Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, ospravedlňujem sa ešte raz, vážené pani kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v úvode predsi ešte len jedna taká drobná poznámočka.
Tu sa hovorí veľmi často o tom, koľko tej vody, teda sa obávame, že sa vyvezie aj v tých obaloch spotrebiteľských, či náhodou nie priveľa, ale napadá ma trocha možno mierne ironicky, ale nie celkom neopodstatnene, že koľko sa jej dovezie, keď sa pozrieme na tie jednotlivé regály, koľko máme tej cudzej vody, možnože by malo byť oveľa viacej tej našej, a napadlo mi to len kvôli tomu, že včera sme mali rokovanie tu vzadu s pánom ministrom ohľadom nejakého konsenzu vo veci tohto práve zákona, ktorý prejednávame, ústavného, o zmene ústavy a na stôl sme dostali ponuku, ja som tam bol prvýkrát, neviem, či to bola výnimka alebo je to tu obligátne, pekné fľaštičky Radenskej, slávnej to slovinskej vody, nuž ja si myslím, že keď už tak bojujeme za tú našu vodu, aby neodchádzala, tak by bolo možno dobré, keby sme bojovali aj za to, aby sa dostávala na slovenské spotrebiteľské stoly tá nejaká, nechcem menovať žiadne konkrétne, aby som nerobil reklamu, ale aby to nebola slávna Radenska, na ktorú sú Slovinci, na tie tri srdiečka hrdí, ale ja nevidím dôvod na to, aby sa pila v Národnej rade Slovenskej republiky. Ale chcem povedať niečo, niečo iné.
Trocha ma zaráža jedna vec, že teda keď som už povedal, že sme rokovali pri tej Radenskej, tak sa tam dojednalo, že v podstate sme ochotní nájsť ten kompromis, ktorý vyplýva z toho, čo sa tu už viackrát zmienilo, že Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra nám potvrdil našu pravdu, a tak som si myslel, že pozmeňujúci návrh, ktorý vypracovali poslanci vládneho SMER-u, zaznie medzi prvými, že aby sme už teda vlastne už mali jasné, že sa táto vec uznala a že ako keby je už za nami. Som si uvedomil túto svoju chybu kvôli tomu, že je nespochybňujem, pán Puci, že sa chystáte, pán poslanec Puci, ale predsi len, nemalo to byť hneď v úvode, že teda takto sme to zvážili, uznali sme opozičné pripomienky, lebo ja som nieže veľkoryso, ale ja som naivne vypustil zo svojho pozmeňováku tú časť, lebo som predpokladal, že už nemá význam ju ani prednášať, nakoľko je dojednaná zmena, ale som si uvedomil, že som bol nefér voči mojim kolegom, ktorých budem za chvíľočku čítať, ktorí vlastne podpísali tento pozmeňujúci návrh, takže aké právo mám ja, poviem to tak ako politicky, veriť, že naozaj vystúpite s touto zmenou, aj keď ja nespochybňujem, že ste prihlásený. Viem ja, čo poviete? Čo keď alebo... (Smiech v sále.) No v tomto ja nepreháňam, ale v tomto je ten istý taký zmysel, že taká extra elegancia fair play mi velila povedať to možno medzi prvými, ale dobre.
Ja teda kvôli poriadku, keďže je to moja povinnosť, tak som teda zaviazaný a nie som jediný predkladateľ, ja prečítam ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme pôvodne predkladali, a je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Martina Fecka, Jána Mičovského, Mikuláša Hubu, Igora Hraška, Igora Matoviča, Richarda Vašečku, Heleny Mezenskej, Eriky Jurinovej, Janky Šipošovej, Evy Horváthovej, Miroslava Kadúca, Jozefa Viskupiča, Štefana Kuffu a Petra Polláka k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to takto:
V čl. I v čl. 4 ods. 2 prvej vete sa za slová "pitnú vodu" vkladajú slová "balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky" a slová "a poskytnutie" sa nahrádzajú slovami "a na poskytnutie" a v druhej vete sa vypúšťajú slová "o podmienkach prepravy vody na humanitárnu pomoc a pomoc v núdzových stavoch".
Odôvodnenie nečítam, zaznelo viackrát a 2. bod je ten, ktorý som už prečítal, ale kvôli právnej čistote ho čítam ešte raz, opäť bez odôvodnenia:
V čl. 1 sa doterajší text označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V čl. 44 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová:
"a predovšetkým na vodu, ktorá ako životodarný prírodný zdroj, základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo všetkých, je vecou spoločného záujmu a majetkom uvedeným v čl. 4 tejto ústavy a nie bežne obchodovateľnou komoditou".
Opäť som už hovoril , že je tam súlad s európskou smernicou o vode, nebudem odôvodnenie čítať a využijem ešte v závere tohto druhého vystúpenia túto možnosť na to, aby som dopovedal niektoré veci, ktoré zazneli vo faktických poznámkach a ja už som na to nemal možnosť na to dostatočne reagovať.
Je to otázka toho možného predaja, kolega Martinák povedal, nikdy viac nepredáme, pretože vždycky tá slovenská voda nech ostane u nás. Naozaj nesmieme byť, nieže nesmieme, ale môžeme byť, ale bude veľmi vhodné, keď si to pozrieme na to s tým pohľadom, že ak dnes je ústavný zákon, ako som sa vyjadril, tým najlepším riešením z tých, ktoré máme k dispozícii na to, aby sme ozaj sa uistili o tom, že sa nebude môcť voda vyvážať, pretože správne, Helenka aj ostatní, spomínate, že tie bilancie nemáme k dispozícii, nie je tu istota nielen o množstvách, ani o kvalite, ani o vývoji klimatických zmien, ktoré budú mať dopad na vodný režim. No ak toto tu je, tak najlepším riešením je práve predložiť ústavnú zmenu, ktorá týmto pádom podľa mňa sa zdá pri tých všetkých debatách, ktoré máme, ako niečo, čo je riešením našich pochybností. No a prečo ešte ten predaj spomínam, no ak sa raz ozaj tie bilancie presne napočítajú, ak my naozaj sa utvrdíme, že sa nám klimatický cyklus prestal blázniť, že máme istotu, že máme tých 90 % prebytočnej vody, no prečo by raz tí, čo prídu po nás, ja nevravím, že to bude o štyri roky, nemohli povedať, dozrel čas, Ústavu Slovenskej republiky meníme, tento článok nám už vadí, chceme obohatiť k dispozícii prostriedky, ktoré majú mať občania na rôzne účely, predajme. Lebo viete, keby takto podobne na to pozerala Saudská Arábia a povedala, len pre nás a pre naše deti, alebo Nóri, no tak možno by nám odkázali, že jazdite si na vodu alebo proste tú ropu vám nedáme. A pritom tá ropa je zdroj, ktorý nie je obnoviteľný na rozdiel od vody.
Takže si myslím, že možno také rigorózne stanovenie, že nikdy viac, nie je správe, pretože ak dozrie čas a naša istota bude istotou, ktorú dnes nemáme, ako sa k tomu prihlásime a hlásime, tak by bolo veľmi dobré, keby sme si povedali, a prečo na tom férovým spôsobom na svetovom trhu nezarobiť, zvlášť keď tu spomínal kolega Hlina a ďalší, že už dnes sú krajiny, ktoré by si s radosťou túto vodu kúpili. Dnes im nedáme okrem humanitárnej pomoci, ale v budúcnosti vďaka tomu, že sme tou strechou Európy a že sme vodnou veľmocou, a vodné veľmoci nahradia ropné veľmoci v budúcnosti, no prečo by sme to neurobili. Tobôž keď my lesníci vieme, že tou veľmocou sme vďaka kvalitnému spravovaniu lesov posledných 700 rokov. A to je možno všetko, čo som chcel k tomu povedať.
Ešte neviem, či som si nejakú poznámočku nenapísal. Ale už len tu otázka toho hradenia tých služieb. No myslím, že komplexná hodnota lesa, ako to spomínal i pán poslanec Huba, s ktorým sme to predkladali, prichádza ten čas, aby sme sa pozreli na lesy komplexne, a nielen vodu, ale aj ďalšie ich produkty, ktoré vôbec nie sú začínajúce drevnou produkciou, tá je kdesi na konci, aby boli reálne ohodnocované a aby raz tu pán minister financií Kažimír alebo jeho nástupca povedal, HDP lesné hospodárstvo neobohacuje o 0,13 %, ale možno o 13 %. Pretože to, čo dostáva táto krajina, nie je zadarmo, ale zatiaľ sa to tak zdá. Verím, že práve učením o komplexnej hodnote lesa, ktoré má obrovskú tradíciu, keď spomeniem prof. Papánka, prof. Zachara alebo prof. Čabouna, sme v tomto svetová alebo európska špička a nemáme čo čakať na Európsku úniu, že nám to v roku 2020 povie, ako na to. My na to ako, možno vieme už dnes.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za obidve reakcie. Helenka, eleganciu som mal na mysli z toho pohľadu, že mi tam chýba. Ale že z hľadiska tej obavy, ktorá tu existuje a ktorú aj ty vyslovuješ a na ktorej sa zhodneme, je toto riešenie nie možno najlepšie a určite nie elegantné, ale je najlepšie z možných tých, tak ako sa to vyvinulo po rokovaní o vodnom zákone. Nevravím, že mám absolútnu pravdu, to som ani nechcel, aby to tak bolo chápané, len som sa rozhodol spôsobom, ako som sa rozhodol, pretože ako hovorí klasik, rozhodni sa, si slobodný. Nechcel by som počúvať iné ako argumenty a svedomie, a tak som si to vyhodnotil, že to takto vidím.
A čo sa týka, Ľuboš, teba, mal som možnože pri tom, v tých brehových porastoch máš pravdu a ja to nemusím ani teraz veľmi si niekde vyhľadávať, ale určite mi uznáš, že lesné hospodárstvo ako celok za to, že sa podieľa dlhodobo, ak nie už teda tých 700 rokov, tak stáročia na kvalite tejto krajiny, nedostáva ani za vodu, ani za iné mimoprodukčné funkcie nič. Rokovali sme o tom už aj v návrhu lesného zákona, a že určite dozrieva čas, aby sa niečo také udialo. Ak by si to teda popieral, tak nevidím teda na to zatiaľ argumentačnú výbavu.
A ty si ešte tam mi spomínal aj niečo ohľadom tej jednoty, no tak máš pravdu, možno nemám hodnotiť, ako ste sa vy dohodli, ale vieš, keď 2,5 roka dvíhate ruku úplne rovnako v každom prípade a aj v tomto, keď sa pán minister ukázal ako človek, ktorý je ochotný počúvať návrhy, tak neverím, že to tak vždy jednotne chápete. Skôr to beriem ako tvrdú stranícku disciplínu, ktorá je možno užitočná, ale nie je prirodzená. Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo, vážená podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, opäť trocha roztraseno, ale s vďakou, že mám takú možnosť, som si zobral so sebou Ústavu Slovenskej republiky, teda dokument, na ktorý sme tu všetci, verím, že v úprimnej viere dali istý sľub, a ktorý budeme napĺňať až do skončenia našich mandátov, alebo sa máme aspoň o to úprimne snažiť. Ak by som chcel byť predsi len napriek takémuto vážnejšiemu úvodu trocha vtipný, ale ja vtipný neviem byť, ale tak by som možno skúsil povedať takú nejakú parafrázu. No tak vidíte, pani Müllerová, tak sa nám prepravné obaly dostali do ústavy tak ako Pilát do kréda. Je to naozaj niečo neobvyklé, že v ústave, ktorá má mať istý pátos, vznešenosť a ktorá má mať veľmi všeobecné, ale zaväzujúce, samozrejme, parametre, hovoríme o prepravných obaloch, resp. spotrebiteľských obaloch. Ale ono to má svoju históriu a na veci sa treba pozerať v súvislostiach, a keď príde na zvažovanie, nuž tie súvislosti treba vidieť podľa ich váhy.
Začal by som tým, že naozaj máme šťastie, že Slovensko má veľa dobrých, pozitívnych vodných prívlastkov. Sme objektívne strecha Európy a vôbec nie deravá. Hlavná európska rozvodnica, ktorá začala, začína niekde na severnom Urale a končí až v Gibraltáre, naozaj prechádza územím Slovenska a veľmi obohacuje našu krajinu. Sme vodnou zásobárňou a tie obrovské zásoby vody sú na povrchu, ale oveľa, oveľa väčšie sú pod územím, teda pod povrchom našej krajiny. Spýtajme sa, prečo je tomu vlastne tak. Veľmi jednoducho na to treba odpovedať dvomi dôvodmi. Jeden je taký, ktorý je mimo nás a za ktorý musíme byť vďační, jednoducho naši predkovia sa zastavili na veľmi krásnom kuse zemegule. Za to im musíme byť vďační a nemáme na tom žiadnu veľkú zásluhu.
Avšak ten druhý dôvod je dôvodom, za ktorý teda môžeme poďakovať a máme na ňom nie my zásluhu, ale tí múdri zákonodarcovia, voľakedy to teda nebola Národná rada Slovenskej republiky, ale kráľovské rozhodovacie grémia a samotný panovník, ktorý už pred 700 rokmi určil taký spôsob spravovania tejto krajiny, a myslím si, že v tomto by nám mohol byť kľudne vzorom, že dodnes môžeme hovoriť o tom vodnom bohatstve, o streche Európy, o obrovských zásobách. Naozaj ten súvis je spojený priamo s kvalitným spravovaním krajiny, a keď budem presnejší, s kvalitným spravovaním polovice tejto krajiny, takmer polovice, ktorú pokrývajú lesy. Nie je to žiadna slovná hračka a ani túto uniformu som si nezobral kvôli tomu, aby som urobil propagáciu lesníkom. Hovorím to kvôli tomu, že je to nie moje presvedčenie, ale absolútna pravda. A nemusíme hovoriť len o tých zásobách, môžeme hovoriť najmä o tej kvalite vody, ktorú máme k dispozícii. Tá je naozaj priamym dôsledkom kvalitného lesného hospodárenia.
Len krátky pohľad, aby sme si uvedomili, že akí múdri boli to panovníci. Už v roku 1426 kráľ Žigmund zavádza prvé regule, ktoré zabránili devastácii krajiny, 1565, Maximilián II., ten už do toho vniesol také prvky, ktoré doslova by sme mohli nazvať aj z dnešného pohľadu modernými, nepôjdem do podrobností. Rok 1769 už možno poznajú aj tí, ktorí sa nevenujú lesníckej histórii, Porádek hor aneb lesú zachování Márie Terézie bol už poriadok, ktorý hovoril o plánovaní v lesnom hospodárstve, a skončím veľmi pekným čl. 31 Františka Jozefa, ktorý už vniesol natoľko dobré prvky do lesného hospodárstva, že platili na našom území, to možno málokto si aj uvedomuje, až do roku 1960. Takže Ferenc Jóžka nebol len ten, čo išiel na Sarajevo, ale aj ten, ktorý nám dal lesný zákon, ktorý platil ešte roky, dokonca aj v Československej republike desaťročia. Takže táto súvislosť je jasná, ja som na ňu hrdý a myslím si, že si treba povedať, že keby to tak nebolo, tak my by sme nemali lesy a nebolo by toľko vody, pretože v 17. a 18. storočí bola banská a hutnícka činnosť už tak veľká, že ak by sa nebolo do toho prudko zasiahlo, boli by sme krajinou, ktorá by bola hodne podobná púšti. Určite mnohí ste už mali možnosť vidieť a možno pri prelete lietadlom Áziu - aj blízku Áziu, Turecko, Anatóliu - to sú územia, kde ľudia v stredoveku lesy mali, dnes je to krajina bez lesov a tie dedinky majú v strede svojich obcí jeden verejný zdroj, z ktorého čurká liter vody za minútu, a sú vďační, že ho tam majú, a keď sa pozriete okolo tej krajiny, vidíte len prázdne rigoly, ktorými by mohla tiecť voda len v prípade, že zaprší. Takže súvislosť je tu jasná a poďakujme teda múdrym panovníkom aj múdrym zákonodarným zborom za to, že máme možnosť o tom, čo nám zanechali, rozhodovať, a určite je to istý záväzok, aby sme rozhodovali aj v súvislosti s tým, že hovoríme o Ústave Slovenskej republiky s plnou zodpovednosťou, a aby sme sa snažili nevyužívať to na nejakú politickú prestrelku a aby sme ani si nepočúvali veľmi to, že kto to hovorí, ale aby sme sa snažili počúvať, čo hovorí. To je, myslím si, pre diskusiu o vode veľmi dôležité.
Veľmi často sa zvykne hovoriť, že vodné bohatstvo sa dá porovnať s ropným bohatstvom, že sú to obrovské hodnoty a je v tom veľa pravdy a je to aj veľa prognóz, nedokážeme niektoré celkom odhadnúť, ale jednu si môžeme dovoliť povedať už teraz s istotou 100 %, takže to neni prognóza, ale skoro istota do budúcnosti. Ropa ako základný energetický nositeľ zanikne a jej cena bude nulová. Nebude potrebná, ale je absolútne isté, že v najbližších tisícročiach, ak dokážeme zachovať život na zemeguli, voda bude stále potrebná a jej cena bude narastať. Takže naozaj dnes rokujeme o niečom, čo nemá nejaký efemérny účinok, dnes áno, zajtra nie, zmení sa politické zastúpenie. Hovoríme o niečom, čo bude nesmierne cenné do budúcnosti. Jednoducho ten úsvit nad vodou je čoraz silnejší a zánik ropnej doby čoraz zreteľnejší, aj keď nehovorím o rokoch, ale o istej epoche. Ak som spomenul tú ropu a vodu, možno je tu namieste ešte aj krátke zamyslenie, že potom keď je to taká ozaj cenná komodita – alebo to nie je komodita, o tom sa ešte budeme baviť –, keď je to cenná matéria a keď tie ropné veľmoci vedia obohatiť svoje štátne rozpočty o predaj ropy, tak prečo my sa tak vlastne veľmi bránime myšlienke, že by sme vodu mohli aj predávať. Nechcem tu žiadne kacírstvo do toho vnášať, ale naozaj je to pohľad, ktorý by sme si nemali odpustiť spomenúť, pretože nebudeme sa baviť o množstvách, ktoré spotrebujeme, ale je nespochybniteľné, že spotrebovávame k dnešnému dňu, v týchto časoch len zlomok z bohatstva kvalitnej pitnej vody, ktorú máme k dispozícii. Nuž ak teda tá voda je prebytková a ak by bol nejaký dopyt, ja neviem, či nám niekto klope na dvere, zatiaľ som o tom nepočul, že by chcel od nás kupovať vodu. Ale ak by taká možnosť bola, bolo by rozumné brániť sa predaju vody v prípade, že by sme mohli na tom obohatiť nie súkromné vrecká, ale štátny rozpočet, a teda všetkých občanov krajiny? Určite nemožno takúto alternatívu zamietnuť pre budúcnosť, že raz sa možno naši potomkovia, naši zástupcovia rozhodnú odblokovať ústavu, a pokiaľ ústavný návrh prejde a povedia, predávajme. Ale budú to môcť urobiť až potom, keď bude úplne jasné, že množstvá, ktoré sú k dispozícií dnes, budú k dispozícii aj zajtra, aj napozajtri, aj v budúcich rokoch, jednoducho keď budeme poznať dôsledky klimatických zmien a najmä keď budeme poznať nielen množstvá, ktoré budeme mať k dispozícii, ale aj kvalitu, ktorá tu bude k dispozícii, keď budeme mať istotu, že tá kvalita neklesá, a keď budeme mať istotu, že tá kvalita je k dispozícií nielen na Žitnom ostrove alebo pri pramenných oblastiach kdesi na Horehroní, ale že je k dispozícii na celom území krajiny, teda aj tam, kde je momentálne, možno by sme mohli tvrdiť, že myšlienka, že máme aj vodné bohatstvo, neplatí absolútne aj na ich katastri. Lebo sú oblasti, kde určite takáto, takéto tvrdenie by mohlo byť ľahko spochybniteľné. Takže preto som presvedčený, že aj keď sú tu názory, prebehlo to aj tlačou, že ten parlament je zase pápežskejší ako pápež, zakazuje niečo, čo by nám mohlo pomôcť. Je to správne, že táto diskusia vznikla, a je správne, že sa zamýšľame nad tým, ako zastaviť možný predaj vody do čias, kým nebude jasné, že si ho môžeme dovoliť nielen z pohľadu nás dnes, čo otvárame vodovodné kohútiky, ale aj z pohľadu našich potomkov.
A ešte jedna poznámka na konto vôbec predaja vody. Ak by sme chceli hovoriť o predaji vody raz niekedy kdesi za hranice aj z komerčného pohľadu, nuž veľmi pekne prosím, že treba hovoriť ešte predtým, než vyriešime, než budeme riešiť zahraničný predaj, aby sme riešili aj vnútroštátny. Ak som spomenul obrovský význam 700-ročnej histórie lesníctva, pretože dnes môžeme hovoriť o kvalitnej vode, tak treba aj povedať, že do dnešného dňa lesné hospodárstvo nedostáva za svoju kvalitu, za svoju kvalitnú prácu, za svoju produkciu vody, za svoj obrovský podiel na kvalitnej produkcie vody tejto krajiny nič. Už som raz spomínal tú Starinu, keď to prejde potrubím na vypustenie zo Stariny, tak je to 10 centov, o 200 metrov ďalej je to už euro aj dačo, len tí lesníci, čo spravujú okolité hory Bukovské, nedostávajú za to nič. Dostávajú možno nejakú ujmu za to, že nemôžu riadne hospodáriť, ale za to, že tam sa hospodárilo a hospodári z hľadiska pravej kvality, nedostávajú nič. A to teraz mi nejde o tú Starinu, teraz by som chcel zdôrazniť, že lesníci majú v rukách možnosť ovplyvňovať kvalitu vody na celom území Slovenska, a preto je nanajvýš prirodzené, aby sme sa raz, keď sa budeme baviť o oceňovaní vody, aby sme sa bavili o oceňovaní pre tých, ktorí sa na jej produkcii podieľajú. Pripomínam návrh, ktorý sme tu dávali s pánom poslancom Feckom, pánom poslancom Hubom, myslím, ďalší tam boli pripojení, keď sme rozprávali o komplexnej hodnote lesa ako novátorskej kapitole, ktorú nám treba vniesť aj do zákonov tejto krajiny, odpoveď, že bude to riešiť Európska únia v roku 2020 je, je nenáležitá. My sme tak kvalitnou krajinou z hľadiska lesného hospodárenia a lesného hospodárstva, že máme možnosť pripomenúť Európe, že takýto čas dozrel, aby sme komplexnú hodnotu lesa považovali nielen je za pojem, s ktorým sa budeme pohrávať, ale za pojem, ktorý bude platiť aj v legislatíve.
No prečo teda ústava? Ja si myslím, že to, že sa to dostalo do ústavy, a spomenuli to už predrečníci a určite to spomenú aj ďalší, je ozaj dôsledkom toho, pán minister, že to, čo bolo v § 17a, bolo nejednoznačné. Preli sme sa a možno by sme sa preli a ešte aj ďalej do budúcnosti, či to malo zablokovať, alebo to nemalo zablokovať predaj vody. Nechcem otvárať tú diskusiu, pretože som presvedčený, že každá strana by v tomto prípade pálila zase len tie svoje argumenty a nikdy by sme sa na tom nedohodli. Preto vznikla bizarná situácia, že do ústavy vkladáme slovíčka, ktoré tam možno celkom nepatria, ale ja si myslím, že práve to, že to ideme riešiť týmto spôsobom, by mohlo byť istým zrovnaním sporu, na ktorom sme sa nevedeli dohodnúť. Sú situácie, keď sa dve strany nevedia dohodnúť, a riešenie sa našlo v tejto ústavnej podobe. Isteže nie jednoduchej, isteže hodnej aj spochybnenia, ale ja ako človek, ktorý päť dní predtým, než ste na svojom ministerstve privítali pána premiéra a ohlásili takúto ústavnú zmenu, som z tohto miesta povedal slová, ktoré nemienim odvolať, že ak teda je ten problém taký vážny a uznávame, že voda je životodarná tekutina a je tu obava, že môže byť jej predaj zneužitý na účely komerčné, to je to menšie zlo, ale na účely ochudobnenia občanov tejto krajiny z hľadiska základného práva na prístup k pitnej kvalitnej vode, tak to do tej ústavy jednoducho dajme. Ak som to povedal, som trocha na to tak hrdý, aj keď mi to možno určite niekto pripomenie, že možno nemám byť až tak načo, ale ja napriek tomu som, že som to povedal skôr ako vy a pán premiér, nemám dôvod, aby som to teraz z tohto miesta odvolával, aj keď uznávam, že istá elegancia takémuto riešeniu chýba, ale ja si myslím, že občan, ktorý chce otvoriť kohútik a mať pitnú vodu bez toho, aby sa zamýšľal, či ju môže vôbec vypiť, kopu krajín - a nie tak vzdialených - vám jasne povedia, že v kohútiku netečie pitná voda, u nás tečie, taký občan má právo, aby mal v ústave nejaké slovíčka, ktoré nie sú elegantné, ale predovšetkým aby v tom kohútiku mal vodu, ktorá je zdravotne nezávadná a ktorá tečie do Silvestra do Silvestra. Pamätáte sa možno na oblasti, kde to vôbec nebývalo pravidlom. Ja pripomínam východné Slovensko, ktoré kým nemalo Starinu, tak malo časté výpadky dodávky vody. A keď aj tiekla, tak zďaleka nevypadala ako pitná.
Takže ja sa k tomuto ústavnému riešeniu nielen hlásim, ale ja, pokiaľ budem, uvidím, ako sa vyvinie diskusia, už som aj po včerajšom rokovaní, ktoré prebehlo a na ktorom sme sa dohodli na znení, ktoré vyplýva z nášho návrhu, vyjadril ochotu sám tento hlas – neviem, či bude rozhodujúci, potrebný alebo nepotrebný, ale na to sa tak nepozerám, pozerám sa na to, čo mi diktuje rozum a svedomie – pridať. Ale predsi len povedzme si tú krátku históriu, pretože história je, nie je až taká dlhá. A my keď sme si pozreli návrh vládny, ako sa má meniť ústava, nemali sme na to veľa času, ale už pred výborom niekoľko hodín minulý týždeň sme sa, minulý týždeň, minulý týždeň, áno, sme zapochybovali o tom, či je to v poriadku z hľadiska jazykovej čistoty. Urobili sme istý pohľad na ústavný návrh pána ministra a mali sme pocit, a to vlastne nebol až taký originálny a pôvodný, lebo s ním prišiel ešte pri prvom čítaní pán poslanec Chren, že je tam možné spochybniť istotu, či naozaj výnimka zo zákazu prepravy vody cez hranice Slovenskej republiky sa nevzťahuje aj na pitnú vodu, čo by bolo absurdné. Že to, čo chceme chrániť, nechceme, chceme zároveň dať do výnimky.
Ja som bol až prekvapený, vážený pán minister, že keď s tým poslanec Chren prišiel a veľmi zrozumiteľne to zdôvodnil, tak som až čakal v tej chvíli, že, že vznikne tu situácia, že hop, dobre, že tu rokujeme, naozaj treba to vyčistiť. Vy ste to tak neprijali, ja som mal teda pocit, že je to naprosto jasne vyslovené, ale dobre, veď tak veci sa vyvíjajú. Vyvinuli sa tak, že my sme niečo podobné predložili na, pred rokovaním výboru a boli tam teda vložené vety, slová, aby sa aj na pitnú vodu vzťahovala tá ochrana, teda tá výnimka, len na pitnú vodu, ktorá je v tých prepravných obaloch, spotrebiteľských obaloch, že jedine tá, na tú sa vzťahuje výnimka tohto zákazu. Na výbore, aj keď som to priznal, že to bolo nie veľmi pripravené, ale napriek tomu sme to naformulovali. Vyjadrili ste sa, že táto formulácia nie je síce úplne zlá, ale že je úplne zbytočná, pretože vaše legislatívne textové riešenie je v poriadku. Poslanci výboru, tak ako za dva a pol roka sme si na to zvykli, jednoznačne odmietli náš návrh. V tejto súvislosti chcem úplne, úprimne povedať, že niekedy až ľutujem tú vašu jednotu, ktorá mi pripadá ako vhodná nejakého literárneho zaznamenania, raz sa niekto možno z toho bude smiať, lebo naozaj tu musím z tohto miesta poďakovať, že existuje nejaký Matovič, ktorý vytvoril zoskupenie, kde zodpovedám svojmu svedomiu, kde ma nikto nezaväzuje k tomu, aby som dvíhal ruku tak ako Hraško, Mezenská alebo Kuffa, a je to síce nie jednoduché, ale myslím si, že je to oveľa správnejšie, pretože tá stopäťdesiatka nereprezentuje šesť strán. Ona reprezentuje všetkých občanov a všetko to názorové spektrum, ktoré tu existuje a ktoré nedokážete vystihnúť. Takže niekedy by som považoval, keby aspoň tak symbolicky na tom výbore aspoň nejaká časť povedal, no niečo na tom asi bude. Dobre, poďme ďalej.
Som veľmi rád, že to teda môžem urobiť taký mostík, že ten návrh, ktorý sme jednoducho dali na výbore, mal isté ďalšie pokračovanie, žil ďalej a žil vďaka tomu, že sme využili text, ktorý hovorí, že tvorcovia zákonov - pre mňa to bola istá novinka, existuje taký legislatívny predpis platný pre Národnú radu - majú sa z hľadiska jazykovej správnosti obracať na renomované jazykovedné inštitúcie tejto krajiny, najlepšie na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. My sme tam naše podozrenie, že text nie je v poriadku a nie je jednoznačný, poslali a chcem aj z tohto miesta poďakovať, že teda v duchu smernice, ktorá hovorí, že tvorcovia zákonov majú takýto inštitút využívať, my sme tvorcu zákonov, ale však napokon sme spolutvorcovia, využili a, čuduj sa svete, odpoveď, ktorá prišla od Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, bola naprosto identická s tým, čo sme v istom hektickom skrátenom čase predložili pred rokovaním výboru a čo bolo v plnom rozsahu odmietnuté.
Ja by som teda len veľmi krátko zacitoval z toho listu, ktorý ku nám prišiel, za ktorý teda ďakujem z tohto miesta jazykovednému ústavu, kde sa hovorí, že z hľadiska jazykového konštrukcia "balená do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky" predstavuje tesnú prívlastkovú polovetnú konštrukciu, tzv. tesný prívlastok, ktorá rozvíja predovšetkým spojenie "prírodnú minerálnu vodu", za ktorým bezprostredne stojí. Tento tesný prívlastok môže, ale nemusí rozvíjať aj spojenie pitnú vodu. Keďže sa rozlišuje všetka pitná voda, teda aj nebalená do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a pitná voda balená do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky. Vzniká tu teda nejednoznačnosť vo vyjadrení a následne uvádzajú svoju úpravu a ja chcem zase, keď už ďakujem jazykovednému ústavu, chcem poďakovať pánovi ministrovi, že zrejme aj u nich na ministerstve sa vyvíja pohľad na to, čo robia, a nie sú až takí dogmatici, žeby povedali, neustúpime ani o piaď. Ustúpili a tento text, ktorý teda sme navrhli na výbore, a potom nám ho odobril aj jazykovedný ústav na včerajšom rokovaní, bol prijatý ako nie kompromis, ale ako lepšie riešenie. Nejde tu o kompromis.
No a pre mňa je to ako signál, že chcem zotrvať na tom, čo som povedal v úvode, že nechcem sa zamýšľať nad tým, že kto to hovorí, ale čo hovorí, pre mňa je to signál, že po takomto jazykovom vyčistení je možné sa pozrieť na ústavný zákon, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky spôsobom, aký som naznačil, teda že je to zmena, ktorej chýba elegancia, ale ktorá je hodná podpory práve kvôli tomu, že ja si osobne už neviem veľmi predstaviť, aj keď určite bude ešte o tom ešte diskusia, že všetko je možné, a naši kolegovia zo SMER-u nás neraz presvedčili, že to, čo sa dá zneužiť, je aj snaha mnohokrát, nevravím, že to oni zneužívajú, ale ľudia, ktorým zákony ako účelovo niekedy vytvoríme, slúži, tak sa to zneužije. Takže aj tu je tá obava, ale ja som sa zamýšľal zľava-sprava, keď som pozeral ten text. No ak by chcel niekto toto znenie ústavy, o ktorom rokujeme, po tejto úprave zneužiť na vývoz vody, tak aby sa niekto na tom obohatil na úkor Slovenska aj na úkor zdravej pitnej vody pre slovenských občanov, tak by to bolo zjavné porušenie ústavy, že asi by sme už o tom nerozprávali, len do mikrofónov, ale by sme museli asi robiť krik niekde inde.
Takže aj keď je všetko možné, a opakujem, že doterajšia história 7-ročnej vlády SMER-u nedáva nárok na to, aby sme povedali, že sme v normálnych pomeroch, kde sa ozaj snažíme politicky zápasiť, ale kde navzájom teda hľadáme len tie najlepšie riešenia, to naozaj nedáva. V tomto prípade nechcem to spájať s históriou. Spájam to len s textom, ktorý máme na stole, a ten text som ochotný za tej podmienky, že sa v priebehu rokovania nevyskytne niečo, čo by ma znepokojilo, podporiť.
Takže chcem ešte teraz prečítať napriek tomu, že som povedal, že súhlasím, aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme vypracovali v našom klube a ktorý hovorí... Už nebudem čítať tú prvú časť, pretože, uznávam, že sa to zmenilo do tej podoby, ktorá je, ktorá akceptuje náš návrh, ale my sme v našom pozmeňujúcom návrhu, a teda by som prosil, aby sa hlasovalo aj o ňom, hovorili ešte pri ústave aj o čl. 44, ktorý v čl. 44 hovorí, že každý má právo na priaznivé životné prostredie - dôvetok vkladáme - a predovšetkým na vodu, ktorá ako životodarný prírodný zdroj, základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo všetkých je vecou spoločného záujmu a majetkom uvedeným v čl. 4 tejto ústavy, a nie bežne obchodovateľnou komoditou. Dozvedel som sa teda na včerajšom rokovaní, že je to text, ktorý ministerstvo nevie akceptovať, takže zrejme naša snaha nenájde porozumenie a nebude prijatá, ale napriek tomu si myslím, že je dobré, keď tu zaznie, pretože je veľmi správne, ak sa na vodu dokážeme pozrieť ako na komoditu, aj keď pán minister hovorí, že by to vyvolalo revolúciu v rôznych kruhoch, ktorá nie je bežne obchodovateľnou. Dovoľte prirovnanie ku krvi. Hovorí sa najvzácnejšia tekutina. Aj tam niekedy lietali nejaké odmeny, nejaké poplatky, aj tam sa to vyváža a robia sa plazmy. Dovolil by si niekto povedať, že krv je bežne obchodovateľnou komoditou? Určite nie. Považujete teda porovnanie vody a krvi za až tak absurdné, že aj pri vode by sme sa zhodli na tom, že nie je bežne obchodovateľnou komoditou? Ja si myslím, že pri istom veľkorysom pohľade, a nie politickom, ale takom, že všetci potrebujeme tak rovnako krv ako vodu, aj keď sa hovorí, že krv nie je voda, ale v podstate je z veľkej časti, že by takéto znenie vôbec nemuselo byť v rozpore s tým, čo táto krajina a jej občania potrebujú, tobôž keď niečo podobné hovorí aj Rámcová smernica Európskej únie o vode.
Preto si dovolím prečítať aj celé odôvodnenie tohto návrhu, teda je to návrh, ktorý v čl. 1 sa doterajší text označuje ako bod 1 a za ktorý sa vkladá nový bod 2 a znie:
V čl. 44 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová:
"a predovšetkým na vodu, ktorá ako životodarný prírodný zdroj, základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo všetkých je vecou spoločného záujmu a majetkom uvedeným v čl. 4 tejto ústavy a nie bežne obchodovateľnou komoditou".
Vládny návrh zákona, ktorým sa upravovali podmienky prepravy vody cez hranice Slovenskej republiky priniesol celospoločenskú diskusiu o potrebe chrániť vodné zdroje na území republiky. Z toho dôvodu sa pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom dopĺňa ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky upravujúce právo na ochranu životného prostredia (konkrétne čl. 44) s cieľom zakotviť právo na vodu ako základné právo pre každého. Z hľadiska obsahu, nie znenia možno pri formulácii tohto ustanovenia prihliadať aj na znenie Rámcovej smernice o vode, je to smernica Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ktorá vo svojej preambule uvádza: "Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba brániť a nakladať s ním ako takým." Keď som dvakrát prečítal to, čo navrhujeme do ústavy dať, a to, čo hovorí Rámcová smernica o vode, ak ste trocha započúvali sa do toho, určite cítite, že v tom neni žiadny zásadný rozdiel a že ak sme už urobili spotrebiteľské prepravy súčasťou ústavy a priznali sme sa k tomu, že je to účelové, málo elegantné riešenie, nuž takýto text by bol nadčasovým elegantným a myslím si, že aj potrebným riešením toho, aby sme tú vodu, keď už tak o nej pekne hovoríme a tak si ju vážime, aj takto zakomponovali do ústavy.
Takže to je pozmeňujúci návrh, teda tá jeho druhá časť, tú prvú časť som vypustil z uvedených dôvodov a v tejto chvíli mi nezostáva nič iné len zopakovať, že prosím, aby sme zvažovali slová, ktoré sú tu, ktoré máme pred sebou, a aby sme možno, ak máme isté pochybnosti, zvážili to, čo je v tejto chvíli dôležité. Ja si myslím, že po tej zložitej diskusii o vodnom zákone je takéto riešenie najlepšie z možných, a preto ho podporím.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Úprimne zo srdca ďakujem všetkým, ktorí počúvali a ktorí aj zareagovali napriek istej protichodnosti, ktorá nie je zanedbateľná tejto diskusie, tak ako sa vyvíja. Ja som presvedčený, že dnešný deň má význam preto, aby sa v tejto krajine začalo dýchať o niečo lepšie a aby tie Edisonove žiarovky to temno presvietili trocha lepšie, pretože je stále veľké.
A žiada sa mi, veľmi pekne ďakujem aj pánu profesorovi Hubovi, aj všetkým, ale žiada sa mi veľmi konkrétne zareagovať na pani poslankyňu Žitňanskú.
Áno, presne tak, je to jeden čriepok, ako ste povedali, pani poslankyňa, tak ako som ja povedal, že je to jedno písmenko z abecedy. Dlhá cesta ešte bude k tomu, aby to bolo inak. Ale predsi, ak chceme mať mozaiku, tak musíme každý jeden čriepok chytiť do rúk a vyskladať z toho ten nový obraz, ktorý hľadáme. Tak verím, že tento zákon, tento návrh zákona z dielne SMER-u je takým čriepkom, ktorý by sme mali dnes uchopiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister vnútra, vážená pani spravodajkyňa, hostia, zaujímavá diskusia v posledných minútach prebehla v tejto sieni. Ako keby sme sa rozhodli preukázať, že dokážeme všetko, aj to, čo sa možno nedá zmeniť, zmeniť do podoby, ktorá umožní občanovi, pokiaľ nás sleduje, zapochybovať vôbec o tom, že či rozmýšľame nad vecami, alebo len sa snažíme za každú cenu zaujať nejakým originálnym stanoviskom.
Ja si stále myslím, že vôbec nie je podstatné, čo hovorí pán poslanec Hlina, čo hovoria páni poslanci zo SMER-u, alebo páni poslanci tu z tohto krídla po mojej pravici z opozície. Ja si naozaj myslím, že by sme mali počúvať to, čo sa hovorí, a nie, kto to hovorí. Ale ako keby sme v tomto ohľade stále sa mali čo učiť.
Neverím, že si to, Lojzko, myslel teraz úplne vážne. Ja si naozaj myslím, že tento zákon, či v tejto, alebo inej podobe, ak by sme ho mali už dávno doteraz, tak by možno toho Žarnaya minimálne ochránil v tom smere, že by dnes, dva roky po tom, ako vystúpil, nežil ako nezamestnaný zo 117 eur, aj keď posledné dva mesiace už nejakú robotu našiel.
Ale tým som možno nechcel začať, to ma len zaráža, lebo si myslím, ako keby sme nechceli uchopiť tú podstatu, že aj malý pokrok je pokrokom a kvôli tomu to znegovať a pridá sa vlastne k tomu, ako aj pán poslanec Simon a ako aj vlastne Štefan Kuffa, že to, čo tvrdili kolegovia zo SMER-u, že ideme chrániť udavačov a minister to zmenil a my hovoríme: "Nie, nie, pán minister, tak to ste meniť nemali. To je teda ozaj o udavačoch." Ja tomuto nerozumiem.
No ale vráťme sa k podstate, alebo teda vrátim sa k tej niti, ktorú sa pokúsim držať. Táto história tohto zákona je naozaj búrlivá. Sú možno aj búrlivejšie histórie v VI. volebnom období, ale táto patrí možno k tým, ktoré patria k tým najviac premývaným rôznymi návrhmi, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Bol tu návrh dvakrát z dielne KDH, bol tu návrh od pána poslanca Lipšica, boli tu naše návrhy, je tu teraz návrh z dielne vlády Slovenskej republiky.
Som presvedčený, a to poviem hneď v úvode, že tento návrh, ktorý prichádza z dielne vlády, je návrhom, ktorý treba podporiť. Nie je to návrh pre udavačov, nie je to vec, ktorá by bola hodná až takej veľkej kritiky, aká sa neuveriteľne zniesla práve z radov opozície. Môžem smelo povedať v tejto chvíli, že so všetkými chybami, o ktorých budem rozprávať, som na strane SMER-u pri tomto zákone. Je to zákon, ktorý by som si nedovolil nepodporiť, a je to naozaj aj kvôli tomu, a ideme teraz k tomu, vážený pán minister, k čomu ste ma vyzvali, ktorý naozaj sa veľmi silne podobá na zákon, o ktorom ste vy nevedeli a o ktorom ste dnes teda prehlásili, že je originálny, a moje obvinenie z toho, že je kópiou našich návrhov, je nenáležité.
Nie, nebudem sa s vami sporiť, lebo vec je dôležitá a toto neni podstatné (reakcia navrhovateľa), ale určite si povedzme, že ak existuje softvér na kontrolu plagiátorských diel, ja nepochybujem, že minister vnútra má k dispozícii veľmi efektívny softvér, a niekoľko, že teda máte na to aj technické, aj finančné možnosti, napokon patrí to medzi vaše pracovné povinnosti. Nuž ak ste teda prelustrovali náš návrh a ten softvér to vyhodnotil, že sa zhodujeme na 4,5 %, inak trocha sa divím, že ste sa na toto hodili, niekto vám to poradil, vypadá to dobre, že dostaneme teda Mičovského, nachytáme ho.
Viete, nepoznám presne, nie som ani predsi softvérak, ale aj keď nepoznám presne, ako fungujú tieto softvéry, som presvedčený, že ony sa teda zameriavajú predovšetkým na isté slovné spojenia, samozrejme, nie presné, lebo veď každý, kto chce robiť plagiát, tak si dá na to pozor, slovné spojenia a pracuje predsi len nie na báze ideovej, ale na báze slovnej, viet, spojení významových.
Ak je to teda tak, a ja vôbec nepochybujem, že ste našli asi správne číslo, že tie slovné spojenia sa podobajú len na tie 4,5 %, tak ako sa mi veľmi páčilo, že ste bol možno prvý vládny politik, ktorý sa tu z tohto miesta ospravedlnil, že nevedel o našom zákone, bolo to pekné, fakt si to vážim, ja sa tu z tohto miesta pánovi Kaliňákovi ospravedlňujem, že som povedal, že tento zákon je odkopírovaný od nášho. Nie, tento zákon zrejme čerpal z veľmi podobných zdrojov ako my. Ja som sa napokon k tomu aj hlásil, že v našom zákone sú zakomponované staré dobré zásady, ktoré stará dobrá Európa pozná už veľa rokov z dielne Transparency a podobných inštitúcií, kde vyslovene odporúčajú vládam, aby sa s týmito vecami vysporiadali tak, ako sme to my navrhli v tom našom 48-stranovom zákone. Možno ste čerpali z tých istých miest, takže plagiátorstvo toho rozsahu, aké ste vy popísali, naozaj by sa nedalo určiť, ospravedlňujem sa za to, nie je to odkopírované, ale ideovo ste veľmi tam, kde my, akurát s tým rozdielom, že my sme to začali dva a pol roka pred vami. Ale ja verím, že aj to bolo dobré.
Ja si možno môžem domýšľať alebo myslieť, že keby toho nebolo, keby nebolo KDH, keby nebolo Obyčajných, keby nebolo Lipšica, tak by ste možno vy povedali si, že takýto zákon neprinesiete.
Však, pán minister a pán podpredseda vlády, naozaj tu zaznievalo z vašich úst, už ich nebudem menovať, kolegov, veľmi často, že zákon pre udávateľov sa neprijme, a vy ste to zvrátili. Môžem sa spytovať - prečo? Verím, že aj preto, lebo my. A my, napokon, veď to je úloha opozície, do niečoho búšiť a o niečo sa postarať, výsledok je dôležitý. Vôbec nevadí, že to bude z dielne vlády, ja to vítam a podporím.
Ale keď sme ešte pri tých softvéroch, jedna vec mi predsa len napadla. Uznávam vaše možnosti, zrejme aj rozpočet, aj prajnosť, teda vlády aj voči vášmu ministerstvu, aby to mohla umožniť, viete, čo by bolo zaujímavé, vážený pán minister? Existujú softvéry, využíva to FBI údajne už dávno a je to nesmierne drahé a na Slovensku, tuším, je nejaká veľká banka, neviem ktorá, ktorá korupciu v najvyšších sférach pri bielych golierikoch odhaľuje spôsobom, že dokáže mimoriadne efektívne popísať a odhaliť súvislosti, kto, s kým, kde hrá. Lebo je taký softvér, však? (Reakcia navrhovateľa.) No ak ho máme, tak potom je fajn, ja som vám chcel navrhnúť, aby ste ho teda tiež využili, nielen kontrolovať naše návrhy, či sú plagiátorské, berem, bolo to šikovné, aj keď, aj keď to bolo trocha také, vy máte väčšiu úroveň ako toto, ale dobre, poradili vám, využili ste to. Ale to by sa mi páčilo, keby ste použili tento softvér, aby sme zistili, že keď niekto vyhráva verejné súťaže a, samozrejme, mená sú to rozdielne a sú to aj rozdielne firmy, že by sme odhalili tie prepojenia.
Ja si myslím, a to by platilo teda absolútne na všetkých. To neni otázka, že sa bavíme dneska ohľadne SMER-u. Táto krajina to potrebovala pred SMER-om a bude to potrebovať aj po vás. Určite áno. Korupcia je tisícročný prípad. Ideme používať, alebo vy ho používate? Ak áno, ja by som bol za to, že teda ten plagiátorský má u mňa hodnotu jedného bodu, dobre, potrebné je aj to, však vieme, že plagiátorstvo je dnes zneužívané v iných sférach, nielen pri zákonoch. Ale ak má to jednu hodnotu, teda hodnotu jedného bodu, tak ak raz využívame tento softvér a vy hovoríte, že ho máme, čo je pre mňa absolútne priaznivá novinka a informácia, nuž ho využívajme. Ja neverím, že pri tých všetkých spletiach tých našich súťaží, a ja budem aj teraz komunikovať v najbližších dňoch pre jednu konkrétnu súťaž, ale teraz na to neni priestor, že by sme neodhalili súvislosti, ktoré budú zarážajúce, akí to víťazi napríklad vzchádzajú z veľkých mnohomiliónových tendrov. Tu sú len dve možnosti. Alebo teda tento softvér nepoužívate, alebo nie je dobrý. Ja neverím, že som sa nedozvedel zatiaľ o žiadnom výsledku, takže budem rád, keď ku svojmu plagiátorskému pridáte ešte aj takéto využitie softvéru.
Ale vravím ešte raz, aby som to teraz nezabíjal nejakým osobným, ospravedlňujem sa, neodkopírovali.
A napokon, poďme k tomu zákonu, baviť sa o tom, či SMER, či pán Lipšic, či pán podpredseda Figeľ? Pozrime sa na tie žiarovky hore. My všetci vieme, že ich vymyslel Edison. Fajn, ale je to až také podstatné, že ich vymyslel Edison? Viete, čo je podstatné. To, že nám už vyše sto rokov svietia. A ja si myslím, že tento zákon z dielne SMER-u nebude spasiteľný, ale posvieti do temna, ktoré v tejto krajine panuje.
Neviem, čo si myslíme my v tejto slonovinovej veži, niektorí už dvadsať rokov, niektorí dva, možno tak, ako sme voľakedy obviňovali pred ´89. ľudí, že stratili kontakt s realitou, možno to hrozí aj niektorým z nás. Ale ak si myslíte, že národ nevníma dobu, ktorú žijeme, ako dobu temna, tak sa hlboko mýlite. Len už nemajú niekedy sily, chuť ani vieru niečo robiť, pretože neveria, že sa dá niečo urobiť, a dokonca očakávajú len nejaké zásadné zmeny.
Ja neočakávam zásadné zmeny v podobe revolúcií, ale zásadné zmeny v podobe nás. Žiarovky svietia, ale doba temna tu je. Je to paradox. Máme dobu, ktorá je z hľadiska ekonomických parametrov tak blahobytná, aká nebola doteraz nikdy, ulice sú vysvietené, novinové články, časopisy, titulné strany sú nasvietené krásnymi, šťastnými mladými. Teda aká doba temna? No, to temno je naozaj v nás. To je ten paradox, že ak by som teraz chcel si do niekoho udrieť, tak si poviete, tak si udri do SMER-u, vládnu siedmy rok, tak oni tu zhasínajú. Nebola by to správna rana.
Vôbec netúžim po tom, aby som teraz hovoril, že sedem rokov vlády SMER-u je jediná príčina toho temna. Alebo Mečiarovo dedičstvo? Donekonečna hovoriť o tom, že za to, že nejaký pán, ktorý je dneska politickou mŕtvolou, rozdal ľuďom, ktorí boli večer chudobní a ráno milionári, túto krajinu? Dokedy sa budeme na to vyhovárať? Ani to by nebola dobrá argumentácia. Alebo na čo budeme? Na kapitalizmus? Vyštrnganý kapitalizmus v ´89.? Ale veď ten majú aj v Škandinávii. Viete, aká je hanba v Švédsku urobiť nejaký korupčný čin? Majú tam korupčníkov. Aj tresty pre nich. Ale ten, kto sa dopustí takého činu, tak ten je odsúdený verejnosťou tak, že do smrti už po ulici nebude chodiť vzpriamený.
Takže ani tam by som nehľadal chybu. Ani v SMER-e, ani v Mečiarovi, ani v kapitalizme. Naozaj si myslím, že by sme ju mali hľadať predovšetkým sami v sebe, každý svojou istou mierou. Tá miera je rozdielna. Prečo tak často sa v tejto krajine mlčí? Alebo sa bojíme? Lebo máme rodinu. Lebo máme presvedčenie, že páni boli aj budú a nič nezmeníš. Lebo svet je už taký. Lebo nehas, čo ťa nepáli. A vedeli by sme to vydokladovať množstvom rôznych vetičiek, viac alebo menej vtipných alebo nevtipných.
Ale toto predsi nemôže platiť absolútne. Ak niekto uplatňuje túto vetu v hladovej doline na východnom Slovensku, ak je to posledný zamestnaný zo širokej rodiny, kde ostatní sú, všetci, nezamestnaní, nuž akým právom by som mu ja mohol stadiaľto vyčítať, že on hovorí, že nemá chuť ani silu bojovať voči tomu, pretože on naozaj nebude bojovať s korupciou. On musí bojovať o každodenné prežitie.
Ale je tu jedna veľmi významná skupina, ktorá si môže napísať k menu aspoň dočasne neuveriteľné dva slovíčka: "ústavný činiteľ". Tu sedí 150 ústavných činiteľov, vo vláde do dvadsiatky, nespočítal som ich. Ďalších máme tiež. Ak takíto ľudia považujú svoje poslanie za poslanie, s ktorým sa nemá stotožniť, s bojom proti korupcii, tak tam by sme museli veľmi vážne zapochybovať o tom, či už ústavný činiteľ je slovo, ktoré sa má spájať s našimi menami.
Viete, niekedy nám vytýkajú limuzíny, platy, sekretariáty, výbavu, za to sa nehanbíme, to patrí k vašim, našim funkciám. Nebudem sa sporiť o tom, že či primerané, alebo neprimerané. Ale k našim funkciám predovšetkým patrí, aby sme tam, kde ostatní majú právo na mlčanie a na nekonanie, pretože ich bije každodenná realita, aby sme my nemlčali. A bojím sa, že práve aj náš dlhý, problematický prístup k tomu, ako prijímame tento zákon, je prejavom toho, že by sme radi niečo možno skôr odmlčali, ako ozaj prijali. Aj tá diskusia dnešná mi dáva taký veľmi zlý pocit, že boj medzi sebou považujeme za dôležitejší ako boj o občana.
Viete, nie sme celkom okej, a tie príklady, ktoré sa dajú k tomu použiť, sú predsi tie, ktoré svedčia o tom, aj keď sú to už také fúzaté kauzy, ale raz sa bavíme o nejakom daňovom úrade divnom, potom o nejakých sitkách, cez ktorých pretečie naše svedomie, potom o nejakom hlase, ktorý zarába milióny vlastnou hlavou. Potom o nejakej nástenke, ktorú nikto nevidel a spôsobila obrovské škody. Čo sme vyvodili z týchto vecí? Ako sme ako ústavní činitelia vyriešili tieto len symboly doby? Ja viem, že som nevymenoval tú podstatu, podstata je možno nevymenovateľná, prešli sme to mlčaním. My ústavní činitelia - zo straníckej spolupatričnosti, zo strachu, z pohodlnosti? Veď my sme v týchto funkciách nie v zamestnaní, my nemáme právo naháňať nič iné, len zákony, ktoré by mali slúžiť občanovi. Bojím sa, že v niektorých veciach ako keby sme vykonávali svoje poslanecké mandáty na polovičný úväzok alebo ako pridruženú činnosť, hlavná je niekde inde. To je neprípustné. A dôsledok toho je ten, že tie kauzy, ktoré som spomenul, dodnes zostávajú v akomsi vzduchoprázdne. Možno sa povie: "Veď sa vyšetrujú." Aj na lesoch sa vyšetruje už päť rokov a ešte sa možno ďalších päť bude. Ale my nemáme právo sa vyhovárať na to, že sa niečo vyšetruje. My máme vysielať jasné signály, a aby som to povedal tak nie kriticky, ja neútočím na nikoho v tejto chvíli. Ja sa musím sám seba naozaj spýtať, keďže už dva a pol roka mám právo sa nazývať ústavným činiteľom, že: "A ty, Jano Mičovský, čo si to vlastne okrem toho, že si sa pokúšal sem-tam do niečoho pichnúť a niečo napraviť, čo si ty vlastne pre toho občana, aby tá korupcia nebola takým veľkým problémom, vykonal?" Bojím sa, že odpoveď aj v mojom prípade nie je pre občana nijak zvlášť potešiteľná.
No dobre, ale podstata zákona nie je o ústavných činiteľoch, ale o ľuďoch, ktorí nečakali na tento zákon, oni nehovorili: "Pán minister, kedy ho prijmeš? Vážení Obyčajní, kedy ho presadíte? Pán Lipšic, pán Figeľ, bude?" Všimnite si, že sú to ľudia, ktorí dokázali nemlčať tam, kde ostatní mlčali, aj bez našej ústavnej podpory. A tu si ich niekto dovolí nazvať udavačmi?! V minulosti aj dnes. Kde sme to?! Čo to je za hrôza?!
Vy naozaj máte niekto odvahu sem ešte prísť, aj Lojzko Hlina, ak si tam niekde, aj kolegovia zo SMER-u, ktorí ste to povedali, a povedať ľuďom, ktorí dokázali sa tak zachovať, ako sa zachovali, bez našej zákonnej podpory, že oni sa chovali ako udavači? To naozaj?! Ak by si toto niekto dovolil, tak ja s ním odmietam tuná sedieť v tejto lavici, v týchto laviciach. To je vylúčená vec! Pretože my máme právo politicky bojovať, ale nemáme právo čestných ľudí znevažovať. A tam, kde zlyháva štát, tam sa nájdu nejakí blázni a my im máme byť za to vďační.
Viete, to je ako, to je neuveriteľné, čoho sme sa tu dneska chceli dopustiť. Naozaj dokážeme povedať týmto ľuďom, ktorí bojujú tam, kde my mlčíme, že sú udavači, že sú nestatoční? Máme právo na rôzne odkazy. Ale povedať kontrolórke Ľube Lapinovej, ktorá vyhodnotila súťaž ako špinavú kvôli tomu, že víťaz verejného obstarávania vedel o svojom víťazstve skôr, ako sa o dva dni na to otvorili obálky, že je udavačka? Že táto žena si konala svoju povinnosť, za ktorú dostala tú odmenu, aká sa v tejto krajine dáva?! Stala sa prebytočnou pri najbližšej príležitosti. Alebo redaktorke Vande Tuchyňovej, ktorá kdesi na Turci objavila prístroj, ktorý stál milióny a bolo to o milióny viac, ako bolo treba, a zverejnila to? A stala sa pre Slovenský rozhlas a televíziu prebytočná. Aj tej chcete odkázať, že si konala tú svoju prácu nejak nepoctivým spôsobom?! Alebo pani doktorka Pechočiaková, ktorá otvorene zaprotestovala, že jej nadriadení nebudú falšovať zdravotné záznamy? Mohol to byť váš hocikoho záznam. Ona povedala: "Nie!" Pani doktorka Pechočiaková bola udavačka na svoju šéfku?! Alebo Oto Žarnay? Už ste ho tu spomínali veľakrát, až sa bojím, že zneužívame tie mená, lebo je to nezaslúžené, takýchto ľudí je oveľa viac. Keď predseda rady školy dokázal povedať nahlas v tej presile ľudí, ktorí sa vzopreli proti nemu, že rozdávať právnikom tisíce eur za prácu, ktorú nevykonávajú, je okrádanie učiteľov. Aj v tomto prípade by sme sa pustili do takejto diskusie tu v sieni zákonnosti? Neverím, neverím, neverím, že to môžete myslieť vážne, a zásadne proti tomu protestujem. Máme právo tu politicky bojovať, je to naša povinnosť, máme právo na rôzne videnie sveta, ale čestnosť, charakternosť, napriek tomu, že boli režimy, ktoré si aj pod tým vysvetľovali rôzne významy, tá by mala byť asi ctená vždy a všade.
Viete, sú to takí zvláštni ľudia, tí, ktorých by sme chceli chrániť, lebo psychológovia dodnes neprišli na to, že čo sú to vlastne za ľudia? Tí, ktorí v istej chvíli prestanú mlčať, nedá sa, nevieme ich vyriešiť ani pohlavím, ani vzdelaním, ani náboženstvom, ani vekom. Oni v jednej chvíli možno sami nevedia prečo, ale určite so strachom si povedia: "Dosť!"
Áno, mali ste pravdu, čo ste povedali, že táto spoločnosť zlyháva, že tu chýba systém. Ale prečo sme proti tomu postavili, že títo ľudia, ktorí chcú ten systém opraviť, nie tým, že sedia tu, lebo nemajú tú možnosť, nemôžu robiť zákony, ale majú možnosť pôsobiť vo svojom okolí, že zabojovali, ako by sme mohli týchto ľudí odsúdiť? Veď nielen my meníme svet zákonmi, každý občan ho mení. Viete ako? Nechodí do parlamentu, len vo svojom okolí robí to, čo mu káže česť a svedomie, a možno to prenesie iba na jedného človeka, možno na svojho najbližšieho alebo na svojich kolegov, ale tak sa mení svet, že sa meníme my sami a meníme tých, ktorí sú nám blízki v našom okolí. Takže tých ľudí my nemáme právo znevažovať, a ak tu existuje zákonná možnosť, veď my sme tu nato, aby sme robili zákony, ako ich podporiť, tak ju jednoducho využime. A to, čo urobil pán minister, vôbec mi nevadí, že akú má on históriu politickú, ani kde je, ja vítam tento návrh, pretože tento návrh je otvorením dvierok k tomu, aby bol poriadok.
Dobre vieme, že žiadny zákon nič nespasí. Veď tu sa niečo hovorí o uvádzaní zákonov do života a ich presadzovaní. Takže ak robíme dnes krok A, ak píšeme prvé písmenko abecedy protikorupčnej, tak po to Ž je ešte kopu písmen. No ale ak to áčko neotvoríme, tak čo chceme zmeniť? Abo budeme stále hovoriť, že doba je taká? My naozaj nechceme týchto ľudí vidieť v inom svetle?
Veľmi vás prosím, aby sme to videli, a mám na to ako prosbu, pomôžme im. Pomôžme, aby ich pribúdalo. Možno sa spýtate: "A načo? Ozaj je to až taký zásadný problém?" Viete, ten najposlednejší problém je ten, že nám uniká tých 500 a možno viac, milión eur korupciou každý rok. Naozaj to nazývam ako tým najposlednejším, pretože možno sme stále ešte taká bohatá krajina, že v tom rozpočte tých korupčných 500 mil., aj horšie veci sú, ale nám tu uniká niečo iné, dôležitejšie: viera v spravodlivosť, viera v to, že sa dá fungovať dobre - a to je vec, ktorú už nevyčíslime. To je vec, ktorá nás musí trápiť, ktorá musí trápiť podpredsedu vlády, každého poslanca, každého ústavného činiteľa. Tam je naša možnosť túto krajinu doslova povzniesť. My to veľmi potrebujeme. A viete prečo? A to je to najpodstatnejšie. Pretože tu sa zatiaľ hrá iba o tie obyčajné peniaze. Veď ide len o korunky, čo eurá. To naozaj neni hodnota, pred ktorou sa treba klaňať. Ale my históriu sme ešte neukončili. V roku 2014 nekončí história sveta. Ak máme za sebou 70 rokov mierových, blahobytných, aká je istota, že nás čaká ďalších 70 rokov tohto typu, keď máme plné obchody? Tvárime sa, že je síce nie dobre, ale napriek tomu sa zrážame v nákupných strediskách, napriek tomu, že pribúdajú.
Ja sa veľmi bojím jedného, že ak my dnes nedokážeme jasné stanovisko zaujať voči ľuďom, ktorí majú odvahu nemlčať tam, kde ostatní mlčia, čo by sa tak asi dialo, keby tá história, do ktorej nevidíme, nám priniesla nie otázky, kto korumpuje a kto nie, ale kto prežije a kto nie? Či to budú naši blízki. Či by sa náhodou potom nestalo, že opäť voľajakí hnedí tupci nepovedia: "Naložte ho do vagóna, len aby mňa nie!" Ja viem, že súvislosti sú to možno až ťaživé, ale ja sa bojím, že ak nedokážeme byť féroví a čestní v tejto dobe relatívne vysokého pokoja, tak by sme strašidelne zlyhali, keby prišli doby, ktoré už by vôbec neboli pokojné.
A ak to vidím temne, tak mi prepáčte, možno som zameraný nie pozitívne tak ako vy, ale ja naozaj si veľmi želám, aby sa moji synovia v tejto krajine nedožili niečoho takého, kde zase bude boj medzi tými, ktorí, naozaj tam by už išlo o udavačstvo, ktorí udávajú, ktorí zachraňujú seba samého, ktorí si zachraňujú holú kožu tým, že nedokážu sa zastať toho, koho bije osud. Dneska sú to možno ukradnuté milióny, ktoré nechceme vidieť v našej firme. Večer, keď pôjdeme okolo parku, možno to bude nejaký krik nejakého bitého občana, ktorého radšej nebudeme počuť, aby sa nám neušlo. Potom to bude možno kolega, o ktorom budeme dobre vedieť, že ho vyhadzujú z práce nezaslúžene, ale veď to vyhadzujú jeho, nie nás.
Viete, tam sú podstaty týchto súvislostí, sú to ťaživé, a ak to prognózujem trocha dočierna, tak potom vedzte, že najlepšie prognózy sú tie, ktoré sa nikdy nenaplnia. Tak potom urobme všetko pre to, aby morálna hodnota tejto krajiny bez ohľadu na volebné obdobia a strany, ktoré sa tu budú striedať, veď demokracia je pestrá, aby boli morálne hodnoty tu trvalo prítomné. To je povinnosť ústavných činiteľov bez rozdielu strany.
Ja som ostal dlžný, vážený pán minister, možno ešte vlastne také dovysvetlenie toho, že prečo som, a stále si to myslím, tak hrdo do istej miery povedal, že ste od nás, už teraz nehovorím slovíčka, softvér ma nachytal, ale tá podstata. Viete, pamätám si vašu tlačovú konferenciu, keď ste hovorili o tom, že tie návrhy, fakt je ten, že vtedy ste nepoznali ten náš, že nie sú vôbec také dopracované ako ten váš, bolo to niekedy, marec, apríl, keď ste hovorili, že vy idete zaviesť systém, ktorý bude zavádzať povinnosť zamestnávateľov mať ten vnútorný režim nastavený tak, aby ľudia mali možnosť tam nahlásiť nekalé správanie. My sme to tam mali, mňa to prekvapilo, že vy ste to priniesli ako novinku, preto som aj možno z toho odvodil záver, že, aha, tak pán Kaliňák nevie, že my to už dva roky máme v parlamente. Alebo raz ste povedali: "No to korupcia neni len korupciou, ale tu máme aj trestné činy a tu máme aj nekalé správanie." Ja si hovorím: "Panebože! Veď v našom zákone je vymenovaných okrem korupcie 38 trestných činov a zároveň protispoločenská činnosť ako nekalé správanie."
Takže tam možno pramenila tá moja, to moje presvedčenie, že ste siahli aj do nášho zákona, ale už som to vysvetlil. Siahli sme asi možno do toho protikorupčného európskeho prostredia, ktoré tieto veci doporučovalo už dávno, aby tam boli zaradené. A mohol by som vám len vytýkať, že prečo teda možno až od tých 50-tisíc považujete tie nekalé praktiky za hodné postihov, lebo tak to vyplýva z vášho návrhu, že ako zlomyseľníci mi už tak ako poradili, že vlastne pre vás nekalé konanie do 50-tisíc by ako nebolo hodné postihu. Ale to zase možno nemám tak naštudované, aby som vám to tak ako. Ale, tak tá, no, možnože zase nechcem to znevážiť tým, že vás budem, hej, nájdu sa tam aj ďalšie veci. Ale ja nechcem vyliať s tou protikorupčnou vaničkou to dieťa, ktoré sa tu má dneska narodiť v podstate v podobe tohto zákona.
Bol tam ešte aj detail, ktorý som si chcel teda pripomenúť, ale už neviem, počkajte, ja som si niekde možno urobil poznámku, keď som počul o tom, ako ste mi to pripomínali. (Rečník listuje v papieroch.) Ale poznámky zrejme, som neporiadny, tak neviem, kde som si zapísal. Ešte tam čosi bolo, čo by bolo možné, hodné voľne povedať na konto toho, že sme naozaj neboli ďaleko ideove od seba.
Dobre. Ja, aby som ukončil pomaly toto vystúpenie, mám ešte možnosť sa prihlásiť do ústnej. Rád by som ešte teraz predniesol pozmeňujúci návrh. Je to návrh veľmi jemnučký. Je pravda, dostal som informáciu, že tam hore kdesi sedí váš pán riaditeľ právneho odboru, že to mám s ním prekonzultovať. Ja sa ospravedlňujem, ja som podpisy zháňal do poslednej chvíle, lebo v noci to vznikalo, takže veľmi rád to urobím. Mám záujem, aby to bolo prijaté, a verím, že to aj bude. Už len kvôli tomu, že je to vec, ktorá je relatívne nevinná.
Pôvodne sme v noci, tejto noci, vypracovali pozmeňovák, ktorý sa týkal dvoch oblastí, a to otázky toho, aby povinnosť mať vnútorný predpis pre protikorupčný boj bola zavedená aj pre firmy pod 50 zamestnancov a zároveň aby povinnosť Inšpektorátu práce bolo tento predpis vypracovať a bezplatne ho šíriť pre všetkých záujemcov. Ale pochopil som, že som nevykonal dobrú poslaneckú prácu, lebo som natrafil na nesúhlasy aj viacerých kolegov z pozície, takže veľmi rýchlo túto časť, tak to aj teraz prehlasujem, aby som nikoho nenechával na omyle, vyčiarkol von. To znamená, nebudeme trvať na tom, nenavrhovať - čože trvať my nemôžeme -, nebudeme navrhovať, aby tam bola táto povinnosť rozšírená aj pre ostatné firmy. Aj keď si myslím, že je to dobré, keď sa občan má kde nahlásiť. Mimochodom, v našom návrhu tento náš systém, ktorý sme navrhovali, umožňoval tomu nahlasovateľovi ostať anonymným a sledovať v tej firme, čo sa deje. Vy ho, vy ho, mu dávate možnosť, že musí byť buď zverejnený, alebo keď je anonymný, tak nevie spätnú väzbu svojho podania získať. Ale to sú nuansy, dobre. Zase našlo by sa toho ešte viacej, ale nechcem, opakujem sa, zabiť to, že vidím v tomto dnešnom dni alebo hlasovaní, ktoré príde, veľmi dôležitý moment.
A tá druhá vec, ktorú nechávam, nechávame, predkladáme to celý klub Obyčajných v našom pozmeňujúcom návrhu, je nevinná a dôležitá zároveň. Je to otázka protikorupčnej výchovy. Viete, ak dnes učia už v materských škôlkach budúcich dospelákov odlišovať odpady, čo je odpad a čo nie je odpad a čo kam patrí, tak bude veľmi dobré, keď naučíme už v školách odlišovať aj odpady charakterové. Čo je a čo nie je výbava slušného človeka.
Lojzko, dúfam, že sa neusmievaš presne kvôli tomu, lebo toto, o tom si presvedčený, že starých chreňov, ako som ja, už nezmeníme, ak ho zle vychovali, tak už nebude... Ale ak my do detí vložíme to, že vec, ktorá zaváňa korupciou, je vec, za ktorú sa musia hanbiť už od prvej triedy základnej školy, ja verím, že platí aj v tomto ohľade, že keď ma bude mamka ohýbať, tak ma ohne do tej podoby, ako potrebujem. Takže, takže naozaj chcem, aby sme netriedili len odpady na zlé, na dobré, či špinavé a menej špinavé, ale aj charaktery, a aby sme deťom vedeli povedať.
Takže náš návrh, musím ho prečítať, sa týka naozaj len tejto veci. Ďakujem všetkým, ktorí mi to ochotne ešte v posledných minútach pred mojím vystúpením podpísali, takže mám tých 15 podpisov a návrh znie nasledovne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, vymenovaní poslanci, návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v § 1 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Tento zákon upravuje tiež povinnosti štátu v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti a protikorupčného vzdelávania a výchovy.“
Odôvodnenie nemusím čítať. Vysvetlil som.
2. V čl. I sa za § 17 vkladá nový § 18, ktorý znie:
„(1) Štát podporuje prevenciu protispoločenskej činnosti a protikorupčné vzdelávanie a výchovu ako súčasť prevencie protispoločenskej činnosti.
(2) Cieľom výchovy a vzdelávania na školách a v školských zariadeniach, ktorý je obsahom výchovno-vzdelávacích programov podľa osobitného predpisu, je aj úcta k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia protispoločenskej činnosti.
(3) Subjektom, ktoré sa v rámci svojej činnosti zameriavajú na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1, môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytnúť dotáciu podľa osobitného predpisu. Dotáciu na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 2 môže týmto subjektom poskytnúť aj ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu podľa osobitného predpisu.“
Doterajšie § 18 až 21 sa označujú ako § 19 až 22.
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 až 23. Strašne nerád to čítam, ale povedali mi, že musí.
"21) § 4 písm. g) a § 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č..../2014 Z. z.", a to zákon 583 a zákon 597.
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 22 sa označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 24 a 25.
No a v závere je tam ešte: Za čl. XVII sa vkladajú nové čl. XVIII a XIX, ktoré znejú: Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 23/2004, 564/2004, 689/2006, 245/2008, 462/2008, 179/2009, 184/2009, 38/2011, 390/2011, 325/2012, 345/2012, 81/2013 a 464/2013 sa mení a dopĺňa takto:
V § 4d sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie: „o) prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti.“
Posledný odsek, teda čl. XIX znie: Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 462/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 4 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová, tie stoja zato, aby ste ich vypočuli: „ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti.“
Doterajší čl. XVIII sa označuje ako čl. XX.
Toľko slová pozmeňujúceho návrhu. Ospravedlňujem sa, že som proste to možno neurobil tak, ako som dostal doporučené, že možno som mal pracovníkov pána ministra navštíviť skôr. Ale v noci sa to nedá a boli sme málo šikovní.
Som presvedčený, že ak sme si vybrali z toho nášho ozaj širšieho návrhu, ako je ten váš, lebo mohli by sme sa baviť o vyznamenaniach. Ale dobre, vyznamenania, to je už zase istá symbolika dôležitá, ľudia si vyznamenania vážia, veď to viete. Ale to už je pre tých, čo možno odchádzajú so svojou protikorupčnou bojovnosťou. Ale ak chceme, aby v tejto krajine to fungovalo dobre, ja si myslím, že nikto z nás nemôže spochybniť význam vzdelávania v akejkoľvek oblasti. Ak sa zhodneme na tom, že už malých deťom je možné dať symbolicky s materským mliekom aj informáciu o tom, čo je a čo nie je charakterné, čo môžu a čo by nemali robiť, na čo môžu byť hrdé a za čo sa môžu hanbiť, ja som o tom presvedčený, že to tak funguje. Pretože sám si pamätám na rôznych ujov a tety, ktorí nám prišli do školy povedať, a bolo to možno v tom čase naivné, ale dodnes si to pamätám. Ja verím, že keď dáme spôsobom, ktorý je odôvodniteľný pedagogickými zákonitosťami, na známosť našim deťom aj to, že nám záleží, aby z nich vyrastali neskrivení ľudia, ktorých neskosí, nepoláme žiadna korupčná víchrica.
Mimochodom, slovo korupcia, staroindické reupt - zlámať, to je jedna krásna symbolika. Korupcia nie sú peniaze, to je lámanie charakterov, staroindické slovo je vložené do tohto. Možnože je aj iné vysvetlenie, to neni dôležité, mne sa páči toto staroindické.
Tak sa teda vynasnažme prijatím aj tohto pozmeňujúceho návrhu, aby lámanie charakterov pri boji s takou špinavou vecou, ako je korupcia, v budúcnosti bolo javom ojedinelým.
Ak ma ešte niečo napadne, tak sa ospravedlňujem, že sa prihlásim ešte do ústnej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. No, vážený pán kolega Lojzko Hlina, pán poslanec, vidíš, dostal si aj pochvalu na otvorenej scéne, zrejme sa potvrdzuje, že život je veľký režisér a dokáže v tejto sieni zákonnosti ešte nejeden zaujímavý kus zohrať.
Vieš, ja mám jedného obľúbeného novinára, volá sa Hríb, a strašne často s ním nesúhlasím, a je preňho typické, že veľmi rád pozrie sa na problém, ktorý je spoločenský, úplne z opačného pohľadu ako všetci ostatní, možno je tým zaujímavý, originálny. Vravím, nesúhlasím, ale neodpustím si ho sledovať. A ty mi, aj keď ťa mám rád a veľmi často hovoríš veľmi dobre, ale teraz si sa pokúsil vyliať s protikorupčnou vaničkou aj, aj to dieťa.
Lojzo, nesedí to, čo si povedal, pretože ty si sa vlastne pridal k tomu, čo tu naši kolegovia zo SMER-u hlásali dva a pol roka, až kým nedospelo to do toho štádia, že pán minister vnútra nadobudol iný názor. Že my tu budujeme udavačský zákon. Tak si sa k tomu, aspoň som tak vyrozumel, postavil. Ja vlastne rozmýšľam, keby toto mala byť pravda, verím, že to tak nemôžeš mysleť, prečo by si mi ty pred tými piatimi rokmi bol volal do lesov, keď sme sa vôbec nepoznali, že "poďme do toho, pán kolega, je to úžasné". To znamená, že by sme tiež boli obyčajní lesnícki udavači podľa toho.
Štefan, na teba nereagujem, ani nemám na to právo, ale ani chuť.
Ale, Lojzko, teba mám rád, toto si netrafil.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, aj tebe, Martin. Som rád, že si ma teda zaradil medzi tú kategóriu, ktorá by pri zmenách, ktoré navrhuješ, mala tiež právo sa uchádzať o pôdu, ale to len tak na úsmevný okraj.
Ja skôr chcem zareagovať na to, že si reagoval aj na kolegu Kuffu. A chcem teda využiť a trocha zneužiť práve tvoje vystúpenie na to, aby som zareagoval naňho, pretože chytala sa ma hrôza, keď som počúval o tom, že treba všetku pôdu dať do rúk súkromníkom, lebo štát je a priori ten najhorší hospodár, akého si len môžeme predstaviť.
Tu sa stále mystifikuje, že súkromníci sú tí vzorní a štát musí byť ten lump. Nie je to tak. Ak sa do štátneho podniku dostanú lumpi, bude lumpársky hospodáriť. Ak sa medzi súkromníkov dostanú lumpi, tak tiež budú lumpáriť. My sme povinní nerozdeľovať tu veci na štátne a neštátne, ale na férové a neférové, a tak nastavovať aj zákony. Tak sa ohradzujem voči tomu, aby sa tu jednoznačne tvrdilo, že štátne lesy sú hodné len na to, aby sme ich rozpredali medzi súkromníkov. Chráň pánboh túto krajinu, keby sa také niečo stalo, pretože príkladov o tom, že ani súkromníci nespasia lesné hospodárstvo, je strašne veľa.
A ja využívam prítomnosť pána ministra, aby jednoducho práve pod takýmto terminologickým slovníkom nikdy na ministerstve neuvažovali. Treba rozdeľovať na dobré a zlé a nie na štátne a neštátne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec, ja zdieľam váš údiv nad tým, že nebola prerokovaná zelená správa o stave poľnohospodárstva a o stave lesného hospodárstva. Ale zároveň k tomuto vášmu údivu pridávam aj isté rozhorčenie, ktoré je dané jednoducho tým, že v tomto rozhodnutí SMER-u ja osobne vidím neúctu voči 41 % územia krajiny, ktorú pokrývajú lesy, a tým aj zároveň neúctu voči obyvateľom, všetkým obyvateľom Slovenska, ktorých život je veľmi bezprostredne napojený na kvalitu alebo nekvalitu funkcií lesa, od ktorých je náš život veľmi závislý.
Preto opakovane vyjadrujem rozhorčenie a nepochopenie tohto kroku SMER-u.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, dovolím si navrhnúť, aby na rokovanie 39. schôdze pléna Národnej rady bola zaradená aj Zelená správa o stave lesného hospodárstva za rok 2013. Zdôvodňujem to tak, že lesy sú vskutku najvýznamnejším ekologickým, ekonomickým, ale aj sociálnym fenoménom, ktorý rozhoduje o stabilite a prosperite našej krajiny. Doteraz vždy táto správa bola každoročne prerokovávaná v pléne. A myslím si, že na návrh poslancov SMER-u bolo od toho upustené, sa stala veľká chyba, v ktorej ak budeme pokračovať, tak bude vyjadrením aj istej neúcty voči občanom tejto krajiny a ich životodarným potrebám, ktoré sú skutočne od lesov a s lesmi spojené. Verím, že využijete túto možnosť a túto veľkú chybu, aj keď sa to možno tak niekomu nezdá, dnešným hlasovaním napravíme, o čo vás prosím a vopred ďakujem.

Ďakujem za slovo. Štefan, škoda, že prejavuješ vo svojich príspevkoch, a teraz si to preukázal naplno, tak málo pochopenia, tak by som dokonca povedal, málo až ľudskosti. Pripomenul si mi rozhovor s pánom profesorom Zacharom, významným to lesníkom, ktorý kedysi mi povedal, že najväčší problém nášho sveta je v tom, že uplatňujeme v nesprávnom radení tri princípy, že najprv je ten egocentrický – ja, potom je ten antropocentrický, že teda ľudstvo, aj to ešte si vyberiem, že ktoré, a až potom je ten biocentrický, tá snaha o rovnovážne existovanie všetkých prírodných zložiek, do ktorých človek patrí ako nie nadradená, ako prirodzená súčasť. A otázka potom z mojej strany bola, že ako to zmeniť. On hovorí: veľmi jednoducho, úplne stačí, aby sme zmenili poradie fungovania týchto princípov a ich uprednostňovanie. Najprv skutočne musí byť ten biocentrický prístup k nášmu svetu, k tej malej guľke, na ktorej žijú tie miliardy. Potom si môžme dovoliť ten antropocentrický a potom možno na konci ten osobný egocentrický.
Ja viem, znie to možno ako idealizmus, ale, vieš, keby sa ľudia nesnažili o ideály v minulých stáročiach a tisícročiach, tak by sme tu dneska nesedeli. A preto si myslím, že posúdiť návrh Alojza Hlinu takými slovami, ako si posúdil ty, to je bezcitnosť.
Ďakujem.