Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, páni kolegovia, kolegyne. Najprv by som chcel oceniť konštruktívny prístup v rozprave pána kolegu Mamojku, ktorý skutočne nejak veľmi nekritizoval, ale povedal veci, ktoré by bolo možné lepšie pripraviť alebo lepšie spraviť v rámci tohto návrhu. No a ja by som, preto som sa k nemu nevyjadroval ani vo faktickej poznámke, lebo som vedel, že budem mať priestor tu.
Takže na úvod by som...
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, páni kolegovia, kolegyne. Najprv by som chcel oceniť konštruktívny prístup v rozprave pána kolegu Mamojku, ktorý skutočne nejak veľmi nekritizoval, ale povedal veci, ktoré by bolo možné lepšie pripraviť alebo lepšie spraviť v rámci tohto návrhu. No a ja by som, preto som sa k nemu nevyjadroval ani vo faktickej poznámke, lebo som vedel, že budem mať priestor tu.
Takže na úvod by som povedal, že tento zákon je opäť jeden z tých, ktorý nie je až tak veľmi systémový, a tak ako aj tie predchádzajúce. No a prečo hovorím, že ako predchádzajúce? Bolo spomínané, že financovanie sa odovzdalo do rúk samospráv, to budeme bilancovať až o pár mesiacov ako to celé dopadne, ale vytvoril sa priestor neistoty, najmä teda ak hovoríme o centrách voľného času, školských strediskách záujmovej činnosti, teda mimoškolské vzdelávanie. No a tak zriaďovatelia hľadali iné možnosti a našli. Ak majú neisté financovanie centier voľného času, tak zrazu nastal enormný nárast detí v školskom klube detí, teda v ŠKD-éčkach. Majú totiž veľmi príbuzné činnosti. To znamená, že pravdepodobne nastane odliv v centrách voľného času, ale nastal nárast v ŠKD a enormný. Takže namiesto systémového riešenia sa urobil čiastkový krok, ktorý sa už vrátil ako bumerang, a teraz už ministerstvo špekuluje, ako obmedziť činnosť ŠKD a presne takto nesystémovo vlastne chce riešiť kvalitu vysokého školstva aj tento zákon.
Dalo by sa to riešiť diskusiou, ale nie obmedzenou. Pani poslankyňa Nachtmannová spomínala, že pán minister vo veľkom diskutuje so všelijakými odborníkmi. No diskutuje, ale mám taký dojem, že si vyberá s kým bude diskutovať, pretože ja mám úplne iné informácie. Tí, ktorí sa ku nemu domáhajú už dávno a mali to prisľúbené, že áno, tak sa ku nemu do dnešného dňa nedostali a vôbec ani nemohli povedať svoje argumenty ani svoje poznatky z praxe, takže to je tá diskusia, ktorá je, dá sa povedať, taká jednostranná, čiže tá, ktorá vyhovuje ministerstvu. Preto diskusiu treba áno, ale ešte predtým, lebo mám taký pocit, že tí najmúdrejší sú na ministerstvách, nielen teda na ministerstve školstva, ale aj na iných, ktorí pripravia zákon, ktorý potom, s ktorým si potom vyslúžia kritiku a namiesto širokej diskusie, ktorá tomu mohla predchádzať a mohol s pripraviť skutočný zákon, ktorý by bol kvalitný. Takže aj takýmto spôsobom mám taký pocit, že sa pripravujú vládne návrhy zákonov. Škoda toho, že skutočne tu nejde o konštruktívny prístup. No a teraz sa dostanem opäť k tomu predkladanému zákonu, aj keď je teda nesystémový, niektoré veci rieši, ale niektoré veci, naopak, vôbec nerieši. A ja som to spomínal vo faktickej poznámke, že sa dotknem hlavne externého štúdia. Už to tu bolo spomínané z viacerých úst a ja to ešte trošku rozšpikujem do hlbšej podoby.
Bolo spomínané, že netreba porovnávať denných a externých študentov, v rámci ich kvality, pretože skutočne záleží to len a len na tých študentoch, ktorí sú. Opäť budem hovoriť z praxe, pretože som zažil štúdium na vysokej škole ako denný študent a zažil som vysokoškolské štúdium aj ako externý študent na druhej vysokej škole. A popritom som zažil ešte aj ďalšie externé štúdium, ktoré nebolo vysokoškolského zamerania ale malo akreditáciu, robil som si popri zamestnaní ešte aj tanečnú pedagogiku. To spomínam kvôli tomu, že sa tam budem baviť o množstve vyučovacích hodín na jednotlivých predmetoch, ktoré musí človek absolvovať, aby niečo zvládol nejakú problematiku. Takže k externému štúdiu. V prvom rade som si položil otázku, pre koho to externé štúdium je. No v prvom rade je pre ľudí, ktorí si potrebujú zvýšiť kvalifikáciu, napr. kvôli zvýšeniu platu v zamestnaní. Inú možnosť nemajú, keďže doteraz neabsolvovali vysokú školu, môžu to urobiť len formou externého štúdia, pretože pochybujem, že niekto kto má za sebou ešte aj rodinu si môže dovoliť zrazu nastúpiť na päť rokov na riadne denné vysokoškolské štúdium. Alebo sú to ľudia, ktorí sa nedostali na vysokú školu z akýchkoľvek dôvodov na prvýkrát. Môžem veľmi jednoduchý dôvod uviesť: žena, ktorá skončí strednú školu sa, žiaľ, dostane hneď na materskú dovolenku, a tým pádom je minimálne na tri roky blokovaná, až potom môže nastúpiť. No a keďže sa zmenili rodinné pomery, už nemôže nastúpiť na denné štúdium, vyskúša externé štúdium. To znamená, že títo ľudia spravidla majú tendenciu ísť na vysokú školu, ale už si vyberajú tú vysokú školu úplne iným spôsobom ako študenti, ktorí skončia strednú školu, pretože idú cielene presne za tým, čo chcú študovať. Opäť by som mohol uviesť príklad, ako som sa ja dostal na Stavebnú fakultu Technickej univerzity v Košiciach, keď som pôvodne robil prijímačky na matematicko-fyzikálnej fakulte v Bratislave, že prepáčte, stal sa administratívny omyl, vy ste u nás vedený oficiálne ako neprijatý, vám to omylom prišlo, že ste prijatý. Takže som vyštudoval jeden z najťažších odborov na stavebnej fakulte. Nič to nemení na veci, že som vysokoškolský titul získal. Žiaľ, do praxe som sa nedostal, pretože som sa začal zaoberať úplne inými vecami aj kopec mojich kolegov sa nedostalo do stavebnej praxe, pretože v tom čase, žiaľ, pracovných miest nebolo. Dneska je stavebníctvo na vzostupe, no len, žiaľ, už sa k tomu človek nedostane, pretože akonáhle odíde z praxe, už mu to čiastočne chýba.
Takže už vieme pre koho je to štúdium. Je to pre ľudí, ktorí chcú si zvýšiť kvalifikáciu a nemajú inú možnosť, len to urobiť popri zamestnaní, čiže externou formou štúdia. Teraz zaznelo veľmi dobre z úst kolegyne Horváthovej, že sú tam isté náklady. Ja vám ich presne poviem, aké sú to náklady. Sú to náklady na dopravu, pretože každý týždeň musíte dochádzať odniekiaľ niekam, nie je to v rámci jedného mesta, väčšinou tí študenti študujú na inom mieste alebo v inom meste, ako majú svoje trvalé bydlisko alebo kde pracujú, a to sú náklady teda vyššie, pretože to nie je mestská hromadná doprava, takže tá doprava sa musí nejakým spôsobom zaplatiť. Ďalej sú to náklady na ubytovanie, pretože ten študent externého štúdia nemá internát ani nemá naň nárok a ani sa väčšinou nedá v takýchto zariadeniach ubytovať, pretože sú kapacity veľmi obmedzené. To už zase viem aj z mojej praxe, ktoré boli už dávno predtým. Takže väčšinou sú to nejaké hotely, možno robotníckeho typu, aby boli lacnejšie.
Ďalej sú to náklady na stravovanie. Externý študent nemá nárok zakúpiť si lístky do stravovacieho zariadenia danej vysokej školy alebo len v obmedzenej forme aj to len vtedy, keď je jedáleň otvorená. To znamená, že povedzme ešte v piatok by sa možno dalo. V sobotu možno čiastočne, keď sa stravujú študenti, ale pokiaľ je to v rámci vysokej školy, nie v rámci internátu, tak sú to väčšinou zatvorené. To znamená, že tam sú raňajky, obedy, večere, môžte si napočítať, koľko vás to stojí. Pritom, keď sa dokážete uskromniť, je to aj tak dosť veľká výška. No a potom sú to náklady na štúdium. Dneska je externé štúdium spoplatnené. Ja som proti tomu bojoval, keď sa to malo zaviesť prvýkrát. Mal som argumenty, mal som výskumy z troch vysokých škôl na Slovensku, z Bratislavy, z Nitry a z Košíc od študentov externého štúdia, kde som urobil anketu asi s dvadsiatimi otázkami, na ktoré mi študenti odpovedali, z toho som potom vychádzal. Našťastie sa tento, toto spoplatnenie v tom čase stiahlo a opäť na niekoľko rokov oddialilo. Žiaľ, dneska je to realita a dneska externí študenti platia za štúdium. Za to isté štúdium, za ktoré denní študenti neplatia. A tu sa môžme baviť o tom, že teda v čom je rozdiel. Prečo jedni platia a druhí neplatia? Veľmi pádny argument je to, že externí študenti študujú cez víkendy viac-menej, čiže piatok, sobota, nedeľa, keď to zoberieme. Aj pán Mamojka spomínal, že niekedy sa učí teda streda, štvrtok, piatok intenzívnou formou, ale ja som absolvoval štúdium, kde sme chodili na víkendy. To znamená, že v piatok poobede, končili sme nedeľou obedom a mohli ísť domov. Takže treba zaplatiť tých pedagógov, ktorí vyučujú vo víkendovom čase. Už v tom čase, keď som teda začal ja študovať druhú vysokú školu, sa vyberali peniaze kvázi za externé štúdium. Ešte to nebolo povolené, zbieralo sa do tzv. občianskych združení, ktoré mali akože podporovať toto štúdium. My sme sa však dozvedeli, že tie peniaze vôbec nejdú tým pedagógom, ktorí nás učili, ale nechávala si ich skupinka ľudí, ktorá mala na starosti to občianske združenie.
Keďže som ja o tomto vedel a bol som možno trošku šikovnejší, rozhľadenejší, ja som tam nezaplatil ani halier v tom čase ešte, pretože boli ešte koruny. Žiaľ, moji kolegovia zaplatili a bolo im to na dve veci. Prišli o peniaze. Dneska je to už povinnosťou a tieto peniaze musia ísť a teraz je otázne, že či skutočne idú tým pedagógom, ktorí učia, či to už náhodou nemajú zohľadnené v tom plate, že aj napriek tomu, že učia externých, ale učia, to znamená, že do štatistiky tí študenti idú a škola na nich dostane patričný príspevok. Takže výdavkov, okrem toho som nespomínal ešte výdavky na vysokoškolské učebnice a pomôcky, ktoré si musí študent zadovážiť pokiaľ, samozrejme, má svoju zložitosť štúdia. Teraz je teda otázne, aká je návratnosť investícií vložených v priebehu, keď teraz zoberiem, že súčasná dĺžka štúdia na tej priemernej vysokej škole je päť rokov. Sú to veľmi vysoké náklady a oproti denným študentom sú omnoho vyššie. Takže skutočne mnoho ľudí si aj povie, že či sa mu to vôbec oplatí, zdvíhať si kvalifikáciu, keď päť rokov som niekde blokovaný, nemôžem rásť v zamestnaní a nemôžem rásť ani kvôli tomu, že nemám spravenú vysokú školu a či skutočne ten nárast toho môjho platu bude taký, že sa mi oplatí na tú vysokú školu vôbec chodiť. No a v tomto ešte si môžem povedať aj, teda že ten, ktorý nemá vysokú školu, mnohokrát má vyšší plat, pokiaľ sa dostane do dobrej praxe a potom nemôže, nemusí vôbec rozmýšľať tým, či idem vôbec študovať vysokú školu, pretože sa mu to neoplatí. Pretože s vysokoškolským titulom by ho možno na jeho miesto, ktoré teraz zastáva, má celkom slušný plat, ani nezobrali. To sa stávalo mnohým mojim kamarátom, ktorí vyštudovali vysokú školu, hlásili sa do, už brali v podstate akékoľvek zamestnanie. Žiaľ, nezobrali ich z toho titulu, že majú vysokú kvalifikáciu na dané miesto. Takže smola.
No a teraz sa môžme porozprávať o tom, teda že za päť rokov sú to dosť vysoké náklady, vrátane teda toho poplatku a teraz si zoberme, ako sa zvýšia náklady, keď im predĺžime štúdium o ďalšie dva-tri roky. No skúste sa ich opýtať. Skúste sa opýtať tých, ktorí majú rodiny a idú študovať externou formou štúdia, o koľko pripravia svoje rodiny peňazí. Je to dosť. Pre takého, kto má suverénny plat, si povie, že to pre nich nemôže byť nič, veď si zvýšia kvalifikáciu, budú mať vyšší plat, keď vyštudujú vysokú školu. Figu borovú! Nikto z nich nemá zaručené, že keď vyštuduje vysokú školu, že dostane plat naozaj taký, aby mu pokryl náklady, ktoré na to štúdium vynakladá. Preto skutočne je na pováženie v prvom rade nediskriminovať externých študentov tým, že oni platia za svoje štúdium a denní študenti neplatia.
Na a teraz poďme sa pozrieť na množstvo učiva, pretože to súvisí aj s tým, že treba to štúdium predĺžiť. Keďže som študoval aj dennou formou, aj externou formou môžem povedať, že denná forma štúdia je väčšia flákareň oproti externej forme štúdia. To mám z vlastnej skúsenosti. No, zaujímavé, že? Ja som sa nevyflákal, ja som tú vysokú školu skončil, mám diplom, obhájil som si diplomovku, takže nemôžem povedať, že som sa flákal. Ale to štúdium je tam voľnejšie, pretože nie sú povinné prednášky. Ja už keď idem na externú formu a som tam od piatku do nedele, tak asi nebudem sa flákať po Nitre, kde som študoval, ale budem sedieť na tej prednáške a následne aj na cvičení. Takže väčšia benevolencia je v rámci denného štúdia. A potom k tomu tak pristupujú aj študenti. Mal som ich naozaj dostatok tých spolukolegov študentov, ktorí mali rôzne prístupy k vysokoškolskému štúdiu v rámci denného štúdia.
Takže poďme späť k množstvu učiva. Ak mám daný akreditovaný študijný plán na danom odbore, tak ho musím absolvovať, či chcem, či nechcem. To množstvo učiva je tam to isté. Akurát na externej forme štúdia ho musím zvládať omnoho intenzívnejšie ako na dennej forme. Opäť je to skúsenosť tým, že je koncentrovaný, koncentrované vyučovanie do troch dní, ale plných troch dní, nielenže pod dňa mám a pol dňa mám voľno, ale mám tam plné tri dni, čo je, to znamená, ja neviem, od piatku do večera, v sobotu celý deň a v nedeľu dopoludnia, teda od rána až do obeda. To znamená, že dva plné dni. Keď to zoberiem v rámci denného štúdia, tak tam, ja neviem, do obedu mám nejaké prednášky, potom pred obedom mám ešte jedno "cviko", zvyšok mám voľno. Ďalší deň mám to isté, ale v popoludňajšom čase. Takže, keď to zhrnieme, tak možno je to len o deň viacej v rámci denného štúdia ako v rámci externého. Ale chcem povedať iné. Tie učené, tú učebnú látku musím zvládnuť tak či tak. A tým, že som v externej forme štúdia a nemám skutočne kam uniknúť v priebehu tých troch dní, tak som viacej nútený sa tomu štúdiu venovať a intenzívnejšie. Pretože v jeden deň mám prednášku, na druhý deň mám "cviko". To znamená, že tú prednášku som si musel ešte v ten deň pozrieť a potom si ju naštudovať tak, aby som zvládal cvičenia. Toto denní študenti väčšinou nerobili. Menej intenzívne sa tomu venovali. To znamená, že skutočne tá istá látka sa dá prebrať v externom štúdiu presne za ten istý stanovený čas ako tú dennú formu štúdia. Takže dokonca je možné, že tým že sa študenti naozaj na externej forme intenzívnejšie pripravujú, je možné, že sú dokonca lepší v mnohých prípadoch ako študenti denného štúdia. A možno by o tom vedeli povedať štatistiky z toho množstva študentov, ktorí zvládajú ako učivo pri dennom štúdiu a štatisticky percentuálne ako zvládajú externí študenti. Takže skutočne by som nerobil žiadne rozdiely a myslím si, že vôbec netreba predlžovať externú formu štúdia, pretože je zbytočná.
Ja som vysokú školu druhú nekončil kvôli tomu, že som musel ešte na poslednú chvíľu nastúpil na základnú vojenskú službu, ktorá ma odblokovala od tohto, stratil som dva roky skúšok a tým pádom som bol odpísaný, pretože ma externé štúdium vycicalo natoľko aj zo svojich rezerv, že už som nemal z čoho zaplatiť opakovanie predmetov a opakovanie ročníka, za ktoré sa už vtedy vyberali poplatky. Takže druhú vysokú školu som, žiaľ, nemohol dokončiť, aj napriek tomu, že som už presne vedel, čo študovať chcem a som za tým išiel.
Takže externé štúdium má svojej opodstatnenie, mám opodstatnenú svoju dĺžku, má intenzívny systém a ešte by som sa možno vrátil k tej tretej forme, ktorú som robil, akreditované vzdelávanie, ktoré, žiaľ, mi už dneska nestačí. Nestačí mi z toho titulu, že bolo povedané, že mám menej, menší počet hodín, ako to vzdelávanie, ktoré bolo ešte donedávna akreditované v rámci tanečnej pedagogiky. Bol tam rozdiel v jednom semestri, keď to tak zoberiem. Ale myslím si, že v rámci tej intenzity štúdia, ktoré sme absolvovali my, naša skupina tanečných pedagógov, tak sme sa naučili presne to isté, čo na dennej forme štúdia alebo v súčasnom akreditovanom systéme toho istého vzdelávania. A dokonca si myslím, že som lepší tanečný pedagóg ako kopec tých, ktorí vychádzajú z toho ďalšieho externého štúdia. Bolo to v čom? Možno to bolo tým, že sme mali skutočne špičku v oblasti pedagógov, ktorí nás to učili a naučili nás to skutočne takou formou, aby boli sme donútení makať na sebe viacej ako možno tí, ktorí to robili úplne inou formou. Takže opäť je tu otázne, že či skutočne natiahnutie štúdia dokáže pomôcť kvalite, alebo nedokáže. Ja si myslím, že nedokáže. A mám to zo svojej praxe.
Takže externé štúdium, ktoré je takto postavené v novom zákone, je postavené zle a určite by som tam takéto zmeny v rámci dĺžky štúdia nerobil. Ďakujem pekne.
Skryt prepis