Videokanál poslanca

107.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tlač 1599. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Páni ministri, zároveň som rád, že je tu aj minister školstva pán Draxler, pretože s jeho odpoveďou som nie spokojný, ktorú mi poslal na moju interpeláciu z 23. marca, respektíve bola odpoveď a 19. marca bola podaná interpelácia.
Pán minister, na moju interpeláciu zo dňa 19. marca ste mi poskytli odpoveď, ktorá však nezodpovedá na niektoré mnou požadované, teda nereflektuje na niektoré informácie, napriek tomu, že informáciami ministerstvo školstva disponuje. Dúfam, že neposkytnutie týchto informácií bolo len naozaj nedopatrením a nie úmyslom zastierať informácie, ktoré podstatným spôsobom poukazujú na zle nastavený model financovania detí a mládeže v centrách voľného času na Slovensku po prijatí noviel zákonov 596/2003 Z. z. a 597/2003 Z. z.
V otázke č. 4 som dostal vyhýbavú odpoveď na prvú časť otázky, že koľko financií v súčasnosti štát vynakladá na všetky deti vo veku od 5 do15 rokov a vôbec som nedostal odpoveď na druhú časť otázky, koľko z týchto detí je zapísaných v centrách voľného času.
Pre informáciu, štát v tomto roku poukáže obciam na deti vo veku od 5 do 15 rokov, ktorých je 539 243, financie vo výške 39 943 088 eura. A na druhú časť otázky som si zistil odpoveď z Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktorý patrí pod vás, pán minister, kde v školskom roku 2014 a 2015 v registrovaných centrách voľného času je teda 539 243 vo veku od 5 do 15 rokov a len 175 167 je členov alebo teda účastníkov centier voľného času.
Keď som žiadal tieto informácie, žiadal som ich kvôli tomu, aby sa vedelo porovnať práve to zlé nastavené financovanie v súčasnosti oproti minulosti, a že tieto financie, ktoré sú určené na vzdelávanie, vlastne zneužívajú samosprávy. V roku 2009 bolo v školských zariadeniach, teda v centrách voľného času a v školských strediskách záujmových činností, ktoré ešte vtedy fungovali, prihlásených celkom 170 776 osôb. V roku 2009 bolo zo štátneho rozpočtu poskytnutých na činnosť centier voľného času a školských stredísk záujmovej činnosti 35 568 887,76 eura. Priemer, teda na jedného člena školského zariadenia bol v tom čase 208,29 eura. Štátne centrá voľného času dostávali na jedného člena podľa vyhlášky 668/2004 normatív 59,6 x koeficient 3,7, to sa rovnalo 220,52 eura. Neštátne centrá voľného času na jedného člena dostali podľa nariadenia vlády 668 taký istý koeficient, teda taký istý normatív x, ale nižší koeficient, teda 2,4, rovná sa 143,04 eura. V roku 2010 bolo v školských zariadeniach, teda v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti prihlásených celkom 297 164 osôb. Teda zhruba o 120 viac ako rok predtým. V roku 2010 bolo zo štátneho rozpočtu poskytnutých na túto činnosť 46 980 764,81 eura. Priemer na jedného člena školského zariadenia ale vychádzal 158,09 eura. Štátne centrá voľného času dostávali na jedného člena podľa nariadenia vlády 668/2004 už ale nižší normatív s tým istým koeficientom, čiže 48,35 x 3,7 rovná sa 178,89 eura. Neštátne centrá voľného času dostávali na jedného člena podľa toho istého nariadenia s koeficientom 2,4 116,04 eura.
Poďme do súčasnosti. V roku 2015 je v školských zariadeniach, teda v centrách voľného času so zlúčenými školskými strediskami záujmovej činnosti prihlásených celkom 175 167 členov. Pre porovnanie s rokom 2009: je to zhruba o necelých 5-tisíc viac. V roku 2015 je zo štátneho rozpočtu poskytnutých samosprávam na deti vo veku od 5 do15 rokov suma 39 184 641,84 eura. Priemer na jedného člena školského zariadenia tak vychádza 223,69 eur. Na Slovensku je v súčasnosti zaradených v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky 467 centier voľného času, v ktorých je organizovaných už spomínaných 175 167 detí. Keby si kompetentní urobili priemer výšky financií, ktoré dnes mestá a obce poukazujú z podielových daní prostredníctvom všeobecno-záväzných nariadení na deti vo veku od 5 do15 rokov, ktoré sú zapísané v centrách voľného času, zistili by, že výška sa pohybuje v priemere len okolo 55 eur na dieťa, ktoré navštevuje centrum voľného času. Teda radovo trojnásobok nižšie.
Podľa nariadenia vlády č. 668/2204 Z. z. je hodnota koeficientu školského zaradenia centra voľného času dnes už len 1,1 a hodnota bodu na rok 2015 je 66,05 eura, čo predstavuje sumu celkom 72,65 eura. V prípade, že by všetky samosprávy poskytovali 100 % finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku pre centrá voľného času Slovenskej republiky, čo je skôr zriedkavou výnimkou ako pravidlom, stálo by to štátny rozpočet len 12 725 882 eur... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, mohli by ste na chvíľočku k nám, potrebujeme si niečo overiť. Ospravedlňujem sa za prerušenie. (Predsedajúca sa chvíľu zhovára s rečníkom.)
Nech sa páči, pán poslanec.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže z tohto rozdielu vlastne vychádza, že dostávame sa k nezanedbateľnej sume 26 458 749 eur, ktorá dnes končí, treba povedať, že v súlade so zákonom a beztrestne, v samosprávach miest a obcí a nie v rozpočte ministerstva školstva, to znamená, že nie je určená, teda určená je, ale na toto vzdelávanie sa nedostáva.
Ja sa zároveň aj ospravedlňujem týmto, pretože odpoveď od pána ministra som teda dostal asi v tom skoršom čase a na dnešnej schôdzi v tlači aktuálnej 1542 odpoveď na túto moju otázku už nie je zaregistrovaná. Takže ospravedlňujem sa.

82.
Ďakujem pekne za slovo. Boli tuná priamo pomenované veci, ako sú a ako sú nachystané. Už dlhodobo hovoríme, že vianočný príspevok je výsmechom dôchodcom, aj keď to niekto prezentuje ako výdatnú pomoc, je to naozaj výsmech. My sme aj po iné roky navrhovali riešenia, ktoré by dôchodcom nielen na Vianoce zvýšili ich dôchodky, ale mesačne. Dokonca sme tu mali návrh na zníženie DPH na potraviny, na všetky základné potraviny z 20 na 10 percent. A teraz prišiel SMER s ohromným návrhom len na niektoré vybrané, aj to nie z každej tovarovej skupiny, na všetky. Opäť len bezbrehý populizmus. My sme navrhovali aj na stratu na dépeháčke na základných potravinách aj riešenie, kedy by sa do štátneho rozpočtu získalo toľko financií ako náhrada za ušlú DPH, že by ešte 125 miliónov prevyšovalo. A toto keby sa rozdelilo dôchodcom, tak sa môže rozdeliť aj mesačne aj pár desiatok eur, nielen na Vianoce dvanásť eur.
Naozaj toto je výsmech. To je výsmech všetkým dôchodcom. A samozrejme, vždy je to nachystané na konci roka a obzvlášť teraz, keď sa blížia voľby a ľudia si to, a najmä dôchodcovia, si to budú viacej pamätať, pretože voľby budú v marci a oni sa budú tešiť na Vianoce. Naozaj je to výsmech dôchodcom. My chceme dopriať dôchodcom aj viacej a nielen na Vianoce, ale každý mesiac a takéto opatrenia treba pripravovať a my sme ich navrhovali. Ale vládna strana opäť prichádza len s populistickým návrhom jednorazového prilepšenia. Aj to nie všetkým dôchodcom, len vybraným.

Ďakujem za slovo. Pán predseda vlády, výnimočne s niektorými vecami z vášho prejavu sa dalo súhlasiť. Ale, samozrejme, s niektorými sa aj súhlasiť nedá.
Kvóty by mal rozhodne náš parlament odmietnuť, na tom sa asi zhodneme naprieč politickým spektrom. Nakoľko nevieme ešte o počtoch, ktoré majú doplávať do Európskej únie po južnej hranici Schengenu, a predpokladá sa, že by to mohli byť až také množstvá, že kvóta, ktorú by sa prijalo prípadne pre Slovensko, by bola pre nás nezvládnuteľná.
Je zaujímavé, že my máme schengenskú hranicu na východe s Ukrajinou a je prísne strážená. A vieme veľmi elegantne a veľmi rýchlo zakročiť proti akýmkoľvek prevádzačských skupinám a migrantom. A je to hranica Schengenu. Ale aj južná hranica je predseda hranicou Schengenu, Európskej únie. Prečo odtiaľ púšťame emigrantov a púšťame si ich ďalej dnu bez toho, aby sa proste s tými migrantami niečo robilo a oni sa tu zrazu voľne začínajú potulovať? Veď keby sa spustila vlna imigrantov z Ukrajiny, z vojnou zmietanej Ukrajiny, čo potom budeme robiť my? Ako nás bude Európska únia zachraňovať alebo aké kvóty potom budeme stanovovať, alebo budú sa vôbec chcieť starať o toto?! Zaujímavé, že z tej Afriky to ku nám prichádza.
No a čo sa týka ešte toho zrušenia združovania alebo vytĺkania politického kapitálu, no koniec koncov väčšina zhromaždení, ktoré sa dejú aj s podporou politických subjektov, je na vytĺkanie politického kapitálu, či to niekto chce, alebo nechce. Len tu vyvstáva otázka, možno aj z diskusií, ktoré sa vedú na internete, či možno toto nebolo aj cielene provokované na to, aby sa vláda mohla začať zaoberať problematikou zhromažďovania sa extrémistických skupín. (Reakcie z pléna.) Hovorím, že sa o tom polemizuje, ja som vyjadril svoj názor.

129.
Ďakujem za slovo. My sme sa tak s kolegami dohodli, že tento zákon predložím ja, aj napriek tomu, že prvý navrhovateľ je podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová.
Základnou myšlienkou tohto návrhu zákona, ktorý už bol ohlásený podpredsedom Národnej rady, je stanovenie povinnosti zverejňovať osobné údaje, najmä životopisné údaje a ďalšie informácie o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t. j. kandidátov na verejnú funkciu, ako aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do takejto funkcie.
Návrh zákona vychádza z článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je zabezpečené a zaručené právo na informácie. Predložený návrh zákona predstavuje snahu o optimalizáciu zákonného rámca, pričom sa zameriava na konkrétny problém, ktorý vzniká v aplikačnej praxi, ktorý sme si mali možnosť aj my osobne overiť, nielen od podnetov občanov, keď sa ani na základe informácie o kandidátoch na verejnú funkciu, respektíve úspešných kandidátov na takúto funkciu nezverejňujú s odvolaním sa na pravidlá o ochrane osobných údajov. Napríklad v materiáloch predložených na rokovanie vlády Slovenskej republiky je neraz prístup k údajom o úspešných kandidátoch na verejné funkcie obmedzený, a to z dôvodu, že tieto osoby neposkytli súhlas na zverejnenie ich osobných údajov.
Podobné dôvody uvádzajú aj iné orgány verejnej moci, napríklad Sociálna poisťovňa, ktorá odmietla zverejniť životopisy novozvolených riaditeľov jej pobočiek. Ako ďalší ilustratívny príklad je možné uviesť aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré neposkytlo údaje o nových riaditeľoch univerzitných nemocníc, alebo aj štátne podniky, v ktorých až 60 % riaditeľov odmietlo zverejniť svoj životopis. Píše sa o tom v článku spracovaného Transparency International Bratislava 2010, ktorý má názov Slovenské štátne firmy netransparentné a spolitizované. Navyše nie je obvyklé, navyše teda nie je neobvyklé, že sa stretávame s nomináciami, kedy sa až príliš neskoro ukáže, že osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná do verejnej funkcie, je z viacerých objektívnych dôvodov nevhodná a v rámci procesu voľby alebo vymenovania existovali aj lepší kandidáti. V rámci takéhoto procesu sa môže poľahky stať, že osoba nezverejní, prípadne úmyselne zamlčí negatívne skutočnosti zo svojej minulosti a až následne po jej zvolení alebo vymenovaní sa ukáže, že z morálneho či odborného hľadiska je absolútne nevyhovujúca a nedokáže svoju funkciu vykonávať kvalitne, kompetentne či nestranne.
Prijatím tohto návrhu zákona by sa čiastočne podarilo eliminovať uvedené negatíva a preventívne zamedziť tomu, aby sa k verejným funkciám dostali nevhodné osoby, keďže by sa otvoril priestor verejnej kontrole, väčšej verejnej kontrole. Občianska kontrola verejných vecí je nezanedbateľnou súčasťou moderných demokratických štátov. Hmotným predpokladom jej existencie je v prvom rade zabezpečenie transparentného prístupu k čo najväčšiemu množstvu relevantných informácií. Obsahom tohto návrhu je teda také doplnenie zákona, ktoré umožňuje plnohodnotne realizovať predmetné ústavné politické právo.
Návrh zákona pritom vychádza z pôvodnej fundamentálnej myšlienky, teda že čo nie je tajné, je verejné, ktorá je aj proklamovanou súčasťou aktuálneho programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, kde sa píše, citujem: "Vláda Slovenskej republiky si je vedomá toho, že otvorený prístup verejných inštitúcií k občanom je dôležitou súčasťou vytvárania priestoru pre nastolenie dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie. Vláda SR bude preto presadzovať maximálnu transparentnosť činností verejných orgánov a inštitúcií, aby princíp, čo nie je tajné, je verejné, s ktorým bol v roku 2001 prijímaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám, bol reálne napĺňaný. Vláda Slovenskej republiky presadí rozšírenie platnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám na všetky subjekty, ktoré sú reálne súčasťou verejného sektora."
Ubehlo už viac ako tri roky od schválenia programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a zatiaľ sme ani náznakom nepocítili, že by vláda takýto nejaký návrh hodlala predložiť. My ako predkladatelia sme z tohto dôvodu očakávali už dávnejšie prijatie vládneho návrhu zákona, avšak naozaj nie je isté, či do konca volebného obdobia, teda do budúceho roku, do marca 2016 či vôbec takýto zákon bude predložený.
Ja by som sa ešte dotkol konkrétnosti, pretože návrh zákona prihliada na viacero východiskových téz, z ktorých sa vychádzalo, a tou prvou je výzva občianskej iniciatívy za dobrý zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Osobitne 12. princíp, v ktorom je stanovené, že, citujem: "Zákon musí umožňovať prístup k informáciám týkajúcim sa výkonu právomoci a funkcie konkrétnych verejných činiteľov a zamestnancov verejnej správy. Tieto informácie nemôžu byť utajované z dôvodu ochrany osobných údajov a po ich sprístupnení povinnou osobou musia byť šírené ďalej."
Okrem teda filozoficko-ideologických východísk návrhu zákona, ktoré sú výstižne formulované v princípoch spomenutej výzvy, čerpá návrh zákona aj z reálnych skúseností, teda priamo z praxe. Tam sme sa pri žiadostiach o sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú osôb vykonávaných verejné funkcie, stretli s problémom ochrany osobných údajov týchto osôb. Túto skutočnosť potvrdil aj predseda vlády Slovenskej republiky vo svojej odpovedi na interpeláciu podpredsedníčky Národnej rady Eriky Jurinovej zo dňa 14. novembra 2012, kde uviedol, citujem: "Životopis fyzickej osoby nie je možné sprístupniť bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby, pretože obsahuje osobné údaje dotknutej fyzickej osoby." To je odpoveď predsedu vlády.
Návrh zákona teda reaguje na premiérov striktný pozitivistický výklad práva adekvátnym spôsobom, teda zmenou interpretovaného právneho predpisu. Podstatou tejto zmeny je stanovenie povinnosti sprístupniť a zverejniť na účely informovania verejnosti osobné údaje takej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o funkciu vymedzenú funkčným obdobím alebo časovým obdobím, alebo obsadzovanú na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby, alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov, respektíve ktorá bola u úspešných uchádzačov o takúto funkciu, a to bezprostredne po jej nástupe do takejto funkcie. Povinná osoba zverejní povinné údaje na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, aby boli prístupné širokej verejnosti.
Keďže tento návrh zákona zároveň presne vymedzuje nielen účel, ale aj rozsah a zoznam spracúvaných osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu, teda okruh dotknutých osôb, a následne aj úspešného uchádzača o takúto funkciu, ako aj okruh tretích strán, teda osôb, ktorým sa tieto osobné údaje sprístupňujú, nebude potrebné pred zverejnením osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu požadovať od týchto osôb ich súhlas s takýmto zverejnením v zmysle § 10 ods. 2 zákona 122/2003 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Takže naozaj toto je reakcia na prax a koniec koncov je to aj v programovom vyhlásení vlády. Takže očakával by som, že pokiaľ vláda nemala čas pripraviť takýto zákon, takúto novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak očakávam od vládnych poslancov minimálne teda plných 83 hlasov, respektíve tých, ktorí tuná v rokovacej sále aktuálne budú, keďže to reaguje naozaj na programové vyhlásenie vlády. My sme v podstate vládnej strane uľahčili ich činnosť, aby sa sústredili na podstatnejšie veci, ako sú napríklad sociálne balíčky, a tým pádom sme im dali väčší priestor, aby sa mohli venovať dôležitejším problematikám, a túto vec sme v podstate vyriešili za nich.
Koniec koncov naozaj je to prax, že niektorí ľudia, ktorí sú volení do funkcií, tak ako už bolo spomenuté, či už sú to noví riaditelia nemocníc, riaditelia iných úradov verejnej správy a ďalší, ktorí určite zo svojich zištných dôvodov nechcú zverejniť svoj životopis, pretože ich minulosť je spochybniteľná z morálneho hľadiska a u mnohých možno aj z odborného hľadiska. Preto sme pripravili takýto zákon, ktorý tieto náležitosti bude odstraňovať a bude naozaj povinnosť zverejniť tieto ich údaje, aby si ľudia a občania tejto krajiny mohli vopred pozrieť alebo prípadne aj potom, keď už bude zvolený do takejto funkcie, mohli pozrieť, o akého človeka ide.
Ďakujem pekne.

107.
Ďakujem pekne za slovo.
Vidíte, kolega Martvoň, po našej slovnej prestrelke sa tu hneď zbehli ďalší piati vaši kolegovia z vládnej strany. Takže malo to svoj určitý efekt, ale pochybujem, že ďalší sem ešte prídu, lebo tí sú už zrejme preč. V každom prípade poďme naozaj k meritu veci.
Tento návrh zákona rieši zdroj znečistenia, chemický zdroj znečistenia, ktorého druhotným javom je zápach. Takže tu sa snažíme riešiť to, aby sa odstránila príčina chemického zápachu, nie prírodného, ale chemického zápachu, kde sa tvoria chemikálie, ktoré nie sú v prírode štandardné alebo sa nemajú za akých okolností vytvoriť. To znamená, že sa vytvárajú chemickými procesmi vo fabrikách. A tieto chemické, alebo výsledkom týchto chemických procesov je odpadová voda, ktorá sa potom čistí v čistiarni odpadových vôd, ale tie látky z tej vody prchajú do ovzdušia a otravujú život ľuďom. Nielen ľuďom, pretože mali sme možnosť pozrieť si v Hrboltovej aj prírodu a záhrady dotyčných obyvateľov a predstavte si, že prestali im rodiť jablone, prestali im rodiť a zakrpatievať slivky, prestalo sa tam dariť ďalším poľnohospodárskym plodinám, ktoré si bežný človek v záhradke dopestovať vie.
Keď ste sa dotkli ešte tých bioplyniek, dovolím si vám dať do pozornosti, že bioplynka je uzavretý cyklus, kedy pri vyhnívaní vzniká bioplyn, ktorý sa následne nevypúšťa do ovzdušia, ale splyňuje sa, teda spaľuje sa v nejakej komore, pri ktorej sa vyrába elektrická energia a prípadne druhotným produktom je odpadové teplo. A takisto aj silážovanie, pokiaľ neviete, sa deje bez prístupu vzduchu. Ten smrad nastáva až vtedy, keď sa silážna komora otvorí a začína sa s tým kŕmiť dobytok, vtedy vzniká jemný smrad.

95.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Janko Mičovský, hovoril si tuná aj o príkladoch, ktoré sú naozaj reálne z praxe a prečo bol práve tento návrh zákona predložený. Neviem, či IQ niektorých smeráckych poslancov to nedovoľuje pochopiť, že keby takéto riešenie bolo, tak tento zákon tu dneska predložený nie je. Okrem toho ťažko sa tuná naozaj diskutuje v konštruktívnom duchu, keďže za smerácku stranu alebo respektíve za vládnu stranu je tu, jeden jediný poslanec sedí v Národnej rade a pochybujem, že niektorí sú ešte niekde v zákulisí. Mnohí sú už na ceste domov, pretože už ráno sa balili do áut v poslaneckej garáži. Takže za vládnu stranu je tu jeden poslanec Martvoň, ktorý ani nedokáže poriadne k veci rozprávať vo faktickej poznámke, pretože v prvom rade si musí zobrať na paškvil to, že nás je tu omnoho viacej ako ich z vládnej strany.
Čo sa týka toho smradu, hovoril si aj naozaj o tom, že sa jedná v tomto návrhu zákona o chemické znečistenie. Neviem, ako je kolega Martvoň ako právnik zdatný, ale siláž nie je chemické znečistenie, to je normálne prirodzený proces prírodného kvasenia, ktorý sa využíva v poľnohospodárstve na uchovanie, dlhšie uchovanie kŕmnych dávok pre určité zvieratá. Takže toto je z toho vylúčené. Takže najprv buď nech si prečíta niekto návrh toho zákona podrobne a potom nech sa ku nemu vyjadruje, alebo ak chce diskutovať, nech to naozaj skúsi diskutovať konštruktívne, pretože toto absolútne nebola konštruktívna diskusia, toto bolo len také osočovanie, napádanie, že ten zákon nemá význam, že to je už riešené. No, ja by som mu odporúčal, nech sa ide pozrieť alebo nech to ide vysvetliť tým občanom do tej Hrboltovej, že ako je tento zákon riešený, a potom nech tuná niečo rozpráva.

10.
Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladáme zákon, ktorý v podstate by sme ani nemuseli, pretože už sa realizuje jeho časť, ale aby sme zadosťučinili praxi, ktorá sa už vykonáva, a dopĺňame, alebo teda máme záujem doplniť určitú časť, ktorá sa zatiaľ ešte v Národnej rade nerealizuje.
Súvisí to s nahrávaním, archivovaním obrazovo-zvukových záznamov, ktoré sa už v súčasnosti dejú v rámci vystúpenia, alebo teda v rámci rokovaní Národnej rady. Vieme, že už niekoľko volebných období sú zaznamenávané alebo teda produkované online obrazovo-zvukové záznamy z vystúpení Národnej rady, ktoré, samozrejme, potom preberá aj verejnoprávna RTVS a zo záznamov ich púšťa v rámci programu na programe č. 2.
Čo však dopĺňame, v zákone je zatiaľ určené, že tieto záznamy sa archivujú po dobu 6 mesiacov. My tam dávame novú možnosť, aby sa archivovali aspoň alebo teda minimálne jeden rok, samozrejme, horná hranica nie je určená, pretože vieme z praxe, že tie záznamy sú archivované naozaj už tretie volebné obdobie, takže s týmto určite problém nie je. A zrejme s tým nemá nikto problém, žiadna doterajšia vláda, takže myslím si, že tuná nevzniká ani žiadny precedens, ani žiadne politikum.
Čo však dopĺňame a bolo by to vhodné, aby naozaj občania mali úplný prehľad o tom, ako sa rokuje v Národnej rade Slovenskej republiky, tak dopĺňame vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov z jednaní výborov. Vieme všetci z praxe tuná, že niektoré výbory zasadajú súčasne a dokonca aj dva-tri, a človek nemôže byť naozaj na všetkých. Potom nevie, kde sa čo prerokovávalo, nie všade môže mať svojich asistentov, takže je dobré, keď si človek môže potom pozrieť zo záznamu rokovanie výborov, najmä napr. také, kde sa predstavujú rôzni kandidáti do volených funkcií, ktoré potom tu odhlasujeme. A keďže zvyčajne nebola vôľa, aby sa prezentovali v pléne Národnej rady, zvyčajne sa prezentovali len na príslušnom výbore, tak bolo by dobré, aby naozaj poslanec mal vedomosť o tom, čo sa na danom výbore dialo.
Opäť je to taká naozaj drobnosť a takisto sa tam vlastne dáva podmienka, aby tieto archívne záznamy obrazovo-zvukové boli archivované po dobu najmenej jedného roka. Takže je to naozaj taká, by som povedal, nevinná novela, ale v každom prípade by mohla byť pozitívnym prínosom najmä pre občanov, ale aj ku práci poslancov Národnej rady.
Čo by som chcel teda zdôrazniť a týka sa to hlavne teda toho bodu 2, zopakujem len, že v nadväznosti na archivovanie záznamov po dobu jedného roka priamo z rokovaní Národnej rady sa precizuje, aby sa vlastne nahrávali alebo vyhotovovali aj záznamy z rokovania výborov ako iniciatívnych a kontrolných orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré, samozrejme, až na zákonom stanovené výnimky sú verejné, a preto existuje spoločenská požiadavka na to, aby sa aj z týchto zasadnutí vyhotovovali videozáznamy. Na výboroch sa napríklad vypočúvajú kandidáti na zastávanie vysokých postov vo verejnej správe, o ktorých až následne prebehne voľba v pléne Národnej rady, odôvodňujú sa tam návrhy zákonov ministrami alebo inými zamestnancami ministerstiev, pričom vzniknutá diskusia je často obsiahlejšia ako následná diskusia priamo na schôdzi Národnej rady. Prerokúvavajú sa zásadné otázky hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky a ďalšie. V dnešnej modernej dobe by malo byť samozrejmosťou, aby boli zo zasadnutí výborov, ktorých výsledky ovplyvňujú chod celej Slovenskej republiky, vyhotovované obrazovo-zvukové záznamy, ktoré budú archivované po dobu aspoň jedného roka. Podrobnosti o tejto archivácii, ako aj o vyhotovení obrazov, zvukových záznamov by mala rovnako ako pri schôdzach Národnej rady upraviť Kancelária Národnej rady v zmysle § 143 ods. 10 rokovacieho poriadku.
V doložke vplyvov máme, samozrejme, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale máme za to, že tento môže byť vykrytý úplne v pohode zo súčasného rozpočtu Kancelárie Národnej rady, pretože to určite nebude vysoká položka. Koniec koncov, ak by sme tuná dali aj konkrétne vyčíslený vplyv, teraz nechcem byť nejaký veľmi dotieravý, ale vieme, ako veci fungujú, že my by sme povedzme dali, že negatívny vplyv bude, ja neviem, desaťtisíc eur a niekto sa dokáže vysúťažiť aj za dvadsať. Takže v tomto by sme sa určite vedeli mýliť, aj keď si nemyslím, že by to bolo zahodno škriepiť sa práve o takomto. Myslím si, že toto je riešenie, koniec koncov médiá majú prístup na výbory, so svojimi vlastnými kamerami si robia svoje vlastné obrazovo-zvukové záznamy, nie však z priebehu celého rokovania, zvyčajne len to, čo ich zaujme, to potom predostrú verejnosti vo svojich buď reportážach, alebo v správach. A my si myslíme, že tieto záznamy by mohli byť vyhotovené naozaj z celého priebehu rokovania. No a ako som spomínal, keďže rokovania výborov prebiehajú aj paralelne, tak by sa vyhotovovali nie online prístupom, ale len do archívu Národnej rady, kde by boli potom prístupné verejnosti.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem za slovo.

Kolega Susko, v prvom rade ma mrzí, že ste vôbec nereagovali na mňa, ale na kolegu Zajaca.

A musím vám povedať, že vy si vždy vykladáte veci po svojom, tak ako vám to vyhovuje, aktuálne. Jasne sa to hovorí v rokovacom poriadku. A keď to tam nie je napísané, skúste to precizovať, aby v budúcnosti k takýmto situáciám nedošlo.

Hovorím, že ste mali reagovať na mňa, ale vy sa furt stáčate niekde do minulosti, furt beriete nejaké iné príklady. Mňa nezaujíma momentálne, čo už je ako rozliate mlieko. Mňa zaujíma reálna situácia, ktorá je súčasná. A tú potrebujeme riešiť. Takže ak budete mať nabudúce korektný, zmysluplný komentár k môjmu vystúpeniu, tak sa vyjadrite k meritu veci, nie k tomu, čo už ovplyvniť nemôžeme.

No a kolegovi Muňkovi môžem povedať, že možno si sedel na ušiach, lebo nepočúval asi to, čo som rozprával. Ja som hovoril o skrátenom legislatívnom konaní. A neviem, čomu nemám rozumieť, keď som citoval priamo z rokovacieho poriadku a ešte som to aj ukázal. A citoval som dokonca aj z predkladaného materiálu. Čomu v tom nie je rozumieť? Čiže vy ste buď úplne od veci, alebo proste úplne mimo kontextu, alebo ste len teraz pribehli do rokovacej sály a vyjadrujete sa k úplne niečomu inému, čoho sa absolútne podstata veci netýka.

A takisto zavádzate zase niečo do minulosti. Mňa vôbec nezaujíma minulosť. To už sme prekonali, to už možno nevyriešime. Možno to budeme vedieť vyriešiť v budúcnosti vylepšením zákonov.

Ale nám sa teraz jedná o reálnu situáciu. A tou je skrátené legislatívne konanie. A ja som povedal, že na skrátené legislatívne konanie tu nie je dôvod, preto zaň nezahlasujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nezávidím vám, pán minister, dostali ste naozaj neľahkú úlohu. A neviem, či sme tu aj podobnú situáciu už kedysi v minulosti nemali, že nastúpil nový minister a zrovna musel obhajovať niečo, čo bolo takpovediac neobhájiteľné.

Tu už kolegovia zabočili do samotného zákona a ja ich možno trošku vrátim. Stále sa ešte bavíme o skrátenom legislatívnom konaní.

Máme tu aj najväčšieho vykladača rokovacieho poriadku. A ja budem citovať, lebo on tiež rád cituje, z rokovacieho poriadku, z § 89 Skrátené legislatívne konanie, odseku 1: „Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti,“ a teraz dávajte pozor, „alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody,“ ešte raz to zopakujem, „ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“

Keď si prečítam odôvodnenie návrhu vlády, tak sa tu píše, že je to vzhľadom na uvedené okolnosti a vzhľadom na snahu vlády Slovenskej republiky predísť vzniku potenciálnych hospodárskych škôd na strane Slovenskej republiky. Tak mi potom vysvetlite, kde je dodržaná litera zákona, ako je dodržaný rokovací poriadok, pán Číž, kde je dodržaný rokovací poriadok, kde tu hrozia značné hospodárske škody. Tu sa hovorí len o vzniku potenciálnych hospodárskych škôd. Takže tu nám nehrozia priame hospodárske škody.

Okrem toho pýtal som sa ho vo faktickej poznámke, tie nezrealizované investície, ktoré tu už mohli byť, neboli priame hospodárske škody? Kto za to nesie zodpovednosť, ak vznikli? Nikto z vás neniesol zodpovednosť za to, že sme nedostali nejakú investíciu, a pritom zrazu hrozia značné hospodárske škody, ale, pozor, tu sa píše len o vzniku potenciálnych škôd.

Áno, samozrejme, bolo by to krásne, keby vám to tak nádherne populisticky vyšlo, že by sa vám podarilo dotiahnuť tú automobilku, ktorá zamestná od dvoch do 5-tisíc ľudí. A mohli by ste sa tak krásne pred voľbami pochváliť: „Pozrite sa, koľko pracovných miest sme vytvorili.“ Samozrejme, veľa ľudí to takýmto spôsobom chápe, aj keď vám sa to, samozrejme, nepáči.

Ale mám tu ešte jednu zaujímavosť. A hovoril som o tom tiež vo faktickej poznámke. Píše sa to tiež v tom odôvodnení: „Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2012 – 2016 zaviazala k formovaniu rastového potenciálu ekonomiky. Osobitnú dôležitosť bude zohrávať vhodná podpora perspektívnych oblastí podnikania v znalostnej ekonomike. Za kľúčové vláda pritom považuje oživenie priemyselného výskumu a vývoja. Návrh zákona zabezpečí predpoklady na splnenie tohto záväzku.“

Prepáčte, koľko už uplynulo od schválenia programového vyhlásenia vlády, koľko investícií nám už ušlo medzitým, pričom vy to idete až teraz riešiť, a to v skrátenom legislatívnom konaní? Tak niekde sa asi stala chyba doteraz, páni poslanci z vládnej strany, páni ministri a predseda vlády. Veď, a bolo to tu už viackrát povedané, toto sme mohli riešiť úplne normálne štandardným legislatívnym procesom. Išlo by to normálne cez medzirezortné pripomienkové konanie, samozrejme, pokiaľ by ste zase niečo nechceli obísť, ale nie takto, zase narýchlo.

A pokiaľ si spomínam, už sme tu mali zákon v podobnom znení, ktorý hovoril o významných investíciách. Aj tam sme vám vytýkali, že má to potenciálne hrozby, to, že to chcete, no ťažko povedať, keď to tam nie je priamo takto, vytýkali, že je tu riziko toho, že človek si vedľa postaví niečo a zoberieme mu pozemok, vyvlastníme ho, lebo tam vedľa sa niečo potenciálne buduje.

Ja si viem dokonca predstaviť aj to, že príde nejaký z jednej veľkej spoločnosti tatranskej významný investor a povie, že má záujem postaviť megaaquapark v Nízkych Tatrách, kde sú krásne vodopády, alebo niečo potenciálne a zlikviduje pol kopca, lebo tam chce mať vodopády. Bude to verejný záujem, lebo však tam bude zamestnaných 450 pracovníkov. Privedie to tam turistický ruch, lebo tam budú sa chodiť ľudia kúpať do tých krásnych fontán. To, že zlikvidujeme tak pol prírody, akože nikoho nebude trápiť.

A toto sú aj tie riziká, o ktorých sa potom hovorí aj v súvislosti s tým zákonom.

Teraz by som však chcel podotknúť, že naozaj nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, pretože je nenaplnený paragraf citovaný, ktorý som povedal, § 89 rokovacieho poriadku.

A aby som nezabudol, dávam teda procedurálny návrh, aby sa ďalej o tomto... (Reakcia z pléna.) Nedá sa ho dať teraz, tak ho dám potom.