Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.7.2015 o 9:32 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 17.9.2015 11:50 - 11:57 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, toto je naozaj problematika zložitá a v mnohých veciach určite nachádzame spoločnú reč, pretože sú to v prvom rade občania, ktorým sa isté veci nepáčia. A majú svoj názor, akým smerom by sa Slovensko malo uberať, aj čo sa týka prijímania cudzincov na našom území. To nie sú nejaké fóbie, to nie je možno nejaký strach, to sú skúsenosti či z nedávnej alebo z ďalekej minulosti. A na základe tohto sa ľudia určitým spôsobom poučili, a preto aj v súčasnosti reagujú tak, ako reagujú.
V každom prípade ja by som sa chcel venovať tejto téme trošku z iného pohľadu, a to z pohľadu Slovenska voči Európskej únii. V poslednom čase počúvame veľmi tvrdé vyjadrenia niektorých predstaviteľov jednotlivých členských štátov Európskej únie, že krajiny, ktoré sú málo solidárne s prijímaním utečencov, schválne teda nerozlišuje sa utečenec a ekonomický migrant, aj keď v niektorých ústach už je to tak, ale v tejto problematike sa hovorí len jednostranne, by mali byť postihnuté určitým spôsobom za to, že sú málo solidárne. Pritom postihnutí by sme mali byť tak, že by sa nám mali krátiť eurofondy. Ja sa ale pýtam, ako budú postihnuté krajiny, ktoré nedodržiavajú zákony Európskej únie o ochrane schengenskej hranice. My máme našu schengenskú hranicu na východe so susednou Ukrajinou a sme ostro sledovaní, ako túto hranicu chránime. A sú krajiny, ktoré len tak mirnix dirnix púšťajú všetkých ľudí cez tieto hranice. Schválne teraz nehovorím ani o utečencoch, ani o migrantoch, pretože to sa bude rozlišovať asi až neskôr. A aj na to sa prišlo už, zrazu, že tu asi treba rozlišovať. V tomto prípade tento problém nie je nový.
A ja ako obyčajný človek by som predpokladal, že každý štát má svoje spravodajské služby, ktoré určite sledujú situáciu široko vo svete alebo zbierajú informácie o situácii v širokom svete, ktorá by sa mohla eventuálne v budúcnosti dotýkať aj toho-ktorého štátu. A predpokladám, že spravodajské služby určite mali informácie o tom, že niekde môže nastať trma-vrma práve v rámci utečeneckej súčasnej krízy. Tak sa pýtam, informovali tieto spravodajské zložky jednotlivé vlády, jednotlivé krajiny o tom, že k takémuto niečomu môže dôjsť, informovali spravodajské služby o tom aj Európsku úniu ako najvyšší orgán Európskej únie alebo jednotlivé administratívy v rámci Európskej únie? Predpokladajme, že to urobili, pretože ak sa tak nestalo, určite už niekto by vyvodil osobnú zodpovednosť. Ak táto zodpovednosť vyvodená nebola, tak predpokladajme, že predstavitelia Európskej únie o týchto veciach informovaní boli. A povedzme si tak, že už prešiel rok, odkedy tento problém už je naozaj vypuklý a došlo k hromadnej migrácii cez schengenskú hranicu, ale nikto nevyvodil zatiaľ žiadnu osobnú ani politickú zodpovednosť za súčasný stav v Európskej únii. Za iných okolností bez problémov padajú hlavy vysokých funkcionárov, či v jednotlivých krajinách. Ale tu som ešte nepočul, že by niekto vyvodil osobnú alebo politickú zodpovednosť z nekonania a z nečinnosti v rámci Európskej únie. A keďže tak možno asi nedospelo sa k žiadnej výzve, kolega Blaha hovoril, že už by sme tu nemali nejakým zásadným spôsobom rozširovať naše postoje a naše vyhlásenia, ja si práve myslím, že práve týmto spôsobom by sme mali rozšíriť naše vyhlásenie, pretože ak na nás niekto útočí, že my sme údajne nezodpovední a málo solidárni, tak ak platia zákony v Európskej únii, tak nech platia pre všetkých. A v prípade, že niekto pochybil alebo že niekto nekonal, tak má byť vyvodená zodpovednosť. Toto by mal byť náš odkaz pre Európsku úniu a pre administratívu Európskej únie.
Posledný problém, o ktorom sa hovorí málo, u nás zatiaľ nie je, pretože nemáme vypracovanú infraštruktúru pre iné národy, národnosti, ktoré sa zatiaľ u nás veľmi neetablovali. A tí, ktorí sú u nás, tak sú už začlenení. Tak sa hovorí o tzv. no-go zónach. Francúzsky časopis VALEURS ACTUELLES koncom minulého roka priniesol informáciu, že vo Francúzsku sa nachádza 750 oblastí bezprávia. Takto to tam bolo napísané. Čo sú to za oblasti? No dneska sa im hovorí no-go zóny. Ale ja si dovolím tvrdiť, že toto sú normálne anektované územia. To sú územia, na ktorých neplatí právo daného štátu. To znamená, že niekto si tam zaviedol svoje vlastné právo. Administratíva daného štátu nemá na túto oblasť dosah a zlyhávajú tam základné bezpečnostné zložky ako polícia, hasiči, základná lekárska služba a podobne. Nikto o týchto územiach nehovorí. Ale sú to v niektorých prípadoch predmestia niektorých veľkých európskych miest. Ako sa mienia tieto krajiny vysporiadať s touto situáciou? Tu nejde totižto o integráciu. Toto nie je vôbec integrácia. To je obyčajná segregácia. Nie je to segregácia z pohľadu majoritného obyvateľstva, ale, žiaľ, z pohľadu menšiny. Sama menšina sa takýmto spôsobom vyčlenila a zaviedla si vlastné právo v cudzej krajine. Takže aj na toto by bolo treba upozorniť, pretože toto je bezpečnostné riziko, ktoré sa môže rozšíriť vo viacerých európskych krajinách, možno do miery, ktorú si dnes nevieme predstaviť.
Takže odporúčam rozšíriť naše vyhlásenie práve o posolstvo Európskej únie na vyvodenie zodpovednosti či už osobnej alebo politickej v rámci administratívy Európskej únie, ktorá doteraz nekonala a nedokázala nám ukázať konštruktívne riešenie, ako vyriešiť migračnú krízu v Európskej únii. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 15:11 - 15:13 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda vlády, hovorili ste dobre, aj pekne, aj ľúbivo, aj prívetivo. Ono na jednej strane rétorika je jedna vec, na druhej strane koniec koncov skutky sú vec druhá. Ona i vaša rétorika sa v čase mení. To sme si už v podstate zvykli a koniec koncov videli sme to aj pri konaní referenda v Gabčíkove.
V každom prípade je teraz dôležité to, čo ste aj povedali vo svojom prejave, ja som myslel, že to už bude záver, len zrazu som zistil, že to bola len polovica. Ubezpečovali ste občanov, že skutočne vláda robí všetko preto, aby ochránila našich občanov, aby ochránila ich majetky a podobne, len tieto vyjadrenia sa všetky očakávali už pred pol rokom. Už v máji minister Kaliňák verejne deklaroval a hovorilo sa už vtedy o kvótach, že sa tieto kvóty budú odmietať, ale nikde som nepočul v prejavoch o tom, že sa robia nejaké, za prvé, preventívne opatrenia. To znamená, že nie, že už to, čo tuná spomínal kolega Blaha, že ideme riešiť dôsledky, to už je neskoro. Treba riešiť príčiny v prvom rade a robiť ešte aj preventívne opatrenia, aby sa k tým príčinám dokonca ani nedostalo. Takže pán Blaha je posunutý niekde úplne inde.
V každom prípade som nepočul vyjadrenia a ubezpečenia, že skutočne vláda už vtedy robí nejaké opatrenia na to, aby nedochádzalo k veciam, ktoré už sa medzitým zjavovali na sociálnych sieťach z Francúzska, z Talianska a podobne. Takže prichádzať s tým teraz je už tak trošku, by som povedal, že neskoro a naozaj, je to len taká ľúbivá rétorika, ktorá, samozrejme, pomáha dvíhať preferencie. A naozaj bude veľmi dôležité, že čo sa uskutoční, či už po summite, či už po stretnutí premiérov, ktoré možno bude alebo nebude, v každom prípade, aké prínosy to bude mať pre Slovensko a čo budeme vedieť dosiahnuť, či už v rámci pomoci, alebo v rámci riešenia príčin, nielen dôsledkov tejto situácie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.9.2015 13:21 - 13:22 hod.

Igor Hraško
Ďakujem pekne. Nemám žiadny návrh. Ide o technickú pripomienku. V rámci vysielania z Národnej rady nejde zvuk ani vo vysielaní RTVS a ani na stránke Národnej rady, takže aby sa tento problém čo najrýchlejšie vyriešil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2015 11:55 - 12:01 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

70.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja mám nachystaný jeden pozmeňovací návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich laviciach, kde upravujeme tak isto minimálnu výšku, odkedy je, bude možné použiť elektronické trhovisko.
Včera s kolegom Petrákom sme si už vymenili zopár diskusných príspevkov. A to jeho riešenie, ktoré nachystal, v podstate je veľmi podobné, akurát, že sa z toho vypustili organizácie v správe štátu. Kdežto tento môj návrh spadá, alebo teda pod tento návrh spadajú aj tieto inštitúcie, nakoľko práve v nich, okrem teda, samozrejme, miest a obcí, najmä tých menších obcí, z nich teda vyplývala potreba zmeny. Pretože nemajú problém s tým, že nemajú kapacity na to, aby si dali alebo zadali urobiť verejné obstarávanie aj týmto spôsobom, alebo teda zadať do toho trhoviska. Ale tuná je skôr problematické časové hľadisko pri naplnení povedzme zákazky, ktorú dostanú, a aj pri samotnom obstarávaní, keď táto spoločnosť je právom, teda inštitúcia je priamo určená na komunikáciu s určitou skupinou, nemôže komunikovať na medzinárodnej úrovni, pretože by sme práve na to, na čo je určená, potláčali a potom by vlastne nestihla zákazku, ktorá je povedzme pre ďalšiu inštitúciu.
Ja môžem teda rovno uviesť konkrétny príklad. Môžem hovoriť o Ústredí ľudovoumeleckej výroby, ktorému zadá zákazku Slovenský ľudový umelecký kolektív. Tu je problém v tom, že pokiaľ sa ide cez všetky verejné obstarávania, má sa naplniť naozaj litera zákona, tak SĽUK potom nestihne mať ušité kroje na program, ktorý má momentálne pripravovať. Nehovorím, že teraz konkrétne je tento prípad, ale to aj z minulosti. Nebude mať, nestihnú sa pripraviť teda kroje, ušiť, lebo sa musí ísť cez verejné obstarávanie, zaoberať práve takými prkotinami, ktoré sú práve to tých tisíc eur. A veľmi by im to uľahčilo činnosť, keby to mali napríklad do tých 5-tisíc eur. Pretože taká zákazka na ušitie, ja neviem, 12 krojov tam môže do toho spadať, a nemusí sa tým pádom, teda, samozrejme, nie ušitie celých krojov, ale jednotlivých, nákup, ja neviem, plátna, ušitie a tak ďalej. A keď má ÚĽUV svoje vyšívačky a nemôže dať do verejného obstarávania, respektíve do verejného trhoviska hľadať vyšívačky, keď ÚĽUV je práve na to, aby chránil našich tradičných výrobcov, a vyšívačky vlastne spadajú aj pod toto. Tak isto nákup plátna nemôže ísť cez verejné trhovisko a prihlási sa, ja neviem, firma z Poľska alebo z Číny alebo neviem odkiaľ, alebo v zastúpení, a predá nám tu plátno, ktoré je buď úplne inej kvality, alebo iné. Namiesto toho, aby sme podporovali našich ešte tých tradičných, ktoré to plátno ešte dokážu u nás na Slovensku utkať. A v postate ÚĽUV to má vo svojej činnosti takto dané. Tak buď teda spraviť pre takúto inštitúciu absolútnu výnimku, pretože to nie je inštitúcia na to, ktorá by mala veľké zákazky nad pár desiatok, stoviek tisíc, nebodaj miliónov, alebo potom spraviť teda to, keď to vyhovuje naozaj mestám a obciam, tá hranica 5-tisíc eur, čo navrhol kolega Petrák, a predpokladáme, že to bude schválené vládnou stranou, tak potom urobiť možno jednu túto výnimku, že zahrnúť tam teda aj tieto inštitúcie, pretože by im to teda veľmi pomohlo. Aj keď možno sa týkalo len niekoľkých inštitúcií, ktorým by to takto pomohlo, ale veľmi by im to uľahčilo tú robotu.
Takže dávam len na zváženie, či by to teda bolo možné. A teraz by som prečítal ten pozmeňovák, keďže je veľmi krátky.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto, a predkladá to teda poslanec Igor Hraško a Miroslav Kadúc:
V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 4 ods. 3 písm. a) sa slová "1 000 eur" nahrádzajú slovami "5 000 eur"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Predložený pozmeňovací návrh bol vypracovaný na základe množstva opakujúcich sa podnetov z praxe. Týmto návrhom sa reaguje na zákon z 19. marca 2013, ktorým sa novelizoval zákon o verejnom obstarávaní, ktorý zrušil podlimitné a podprahové zákazky, pričom ich zahrnul do kategórie podlimitných zákaziek. V tejto súvislosti bola jednou z najvýraznejších zmien aj zmena finančného limitu určujúceho podlimitnú zákazku.
Kým do 31. 12. 2013 bolo možné postupovať pri zadávaní zákaziek do hodnoty 10-tisíc eur bez využitia elektronickej aukcie, podľa platnej legislatívy je potrebné využívať elektronické trhovisko, respektíve elektronickú aukciu už pri zákazkách prekračujúcich sumu tisíc eur. Odôvodnenie tak výrazného sprísnenia podmienok vo verejnom obstarávaní neobsahuje ani dôvodová správa vyššie uvedeného zákona, ktorým sa zmenili finančné limity pre posúdenie charakteru zákazky.
Cieľom predloženého pozmeňujúceho návrhu je zmierniť prísnosť zákona, a to v tom zmysle, že elektronické trhovisko, respektíve ďalšie postupy uplatňujúce sa pri podlimitných zákazkách sa uplatnia až vtedy, ak výška zákazky presiahne sumu 5-tisíc eur.
Odstránenie byrokratickej záťaže a prekážok spojených s verejným obstarávaním pri zákazkách do 5-tisíc môže významným spôsobom pomôcť najmä malým obciam či iným malým verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Napríklad tým, že im ušetrí finančné prostriedky na zamestnanie osoby venujúcej sa verejnému obstarávaniu.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2015 9:32 - 9:33 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pani kolegyňa, je naozaj veľmi ťažké uveriť tomu, že by vládna strana mala reálny záujem riešiť schránkové firmy. Samozrejme, podozrenia sú rôzne, že niektoré schránkové firmy sú nejakým spôsobom prepojené, či už na niektorých poslancov alebo vládnych činiteľov. Takže je naozaj ťažké uveriť tomu, že by toto mohla byť reálna situácia na vyriešenie. No a koniec koncov uvidíme to pri hlasovaní práve o tomto vašom predloženom pozmeňováku, pretože ten naozaj reálne rieši situáciu schránkových firiem, ale aj postihy. Takže dneska sa naozaj len deklaruje to, že sa chce riešiť. Ono sa to rieši, rieši, rieši, rieši a nakoniec ani nedorieši.
Takže toto je reálna situácia, ktorá tuná je. A naozaj nemám dôvod ja osobne veriť tomu, že skutočne vládna strana má reálnu šancu, respektíve snahu vyriešiť schránkové firmy. Ja tento váš pozmeňovák podporím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 18:31 - 18:33 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, vidíte, tu sa priamo ukázalo, s kým rokovať máte ochotu, s kým rokovať nemáte ochotu. Myslím si, že my predkladáme relevantné návrhy aj doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Mnohé z nich sú aj odobrené aj ministrami potom, samozrejme, následne neprejdú. A vidíte, že tu sme sa v určitom zmysle zhodli.

Ale ja vám aj poviem, v čom je tá suma tých 5 000 eur aj pre niektoré štátne organizácie dobrá, pretože majú problém s dodržaním termínov, ktoré by si eventuálne zadali s daným dodávateľom, pre ktorého majú určitú vec urobiť. Ja budem možno potom konkrétnejší priamo v rozprave. Ale vidíte, že tú sumu 5 000 sme našli aj my, pretože aj my máme svojich starostov, volajú sa nezávislí a mnohí z nich s nami o tom komunikovali. Čiže to viete, že my preferujeme nezávislosť, aj keď niektorí nezávislí nie sú až tak nezávislí.

Ale koniec koncov máme aj my starostov, ktorí s nami o tom komunikovali. A my tiež sme o tomto probléme vedeli. Tak preto sme sa dohodli teda na takejto hranici, ktorá by bola alternatívou zhodnou, na ktorej sme sa zhodli, teda aj s viacerými. A bola by takým kompromisom naozaj, že možno ani nie ešte už tých 10 000, ale tisíc je teda málo, tak tých 5 000 to bola hranica. Koniec koncov ste k tomu zrejme dospeli aj vy nejakým spôsobom. A je to dobré.

Len vy ste z toho vylúčili teda tie štátne organizácie, čo je možno niekde na škodu, aj keď možno nie pre všetky. Síce majú na to aparát, ale tam ich brzdí niečo iné. Takže to sa potom pokúsim vysvetliť ja.

Možno sme naozaj mali skôr diskutovať a mohli ste sa kľudne obrátiť aj na nás, pretože my ani nehryzieme, ani nič také nerobíme. A už keď tu váš kolega Číž hovorí, aby sme o tom diskutovali, tak my by sme boli radi o tom diskutovali. Mohli ste nás ku tomu prizvať.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 9:55 - 9:57 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. No výnimočne budem súhlasiť s tým, čo sa tu povedalo. Ja tvrdím jedno a už to tvrdím dosť dlho, to som tvrdil, ešte keď som nebol v Národnej rade: Čím ľudí kŕmiš, to ti budú jesť. Ak ich budeme kŕmiť odpadom a budeme im tvrdiť, že majú delikatesu, tak oni tomu uveria. Myslím si, že máme dostatok kvalitnej slovenskej hudby, aj tej novej, aj tej možno staršej, a záleží na tom, ako sa to tým ľuďom podá, pretože dá sa spraviť hit aj z úplne takej pesničky, o ktorej by človek nepovedal, že by hitom niekedy mohla byť. Ja uvediem hneď príklad. Možno si spomínate, v dávnejšej minulosti bola taká jedna skupina CHIKI LIKI TU-A a mala pesničku Láska moja, kde si? Proste ja keď som ju počul prvýkrát, hovorím, čo je, preboha, toto? A predstavte si, po pár týždňoch som si ju v aute s kamarátom spieval do roboty cestou v aute. To nebola manipulácia. Proste keď sa človek nad tým zamyslel, tak proste akože pieseň, o ktorej by človek v živote nepovedal, že je. Áno, bola. A proste sme si ju spievali z recesie, z pasie proste a spievali sme si ju. Ona sa potom aj chvíľku hrala v rádiách, potom nejako to prestalo. Ale k tomu dodám, že naozaj dá sa spraviť hit aj zo slovenských piesní. A máme kvalitných slovenských interpretov.

Niekto tu však preferuje to, aby sme platili viacej zahraničných interpretov. A mali by sme mať záujem my, aby sa u nás predávali slovenské potraviny. A presne to isté by malo platiť, že by sa mali predávať slovenské pesničky. Tak na jednej strane tvrdíte, tak ako o tom tu hovoril aj kolega, ktorý vystúpil predtým, že musíme mať aj teda určitú sebestačnosť a viac slovenských produktov v obchodoch, a na druhej strane tvrdíte, že pesničky musíme hrať zahraničné. No tak keď to nejde naozaj normálnym spôsobom a tie rádiá sa nevedia spamätať, no tak im to budeme musieť nejakým spôsobom nalajnovať.

Ako som už spomínal, my sme už taký zákon predkladali, možno sa ešte môžeme baviť o tých percentách, ale smerovanie by malo byť k tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 9:25 - 9:27 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolega Novotný, kvóty podielu slovenskej hudby v slovenských rádiách rozdelili spoločnosť už dávnejšie, keď sme s týmto návrhom prišli my z Obyčajných ľudí, konkrétne s ním prišiel Jofo Viskupič. Vtedy nastala veľká polemika, vtedy ešte nebola kauza VÁHOSTAV-u. A nastala polemika o tom teda. Tie kvóty majú zavedené iné krajiny. My sme tam vtedy argumentovali. Neviem, či ste tu boli alebo neboli, ako zdravotník ste sa asi nevenovali tomuto zákonu. Teraz ste sa zrazu pustili do obrany slovenských rádií.

Hovorili ste o výbere hudby odborníkmi. Mal som jedno rádio, ktoré som počúval, ale ktoré som potom prestal počúvať kvôli dvakrát opakujúcim sa hlúpym výrokom na úkor tradičnej ľudovej hudby, a pritom toto rádio má celkom dobrý dopravný servis. Odvtedy som ho prestal počúvať. Hovorili ste tu o odbornom výbere. No povedzte mi, aký malo toto rádio odborný výber, keď jednu pesničku, z ktorej potrebovalo spraviť hit, hralo štyri a viackrát v rádiu tom istom počas jedného dňa. Tomuto hovoríte výber a pestrosť a odborný výber? To u mňa vôbec nie je.

A okrem toho hovorili ste, že bude tak menej reklamy. No asi toho nebude menej. Okrem toho mladí ľudia dnes nemajú problém stiahnuť si to do svojich iPhonov, iPadov a podobne a počúvať si hudbu takú, akú ju naozaj chcú. Nech si ju stiahnu. Ale rádio je aj o tom, že vysiela nielen hudbu, ale aj určité správy, určité spravodajstvo, určité zaujímavosti. A toto je tá pestrosť, ktorá by mala v rádiách byť. Hudba je tam len taká doplnková.

No a mám tu ešte poznámku. Hovorili ste, že sa tým prekrýva určitá kauza. Tak možno trošku je to tak, ale keby ste možno toľko k tomu nekecali, tak by to preplávalo úplne v tichosti a mohli by sme byť už dávno po tom.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.6.2015 17:04 - 17:04 hod.

Igor Hraško
Ďakujem pekne, pán predseda za slovo. Mám procedurálny návrh, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku slovenského hereckého velikána pána Ladislava Chudíka. Okrem toho, že to bol veľký herec a umelec, tak bol aj pedagógom na konzervatóriu aj na Vysokej škole múzických umení a bol to prvý minister kultúry po revolúcii v roku ’89.
Myslím si, že si to od nás zaslúži.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.6.2015 9:41 - 9:43 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolega Janko Mičovský, hovoril si o tom, že výbor nezasadal. Vieš, ono je to celkom sranda. Lebo tuná sa hovorí, že predseda má po konzultáciách s poslancami zvolať výbor. Nuž ja ti poviem takto, že u nás sa náš predseda absolútne nikoho nepýta, nakedy má zvolať výbor, jednoducho ho zvolá a hotovo. A potom sa aj stane taká paradoxná situácia, že šesť poslancov vládnej strany jednoducho nepríde a ospravedlní sa, ale tesne pred výborom. Nie dopredu, aby sme sa my ostatní netrepali zbytočne na ten výbor, ale tesne pred výborom.
No a tiež by ma zaujímalo, že aké dôležitejšie veci môže mať poslanec v piatok po rokovaní Národnej rady dôležitejšie, teda ak nie zasadnutie výboru, čo je jeho primárna práca, a ide si, ide si, niekde ide. Ono to, vieš, býva tak, že o tej 11.00 hod., keď sa odhlasujú niektoré zákony, tak v podstate pre vládnych poslancov už padla, takže väčšinou prchajú domov, takže preto sa niet čo čudovať, že oni si dohadujú už rôzne stretnutia na včašší termín. Ako keby sa tie termíny nedali o dve hodinky posunúť, tie rokovania, na ktorých nevyhnutne tí poslanci museli ísť, aby potom výbor nebol uznášaniaschopný. A čo nás tam po nejakej veľvyslankyni v OSN, však ona si predsa počká na nejakých Slovákov, však to je, prosím ťa, to je nič, to je taká malá krajina. My nepotrebujeme, aby sme sa s ňou rozprávali o dôležitých témach.
No a ešte na margo tej, nielen Zelenej správy, ale aj ďalších. Vieš, my tu máme, áno, naozaj my tu máme možnosť zaradiť do programu kedykoľvek akúkoľvek správu. No a keď si spätne pozrieme na hlasovania vládnych poslancov, tak hádaj, že koľko z tých správ, ktoré sme žiadali, aby boli predložené do Národnej rady, že aké percento z nich skutočne aj zaradené bolo a koľko tí vládni poslanci nám odhlasovali.
Takže poprosil by som potom, vieš, keď ti bude nabudúce oponovať pani predsedníčka vášho výboru, tak sa jej spýtaj aj na túto otázku, aby sme dostali naozaj relevantnú odpoveď. Vieš, lebo toto sú také, také narážky, že všetko ide, ale, žiaľ, vždycky k tomu musia byť vládni poslanci. A to nefunguje.
Skryt prepis