Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.9.2012 o 10:09 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2012 11:52 - 11:54 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega. Ja som netvrdil, že sú lepší, ale že by stálo za porovnanie, že ktorý z týchto dvoch, v ktorých z týchto dvoch skupín je percentuálne väčší počet študentov, ktorí sú lepší.
To vieme veľmi jednoducho porovnať. Máte v dennom štúdiu 150 študentov v rámci ročníka a teraz tí, ktorí percentuálne akú majú úspešnosť a zoberme si skupinu študentov 40-tich, ktorí študujú v rámci externej formy, a tam si určime percentuálne, ktorí sú úspešnejší oproti tým horším. A tuná sa nám ukáže potom, že ktorí sú. A skutočne ja mám tú skúsenosť, pretože som hovoril, zažil aj jeden typ aj jednu formu aj druhú formu štúdia. Všade sú, aj takí aj takí. Aj tam boli flákači, aj tam boli menší flákači. Ale skutočne tí ľudia, ktorí sa intenzívnejšie pripravovali na to, boli donútení viacej sa venovať tým predmetom, aj keď v kratšom čase, aj keď nemali na to taký počet hodín, ale omnoho intenzívnejšie a okrem toho boli donútení si ešte aj popritom zháňať svoju vlastnú literatúru a doštudovať si niektoré veci, ktoré sa v priebehu prednášok povedať nestihli alebo nejakým spôsobom nemohli, takže sami boli donútení naštudovať si toho materiálu omnoho viacej, čo pri dennej forme, ako som hovoril, ktorá je taká trošku voľnejšia, pretože študenti sa nesústreďujú len na to štúdium intenzívne, teda nehovorím, že na všetkých fakultách, na všetkých školách. Samozrejme, sú aj výnimky a to je práve možno aj o tej kvalite.
Takže tí študenti externej formy boli donútení intenzívnejšie, omnoho intenzívnejšie sa venovať tomu štúdiu ako tí denní študenti.
Takže nehovoril som, že sú šikovnejší v externej forme, ale stálo by to za porovnanie, ktorí sú a aké výsledky dosahujú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2012 11:33 - 11:51 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, páni kolegovia, kolegyne. Najprv by som chcel oceniť konštruktívny prístup v rozprave pána kolegu Mamojku, ktorý skutočne nejak veľmi nekritizoval, ale povedal veci, ktoré by bolo možné lepšie pripraviť alebo lepšie spraviť v rámci tohto návrhu. No a ja by som, preto som sa k nemu nevyjadroval ani vo faktickej poznámke, lebo som vedel, že budem mať priestor tu.
Takže na úvod by som povedal, že tento zákon je opäť jeden z tých, ktorý nie je až tak veľmi systémový, a tak ako aj tie predchádzajúce. No a prečo hovorím, že ako predchádzajúce? Bolo spomínané, že financovanie sa odovzdalo do rúk samospráv, to budeme bilancovať až o pár mesiacov ako to celé dopadne, ale vytvoril sa priestor neistoty, najmä teda ak hovoríme o centrách voľného času, školských strediskách záujmovej činnosti, teda mimoškolské vzdelávanie. No a tak zriaďovatelia hľadali iné možnosti a našli. Ak majú neisté financovanie centier voľného času, tak zrazu nastal enormný nárast detí v školskom klube detí, teda v ŠKD-éčkach. Majú totiž veľmi príbuzné činnosti. To znamená, že pravdepodobne nastane odliv v centrách voľného času, ale nastal nárast v ŠKD a enormný. Takže namiesto systémového riešenia sa urobil čiastkový krok, ktorý sa už vrátil ako bumerang, a teraz už ministerstvo špekuluje, ako obmedziť činnosť ŠKD a presne takto nesystémovo vlastne chce riešiť kvalitu vysokého školstva aj tento zákon.
Dalo by sa to riešiť diskusiou, ale nie obmedzenou. Pani poslankyňa Nachtmannová spomínala, že pán minister vo veľkom diskutuje so všelijakými odborníkmi. No diskutuje, ale mám taký dojem, že si vyberá s kým bude diskutovať, pretože ja mám úplne iné informácie. Tí, ktorí sa ku nemu domáhajú už dávno a mali to prisľúbené, že áno, tak sa ku nemu do dnešného dňa nedostali a vôbec ani nemohli povedať svoje argumenty ani svoje poznatky z praxe, takže to je tá diskusia, ktorá je, dá sa povedať, taká jednostranná, čiže tá, ktorá vyhovuje ministerstvu. Preto diskusiu treba áno, ale ešte predtým, lebo mám taký pocit, že tí najmúdrejší sú na ministerstvách, nielen teda na ministerstve školstva, ale aj na iných, ktorí pripravia zákon, ktorý potom, s ktorým si potom vyslúžia kritiku a namiesto širokej diskusie, ktorá tomu mohla predchádzať a mohol s pripraviť skutočný zákon, ktorý by bol kvalitný. Takže aj takýmto spôsobom mám taký pocit, že sa pripravujú vládne návrhy zákonov. Škoda toho, že skutočne tu nejde o konštruktívny prístup. No a teraz sa dostanem opäť k tomu predkladanému zákonu, aj keď je teda nesystémový, niektoré veci rieši, ale niektoré veci, naopak, vôbec nerieši. A ja som to spomínal vo faktickej poznámke, že sa dotknem hlavne externého štúdia. Už to tu bolo spomínané z viacerých úst a ja to ešte trošku rozšpikujem do hlbšej podoby.
Bolo spomínané, že netreba porovnávať denných a externých študentov, v rámci ich kvality, pretože skutočne záleží to len a len na tých študentoch, ktorí sú. Opäť budem hovoriť z praxe, pretože som zažil štúdium na vysokej škole ako denný študent a zažil som vysokoškolské štúdium aj ako externý študent na druhej vysokej škole. A popritom som zažil ešte aj ďalšie externé štúdium, ktoré nebolo vysokoškolského zamerania ale malo akreditáciu, robil som si popri zamestnaní ešte aj tanečnú pedagogiku. To spomínam kvôli tomu, že sa tam budem baviť o množstve vyučovacích hodín na jednotlivých predmetoch, ktoré musí človek absolvovať, aby niečo zvládol nejakú problematiku. Takže k externému štúdiu. V prvom rade som si položil otázku, pre koho to externé štúdium je. No v prvom rade je pre ľudí, ktorí si potrebujú zvýšiť kvalifikáciu, napr. kvôli zvýšeniu platu v zamestnaní. Inú možnosť nemajú, keďže doteraz neabsolvovali vysokú školu, môžu to urobiť len formou externého štúdia, pretože pochybujem, že niekto kto má za sebou ešte aj rodinu si môže dovoliť zrazu nastúpiť na päť rokov na riadne denné vysokoškolské štúdium. Alebo sú to ľudia, ktorí sa nedostali na vysokú školu z akýchkoľvek dôvodov na prvýkrát. Môžem veľmi jednoduchý dôvod uviesť: žena, ktorá skončí strednú školu sa, žiaľ, dostane hneď na materskú dovolenku, a tým pádom je minimálne na tri roky blokovaná, až potom môže nastúpiť. No a keďže sa zmenili rodinné pomery, už nemôže nastúpiť na denné štúdium, vyskúša externé štúdium. To znamená, že títo ľudia spravidla majú tendenciu ísť na vysokú školu, ale už si vyberajú tú vysokú školu úplne iným spôsobom ako študenti, ktorí skončia strednú školu, pretože idú cielene presne za tým, čo chcú študovať. Opäť by som mohol uviesť príklad, ako som sa ja dostal na Stavebnú fakultu Technickej univerzity v Košiciach, keď som pôvodne robil prijímačky na matematicko-fyzikálnej fakulte v Bratislave, že prepáčte, stal sa administratívny omyl, vy ste u nás vedený oficiálne ako neprijatý, vám to omylom prišlo, že ste prijatý. Takže som vyštudoval jeden z najťažších odborov na stavebnej fakulte. Nič to nemení na veci, že som vysokoškolský titul získal. Žiaľ, do praxe som sa nedostal, pretože som sa začal zaoberať úplne inými vecami aj kopec mojich kolegov sa nedostalo do stavebnej praxe, pretože v tom čase, žiaľ, pracovných miest nebolo. Dneska je stavebníctvo na vzostupe, no len, žiaľ, už sa k tomu človek nedostane, pretože akonáhle odíde z praxe, už mu to čiastočne chýba.
Takže už vieme pre koho je to štúdium. Je to pre ľudí, ktorí chcú si zvýšiť kvalifikáciu a nemajú inú možnosť, len to urobiť popri zamestnaní, čiže externou formou štúdia. Teraz zaznelo veľmi dobre z úst kolegyne Horváthovej, že sú tam isté náklady. Ja vám ich presne poviem, aké sú to náklady. Sú to náklady na dopravu, pretože každý týždeň musíte dochádzať odniekiaľ niekam, nie je to v rámci jedného mesta, väčšinou tí študenti študujú na inom mieste alebo v inom meste, ako majú svoje trvalé bydlisko alebo kde pracujú, a to sú náklady teda vyššie, pretože to nie je mestská hromadná doprava, takže tá doprava sa musí nejakým spôsobom zaplatiť. Ďalej sú to náklady na ubytovanie, pretože ten študent externého štúdia nemá internát ani nemá naň nárok a ani sa väčšinou nedá v takýchto zariadeniach ubytovať, pretože sú kapacity veľmi obmedzené. To už zase viem aj z mojej praxe, ktoré boli už dávno predtým. Takže väčšinou sú to nejaké hotely, možno robotníckeho typu, aby boli lacnejšie.
Ďalej sú to náklady na stravovanie. Externý študent nemá nárok zakúpiť si lístky do stravovacieho zariadenia danej vysokej školy alebo len v obmedzenej forme aj to len vtedy, keď je jedáleň otvorená. To znamená, že povedzme ešte v piatok by sa možno dalo. V sobotu možno čiastočne, keď sa stravujú študenti, ale pokiaľ je to v rámci vysokej školy, nie v rámci internátu, tak sú to väčšinou zatvorené. To znamená, že tam sú raňajky, obedy, večere, môžte si napočítať, koľko vás to stojí. Pritom, keď sa dokážete uskromniť, je to aj tak dosť veľká výška. No a potom sú to náklady na štúdium. Dneska je externé štúdium spoplatnené. Ja som proti tomu bojoval, keď sa to malo zaviesť prvýkrát. Mal som argumenty, mal som výskumy z troch vysokých škôl na Slovensku, z Bratislavy, z Nitry a z Košíc od študentov externého štúdia, kde som urobil anketu asi s dvadsiatimi otázkami, na ktoré mi študenti odpovedali, z toho som potom vychádzal. Našťastie sa tento, toto spoplatnenie v tom čase stiahlo a opäť na niekoľko rokov oddialilo. Žiaľ, dneska je to realita a dneska externí študenti platia za štúdium. Za to isté štúdium, za ktoré denní študenti neplatia. A tu sa môžme baviť o tom, že teda v čom je rozdiel. Prečo jedni platia a druhí neplatia? Veľmi pádny argument je to, že externí študenti študujú cez víkendy viac-menej, čiže piatok, sobota, nedeľa, keď to zoberieme. Aj pán Mamojka spomínal, že niekedy sa učí teda streda, štvrtok, piatok intenzívnou formou, ale ja som absolvoval štúdium, kde sme chodili na víkendy. To znamená, že v piatok poobede, končili sme nedeľou obedom a mohli ísť domov. Takže treba zaplatiť tých pedagógov, ktorí vyučujú vo víkendovom čase. Už v tom čase, keď som teda začal ja študovať druhú vysokú školu, sa vyberali peniaze kvázi za externé štúdium. Ešte to nebolo povolené, zbieralo sa do tzv. občianskych združení, ktoré mali akože podporovať toto štúdium. My sme sa však dozvedeli, že tie peniaze vôbec nejdú tým pedagógom, ktorí nás učili, ale nechávala si ich skupinka ľudí, ktorá mala na starosti to občianske združenie.
Keďže som ja o tomto vedel a bol som možno trošku šikovnejší, rozhľadenejší, ja som tam nezaplatil ani halier v tom čase ešte, pretože boli ešte koruny. Žiaľ, moji kolegovia zaplatili a bolo im to na dve veci. Prišli o peniaze. Dneska je to už povinnosťou a tieto peniaze musia ísť a teraz je otázne, že či skutočne idú tým pedagógom, ktorí učia, či to už náhodou nemajú zohľadnené v tom plate, že aj napriek tomu, že učia externých, ale učia, to znamená, že do štatistiky tí študenti idú a škola na nich dostane patričný príspevok. Takže výdavkov, okrem toho som nespomínal ešte výdavky na vysokoškolské učebnice a pomôcky, ktoré si musí študent zadovážiť pokiaľ, samozrejme, má svoju zložitosť štúdia. Teraz je teda otázne, aká je návratnosť investícií vložených v priebehu, keď teraz zoberiem, že súčasná dĺžka štúdia na tej priemernej vysokej škole je päť rokov. Sú to veľmi vysoké náklady a oproti denným študentom sú omnoho vyššie. Takže skutočne mnoho ľudí si aj povie, že či sa mu to vôbec oplatí, zdvíhať si kvalifikáciu, keď päť rokov som niekde blokovaný, nemôžem rásť v zamestnaní a nemôžem rásť ani kvôli tomu, že nemám spravenú vysokú školu a či skutočne ten nárast toho môjho platu bude taký, že sa mi oplatí na tú vysokú školu vôbec chodiť. No a v tomto ešte si môžem povedať aj, teda že ten, ktorý nemá vysokú školu, mnohokrát má vyšší plat, pokiaľ sa dostane do dobrej praxe a potom nemôže, nemusí vôbec rozmýšľať tým, či idem vôbec študovať vysokú školu, pretože sa mu to neoplatí. Pretože s vysokoškolským titulom by ho možno na jeho miesto, ktoré teraz zastáva, má celkom slušný plat, ani nezobrali. To sa stávalo mnohým mojim kamarátom, ktorí vyštudovali vysokú školu, hlásili sa do, už brali v podstate akékoľvek zamestnanie. Žiaľ, nezobrali ich z toho titulu, že majú vysokú kvalifikáciu na dané miesto. Takže smola.
No a teraz sa môžme porozprávať o tom, teda že za päť rokov sú to dosť vysoké náklady, vrátane teda toho poplatku a teraz si zoberme, ako sa zvýšia náklady, keď im predĺžime štúdium o ďalšie dva-tri roky. No skúste sa ich opýtať. Skúste sa opýtať tých, ktorí majú rodiny a idú študovať externou formou štúdia, o koľko pripravia svoje rodiny peňazí. Je to dosť. Pre takého, kto má suverénny plat, si povie, že to pre nich nemôže byť nič, veď si zvýšia kvalifikáciu, budú mať vyšší plat, keď vyštudujú vysokú školu. Figu borovú! Nikto z nich nemá zaručené, že keď vyštuduje vysokú školu, že dostane plat naozaj taký, aby mu pokryl náklady, ktoré na to štúdium vynakladá. Preto skutočne je na pováženie v prvom rade nediskriminovať externých študentov tým, že oni platia za svoje štúdium a denní študenti neplatia.
Na a teraz poďme sa pozrieť na množstvo učiva, pretože to súvisí aj s tým, že treba to štúdium predĺžiť. Keďže som študoval aj dennou formou, aj externou formou môžem povedať, že denná forma štúdia je väčšia flákareň oproti externej forme štúdia. To mám z vlastnej skúsenosti. No, zaujímavé, že? Ja som sa nevyflákal, ja som tú vysokú školu skončil, mám diplom, obhájil som si diplomovku, takže nemôžem povedať, že som sa flákal. Ale to štúdium je tam voľnejšie, pretože nie sú povinné prednášky. Ja už keď idem na externú formu a som tam od piatku do nedele, tak asi nebudem sa flákať po Nitre, kde som študoval, ale budem sedieť na tej prednáške a následne aj na cvičení. Takže väčšia benevolencia je v rámci denného štúdia. A potom k tomu tak pristupujú aj študenti. Mal som ich naozaj dostatok tých spolukolegov študentov, ktorí mali rôzne prístupy k vysokoškolskému štúdiu v rámci denného štúdia.
Takže poďme späť k množstvu učiva. Ak mám daný akreditovaný študijný plán na danom odbore, tak ho musím absolvovať, či chcem, či nechcem. To množstvo učiva je tam to isté. Akurát na externej forme štúdia ho musím zvládať omnoho intenzívnejšie ako na dennej forme. Opäť je to skúsenosť tým, že je koncentrovaný, koncentrované vyučovanie do troch dní, ale plných troch dní, nielenže pod dňa mám a pol dňa mám voľno, ale mám tam plné tri dni, čo je, to znamená, ja neviem, od piatku do večera, v sobotu celý deň a v nedeľu dopoludnia, teda od rána až do obeda. To znamená, že dva plné dni. Keď to zoberiem v rámci denného štúdia, tak tam, ja neviem, do obedu mám nejaké prednášky, potom pred obedom mám ešte jedno "cviko", zvyšok mám voľno. Ďalší deň mám to isté, ale v popoludňajšom čase. Takže, keď to zhrnieme, tak možno je to len o deň viacej v rámci denného štúdia ako v rámci externého. Ale chcem povedať iné. Tie učené, tú učebnú látku musím zvládnuť tak či tak. A tým, že som v externej forme štúdia a nemám skutočne kam uniknúť v priebehu tých troch dní, tak som viacej nútený sa tomu štúdiu venovať a intenzívnejšie. Pretože v jeden deň mám prednášku, na druhý deň mám "cviko". To znamená, že tú prednášku som si musel ešte v ten deň pozrieť a potom si ju naštudovať tak, aby som zvládal cvičenia. Toto denní študenti väčšinou nerobili. Menej intenzívne sa tomu venovali. To znamená, že skutočne tá istá látka sa dá prebrať v externom štúdiu presne za ten istý stanovený čas ako tú dennú formu štúdia. Takže dokonca je možné, že tým že sa študenti naozaj na externej forme intenzívnejšie pripravujú, je možné, že sú dokonca lepší v mnohých prípadoch ako študenti denného štúdia. A možno by o tom vedeli povedať štatistiky z toho množstva študentov, ktorí zvládajú ako učivo pri dennom štúdiu a štatisticky percentuálne ako zvládajú externí študenti. Takže skutočne by som nerobil žiadne rozdiely a myslím si, že vôbec netreba predlžovať externú formu štúdia, pretože je zbytočná.
Ja som vysokú školu druhú nekončil kvôli tomu, že som musel ešte na poslednú chvíľu nastúpil na základnú vojenskú službu, ktorá ma odblokovala od tohto, stratil som dva roky skúšok a tým pádom som bol odpísaný, pretože ma externé štúdium vycicalo natoľko aj zo svojich rezerv, že už som nemal z čoho zaplatiť opakovanie predmetov a opakovanie ročníka, za ktoré sa už vtedy vyberali poplatky. Takže druhú vysokú školu som, žiaľ, nemohol dokončiť, aj napriek tomu, že som už presne vedel, čo študovať chcem a som za tým išiel.
Takže externé štúdium má svojej opodstatnenie, mám opodstatnenú svoju dĺžku, má intenzívny systém a ešte by som sa možno vrátil k tej tretej forme, ktorú som robil, akreditované vzdelávanie, ktoré, žiaľ, mi už dneska nestačí. Nestačí mi z toho titulu, že bolo povedané, že mám menej, menší počet hodín, ako to vzdelávanie, ktoré bolo ešte donedávna akreditované v rámci tanečnej pedagogiky. Bol tam rozdiel v jednom semestri, keď to tak zoberiem. Ale myslím si, že v rámci tej intenzity štúdia, ktoré sme absolvovali my, naša skupina tanečných pedagógov, tak sme sa naučili presne to isté, čo na dennej forme štúdia alebo v súčasnom akreditovanom systéme toho istého vzdelávania. A dokonca si myslím, že som lepší tanečný pedagóg ako kopec tých, ktorí vychádzajú z toho ďalšieho externého štúdia. Bolo to v čom? Možno to bolo tým, že sme mali skutočne špičku v oblasti pedagógov, ktorí nás to učili a naučili nás to skutočne takou formou, aby boli sme donútení makať na sebe viacej ako možno tí, ktorí to robili úplne inou formou. Takže opäť je tu otázne, že či skutočne natiahnutie štúdia dokáže pomôcť kvalite, alebo nedokáže. Ja si myslím, že nedokáže. A mám to zo svojej praxe.
Takže externé štúdium, ktoré je takto postavené v novom zákone, je postavené zle a určite by som tam takéto zmeny v rámci dĺžky štúdia nerobil. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2012 9:58 - 10:00 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som tak isto chcel vyzdvihnúť pána kolegu Beblavého, pretože rozprával k veci. A použil by som jedno prirovnanie, ktoré som zažil ja osobne vo svojej študentskej praxi. Tak ako z tohto zákona boli vycucnuté niektoré veci, ktoré akože majú napomôcť ku skvalitňovaniu školstva, tak mi to pripadá ako zavádzanie prvého kreditného systému u nás na Slovensku toho vysokého školstva, kedy opäť bolo niečo vycucnuté zo západného systému, vhodené do našich podmienok a, samozrejme, že to bolo úplne na figu. Mal som to možnosť pocítiť na vlastnej koži, žiaľ, nikto to neakceptoval, potom sa to, samozrejme, postupne začalo upratávať, upravovať atď. Ale aj tak to ešte dneska nie je dokonalé, to znamená, že treba tam riešiť určite ďaleko, ďaleko viacej vecí, to vám presne aj tento zákon vyzerá byť v takejto podobe. Tuná niektorí spomínali aj opäť porovnania rozdávania peňazí, áno tie sa rozdávajú a keď sa zistilo, že to nejde cez jedno, tak to pôjde cez druhé, a argument, že základnej škole je 13 žiakov a má 4-tisíc detí v školskom klube to je presne to isté ako malá obec, ktorá má 20 detí, mala 7-tisíc detí v centre voľného času. Neobsluhovala len tú školu ale aj všetky v okrese. Takže
to je trošku blbý argument istého kolegu, ktorý sa k tomuto vyjadril pán Beblavý k vašej rozprave.
No a ja by som sa tiež chcel dotknúť externého štúdia. Vy ste sa ho dotkli len v krátkosti, ja sa ho dotknem potom v svojej rozprave, do ktorej sa tiež idem prihlásiť v rámci ústnej, takže teraz nebudem o tom veľa hovoriť. Potom poviem o tom viacej, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.9.2012 10:09 - 10:12 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení občania, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 155). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 141 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil a otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2012 9:19 - 9:19 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja si, naopak, myslím, že akékoľvek opatrenie na zjednodušenie činnosti pre živnostníkov bude mať práve pozitívny dopad na štátny rozpočet a nie, ako to tvrdia niektorí poslanci za vládny SMER. Oni totižto robia presne opačné opatrenie, namiesto toho, aby sme dali šancu ľuďom vyradiť sa zo sociálnej siete, resp. zo siete Sociálnej poisťovne, tak ideme ešte zdierať tých, ktorí sa už o to prednedávnom pokúsili, a kladieme im polená pod nohy. Takže ja by som povedal, že treba vítať každý návrh, ktorý pomôže živnostníkom zjednodušiť ich činnosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2012 18:37 - 18:42 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja nebudem dlhý, budem skôr veľmi stručný. Veľa vecí už povedal kolega Viskupič, autorský zákon alebo resp. táto novela, ktorú máme momentálne pred sebou, rieši akútny problém, ktorý vznikol v spoločnosti na základe toho, že jeden z autorských zväzov si nárokoval pravdepodobne veci, ktoré si nárokovať nemal, nemusel a okrem toho jednalo sa o podujatie v rámci samosprávy a ešte k tomu aj v rámci vzdelávania.
Žiaľ, inšpektori zrejme majú svoje inštrukcie, sú za to patrične odmeňovaní, a preto vznikla situácia, ktorá bola vyostrením sporu nielen obce Pohorelá, ale aj ďalších horehronských obcí, to znamená, že pravdepodobne sa jedná o jedného inšpektora, ktorý si plnil nad rámec svoje úlohy a hľadal zdroje aj tam, kde by ich hľadať nemusel. Takže vítame tento krok, takisto aj z mojej strany bude podporený tento zákon v prechode do druhého čítania. Kolega Viskupič už hovoril, že sa jedná o autorské práva, teda chránených diel, keďže som folklorista a viem, o čom je ľudová pieseň, ľudové tradície, tak práve tuná nastávajú konflikty, keďže tieto diela sú od autorov neznámych, koľko razy zozbierané v dávnej histórii a dokonca ešte aj v 19. storočí, takže už nepodliehajú autorských dielam, a okrem toho tí, ktorí ich zozbierali, mali ich od ľudí, ktorí ich už len interpretovali po svojom, tak ako ich počuli, predávali sa totižto ústnym podaním, žiadnym zápisom, potom boli zapísané, ale nie sú autormi týchto diel. To znamená, že je to dosť scestné vyberať peniaze za diela, ktoré sú prezentované, ktoré nemajú autorov. Určite starostovia a primátori obcí a miest uznajú, že za ľudovú kultúru by sa tieto poplatky v žiadnom prípade vyberať nemali. Tu sa, samozrejme, nejedná len autorov, autorský zákon musí komplexne riešiť ako autorov, tak aj interpretov, pretože toto je takisto dôležitá súťaž ochrany a takisto aj prevádzkovateľov. Niektoré podujatia, ktoré sa konajú, jednak to, že konajú sa spontánne povedzme a keďže tam bola striktne daná lehota 10 dní pred konaním podujatia, museli ohlásiť, ináč už platili sankcie, tak, žiaľ, niekedy sa to dodržať nedalo, pretože ako hovorím, vznikali akcie spontánnym spôsobom a dokonca pod lehotou kratšou ako 10 dní a automaticky už im boli vyrubené sankcie a pritom sa možno nejednalo o chránené diela.
Takže toto je dobrý návrh, ktorý, ako som hovoril, rieši akútnu situáciu. Vieme, že už ministerstvo kultúry pripravuje nové znenia autorského zákona, ako už tuná bolo spomínané, ktoré musí reagovať na súčasné trendy, moderné trendy, ktoré sa už vyskytujú v našej spoločnosti v rámci digitálneho obsahu a, samozrejme, aj digitálneho vysielania a sprostredkovania autorských diel týmito cestami. Takže vítame tento krok, určite v druhom čítaní prídu nejaké pozmeňovacie návrhy, samozrejme, budeme sa stavať k tomu konštruktívne, dúfajme že aj ostatní kolegovia sa k tomu postavia konštruktívne, pokiaľ to, samozrejme, budú rozumné návrhy, no a ide nám o to, aby skutočne autorský zákon bol vylepšený a neťahal veci smerom dozadu. Takisto sa budú musieť vyriešiť autorské ochranné zväzy, ktoré práve sme zistili, že niektoré zneužívajú svoj post a nekalým spôsobom vybrali poplatky a, samozrejme, bolo otázne, na čo boli tieto prostriedky potom použité, keďže mali ísť predovšetkým autorom, no ale vieme, že v mnohých prípadoch, že autorom ani nešli. Takže aj tieto veci sa budú musieť možno priamo do zákona zakotviť, aby si niekto z toho nemohol urobiť pre seba súkromný biznis, tak ako sa to v poslednom čase viackrát pri viacerých novelách zákonov uvádzalo.
Takže ďakujem pekne skupine poslancov, pripájam sa k podpore tohto zákona pri prechode do druhého čítania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2012 9:55 - 9:57 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nuž odkiaľ zobrať na vyššie platy učiteľov v materských školách? Ja neviem, či ste nepočúvali, keď som hovoril, že z toho, čo dostávajú obce na žiaka zo sumy 1 865 eur, dávajú niektoré 1 219, 1 020, no tam sú tie peniaze, ktoré by mali ísť na platy na zvýšenie platov učiteľov v materských školách a takto to funguje aj inde a takisto, ako povedala kolegyňa Žitňanská, my nechceme, aby ste navyšovali peniaze do centier voľného času, aby ste im garantovali to, že keď tam tí žiaci chodiť budú, že tie peniaze dostanú a nie, že niekto si povie, že no a my vám dáme len za euro a urobte nám činnosť pre futbalistov alebo pre hocikoho iného. Takže, keď ste hovorili, že toto by bola cesta do hrobu. No uvidíme, aká cesta do hrobu to bude, a budeme bilancovať po konci tohto školského roka a potom na ďalší rok.
No a, že vzrastú počty detí v centre voľného času? No ako som už uvádzal, tam vzrástol počet detí, pretože tam sídli zriaďovateľ, ale zabezpečoval činnosť v celkom okrese a plus ešte v priľahlých okresoch. Tam vykonával tú činnosť. To znamená, že to nemusela zabezpečovať tá obec, ktorá na to nemala, nemá tam školské zariadenie, ale deti aj napriek tomu chceli chodiť na krúžky. To znamená, že prečo to zase bagatelizujete a beriete to, že zrazu z 200 detí narástlo na 7-tisíc. Áno, lebo tam je sídlo zriaďovateľa, ale tá činnosť sa reálne vykonávala v tých ostatných obciach a školských zariadeniach. Takže toto neberte zase, že tomu absolútne nerozumieme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2012 9:45 - 9:47 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem kolegom, ktorí ma podporili v mojej rozprave.
No a teraz ku vám, pán Bagačka, ja som rozprával aj o materských školách aj o školských klubov detí, no a ťažko ich môže byť milión, pokiaľ by sa chceli nazbierať do centier voľného času, keďže žiakov základných škôl a predškolákov materských škôl, ktoré spadajú do tejto kategórie je len niečo cez 550-tisíc. Blížime sa síce ku tomu miliónu, ale nemôžu byť určite všetci v tomto. No a takisto, pokiaľ vieme, tak nemôže byť dieťa vo viacerých krúžkoch už teraz, takže asi ťažko to môže byť takýmto spôsobom. No a hovorili ste o tom, že ešte neviete financovať, pod jedným zriaďovateľom nemôže byť, no tak si tam dajte štyroch, zriadite 4 centrá voľného času, a tak ich budete financovať, ha, ha.
Takže teraz sa vrátim k tomu financovaniu materských škôl. Hovoríte, že je to ťažko ufinancovať, no áno keď im už teraz nedávajú niektoré obce a samosprávy to, na čo majú nárok, veď som vám to čítal. Veď si zoberte len tie materské školy alebo teda obce z Liptova, kde som dal, že namiesto 1860 eur im dajú 1280, aký je to rozdiel? A potom sa sťažujú. No mňa sa nepýtajte prečo, ich sa opýtajte. Takže tuná je tá otázka, že keď nedostanú všetko, tak potom z čoho ich financovať? To je jasné.
No a súhlasím s pani Hufkovou o študentoch animátorstva, treba im dať možnosť, veď to je úplne skvelé a práve, že študujú práve to, aby sa s mohli študovať deťom vo voľnom čase, ale nesúhlasím s fundovanosťou úplne všetkých obecných zastupiteľstiev, pretože už pri týchto súčasných VZN-ách vidíme, že nie sú tie veci financované tak, ako by mohli byť, že sú tam krátené tie finančné prostriedky na tie aktivity a to sa netýka len CVČ-iek, ale to sa týka aj materských škôl, aj školských jedální, aj školských klubov detí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2012 9:15 - 9:39 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
No, mňa nezaujíma, kto čo urobil? Viem, že ste ani jeden neurobili nič. Stále sa tu len veci menia a nemení sa to k lepšiemu. Dobre, povedzme si príklad. Keď hovoríme aj o garanciách toho, že ako má byť nastavené to financovanie. Podľa starého zákona 596 Z. z. z roku 2003 o štátnej správe v školstve bolo v ustanovení § 39a prechodné ustanovenie k úprave účinným od 1. 1. 2007.
Za prvé. Obec poskytne na roky 2007 až 2009 zriaďovateľovi podľa § 6 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo výške 90 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu. 85, 85-ka bola nariadenie vlády 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov. Vtedy bola garancia, že skutočne z tých podielových daní pôjdu peniaze na vzdelávanie. V roku 2010 bola prijatá zmena nariadenia vlády spolu so zmenou zákona 596/2003, kde bola garancia už len na hranici 88 %, ale len pre cirkevné školy a školské zariadenia, ale len z toho, čo obce a mestá poskytnú verejným zariadeniam a školám. Takže ak chce ministerstvo garantovať výchovu a vzdelávanie v rámci regionálneho školstva, treba skutočne aj tu garantovať finančné prostriedky zákonom. A myslím si, že to bolo už viackrát navrhnuté. Ja to mám takisto aj vo svojom "pozmeňováku". Takže vám ho za chvíľku prednesiem. Ja potom budem mať na záver ešte jednu otázku. Ale teraz už k tomu pozmeňováku.
Jaj, ešte tu neni pán Mojš. Ešte jeho by som sa rád opýtal, pretože minule tuná čítal na predchádzajúcej schôdzi list 23 starostov obcí z okresu Ružomberok, ktorých má okres 25 podľa sčítania mesta Ružomberok. No a hovoril teda o tom, že sa starostovia sťažovali na jednu obec, ktorá získavala financie prostredníctvom centra voľného času. Zase, keď sa nemôžem pýtať pána ministra, že nie som v diskusii, tak sa opýtam tak polemicky. Je povinnosťou obce vydať všeobecne záväzné nariadenie o financovaní škôl a školských zariadení na daný kalendárny rok? Páni starostovia, primátori, je, však tá povinnosť? Odpoviem si sám. Ďakujem. Tak sa poďme pozrieť na tých 23 obcí, 24 tu mám napísaných. 14 z nich vôbec nemá VZN-ko na rok 2012. Sú to Bešeňová, Ivachnová, Lúčky, Kalameny, Ludrová, Liptovská Osada, Liptovská Lužná, Liptovské Revúce, Martinček, Komjatná, Švošov, Stankovany, Ľubochňa, Hubová. Pritom v každej sídli nejaké školské zariadenie. Väčšinou sú to materské školy, niektoré majú aj školské kluby, školské jedálne a to je všetko. Potom je 6 obcí takých, ktorí majú VZN-ká a v nich majú aj uvedené aj sumy, ktorými prispievajú. Napríklad Liptovská Teplá má materskú školu a z 1 865 eur, ktoré sú určené ako normatív na vzdelávanie, tak dávajú len 1 219. Lístková, materská škola dávajú 1.020 z takej istej sumy. Pre školský klub detí z 361 dávajú 234. A v školskej jedálni zo 120 dávajú len 78 eur. Rodičia musia doplácať. Liptovské Sliače, tam je situácia trošku iná. Niekde pridávajú a niekde uberajú. Takže, tam kde pridávajú, to je chvályhodné, lebo pridávajú školskej jedálni, pridávajú školskom klube, ale v školskom stredisku záujmovej činnosti zo 192 eur dávajú len 20. Na materskú školu, tam je to celkom v pohode. Z 1.865 dávajú 1.580. Takže, tam veľký rozdiel nie je. No ale je otázne, že niekde pridajú 100 eur a niekde zoberú 170. Tak môžme pokračovať. Štiavnička, Likavka, Valašská Dubová. Liptovský Michal, Potok, Turík, Rojkov nemajú školy a školské zariadenia. Takže sa ich vlastne táto vec netýka. Ale viem, že v každej tejto obci fungovalo centrum voľného času, na ktoré sa sťažovali starostovia. No ako som sa dozvedel, tak starostovia podpisovali ten list tak, že, no, ja som ani nevedel o čom to je, ale keď tam už boli podpísaní ôsmi, tak som to podpísal už aj ja. Takže vidíme relevantnosť takýchto tendenčných listov.
Dobre, dostanem sa ku mojim pozmeňovacím návrhom.
Za prvé. Ak chce ministerstvo kvalitu, malo by garantovať rozsah činnosti pre jednotlivé vzdelávania, pretože neviem si predstaviť, že obec si bude určovať, alebo teda obecné zastupiteľstvo môže určovať alebo navrhovať rozsah činností v jednotlivých typoch vzdelávania. Môže totižto dôjsť ku konfliktu. Povedzme si, že v jednej obci bude bežať nejaký krúžok, budú tam dochádzať deti z viacerých obcí. Ale v jednej obci, z ktorej dochádzajúci deti si určí obecné zastupiteľstvo, že budú účasti rozsah činnosti na dve hodiny do týždňa, povedzme za 10 eur, v druhej ale obci si povedia že chcú päť hodín do týždňa pre svoje deti, ale len za 5 eur. No a v ďalšej obci si určia že chcú jednu hodinu a dajú na to 3 eurá.
Ako potom tá obec, v ktorej sa tá činnosť bude vykonávať môže naštartovať činnosť, keď každá obec si určí iný rozsah činnosti? Myslím si osobne, že táto právomoc má ostať ministerstvu, a tak, ako to bolo doteraz, vždy to upravovať vo vyhláške. Preto navrhujem pozmeňujúci návrh doplnenie zákona 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a tak ďalej:
1. Čl. II bod 14: § 6 ods. 12 písm. h) sa navrhuje vypustiť z dôvodu nerovnosti nastavenia podmienok v systéme voľnočasovej výchovnej činnosti, tieto podmienky sa navrhujú upraviť vo vyhláške ministerstva školstva č. 306/2009 Z. z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe.
Ten príklad, ktorý som uviedol, to bol len jeden taký hororovejší scenár, môže nastať taký, že obecné zastupiteľstvo si môže postaviť hlavu, lebo sú tam ľudia rôzni a povie, že určuje rozsah činnosti jednu hodinu za rok. Chlapci si prídu jeden deň zahrať futbal a zaplatí sa len na hodinu ten dotyčný človek, ktorý tam bude vykonávať tú činnosť. No, ušetrili sme kopec prostriedkov. No a potom budeme argumentovať, však, ale im tam netreba veľa peňazí, lebo však, aha, pozrite sa, koľko išlo len na výdaje. Bolo to len málo.
Ten istý bod platí vlastne v čl. II bod 19 pre vyššie územné celky, takže § 9 ods. 12 písm. h) sa navrhuje vypustiť z dôvodu nerovnosti nastavenia podmienok v systéme voľnočasovej výchovnej činnosti, tieto podmienky sa navrhujú upraviť vo vyhláške ministerstva školstva č. 306/2009 o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe. Jediným kritériom na poskytnutie finančných prostriedkov by malo byť dieťa alebo žiak a jeho výsledky na danej škole a školskom zariadení a spokojnosť rodičov s poskytovanou výchovou a vzdelávaním. Nepovažuje sa za účelné aby zriaďovateľ verejných škôl určoval, aké kritériá zriaďovateľov neštátnych škôl, lebo nie je jeho nadriadený ani kontrolný orgán. Má byť len sprostredkovateľ finančných prostriedkov pre neštátneho zriaďovateľa, ktoré by mali byť v zmysle legislatívny účelovo viazané. Tým by bola zabezpečená rovnoprávnosť zriaďovateľov všetkých škôl a školských zariadení.
Ďalej tu mám návrh ďalšieho článku. V čl. II § 38 odsek 4 znie znie: "(4) Na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 5, § 5 ods. 6, § 5 ods. 13, § 5 ods. 14. § 5 ods. 15, §6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhá veta, § 9 ods. 5, § 10 ods. 8 až 10 a 13, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b) a ods. 7, § 16 až 18, § 31, 32 a § 37 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní."
Ide o to, že doteraz mali súkromné a cirkevné školy a školské zariadenia povinnosť vydávať potvrdenie o prijatí, teda rozhodnutie o prijatí žiaka na dané vzdelávanie a verejné školy a školské zariadenia toto nemali v povinnosti. Ak chceme zrovnoprávňovať a chceme skutočne kvalitu, tak to treba buď vyžadovať od všetkých, alebo od nikoho. Ak je to teda už zavedené, tak to nechajme, ale nech sa na tom rovnako participuje aj verejné školy a školské zariadenia. Ďalej, ako som už predtým spomínal o garantovaní financovania, podobný návrh dal už aj kolega Fronc, takže ak bude prijatý jeho návrh, ja potom svoj návrh stiahnem. Ale prečítam ho, keďže ho mám nachystaný.
4. V čl. II bod 55, § 39f ods. 1 písm. b) znie: "v období rokov 2013 až 2015 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu" (teda nariadenie vlády č. 668/2004); "v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu." Takisto Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie som už hovoril. To isté platí aj pre VÚC.
Takže bod 5. V čl. II bod 55, § 39f ods. 2 písm. b) znie: "v období rokov 2013 až 2015 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu."
Posledný bod, ktorý navrhujem vo svojom pozmeňovacom návrhu sa týka úbytku žiakov počas školského roka. Myslím si, že je to tiež na zváženie, pretože určite uznáte, aj páni poslanci, aj pán minister, že škola, kde sa odhlásia deti v priebehu školského roka z akýchkoľvek aktivít, škola by nemala mať nárok na to, aby poberala financie na tieto deti v plnej výške, tak ako boli zapísané do štatistiky na začiatku školského roku. Všetci vieme, že situácia v školách je taká, aby si školy navýšili nejaké tie príjmy, tak zapíšu povedzme všetky deti do nejakých rôznych aktivít či už školského klubu, či centier voľného času a tak ďalej, ale deti na tieto krúžky nenastúpia, nenastúpia ani do školského klubu a tým pádom v podstate škola berie na ne finančné prostriedky. Takže tak ako to bolo doteraz zakotvené, pokiaľ nastane zmena o 5 % oproti stavu nahlásenému, aby mali povinnosť túto zmenu nahlásiť a podľa toho sa im upraví aj financovanie, aby nedochádzalo k zneužívaniu finančných prostriedkov a aby zbytočne neutekali preč.
Takže, navrhujem bod 6. Čl. I sa v § 7a doplní nový odsek 10, ktorý znie:
"ak nastane v priebehu školského roka zmena počtu žiakov v školách a školských zariadeniach v územnej pôsobnosti niektorého zriaďovateľa presahujúca 5 % oproti stavu podľa § 7a ods. 1 tohto zákona, z ktorého bol určený objem finančných prostriedkov na daný kalendárny rok, je zriaďovateľ povinný túto zmenu nahlásiť najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy ku zmene došlo. Zriaďovatelia škôl a školských zariadení sú povinní oznámiť zmenu počtu žiakov presahujúcu 5 % príslušnej obci, na území ktorej má sídlo školské zariadenie. Obec ako zriaďovateľ škôl a školských zariadení je povinná oznámiť zmenu počtu žiakov presahujúcu 5 % za všetky školy a školské zariadenia so sídlom na jej území príslušnému krajskému školskému úradu," po novom zrejme to už bude inak po reforme, ale zatiaľ je to tak, školské zariadenia, školskému, krajskému školskému úradu "najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy ku zmene došlo."
Právna úprava nadväzuje na ustanovenie § 7 ods. 7 zákona 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý bol účinný do 31. 12. 2006. Myslím si, že toto je úplne apolitická vec a aj rozumná, pretože skutočne ak dôjde k úbytku žiakov, tak aby sa zbytočne nečerpali finančné prostriedky a neutekalo to z rozpočtov na len tak navnivoč.
No a na záver už len otázka, pán minister, keďže sa bude meniť financovanie škôl a školských zariadení, jedná sa teraz hlavne o školské zariadenia, vieme, už to včera pán Blanár spomenul, že sú rôzne kompetencie, sú originálne kompetencie a sú prenesené kompetencie a podľa toho sa vlastne aj rozdielne financujú jednotlivé vzdelávacie aktivity. Chcem sa opýtať, ako chcete v budúcnosti zabezpečiť zvýšenie platov učiteľov, keď v podstate nemáte dosah na garantovanie financovania vzdelávacích aktivít, to sa týka hlavne centier voľného času, základných umeleckých škôl, materských škôl a akým spôsobom chcete zasiahnuť do originálnych kompetencií samosprávy, keď vám to žiaden zákon neumožňuje?
Takže, ja by som veľmi nezavádzal učiteľov, najmä teda v školských zariadeniach tým, že ich prinútite im zvýšiť platy, keď im nechcete garantovať financovanie týchto aktivít. Ďakujem pekne. A ešte jeden doplnok. Pán spravodajca, žiadam, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo samostatne. O bodoch č.1 a 2. Samostatne o bode 3, samostatne o bodoch č. 4 a 5 a samostatne o bode č. 6. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2012 9:15 - 9:39 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň, pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, už sa tuná naozaj veľa porozprávalo k zákonu o financovaní škôl a školských zariadení a niektoré fakty sa oplatí si aj zopakovať. Ale treba zopakovať aj niektoré veci, ktoré tu už padli aj v rozprave. Ja by som sa chcel na úvod môjho toho príspevku ešte raz opýtať, pretože dodneska som, pán minister, ešte nedostal odpoveď na dve otázky. A nedostal som ich ani od vás, ani od pánov štátnych tajomníkov a pýtal som sa ich teda už dávnejšie. Čiže mali aj možnosť pripraviť sa na odpoveď. Ja som sa pýtal už viackrát - koľko bolo udelených pokút zriaďovateľom zneužívajúcim systém vzdelávania v rámci centier voľného času? Zároveň, o koľko sa jednalo teda čiernych duší a v akej celkovej výške plynuli pokuty do štátneho rozpočtu? Pretože stále sa tu argumentuje tým, že ten systém sa zneužíval. Áno, berieme, vieme o takých prípadoch, zneužíval sa, ale ja chcem vedieť konkrétne -koľko bolo udelených pokút a kto tie pokuty dostal?
A druhá otázka. Koľko školských zariadení bolo vyradených na základe takéhoto podvodného konania zo siete škôl a školských zariadení, ktoré tento systém zneužívali? Takisto som na túto otázku nedostal odpoveď. A pána Jurzycu sa opýtam, keď tuná bude, lebo si ho niekde nájdem. V konečnom dôsledku mali by ste to aj vy vedieť, pretože ste minister rezortu, ktorý za to zodpovedá. Takže určite máte tieto informácie a minimálne štátni tajomníci by vám to mali vedieť pripraviť. Takže dodneska som nedostal na tieto otázky odpovede a toto je hlavný argument váš pri predkladaní zákona, ktorý bude meniť financovanie škôl a školských zariadení. Ak teda ministerstvo nedokáže tieto veci kvantifikovať, tak si myslím, že nemôžete argumentovať práve týmto.
Dotknem sa ďalšej časti. Pán Poliačik včera odôvodňoval retroaktivitu tohto zákona a dotkol sa toho aj kolega Vašečka. Ja som podával návrh na výbore na zmenu termínu účinnosti niektorých paragrafov, ktoré práve súvisia s financovaním. A skutočne si takisto myslím, že ide o retroaktívne opatrenie. Je to v podstate tým, že ľudia sa pýtali teraz na začiatku, ako majú nastaviť školský rok, keď v polovičke roka alebo teda v priebehu školského roka dôjde k zmene financovania? A všetci vieme, že nedôjde k zmene k lepšiemu, ale k horšiemu. Už len z toho titulu, že keďže sa rozdelí jeden balík peňazí, ktorý je vyčlenený z podielových daní, nie na doterajších povedzme 150-tisíc detí, ale na 500-tisíc detí. To znamená, že tam musí ísť zákonite menší balík peňazí. Však vieme, ako to pôjde ďalej, ak bude schválený zákon, okamžite príde vládne nariadenie na zmenu koeficientu na 1 alebo 1,1 a normatív sa zmení povedzme, keď zoberieme príklad CVČ-iek, zo 192 môže ísť na 60 alebo 66 eur cca. To znamená, že už tam dôjde k radikálnemu posunu zmeny financovania. To znamená, že tie deti, ktoré chodia na činnosť a by mali dostávať teda CVČ-ka na ne financie, tak dostanú menej, pretože zvyšné sa rozdeľujú na tie, aj ktoré na tie krúžky nechodia. To znamená, že v tomto dôjde k zmene financovania v priebehu školského roka. A teraz, a to sa netýka trebárs len centier voľného času, ale týka sa to aj základných umeleckých škôl, materských škôl a ďalších. To znamená, že oni už majú nastavené triedy teraz, ktoré už fungujú a zrazu dostanú menej peňazí. A teraz, ako oni budú môcť pokračovať? No tak čo? Budú rušiť záujmové útvary? Budú rušiť hudobné odbory? Alebo teda odbory na základných umeleckých školách? Alebo budú zatvárať školy v materských školách? Alebo teda triedy? Takže, toto je tá retroaktivita, ktorá môže nastať, pokiaľ sa neposunie termín účinnosti niektorých paragrafov. Ja si myslím, že ten polrok tam už, áno pre vás bude zohrávať istú rolu, ale myslím si, že až takú veľkú rolu by to nezohrávalo, pretože ten systém naozaj môže viesť k takýmto, takýmto veciam. Takže toto je tá retroaktivita.
Ďalej sa dotknem toho, že niektorí páni poslanci sa ozývali to, že kde berieme to, že obce nebudú rozdeľovať tie finančné prostriedky tak, ako by mali byť určené na to vzdelávanie detí. No berieme to z jednoduchého.., sú to VZN. Všeobecné záväzné nariadenia miest a obcí, ktoré sú už dnes k dispozícii na internete a my sme vám ich tuná ukazovali. Hovorili sme vám čísla. Tie čísla sú z tých VZN-iek, to sú neni vymyslené cifričky niekde odniekiaľ. To sú vybraté čísla zo všeobecne záväzných nariadení, ktoré prijali obecné zastupiteľstvá alebo mestské zastupiteľstvá v jednotlivých mestách a obciach. A už tam predsa sme videli tie čísla, kde niektorí dávali to, čo mali, ale niektorí ani zďaleka nedávali to, čo by mohli dať. A potom, samozrejme, nastáva to, že rodičia si musia doplácať na materské školy, rodičia si musia doplácať na školské jedálne, rodičia si musia doplácať na školské kluby detí a tak ďalej. Prečo majú rodičia zase ťahať ďalšie peniaze zo svojho vrecka, keď je na to určený normatív z ich daní, ktoré oni zaplatili? Veď to rodičia platia tie dane tej obci. Z ich daní to je nastavené a oni ešte musia doplácať, lebo obec sa rozhodne, že no my ešte potrebujeme z toho niečo iné. Tak nech si spravia zbierku v obci, keď chcú rekonštruovať nejaké cesty alebo niečo iné! Prečo to berú z peňazí, ktoré sú určené na vzdelávanie? No, samozrejme, je to otázka. Takže toto je realita a uvidíme, ako to bude potom. Ja budem veľmi rád, keď sa starostovia a primátori postavia k tomu zodpovedne. Jasné, že neviem. (Ruch v sále. Krátka pauza.) Ja som sa nerozprával so starostami a s primátormi, že, kolega? Takže toto je realita a ja skutočne budem rád, keď sa postavia zodpovedne. Ale žiaľ, nemáme to nikde garantované.
Pán Poliačik ešte tuná včera hovoril v rozprave, vyslovil takú myšlienku alebo také prirovnanie, že - dajme atlétovi na nohy betón a uvidíme ako pobeží. To je jedno či teraz, alebo o rok. Jednoznačne nepobeží, lebo si doláme nohy, ak sa o to pokúsi. Súhlasím s tým. Ale toto nie je problém. Problém je ten, že ako toho dolámaného atléta znovu postaviť na nohy, aby vôbec niekedy ešte mohol bežať. Čo bežať? Či ho vôbec dotiahneme do stavu, aby vôbec mohol chodiť? A toto je to, čoho sa obávame, že takto nastavený systém pri takto schválenom zákone, ktorý teda sa môže schváliť a pravdepodobne sa schváli, môže defraudovať celý systém, že sa ho bude ťažko naprávať. Pretože samosprávy si zvyknú, že budú mať navyše financie a budú jednoznačne proti tomu, aby sa niečo v tomto menilo. Takže to sú len naše obavy, ktoré vlastne vyplývajú z toho, čo sa v súčasnosti už deje.
Ešte jednu otázku by som mal, pán minister. Stále sa hovorí o tom, že keby bol register, centrálny register žiakov, tak by to bolo o niečo jednoduchšie. Ja sa pýtam teda, že či ho plánujete v najbližšej dobe spojazdniť a kedy? Plánujete? Normálne centrálny register žiakov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis