Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mám tuná niekoľko interpelácií. Začnem od predsedu vlády. Už viac ako mesiac počúvam na rôznych rozhlasových staniciach či v rámci vysielania v televízii sledujem reklamy, ako úspešne Slovensko čerpá eurofondy z rôznych programov a čo všetko sa už z eurofondov podarilo zrealizovať. Pokiaľ by tieto reklamy boli realizované len vo verejnoprávnych médiách a bezodplatne, bolo by to zrejme skôr v poriadku. Ja som však zaregistroval takúto reklamu v komerčných médiách a pokiaľ sledujem cenníky reklamy v komerčných médiách, tak čiastky za pár sekundový spot sa platia radovo alebo teda šplhajú radovo do desiatok tisíc eur. Nemyslím si, že financie z eurofondov investované do reklamy sú dobrým a zmysluplným využitím týchto financií určených na rozvoj. Keďže riadiaci orgán je úrad vlády, predpokladám, že bude mať najviac informácií aj z jednotlivých programov.
V tejto súvislosti sa obraciam preto na predsedu vlády s nasledujúcou interpeláciou, kde žiadam odpovede na nasledovné otázky: v koľkých a v ktorých súkromných médiách bola zaplatená reklama na úspechy v čerpaní eurofondov? Druhá otázka: aké sumy boli využité na túto propagáciu pre jednotlivé médiá, vrátane verejnoprávnych? A tretia otázka: aká celková suma bola vynaložená na takúto reklamu k 30. 11. 2015 a s akou sumou sa ešte počíta do budúcnosti?
Ďalšiu interpeláciu mám na ministra pôdohospodárstva, keďže je prítomný, neviem síce, či mi bude vedieť zfleku odpovedať, ale v každom prípade skúsime.
Pán minister, jedna z inštitúcií, ktoré sú pod vašou gesciou, je aj Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Okrem iného je jeho kompetenciou aj kontrola dodržiavania zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, konkrétne § 4, § 5 a § 6. Keď som posledné roky prechádzal naprieč Slovenskom, po výdatných dažďoch bola obmedzená premávka na niektorých komunikáciách, nakoľko sa na ne vyliala rozbahnená masa z priľahlého poľa. Evidentne išlo o odplavenie najkvalitnejšej časti ornej pôdy, čo je však v rozpore so zákonom o ochrane pôdy. Ďalej som si všimol, že niektoré polia sú posiate po svahu, teda kolmo na vrstevnicu, čo sú príčiny splavovania práve takejto kvalitnej vrstvy pôdy spolu s vodou.
V tejto súvislosti na vás obraciam s interpeláciou a žiadam odpovede na nasledovné otázky: koľko pokút bolo za roky 2010 až 2015 udelených na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy pred eróziou, pred degradáciou a pred zhutnením, teda koľkým subjektom a v akých sumách za každý rok samostatne? Druhá otázka: akým spôsobom robí ministerstvo pôdohospodárstva osvetu na to, aby sa pôda využívala tak, aby nedochádzalo k deštrukčným javom na pôde spomenutým vyššie?
Ďalšiu interpeláciu mám na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 16. januára v roku, teda tohto roku 2015 ministerstvo zverejnilo informáciu o národnom projekte, ktorý mal pomôcť pri zamestnávaní matiek. V projekte sa písalo o podpore zamestnávateľov pri zamestnávaní matiek na rôzne pracovné úväzky, nie však, samozrejme, plné. V informácii sa písalo, že projekt bude spustený na konci januára a že podpora bude na desať mesiacov. Avšak neskôr boli informácie pozmenené na čas trvania podpory len do 31. 10. 2015. V tomto sa teda už skrátil čas čerpania podpory a tým aj eurofondov. Žiadosti sa mohli začať podávať až do 19. februára 2015, čo skrátilo čas o takmer 2 mesiace.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s interpeláciou a žiadam odpovede na nasledovné otázky: koľko zamestnávateľov využilo túto možnosť pri vytváraní nových pracovných miest či udržaní miesta po návrate z materskej dovolenky? Druhá otázka: koľko matiek využilo túto možnosť zamestnania sa na iný než celý pracovný úväzok? Samozrejme, v rámci projektu. Koľko financií bolo určené na čerpanie na tento projekt? Štvrtá otázka: koľko financií z tohto projektu ostalo nevyčerpaných? A posledná piata otázka: koľko z tých mamičiek, ktoré využili túto možnosť zamestnania sa s príspevkom, aj ostalo na danom pracovnom mieste po skončení podpory?
No a teraz budem mať interpelácie na ministra životného prostredia. Prvá moja interpelácia sa týka vodnej politiky. Pán minister, v týchto dňoch vaše ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania vodný plán Slovenska. V pripomienkach odbornej verejnosti k vodnému plánu je veľmi veľa pripomienok. Výčitky smerujú k nekomplexnosti, nekonkrétnosti a neadresnosti tohto dokumentu. Ďalej výčitky smerujú aj k budovaniu nevhodných vodných stavieb, ktoré nepovedú k zlepšeniu stavu vôd na Slovensku, skôr naopak. Výčitky smerujú aj k nedostatočným informáciám o znečisťovaní podzemných a povrchových vôd, ich pôvodcom a opatreniam proti nim.
Ďalším problémom v novom vodnom pláne je, že nikde nie sú zverejnené plány čiastkových povodí, ktoré má byť v súlade so zákonom č. 365/2004 Z. z. o vodách. Vodný plán Slovenska sa tak bez týchto podrobných plánov manažmentu čiastkových povodí stáva len formálnym a nevykonateľným dokumentom. Povrchne je riešená aj otázka prehľadu významných vodohospodárskych problémov ako prehlbujúce sa problémy ochrany riešených ekosystémov, teda zníženie početnosti významných biotopov, výstavba v záplavových územiach, výrubu vegetácie brehov potokov a riek a ďalšie.
Ďalším problémom je dostupnosť relevantných informácií. Každý členský štát musí totiž povinne spracovávať a zhromažďovať napríklad informácie o stave vôd a o rizikách vplývajúcich na kvalitu života obyvateľov. Tieto informácie sú nevyhnutné k návrhu opatrení a vypracovaniu zmysluplných plánov manažmentu povodí a bez nich nie je možné pripomienkovať ani podstatné časti vodného plánu Slovenska.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa na vás obraciam s interpeláciou a budem žiadať odpovede na nasledovné otázky. Prvá: je vodný plán Slovenska vypracovaný vaším ministerstvom dokumentom vypracovaným v súlade so všetkými ustanoveniami európskych dokumentov, najmä však európskej smernice o vode?
Druhá otázka: dokedy vypracuje ministerstvo podrobné plány manažmentu čiastkových povodí, aby vodný plán Slovenska bol aj vykonateľným dokumentom?
Tretia otázka: prečo ministri rezortov obrany, pôdohospodárstva, hospodárstva a dopravy nemajú v uznesení vlády zapracovanú úlohu zabezpečenia posúdenia sektorových programov v rámci procesu strategického posudzovania, teda SEA, ktoré bude obsahovať vyhodnotenie predpokladaných účinkov programu na stav vodných útvarov v súlade s čl. IV, VII rámcovej smernice o vode? Kedy takáto úloha pre ministrov doplnená bude?
Štvrtá otázka: prešli projekty Vodnej elektrárne Sereď, prečerpávacej Vodnej elektrárne Ipeľ, Vodného diela Slatinka a Vodárenskej nádrže Tichý Potok zaradené k výhľadovým infraštruktúrnym projektom posudzovaným vplyvu na životné prostredie v procese EIA v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie a posudzovaním podľa čl. IV, VII rámcovej smernice o vode?
Piata otázka: kedy Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zmení svoj doterajší prístup presadzovania energetických cieľov na úkor environmentálnych cieľov s odvolaním sa na koncepciu využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky?
Šiesta otázka: kedy ministerstvo pristúpi k zastaveniu prebiehajúcich procesov nezákonného povoľovania malých vodných elektrární, ktoré majú devastačný účinok na prírodu, život vo vodných tokoch a kvalitu životného prostredia občanov v daných lokalitách?
Siedma otázka: kedy ministerstvo pristúpi ku konkrétnemu definovaniu zón nezasahovania tzv. No-Go zón pre výstavbu malých vodných elektrární, ale aj priečnych hatí a iných opatrení, tzv. sivej infraštruktúry kvôli ochrane ekosystémov vodných tokov?
A posledná ôsma otázka: ktoré vodné stavby dokončené v rokoch 2004 až 2015 zhoršili stav vôd a na ne nadviazaných spoločenstiev ekosystémov zmenou fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd alebo hladín podzemných vôd?
Ďalšia interpelácia je tak isto na ministra životného prostredia. Tentokrát sa týka zvýšenia teploty na území Slovenska. Na veľtrhu CONECO bol pokrstený tzv. Klimatický atlas Slovenska. Mapy v nej ukazujú aj trend narastajúcej teploty na našom území. Takýto trend určite nie je pozitívnym prínosom, nakoľko so zvyšujúcou sa teplotou sa nadmerne vysušuje krajina, klesajú hladiny povrchových i podzemných vôd. Tento stav môže mať z dlhodobého hľadiska negatívny dopad na život občanov najmä v zásobovaní vodou v niektorých regiónoch nielen z podzemných, ale aj z povrchových vôd.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam vás o odpovedanie na dve otázky. Prvá otázka: aké dlhodobé či strednodobé opatrenia prijalo ministerstvo životného prostredia na zníženie nárastu teplôt na našom území?
Za druhé alebo teda druhá otázka: aké riešenie má ministerstvo na zmenu negatívneho trendu s klesaním hladín povrchových aj v podzemných vôd v dôsledku zvyšovania teplôt na našom území?
Ďalšia informácia, a to by mohol počúvať aj minister pôdohospodárstva, ale otázka je smerovaná na ministerstvo životného prostredia. Na stránke ministerstva životného prostredia sa človek môže dočítať aj informácie o posudzovaniach vplyvov na životné prostredie EIA.
Môžem, poprosím, nech kolegovia trošku stíchnu, lebo ma rušia.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážení kolegovia, pardon, poprosím teda, rušíte pána kolegu. Ďakujem vám.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem. Takže ešte raz. Na stránke ministerstva životného prostredia sa človek môže dočítať alebo teda doklikať aj na informáciu o posudzovaniach vplyvov na životné prostredie EIA. Všimol som si, že v poslednom čase ministerstvo životného prostredia vydalo aj rozhodnutia na veľkochov ošípaných, kde pôvodné družstvá s ošíparňami s pomerne nízkou kapacitou chovu odkúpil aj dánsky investor a podľa predložených materiálov na posudzovanie EIA sa má zvýšiť v niektorých prípadoch aj enormne kapacita chovov. Napríklad farma Ipeľský Sokolec počíta so schválenou kapacitou 24-tisíc kusov ošípaných očne s produkciou hnojovice v objeme 35-tisíc m3. Niektoré takéto farmy na Slovensku už fungujú a občania majú negatívne reakcie na tieto veľkochovy. Otázka zápachu po hnojovici vyvezenej na polia je však vec jedna, ale ďalšie faktory ovplyvňujúce životné prostredie vec ďalšia.
Preto sa na vás, pán minister, v tejto súvislosti obraciam s interpeláciou a žiadam vás zodpovedať niekoľko otázok.
Prvá: aká koncentrácia fekálií ošípaných deklarovaných ako hnojovica je ešte neškodná pre našu prírodu a pre pôdu bez toho, aby nekontaminovala povrchové a podzemné vody a pôdu? Myslené na rozstrek určitého objemu na jeden meter štvorcový pôdy.
Druhá otázka: ako často sa vykonávajú kontroly s najnižšou úrovňou štátnej správy na úsekoch ochrany životného prostredia v okolí podobných mega fariem?
Tretia otázka: sú vykonávané kontroly povrchových aj podzemných vôd v blízkosti takýchto fariem a ako často?
Štvrtá otázka: kontrolujú sa obsahy zápachových látok v ovzduší, teda amoniak a sírovodík, po spustení prevádzky na farme a ako často?
Piata otázka: kontroluje sa kontaminácia pôdy po zavedení hnojovice do pôdy a v akých intervaloch?
A šiesta otázka: kontroluje sa prítomnosť antibiotík vo vode a v pôde a ich koncentrácia v povrchových a podzemných vodách v blízkosti takýchto fariem?
Ďalšia interpelácia. Z reklamných médií sa dozvedáme, že Slovensko je pripravené na povodne. To znie konkrétne v reklame. Z toho vyplýva, že ministerstvo sa postaralo o dostatočnú ochranu občanov vybudovaním určitej, určite technicky náročných stavieb, ktoré majú zabrániť vyliatiu vôd z ich korýt a tak zabrániť jej prieniku k obydliam občanom. Na druhej strane som si všimol rekonštrukcie rôznych významných ciest, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest. Krásne vyasfaltované vozovky a nádherne, plynulo vybetónované odvodňovacie žľaby a priekopy. Táto organizácia síce nepatrí do správy pod ministerstvo životného prostredia, ale opatrenia na odvod vody súvisia práve s opatreniami, ktorými sa hrdí vaše ministerstvo. V konečnom dôsledku vaše ministerstvo robí posudzovanie na životné prostredie pri rekonštrukciách v týchto komunikáciách a schvaľuje teda aj charakter technického riešenia odvodu dažďovej vody z komunikácií. Práve vybetónované priekopy sú nástrojom na rýchly odvod vody do korýt riek a potokov a ich rýchle napĺňanie, čo pri výdatných zrážkach môže viesť až k povodňovým situáciám. Zdá sa mi to trochu kontraproduktívne v tom, čo následne robí ministerstvo pre ochranu pred povodňami. Príde mi to tak, že si vlastne schvaľujete riešenia, na ktoré potom robíte opatrenia. V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledujúce otázky.
Prvá: nemyslíte si, že schválenia technických riešení na rýchly odvod do dažďovej vody z cestných telies sú kontraproduktívne ku vašim následným opatreniam na ochranu pred povodňami?
Druhá otázka: spolupracujete nejakým spôsobom, alebo teda spolupracuje nejakým spôsobom ministerstvo životného prostredia s organizáciami v pôsobnosti ministerstva výstavby pri návrhu riešení rekonštrukcií aj cestných komunikácií, aby nedochádzalo k protichodným opatreniam?
A tretia otázka: keďže Slovensko je podľa reklamných médií pripravené na povodne, beriete si na vlastnú zodpovednosť prípadné škody vzniknuté pri možných povodniach v nasledovných rokoch?
Ďalšia interpelácia sa týka obnoviteľných zdrojov, tak isto položená ministrovi životného prostredia. Vaše ministerstvo schvaľuje profily na výstavbu malých vodných elektrární. Malé vodné elektrárne sú obnoviteľným zdrojom elektrickej energie a preto by mali byť preferované pred elektrárňami spracúvajúcimi neobnoviteľné palivá. Vody v riekach máme zatiaľ na Slovensku dosť, čo však môže byť pri nastúpenom trende vysúšania krajiny v budúcnosti dosť veľký problém a teda výstavba malých vodných elektrární nám môže zvýšiť podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na požadovanú úroveň Európskej únie. Na stránke ministerstva sa dočítame pri téme obnoviteľných zdrojov energií aj nasledovné: členské krajiny EÚ sa zaviazali, že do roku 2020 znížia emisie skleníkových plynov o 20 %, obnoviteľné zdroje energie budú predstavovať 20 % z konečnej spotreby energií a 10 % spotreby v doprave a energetická spotreba sa tak isto zníži o 20 % v porovnaní s jej prognózovanou hodnotou v roku 2007. V tejto súvislosti som si prečítal metodické usmernenie č. 3/12/2013 z 12. decembra 2013 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde v prílohe č. 1 sa nachádza tabuľka o podiele primárnych zdrojov na celkovom množstve elektriny v percentuálnom vyjadrení. Čo je však zaujímavé, je skutočnosť, že v tabuľke sú zvlášť uvedené vodné elektrárne s výkonom nad 5 MGW s podielom 18 % a zvlášť sú v obnoviteľných zdrojoch uvedené malé vodné elektrárne do 5 MGW s podielom 3 %.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledujúce otázky.
Prvá: prečo sa primárny zdroj výroby elektrickej energie - teda voda - pri výrobe vo vodných elektrárňach a v malých vodných elektrárňach delí do dvoch odlišných skupín, a to oddelením hranice výkonu 5 MGW, pričom malé vodné elektrárne do 5 MGW sú zaraďované do obnoviteľných zdrojov a vodné elektrárne nad 5 MGW už nie?
Druhá otázka: kto a akým spôsobom určil hranicu 5 MGW, ktorá delí vodné elektrárne zaradené či nezaradené do obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko ani elektrárne nad 5 MGW neprodukujú skleníkové plyny?
A tretia otázka: aký percentuálny podiel výroby elektrickej energie by ste radi dosiahli pri výrobe v malých vodných elektrárňach, aby ste dosiahli celkovú požadovanú hranicu 20 % pokrytia výroby z obnoviteľných zdrojov energie?
Ďalšia otázka sa týka aj Krpelianskej priehrady, teda interpelácia. V rámci opatrení plánovaných vo vodnom pláne Slovenska a ďalších dokumentoch vodnej politiky majú pribúdať väčšie i menšie nádrže na rôzne účely - energetické, protipovodňové a iné. Tu však vyvstáva otázka efektívnosti už existujúcich priehrad. Jednou z takých je aj Krpelianska priehrada v našom Turčianskom regióne. Má plochu asi 126 hektárov a celkový objem asi 8,3 milióna metrov kubických. Z neho podľa odhadov odborníkov zhruba 7 miliónov metrov kubických zaberajú sedimenty splavené z vyšších častí povodia Oravy a Váhu, ktoré okrem iného silno obmedzujú energetickú a inú využiteľnosť priehrady. Tvorí ich prevažne jemnosť vyerodovaná z chybne obhospodarovaných poľnohospodárskych a lesných pozemkov, čo je ďalší problém. Ešte ďalší je, že tie sedimenty podľa dostupných poznatkov obsahujú viaceré kontaminanty z niekdajších Severoslovenských celulózok a papierní, Bavlnárskych závodov Vladimíra Iljiča Lenina, niekdajších Kožiarskych závodov, Oravských starozliatinových závodov a iných. Takže nie sú použiteľné ani pre potreby poľnohospodárstva a predstavuje vlastne obrovskú neasanovanú skládku nie práve bezpečného odpadu. Veľkým problémom napokon je, že v mase sedimentov sa tvorí aj množstvo silného skleníkového plynu metánu, ktorý uniká do atmosféry a svojím skleníkovým efektom prispieva ku globálnej zmene klímy. Všetky tieto problémy sa týkajú aj vodného diela Hričov, Nosice a vlastne celej slovenskej hydroenergetiky.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam vás o zodpovedanie nasledovných otázok.
Prvá: kedy a kým bol robený posledný chemický rozbor sedimentov v Krpelianskej priehrade?
Druhá otázka: aké nebezpečné chemické látky a v akých koncentráciách boli zistené v sedimentoch?
Tretia otázka: ako sa zmenil celkový využiteľný objem zanesenej Krpelianskej priehrady a s akým objemom sa dá rátať na energetické, resp. iné využitie? Teraz sa myslí využitie proti povodniam.
Štvrtá otázka: ako sa zmenil objem na vodnom diele Hričov, vodnom diele Nosice a s akým objemom sa dá rátať na energetické, resp. iné využitie?
A posledná piata otázka: aké opatrenia vo vodnom pláne Slovenska či v iných dokumentoch sú pripravené na obnovu funkčnosti priehrad a na elimináciu ich negatívnych dopadov na kvalitu vody, pôdy a ovzdušia?
Ďalšia interpelácia je venovaná, ako samostatnej téme, vodnej politike. To som už prečítal, takže ešte jedna interpelácia. Týka sa malých vodných elektrární na Hrone a Malom Dunaji.
Na stránke vášho ministerstva sa pri téme obnoviteľných zdrojov energie dočítame aj nasledovné: "Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu je jednou zo základných priorít energetickej politiky Slovenskej republiky. Obnoviteľné zdroje energie prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva, podporujú inováciu a rozvoj informačných technológií, otvárajú priestor pre nové smerovania a sú jedným z pilierov budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment domácich obnoviteľných zdrojov energie je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, čím sa stáva jedným z pilierov zdravého ekonomického vývoja spoločnosti." Toľko citácia.
Podľa dostupných informácií je záujem rozširovania malých vodných elektrární na dvoch tokoch slovenských riek, a to Hrona a Malého Dunaja. Na odpor voči takýmto krokom sa postavila i široká odborná i laická verejnosť, ktorá nemá záujem na devastácii týchto riek ich prehradením. Okrem negatívnych dopadov na niektoré aspekty cestovného ruchu je to aj dopad na rybné hospodárstvo a športové aktivity. Vodné elektrárne vybudované na týchto tokoch nebudú však vo vlastníctve štátu, ale v rukách súkromníkov.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledovné otázky.
Prvá: aký prínos budú mať pre bežných občanov takéto elektrárne, keďže drahý výkup elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov budú musieť zaplatiť napokon samotní občania?
A druhá otázka: ako vaše ministerstvo chráni prírodu, keď vlastne zdevastuje prirodzený vodný tok dvoch slovenských riek s ich prirodzeným biotopom?
Ďakujem pekne.