Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Áno, zazneli tam rôzne slová v prejave a jedno som si všimol, že cynizmus. Áno, to je presne ten prístup vládnej strany, akým pristupuje k riešeniu problémov na Slovensku. A ja doplním ešte ďalšie: alibizmus a populizmus. Takže aby sme to mali pohromade, ešte raz: cynizmu, alibizmus a populizmus, toto je systém riešenia vládnej strany problémov na Slovensku.
A presne to sú prívlastky k týmto zákonom, ktoré som kritizoval aj v prvom čítaní. To absolútne nerieši sťaženie terorizmu, ako to niektorí sa snažia nakukať ostatným. Stačí, ak teroristi sa dohodnú v inej krajine, a my sme z toho vyšachovaní, tu si prídu vyriešiť už len tie dôsledky, a niekto si myslí, že skutočne naši, naša SIS-ka a naši policajti to vyriešia. No nevyriešia! Pretože keď to sem dobehne z Rakúska alebo z Českej republiky, alebo to je jedno skadiaľ, tak tuná už bude len ten dôvetok. Oni sa pripravia niekde úplne inde a nikto im na to zo Slovenska nepríde - a to je ten problémy. Čiže vy neriešite podstatu problému, vy sa snažíte akože vyriešiť možnože to, čo by sa mohlo potenciálne tu na Slovensku niekedy vyskytnúť. Ale myslím si, že na to máme dostatočné riešenia.
A pokiaľ je naozaj niekto už nadškrtnutý, že z terorizmu, už spáchal alebo spriada terorizmus, tak to je už predsa úplne iná káva. Tak ja nechápem, že čo to tu teraz pritvrdzovať, akým spôsobom.
A to, čo som hovoril. Pritvrdzovanie slov, politický extrémizmus, náboženský extrémizmus, to sú presne veci, ktoré vyhovujú tým, ktorí majú zvýšiť buzeráciu nepohodlných oponentov.
Ešte raz, tento zákon slúži iba na zvýšenú buzeráciu nepohodlných oponentov vládnej strane.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mám tuná niekoľko interpelácií. Začnem od predsedu vlády. Už viac ako mesiac počúvam na rôznych rozhlasových staniciach či v rámci vysielania v televízii sledujem reklamy, ako úspešne Slovensko čerpá eurofondy z rôznych programov a čo všetko sa už z eurofondov podarilo zrealizovať. Pokiaľ by tieto reklamy boli realizované len vo verejnoprávnych médiách a bezodplatne, bolo by to zrejme skôr v poriadku. Ja som však zaregistroval takúto reklamu v komerčných médiách a pokiaľ sledujem cenníky reklamy v komerčných médiách, tak čiastky za pár sekundový spot sa platia radovo alebo teda šplhajú radovo do desiatok tisíc eur. Nemyslím si, že financie z eurofondov investované do reklamy sú dobrým a zmysluplným využitím týchto financií určených na rozvoj. Keďže riadiaci orgán je úrad vlády, predpokladám, že bude mať najviac informácií aj z jednotlivých programov.
V tejto súvislosti sa obraciam preto na predsedu vlády s nasledujúcou interpeláciou, kde žiadam odpovede na nasledovné otázky: v koľkých a v ktorých súkromných médiách bola zaplatená reklama na úspechy v čerpaní eurofondov? Druhá otázka: aké sumy boli využité na túto propagáciu pre jednotlivé médiá, vrátane verejnoprávnych? A tretia otázka: aká celková suma bola vynaložená na takúto reklamu k 30. 11. 2015 a s akou sumou sa ešte počíta do budúcnosti?
Ďalšiu interpeláciu mám na ministra pôdohospodárstva, keďže je prítomný, neviem síce, či mi bude vedieť zfleku odpovedať, ale v každom prípade skúsime.
Pán minister, jedna z inštitúcií, ktoré sú pod vašou gesciou, je aj Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Okrem iného je jeho kompetenciou aj kontrola dodržiavania zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, konkrétne § 4, § 5 a § 6. Keď som posledné roky prechádzal naprieč Slovenskom, po výdatných dažďoch bola obmedzená premávka na niektorých komunikáciách, nakoľko sa na ne vyliala rozbahnená masa z priľahlého poľa. Evidentne išlo o odplavenie najkvalitnejšej časti ornej pôdy, čo je však v rozpore so zákonom o ochrane pôdy. Ďalej som si všimol, že niektoré polia sú posiate po svahu, teda kolmo na vrstevnicu, čo sú príčiny splavovania práve takejto kvalitnej vrstvy pôdy spolu s vodou.
V tejto súvislosti na vás obraciam s interpeláciou a žiadam odpovede na nasledovné otázky: koľko pokút bolo za roky 2010 až 2015 udelených na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy pred eróziou, pred degradáciou a pred zhutnením, teda koľkým subjektom a v akých sumách za každý rok samostatne? Druhá otázka: akým spôsobom robí ministerstvo pôdohospodárstva osvetu na to, aby sa pôda využívala tak, aby nedochádzalo k deštrukčným javom na pôde spomenutým vyššie?
Ďalšiu interpeláciu mám na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 16. januára v roku, teda tohto roku 2015 ministerstvo zverejnilo informáciu o národnom projekte, ktorý mal pomôcť pri zamestnávaní matiek. V projekte sa písalo o podpore zamestnávateľov pri zamestnávaní matiek na rôzne pracovné úväzky, nie však, samozrejme, plné. V informácii sa písalo, že projekt bude spustený na konci januára a že podpora bude na desať mesiacov. Avšak neskôr boli informácie pozmenené na čas trvania podpory len do 31. 10. 2015. V tomto sa teda už skrátil čas čerpania podpory a tým aj eurofondov. Žiadosti sa mohli začať podávať až do 19. februára 2015, čo skrátilo čas o takmer 2 mesiace.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s interpeláciou a žiadam odpovede na nasledovné otázky: koľko zamestnávateľov využilo túto možnosť pri vytváraní nových pracovných miest či udržaní miesta po návrate z materskej dovolenky? Druhá otázka: koľko matiek využilo túto možnosť zamestnania sa na iný než celý pracovný úväzok? Samozrejme, v rámci projektu. Koľko financií bolo určené na čerpanie na tento projekt? Štvrtá otázka: koľko financií z tohto projektu ostalo nevyčerpaných? A posledná piata otázka: koľko z tých mamičiek, ktoré využili túto možnosť zamestnania sa s príspevkom, aj ostalo na danom pracovnom mieste po skončení podpory?
No a teraz budem mať interpelácie na ministra životného prostredia. Prvá moja interpelácia sa týka vodnej politiky. Pán minister, v týchto dňoch vaše ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania vodný plán Slovenska. V pripomienkach odbornej verejnosti k vodnému plánu je veľmi veľa pripomienok. Výčitky smerujú k nekomplexnosti, nekonkrétnosti a neadresnosti tohto dokumentu. Ďalej výčitky smerujú aj k budovaniu nevhodných vodných stavieb, ktoré nepovedú k zlepšeniu stavu vôd na Slovensku, skôr naopak. Výčitky smerujú aj k nedostatočným informáciám o znečisťovaní podzemných a povrchových vôd, ich pôvodcom a opatreniam proti nim.
Ďalším problémom v novom vodnom pláne je, že nikde nie sú zverejnené plány čiastkových povodí, ktoré má byť v súlade so zákonom č. 365/2004 Z. z. o vodách. Vodný plán Slovenska sa tak bez týchto podrobných plánov manažmentu čiastkových povodí stáva len formálnym a nevykonateľným dokumentom. Povrchne je riešená aj otázka prehľadu významných vodohospodárskych problémov ako prehlbujúce sa problémy ochrany riešených ekosystémov, teda zníženie početnosti významných biotopov, výstavba v záplavových územiach, výrubu vegetácie brehov potokov a riek a ďalšie.
Ďalším problémom je dostupnosť relevantných informácií. Každý členský štát musí totiž povinne spracovávať a zhromažďovať napríklad informácie o stave vôd a o rizikách vplývajúcich na kvalitu života obyvateľov. Tieto informácie sú nevyhnutné k návrhu opatrení a vypracovaniu zmysluplných plánov manažmentu povodí a bez nich nie je možné pripomienkovať ani podstatné časti vodného plánu Slovenska.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa na vás obraciam s interpeláciou a budem žiadať odpovede na nasledovné otázky. Prvá: je vodný plán Slovenska vypracovaný vaším ministerstvom dokumentom vypracovaným v súlade so všetkými ustanoveniami európskych dokumentov, najmä však európskej smernice o vode?
Druhá otázka: dokedy vypracuje ministerstvo podrobné plány manažmentu čiastkových povodí, aby vodný plán Slovenska bol aj vykonateľným dokumentom?
Tretia otázka: prečo ministri rezortov obrany, pôdohospodárstva, hospodárstva a dopravy nemajú v uznesení vlády zapracovanú úlohu zabezpečenia posúdenia sektorových programov v rámci procesu strategického posudzovania, teda SEA, ktoré bude obsahovať vyhodnotenie predpokladaných účinkov programu na stav vodných útvarov v súlade s čl. IV, VII rámcovej smernice o vode? Kedy takáto úloha pre ministrov doplnená bude?
Štvrtá otázka: prešli projekty Vodnej elektrárne Sereď, prečerpávacej Vodnej elektrárne Ipeľ, Vodného diela Slatinka a Vodárenskej nádrže Tichý Potok zaradené k výhľadovým infraštruktúrnym projektom posudzovaným vplyvu na životné prostredie v procese EIA v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie a posudzovaním podľa čl. IV, VII rámcovej smernice o vode?
Piata otázka: kedy Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zmení svoj doterajší prístup presadzovania energetických cieľov na úkor environmentálnych cieľov s odvolaním sa na koncepciu využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky?
Šiesta otázka: kedy ministerstvo pristúpi k zastaveniu prebiehajúcich procesov nezákonného povoľovania malých vodných elektrární, ktoré majú devastačný účinok na prírodu, život vo vodných tokoch a kvalitu životného prostredia občanov v daných lokalitách?
Siedma otázka: kedy ministerstvo pristúpi ku konkrétnemu definovaniu zón nezasahovania tzv. No-Go zón pre výstavbu malých vodných elektrární, ale aj priečnych hatí a iných opatrení, tzv. sivej infraštruktúry kvôli ochrane ekosystémov vodných tokov?
A posledná ôsma otázka: ktoré vodné stavby dokončené v rokoch 2004 až 2015 zhoršili stav vôd a na ne nadviazaných spoločenstiev ekosystémov zmenou fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd alebo hladín podzemných vôd?
Ďalšia interpelácia je tak isto na ministra životného prostredia. Tentokrát sa týka zvýšenia teploty na území Slovenska. Na veľtrhu CONECO bol pokrstený tzv. Klimatický atlas Slovenska. Mapy v nej ukazujú aj trend narastajúcej teploty na našom území. Takýto trend určite nie je pozitívnym prínosom, nakoľko so zvyšujúcou sa teplotou sa nadmerne vysušuje krajina, klesajú hladiny povrchových i podzemných vôd. Tento stav môže mať z dlhodobého hľadiska negatívny dopad na život občanov najmä v zásobovaní vodou v niektorých regiónoch nielen z podzemných, ale aj z povrchových vôd.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam vás o odpovedanie na dve otázky. Prvá otázka: aké dlhodobé či strednodobé opatrenia prijalo ministerstvo životného prostredia na zníženie nárastu teplôt na našom území?
Za druhé alebo teda druhá otázka: aké riešenie má ministerstvo na zmenu negatívneho trendu s klesaním hladín povrchových aj v podzemných vôd v dôsledku zvyšovania teplôt na našom území?
Ďalšia informácia, a to by mohol počúvať aj minister pôdohospodárstva, ale otázka je smerovaná na ministerstvo životného prostredia. Na stránke ministerstva životného prostredia sa človek môže dočítať aj informácie o posudzovaniach vplyvov na životné prostredie EIA.
Môžem, poprosím, nech kolegovia trošku stíchnu, lebo ma rušia.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážení kolegovia, pardon, poprosím teda, rušíte pána kolegu. Ďakujem vám.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem. Takže ešte raz. Na stránke ministerstva životného prostredia sa človek môže dočítať alebo teda doklikať aj na informáciu o posudzovaniach vplyvov na životné prostredie EIA. Všimol som si, že v poslednom čase ministerstvo životného prostredia vydalo aj rozhodnutia na veľkochov ošípaných, kde pôvodné družstvá s ošíparňami s pomerne nízkou kapacitou chovu odkúpil aj dánsky investor a podľa predložených materiálov na posudzovanie EIA sa má zvýšiť v niektorých prípadoch aj enormne kapacita chovov. Napríklad farma Ipeľský Sokolec počíta so schválenou kapacitou 24-tisíc kusov ošípaných očne s produkciou hnojovice v objeme 35-tisíc m3. Niektoré takéto farmy na Slovensku už fungujú a občania majú negatívne reakcie na tieto veľkochovy. Otázka zápachu po hnojovici vyvezenej na polia je však vec jedna, ale ďalšie faktory ovplyvňujúce životné prostredie vec ďalšia.
Preto sa na vás, pán minister, v tejto súvislosti obraciam s interpeláciou a žiadam vás zodpovedať niekoľko otázok.
Prvá: aká koncentrácia fekálií ošípaných deklarovaných ako hnojovica je ešte neškodná pre našu prírodu a pre pôdu bez toho, aby nekontaminovala povrchové a podzemné vody a pôdu? Myslené na rozstrek určitého objemu na jeden meter štvorcový pôdy.
Druhá otázka: ako často sa vykonávajú kontroly s najnižšou úrovňou štátnej správy na úsekoch ochrany životného prostredia v okolí podobných mega fariem?
Tretia otázka: sú vykonávané kontroly povrchových aj podzemných vôd v blízkosti takýchto fariem a ako často?
Štvrtá otázka: kontrolujú sa obsahy zápachových látok v ovzduší, teda amoniak a sírovodík, po spustení prevádzky na farme a ako často?
Piata otázka: kontroluje sa kontaminácia pôdy po zavedení hnojovice do pôdy a v akých intervaloch?
A šiesta otázka: kontroluje sa prítomnosť antibiotík vo vode a v pôde a ich koncentrácia v povrchových a podzemných vodách v blízkosti takýchto fariem?
Ďalšia interpelácia. Z reklamných médií sa dozvedáme, že Slovensko je pripravené na povodne. To znie konkrétne v reklame. Z toho vyplýva, že ministerstvo sa postaralo o dostatočnú ochranu občanov vybudovaním určitej, určite technicky náročných stavieb, ktoré majú zabrániť vyliatiu vôd z ich korýt a tak zabrániť jej prieniku k obydliam občanom. Na druhej strane som si všimol rekonštrukcie rôznych významných ciest, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest. Krásne vyasfaltované vozovky a nádherne, plynulo vybetónované odvodňovacie žľaby a priekopy. Táto organizácia síce nepatrí do správy pod ministerstvo životného prostredia, ale opatrenia na odvod vody súvisia práve s opatreniami, ktorými sa hrdí vaše ministerstvo. V konečnom dôsledku vaše ministerstvo robí posudzovanie na životné prostredie pri rekonštrukciách v týchto komunikáciách a schvaľuje teda aj charakter technického riešenia odvodu dažďovej vody z komunikácií. Práve vybetónované priekopy sú nástrojom na rýchly odvod vody do korýt riek a potokov a ich rýchle napĺňanie, čo pri výdatných zrážkach môže viesť až k povodňovým situáciám. Zdá sa mi to trochu kontraproduktívne v tom, čo následne robí ministerstvo pre ochranu pred povodňami. Príde mi to tak, že si vlastne schvaľujete riešenia, na ktoré potom robíte opatrenia. V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledujúce otázky.
Prvá: nemyslíte si, že schválenia technických riešení na rýchly odvod do dažďovej vody z cestných telies sú kontraproduktívne ku vašim následným opatreniam na ochranu pred povodňami?
Druhá otázka: spolupracujete nejakým spôsobom, alebo teda spolupracuje nejakým spôsobom ministerstvo životného prostredia s organizáciami v pôsobnosti ministerstva výstavby pri návrhu riešení rekonštrukcií aj cestných komunikácií, aby nedochádzalo k protichodným opatreniam?
A tretia otázka: keďže Slovensko je podľa reklamných médií pripravené na povodne, beriete si na vlastnú zodpovednosť prípadné škody vzniknuté pri možných povodniach v nasledovných rokoch?
Ďalšia interpelácia sa týka obnoviteľných zdrojov, tak isto položená ministrovi životného prostredia. Vaše ministerstvo schvaľuje profily na výstavbu malých vodných elektrární. Malé vodné elektrárne sú obnoviteľným zdrojom elektrickej energie a preto by mali byť preferované pred elektrárňami spracúvajúcimi neobnoviteľné palivá. Vody v riekach máme zatiaľ na Slovensku dosť, čo však môže byť pri nastúpenom trende vysúšania krajiny v budúcnosti dosť veľký problém a teda výstavba malých vodných elektrární nám môže zvýšiť podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na požadovanú úroveň Európskej únie. Na stránke ministerstva sa dočítame pri téme obnoviteľných zdrojov energií aj nasledovné: členské krajiny EÚ sa zaviazali, že do roku 2020 znížia emisie skleníkových plynov o 20 %, obnoviteľné zdroje energie budú predstavovať 20 % z konečnej spotreby energií a 10 % spotreby v doprave a energetická spotreba sa tak isto zníži o 20 % v porovnaní s jej prognózovanou hodnotou v roku 2007. V tejto súvislosti som si prečítal metodické usmernenie č. 3/12/2013 z 12. decembra 2013 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde v prílohe č. 1 sa nachádza tabuľka o podiele primárnych zdrojov na celkovom množstve elektriny v percentuálnom vyjadrení. Čo je však zaujímavé, je skutočnosť, že v tabuľke sú zvlášť uvedené vodné elektrárne s výkonom nad 5 MGW s podielom 18 % a zvlášť sú v obnoviteľných zdrojoch uvedené malé vodné elektrárne do 5 MGW s podielom 3 %.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledujúce otázky.
Prvá: prečo sa primárny zdroj výroby elektrickej energie - teda voda - pri výrobe vo vodných elektrárňach a v malých vodných elektrárňach delí do dvoch odlišných skupín, a to oddelením hranice výkonu 5 MGW, pričom malé vodné elektrárne do 5 MGW sú zaraďované do obnoviteľných zdrojov a vodné elektrárne nad 5 MGW už nie?
Druhá otázka: kto a akým spôsobom určil hranicu 5 MGW, ktorá delí vodné elektrárne zaradené či nezaradené do obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko ani elektrárne nad 5 MGW neprodukujú skleníkové plyny?
A tretia otázka: aký percentuálny podiel výroby elektrickej energie by ste radi dosiahli pri výrobe v malých vodných elektrárňach, aby ste dosiahli celkovú požadovanú hranicu 20 % pokrytia výroby z obnoviteľných zdrojov energie?
Ďalšia otázka sa týka aj Krpelianskej priehrady, teda interpelácia. V rámci opatrení plánovaných vo vodnom pláne Slovenska a ďalších dokumentoch vodnej politiky majú pribúdať väčšie i menšie nádrže na rôzne účely - energetické, protipovodňové a iné. Tu však vyvstáva otázka efektívnosti už existujúcich priehrad. Jednou z takých je aj Krpelianska priehrada v našom Turčianskom regióne. Má plochu asi 126 hektárov a celkový objem asi 8,3 milióna metrov kubických. Z neho podľa odhadov odborníkov zhruba 7 miliónov metrov kubických zaberajú sedimenty splavené z vyšších častí povodia Oravy a Váhu, ktoré okrem iného silno obmedzujú energetickú a inú využiteľnosť priehrady. Tvorí ich prevažne jemnosť vyerodovaná z chybne obhospodarovaných poľnohospodárskych a lesných pozemkov, čo je ďalší problém. Ešte ďalší je, že tie sedimenty podľa dostupných poznatkov obsahujú viaceré kontaminanty z niekdajších Severoslovenských celulózok a papierní, Bavlnárskych závodov Vladimíra Iljiča Lenina, niekdajších Kožiarskych závodov, Oravských starozliatinových závodov a iných. Takže nie sú použiteľné ani pre potreby poľnohospodárstva a predstavuje vlastne obrovskú neasanovanú skládku nie práve bezpečného odpadu. Veľkým problémom napokon je, že v mase sedimentov sa tvorí aj množstvo silného skleníkového plynu metánu, ktorý uniká do atmosféry a svojím skleníkovým efektom prispieva ku globálnej zmene klímy. Všetky tieto problémy sa týkajú aj vodného diela Hričov, Nosice a vlastne celej slovenskej hydroenergetiky.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam vás o zodpovedanie nasledovných otázok.
Prvá: kedy a kým bol robený posledný chemický rozbor sedimentov v Krpelianskej priehrade?
Druhá otázka: aké nebezpečné chemické látky a v akých koncentráciách boli zistené v sedimentoch?
Tretia otázka: ako sa zmenil celkový využiteľný objem zanesenej Krpelianskej priehrady a s akým objemom sa dá rátať na energetické, resp. iné využitie? Teraz sa myslí využitie proti povodniam.
Štvrtá otázka: ako sa zmenil objem na vodnom diele Hričov, vodnom diele Nosice a s akým objemom sa dá rátať na energetické, resp. iné využitie?
A posledná piata otázka: aké opatrenia vo vodnom pláne Slovenska či v iných dokumentoch sú pripravené na obnovu funkčnosti priehrad a na elimináciu ich negatívnych dopadov na kvalitu vody, pôdy a ovzdušia?
Ďalšia interpelácia je venovaná, ako samostatnej téme, vodnej politike. To som už prečítal, takže ešte jedna interpelácia. Týka sa malých vodných elektrární na Hrone a Malom Dunaji.
Na stránke vášho ministerstva sa pri téme obnoviteľných zdrojov energie dočítame aj nasledovné: "Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu je jednou zo základných priorít energetickej politiky Slovenskej republiky. Obnoviteľné zdroje energie prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva, podporujú inováciu a rozvoj informačných technológií, otvárajú priestor pre nové smerovania a sú jedným z pilierov budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment domácich obnoviteľných zdrojov energie je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, čím sa stáva jedným z pilierov zdravého ekonomického vývoja spoločnosti." Toľko citácia.
Podľa dostupných informácií je záujem rozširovania malých vodných elektrární na dvoch tokoch slovenských riek, a to Hrona a Malého Dunaja. Na odpor voči takýmto krokom sa postavila i široká odborná i laická verejnosť, ktorá nemá záujem na devastácii týchto riek ich prehradením. Okrem negatívnych dopadov na niektoré aspekty cestovného ruchu je to aj dopad na rybné hospodárstvo a športové aktivity. Vodné elektrárne vybudované na týchto tokoch nebudú však vo vlastníctve štátu, ale v rukách súkromníkov.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledovné otázky.
Prvá: aký prínos budú mať pre bežných občanov takéto elektrárne, keďže drahý výkup elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov budú musieť zaplatiť napokon samotní občania?
A druhá otázka: ako vaše ministerstvo chráni prírodu, keď vlastne zdevastuje prirodzený vodný tok dvoch slovenských riek s ich prirodzeným biotopom?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Takže ďalší zákon, ktorý predkladáme, resp. novelu zákona, je o podmienkach na predloženie zákona, ktorý má byť predmetom referenda.
Hlavným účelom návrhu zákona je úprava predkladania návrhov na konanie fakultatívneho referenda, ktorým sa má prijať alebo zmeniť ústava, ústavný zákon alebo zákon. Návrh zákona súvisí so zmenou Ústavy Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej umožňujeme konanie referenda, ktorého prílohou bude konkrétne paragrafové znenie právneho predpisu, a tento návrh zákona má vytvoriť právny rámec na jeho vykonanie.
Návrhom zákona sa umožňuje konanie referenda o konkrétnom paragrafovom znení, pričom petičný výbor si pred zberom podpisov na toto legislatívne referendum bude povinný pripraviť konkrétny legislatívny návrh aj s paragrafovým znením a dôvodovou správou k nemu. Aby sme zachovali čistotu celého legislatívneho procesu, petičný výbor bude žiadať od Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky tzv. doložku legislatívnej správnosti. Pokiaľ tento výbor odmietne petičnému výboru takúto doložku pred začatím zberu podpisov vydať, má petičný výbor možnosť sa ešte obrátiť na prezidenta Slovenskej republiky, ktorý môže túto doložku petičnému výboru vydať namiesto výboru.
Takouto právnou úpravou sa vytvorí komplexný právny rámec na konanie fakultatívneho referenda, na ktorého podklade má byť prijatý konkrétny legislatívny návrh, a súčasne sa neočakáva žiadne následné konanie zo strany Národnej rady Slovenskej republiky po prijatí konkrétneho návrhu v platnom referende.
Návrh zákona je koncipovaný na systéme kontroly legislatívno-technickej správnosti návrhu a súčasne zamedzuje obštrukciám zo strany politických strán tým, že sa do celého procesu vkladá právomoc prezidenta suplovať vydanie doložky legislatívnej správnosti k referendu za Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže fakultatívne referendum sa môže konať aj na podklade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, rovnaký postup, ako je koncipovaný pre petičný výbor, bude platiť aj pre fakultatívne referendum konané na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na verejnú správu, avšak má pozitívny vplyv na sociálnu stránku spoločnosti, pretože referendum je nástroj v rukách občanov Slovenskej republiky a doteraz spochybňovanie platnosti referenda a jeho platného ustanovenia bol vždy problém a ľudia sa preto odmietali zúčastniť akýchkoľvek referend. Samozrejme, teda tí, ktorí nevideli v tom zmysel, pretože pochybovali o tom, že bude splnené kvórum na platnosť a potom, samozrejme, aj právna záväznosť referenda.
Preto sme pripravili tento komplex návrhu aj na zmenu ústavy, aj na zmenu konania referenda presne v tomto znení.
Myslíme si, že aj občania majú právo nielen prostredníctvom svojich zástupcov v Národnej rade, ktorých si zvolili, pretože nie všetci volia v Národnej rade, alebo teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ale aby mali možnosť aj tí ostatní, možno si nenašli tam správnych ľudí, ktorých by volili, tak aby aj títo mali právo zmeniť zákony, prípadne Ústavu Slovenskej republiky tak, aby to bolo v prospech občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme novelu ústavy, ktorú sme už niekoľkokrát sa pokúšali predložiť, avšak neprešla. Snažili sme sa teda modifikovať a nájsť také riešenie, ktoré by bolo prijateľné aj pre tých, ktorí doteraz nezahlasovali za takúto novelu.
Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je špecifikovať proces výkonu referenda tak, aby nevznikali pochybnosti o jeho záväznosti, čím sa nielen ukončí spochybňovanie funkčnosti tohto najvýznamnejšieho právneho inštitútu priamej demokracie, ale ukončí sa aj polemika v odbornej a laickej verejnosti o tom, či je platný výsledok referenda právne záväzný pre Národnú radu a či je Národná rada povinná na podklade platného výsledku prijať alebo zmeniť Ústavu Slovenskej republiky, ústavný zákon alebo zákon.
Návrhom ústavného zákona sa preto explicitne potvrdzuje možnosť konať fakultatívne referendum, ktorého predmetom bude prijatie alebo zmena Ústavy Slovenskej republiky, ústavného zákona alebo zákona. Predmet referenda bude uvedený v jeho prílohe, pričom Národná rada Slovenskej republiky bude poskytovať v tomto procese súčinnosť len vo fáze predchádzajúcej vyhláseniu referenda v podobe vydávania tzv. doložky legislatívnej správnosti, avšak nie aj po jeho vyhlásení, resp. vyhlásení jeho výsledkov, kedy pri tomto type referenda hrozilo prelomenie zákazu imperatívneho mandátu. V prípade dosiahnutia kvóra potrebného na platnosť referenda bude prezident Slovenskej republiky povinný uverejniť takýto právny predpis v Zbierke zákonov Slovenskej republiky do 15. dňa odo dňa vyhlásenia platných výsledkov referenda.
Pre prípad nečinnosti prezidenta Slovenskej republiky pri uvedení právneho predpisu v Zbierke zákonov je súčasťou ústavného zákona aj právna poistka spočívajúca v tom, že právny predpis prijatý v referende sa napriek jeho nekonaniu stane súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky nasledujúci deň po uplynutí uvedenej pätnásťdňovej lehoty.
Dlhodobo je v Slovenskej republike vedená diskusia o záväznosti referenda po splnení kvóra účasti a jeho platnosti z pohľadu, či je nevyhnutné, aby Národná rada Slovenskej republiky ešte prijímala právny predpis na jeho vykonanie. K odstráneniu všetkých pochybností v tomto smere dôjde nielen prijatím návrhu ústavného zákona, ale aj prijatím zákona o podmienkach na predloženie zákona, ktorý má byť predmetom referenda, a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako predpisu vykonávajúceho tento ústavný zákon.
Prijatie ústavného zákona výrazne pozitívne ovplyvní stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike, t. j. upravenie procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo prelomiť, až úplne odstrániť spoločenskú apatiu a posilniť pocit zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, teda správny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1829).
V súlade s § 73 o rokovacom poriadku som nebol, ale som teraz určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 1829). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016. Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tuná v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákonov, ktoré tvoria tzv. protiteroristický balíček. Ja som včera ku skrátenému legislatívnemu konaniu nevystupoval, myslím, že toho bolo povedaného dosť. Skutočne, tie dôvody tu nie sú. Vyjadril som sa akurát vo faktickej poznámke, že doteraz vláda SMER-u nerobila nič a zrazu prišla s protiteroristickým balíčkom. A zrazu, až po teroristických útokoch v Paríži. Ale predtým teroristické útoky, ktoré boli páchané v Španielsku, v Anglicku, v Nemecku a inde, to akosik bolo prehliadané, len teraz sa to stupňuje a zrazu teraz treba rýchlo, rýchlo urobiť niečo pre akože ochranu spoločnosti.
Ale ako sme už počuli aj z predchádzajúcich prejavov... (ruch v sále a odmlčanie sa rečníka), tak protiteroristický balíček nie je tak namierený veľmi proti teroristom, ako proti občanom Slovenskej republiky.
Čo sa ja však pýtam a upozornil som na to už na začiatku tejto schôdze, keď som chcel, aby boli prednesené určité správy o kompetentnosti našich ministrov, vtedy som povedal, že na Slovensku neexistuje koncepcia vnútornej bezpečnosti. A vláda Roberta Fica je tu už druhé volebné obdobie. A minister Kaliňák je už druhé volebné obdobie vo funkcii ministra vnútra. A doteraz neexistuje koncepcia vnútornej bezpečnosti.
Ja sa potom pýtam, na základe čoho teda vláda dospela aj k tomuto rýchlemu riešeniu a k rýchlym zmenám v zákonoch, ktoré akože majú ochrániť Slovensko pred hrozbami terorizmu. No urobila to ad hoc, čiže len tak z brucha. Keďže neexistuje koncepcia vnútornej bezpečnosti, tak, samozrejme, veci sa robia narýchlo, a ako sme už počuli, nie všetky sú dobré. Áno, je tam možno zopár svetlých momentov, v týchto návrhoch, ktoré stoja za to, aby boli podporené. Žiaľ, zase sú tam niektoré veci, ktoré nie sú dobré.
Ja teda nebudem opakovať argumenty predrečníkov z právnickej brandže, pretože majú túto problematiku, teda na túto problematiku vyššie kompetencie, kde hovorili o lehotách pre sudcov pre zadržanie podozrivého s vyšším, s vyššou časovou dotáciou, ako je 48 hodín a podobne. Čo však musím zdupľovať, a hovoril o tom, myslím, kolega Kadúc, tak je určite zaujímavá definícia a to ako laik asi sa môžem k tomu vyjadriť úplne bez problémov, definícia pre potreby SIS, kedy má oprávnenie konať, a čo teda, samozrejme, do tejto definície tu vlastne patrí. Ja to prečítam a citujem: "šírenia myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia".
Ja osobne si myslím, že pod takúto definíciu sa dá schovať skutočne čokoľvek.
A teraz by som sa pristavil pri tom politickom extrémizme. Politický extrémizmus je terorizmus? Je to skutočne terorizmus, ktorý páchajú teroristi, ktorí sú nie zo Slovenska, pretože terorizmus väčšinou páchajú ľudia, ktorí sú mimo a teraz sú spájaní v podstate s imigrantmi a s Islamským štátom, čiže sú to džihádisti, ktorí, aj vďaka ktorým, však to nepáchali politickí oponenti vo Francúzsku zo Slovenska, to boli džihádisti. Tak sa pýtam, prečo je tu takáto definícia. Kto potrebuje odstrániť pomyselných politických extrémistov zo sveta? Sú to v podstate oponenti, ktorí možno tvrdším spôsobom vystupujú voči vládnej moci, a stačí, že ich niekto označí ako politický extrémista, a skončili. Zhasla fajka.
Čiže toto, si myslím, že je jeden z nástrojov na odstránenie politických protivníkov. Stačí, že extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom, niekto tu môže poukázať na kolegu, ktorý napadol druhého kolegu, označí ho, že sa prejavil, jeho extrémizmus násilným spôsobom a skončí. Zoberú ho do väzby, budú ho tam držať a možno nestihne voľby, urobí sa to cielene pár dní pred voľbami.
Takýto, takto nastavený zákon opäť nás dostáva pred rok 1989. Takto fungovala ŠTB s podobnými praktikami.
Prax v krajinách je jedna vec a zneužívanie moci na Slovensku vec druhá. Však už sme to tu počuli ixkrát: "Vyhraj voľby, môžeš všetko." Ovládanie polície a jej zneužívanie na zastrašovanie, prípadne cielené šikanovanie oponentov tiež nie sú zaužívané praktiky v zahraničí. Otázku si môžeme položiť, ako je to u nás. Nepoužila sa polícia, alebo nezneužila sa polícia na podobné ciele? O tom by vedeli rozprávať tí, ktorí to už zažili. Samozrejme, odpoveď si dajte každý sám, ale predstavte si ešte vyššie právomoci polície, sudcu, SIS-ky.
Teraz sa však opýtam ešte jednu vec. Kto z občanov na Slovensku by nesúhlasil s protiteroristickou legislatívou? Každý človek, ktorého som sa opýtal, tak, samozrejme, že sa bojí terorizmu. A určite súhlasí s tým, aby naša legislatíva bola nachystaná na to, aby dokázala efektívne bojovať proti teroristom. Nie proti politickým oponentom. Nie proti sektám. Proti tým sa dá bojovať iným spôsobom. A nie bojovať, to nie sú bojovníci, pretože nepoužívajú zbrane. Ich zbraňou je jazyk a slovo.
Lenže SMER túto problematiku zneužíva a používa ako dymovú clonu na prekrytie svojich káuz, ktoré vyplávali v poslednom čase. A ja pripomeniem len kompu, to už, že cétečko už prehrmelo, to je dávno za nami, ale prichádzajú ďalšie a možnože sa ešte ďalšie vynoria. Občanov ale treba najskôr poriadne zastrašiť a potom sa postaviť do role ochrancu.
Skúsme sa však opýtať ešte inú otázku. Kto je najväčšou hrozbou pre Slovensko? Odpovede ste si možno dali už niekoľké a ja teraz poviem tú svoju. Sú to džihádisti? Zatiaľ nie, pretože zatiaľ sme džihádistický teroristický útok na Slovensku nemali, aj keď sa nám už, samozrejme, vyhrážajú vo videách, lebo používajú našu vlajku, že sme nepriateľmi Islamského štátu.
Slovensko však v súčasnosti najviac terorizuje oligarchia a ďalšie pijavice cicajúce krv a zabíjajúce invenciu a konkurencieschopnosť v našom štáte. Toto je náš vnútorný nepriateľ. Toto je naša najväčšia hrozba.
No a hrozbou je aj vláda Roberta Fica, ktorá každoročne nechá rozkradnúť miliardy z verejných zdrojov. A to si dovolím ešte pripomenúť, že ochranca Fico prisľúbil v Bruseli 13 mil. ako úplatok Turecku, aby sem prestali do Európy púšťať imigrantov. Ak by svet chcel zničiť terorizmus, svet, zoberme si niektoré krajiny, ak by chcel zničiť terorizmus, a teda konkrétne Islamský štát, veľmi efektívne by sa to dalo spraviť za pár dní ekonomicky. Ak sa dajú uvaliť sankcie na ktorúkoľvek krajinu, ktorá sa nám nepáči, že robí to, čo robí, prečo sa to nespraví v prípade ISIL-u? Uvalí sa embargo na predaj kradnutej ropy, pretože tá ropa patrí občanom Sýrie, nikomu inému, takže ten, kto ju predáva, tak im ju ukradol, uvalí sa embargo na predaj zbraní teroristom a ešte stále sa nájde niekto, kto im tie zbrane predáva. A za čo? No za peniaze, ktoré získa za predaj kradnutej ropy. No ak by sa zničil terorizmus takýmto spôsobom, eliminujeme príčinu.
Za toto nemôže SMER, samozrejme, ja len hovorím o tom, že SMER a Fico ako predstaviteľ Slovenska chodí na jednania do Bruselu, chodí na jednania iných medzinárodných inštitúcií, kde by o tom kľudne mohol hovoriť. Kde by sa mohol stať ochrancom Slovenska. Ale on čuší ako voš pod chrastou a to je ten problém. Tu sa hrá na hrdinu, a keď príde do Bruselu, sklapne opätky a robí presne to, čo mu Brusel nadiktuje.
Táto novela ústavy, ako som hovoril, je návratom do totality. A poviem tu teraz jednu myšlienku, ktorú nemám síce z vlastnej hlavy, čím je viac práv pre štát, teraz rozumej policajtov, SIS, sudcov, tým menej práv a slobody pre občanov.
Takže poprosím vás, zamyslite sa nad tým, ako sú napísané tieto novely zákonov protiteroristického balíčka, a vedzte, že teraz ste síce pri moci, ale v budúcnosti nemusíte a možnože sa nájde niekto taký, ktorý túto moc bude chcieť zneužiť. Aby sa to neobrátilo proti vám.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, veľmi dobre ste pomenovali niektoré veci a ja by som povedal, že niektorí kandidáti, ja viem, o kom konkrétne ste hovorili, to je priamo politický nominant, ktorý robí poslanca Národnej rady. V tomto kontexte bolo treba vnímať, a nie ako vám kolegyňa hovorila na váš prejav, že sú všetci politickí, no však áno, keď môže tuná nominovať len politická strana, tak potom o čom si tuná ideme rozprávať.
Ale tuná by som skôr apeloval na iné hľadisko a to je morálne hľadisko. Nemyslím si, že niektorá kandidátka, ktorá je tu priamo navrhnutá vládnou stranou SMER, má morálne právo vykonávať takúto prácu. A to je stále to, čo hovorí aj poslanec Číž, že morálka, etika, spravodlivosť, tak by som si trošku dovolil apelovať na svedomie, ak ešte nejaké majú vládni poslanci.
A okrem toho ja vidím tuná druhý cieľ, a to je vlastne upratať pani Tomanovú niekde na teplé miestečko, lebo už v parlamente asi nebude robiť dobrú robotu v ďalšom období prípadnom, ak sa tuná dostane. Takže treba jej zabezpečiť nejaký teplý flek a toto je asi vhodné miesto. Ale nemyslím si, že to je vhodné miesto práve pre tých, ktorých by mala chrániť.

Ďakujem za slovo. Erika, ja ťa len podporím, lebo naozaj povedala si pravdu. A aj mne v podstate hovoríš z duše, čo korektné môžeme očakávať vlastne od vládnej strany po tých skúsenostiach, ktoré sme tu nadobudli za posledných tri a trištvrte roka. No nie je to nič, len neúprimná snaha vládnej strany o nejakú marketingovú realizáciu svojich cieľov. Vláda sa zobudila až teraz pred voľbami? Odkedy útočia teroristi vo svete, začali útočiť teraz, pred mesiacom, pred rokom? Predsa teroristické útoky máme na dennom poriadku všade vo svete aj v Európe boli. To snáď nikto nechce vyvrátiť. A vládna strana sa tu zobudila až teraz?
Je mi to trošku, samozrejme, čudné, ale však vieme všetci, kam to smeruje, a už to tu bolo viackrát spomínané, aj ty si o tom hovorila. Je pred voľbami. O nič iné ako o marketing tu nejde. A to je práve to neúprimné, čo vládna strana robí. Fico jednoducho zneužíva tie útoky na to, aby zo seba spravil nejakého ochranára alebo bojovníka proti terorizmu. A čo tu robil doteraz? Doteraz nechránil obyvateľov Slovenska pred podobnými hrozbami? Až teraz ide zo seba robiť veľkého hrdinu, geroja? Nuž, tak ako si hovorila, toto skrátené konanie skutočne nemá opodstatnenie. Ani ja zaň nezahlasujem. A naozaj nebolo zdôvodnené. A to je opäť tá diskusia na to, kto a akým spôsobom dodržiava rokovací poriadok, to, čo nám bolo vytýkané. Takže vládna strana ho môže porušovať, lebo sa jej to páči. A proti tomu sa, samozrejme, neozve.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže teraz mi dovoľte predniesť návrh novely zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľoch Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Cieľom tohto nášho druhého zákona je upraviť spôsob poberania len jedného príjmu za výkon viacerých funkcií v súlade s novelou ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. ktorá sa predkladá spoločne s týmto návrhom zákona, to je ten zákon, ktorý som odôvodňoval pred chvíľkou.

Vláda Slovenskej republiky upravila zákonom č. 32/2015 Z. z. platové pomery a poberanie príjmu za výkon verejných funkcií v prípade niektorých verejných funkcionárov tak, že verejnému funkcionárovi obmedzila poberanie platu za výkon ďalšej verejnej funkcie, najmä a často výlučne verejnej funkcie vykonávanej popri funkcii poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, na príjem najviac v sume minimálnej mzdy. Takáto právna úprava však dôsledne nerešpektuje takzvaný princíp jedného platu, to jest poberanie len jedného príjmu za výkon viacerých verejných funkcií. A je potrebné ju zmeniť, respektíve zrušiť tak, aby bola zosúladená z nového ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, to jest, aby verejný funkcionár poberal za výkon viacerých verejných funkcií len jeden plat.Návrh zákona zároveň rešpektuje čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého majú občania za rovnakých podmienok právo na prístup k volebným a iným verejným funkciám, ako aj čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka práva na odmenu za vykonanú prácu, ktoré som spomínal takisto v predchádzajúcom odôvodnení návrhu novely zákona. Vo vzťahu k otázke práva na za vykonanú prácu vychádza návrh zákona z predpokladu, že jedna osoba dokáže vykonávať svoju prácu maximálne na 100 %. Ak vykonáva viacero prác, z nich každej sa pomerne venuje spôsobom, ktorý vo výsledku znamená hodnotu tiež len 100 %. Za takto odvedenú 100-percentnú prácu dostane teda 100-percentnú odmenu, ktorá spočíva v jednom 100-percentnom príjme z ktorejkoľvek ním zvolenej verejnej funkcie. A v tomto príjme je už započítavaná aj odmena za prácu súvisiacu so všetkými vykonávanými verejnými funkciami. Z pohľadu pracovnoprávnych predpisov v tomto prípade nejde o situáciu upravenú v § 17 ods. 1 Zákonníka práce. Takže skutočne sa tu rieši problém toho, že niektorí funkcionári zastávajú viacero funkcií vo verejnom záujme. A niekedy je, samozrejme, polemické, či teda tieto všetky práce stíhajú robiť na 100 %. Naozaj si neviem predstaviť, že by kopec zamestnancov, ktorí majú riadne zamestnanie, robili ešte nejaké iné práce v čase svojho zamestnania, alebo teda výkon viacerých prác počas trvania jednej práce a za všetky poberali 100 % odmenu. Tak ako už bolo spomínané, ono by to možno fungovalo v tom prípade, keby si človek stanovil pracovný čas na každý deň každej verejne vykonávanej funkcie a podľa toho by sa mu pomerovo spočítalo, koľko práce za ktorú funkciu odviedol, a podľa toho by sa mu úmerne a pomerovo vypočítal aj plat, teda odmena. K tomuto však nedochádza a funkcionári za viacero takýchto funkcií poberajú v každej 100 % svojho príjmu. Samozrejme, ako som už spomínal, je už upravené poberanie príjmu, ktorý sme schválili nedávno, ale len z jednej verejnej funkcie. Mnoho ľudí sa sťažuje že na Slovensku je málo práce, ľudia poberajú malé príjmy, ale niektorí ľudia poberajú aj viacero príjmov. Myslím si, že by stálo za to, aby tie funkcie, ktoré zastávajú niektorí vybraní jedinci, túto prácu nechali pre tých, ktorí nezastávajú inú verejnú funkciu a mohli sa tej jednej venovať na 100 %. A, samozrejme, potom za týchto 100 % si môžu nárokovať aj 100 % odmeny. Človeku, ktorý vykonáva viacero funkcií, si myslím, neprináleží viacero odmien, pokiaľ ich vykonáva v rovnakom čase, tak ako bolo spomínané pri návrhu novely predchádzajúceho aj tohto zákona. Ďakujem pekne.