pesničky vloží nejakú medzihru, pár tónov, dá sa to považovať za úpravu alebo sa to nedá považovať za úpravu, a teda už to spadá pod autorskoprávnu ochranu, alebo nie.
Toto je jedna časť problematiky ľudovej hudby a druhá je potom odhaľovanie toho, či teda ide skutočne o autorskoprávne chránený obsah, alebo nie. Za súčasného stavu vznikali problémy v rámci kolektívnej správy práv v tom, že povedzme folklórna skupina nenahlásila to, že ide v obci stavať máj a popri tom si bude spievať. Podľa výkladu kolektívneho správcu práv ide o verejné prezentovanie, teda verejnú kultúrnu udalosť. Tým pádom podľa zákona mala by táto udalosť nahlásená kolektívnemu správcovi práv, ktorý potom na základe svojich vnútorných predpisov určí, či boli, alebo neboli použité autorskoprávne chránené diela.
Dnes som však zistil, že kolektívny správca práv nie je kompetentný určiť, či skutočne ide o autorskoprávne chránené dielo, alebo nejde o takéto dielo. Kolektívny správca práv totižto má svoju nejakú databázu, do ktorej mu zadá nejakým zrejme vyhľadávaním názov predmetnej skladby, a tam mu vybehne, že áno nachádza sa v databáze, tým pádom je autorskoprávne chránená. Ale táto skladba môže mať sto, možno tisíc podôb na Slovensku a v tomto prípade kolektívny správca práv vôbec nemá záujem skúmať o tom alebo tento stav, či naozaj je toto dielo, je to pôvodné alebo už istým spôsobom autorsky upravované. Vyskočí jednoducho v databáze a tým pádom už je autorskoprávne chránené a vôbec nezáleží na tom, že ho interpretuje folklórna skupina, teda pôvodný nositeľ tradície v danej obci, v ktorej sa tieto pesničky tradujú z generácie na generáciu, teda žiadny autor tam nie je.
Ďalšou zaujímavosťou je, že doteraz stavanie májov bol taký nejaký prirodzený proces, a nikdy nedochádzalo k tomu, že by sa ozval kolektívny správca práv, že nejaký organizátor, v tomto prípade obyčajná folklórna skupina, ktorá sa dohodne s obcou, že ide postaviť máj, že by doteraz platila nejaké autorské odmeny za použitie ľudových piesní. Zrazu tu tento problém vyvstal a za minulý rok sa našli určití organizátori, ktorí si nesplnili povinnosť nahlásenia kultúrneho, verejného kultúrneho podujatia na kolektívneho správcu práv. Z toho potom vyplývajú, samozrejme, pri dodržaní, striktnom dodržaní zákona povinnosť pre kolektívneho správcu práv na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe použitia autorskoprávne chráneného diela, pričom k tomuto, samozrejme, nedošlo. Tam, samozrejme, ide o celý proces skúmania toho, či naozaj k tomuto stavu došlo, a akým spôsobom.
Tieto veci by sa určitým spôsobom mali napraviť v rámci nového Autorského zákona, a aby naozaj nedochádzalo k popieraniu práv autorov, ktorí naozaj vytvorili, ešte raz opakujem, ktorí vytvorili nejaké hudobné dielo, tak je povinné, teda všetci organizátori dostanú povinnosť, aby nahlasovali, že sa na nejakom verejnom kultúrnom podujatí budú používať určité hudobné diela. Ak však kolektívny správca práv nie je kompetentný na určenie toho, že či dané autorské dielo je, alebo nie je autorskoprávne chránené, ako potom môžeme zabezpečiť, že sa naozaj nebude zbytočne platiť za niečo, čo patrí tomuto národu, tomuto ľudu?
V tomto prípade však musím pochváliť ministerstvo kultúry, pretože na základe určitého vyhrotenia situácie spísaním petície proti zmenám v Autorskom zákone, ku ktorým došlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, upustilo od úpravy, aby organizátori kultúrnych podujatí, na ktorých znie ľudová hudba, boli povinní nahlasovať dvakrát kolektívnemu správcovi práv to, čo sa vlastne na podujatí vôbec bude prezentovať. Ak totižto organizátor potvrdí, že sa budú prezentovať predovšetkým diela autorskoprávne nechránené, za tým by si mal, samozrejme, stáť a už je len na kolektívnom správcovi práv, aby zistil, či skutočne nedošlo k porušeniu autorských práv a nebolo prezentované aj dielo, ktoré je autorskoprávne chránené. V Nemecku je to napríklad tak, že príde inšpektor na dané podujatie s kamerou, s diktafónom, nahrá alebo natočí si časť, ľubovoľnú časť podujatia, kde je prezentovaná hudba, spev, a na základe softvéru dokáže identifikovať, či sa hrala skutočne, či sa hralo skutočne to, čo bolo dodané v rámci organizátora kolektívnemu správcovi práv. Samozrejme, väčšinou sa jedná o modernú hudbu, a nie o tradičnú ľudovú hudbu, ale aj tu by sa dalo v podstate určitým spôsobom zistiť, teda že či sa hralo to, čo organizátor nahlásil. Avšak aj tu je problém, určité typy folklórnych podujatí nedokážu dopredu vôbec identifikovať čo a akým spôsobom sa bude prezentovať.
Mám možno dva príklady, jeden od nás zo Slovenska a jeden zoberiem zo zahraničia. Začnem tým zahraničným, zúčastnili sme sa ešte kedysi dávno s folklórnym súborom Železiar na folklórnom festivale v Szegede Maďarsku. Tam sme boli požiadaní, bol spravený, navrhnutý program, ktorý mal určitú tému. Náš vedúci bol požiadaný o to, aby sme skúsili dať choreografiu, ktorá do tejto témy spadá určitým spôsobom, takže až priamo na festivale, v telocvični sme prezentovali to, čo by sa malo na druhý deň prezentovať. Čiže ani organizátor absolútne netušil, čo ktorý folklórny kolektív bude na tom javisku prezentovať v rámci hudby, spevu a tanca.
Teraz sa vrátim na Slovensko, máme niekoľko festivalov folklórnych, kde sa uskutočňujú súťaže ľudových hudieb. A keďže som niekoľko z nich moderoval, pýtal som sa ľudovej hudby, ktorá akurát išla na javisko, že čo budú hrať. No odpoveď bola taká zaujímavá, že vieš čo, neviem, čo ma prvé napadne. Takže ten dotyčný primáš, samozrejme, mali natrénované veci zo súboru, až na javisku si ujasnil, čo vôbec bude hrať. Ako to potom má ten organizátor nahlásiť vopred?
No a druhá časť týchto folklórnych podujatí sú tzv. tanečné domy alebo ľudové zábavy. Ľudová hudba jedna, druhá, tretia, piata, sólisti, inštrumentalisti, heligonkári sa zídu niekde na pľaci a prebieha voľná zábava. Naozaj nikto, nikto, ani ten muzikant, ani tí speváci, ani tí účastníci, ktorí sú tam, nikto z nich netuší, čo sa spievať bude, čo sa bude hrať, pretože sa to robí spontánnou formou, príde sa pred muziku a rozkáže sa. No a chcel by som vidieť takého organizátora, ktorý by si zvlášť zaplatil alebo zabezpečil človeka, ktorý by sedel počas celého podujatia, možno aj v troch-štyroch rohoch, lebo keď sa spontánne hrá na viacerých miestach, aby sledoval, že čo sa vlastne odohralo, a aby potom toto mohol odovzdať kolektívnemu správcovi práv, že či sa náhodou nepoužilo nejaké autorsky spracované dielo. A toto sú problémy, ktoré, žiaľ, kolektívny správca práv nejak nechce uznať, preto to zabaľuje pod jeden balík, že v prípade, že sa nevie, že či naozaj je alebo nie je autorskoprávne chránené dielo prezentované, takto sa to bude brať, akože to je autorskoprávne chránené. Tým pádom budú folkloristi alebo organizátori folklórneho podujatia cálovať. Teda platiť za to, že sa prezentuje ľudová hudba.
A v tomto je trošku problém, pretože niektorí organizátori už si povedali, viete čo, ja na tom nezarobím nič, pretože to robím zo srdca, narobím sa na tom ako taký... niečo, nedostanem ja svoju autorskú odmenu ani honorár, o tom nesnívať, možno mám nejakú tú zabezpečenú stravu, možno dostanú nejaké smeti tí interpreti, ktorí tam prídu, a ja mám ešte byť v mínuse za to, že musím zaplatiť nejakú hromadnú licenciu? V tomto prípade, keď prišiel návrh zákona autorského do medzirezortného pripomienkového konania, bol folkloristom celkom vyhovujúci. Potom však v medzirezortnom pripomienkovom konaní prišiel kolektívny správca práv, konkrétne SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský, s návrhom, aby folkloristi posielali dvakrát to, čo sa bude diať, čiže nahlásenie vopred a nahlásenie potom. Je to naozaj problematika zložitá a nedá sa, nedá sa to, už som vám to pred chvíľkou dokumentoval, že je to nemysliteľné na folklórnom podujatí a aj napriek tomu, že sa dodá playlist, tak SOZA nie je kompetentná na to, aby určila, či skutočne ide o autorsky chránené dielo alebo nechránené dielo.
A môžem to vysvetliť ešte aj iným spôsobom. Ľudová hudba, ktorá 40 rokov alebo vyše 40 rokov zbiera ľudové piesne v určitom regióne, hrá si to podľa svojho, tak ako to počuli od starých muzikantov, tak ako im to zaspievali staré tetky, starí ujkovia, bačovia. Dnes však tieto pesničky hrajú už v niektorých súboroch a povedzme, že sú určitým spôsobom upravené. Táto pieseň sa vyskytne v databáze kolektívneho správcu a na základe toho už je autorskoprávne chránená. Ale táto ľudová hudba, ktorá tú pieseň hrá 40 rokov alebo vyše 40 rokov v tej pôvodnej verzii, vôbec nehrá autorskoprávne chránený obsah, ale kolektívny správca práv povie, že to je chránené dielo, to znamená, že musíte za to zaplatiť. A toto je nonsens. Preto sú to naozaj dve roviny. V prvom rade na hlasovanie a v druhom rade kompetencia na to, že či dokážem posúdiť, že ide o autorskoprávne chránený obsah alebo autorskoprávne nechránený obsah. Toto však zákon akosik nerieši a je to na svojvôli kolektívneho správcu práv.
Keď som hovoril, že do procesu medzirezortného pripomienkového konania vstupovala SOZA, ktorá bola účastníkom prípravy tohto Autorského zákona, avšak to, čo tam chcela zamontovať, jej neprešlo. Koľko tam bolo, pán minister, tých ľudí, ktorí riešili Autorský zákon? Si hovoril, vyše tridsať. V tej základnej skupine 30 ľudí sa nezhodlo na tom, to, čo chcela presadiť SOZA v rámci Autorského zákona. Ona bola súčasťou. Bola v príprave. Tieto veci posunula v medzirezortnom pripomienkovom konaní a naozaj mohlo dôjsť k tomu, že zase sa bude robiť určitá duplicita a nepohodlná pre folkloristov, pretože naozaj je nemysliteľné niektoré veci proste robiť takýmto spôsobom. Vznikla petícia, zdvihla sa vlna odporu, túto petíciu naozaj podpísalo veľmi veľa ľudí a osobností slovenskej etnológie, etnografie, folklóru a tak ďalej a na základe tohto potom po rokovaní na ministerstve kultúry sme teda zistili, že na rokovanie vlády išiel zákon v prijateľnej podobe pre folkloristov. To znamená, že tie state, ktoré by mali byť problematické pre organizátorov folklórnych podujatí, neboli zapracované tak, ako to chcela SOZA.
Ja by som chcel apelovať na pána ministra, lebo dneska som bol teda na rokovaní v SOZE, a SOZA predtým bola na ministerstve, aby sa nenechal uchlácholiť určitými rečami o tom, že je to potrebné a nevyhnutné, lebo dochádza k podvádzaniu v rámci tejto oblasti. Ako som uviedol z nemeckého príkladu, na toto, aby si niekto preveril, či skutočne ide o autorsky nechránené alebo autorsky chránené diela, majú byť inšpektori. SOZA tvrdí, že ich má málo, ale ja sa pýtam, keď je niekto naozaj dlhoročným organizátorom folklórneho podujatia, či on bude podvádzať, alebo bude podvádzať niekto, kto, je nejaká firma niekde v obci a povie, že asi ide hrať ľudovú hudbu. Tak asi sa skôr vyberiem na kontrolu nie na to folklórne podujatie, ktoré má dlhoročnú tradíciu už niekoľko rokov, ale skôr idem sa zamerať na kontrolu práve takýchto. A to by mali mať na to svoje kapacity. Takže tak ako je zákon predložený, je zatiaľ v poriadku. Ja budem čakať a prídem na výbor pre kultúru a médiá, aby som sa dozvedel, či tam náhodou niekto nepríde s nejakým pozmeňovákom, ktorý ma sťažiť proces nahlasovania a nenahlasovania folklórnych podujatí na kolektívneho správcu práv.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Inštitúcia pre to, aby inštitúciou len bola a v podstate nenapĺňala svoju činnosť, je zbytočnosťou. Pokiaľ viem, na miestnej úrovni každá obec má vytvorenú alebo teda podstatná väčšina obcí má vytvorenú svoju kultúrnu komisiu. A tá určuje, ako sa bude kultúra v obci rozvíjať a akým spôsobom, ale hlavne má aj nástroj priamej podpory tejto kultúry, čo osvetové zariadenie nemá.
Čiže osvetové zariadenie môže byť naozaj len podporným, ale tým pádom nemusí byť na miestnej úrovni, pretože je zbytočným. Lebo naozaj sama obec, ktorá má kultúrnu komisiu zloženú z ľudí, ktorí, niektorí možno aj rozumejú tej kultúre viac, niektorí menej, ale rozhodujú o tom, ako sa kultúra v obci bude rozvíjať aj v nadväznosti povedzme na rozvoj cestovného ruchu, na rozvoj športu, voľnočasových aktivít a tak ďalej. Ale ako hovorím, má okamžitý nástroj finančnej podpory, a tá vie zabezpečiť naozaj aj ten rozvoj, čo v tomto prípade u osvetového zariadenia nevidím, pretože osvetové centrum alebo - či už veľké, alebo malé - osvetové stredisko nedokáže priamou finančnou podporou zabezpečiť rozvoj. Ono môže byť naozaj len takým edukatívnym poradným orgánom, ale na miestnej úrovni potom nemá veľký význam.
Preto som sa pýtal a moja otázka smerovala aj k tomu, že ako zákon musí vytvoriť určitý rámec na to, aby sa zabezpečilo v rámci rozvoja aj financovanie, takže ten zákon nie je len o tom, že ideme ho novelizovať, lebo od roku 2001 nebol novelizovaný. Áno, to je pravda, medzitým sa zmenili kompetencie, ale treba tu vyriešiť aj otázku, naozaj aj toho financovania, ak sa má zabezpečovať rozvoj, a nielen v oblasti zabezpečenia súťaží, ale aj povedzme podujatí a samotnej činnosti záujmovej a umeleckej.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, je dobré, že sa po dlhšom čase novelizuje zákon o osvetovej činnosti. V podstate to bol druhý zákon, ktorý som si tak nejak začal hlbšie študovať, keď som nastúpil do Národnej rady, a začal som teda prehodnocovať časti alebo teda veci, ktoré by bolo za hodno zmeniť, aby osvetová činnosť fungovala trochu lepšie.
Ono niektoré tie state nie sú zlé ani za súčasného systému alebo stavu, ale, samozrejme, treba aj určitý progres, pretože niektoré veci sú už trošku zastarané a aj na nové technológie, ktoré prišli, tak aj na to to treba prispôsobiť, ale osveta, osvetová činnosť je v podstate práca s ľuďmi a pre ľudí a o ľuďoch. To, že niečo je o ľuďoch, vždycky závisí od samotných ľudí, ktorí sa zapájajú do tejto činnosti. Aj tí, ktorí robia tú záujmovú, umeleckú alebo záujmovú akúkoľvek činnosť, ktorú vyvíjajú v prospech národa, no a potom sú tu tie podporné orgány alebo organizácie, ako sú osvetové zariadenia, ktoré by mali určitým spôsobom byť nápomocné v tom, aby činnosť kolektívov, ktoré sa rozhodli venovať záujmovej činnosti a v mnohom, v mnohom, teda hlavne umeleckej činnosti, aby určitým spôsobom napredovali. No a napredovať môže ten, kto má určité zručnosti a vedomosti. A hlavne vedomosti sú tie, ktoré by mali byť veľmi nápomocné práve v tom, aby sa tá ich činnosť uberala povedzme tým potrebným smerom.
Človek keď je, má určitý svoj entuziazmus, nie je problém dohodnúť sa s partiou, ideme robiť toto, ideme robiť hento a robia to na základe im poznaného aj napriek tomu, teda že nemajú odbornú fundovanosť v danej oblasti, ale chcú. Možno si niekde niečo prečítali, niečo naštudovali a toto ich smerovanie nemusí byť v každom prípade dobré, pretože sa môže uberať možno niekde trošku inde, ako, ako by bolo požadované, a odkláňajú sa povedzme od toho pôvodného smeru, ktorý chceli rozvíjať, prezentovať, ukazovať na verejnosti. A práve preto sú tu osvetové zariadenia, ktoré v určitých oblastiach majú tých ľudí trošku tak nasmerovať, že skúste sa, alebo naštudovať si toto, preštudovať si hento, skúste sa pozrieť na iné kolektívy, odporúčam vám tieto, tieto, tieto, tieto. A takýmto spôsobom skúste potom pracovať. Samozrejme, keď sú pracovníci osvetových zariadení takí, ktorí toto dokážu, a majú aj oni dané vedomosti, tak je to všetko v poriadku. Horšie je, keď takíto pracovníci tam chýbajú, a tí tiež potom nie sú určitým spôsobom vedení alebo chýba im taká tá nejaká centrálna usmerňovacia časť, ktorá by im povedala, že no vy to síce myslíte dobre, ale tuto to takto nefunguje, resp. nefunguje to na celom Slovensku tak, ako si to predstavujete vy.
Čiže všetko je to o ľuďoch a naozaj záleží od tých ľudí, ktorí sú nasadení do týchto organizácií a ktorí potom majú viesť odborne alebo riadiť práve činnosť týchto záujmových útvarov. A v niektorých prípadoch sa stáva to, že práve ľudia, ktorí aj sú odborne fundovaní, aj majú určitý entuziazmus, majú aj odborné vedomosti, aj by chceli rozvíjať aj poradenstvo, aj všetko možné okolo toho, ale sú akosi istým spôsobom eliminovaní, lebo nie sú niekomu po chuti. Áno, dochádza v niektorých zariadeniach aj ku takejto, nazvem to, podvratnej činnosti. A to potom nevedie k pozitívnym výsledkom, ale k stagnácii.
Keď som si čítal návrh tohto zákona, v úvodných statiach, tuším v bode 2 sa píše, že sa má zabezpečovať ochrana a rozvoj. A v ďalšom bode je na prvom mieste napísaný rozvoj. No rozvoj sa môže docieliť jedine tým, keď je nielen určitá vzdelanostná podpora, ale najmä finančná podpora, a toto by som mal trebárs otázku na pána ministra, že keď chceme zabezpečiť rozvoj, k tomu je nevyhnutné naozaj materiálno-technické zabezpečenie určitých vecí, aby sa niečo mohlo rozvíjať. Pretože ak je človek študovaný, vzdelaný, fundovaný, má záujem, má entuziazmus, ale na druhej strane musí sa venovať niečomu podstatnému, čo mu prináša živobytie, nemôže sa venovať tejto činnosti povedzme naplno tak, ako by sa chcel venovať, lebo si potrebuje zabezpečiť v prvom rade živobytie, takže to je v prvom rade podpora takýchto ľudí, ktorí chcú, a tá zatiaľ nie je systémová. Preto sa opýtam, teda že čím chceme zabezpečiť podporu takýmto ľuďom, a potom aby naozaj bol rozvoj, pretože ja mám, zoberme si ochotníkov, divadelníkov. Majú schopného režiséra, vyštudovaného, žije v obci dlhé roky, pozná prostredie, naštuduje hru, zoženie si ochotníkov, naštuduje teda s nimi nejakú divadelnú hru, jednu, druhú, tretiu alebo povedzme najprv jednu, ale aby sa rozvíjal, potrebuje na to kostýmy, určité kulisy a to sa nedá vždy všetko robiť na kolene a za pánboh zaplať. Že ako je týmto spôsobom poňatý rozvoj, pretože k tomu rozvoju, aby sa niečo naozaj rozvíjalo, aby sme napredovali, my potrebujeme financie. Že ako je v rámci osvetovej činnosti, keď je tam zadefinovaný priamo v osvetovej činnosti, že rozvoj, že ako sa ten rozvoj napĺňa v rámci tohto zákona, prípadne v rámci iných zákonov, lebo vieme, že grantový systém povedzme ministerstva kultúry, ktorý je, dáva, ale nie každému. Niekto áno, niekto dostane, niekto nie, určuje to nejaká komisia, ale nie je to vždy objektívne, podľa toho, aj ako sú ohlasy verejnosti, aj odbornej verejnosti v jednotlivých oblastiach. Takže tuná, by som povedal, že chýba systémové opatrenie na to, aby sa napĺňala vôbec tá téza toho rozvoja osvetovej činnosti.
V každom prípade určite budeme ešte dozerať na to, ak prídu prípadné pozmeňovacie návrhy, a niektoré návrhy, ktoré predniesli aj kolegovia, akým spôsobom budú zapracované, a možno prídeme aj ešte my s niektorými návrhmi, ale ako hovorím, všetko je o ľuďoch, a keď ľudia chcú, všetko sa dá. A netreba im vymedzovať rámce, že toto môžeš, toto nemôžeš. Osobne mám takú skúsenosť, že aj v rámci vzdelávania Národnej osvetové centrum malo akreditované vzdelávanie v oblasti tanečnej pedagogiky, a kurz, ktorý bol akreditovaný ministerstvom školstva, čo teda je v súlade, že v kooperácii, tak trval dva roky, určili to špičkové dámy, ktoré dneska radia ministerstvu školstva v určitých veciach, a zaujímavé, že po čase sa certifikát, ktorý sme dostali ako taneční pedagógovia, stal nefunkčným. Akreditované vzdelávanie zrazu bolo nedostatočné. A robilo to problém potom, samozrejme, v pedagogickej spôsobilosti na základných umeleckých školách.
Takže aby v budúcnosti k takýmto veciam nedochádzalo, že keď Národné osvetové centrum má akreditované vzdelávanie v určitej oblasti, aby sa nemohlo stať, že toto sa zrazu stane nefunkčným, pretože tomu chýba, ja neviem, možno dva mesiace navyše, alebo možno si mal niekto pozrieť, že to učivo bolo zhutnené a že sa tam naozaj nabralo presne to, čo sa nabrať malo, však to učili koniec koncov tie dámy, ktoré to potom určovali, aby naozaj v budúcnosti nedochádzalo k takýmto veciam.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Martvoň, už keď ste hovoril o tom, že kto, kde, kedy, s kým, čo, ako dohadoval, mňa by tiež napríklad zaujímalo, že kto, kde, za akých okolností a s kým dohadoval PPP projekty novej nemocnice, ktorá sa má stavať v Bratislave. Kto a kde, s kým a za akých okolností dohadoval nezmyselný obchvat D4, ale pritom zmyselný obchvat R7 alebo príjazdovú diaľnicu, rýchlostnú komunikáciu R7 k Bratislave. To by ma tiež celkom zaujímalo, keď ste tuná hovorili o tom, že viete, kde a kto, kde, s kým dohadoval isté veci. O diaľniciach neviete nič, ani o tých cenách, len to, čo sa vypísalo niekde, ale pritom vôbec tomu nerozumiete. Takže to sa nečudujem, že rozprávate úplne od veci.
No a to vaše riešenie smerácke, ktoré ste si včera schválili, to je to, čo som hovoril vo včerajšom prejave. Vy namiesto zaplateného obeda hodíte tým živnostníkom ohlodanú kosť. A ešte poviete, no ak sa vám to nepáči, nemusíte to zobrať, ale iné riešenie pre vás nemáme. To je ten problém váš. A ešte k tomu tú ohlodanú kosť zaplatia všetci občania Slovenskej republiky. A pritom ešte aj, samozrejme, protiprávne, pretože Európska centrálna banka sa proti tomu postavila, že ten bankový odvod, ktorý je, tak je len na jeden jediný účel.
Vy ste včera odhlasovali, že tú pol miliardu dávate do rúk tejto našej vláde. Vláda bude rozhodovať o tom, kde sa použijú tieto financie. Do štátnych podnikov teda so 100-percentnou účasťou štátu. Tak som zvedavý! Táto zodpovedná vláda? Ha-ha-ha.

Kolega Martvoň, vidím, že vy máte naozaj bohatú prax, aj z jednej, aj z druhej strany pravdepodobne, keď tak dokonale ovládate procesy. V každom prípade v tom, v prípade toho doktora, ešte sa len zapochybovalo a na druhý deň tam už mal políciu a zhabali mu počítače a papiere. Viete, to je práve na tomto také zaujímavé, že niekde netreba odposluchy, načo, však aj z toho sa dá vychádzať, ale tu u nás treba prípravu.
No a čo sa týka tých pozmeňovákov. Viete, vy ste nesedeli tuná v rokovacej sále od rána, vy ste prišli až tak tesne pred nejakou jedenástou, tuším, a nepočuli ste ani dôvody, ktoré predkladali predtým rečníci. Takže to, čo ste hovorili, už je v podstate irelevantné, lebo asi ste, asi nerozumeli tomu, čo rozprávate, pretože nepoznáte podstatu tých predložených pozmeňovákov. A ten pozmeňovací návrh, ktorý predložil kolega Lipšic (reakcia z pléna), je zaujímavé, zaujímavé, že ste o ňom nediskutovali s kolegom Lipšicom. Nemali ste diskusný príspevok k tomu, že čo je v tom konkrétne zle, to, čo ste pred chvíľkou pomenovali. Vy ste povedali, tam to je zle, tam to je zavádzajúce, tam to je blbé, no ale to isté môžeme povedať aj my o tom vašom návrhu, a preto sme ho vylepšili. Ale my sme ho vylepšili, nepovedali sme, že je to je blbý úplne, viete, tak ako vy. To znamená, že povedzte, že čo tam je zlé, a môžeme o tom ešte diskutovať, ako to ešte vylepšiť. Ale vy nediskutujete, v tom je ten problém. A toto je to, čo nám vytýkate, že my stále len kritizujeme, kritizujeme a nevieme proste predložiť nič. Ale my sme predložili. A my chceme, aby ste o tom diskutovali, aby ste nám povedali, že kde urobíte vylepšenia, keď to už teda máte na laviciach, ale nikto o tom z vás nediskutuje. Vy proste máte nadiktované, že máte schváliť to, čo predložila vláda, čo tuná predložila ako pozmeňovací návrh vaša členka, a o inom sa baviť jednoducho nebudete. A toto je ten problém. Vy máte naozaj plné ústa len toho, že my nič neprekladáme, že my nič nevieme, ale na druhej strane keď predložíme, tak potom neschválite ani jeden náš návrh a ani o tom nediskutujete.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dostali sme sa takpovediac do záverečnej fázy riešenia problému, ktorý vznikol, no vznikol, vznikol už dávno, ale ktorý vyplával na povrch pomerne nedávno, keď už sa začínali vo veľkom hlásiť oklamaní veritelia firmy Váhostav, že nedostali vyplatené faktúry za odvedené práce. S riešením samozrejme prišla, konečne, aj vláda, ktorá nám ho predstavila včera po tlačovke premiéra, ale dovtedy sme teda nevedeli, že čo. Bol tu nejaký kvázi návrh, ktorý potom prišiel vylepšený o pozmeňovák, a my sme medzitým pracovali v rámci opozície na niekoľkých pozmeňovacích návrhoch.
Výčitky, ktoré smerovali k návrhu vlády, boli v tom, že či skutočne je obhajovaný a chránený verejný záujem. To znamená, že jedná sa o dobré spravovanie našich verejných financií, nášho verejného majetku. A v tomto bola aj polemika o tom, že keď Záručná a rozvojová banka prevezme záruky za týchto drobných veriteľov a bude to v budúcnosti nejakým spôsobom vymáhať od Váhostavu, že či sa vôbec dostane naozaj k tým pohľadávkam. Nikto dodneska totižto nevie garantovať, že sa k tým pohľadávkam skutočne dostane. Na jednej strane sa hovorí o nulovej hodnote akcií Váhostavu. Na druhej strane sa hovorí o tom, že teda akcie sú a budú mať pre štát hodnotu, ak ich štát odkúpi. Štát sa včera dohodol s veriteľmi, aj s tými zabezpečenými, aj s tými nezabezpečenými, o tom, že si nejak podelia veci. A mne to tak trošku prišlo, ako keď prídete do reštaurácie a objednáte si jedlo a to jedlo vám dlho nechodí, a potom príde čašník a povie vám: viete čo, tu máte kosť, ak sa vám nepáči, nemusíte dostať vôbec nič. Takže buď dostanete kosť, alebo nedostanete nič. To mi tak prišlo, že to riešenie, na ktorom sa dohodli s vládou Slovenskej republiky. Ono tá kosť je teraz výhodná pre tých drobných veriteľov, pretože tí potrebujú nevyhnutne peniaze, pretože už dlhodobo, už dlhodobo nemajú zaplatené a musia z niečoho žiť, aj ich rodiny, aj firmy a tak ďalej. Takže oni pristali na toto riešenie, ale nemyslím si, že je to riešenie najlepšie. A naozaj toto sme tuná dlho kritizovali.
Takže skutočne je to v prvom rade kritizovaný verejný záujem a to, že naozaj, či odkiaľ pôjdu tie financie, či to sú verejné financie. Už sme to tu rozobrali sprava, zľava, ekonómovia, právnici. Sú to verejné zdroje, z ktorých budú vyplatené peniaze drobným veriteľom, tie odvody bánk. A teraz je otázne teda, že čo s tými akciami Váhostavu. A ešte by bolo možno záhodno zapolemizovať o tom, že kto vlastne vlastní akcie Váhostavu? Či v tom náhodou cez tie schránkové firmy nie sú zaplatení aj niektorí čelní predstavitelia... (Rečník sa na chvíľu odmlčal.) Čelní predstavitelia, ste si odpovedali, kolega poslanec z vládnej strany. Viete, bolo by to zaujímavé dopátrať sa k tomu. Ja o tom môžem zatiaľ len polemizovať, ale ak má vláda taký enormný záujem zrazu na odkúpenie akcií v podstate za polovicu, ktoré potom môžu mať hodnotu dvojnásobku. No pre štát to bude bohovsky výhodné a teda je polemické naozaj, či to bude, či to nebude, ale to uvidíme časom, na čo sa pristúpi, ako sa pristúpi a v podstate, čo sa schváli.
Bolo nám vytýkané, že opozícia tu nič nepredkladá. No nepredkladali sme, lebo v prvom čítaní sa to nedá. Takže zase ste zavádzali tak trochu občanov Slovenskej republiky. Ale predložili sme minimálne štyri pozmeňovacie návrhy plus jedno uznesenie. A to by som chcel aj kolegovi Martvoňovi dopredu povedať, že to uznesenie, ktoré predložil poslanec Kollár, je také, ktoré systémovo do budúcnosti môže vyriešiť to, čo ste kritizovali niekoľkokrát, desiatokkrát vo faktických poznámkach, že tento zákon je zlý a že to prijala ešte vláda, kedysi, kedysi dávno, dávno, ale vy ste doteraz nič neurobili. Takže tuná ho máte a ja som zvedavý, ako bude kolega Martvoň hlasovať za toto uznesenie a za ten pozmeňovák, ktorý predložil kolega Kollár. Pretože to je práve riešenie toho, čo on doteraz kritizoval.
Aby sme sa dostali trošku ďalej, budem citovať jedného bývalého elitného policajta, ktorý povedal pre jeden spravodajský internetový portál, že trestnej činnosti sa vždy darí tam, kde zlyháva činnosť štátnych kontrolných a represívnych orgánov. No a včerajšiu akciu NAKA by sme mohli povedať alebo pomenovať zlyhaním. Pretože ako sme sa dozvedeli, ono to nebola razia, ono to bola návšteva vo Váhostave. Ale ja si pamätám, že vo štvrtok tu, mal som taký trošku tvrdší prejav, som hovoril, prirovnával som situáciu doktora, ktorý údajne vzal nejaké päťtisícové úplatky. Okamžite mu tam nabehla polícia, zabavila počítače, dokumenty, všetko. Vo štvrtok som to tu hovoril. NAKA prišla v utorok, štvrtok, to je štvrtok, piatok, sobota, nedeľa, pondelok, asi nepracujú cez víkend, lebo však cez víkend všetci tiež oddychujú, aj tí, ktorí robia nekalé činnosti, majú tiež oddych, takže nič sa neskartuje, nič sa nevymazáva z hard diskov, nič sa neformátuje. Takže NAKA si dávala nejak tak načas. Ja sa pýtam prečo?
Ale to nie je otázka len súčasnosti. A to by som poprosil teraz aj pána ministra, pretože tuná odpovedal môjmu kolegovi na otázku, že či vedel, že boli problémy vo Váhostave už predtým, sa ho pýtal kolega Kadúc. Podľa mojich informácii bolo podaných niekoľko podnetov na polícii ohľadne nevyplatených faktúr firmou Váhostav. A tieto problémy siahajú už, ešte za prvej vlády Roberta Fica. Tam začali byť prvé problémy s vyplácaním faktúr. A, pán minister, povedzte mi, či na ministerstve náhodou nemáte list alebo listy, lebo neverím, že z tých 900, či koľko, viac ako 900 oklamaných veriteľov nenapísalo aj na ministerstvo. Lebo viem, že buď píšete na firmu, ktorá vám dlží peniaze, alebo potom na vyššiu inštanciu, čo v tomto prípade, keď je Váhostav a bol zabezpečený zmluvou s NDS, tak sa určite živnostníci obrátili na NDS-ku a poprípade určite písali aj na ministerstvo, prípadne na Úrad vlády, ktorý by im mohol pomôcť v tomto. (Reakcia ministra.) Nie, nie, nie, vy nemáte políciu, ale ak niekto napíše na ministerstvo, že takýto problém je, určite by ste mali o tomto vedieť. A ak vám ho niekto zamlčiaval, to znamená, že si asi ministerstvo spravodlivosti... A kto má pomáhať? Však spravodlivosti sa domáhajú tí ľudia! Drobní veritelia sa predsa domáhajú spravodlivosti. Nebola mi vyplatená faktúra, podal som trestné oznámenie. Trestné oznámenie bolo akože len tak dané preč, pretože neboli dôkazy na to, aby to išlo v tomto. Ja sa len pýtam, pán minister, teraz akože nesmejte sa, ja to myslím smrteľne vážne. (Reakcia ministra.)
Dobre, tak ja sa popýtam teda verejne, že či niekto z týchto oklamaných drobných veriteľov v minulosti, povedzme 4 - 5 rokov naspäť, písal na ministerstvo spravodlivosti o tom, že sa stala nejaká krivda nevyplatenia faktúry za štátne zákazky firiem, ktoré vyhrali, ale neboli vyplatené peniaze dodávateľom. Kľudne mi napíšte, kontakt nájdete na stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Ono totižto prax je taká, že niekto príde za vyšetrovateľom, nahlási nezaplatenie faktúry, vyšetrovateľ by mal vyšetrovať, zozbierať dôkazy a okamžite konať, dať exekučný príkaz, vec je vybavená, ide exekúcia na majetok.
No áno, ešte tam súd môžeme do toho zapojiť, súd to musí, samozrejme, áno bez toho to nejde. Ale toto sa neudialo, nikdy sa to, ani na ten súd sa to nedostalo, pretože už v štádiu vyšetrovania sa skonštatovalo, údajne je taká prax, že je vypočutý ten obžalovaný, a ten skonštatuje, že: viete čo, ale u nás sa takéto niečo neudialo. A následne vyšetrovateľ skonštatuje teda, že skutok sa asi nestal, namiesto toho, aby sa viedlo vyšetrovanie, aby sa zozbierali dôkazy, tak ako to urobila včera NAKA, a na základe toho sa až môže skonštatovať, že sa skutok nestal. Ale tuná sa nič také nikdy neudialo. To znamená, že naozaj máme pochybnosti o tom, či tie orgány, ktoré sú určené práve na toto, na tento účel, na účel vyšetrovania takýchto vecí, či skutočne koná, alebo koná len účelovo v určitých prípadoch.
Je to takisto popísané, na internete si to môžete prečítať, výpovede teda ľudí, ktorí sa k tomuto určitým spôsobom dostali a vedia asi, aká je prax. Je to, žiaľ, smutné, lebo naozaj ak už niekoľko rokov vieme o tom, že sú problémy, a doteraz sa neriešili. A to, že nám niekto vytýka, že my sme doteraz so žiadnym riešením neprišli? No prišli sme s tým riešením. A tuná váš kolega Číž bude plamenne rečniť o tom, že treba vždycky diskutovať o problémoch, o riešeniach. Zatiaľ sme tu diskusiu z vašej strany nevideli. Tuná zopár tých rečníkov, ktorí sa tu pravidelne zapájajú do faktických poznámok, ale nie, to nie je diskusia, to je len zase: lebo to bolo za Figeľa, lebo zase lacné diaľnice, a tak ďalej. No je to naozaj na pováženie a toto nie je diskusia.
A ešte by som chcel podotknúť jednu vec. V súčasnosti Váhostav deklaroval, že potrebuje na dostavbu úseku Dubná Skala – Turany 25 miliónov. Ale 25 mil. sú zhruba, 20 až 25 mil. pohľadávky na tomto úseku. Tak kde sa tie peniaze stratili? A viete, čo je ešte zaujímavé? Že úsek Hubová – Ivachnová sa začal stavať v roku 2014 a predstavte si, že teraz je nejaký apríl, a už tam Váhostav má sekeru 25 mil., ktorú si započítal do reštrukturalizačného plánu. Pán Daniš, vysvetlite mi, ako je možné, že vy prídete na stavbu, zatnete čakanom a už máte 25 mil. stratu. Vy ste stavbár, robili ste v stavebníctve, že? Ste sa tým chválili tuná, vysvetlite mi toto. Ako môže mať niekto, kto ešte len začína stavbu, už 25-miliónovú stratu? Viete a toto sú tie otázky, ktoré sú, a na ktoré by mal dať odpoveď vyšetrovateľ a celé vyšetrovanie. Ale nie vtedy, že viete čo, počkáme ešte týždeň, dva, však nech si tam trošku upracú, však oni nás v podstate aj čakajú, tak počkáme ešte, kým sa dočkajú. A my prídeme potom, zoberieme možno nejaký ten počítačik, nejaké listinné dôkazy, ak nám ešte nejaké nechajú, ktoré neprejdú skartovačkou. Viete, toto sú tie problémy, ktoré tu sú. A to je tým, že niekto má pod palcom políciu, má pod palcom prokuratúru, neoficiálne, božechráň, veď to sú nezávislé, aj súdy sú nezávislé. Veď vidíme, ako konajú nezávislí sudcovia, ktorí nevypočujú očitých svedkov, a evidentne, ako koná prokuratúra a ako koná niekedy v niektorých prípadoch polícia. Nechcem všetkých hádzať samozrejme do jedného vreca, ale, žiaľ, práve tie účelové veci, ktoré sú, tak sú práve takéhoto charakteru.
My sme teda predložili na dnešnej schôdzi štyri pozmeňovacie návrhy, pod dvomi som konkrétne aj ja podpísaný, ale s tými ďalšími dvoma sa tak isto stotožňujem. Sú vylepšením toho, čo tu predložila vláda aj v rámci pozmeňováku. Sú vylepšením, lebo naozaj dávajú akú-takú garanciu zabezpečenia toho, čo sa bude v budúcnosti od Váhostavu vymáhať. Aby to neostalo len tak do luftu. Takže som zvedavý na to, ako, tak ako deklaroval premiér Fico na tlačovke, že je zvedavý, že či opozícia podporí toto jeho riešenie. No to jeho riešenie nie je také dokonalé. Ja ho podporím v tom prípade, keď prejdú pozmeňovacie návrhy, ktoré sme vám predložili, pretože ho vylepšujú. Vylepšujú, a ja si dám pozor na hlasovanie opozície jak vládnych poslancov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega Kollár, veľmi kultivovaný a odborne vyargumentovaný prejav sumarizujúci v podstate všetky doterajšie výhrady opozície k predloženému návrhu vlády. Pridané aj uznesenie a pozmeňovací návrh na systémové riešenie naozaj procesov reštrukturalizácie, ktoré tu od začiatku kritizujú vládni poslanci. Tu majú ponúknutú šancu niečo urobiť s legislatívou, ktorá im vadí, že s ňou doteraz nikto nič nerobil. Takže sám som zvedavý na hlasovanie k tomuto uzneseniu a v prípade teda jeho neprijatia, to budem vládnym poslancom pripomínať pri každej príležitosti ich úbohej argumentácie zlých zákonov z minulých období.
Hovorili ste aj o tom, čo teda hovorí premiér na tlačovkách. Tak premiér v zásade hovorí len to pozitívne, alebo teda to, čo pozitívne pôsobí na jeho voličov. Tí ostatní to samozrejme alebo teda tí ostatní mu na to neskočia, ale to, čo hovorí, je vlastne zavádzanie občanov a skresľovanie skutočností. Aj v tomto prípade sa jeho vyrokované a odsúhlasené zainteresovanými riešenie javí nesystémové, nekoncepčné a zavádzajúce.
Som rád, lebo ja nie som podpísaný pod týmto pozmeňovákom, tak som rád, že sa nám podarilo predložiť niekoľko vylepšení, alebo by som povedal, že aj lepších riešení do budúcnosti, a systémových, ktoré môžu vylepšiť vládny návrh zákona. Takže očakávam, že tak ako premiér sa vyjadroval o tom, že opozícia podporí tento návrh, lebo sa na tom dohodli, tak dúfam, že aj vládni poslanci podporia tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú to opatrenie, ktoré tuná priniesla vláda. Takže budeme čakať na hlasovanie.