Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. (Rečník položil na rečnícky pult košík.)
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, zákon, ktorý je práve v tejto chvíli na programe nášho rokovania, je dôležitý. Všetky zákony sú dôležité, ale predsi len tento zákon zaujíma veľkú časť obyvateľov našej krajiny a je to práve tá časť, ktorá žije v podmienkach,...
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. (Rečník položil na rečnícky pult košík.)
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, zákon, ktorý je práve v tejto chvíli na programe nášho rokovania, je dôležitý. Všetky zákony sú dôležité, ale predsi len tento zákon zaujíma veľkú časť obyvateľov našej krajiny a je to práve tá časť, ktorá žije v podmienkach, ktoré, keby sme to mali povedať jedným slovom takým kultivovaným, sú málo pohostinné. Napriek tomu tam žiť musia, pretože možnosti len tak ľahko vymeniť svoje trvalé bydlisko nie sú až tak k dispozícii. Sú tu dôvody na to, aby ľudia napriek tomu, že nežijú v ideálnom prostredí, v ňom zotrvávali, ale sú tu určite dôvody aj na to, aby sme takýmto ľuďom, ak je to možné, a to možné v tomto prípade veru je, aj účinne pomohli.
Jedná sa o tie časti nášho krásneho Slovenska, ktoré napriek tomu, že som to tak pekne pomenoval, jednoducho smrdia, zapáchajú, ktoré majú pre ich obyvateľov veľmi nepríjemné a najmä ustavičné následky, resp. vplyvy. Všetci poznáme takéto oblasti, niektoré sú známe viac, niektoré menej, niektoré možno sú ozaj možno len veľmi nenápadné, ale rozhodne je tu ten zásadný rozdiel, že keď ich aj poznáme, máme možnosť prejsť cez ne, takže zvraštíme čelo alebo si zapcháme nos a podľa možnosti veľmi rýchlo ich opustíme. To si môžme ako návštevníci dovoliť. Avšak desiatky tisíc ľudí, ktorí žijú v týchto oblastiach, si to dovoliť jednoducho nemôžu.
Na to, aby som vám priblížil zmysel a cieľ tohto zákona, tak som si povedal, že si vymyslím príbeh. Bude to vymyslený príbeh, ale bude úplne reálny. Totižto pri príprave tohto zákona sme obišli niektoré oblasti, ktoré trpia tým, že sú tam veľkí znečisťovatelia, ktorí produkujú popri svojej určite opodstatnenej a potrebnej výrobe ako nevyhnutný technologický dôsledok aj rôzne zápachy. A skúsenosti z rozhovorov s týmito ľuďmi, s tamojšími starostami, s obyvateľmi alebo s občianskymi združeniami, ktoré vznikli práve kvôli tomu, aby bránili seba, svojich členov, aj všetkých obyvateľov svojich lokalít voči zápachu, som zhmotnil do príbehu, ktorý si nazvime, že je to Príbeh rodiny Šťastných. A táto rodina, vymyslená, ale napriek tomu reálna, žije v obci, ktorú pomenujeme tiež úsmevno-realisticky, obec "Nevoňavá".
Do tejto obce Nevoňavá sa nám dostali štyria členovia rodiny Šťastných, ktorí sú ozaj celkom šťastní, pretože je to mladá rodina s dvomi deťmi, a vyriešili svoju bytovú otázku tak, ako ju nemôže vyriešiť každý, jednoducho zdedili v tejto obci, v Nevoňavej, malý rodinný domček po svojich starých rodičoch. Je pravda, že starí rodičia neboli ešte až takí starí, keď opustili tento svet, a ich dediči, ich vnuk s manželkou a s tými dvomi deťmi, ich aj úprimne oplakali, na druhej strane, život je ustavičný kolobeh, aj sa potešili tomu, že si nemusia brať žiadnu hypotéku a že si môžu zrekonštruovať malý domček práve v tejto obci Nevoňavá.
Je pravda, že už taký prvý symptóm bol ten, že keď sa lúčili s tými starými rodičmi, tak obidvaja zomreli v rozpätí krátkej doby na závažné pľúcne ochorenia, a keď sa rozprávali s tamojším pánom farárom, ten im aj potvrdil, že veru na úmrtných listoch v tejto Nevoňavej veľmi často pribúdajú práve diagnózy, ktoré viedli k úmrtiu, ktoré sú ako keby z jedného výrobného pásu. Ide o závažné choroby, ktoré jednoducho sú civilizačné, ale ktoré, mali taký pocit títo ľudia, v tejto obci sa vyskytujú štatisticky v nadpriemernom počte.
No ale dobre, domček zdedili, zrekonštruovali a život išiel ďalej. Ale aj keď vedeli, že v tej obci je v blízkosti fabrika, ktorá produkuje zápachy, predsa len boli prekvapení tým, že tie zápachy, keď sa sem nasťahovali, sú také silné a tak často, ba skoro trvalo sa vyskytujúce. Šťastná mamička zistila, že v tých izbách má smradu voľáko pričasto, priveľa, ale suseda hovorí: "Jaj, to, pani suseda, nemôžte vetrať, kedy chcete a tak často. Nevetrajte v noci, lebo, viete, v noci je toho smradu trocha viacej v ovzduší, ani nie vtedy, keď je nízky tlak. Vetrajte len vtedy, keď svieti slnko, keď je vysoký tlak, vtedy ten zápach tu v obci taký častý nemáme."
No bol to druhý taký symptóm, ktorý zarazil rodinu Šťastných. Ale zase život išiel ďalej a ako mamička chodievala do roboty, tak zistila, že voľáko jej ozaj začína cestou k autobusu vadiť ten zápach, že už vždy, keď je tam silný smrad, tak ju aj škriabe v hrdle. No dobre, povedala si, mám možnože nejakú nádchu, ale keď sa to opakovalo často, tak to bolo zlé. A život išiel ešte ďalej a bolo treba navštíviť aj s deťmi aj lekára, ktoré akosi začali pomerne často chorľavieť. Keď sa detská lekárka tejto rodiny Šťastných dozvedela, kde sa rodina Šťastných presťahovala, že sa presťahovala do dediny Nevoňavá, tak bola trocha zarazená a čosi také utrúsila pred mamičkou, že: "A to ste si mohli aj lepšie miesto na život nájsť."
No, ale život išiel zase ďalej, a keď sa tie choroby opakovali, rodina Šťastných si povedala jedného dňa, že vari im ani ten domček za to nestojí, aj keď k nemu prišli relatívne ľahko, aj keď si ho prácne zrekonštruovali, a rozhodli sa urobiť zásadný životný krok, zdravie nadovšetko, že túto obec opustia. Rozhodli sa domček predať. Otecko Šťastný zašiel do realitnej kancelárie, a tu zase ďalší šok. Keď sa dozvedeli v realitke, že on chce predať domček v dedine Nevoňavá, tak majiteľ realitky len sa s úsmevom pozrel a hovorí: "Vy chcete predať dom v obci Nevoňavá? Tam nepredáte žiadny domček, to ani neprijímam, škoda vám dávať inzerát. Tam to nechce nikto kúpiť."
Život išiel stále ďalej a rozmýšľali, ako sa dostať z tejto šlamastiky, ktorá zjavne tým zápachom a zrejme aj nosičmi tohto zápachu spôsobovala rodine veľké obavy o hlavne zdravie svojich detí, tak sa rozhodli, že keď už sa nedá predať ten domček, tak aj tak ho opustia a zoberú si naň pôžičku a presťahujú sa do bytovky, do mesta. Nuž, posledný šok, ktorý zažili, bol ten, že v banke im povedali, že domček v obci Nevoňavá ako zálohu na pôžičku, že by ho zaťažili ťarchou, neprijmú, lebo jednoducho majú skúsenosť, že takýto domček, takáto realita je na trhu málo likvidná alebo nelikvidná vôbec.
Nuž, vymyslený príbeh, ktorý má veľmi reálne črty, lebo ja som ho poskladal z rozhovorov s ľuďmi z viacerých lokalít pri Ružomberku, pri Vranove, kde ľudia takýmto zaťažením, sú takýmto zápachom zaťažení, musia žiť.
A ten príbeh zakončíme len tým, že rodina Šťastných sa stala veľmi nešťastná, a teraz prechádzame opäť do našej legislatívnej reality, či takýmto ľuďom, ktorí musia žiť v takomto prostredí, vieme pomôcť.
Vieme. Zákon, ktorý predkladáme, tak ako ho pán poslanec Huba predstavil, naozaj obsahuje prvky, ktoré, keď to poviem veľmi hutne a stručne, vystavujú znečisťovateľov a producentov zápachu k základnej voľbe. Je to voľba, že alebo teda využijeme najlepšiu technológiu, ktorú na trhu možno získať k tomu, aby sme ten zápach odstránili, alebo budeme platiť trvalo pokuty. Je na to proste jednoduchý mechanizmus a myslím si, že ak uvedieme tento mechanizmus vďaka tomuto zákonu do praxe, určite sa to nevyrieši zo dňa na deň, ale určite mnohí tí prevádzkovatelia, ktorých nechceme vyháňať z ich určite dôležitých tovární, ktorým nechceme zastaviť výrobu, ktorým týmto zákonom len chceme povedať, ak na trhu, na trhu technológie existuje technologická možnosť, ako odfiltrovať tieto zápachy, ktoré tak vážne znepríjemňujú a ohrozujú ľudí, znepríjemňujú život a ohrozujú ich životy, tak potom túto technológiu musíme využiť. Oni totižto neoficiálne priznávajú, že také technológie sú, ale zároveň hovoria, je to veľmi drahé. A my sa spytujeme, no a pohoda a zdravie a životy týchto ľudí, ktorí ozaj, a jedná sa o desiatky tisíc ľudí, ktorí žijú v tomto prostredí, tie nie sú drahšie?
Ozaj sa odvolávame my ako predkladatelia na konkrétne lokality, konkrétnych ľudí a konkrétne skúsenosti, na ľudí, ktorí vstúpili do toho príbehu. Ja som si nevymyslel ani tie zdravotné problémy, ani to vetranie v noci nie, keď je hmla nie, len pri slniečku, ani tie problémy s realitkami, ani tie problémy s bankami. To všetko je realita týchto obcí. Oni, samozrejme, si na to do istej miery zvykli, však žijú tam, žili tam ich predkovia. Ale otázka je, či tam budú chcieť zostať. A viete, tie možnosti odísť isteže sú, ale nie pre každého. Kto si môže z týchto obcí povedať: "No tak je tu trvalý zápach, ja idem preč." Tobôž, keď som zdokumentoval, že oni sa nevedia ani zbaviť svojej nehnuteľnosti kvôli tomu, že vlastne producenti tohto zápachu znehodnocujú ich reality úplne neoprávneným spôsobom, pretože skutočne je to zásah do ich vlastníckeho práva, keď to tak z tohto pohľadu zoberieme.
Tak by som chcel ukončiť tento svoj vstup práve apelom, ktorý obyčajne zaznieva pri každom zákone. Ale prečo by nemal zaznieť a aké protiargumentmi vlastne môžme nájsť? Tento zákon jednoducho je pre ľudí. Je pre množstvo ľudí, ktorí ho potrebujú. Navštívte, ak niekto má pochybnosti, oblasť Hrboltovej pri Ružomberku, porozprávajte sa s tamojšími občanmi. Porozprávajte sa s tamojším občianskym združením, ktoré sa nazýva Za zdravý domov. Minule som s ich príslušníkmi, členmi mohol rozprávať. Sú tam ľudia mladí aj starší. Sú tam profesori, sú tam jednoduchí ľudia. Sú tam isteže voliči SMER-u, i KDH, aj Obyčajných. Ale tým ľuďom je v zásade teda jedno, ako sa my budeme o tomto rozprávať. Tí nás všetkých prosia, aby sme im pomohli.
A dokonca ja som dostal aj list, tak ako ho dostali zrejme všetky kluby politické, ktoré by som teraz, ktorý by som aj rád prečítal, pretože sú pod ním podpisy a pečiatky starostov obcí Nižný Hrabovec, Huncovce, Poša a Nižný Hrušov. To sú štyri obce v oblasti Vranova, v oblasti producenta jedného zo známych zápachov Bukózy Vranov alebo neviem, či teraz neni náhodou nejaký ten názov aktuálny, neni to podstatné, a ten list znie nasledovne:
"V Nižnom Hrabovci 18. septembra 2013.
Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v týchto dňoch bude v Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012, ktorí predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba a Ján Mičovský.
Chceme vás poprosiť o podporu zákona, ktorý by zaväzoval znečisťovateľov ovzdušia zápachom urobiť opatrenia, ktoré by obmedzili jeho vypúšťanie a zlepšili kvalitu života a pracovného prostredia občanov žijúcich, pracujúcich blízko zdroja vypúšťajúceho takéto látky. Žiadame o podporu poslanecké kluby, všetky poslanecké kluby, pretože zápach poškodzuje a znepríjemňuje život občanom bez rozdielu politickej príslušnosti.
S pozdravom Mgr. Marcela Pčolinská, starostka obce Nižný Hrabovec, Ing. Štefan Kovaľ, starosta obce Huncovce, Mgr. Tadeáš Malý, starosta obce Poša, a MVDr. Juraj Tomáš, starosta obce Nižný Hrušov."
Toľko je teda znenie tohto listu.
A keďže niekedy býva zvykom hľadať podporu pre rôzne legislatívne iniciatívy rôznym spôsobom, my sme si dovolili urobiť taký ťah, ktorý sme si nazvali ako smutný žart, lebo je to jemný žart, ale veľmi smutný, a dovolili sme si vám rozdať, ktorí tak ešte nemajú, tak stále taká možnosť všetkým kolegom tu v sieni zákonnosti, pohľadnicu, ktorá obsahuje aj jeden 3D predmet. Tá pohľadnica má svoj text a má aj svoje také príbalové vrecúško.
Ten text je nasledovný: "Vážená pani kolegyňa, vážený pán kolega, na Slovensku máme mnoho sídiel, v ktorých obyvatelia musia dlhodobo znášať nepríjemný zápach. To, čo pre okoloidúcich znamená len na chvíľu zmrštený nos, to pre nich predstavuje trvalú obťažujúcu realitu a zníženú kvalitu života. Ak by si aj na samotný zápach zvykli, zvyknúť si na to, že zápach môže byť aj prejavom zdravie poškodzujúcich látok v ovzduší, sa určite nedá.
Prijmite preto, prosíme, aj túto nevoňavú pohľadnicu len ako málo vtipný pokus poukázať na vážny problém mnohých obyvateľov Slovenska, mužov, žien a detí, ktorých zápach v ich obciach obťažuje, ohrozuje a znepokojuje. A to všetkých rovnako bez ohľadu na politickú príslušnosť či volebné preferencie. Jednoducho majú zápach stále pod nosom a my by sme im mali pomôcť. Preto vás žiadame o podporu nášho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137 o ovzduší (tlač 622)."
A ten príbalový letáčik obsahuje takýto text: "Pripomienkové vrecúško. V tomto vrecúšku nie je nič nebezpečné, len kúsok známeho syra s ešte známejšími pachovými prejavmi. Pri jeho otvorení prosíme o krátke zamyslenie sa nad nevoňavým životom mnohých našich spoluobčanov."
No, je to smutný žart, ja som si toho vedomý. Len možno aby to ostalo ako v tomto prípade nie pachová stopa, ale ako pamäťová stopa pri hlasovaní. Dovolím si tento nevoňavý pozdrav, poprosiť o jeho prijatie s tým, že by mal pripomenúť nám všetkým, že v prípade prijatia zákona, tak ako sme vám ho predložili, urobíme pre množstvo občanov, ktorí majú vážny problém so zápachmi vo svojom obydlí a pri svojom obydlí, že by sme im veľmi výrazne pomohli.
Tam by som asi aj mohol skončiť. Myslím, že som povedal to, čo som mal na mysli, takže prosím, aby sme rodinu Šťastných opäť vrátili do reality šťastia a nenútili ich vysťahovať sa z ich obce menom Nevoňavá.
Ďakujem pekne. (Rečník odchádza od rečníckeho pultu aj s košíkom.)
Skryt prepis
