Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega, nezabíjam zákon, takže len hovorím, že ho treba urobiť komplexnejšie. Takže ja som nehovoril, či ho treba podporiť alebo nepodporiť. Myšlienka je veľmi dobrá, lebo skutočne kto reprezentuje Slovensko, zaslúži si nejakú odmenu. No a v tomto prípade baleťáci, to bol tak trochu nešťastný príklad. Tí skutočne už vo svojom vyššom veku nemajú veľa možností na uplatnenie. A balet je v podstate všade vo svete, má rovnaký základ, takže sú tam len výnimky, ktoré svietia na umeleckom nebi. A teda aj on je reprezentatívny, ale nie až tak ako, povedzme, trebárs tie iné žánre. Takže skutočne treba, tak ako aj pred chvíľou kolega Kuffa mi zobral slová z úst, aj oddeliť tých, ktorí za svoje úspechy už berú nejaké odmeny. A rádovo sú to dosť vysoké čiastky. A či takíto ešte skutočne si zaslúžia ešte nejakú rentu od štátu? Áno treba dať im ešte aj nejaké iné odmenenie alebo ocenenie, ale skutočne treba rozlišovať, kto teda tieto odmeny dostáva a kto nie a komu teda by mali prislúchať a komu nie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Galis, ja vám chcem veľmi poďakovať, pretože ako jediný ste vo svojej reči povedali, že nielen športovci, ale aj umelci nám robia najlepšie meno vo svete. Možno by bolo treba skôr urobiť úplne nový zákon s navrhovaným príspevkom odmeňovania nielen športovcov, ale aj umelcov, pretože v tomto môžu byť umelci trošku diskriminovaní. Ja poviem len príklad zo svojej branže. Naši folkloristi získavajú každý rok na medzinárodných festivaloch ocenenia. A sú to najvyššie ocenenia, pretože väčšinou vyhrávajú tie najvyššie, pretože náš folklór je cenený všade vo svete, nielen u nás v Európe, ale aj na iných kontinentoch. Problém je však, keď má niekto prispieť na činnosť folklórnych kolektívov alebo prípadne na cestu, o oceneniach ani nehovorím teda tu na Slovensku. Folklórny súbor získa ocenenie, vráti sa a nikto im ani nepoďakuje, že získali nejaké ocenenie, a robia vždy dobré meno. No a myslím, že by bolo treba začať diskusiu, ako tu už bolo spomínané, o financovaní športu, ale v porovnaní s financovaním kultúry, pretože ak tu hovoríme o športovcoch aj umelcoch, tak to treba aj v tomto kontexte vnímať. No a ak niekto povedal, že športovec si to musí odmakať, tak vás pozývam na nácvik ktoréhokoľvek špičkového folklórneho súboru. No a ak pritom niekto hovorí o nerozvadení si športovcov, tak pokiaľ by sme prijímali takýto zákon, verte tomu, že folkloristi by určite neostali ticho. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Miškov, vyzdvihli ste niekoľko momentov, ktoré vyplývajú z prijatia takéhoto zákonného nedorobenca, pripraveného priamo človekom, ktorý by mal do budúcnosti neskutočne veľkú moc.
Mne tam však vadia neustále sa opakujúce stranícke nominácie do úplne všetkého, kde sa to len dá. Zaujímalo by ma síce len jedno, že ako to, čo si strana SMER myslí, vnímajú občania s podpriemernými platmi, keď jednému človeku dajú sedieť na dvoch stoličkách aj s dvoma platmi. A otázny je aj konečný dopad na občanov, keď takýto človek bude mať moc ovládať energetický trh na Slovensku. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, pán Mihál mi zobral pár slov z úst. Aj pre mňa bolo toto vaše vysvetlenie nedostatočné. Včera v rozprave k schváleniu eurovalu zaznievali na oponentúru, teda na príspevky opozičných poslancov slová poslancov vládnucej strany ohľadne solidarity. Máme byť solidárni, musíme byť solidárni. Akí solidárni sú ministri, ktorí sa stretli poza náš chrbát, a my sa to už dozvieme len z médií, že sa vôbec o niečom bavili? Ako si vôbec môžu oni dovoliť, keď rokujú o niečom, čo môže ovplyvniť celú Európsku úniu na najbližšie roky? Chceme byť skutočne len štatistami pri tomto? Alebo budú aj oni solidárni s nami a zoberú nás do tohto kruhu, keď my sa ideme vyjadriť solidárne teda k tomu, že chceme zostať na tej prvej koľaji?
Hovoríme o budúcnosti. Ja som sa aj včera v rozprave pýtal, kde bude Slovensko o desať, o dvadsať rokov, pretože toto, tento záväzok nás viaže skutočne na takéto dlhé obdobia a ovplyvní nás na toto obdobie. Netýka sa stretnutia ministrov strategických plánov na ďalších desať - dvadsať rokov o Európskej únii? Nemci, ako sme sa dozvedeli pred chvíľkou, sa sťahujú do ulity. My strkáme hlavu rovno pod gilotínu. Nevadí vám to? Mne hej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé, milá kolegyňa, ktorá tam už bola, už nie je, teraz prišla ďalšia. Milá kolegyňa, moja kolegyňa, milí kolegovia, poslanci, pred chvíľkou bolo hlasovanie o tom, že sa bude predlžovať čas, nejak vás tu ostalo poriedko. Kde sú všetci? Zmizli, čo? Dobre, ja oslovím aj že, milí občania, pretože veľa ľudí túto debatu sleduje prostredníctvom internetu. Ja budem hovoriť aj k nim.
V posledných nielen dňoch, ale aj týždňoch, sa už veľa pohovorilo o Európskom mechanizme pre stabilitu. Jedni sú pre, druhí sú proti, jedni tvrdia, že by sme mali byť solidárni, iní zase radšej, že opatrní. Tu mi napadá jedno slovenské príslovie: Bez opatrnosti je i múdrosť slepá. Mal som tu napísané, že dnes ideme schvaľovať zmluvu, tak nie zajtra, pravdepodobne ideme schvaľovať zmluvu záchranného, teda k prístupu k tomuto záchrannému mechanizmu. Ak by som aj ja pripustil, že chcem pomôcť aj ja svojou mierou a byť solidárny pri záchrane španielskych či iných bánk, či zjavne nezachrániteľného Grécka, určite nie je pre mňa akceptovateľná zmluva, v ktorej sa viac ako demokratické princípy požiadaviek vyskytuje ostrá direktíva. Citujem: "Členovia sa zaväzujú neodvolateľne a bezvýhradne," ďalej, "akúkoľvek výzvu," koniec citátu. Niekto z vás snáď niekedy v živote podpisoval zmluvu s takto koncipovanými bodmi a požiadavkami? Pochybujem, toto nie sú požiadavky, toto je podľa mňa diktatúra. Keď sa hovorí o tých pôžičkách, nakazený je jeden štát, už druhý, jeden sa lieči, napadá mi ďalšie slovenské príslovie, ktoré hovorí: Aj zdravé jablko pri zhnitom zhnije. Mali by sme si dávať pozor, pretože aj my môžeme skončiť v odpade.
Okrem toho, už tu bolo viackrát spomenuté, že bežná zmluva sa dá vypovedať. Je to bežná prax, stretávame sa tým dennodenne. A je na to vždy niekoľko spôsobov, ako z jednej, tak aj z druhej zmluvnej strany. Táto zmluva sa však vypovedať nedá, ďalší pre mňa irelevantný krok. Ak zistíme, že náš rozpočet pri tom najhororovejšom prípade alebo scénari už vycicali, teda sme sa museli zadlžiť vo výške napríklad nášho ročného rozpočtu, teda, ja neviem, pri dvoch 5,5 mld. splátkach do EMS, ako môžeme zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu našej krajiny, keďže sa od zmluvy nedá odstúpiť? Do akej miery bude musieť narásť náš dlh, aby sme sa aj my mohli stať príjemcom pomoci? Čo sa stane potom? Ak už nebudeme mať z čoho poslať príspevok na kapitalizáciu? Zatiaľ som nepočul odpovede na tieto otázky. Asi ich už aj ťažko dostanem. Otázku môžeme postaviť aj ďalšiu, kedy sa nám vrátia požičané peniaze Grécku? Alebo nadväzujúca, kedy by sa nám mali vrátiť požičané peniaze na záchranu iných krajín a ich bánk? Tu mi napadlo ďalšie slovenské príslovie: Čím viac prikladáš, tým viac horí. Aby sme aj my nezhoreli.
Pri bežnej pôžičke máte určené pravidlá splácania, už to, myslím, tu spomínal aj pán Osuský s tou hypotékou. V prípade nesplácania nastúpi exekúcia. Kto nastúpi na členov generality EMS, keďže sú nedotknuteľní a imúnni voči súdnym konaniam, a v prípade rozkrádania, rozhajdákania aj našich solidárnych peňazí? Padli tu už aj slová o fiškálnej dohode alebo zmluve a jej dodržiavaní. Ak doteraz niektoré štáty nedodržiavali paragrafy zmluvy Európskej únie a obišli jej najvyšší zákon, ako ich chceme prinútiť dodržiavať fiškálnu zmluvu? Veď ako sme počuli, Gréci si za požičané peniaze bezbreho nakupovali hmotné statky, absolútne nesúvisiace so šetrením alebo udržaním deficitu financií. Veď oni už počítajú s tým, že to skončí kolapsom, tak sa radšej zabezpečia sami a my im ešte solidárne pomôžeme. Ďalšie príslovie, ktoré ma napadlo v tejto súvislosti hovorí, že: Ak sa nechceš utopiť vo veľkej vode, vyhýbaj sa i potoku.
Ak udržateľnosť eura potrebuje pomoc, tak mu poďme pomôcť, ale nie takto koncipovanou zmluvou, ktorej vkladáme hlavu rovno pod gilotínu. V tomto prípade nie som ochotný podporiť vyslanie politického signálu krajinám EÚ, ktoré sa nám akoby vysmievajú so svojimi platmi a ich vysokou životnou úrovňou. A opýtal sa niekto z vás aj svojich voličov? Ja som zachytil ich signály, teda tých, ktorí mi dali dôveru, a tiež sa nestotožňujú s takýmto direktívnym prístupom v našej krajine. Moji voliči hovoria: Nepodporiť. Počúvam hlasy odborníkov z oblasti ekonómie, hovoria tiež: Nepodporiť. Môj vnútorný hlas mi hovorí: Nepodporiť.
A ešte uvediem jeden príklad z môjho života. Po nežnej revolúcii, zhruba v roku 1990 až 1991 sa rušila kultúra v takom stave, ako bola ešte za čias socializmu. Aj kolektívy, šíriace kultúru, v mojom prípade folklórny súbor, do ktorého som nastúpil počas vysokej školy, zrazu dostali ranu pod pás a hrozilo im zrušenie. Našťastie náš súbor viedol a ešte aj dodnes vedie človek, ktorý má jednu veľmi zaujímavú vlastnosť - nadhľad. A s tým súvisiaci aj pohľad do budúcnosti, do ďalekej budúcnosti. Nepozeral sa na to, čo bude s naším súborom o mesiac, o polroka, ako prežijeme teraz, ale čo s ním bude o päť, o desať rokov. Vďaka tomu je dnes tento súbor špičkou v slovenskom folklóre. Aj ja som sa od neho naučil pozerať sa nie na špičku nosa, ale na to, čo bude o päť, desať a dvadsať rokov. Čo bude so Slovenskom o desať, o dvadsať rokov po podpise takto postavenej zmluvy? Tu mi napadá tiež jedno slovenské príslovie: Čo jeden hlupák pokazí, to ani sto múdrych nenapraví. Ak teda chceme zachraňovať, pretože vieme, že náš hlas je, ako keby sme hrach na stenu hádzali, tak poďme zachraňovať s poistkou. Alebo nech solidárne zachraňujú tí, čo na to majú. Keby som mal použiť ďalšie slovenské príslovie tak hovorí, že: Aj dobrá cesta zle vedie, keď po nej zlý chodí. Nuž, kam teda spejeme my? Ideme dobrou cestou, ideme zlou cestou? Aké prekážky nám budú kladené pod nohy? Veľké, veľké sekery. Nehovorím, že prídu, ale treba byť pripravený aj na tie najhoršie scenáre. Pretože kto nie je pripravený, býva v mnohom zaskočený. Aby sme potom neboli zaskočení my a potom sa už ťažko bude vysvetľovať, viete, ale mysleli sme to dobre. Žiaľ, zle to vypálilo.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, veľmi dobre si, Jofo, hovoril o tej stati, kde sa hovorí v programovom vyhlásení o informatizácii spoločnosti. Túto časť deklaroval aj pán minister Kaliňák vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že sa bude musieť nejakým spôsobom pohnúť dopredu, ja by som povedal, že v tomto momente, že treba poriadne kopnúť do vrtule, pretože podľa tabuľky, ktorú mám pred sebou - čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu Európskej únie k 31. 3. 2012 - máme najhorší program, je "Operačný program Informatizácia spoločnosti", kde z celkového objemu 988 mil. eur sme zatiaľ vyčerpali necelých 112 mil., čo je čerpanie na úrovni 11,33 %. Čerpanie ešte v roku 2008 bolo na úrovni 100 %, v roku 2009, ale už len na úrovni necelých 26 %. Z hľadiska teda pravidla n+3, teda čerpanie plus tri roky je najrizikovejším operačným programom práve tento program, "Operačný program Informatizácia spoločnosti", u ktorého stále hrozí nevyčerpanie záväzku na rok 2009, teda do 31. 12. 2012. Do konca roku 2012 bude treba dočerpať alebo deklarovať na Európskej komisii zostávajúci záväzok v roku 2009 vo výške viac ako 115 mil. eur, čo predstavuje 1,03 násobok doteraz vyčerpaných finančných prostriedkov od roku 2007. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán premiér, hovoríte, že idete zvyšovať daň z príjmu a vlastne zavádzať jej progresivitu. Nie som si istý, či to pomôže najmä teda tej strednej príjmovej skupine a či skutočne sa jej prilepší alebo sa jej, naopak, prihorší. Na druhej strane poviete, že nejdete zvyšovať alebo meniť DPH. Prečo? Chudobným pomôžme alebo teda pomôžte, pretože vy ste pri moci, znížte DPH na základné tovary a služby na 10 %, o 10 % sa ľuďom tak prilepší a zvyšnú DPH hoďte na dvadsaťpäť. Je to riešenie? No, myslíte si, že obyčajná rodina si potrebuje každý rok kúpiť nejakú techniku do domácnosti, ktorú nepotrebuje, alebo nové výdobytky techniky? Nie, to sú môžu dovoliť len bohatí. A tí nech teda platia, keď majú na to. To znamená, pomôžme chudobným a tuná zoberme tým bohatým.
No a nabehli ste mi na strunu v 2. pilieri, pretože o 2. pilieri som onehdy prednášal. A prednášal som aj o dlhodobom investovaní. A vieme, že 2. pilier, to je vlastne o dlhodobom investovaní. Hovoril som to už aj včera v rozprave. Normálne ste ma vyprovokovali, budem chodiť po Slovensku, budem prednášať ľuďom, najmä mladým ľuďom, o 2. pilieri, aké sú jeho výhody, pretože tých nedostatkov má určite menej, a budem im vyvracať bludy, ktoré sa zrejme snažíte alebo budete snažiť zakomponovať aj do pripravovanej kampane, ktorú avizujete, na ktorú mienite vyhodiť ďalších 33 mil. eur zbytočne. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, dotkli ste sa aj financovania školstva a, myslím si, aj celkom oprávnene. Ja osobne tiež mám pochybnosť o zvyšovaní kvality školstva práve so zvýšeným financovaním, pretože v programovom vyhlásení vlády sa spomína konsolidácia verejných zdrojov, ale na druhej strane aj podpora výstavby diaľnic, zadlženie Slovenska trvalým eurovalom. Takže skutočne mám pochybnosť o smerovaní financií do školstva, najmä podmieňujúcich kvalitu. A myslím si, že učitelia by si určite zaslúžili vyššie platy a, samozrejme, aj zmenu statusu, ako to už bolo viackrát spomínané.
Kolega Matovič sa dotkol ďalšej oblasti, ktorú ste takisto spomínali vo svojom príspevku. A to sú internátne školy. Myslím si, že je dôležité to zopakovať aj viackrát, pretože vláda síce má napísané, že sa ešte touto problematikou bude zaoberať, bude ju analyzovať, ale koniec koncov môže dospieť aj k výsledku, že predsa len tie internátne školy budú. Tak ja by som zdôraznil, že naozaj to nie je dobré riešenie, aspoň teda z môjho pohľadu a z mojich skúseností.
Kolega Matovič povedal, že je dobré, keď deti v škole ostávajú dlhšie. Áno, mám s tým osobnú skúsenosť, pretože som viedol skupinky takýchto detí. Mal som niekoľko krúžkov a skutočne tie deti, si myslím, dostali do vienka niečo, čo v nich aj zostane, a že dokonca keď mi bolo povedané, že pán učiteľ, že je dobré, že budem vzdelaná a budem vedieť aj čosi viacej, tak to mi stačilo. A myslím si, že áno, treba tie deti udržať v tých školách čo najdlhšie a potom ich púšťať do osád a možno ony prinesú tam do tých osád niečo lepšie. Takže je dôležité o tejto otázke takisto hovoriť. Ďakujem.

Ďakujem pekne pani predsedajúca. Pán Brocka, opäť ste sa dotkli teda druhého piliera, ale kľudne ste mohli na plné ústa povedať, že ľudia vlastne druhému pilieru vôbec nerozumejú, vôbec nevidia, akú výhodu majú tieto peniaze pre ľudí. Že nedokážu pochopiť, že keď pôjdu oni do dôchodku, tak to vlastne možno dnešná vláda ani nebude a nik im nemôže zagarantovať, čo zo Sociálnej poisťovne vlastne dostanú. Ale potom už nebudú mať na koho, na koho nadávať, alebo komu vynadať. Druhý pilier je o dlhodobom investovaní, raz ste hore, raz ste dolu. Ale sú to hmatateľné peniaze, peniaze ľudí, ktorí si už dnes sporia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, spomínali ste, že je ťažké uveriť, že sa naplnia ciele Programového vyhlásenia vlády. Človek sa naozaj môže polepšiť. Žiaľ, je to v ojedinelých prípadoch. Preto mi je ťažké aj uveriť tomu, že táto vláda môže zagarantovať pozitívne riešenia v tomto volebnom období, ak má vo vláde a na úradoch v podstate väčšinu tých istých ľudí, ktorí nič pozitívne pre túto krajinu nepriniesli už vo svojom štvrtom volebnom období a v podstate v programovom vyhlásení má, dá sa povedať, väčšinu tých istých cieľov. Ďalej ste mohli kľudne zdôrazniť ešte viac ten druhý pilier, ktorý je tu už teraz viac pertraktovaný, pretože ja mám len jednu istotu v živote. Len to, čo mám doma, to sa mi sa počíta. Ktorá sociálna vláda mi zagarantuje o 25 rokov primeraný dôchodok, keď ja pôjdem do dôchodku? Mne žiadna. Ale to, čo si sporím teraz, aj keď momentálne bez veľkého zisku, tak to sú moje peniaze, ako už bolo spomínané, sú to peniaze mojej rodiny v prípade, že sa toho dôchodkového nedožijem. Prečo už predchádzajúca Ficova vláda nezriadila takzvanú nejakú štátnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, keď chcela garantovať ľuďom svoje vklady. To mohlo byť riešenie, ale nie siahať na peniaze, ktoré už ľudia doteraz sporia. Ďakujem pekne.