Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 15:10 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Prednesenie interpelácie 24.9.2015 15:39 - 15:59 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis

50.
Dobré popoludnie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania, budem reagovať na štyri odpovede členov vlády Slovenskej republiky, a to v takejto postupnosti: Najprv na moju interpeláciu, ktorá bola smerovaná na ministra životného prostredia a zároveň na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tie odpovede prišli pod číslami 29 a 30. Potom budem reagovať na odpoveď pána ministra školstva, tá je pod číslom 32. A napokon posledná moja reakcia bude venovaná odpovedi, ktorá je uvedená pod č. 31, a interpelovaný bol predseda vlády Slovenskej republiky. Takže skúsme v tejto postupnosti.
Najprv k interpeláciám, ktoré zhrniem slovne, tematicky do jedného bodu, pretože aj pán minister životného prostredia, aj pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka boli interpelovaní v tej istej veci. O akú išlo?
Išlo o niečo, čo vypadá ako banalita, ale napokon, keďže vieme, že dokonalosť sa skladá z maličkostí, tak ani v tomto prípade určite o banalitu nejde. Išlo o niečo, čo sa udialo koncom júna v oblasti obce Cinobaňa-Hrnčiarky, Kotmanová, v peknom, dokonca veľmi peknom prostredí širšieho Podpoľania. Tu boli povolené úradmi štátnej správy výnimky na to, aby sa mohli uskutočniť preteky motocyklov Enduro, medzinárodné majstrovstvá Slovenska. Nič proti športu, tobôž ani proti motoristickému. V tomto prípade však išlo o výnimky, ktoré smerovali nielen k tomu, aby bolo možné vstúpiť na lesné cesty, ale priamo do lesných porastov, do prírody, ktorá má svoju cenu, o ktorej netreba rozprávať, a ktorú treba len chrániť.
Je zaujímavé, že tento počin pobúril mnohých, ale nepobúril tých, ktorých podľa mňa pobúriť mal a keď už nie pobúriť, tak aspoň ich donútiť k zamysleniu. Mnoho občanov, ktorí sa obrátili aj na mňa, že niečo také si nevedia predstaviť, boli prekvapení tým, že orgány štátnej správy na okresnej úrovni, ale aj obecné zastupiteľstvá takéto motocyklové preteky povolili, hoci sa jednalo o masívnu záťaž zhruba 250 motocyklov, ktoré lesnými porastami prechádzali dva dni.
Možno pri všetkej úcte k nadšencom, ktorí zorganizovali tento pretek, treba naozaj zdôrazniť, že došlo k veľmi zvláštnemu osláveniu júna, mesiaca poľovníctva, ku ktorému sme my starší boli vedení ako k niečomu, kde sa poľovníci prezentujú naozaj svojou všestrannou láskou k zveri, k prírode a starostlivosti o ňu. Nuž, takáto starostlivosť môže mať veľa výrazov a jeden z tých je aj taký, že 250 motocyklov zavýja dva dni v lesných porastoch a my hovoríme a prečo nie, však zákon nebol porušený, resp. zo zákona bola daná výnimka. A naozaj zákon, ak by sme chceli hovoriť len prísne v jeho intenciách, zrejme porušený nebol, pretože dotknutí majitelia pozemkov dali súhlas a štátne orgány, hoci nemuseli, ale sa rozhodli tento súhlas využiť na to, aby dali rozhodnutie o povolení takýchto pretekov.
Nuž záver, a to bude aj moja reakcia na odpoveď pánov ministrov, bol daný tým, že som využil svoje právo poslanca a spýtal som sa obidvoch príslušných ministrov, či takéto niečo považujú nielen za vhodné, lebo tam sa dalo tušiť, že keďže minister musí konať len podľa zákona, čo už s tým, ale či nie sú ochotní – a v tom je podstata – zamyslieť sa nad tým, či takýto postup je pre slovenské lesy a slovenskú prírodu v poriadku.
A čuduj sa svete, obidvaja páni ministri konali vo vzácnej zhode a oznámili mi veľmi lakonicky, že nevidia najmenší dôvod k tomu, aby do budúcnosti sa nad touto záležitosťou zamýšľali, alebo aby hľadali nejaké riešenia, napríklad také, že by mohli odporučiť svojim úradníkom, že výnimky sa bezhlavo nemajú dávať, pretože okrem šušťania listov potom také výnimky zaváňajú aj šušťaním kadečoho iného.
A tu chcem povedať, vážení páni ministri, pán Žiga a pán Jahnátek, že som veľmi sklamaný z vášho jednotného postoja, že sa nič nestalo. Predstavte si, že mnohí občania, ktorí nemajú možno tak naštudované zákony, ako majú vaše aparáty, sú presvedčení, že sa niečo zlé stalo. Nielen preto, že deň poľovníctva bol takto narušený, to by sme prežili, ale kvôli tomu, že takýmto prístupom naozaj bolo vytvorené veľmi nežiaduce prostredie pre danú lokalitu, veľmi nežiaduce príklady pre daných ľudí, ktorým sme odkázali, že keď sa chce, dá sa všetko, aj 250 motocyklov môže na výnimku jazdiť po lesných porastoch zóny, ktorú, keď ju poznáte, môžeme pokojne ju nazvať jednou z najkrajších nielen na strednom Slovensku.
Nuž nebudem navrhovať, aby odpovede pod č. 29 a 30 boli hlasovaním posudzované ako nenáležité, pretože to vôbec nie je potrebné. Za prvé predvídam výsledok hlasovania, a za druhé si myslím, že nie je dôležité, aby sme my tu vyjadrovali nespokojnosť. Bolo by veľmi dobré, keby obidvaja menovaní páni ministri vyjadrili nespokojnosť so svojimi podriadenými, ktorí im takéto odpovede pripravili; pretože viem, že ich nepíšu sami, ani na to nemajú určite dostatok času; aby ich upozornili, že takáto odpoveď by mohla zohľadňovať nielen zákonné normy, ale aj čosi, čo by minister mal spĺňať. To čosi znamená, že okrem poznania zákona má minister poznať aj svoju úlohu vysoko postaveného úradníka, ktorý vytvára istú atmosféru v spoločnosti. A ja si myslím, že týmto dvom ministrom sa svojím rozhodnutím, resp. svojou odpoveďou túto atmosféru v žiadnom prípade nepodarilo vylepšiť. Mrzí ma to.
Ale predsi treba zakončiť pozitívne. Vyjadrujem nádej, že od marca budúceho roku možno posty ministrov na týchto dvoch ministerstvách budú zastávať ľudia, ktorí budú mať nielen znalosti zákonov, ale ktorí by mohli mať aj také srdce pre túto krajinu, pre životné prostredie a pre lesy, keď už to majú v názve, tak mohli by to naplniť aj takouto snahou.
Pokračovať budem odpoveďou, ktorú som dostal od pána Draxlera, ministra školstva, ktorá sa týkala školského zákona, tá interpelácia, a odpoveď na ňu.
Išlo mi o pomerne jednoduchú vec. Mnoho učiteľov aj funkcionárov Slovenskej komory učiteľov bolo po prijatí školského zákona pomerne prekvapených tým, že pán minister pripustil predloženie a následne aj odsúhlasenie zákona, ktorý vôbec nezohľadňoval požiadavky, podmienky a isté veľmi závažné pripomienky množstva učiteľov aj množstva členov Slovenskej komory učiteľov.
Tu by som, pán minister, zdôraznil jednu vec, ktorá sa mi zdá taká príznačná v tej vašej odpovedi. Opäť neviem, či je to vaša štylizácia alebo je to text niektorých vašich úradníkov, ale taký múdry záver dávate do svojej odpovede. Prepáčte, začínam záverom. Hovoríte tam niečo také, že je dobré, keby sme uplatňovali vo svojom živote čo najviac vedeckých postupov a prístupov a snažili sa o to, aby bolo čo najmenej neobjektívnosti a pomýlenosti.
Nuž, ďakujem pekne. Tak trocha ste ma vyškolili. Pochopil som, že zrejme som svojou otázkou, že prečo bol prijatý školský zákon na základe takého masívneho množstva pripomienok a nesúhlasných stanovísk učiteľov, že to považujete za pomýlenosť a neobjektívnosť. Ako poslanec to musím zobrať, máte právo na takúto odpoveď. Len neviem, keďže túto odpoveď poznajú členovia komory učiteľov, učitelia, či si to oni zaslúžili od vás, že ich dávate do akéhosi podivného, zmätočného vreca ľudí, ktorí sú pomýlení, ktorí sú neobjektívni, ktorí neuplatňujú svoje vedecké alebo neuplatňujú vedecké prístupy k riešeniu problémov. Domnievam sa, že si nezaslúžili. A vy odpovedáte na tú moju zásadnú otázku, že prečo ste neuplatnili a prečo ste sa nesnažili zvážiť tú anketu, ktorú usporiadali učitelia medzi 1 400 školami, kde došlo k veľmi význačnému a príznačnému množstvu odpovedí na túto anketu, ktoré rozhodne mali vzbudiť vašu obavu, prečo ste sa nesnažili s týmito učiteľmi viac komunikovať a prečo ste nezohľadnili tie výsledky. A naopak, ste ich teda označili za akúsi neobjektívnu pomýlenosť.
Myslím si, že sám neveríte tomu, že takýto prieskum, takáto anketa uskutočnená na 1 400 školách v rámci vášho rezortu nemá dostatočný štatistický význam, že je úplne zanedbateľná z hľadiska hodnovernosti. A ak áno, tak potom možno bolo by bývalo namieste, keby ste mi, pán minister, boli odpovedali, že disponujete svojou anketou, svojimi otázkami a zistili ste teda, že je to niečo celkom iné, ako sa to javilo mne na základe podkladov od členov Slovenskej komory učiteľov. Nič také ste tam neuviedli. Naopak, a za to vám môžem aj poďakovať, ale to len potvrdzuje, že nie ste si istý v tom základe v tej odpovedi, že si sám uvedomujete, píšete, nie je to pokus o citát, ale nebudem veľmi ďaleko od pravdy, kde hovoríte, že si uvedomujete, že je problém príliš komplikovaný a že ho budete musieť otvoriť, aby bol vyriešený tak, aby sa závažné problémy v školstve vyriešili.
Nuž, pán minister, ale kedy vlastne chcete riešiť závažné problémy v školstve, ak nie školským zákonom, ktorý mal navodiť dôležité momenty, ktoré by priniesli uspokojenie v radoch desiatok tisíc učiteľov? Myslím, že ste prepásli príležitosť, a vaša odpoveď, kde teda mi hovoríte, že vy ste napokon rokovali a členovia významného inštitútu komory učiteľov, naopak, toto rokovanie považujú za veľmi povrchné a hlavne, že z neho nevyplynuli žiadne priznania ich pripomienok, už to všetko navádza atmosféru toho, že je to škoda, že ste nedokázali nie mne odpovedať na to, prečo tá anketa a prečo tie rokovania, ale že ste nedokázali využiť možnosť, ktorú ste predložením tohto zákona mali. A nezabudnime pripomenúť, že o krajnú nespokojnosť v tomto prípade išlo práve v tom smere, že školské rady ako inštitút demokracie, demokratického riadenia na našich školách boli vaším zákonom, zákonom, ktorému ste sa podrobili povedzme. Možnože neboli tie texty všetky z vašej hlavy a z vášho ministerstva, ktorým ste teda demokraciu demontovali a nechali ste sa školské rady zahrať alebo nechávate sa zahrať na orgán, ktorý môže rozhodnúť, ale v konečnom dôsledku mu odkazujete, že aj tak bude mať konečné slovo zriaďovateľ, čo vytvára veľké nebezpečie, pretože prípady, ktoré hovoria o tom, že sa to pod kuratelou zriaďovateľov zďaleka v našom školstve nedeje tak, ako by sa malo, vôbec nie sú ojedinelé.
Takže ani v tomto prípade nenavrhujem, aby vaša odpoveď bola považovaná alebo bola posúdená hlasovaním pléna za nenáležitú. Skôr vás prosím, keďže sám mi v odpovedi dávate, prakticky priznávate svoj spôsob rozmýšľania, že si uvedomujete, že sa tie veci musia riešiť a že sa to musí otvoriť. Nuž už asi veľa času neostáva, ale asi teda využite ešte ten zostávajúci čas na to, a možno budete členom aj budúcej vlády, aby sa doriešili. Pretože ja neviem, do akej miery dochádzajú k vám hlasy vašich učiteľov, lebo niekedy to tak býva, že na vrchole pyramídy je človek síce šéfom všetkého, ale v konečnom dôsledku tá pravda sa k nemu dostáva veľmi ťažko, pretože ste obklopený možno množstvom úradníkov, ktorí vám nehovoria celkom to, čo by vystihovalo objektívnu realitu vo vašom rezorte. Ale skúste uveriť tomu, že Slovenská komora učiteľov a jej anketa, ktorou oslovili 1 400 škôl, a najmä výsledky tejto ankety sú dostatočne závažné na to, aby ste im venovali väčšiu pozornosť, než by človek mohol usúdiť z vašej pomerne strohej odpovede.
Toľko k tejto druhej časti, kde som reagoval na odpoveď pána ministra Draxlera vo veci školského zákona a hlavne nespokojnosti učiteľov s prístupom, resp. postupom, ktorá je pod číslom 32 v zozname.
A posledná interpelácia bola venovaná pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Je pod číslom 31 a týkala sa témy, ktorá už tu dnes v pléne zaznela, a to témy cestného obchvatu obce Dvorianky na východnom Slovensku.
Možno teraz príde aj otázka, že prečo by mal predseda vlády odpovedať na túto rýdzo technicko-dopravnú vec. Nuž kvôli tomu, bol tu pán predseda, už nie je, pán predseda, kvôli tomu, že ja som poukázal na fakty, kde zjavne už možnosti vašich podriadených, vašich ministrov boli buď vyčerpané, alebo neboli využité, pretože som vás upozornil na závažné veci. Nie na to už známe, ako trpia občania Dvorianok z titulu popraskaných múrov, nadmerného hluku, nadmerného znečistenia, ale kvôli tomu, že zjavne im bolo vysvetlené, keď sa domáhali svojho práva vedieť, aká bude postupnosť v príprave obchvatu, ktorý by to mal riešiť, že im prišla odpoveď veľmi lakonická z vášho Úradu vlády, a to považujem za dostatočný dôvod na to, aby ste sa zamysleli nad svojimi úradníkmi, že vraj občania nemajú právo stanovovať Úradu vlády, čo má kontrolovať a kde má na ktoré ministerstvo v akej veci ísť. A oni sa domnievali, že vám môžu v tejto veci poradiť, pretože zjavne došlo k tomu, že na ministerstve dopravy vládou stanovená úloha, ktorá bola stanovená 24. júna minulého roku, o zabezpečení nevyhnutných finančných prostriedkov na predprojektovú prípravu tohto obchvatu nebola splnená.
To znamená, že úlohu, ktorú ste dali svojmu ministrovi, tento nesplnil, a teraz vzniká tu otázka, že koho sa na to spýtať, prečo sa úlohy vo vašej vláde neplnia. Nuž, dovolil som si preto adresovať túto otázku vám, aj keď vy ste mi odpovedali úplne najstručnejšie, že v takomto prípade predsi sa mám obrátiť na rezortného ministra a nemám, neni veľmi dôvod, aby som sa na to spytoval predsedu vlády.
Nuž, domnievam sa, pán predseda vlády, že pri takejto súvislosti, na ktorú upozorňujem, dôvod vari asi na to nejaký je. Ale bol to nie jediný dôvod, bol tam ešte jeden dôvod, a to ten, že samotní občania dostali informáciu, ktorá nebola objektivizovaná, že je dosť pravdepodobné, že z titulu toho enormného zaťaženia dopravnej tepny prechádzajúcej ich obcou dochádza v niektorých obdobiach dňa k prekročeniu niektorých chemikálií vo vzduchu, a konkrétne malo ísť o oxid dusičitý. Ale že im nemôžu túto vec potvrdiť meraním, ale im poradili – veľmi zvláštne na pracovníkov štátnej správy, že si majú nájsť súkromnú firmu, ktorá zabezpečí takéto meranie a tým pádom teda že sa zistí skutočný stav. No, myslím si, že toto je – slušne povedané – nenáležitá reakcia, aby občania, ktorým povie štátny úradník, že pravdepodobne dochádza k prekročeniu závažných limitov chemikálií vo vzduchu, ktorý musia dýchať, sa im zároveň odporučilo, že ak by chceli teda vedieť, či naozaj, tak nech sa páči, môžu si najať za svoje peniaze meraciu inštitúciu, ktorá im to zmeria.
Vážený pán predseda vlády, aj v tomto smere si dovolím povedať, že vaša odpoveď mohla byť minimálne zameraná do tej oblasti, že či ste alebo nie ste spokojný so svojím ministrom dopravy a či považujete alebo nepovažujete jeho prístup pri zabezpečovaní potrebných prostriedkov na danú aktivitu obchvatu štátnej cesty obce Dvorianok za dostatočnú. A tiež by možno bola bývala náležitá aj odpoveď, ktorá by sa týkala toho, či je to v poriadku, keď občanom orgán štátnej správy, odborný úrad hovorí, že pravdepodobne ste ohrození, ale keď to chcete zistiť, či naozaj, tak nájdite si nejakú firmu, zaplaťte si ju a ona vám to zmeria. Nie je to podivný postup, pán predseda vlády?
Ja si myslím, že je. Škoda, že ste sa práve týmto motívom, na ktorý som vás upozornil mojou interpeláciou, ktorej odpoveď je už pod tým spomínaným číslom 31, nezamerali. To je moja reakcia.
Teda záver je ten, že nežiadam ani o jednej z týchto odpovedí hlasovať, ale prosím interpelovaných členov vlády Slovenskej republiky, aby možno viacej dohliadali na to, čo ich úradníci do odpovedí napíšu.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 10:53 - 10:55 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis

68.
Ďakujem za slovo, ďakujem aj za pripomienky.
Alfou a omegou toho, čo som chcel povedať, je to, že by som vedel úprimne porozumieť všetkým krokom – aj tým kritizovaným – premiéra tejto krajiny, keby to bola investícia, ktorá by pomohla riešiť kritickú situáciu množstva rodín na východnom Slovensku, ktorú si zrejme mnoho poslancov v tejto sieni zákonnosti neuvedomuje. Že aj tie prehrešky, ktoré tu sú vytýkané, by som ja bol ochotný považovať za primerané veľkosti významu toho, že množstvo ľudí z Vranova, z Trebišova, z Medzilaboriec, zo Stropkova by mohli spádove dochádzať so svojou ešte stále nestratenou schopnosťou vedieť ovládať sústruhy a zariadenia a stroje a prístroje zo strojárskej výroby do Košíc, do ich okolia alebo niekde proste do lokality, ktorá by bola primeraná. A že je to otázka len toho jednania, na ktoré som zvedavý, že ak ideme zaplatiť 400 miliónov štátnej pomoci, úžasnú čiastku, ktorá nemá údajne ešte ani približne nejakého konkurenta v doterajších investičných pomociach, tak že koľko by bolo treba ešte priplatiť, aby sme dokázali v tých neľahkých jednaniach Jaguar presvedčiť, aby prišiel na to východné Slovensko, kde sú podobné podmienky. To ma zaujíma úprimne a mrzí, že už je to len otázka, ktorá je zrejme otázkou len pre túto chvíľu, ale už nie pre tých chudobných ľudí na východnom Slovensku.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 10:39 - 10:45 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis

58.
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, len stručne a možno aj trocha z iného konca.
Chcem sa tak úprimne zastať možnože pána Roberta Fica z toho pohľadu, že predpokladám, že naozaj neexistuje krajina, ktorá by sa z príchodu povedzme v tomto prípade Jaguara, Land Rover, alebo akejkoľvek veľkej investície úprimne nepotešila. A pravdepodobne neexistuje ani premiér žiadnej takejto krajiny, ktorý by nemal takýto záujem. Takže potadiaľto by tá možno aj chápavá rétorika bola namieste.
Už trocha menej chápavé z môjho pohľadu bude posúdenie toho, že prečo musíme – hoci zákonom – porušiť isté doterajšie zákonné práva krajiny, jej kultúrnych hodnôt, jej prírodných pamiatok, a to preto, že potlačíme obligátne súčasti územného konania. To sa mi zdá, že je to istá neúcta ku krajine, čosi, čo síce vyriešime zákonom, ale viete, tu je otázka, či môžem na potlačenie zákonnosti iným zákonom vybudovať dobrú vec. Tak ako na zločine nie je možné vybudovať zákonnosť, tak si myslím, že ani na potlačení oprávnených a dovtedy zákonom uznávaných nárokov, prebitej aj vyšším zákonom, nie je možné postaviť úplne dobrú myšlienku.
Ale aj tam, keby som možno bol na mieste pána Roberta Fica, ktovie, či by som nepovedal, mám tú možnosť, potlačím doterajší zákon silou iného zákona. Ba keby mi niekto vyčítal, že je to už štvrtá automobilka, že sa to Slovensko začína preklápať na ten západ, že Volkswagen, Peugeot, Kia tak tlačia ten západný cíp kdesi k zemi váhou tisícov áut, ktoré tu vyprodukujeme, aj tam by sa dalo povedať, že rozumiem pánovi Ficovi, lebo dnes sú to automobily a možno tá pracovná zručnosť ostane zachovaná vďaka tomu, že isté obdobie, nebude to naveky, tu bude podporená schopnosť ľudí nielen sa zamestnať, ale nezakrnúť vo svojom vývoji aj vďaka produkcii automobilov.
Ale moment, kde prestáva moje porozumenie pre pána Roberta Fica úplne a kde si hovorím, že toto by som už neprekonal, je ten moment, ktorý hovorí o tom, že to Slovensko sa nám príliš preklopilo naozaj s týmito investíciami v smere východ – západ, a že považujem to už za bezcitnosť, nie voči krajine, jej územným hodnotám, kultúrnym a prírodným, potlačením územného konania, ale to už považujem za bezcitnosť voči ľudu, ktorý v tejto krajine platí rovnaké dane a ktorý žije na východnom Slovensku.
Naozaj možno tomu niektorí nerozumiete a poviem taký extrémny príklad. Niektoré domácnosti na východnom Slovensku splachujú WC až večer. Viem, že to trocha až zasmrdelo, a viete kvôli čomu? Lebo majú zrátané, že nemôžu minúť toľko vody. Absurdné, ale nie vymyslené.
Ak sme si dovolili zaplatiť možno 400 miliónov eur na to, aby sme kúpili Jaguar, tak hovorím, dobre, budiš, ale potom prečo sme nezaplatili 450, aby sme kúpili Jaguar s tým, aby prišiel možno nie do tých Medzilaboriec, ako tu kolega povedal, možno do tej obrovskej spádovej oblasti, do tej prírodnej, južnej časti východného Slovenska, kde sa spájajú mnohé toky a cesty v okolí Košíc, v okolí druhého najväčšieho mesta na Slovensku, kde máme letisko, kde máme neďaleko autostrádu, kde máme infraštruktúru a kde máme stovky, tisíce ľudí, ktorí boli voľakedy vo Vihorlate, ktorí boli voľakedy vo Východoslovenských strojárňach, ktorí jednoducho ešte stále možno nezutekali všetci na západ a vedia ešte, ako sa postaviť ku sústruhu, a týmto ľuďom sme mohli dať v Jaguari robotu. Možno tu na západe bude problém niektorých nájsť a tam na východe sa núkajú.
Nuž, pán premiér, tu končí moje porozumenie pre vaše rozhodnutie, ktorému som do istej miery porozumel, ale nerozumiem, prečo sme nedokázali posunúť túto investíciu do oblasti Kechnecu alebo lokality, ktorá je už viac-menej pripravená na tento účel. Všetko je to otázka jednaní, ja viem, že nemohli byť jednoduché a že ťažko niekomu povedať, príď a ešte ti aj presne povieme, že kam. Ale neverím, že sa to nedalo, alebo moja teda otázka znie: Viete nám zodpovedať v tejto súvislosti otázku, ktorá by znela, koľko bolo treba ešte prihodiť, aby sa Jaguar bol ochotný rozhodnúť pre lokalitu na východnom Slovensku, ktoré túto investíciu veľmi potrebuje a ktorá mohla nerovnováhu, ku ktorej tak často rozprávame, výrazne vylepšiť v prospech množstva tých nezamestnaných, ktorí majú na východnom Slovensku základné problémy, so základnými životnými potrebami, ich zabezpečením?
Škoda, snažil som sa byť chápavý, ale toto je moment, ktorému nedokážem porozumieť, a je mi ľúto, že takáto významná investícia nebola využitá práve preto, aby chudobní trocha zbohatli.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.9.2015 10:01 - 10:02 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám povedal, že práve v týchto chvíľach sa začína v našej kinosále veľmi zaujímavá medzinárodná konferencia, ktorá sa venuje obnove malých vodných cyklov. A je to teda dôležitý príspevok aj nášho parlamentu k parížskej konferencii, ktorá bude samitom venovaným klimatickým zmenám. Je to konferencia pod patronátom podpredsedníčky pani Jurinovej. Je veľmi dobre obsadená. Prednášateľmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ale nie je to procedurálny návrh. Tu nám oznamujete konferenciu. Poslali ste všetkým poslancom e-maily tak, že je to oznámené.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ja teda som nechcel zneužiť tento inštitút, ale dovolil som si dať návrh, aby teda poslanci sa toho zúčastnili, pretože je to tiež príspevok k tomu, aby sme nemali problémy s migrantmi, keď budú klimatické problémy vyriešené.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2015 20:50 - 21:04 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis

206.
Dobrý večer. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, možno začnem tými slovami, ktoré povedala pani podpredsedníčka proste v dobrej viere, že teda pokračuje naše rokovanie trocha pružnejšie možno, ako čakala, ale možno to hneď aj použijem ako metaforu, že dobre nám to odsýpa.
No myslím, že v Európe to odsýpa dobre, len nevieme presne, či tým správnym smerom. Mne sa zdá, že napriek tomu, že v tejto miestnosti sú stovky žiaroviek a osvetľujú naše nočné rokovanie, ale nad Európou, nad Európou sa zmráka a možno celé toto rokovanie, ktoré sa do istej miery zúžilo na také technikálie, kto všetko čo porušil a kto všetko čo vybojoval, možno to treba dať do takého širšieho kontextu, že možno sa zrýchľuje proces negatívnych javov a že by sme to mali vedieť pozorne prečítať, kam smerujeme. Lebo ak nás ešte pred časom Grécko zaujímalo ako problém číslo jedna, dnes Grécko ako keby už vybledol ten problém, alebo už nie je na prvých stránkach svetovej tlače. Potom prišla Ukrajina a pri tej by som sa aj trocha pristavil.
Ukrajina má 50 miliónov obyvateľov, necelých, čo ak by sme namaľovali takúto víziu, že konflikt, ktorý tam horí už dva roky, nehasne, ale stále blčí viac a viac a ľuďom prestane byť jedno na Donbase, či im padajú do záhrady a na ich strechy americké, ruské, ukrajinské, alebo ja neviem aké rakety, a povedia si, že sa tam už nedá žiť a jednoducho sa zdvihnú, istá medza trpezlivosti sa naplní a zdvihne sa z 50 miliónov Ukrajincov pár miliónov a začnú sa hýbať a možno sa tak skoro nezastavia a možno prídu až na hranicu Podkarpatskej Rusi a Slovenska a zrazu ich budeme mať tu na území Slovenska stotisíc, päťsto-? A budeme volať: Nedá sa, je ich priveľa a je tu obrovský problém, Európska únia, pomôž! A možno dostaneme takýmto spôsobom odpoveď za našu nevernosť, za naše obavy, za našu istotu, že tento problém nie je riešený správne? Trocha je to možno pritiahnuté za vlasy, ale je to úplne vylúčené, že práve takýmto spôsobom by sa nám náš dnešný postoj voči kríze, ktorá je naozaj mimoriadne veľká a nemá obdobu, mohol vypomstiť už v dobe, ktorá nie je veľmi vzdialená?
Domnievam sa, že by sme teda nemali tak jednoznačne túto diskusiu viesť v tej rovine technických výhrad o tom, kto všetko porušil zákony schengenských hraníc.
Je pravda, treba trvať na dodržiavaní zákonov. Kto všetko je ekonomický a kto všetko je vojnový utečenec, kto všetko má mladú krv a uteká za lepším a kto všetko už je starý a uteká naozaj kvôli tomu, že sa veľmi bojí o svoj život, lebo to nie je možno ten najsprávnejší prístup k tomuto problému, aj keď chápem a oceňujem, že to, čo tu povedalo mnoho mojich kolegov predrečníkov, malo jasné posolstvo a nedá sa tomu vytýkať nič. Okrem jednej maličkosti.
Tie pretraktované kvóty, tie kvóty, ktoré sa stali výrazom, ktorý možno už znervózňuje, ktorý je určite najviac a najčastejšie v tejto súvislosti vyslovovaný, tento terminus technicus. No naozaj je náš prístup ku kvótam taký úmyselno stadiaľto zaznievajúci jedine správny? Nemám ani tak na mysli tie predpísané kvóty, ktoré oprávnene sú kritizované ako vec neriešiace. Ale tie kvóty, ktoré sme možno mali už dávno si určiť sami. Kvóty, ktoré nám nenadiktoval Brusel, ale naša ľudskosť. Obyčajná základná povinnosť pomáhať. Často to tu povedali niektorí kolegovia, že áno, nemáme s tým problém. Vieme, že keď už niekto je v horiacom dome, tak mu nemôžme predpisovať, že či mal v poriadku vypísané protipožiarne opatrenia. Alebo príklad s tým topením. Ale v tomto prípade naozaj už bolo treba jasne si povedať, že tu tá naša ľudskosť, prirodzená to vlastnosť nielen Európana, mala nám našepkať a mala to našepkávať aj pánovi premiérovi, že také striktné odmietnutie nadiktovaných kvót je možné jedine za podmienky, že máme vlastné. Že vieme ponúknuť, že existuje schopnosť Slovenska zrátať technické, organizačné, územné, ekonomické, kultúrne, sociálne, neviem ešte aké kapacity Slovenska a povedať si, áno, aj keď nikdy to nebude presné číslo, domnievame sa, že vieme stanoviť kapacitu Slovenska pre riešenie utečencov z vojnových oblastí na isté číslo. A možno to mohla byť veľmi jasná odpoveď, akási protiargumentácia tomu bruselskému diktátu.
Ale, prosím, povedať, že sto, to môže niekto považovať za primeranú reakciu na európsku výzvu? Ja si myslím, že to bola aj zásadná politická chyba vlády. Akási neschopnosť predvídať reakciu. To je tak, ako daňovníkom sa hovorí, že máte vedieť, keď príde vám daňová kontrola, niečo podstrčiť druhej strane, a teda tomu kontrolórovi, aby niečo našiel, aby sa mal čoho chytiť. My ako keby sme zabudli Bruselu v tejto veľmi zložitej situácii, kde vôbec sa nebudem stavať do role človeka, ktorý povie niečo objavné alebo mimoriadne prospešné, ako keby sme zabudli, že sme mali ponúknuť naše riešenie. Predsi zaťať sa a povedať, nie, my nikdy nie, je naozaj krátkozraké. Aj kvôli tomu príkladu s Ukrajinou, ktorý nie je až taký nereálny a ktorý nás môže veľmi bolestivo dobehnúť už v reálnej dobe. A preto si myslím, že toto bola veľká chyba a bude treba, možno ešte nie je neskoro, riešiť možno už budúci týždeň náš spôsob prístupu k tomuto problému práve takouto ponukou, že Slovensko je dostatočne hrdé, sebavedomé a znalé svojich možností, aby neponúklo sto miest pre utečencov, ale aby ponúklo niečo, čo môže byť hodné našich možností. Takže nezvážili sa potenciály Slovenska a urobila sa politická chyba.
A ešte jedna súvislosť, o ktorej si myslím, že tiež by mohla zaznieť, je to súvislosť, že Slovensko je čosi zo svojej histórie veľmi dlžné samo sebe. Vieme, že sme pre vyše štyridsiatimi rokmi veľmi ľahkomyseľne vyviezli desiatky tisíc obyvateľov na smrť. Vyviezli sme vtedy aj svoju ľudskosť alebo minimálne mlčali sme tam, kde bolo treba prehovoriť. Nechcem to kritizovať, je to proste historické bremeno Slovenska. My vidíme v tejto situácii, ktorá tu vznikla, možnosť pre Slovensko nájsť istý spôsob rehabilitácie? Možno je táto súvislosť ťaživá, možno nie celkom presná, lebo je tu iná doba, iné okolnosti, ale toľkí ste to už pospomínali dnes, ten utorňajší prejav vladyku Vasiľa, a mne sa vidí, že túto časť, ktorú on venoval práve otázke ľudskosti, by bolo treba priklincovať na všetky chrámy Slovenska, a nemusia to byť len chrámy, aj tu v Národnej rade by to mohlo byť napísané. Je to určite naša povinnosť. Aj historická, aj aktuálna, pretože to jednoducho velia základy človečenstva, takýto prístup.
Rovnako sa mi nezdalo a zareagujem aj na to, že keď áno, že by sme niekomu aj predsi len otvorili tú náruč, ale dopredu stanovíme aj otázku konfesie, s akou to má ten utečenec prichádzať. Zdá sa mi to tiež ohromne neľudské, nesprávne dopredu hovoriť, že zaklopal si mi na dvere, ale ja sa ťa spýtam, aké máš náboženstvo, a potom ti možno pomôžem. To predsi tiež, a hovoril aj predrečník o tom, to predsi nie je v súlade ani s ľudskosťou, ani s kresťanstvom. Je to problém, ktorý sa dá obracať na mnoho spôsobov, a ja vás nedokážem ani občanov obohatiť o riešenie, ktoré by bolo za hodnotu povedať, a preto nebudem už o tom dlhšie hovoriť.
Len skúsim spomenúť to na záver, čo som povedal v jednej faktickej poznámke ešte na úvod tohto rokovania. Sedel tu aj pán minister zahraničných vecí a ja som sa vlastne aj tak dovolal, že aby to podporil, ale myslím, že tomu neprikladal vážnosť, respektíve považoval tú vec možno za nie dôležitú. Ide o otázku toho, že sme naozaj pred historickou možnosťou práve v tejto súvislosti povedať v Európe dosť dôležité a hlasné slovo ako predsednícka krajina. Pozrel som si to trio, ktoré vždy vzniká z krajiny, ktorá predchádza, ktorá je potom a ktorá nasleduje, my máme päť dôležitých regulí, ktoré boli už prijaté ako opatrenie pre trio, ktoré vytvára Holandsko, ktoré príde od januára, my od júna a nasleduje po nás Malta. V tom triu, ktoré sme už teda schválili, respektíve v tom programe, je päť dôležitých priorít, ktoré má toto trio vyriešiť, respektíve ktorému sa má venovať prioritne.
A ja by som prosil a v tom vidím možno taký maličký kúsok konštruktívnosti v tom, čo teraz mám možnosť pred vami povedať, aby veľmi operatívne bol tento program rozšírený práve o otázku stratégie riešenia tejto obrovskej krízy, ktorej hranice si nevieme predstaviť, nevieme, kam to bude všetko smerovať, tušíme, že ani päťmetrové, ani päťdesiatmetrové múry to nemusia zastaviť. Tušíme, že geometrický nárast ľudí, ktorí sa dajú do pohybu, môže byť nezvládnuteľný, a preto si myslím, že takúto možnosť, ktorú máme ako predsednícka krajina, by sme mali teda neodkladať až od toho 1. júla, ale už teraz prijať aj doplnenie programu, aj zásady, podľa ktorých by sme tento program vedeli naplniť konkrétnymi predstavami, požiadavkami, pokynmi.
Určite nebude Európska únia na to stačiť sama, bude potrebné iniciovať aj OSN, aj Bezpečnostnú radu. Možno sú to všetko veľké predstavy, ale nič iné neostáva, len použiť pre tú malú guličku menom Zem všetky hybné sily, ktoré dokážu tú obrovskú riavu, ktorá sa dáva do pohybu a ktorej konca nevidíme, zastaviť, usmerniť, vyriešiť. Myslím, že nepôjde to bez porozumenia veľmocí, ale ja si myslím, že hlas predsedníckej krajiny alebo toho tria nie je natoľko bezvýznamný, aby sme sa o to nepokúsili už v najbližších dňoch, a možno príprava takého svetového summitu, ktorý by to mohol pomenovať a nájsť riešenia, za účasti veľmocí z jednej aj druhej strany by sa mala rozbehnúť veľmi rýchlo, pretože na hodinách Európy tiká vysoký čas.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 15:10 - 15:11 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis

70.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán premiér, naozaj sme na jednej lodi a vy ste na kapitánskom mostíku. Uznávam, že nie je to jednoduché a asi všetci vieme, že kapitáni z tej svojej výšky svojho mostíka musia vidieť dopredu. A asi to nie je vždy možné, ale napriek tomu mám otázku, či v tejto súvislosti, a tak trocha to nadväzuje aj na kolegu poslanca Poliačika, ako keby sme sa dohodli, či vaše kapitánske vyhlásenie spred niekoľkých týždňov, že pozíciu Slovenska z lode menom Slovensko vidíte v tom, že pri prerozdeľovaní 40-tisíc utečencov môže Slovensko prijať písmenom aj slovom, aj číslicou 100 ľudí, bolo hodné kapitána lode menom Slovensko. Či náhodou v tom nie je príčina toho, že dnes tak často pertraktované slovo "kvóty" sa nám vracia ako bumerang? Ponúknuť stovku, potom tuším zvýšené na dve stovky, sa mi zdá nehodné vašej kapitánskej pozície. A možno tam je príčina toho, že dnes máte proti sebe kvóty, ktoré považujete za hlavného nepriateľa, ale vaša kvóta bola nedôstojne nízka.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 14:22 - 14:23 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis

46.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda, spomenul si vo svojom príhovore aj včerajší prejav v Šaštíne vladyku Vasiľa a musím povedať, že sa pridávam k tomu, že to bol pozoruhodný prejav, aj my luteráni sme ho počúvali s porozumením a veľmi sa mi páčil, keď to poviem trocha odľahčene. Ale dovolím si pokračovať presne tam, kde si svoju citáciu ukončil, ktorá ma zaujala a považujem ju prinajmenšom za tak dôležitú ako tú, ktorú si si vybral ty.
Citujem: "To, čo nás ale duchovne trápi a znepokojuje, nie je ani tak technický mechanizmus riešenia problému migrantov, ale vnútorná dispozícia ducha, ktorým k nemu pristupujeme." Koniec citátu a koniec aj mojej faktickej poznámky.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.9.2015 13:09 - 13:10 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis

8.
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Navrhujem, aby sme zaradili do rokovania tejto schôdze aj bod, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaviaže vládu Slovenskej republiky rozšíriť už schválený program predsedníckeho tria Holandsko, Slovensko, Malta, teda predsedníckeho tria Európskej únie, o ďalší bod, a to riešenie stratégie utečeneckej krízy.
Myslím si, že tých päť prioritných bodov, ktoré sú schválené, sú správne, sú dôležité, ale už nie sú tak aktuálne. Takže nenavrhujem ich vypustiť, ale rozhodne doplniť. Využijem aj prítomnosť pána ministra zahraničných vecí, aby takýto návrh podporil.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.7.2015 17:12 - 17:12 hod.

Ján Mičovský
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, keďže sa stotožňujem s tým, ako argumentoval pán poslanec Poliačik, nemôžem sa ani ja zúčastniť tejto voľby, ani ako zapisovateľ. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2015 16:48 - 16:50 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis

74.
Ďakujem za slovo. No moja skúsenosť je taká, že by som zrejme nezaplakal, keby tvoj návrh prešiel. Je síce nereálny, ale fakt je ten, že z tých 60-ch zasadnutí myslím, že som sa zúčastnil drtivej väčšiny, možnože som chýbal na troch, štyroch, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že mám smutnú skúsenosť, že väčšina prerokovaných bodov bola jednoznačne prevalcovaná vždy väčšinou, demokraticky, to nespochybňujem, ale pocit zmysluplnosti z toho rokovania som nejak nemal, pretože nech akokoľvek spomínam, vždy to bolo skôr formálne z hľadiska nejakého obrusovania zákonov. Tie chvíle boli veľmi vzácne. Skôr teda išlo o rutinný postup.
Čo sa týka pána predsedu Fecka, už som to povedal minule a musím to teraz zopakovať, že zvoláva tento výbor naprosto v súlade s rokovacím poriadkom, a disciplinovane ho vedie. To, že mu aj nedávno neprišli poslanci zo SMER-u, to je vec, ktorú nemohol ovplyvniť, a zvolanie termínu na ten dátum, už som vysvetlil, bol podmienený účasťou veľvyslankyne OSN pre klimatické zmeny.
No a do tretice si myslím, že z hľadiska možno istého pokusu o ľudskosť a dôslednosť na Slovenskom pozemkovom fonde bolo by treba využiť možno prekvapivú prísnosť pani generálnej riaditeľky Matečnej, ktorá v súvislosti s veľmi podivnými, keď to tak slušne nazývam, spôsobmi, aké tento fond uplatňuje pri poľovných revíroch a ich prenájmoch, už odvolala a zároveň aj prepustila nejakých pracovníkov.
Nuž, možno je tu čas, aby sa teda naozaj na tie zmluvy, ktoré si spomínal, sa pozrela generálna riaditeľka týmto spôsobom, a povedala: buď poriadok, alebo ja.
Ďakujem.

Skryt prepis