Videokanál poslanca

Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení občania, predovšetkým by som chcel povedať niečo za neprítomného pána poslanca Mikuláša Hubu, ktorý teda mi nechal istý odkaz, o ktorom si myslím, že by bolo dobré, pokiaľ on to už nestihol, keby tu zaznel.
Určite dnes za niekoľko posledných hodín máme tu množstvo rôznych informácií, ktoré mali spochybniť kompetentnosť pána ministra pri kauze, ktorá sa tu preberá teraz. Ale je tu jedna vec, ktorá ho tak trocha možno, je dobré, keď to zaznie, pretože v tom množstve rôznych údajov sa môžeme my aj vy, občania, strácať a môže tu vzniknúť oprávnená otázka, že kde je vlastne pravda, že ubližujeme pánovi ministrovi, alebo naozaj je to všetko v poriadku?
A je tu jedna vec, ktorá je úžasne jednoduchá, priehľadná a stopercentná, neostane tu ani najmenšia pochybnosť. Viete, ako sa to hovorí, že keď niekto teda má čisto, poriadok na stole a vie robiť drobné veci poriadne, tak je potom taká šanca, že urobí aj tie veľké. Ale ja tu dávam do pozornosti jednu vec, kde s plnou vážnosťou nie na 99,9, ale na 100 % môžem povedať, že pán minister Žiga pravidelne porušuje zákony. Úplne natvrdo. Budete možno prekvapení, ako hovorím, sú to maličkosti, ale tie dávajú možnosť potom extra povedať, že ak v maličkostiach dokážeme porušovať zákon, nuž aká to tam istota, že v tých veľkých veciach máme všetko v poriadku.
A viete, aká je to maličkosť? Pán minister, tak ako každý člen vlády, je povinný odpovedať na interpelácie poslancov podľa rokovacieho poriadku, podľa zákona o rokovacom poriadku do 30 dní. A pán poslanec, pán profesor Huba mi tu nechal odkaz, ktorý chce, aby zaznel. A urobte si z toho názor sami.
Pán minister Žiga na interpelácie pána poslanca Hubu, inak je to poslanec, ktorý v tomto VI. volebnom období predniesol na členov vlády, myslím, že absolútne najväčší počet interpelácií, viackrát neodpovedal podľa zákonného termínu do 30 dní, nebolo to ani na 31. alebo 32., bolo to možno na 40. Poviete si možno, maličkosť, no naozaj republikou to nezatriaslo, ani pánom poslancom Hubom, len ak si uvedomíme, že pán minister je vysoký štátny predstaviteľ, ktorý disponuje obrovskými právomocami, obrovským aparátom ľudí, ktorí dbajú na zákonnosť tejto krajiny na rezorte životného prostredia, ako je to možné, že pán minister takú jednoduchú vec, ako je odpovedať včas podľa zákona na interpeláciu poslanca, to znamená na člena toho zboru, ktorému sa on zodpovedná, nedokáže viackrát včas. Je to naozaj maličkosť? Áno, je to maličkosť, ale zároveň je to veľká vec, pretože to spochybňuje všetky tvrdenia pána ministra Žigu, ktoré tu dnes predniesol, aj keď musím hneď dodať, že som bol prekvapený slabosťou jeho argumentácie. Bývali sme zvyknutí pri týchto príležitostiach na lepšie argumenty alebo aj na to, že na väčšinu argumentov sa zvyklo reagovať. Zaujímavé, tentokrát sa to nejak nepodarilo a môže byť príčina v tom, že asi nebolo čo uchopiť.
Zablúdime do jednej historickej situácie, ktorej bude za pár dní 2 065 rokov. Dosť dávno sa to udialo. Tiež sa jednalo o jednu rieku a tiež sa jednalo o jedného človeka, ktorý vstúpil do histórie a ktorý tú rieku prekročil a tú históriu zmenil. Asi v tejto chvíli ťažko odhadnúť, čo mám na mysli, ale nerobím z toho hádanku. Je to jednoducho Rubikon, ktorý vstúpil do histórie, ktorý sa pred tými 2 065 rokmi prekročil a ktorý jednoducho zmenil históriu tak, že odvtedy sa už veci diali v Rímskej ríši inak. Čosi sa domontovalo a čosi bolo inak ako dovtedy.
A ja mám taký pocit, preto som si dovolil použiť tento príklad, že my tu stojíme pred takou väčšou riekou a možnože aj známejšou. Možno ani nie. Ten Rubikon, to je maličká riečka. Ale tiež myslím, že po tom všetkom, čoho sme boli svedkom v VI. volebnom období, ako keby sa rozhodol SMER, že jednoznačne prekročí Rubikon, prekročí medze slušnosti, prekročí medze ospravedlniteľného, medze toho, čo ešte by sa dalo považovať za akúsi úchylku v rámci množstva pracovných povinností, a v tomto prípade by som povedal, keďže tie kocky sú hodené pri tom Rubikone, aj teraz si vládnuci SMER hodil kocky, ktorých súčet si zrátame v noci z 5. na 6. marca. Lebo naozaj, čohosi tu pribúdalo, čohosi je tu priveľa. Takže, áno, pán minister Žiga, kocky sú hodené a uvidíme, aký bude súčet. Pretože pre mňa táto kauza nie je nijakou drobnosťou, ale je kauzou, ktorá dokazuje príliš veľa pochybení a príliš málo vysvetlení, ktoré ste tu mali predniesť.
Začnem jednou vecou. Škoda, že tu nie ste, ale vari sa vám to dostane do uší, lebo my totižto, a je to taká zvláštna vec, máme jedného dobrého spoločného priateľa. Naozaj spája nás jeden človek, nebudem ho menovať, nie je na to dôvod, ktorý je vám veľmi blízky. Myslím, že mu aj dostatočne dôverujete, a musím povedať, že aj pre mňa je ten človek autoritou ľudskou i odbornou. Poznám ho dlho a zažil som s ním veľa chvíľ a prejavil sa vo chvíľach, keď išlo do tuhého, že je to chlap. Takže ja mu dôverujem, mám ho rád a vy asi tiež naňho dáte. Ja ho nemenujem, ale myslím si, že vy v tejto chvíli jednoznačne viete, koho mám na mysli.
No a tento človek je okrem iného aj špecialistom na krízovú komunikáciu. Jeden zo špičkových špecialistov v tomto smere. A vždy mi zdôrazňoval jednu vec na lesoch. Keď máme problém, nespisovne prúser, musíme urobiť dve veci. Prvá, musíme vyjsť s pravdou von ako prví. Musíme prví zareagovať. A druhá, nesmieme klamať. Musíme povedať pravdu, aj keď je pravda, nemusíme povedať všetko, ale nesmieme klamať.
A ja si myslím, že tento človek vie, čo hovoril, pretože mal veľké skúsenosti z rôznych podnikov. A myslím si, že by ste mohli zobrať do úvahy práve to, že je to náš spoločný známy, ktorému asi obidvaja dôverujeme, a že v tomto ohľade by som sa spýtal, že či náhodou by ste sa nechceli zamyslieť nad touto jeho základnou radou, že keď sa udeje niečo zlého. A vo vašom rezorte sa udialo čosi v tomto prípade veľmi, veľmi zlého.
Bolo tu, tak by som povedal v tenisovej terminológii, prvé podanie. Vy ste prvé podanie jednoducho prepásli, pretože ste nevyšli von s pravdou ako prvý. Zrejme to nie je až celkom náhoda, pretože to zlé, čo bolo do tejto zmluvy zakomponované, bolo zakomponované prefíkane. Asi bolo dosť ľahké sa domnievať z vašej strany, že na to nikto nepríde, že sa tu nezjaví nejaká nie blogerka, ale špičková analytička, žena s ostrovtipom, s analytickým myslením, s vytrvalosťou, ktorá nájde v zmluve, o ktorej, do akej miery ste o nej vedeli, to neviem, nájde veci, ktoré sú veľmi vážne. A ona tie veci našla. Nuž, keby ste ich boli vyhodnotili v tej fáze, že tu fakt sa toto nedá obhájiť, možno by sa táto kauza bola vyriešila veľmi jednoducho tak, že by niekto, nemusel by to byť možno generálny riaditeľ, ale niekto v tej Vodohospodárskej výstavbe, nejaký stredný manažér, prišiel o miesto a možno by ste získali tú výhodu, že ste prišli s informáciou, ktorá je vážna, ako prvý. Ale vy ste s touto informáciou neprišli, a preto výhodu prvého podania ste stratili.
Nuž ostaňme pri tom tenise. Máte tu ešte druhé podanie. To vieme, že to už býva menej razantné, ale stále je tu ešte šanca získať ten game vo svoj prospech. A tu ste pochybili pravdepodobne druhýkrát, pretože ste sa rozhodli nehovoriť pravdu. Tie veci, na ktoré tu bolo poukázané, ja ich nebudem opakovať, boli príliš uchopiteľné a príliš spočítateľné na to, aby sa to dalo vybaviť tou obranou, ktorú ste vy tu použili.
Tých faktov je tam priveľa. Dovolím si také podobenstvo. Z hľadiska toho malého zázraku, že vo februári tohto roku bola vypísaná súťaž a v tom istom mesiaci bol predmet tejto súťaže splnený. No o čom to svedčí? Tu asi nie je veľa možností, ale buď je to teda niečo, čo by sa dalo povedať, akože malo do činenia s mimoriadne schopným, šikovným podnikateľom, ktorý obrovsky riskoval a mu to vyšlo. Obrovský riskoval, pretože urobil niečo, o čom nemohol predpokladať, len tak akože na základe novinových správ sa domnievať, že niečo také by sa mohlo podariť. Alebo máme tu do činenia so zázrakom. Zázraky, tiež vieme, že sa nedejú úplne pravidelne, alebo jednoducho to bolo dopredu dohodnuté. Nuž, ja myslím, že odpoveď na túto vec si môže urobiť poľahky každý.
Aby som to nejak možno sa pokúsil uchopiteľnejšie popísať. No ak by niekto postavil dom, ktorý má päť poschodí, sto miestností, pätnásť kúpeľní, dvanásť komínov, on by ho postavil, a keď ho bude mať dostavaný, tak v tej chvíli by niekto vypísal, nejaký verejný obstarávateľ, súťaž na dom, ktorý bude mať päť poschodí, sto miestností, pätnásť kúpeľní, dvanásť komínov. Fantastický úspech! Len aká je pravdepodobnosť, že takéto niečo sa reálne môže stať? Zrejme je to pravdepodobnosť, ktorá sa blíži k nule.
Aj tie ďalšie argumenty o tom, že v prípade, ak sa zvýši povedzme cena vykurovania toho domu na jednotku paliva o 1 euro, že ten kurič bude fakturovať nájomníkom 10 eur alebo 11. Vážení obyvatelia, brali by ste takého dodávateľa tepla, že keď cena paliva stúpne o 1 euro, takže vy zaplatíte 11? No čo by ste s takým kuričom urobili? No vykúrili by ste ho zrejme z tej kotolne.
Ale presne toto sa deje a naozaj bolo to tu už zdôraznené v 58-minútovom príhovore, v reakcii pána ministra sa tejto veci nedotkol jediným slovom. Opäť sme tu pri štábe ľudí, ktorý mu zrejme pripravoval podklady. Určite vedel, že potrebuje tu zažiariť, že potrebuje byť dobrý. Nuž ak neviem na tie interpelácie s tým obrovským štábom ľudí vypracovať odpovede včas, no opäť sme tu svedkom pochybenia, že buď má neporiadnych spolupracovníkov, že mu zabudli dať odpoveď na takúto základnú otázku, ktorá tu zaznievala už niekoľko týždňov pred týmto dnešným rokovaním, alebo je tu druhá možnosť, jednoducho nebolo o čom, nebolo čo, nebolo čo vysvetliť. Lebo tak ako to zdôraznili predkladatelia, ako to zdôraznil Igor Matovič, tak tu neni otázka, či sme poloblázni, či máme tričká, či jednoducho sme nejakí pozberanci. To je otázka toho, ako tie čísla treba čítať. A čísla sa čítajú na celom svete rovnako.
Ako je to možné, že pánovi ministrovi táto základná matematika robila taký problém, že sa nepokúsil tú jednoduchú úlohu vyriešiť? No je to tak preto, lebo naozaj v tej zmluve je to urobené zle. Je to urobené vedome zle a pán minister stratil šancu toho prvého podania. Keby bol zareagoval v tej prvej chvíli a by si povedal, hop, toto, toto neustojím, musí padnúť nejaká hlava, dneska mohol byť na tom dobre. Ale on to neurobil. On jednoducho asi neveril, že takáto vec sa môže tak ľahko odhaliť a prepočítať. A tým pádom, keď si uvedomil, už bolo neskoro, že túto jednoduchú formuláciu, ktorá tak prefíkane napísaná, stojí za to, aby sme ju zopakovali, ak sa 100 litrov ropy kdesi v Rotterdame zdražie o pol eura, o 50 centov, takže cena celej služby porastie o 0,8 %. Vetička, ktorá pri tej niekoľkostranovej zmluve možno nestojí ani za to, aby človek sa pri nej pristavil očami. Ale bolo sa treba. Tá vetička jednoducho znamená, tá nenápadná veta, ten malý diabol je v tej vete. Tá znamená toľko, že my občania Slovenskej republiky za túto zmluvu, ak sa nezastaví toto zlo, budeme musieť spoločne sa zložiť súkromnému prepravcovi, ktorý ktovie aké má vzťahy, nedokážem si to domyslieť, veľa náznakov tu zaznelo, zaplatíme desiatky miliónov navyše. Akáže obrana proti tomu, že nie? Ale v zmluve nie je žiadna možnosť. Je tam jediná vec, že všetky iné dohody padajú a platí len to, čo je v zmluve napísané. A v zmluve žiadny 25-miliónový strop sa nenachádza. Niekto sa tu strašne prepočítal. Alebo že by nevedel počítať?
No, pán minister, bol čas, keď ste mohli túto vec vyriešiť. Dnes je už neskoro. Dnes už jednoducho nemôžete ani druhé podanie dať, pretože už aj na druhé podanie je neskoro. Prvé ste zaváhali, neboli ste prvý. V druhom ste zaváhali, nehovorili ste pravdu.
Tak sa teraz vrátim veľmi jednoducho k tomu nášmu spoločnému známemu, k tomu človeku, ktorého si ja veľmi vážim a ktorého aj vy dobre poznáte. Ja som s ním nebol v kontakte a v žiadnom prípade by som ho neťahal do tejto kauzy, to by som si nedovolil. Niet prečo. Ale tak rozmýšľam, lebo naozaj ho veľmi dobre poznám a mám ho úprimne rád, čo by tak v tejto chvíli vám poradil, keby ste sa spýtali - čo teraz? A keďže je to špecialista na krízovú komunikáciu a keďže svojej veci rozumie, tak by vám asi povedal, pán minister, toto sa už nedá zachrániť bez toho, aby sme pustili nejaké perie. Toto, už jednoducho v tejto chvíli treba priznať farbu. A je len na vás, akú farbu priznáte. Ja si myslím, že po tomto, čo tu všetko zaznelo, a po tom, čo by mali slušní ľudia vyvodiť zo situácie, keď už niet inej možnosti, len sa priznať, tak z toho by tu mala zaznieť jedna jednoznačná vec. Pán minister, nemali by ste čakať na hlasovanie. Mali by ste povedať, že pod tlakom argumentov, ktoré tu zazneli, a po zvážení situácie, aká nastala, považujete jednoducho za správne, za čestné a pre svoju stranu za prospešné, že zo svojej funkcie dnešným dňom odstupujete. Dokonca si myslím, že by vám to nejaké to percento mohlo priniesť. Pravdepodobne to neurobíte, ale verte, že ten náš spoločný známy by vám určite poradil niečo takéto. Pretože on týmto veciam rozumie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, nie som, priznám sa, v tejto téme úplne rozhľadený, ale myslím, že je tu dôležité povedať jedno: ak na jednej strane tvrdíme, že geneticky modifikované potraviny potrebujeme hlavne kvôli tomu, aby sme nakŕmili ľudstvo, že teda je tu vážny problém z hľadiska potravinovej potreby a množstva hladných krkov, tak nemôžem si nespomenúť na fakt, že podľa niektorých štatistík niekoľko miliónov ton potravín každoročne na svete sa stráca v odpade. A ak nedokážeme vyriešiť tento problém, alebo aspoň ho uchopiť tak, aby z tých miliónov boli len nejaké zlomky, tak sa mi zdá dosť farizejské, že argumentácia o povinnosti zabezpečiť potraviny pre ľudstvo je taká prvoradá a nemá iné riešenie. Viem, že teraz narábam s informáciami, ktoré nie sú možno plne porovnateľné, ale opomenúť plytvanie potravinami a na druhej strane zavádzať geneticky modifikované potraviny len kvôli tomu, že máme obavu o to, že nedokážeme zabezpečiť dostatok potravín, sa mi nezdá celkom náležité.
Druhá poznámka. Ak máme istú pochybnosť o tom, do akej miery môže byť využívanie takýchto potravín, či už ako krmovinovej základne alebo teda ako aj potravín, ktoré sú určené priamo na konzumáciu, aj keď viem, že v tomto prípade o to nejde, tak tu by bolo treba povedať, že odvolajúc sa na staré rímske pravidlo, ktoré sa používa v inej právnej súvislosti, že ak je nejaká pochybnosť, tak máme túto pochybnosť využiť v prospech obvineného. V tomto prípade máme pochybnosť, tak možno by sme mali využiť túto pochybnosť v prospech občana. To znamená, nepoužiť ho ako istého skúšobného králika, kde sa po čase ukáže, že sme sa mýlili, ale naozaj s plnou vážnosťou zobrať do úvahy možné riziká. A preto aj keď som sa nepridal k svojim kolegom, a nepridal som sa kvôli tomu, že nemám celkom túto vec ujasnenú, predsi si myslím, že ak by som sa teda k nim bol pridal, neostávalo by mi nič iné len ich návrh podporiť.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1844. Predkladám informáciu k tejto tlači.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A keďže vychádzam z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že návrh tohto zákona prerokujeme aj v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady navrhujem, aby tento návrh bol prerokovaný výbormi, a to ústavnoprávnym výborom, výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ako aj výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore, aby bol prerokovaný do 22. januára 2016.
Vážená pani podpredsedníčka, toľko slová spravodajskej správy, prosím, otvorte teraz rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja celkom rád počúvam vaše prejavy a použili ste Rúfusa, ktorého aj ja mám rád, ale pravdu povediac, bol by som si vybral inú časť. Tá časť s tým ohanbím bola možno akože vecne príslušná, ale ja by som išiel trocha ďalej v tom Rúfusovskom pohľade na svet. Ja by som možno spomenul to, keď hovorí, že "ono to raz na každého príde, príde k vám a príde za vami" a, viete, končí to tým, že "sme hlbina". To sú veci, ktoré by som chápal aj v tejto súvislosti ako širšie, ale poďme na praktickejší rozmer.
Chcete chrániť život absolútne od počatia s tým, že teda dokonca i v prípade znásilnenia obhajujete právo počatého tvorčeka na život. No mám s tým problém, ale viem, že to je vec, ktorú nevyriešim vo faktickej poznámke, a ja sa necítim byť oprávnený sa púšťať do hlbších debát.
Len chýba mi ten jeden praktický rozmer: ak idete takto jednoznačne a vlastne absolútne za ochranu života od počatia, prečo ho chcete chrániť aj pred počatím? Prečo sa tu vlastne potom nezakomponuje úplne jasná, doslova aj ústavná povinnosť štátu na sexuálnu výchovu? Vidím v tom praktické riešenie toho, aby sme nedochádzali k téme prerušenia alebo ukončenia tehotnosti. A zdá sa mi, že tá istá vulgarizácia sexuálnej výchovy alebo jej potieranie, že sa jedná o niečo, čo nie je v práve štátu, ako keby potom úprimnosť vašej snahy veľmi výrazne znižovala. Nevravím, že práve vy, ale v tejto sieni sme sa už neraz na tému sexuálnej výchovy bavili a bola mnohými ľuďmi, ktorí sú v tejto chvíli na vašej strane, popieraná a mne sa zdá, že tie veci sú v strašnom protiklade, ak máme uveriť vašej úprimnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Oceňujem mimoriadnu dôslednosť, pán poslanec, s ktorou si sa venoval prerokovávanému zákonu. A chcem oceniť aj istú takú snahu, ako taký pohyb svedomia, keď sa pán predseda Národnej rady snažil nájsť riešenie vzniknutej situácie. A tak som si dal otázku sám pre seba, čo by som robil možno na jeho mieste. A myslím, že v tej chvíli, keby bol prerušil rokovanie až do príchodu kompetentného člena vlády, bol by to akt, ktorý by nebolo možné neoceniť, a myslím, že je škoda, že sa tak, vážený pán predseda, nestalo. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Včera nám pribudol pred parlament pekný stromček, chcem teda nielen poďakovať za túto možnosť, ale hlavne pozvať všetkých kolegov, že ak je niekto zvedavý na zákulisie, kde sa takéto pekné stromy rodia, tak práve v týchto chvíľach prebieha v parlamente Deň lesa a krajiny, ak sa niekto zastaví, budem veľmi vďačný. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) V kinosále.

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážení občania, moja interpelácia smeruje k ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a keďže tá interpelácia už bola doručená písomne, tak ja ju teraz len veľmi stručne okomentujem a využijem tiež prítomnosť pána ministra možno k tomu, aby, ak sa tak rozhodne, zaujal stanovisko a vyslovil základné tézy odpovede na moju interpeláciu už priamo tu.
Interpelácia sa týka oblasti rozpočtu rezortu pána ministra Jahnátka na rok 2016. Je to, je to, iste, ja rozprávam, nie je to dôležitá vec. Ja sa, pán poslanec Hlina, k tebe hlásim. Inak tento problém, on má čaro v jednom, keď by som ešte naviazal na teba, čaro v tom, že problém vznikol v novembri 2009, pár týždňov po tom, ako sme v Lesoch Slovenskej republiky poukázali na drancovanie tohto štátneho podniku, na drancovanie, ktoré dodnes, ako mi napísal minulý týždeň pán podpredseda vlády a minister vnútra, nie je vyšetrené a v tom čase sa diali veci v takom prekotnom režime. Prichádzali noví ministri pôdohospodárstva, to bolo v časoch prvej vlády Roberta Fica. Prichádzali noví generálni riaditelia a tak sa medzi tým v novembri 2009 voľáko šmykol aj Pečniansky les. Ja pevne sa pridávam z tohto miesta k presvedčeniu, že pán minister dá jasný pokyn, respektíve dohodne sa s vedením podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica k tomu, že sa odvolajú, pretože to, na čo si poukázal, je určite vec, ktorú označiť inak ako nehoráznosť sa veľmi ani nedá. Ale no rozhodujú súdy. Ja som bol tiež na tom súde prítomný a bolo to pozoruhodné.
Ale k mojej interpelácii. Týka sa rozpočtu na rok 2016 rezortu pána ministra Jahnátka z pohľadu zabezpečenia lesnej taxácie, alebo aby som hovoril zrozumiteľnejšie, tých prác, ktoré vykonávajú špecialisti, lesníci pre lesnícke plány desaťročné. To znamená pre plány, ktoré sa robia už mnoho stáročí v istej podobe a vďaka ktorým máme stav lesov taký, že patríme po stránke lesníctva stále k lesníckej špičke.
No a pán minister vie, že v minulom roku, aj dosť nerád to počúva, mu ušli niektoré veci v jeho rezorte do takej miery, že sa porušil zákon, zákon o lesoch. Určite to nespôsobil kvôli tomu, že by sa rozhodol porušovať zákon, ale stalo sa. Možno ľudia, ktorí to mali zabezpečiť, neboli dostatočne opatrní, respektíve stav bol taký, že financovanie bolo naozaj otvorené do poslednej chvíle a to otvorenie financovania bolo tak zlé, že prešvihli sa aj termíny, ktoré ukladá zákon a riešili sa veci päť minút po dvanástej, ale vyriešili. Ľudia, ktorí mali už výpovede pripravené, špecialisti, taxátori, že musia odísť preč, pretože ich nemali súkromné taxačné firmy z čoho platiť - inak privatizácia taxácie bola veľmi nesprávnym krokom - tak sa v poslednej chvíli vrátili a máme to za sebou. Určite ani pán minister, ani ja, ale predovšetkým lesníci si neželajú, aby sa táto vec zopakovala a naopak, všetci vítajú to, a ja sa pridávam k slovám pána ministra, ktoré zazneli na výbore, že už to nebude tých 8 eur bez DPH za hektár zriaďovania lesa, ale pôjdeme na čiastku dvojnásobnú, až 16 eur, čo je primerané. To neni ako nejaký nárast z roztopaše, ale je to nárast, ktorý umožňuje riadne zriadenie lesných hospodárskych plánov alebo po novom programov starostlivosti o les. Takže naozaj je to veľmi dobré rozhodnutie a ani by interpelácia nemusela uzrieť svetlo sveta, keby tu nebol jeden otáznik, ktorý zaznel na výbore. Ale keďže na tom výbore sa nerobia záznamy a nie je celkom jasné, do akej miery teda tie veci bude možné sa na ne odvolať, využívam inštitút interpelácie člena vlády a spytujem sa ho na nasledovnú záležitosť.
Prečo v rozpočte rezortu pre rok 2016 na zabezpečenie programov starostlivosti o les je len čiastka 84 300 eur, keď sa dá odhadovať, že potrebná čiastka, tobôž pri tom výraznom zvýšení, a ja opakujem potrebnom navýšení týchto prác, je zhruba čosi cez 2 milióny eur?
Takže v rozpočte máme zlomok. Ja som si vedomý toho, že pán minister, keď predkladal rozpočet na výbor, tak mal tam aj ako kolegyňu generálnu riaditeľku sekcie ekonomických rozpočtov, alebo neviem presne, ako sa to nazýva, ktorá teda potvrdila, že naozaj, že čítam správne v rozpočte, že je tam iba táto čiastka 84 300, ktorá je teda zjavne nedostatočná. Aleže nemusím mať obavy, lebo celý ten chýbajúci zvyšok bude zabezpečený z prostriedkov Európskej únie.
No ak by sme si povedali, že programové vyhlásenie vlády Roberta Fica číslo dva bolo v sekcii lesníctvo zjavne napísané, že vláda sa pričiní o systémové zabezpečenie financovania hospodárskej úpravy lesov, nuž toto zjavne nebude celkom systémové riešenie, ale ja som si vedomý toho, že život prináša veľa rôznych vibrácií a nejasností, turbulencií a toto tiež nechcem vyčítať a priori, akože to je chyba rezortu. Nepodarilo sa jednoducho. Programové vyhlásenie vlády v tomto smere bolo nepresné a keby sme prijali zákon, o ktorom sme rokovali doobedu, tak zrejme by musel tu niekto stáť, pán minister alebo niekto z vlády a ktorý by potvrdil, že práve táto vec sa nepodarila. Ale dobre.
Teraz stojíme pred rokom 2016 a ja sa v interpelácii spytujem, pán minister, akým spôsobom bude teda ten zvyšný rozpočet zabezpečený tak, aby tá istota, že tie dva milióny, aj čosi navyše, neviem, koľko to bude presne pri tom navýšení, ktoré na tých, na ten jeden hektár v rozsahu 16 eur je vami garantované alebo teda aspoň verejne deklarované, bude naozaj zabezpečené, v akom termíne, ako to máme v tejto chvíli sľúbené. Aby sme zase sa nedostali k tomu, že by teoreticky 31. december 2015 ako zákonný termín, ktorý sa teda vlani nepodarilo dodržať, sa opäť nedodržal. Ja pevne verím, že táto otázka je teda zodpovedateľná a že vy určite už, súc poučený tým vlaňajškom, nedopustíte, aby sa takáto vec ozaj na neprospech lesníctva a tých pár desiatok špecialistov, ktorí sa venujú tejto oblasti, ozaj špecialistov, ktorí "sa učia" túto prácu vykonávať roky, kým ju vedia urobiť kvalitne, aby sa dostali do situácie, že sa budú cítiť ohrození vo svojich existenčných podmienkach.
A interpelácia, kde sa spytujem teda na hektáre, zdroje krytia týchto hektárov podľa jednotlivých zdrojov, je doplnená o časť II, kde sa tiež dotýkam rozpočtu tohto rezortu pre rok 2016 a kde som do istej miery bol prekvapený, že ak teda na lesné hospodárske plány je iba 84 300 eur a ten zvyšok sa teda doplní spôsobom, ako mi aj pán minister možno tu ústne alebo teda určite písomne odpovie, tak ma tam prekvapuje jedna položka, a je to položka 20 miliónov eur na protipožiarne systémy. Je to vec, o ktorej nechcem diskutovať z hľadiska účelnosti, či protipožiarna technika aj v podobe kamier je alebo nie je potrebná. Len ma prekvapuje tá istá presnosť a tá výška sumy, že na tento účel už peniaze garantované sú a na lesné hospodárske plány ešte len budú, pretože ešte sa to do rozpočtu rezortu nemohlo dostať.
Ja som presvedčený, že s tými kamerami to nie je celkom, nechcem povedať čisté, ale nie je to celkom tak presvedčivé, že by práve kamery za 20 miliónov eur mali byť garantom toho, že zvládneme požiarne opatrenia. Som toho názoru, že kamery môžu prispieť, ale určite protipožiarne opatrenia, keď by sme už chceli hovoriť o opatreniach, ktoré sa vykonávajú zo vzduchu, by sa dnes dali vykonávať oveľa lacnejšie. Tak ako sme pred časom sa zriekli vysielačiek a nahradili ich mobilmi a prestali sme platiť do lesného hospodárstva drahé vysielačkové systémy, možno tak práve dnes by bolo možné hovoriť o tom, že drahé kamerové systémy stacionárne sledované 24 hodín sú nahraditeľné relatívne zlomkovou cenou vyjadriteľné drony, ktoré by mohli byť na lesných správach, ktoré by dokázali možno v kritických chvíľach, keď je hrozba požiarov, nalietavať nad územím a dokonca by dokázali ten terén zistiť podrobnejšie.
Neviem, nevravím, že to je presne jediné riešenie, len ma zaráža ten rozdiel, že na protipožiarne systémy áno, a taká veľká čiastka a na lesné hospodárske plány, ktoré sú základom úspešnosti slovenského lesníctva, je tam istá pochybnosť, ktorú teda očakávam, že odpoveďou na moju interpeláciu bude vyvrátená alebo zodpovedaná.
A posledná otázka, ktorá sa týka práve tejto časti protipožiarnych systémov, spytujem sa tam na niečo, čo sa týka obdobia, keď, myslím, pri vláde nebola vláda Roberta Fica a už boli tieto systémy nasadené, a to na Lesnom odštepnom závode v Kriváni, kde teda aj po istých expertízach a dodávok priamo z Južnej Afriky, myslím, že to bola, to bol štát, ktorý spolupracoval pri dodávkach týchto systémov. Takže my už máme skúsenosť a ja sa spytujem, aká je to skúsenosť zo závodu v Kriváni, kde kamery boli namontované? Celé Podpoľanie sa sledovalo, takže možno by bolo dobré sa zoznámiť so stavom, ako kamery v Podpoľaní namontované na odštepnom závode v Kriváni, ktorý je súčasťou Lesov Slovenskej republiky, boli účinné, efektívne a možno tam je skrytá aj odpoveď na to, že keďže účinnosť sa prejavila ako veľmi vysoká, tak možno ten krok, ktorý ministerstvo robí v smere k nákupu kamerových systémov protipožiarneho zamerania, je týmto odôvodniteľný. Ak je to tak, bude musieť uznať, že možno ten Brusel v tomto prípade nerobí chybu, ale keďže my vieme, že tie bruselské fondy sa niekedy považujú tak trocha, ako keby to boli darované peniaze, ktoré nemusíme brať úplne s plnou vážnosťou na, s pohľadom na efekt ich využívania - zaspomínajme na kauzu Forest portálu -, tak v tom prípade by som predsa len istú pochybnosť tu mal, či ten nepomer medzi plánmi, ktoré sa do rozpočtu nedostali, hoci to teda bude kryť bruselský fond a kamery, ktoré v rozpočte sú, či je celkom dôveryhodný.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým trom kolegom za reakciu. Osobitne ďakujem pánovi poslancovi Kvasničkovi, ktorý naozaj vystihol, že ak existuje niečo medzi nebom a zemou, tak najlepšie to môžme precítiť v lese a les naozaj nie je miesto, ktoré by sme mali chápať ako producenta dreva, ale je to miesto, kde sa dá zamýšľať nad mnohými vzťahmi, pretože dokonalý vzťah lesa umožňuje zamyslenie nad širšími súvislosťami zmyslu života.
A odpoveď na tú otázku, ktorá je úplne namieste, pretože to slovo taxácia znie lesníkom prirodzene, ale naozaj to nie je všeobecne známy termín. Lesná taxácia ako skratkové vyjadrenie hospodárskej úpravy lesov je súbor činností, ktoré umožňujú špecialistom, lesníkom taxátorom presne popísať stav lesa, ktorý v danom období, v danom časovom úseku existuje z hľadiska mnohých parametrov a na základe jeho poznania, na základe rastových pomerov, na základe mnohých súvislostí stanoviť na obdobie desiatich rokov, na obdobie jedného decénia opatrenia, ktoré v tom lese treba vykonať. Práve vďaka tejto taxácii sa nám podarilo, v stredoveku to začalo a vrcholí to stále, možno ešte nie sme pri vrchole tejto činnosti, dosiahnuť to, že sme uchránili lesy pred mnohými devastačnými vplyvmi, ktoré tu v 18. a v 19. storočí vplyvom baníctva, hutníctva už ohrozovali lesy ako také. Sú krajiny na svete, kde nemali taxátorov, nemali múdrych panovníkov, ktorí by ich vytvorili, a dnes letí lietadlo ponad územia dve-tri hodiny a vidí bezútešné suché krajiny. Takže v tomto ohľade to treba brať ako fakt.
A, kolegovia, aj pán Kadúc, aj pán poslanec Fecko, ďakujem pekne. Myslím, že my sme rozmýšľali v týchto veciach vždy rovnako, a to, čo sme dali aj na papier, aj tak cítime.
Ďakujem.

Dobrý večer. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení občania, zrejme nebude prekvapivé, keď ako spolupredkladateľ tohto zákona sa stotožním so všetkým, čo doteraz v úvodnom slove pána kolegu Kadúca bolo povedané.
Môžem k tomu dodať len to, že odpočet čohokoľvek je vždy prirodzená a veľmi správna vec nie kvôli tomu, aby sme z toho a priori vyvodzovali zdroj kritiky, ale myslím si, že oveľa múdrejšie je z toho vyvodzovať zdroj poučenia. Asi neexistujú plány, nech sú akokoľvek seriózne urobené, ktoré vždy na 100 % vyjdú, a to sa týka aj plánu programu vlády, ktorá pri najlepšej vôli nemôže postrehnúť všetky veci tak, ako sa napokon behom ich volebného obdobia udejú, a preto je veľmi dobré, ak sa dokáže takáto vláda v súlade práve so zámerom, ktorý predkladáme, postaviť pred parlament a vydať svedectvo o svojej činnosti v tom treťom a štvrtom roku, teda ešte v období, keď nie je úplne na konci vládneho obdobia, ale už to obdobie sa preklopilo do druhej polovice svojho trvania.
A určite existujú aj dôvody nielen sa vykúpať v tom, čo sa podarilo, v tej radosti, ale tak trocha bez toho, aby sme k tomu museli prikladať nejaký hanlivý zámer hodný len kritiky, aby teda možno s istou pokorou povedala, že všetko sa nepodarilo, a práve možno to je tá dôležitejšia časť takéhoto odpočtu, ktorý máme na mysli, lebo to môže byť stimul k tomu, aby sa možno budúce vyhlásenie tej istej vlády alebo budúcej vlády - no už tej istej nie, ale možno založenej na podobných politických nositeľoch - pripravilo lepšie, presnejšie alebo aby sa možno konštatovalo, že niektoré zámery neboli celkom správne naformulované. A ak to urobíme s vedomím, že nám ide o vec, tak určite takáto etapa skúmania vlastného zámeru a predĺženia svedectva, vysvedčenia o jeho naplnení môže len pomôcť, a keďže tu v sieni zákonnosti sa často hovorí a ja s tým naplno súhlasím, že ak má byť niekto niekde vzorom v prístupe ku akýmkoľvek zámerom, tak to má byť práve tu. Myslím si, že je veľmi dobre upozorniť, že všetci vydávame v istej chvíli svedectvo a vláda má byť toho vzorom.
A teraz chcem prejsť len veľmi konkrétne k takému modelovému príkladu, ako by to asi vypadalo, keby tento náš návrh už platil a dnes tu stál predseda vlády a oboznamoval poslankyne a poslancov a vlastne aj celú verejnosť s tým, čo sa mu na konci štvorročného obdobia podarilo.
A keďže som neraz tu pred vami stál v lesníckej uniforme, nedovolím si, nemám na to ani vedomosti, ani čas, rozprávať o mnohých bodoch, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, ale zameriam sa na dva momenty, ktoré sa bezprostredne tej zelenej uniformy týkajú, to znamená, zameriam sa na to, čo vláda sľúbila, že v oblasti lesníctva a lesov ako najväčšieho bohatstva štátu bude v tomto programovom období svojej vlády presadzovať.
Skúsme si pozrieť, preto som si zobral aj tento počítač, o chvíľočku dôjde baterka, tak ja to rýchlo prečítam, lebo už je starý. Tak to je bod č. 1, ktorý som si vybral. (Rečník uchopil do rúk notebook a číta text.)
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí:
"Vláda vytvorí legislatívne a ekonomické podmienky na zabezpečenie kompenzácie vlastníkov a správcov lesného majetku za environmentálne služby poskytované pre verejnosť." Keď zablúdim v spomienkach do roku 2012, keď sme sa vyjadrovali k programovému vyhláseniu vlády a podrobovali ho ako opozícia kritike, tak som určite povedal a myslím, že to ocenila aj časť vládnych poslancov, že práve v oblasti lesníctva sa stotožňujem s viacerými zámermi, a tento patril jednoznačne medzi ne. A to bola vec, ktorú som myslel úplne úprimne, a rovnako úprimne si myslím, že teraz, keď budem suplovať pána premiéra na chvíľočku v tejto úlohe, tak ma naozaj mrzí, nie je v tom žiadna škodoradosť, že pocit, aha, ale sme tu vládu nachytali, že táto dôležitá vec, nieže sa nenaplnila, ale nebol vykonaný ani pokus o jej naplnenie. A to si myslím, že je ešte možno väčšia chyba, ako keby pri všetkej snahe vlády sa z nejakých objektívnych dôvodov nepodarilo takýto zámer naplniť.
A čo je takým paradoxom, ktorý nemôžem nespomenúť, no, trikrát sme stadiaľto, poslanci z nášho výboru, ktorí sa venujú tejto otázke, navrhovali, aby sa pristúpilo ku strategickej zmene pohľadu na dary lesa, na to, čo les produkuje, a na dary, medzi ktorými musí byť produkcia dreva na desiatom, ak nie na dvadsiatom piatom mieste, pretože hodnoty lesa spočívajú niekde inde, a preto som nesmierne súhlasil s tým, čo vláda si do svojho programu v tomto predsavzala, že tie environmentálne služby, tú produkciu, ktorú denne požívame v podobe vzduchu, ktorý sa dýchať, vody, ktorá sa dá piť, a pôdy, ktorá sa dá obrábať, že to jednoducho začneme nejakým spôsobom oceňovať. Nie je to jednoduché, často sme hovorili, že to je ozaj prelomový pohľad na lesné bohatstvo štátu. Zároveň sme tu zdôrazňovali, že Slovensko je avantgardnou lesníckou krajinou, ktorá má k dispozícii veľmi dobrú históriu šikovných, schopných, európsky na úrovni vyspelých lesníckych odborníkov a vedcov, neraz som spomínal mená trojice Papánek, Zachar a Čaboun, ľudí, ktorí už dávno teoreticky zdôvodnili, ako je možné pristúpiť k oceňovaniu produkcie lesa, nielen cez drevo, ale aj práve cez tieto produkty, takže my sme vlastne vláde boli nápomocní. Ukazovali sme, že existuje spôsob a sú naň vytvorené aj zásadné teoretické predpoklady, ako môže vláda túto svoju úlohu splniť.
A preto naozaj bez akejkoľvek škodoradosti a s úprimným smútkom konštatujem, že nikdy, keď sme tento krok navrhovali a keď sme hovorili o novom termíne, ktorý má byť zamontovaný do zákona o lesoch, o komplexnej hodnote lesov, že nikdy tento termín nenašiel pochopenie u našich kolegov, predovšetkým z výboru, ale aj z vládnucej strany. A je to škoda, lebo ja si zaspomínam, že, nemusím možno menovať vždy, nie je to dôležité, ale jeden kolega lesník zo SMER-u, keď som hodnotil programové vyhlásenie pred tými štyrmi rokmi a hodnotil som ho tak slovami, že sa mi to pozdáva a že s tým súhlasím a že v tomto ohľade by som vedel hlasovať aj ako opozičný poslanec za, že bol potešený, prekvapený a že sme našli akúsi zhodu. Len to sú štyri roky dozadu. Medzitým sa udialo to, čo je pre mňa teda ako premiérová skúsenosť, teda ako premiérová, nie ako "premiér vlády", ale ako "premiéra", a možno práve ten dobrý úmysel, keď sme našli porozumenie po stránke nielen politickej, ale takej odbornej najmä, sa to niekde rozplynulo a učenie o komplexnej hodnote lesa, ktoré mohlo byť majákom, ktorý by posvietil na cestu práve súčasnej vláde, ako naplniť tento zámer, a mohol to byť aj maják pre Európu, kde sme sa mohli ukázať a úplne v súlade s našimi schopnosťami ako lesnícky vyspelého štátu, poukázať na to, že dokážeme tento dôležitý moment, ktorý naozaj Európa musí riešiť, nie je to len úloha Slovenska, že ho vieme uchopiť, že máme na to nástroj, vedomosti, a aby som bol presný, a tým skončím túto časť, tu nešlo o to, že by sme okamžite do zákona dali obrovské záväzky, ktoré určujú povinnosť, aby sa tu začali zrazu u pána ministra Kažimíra presúvať milióny za jednotlivé produkty lesa, za jeho dary.
My sme len mali v zákone úmysel, aby sa tam dostal paragraf, ktorý tieto hodnoty presne popíše a ktorý popíše, akým spôsobom sa musia začať uplatňovať v jednotlivých lesníckych procesoch. To znamená, bolo to akési také entro, bolo to taký prvok k tomu, aby sa toto mohlo programové vyhlásenie vlády naplniť, že sa nenaplnilo, to je, ako som už spomenul, je mi ľúto, a keďže čas ide dopredu, dozadu plynúť nebude, verím, že ak sa niečo podobné zjaví, a verím, že by sa to aj zjaviť malo, a dúfam, že sa zjaví aj v budúcom programovom vyhlásení budúcej vlády, že po prijatí nášho návrhu zákona bude možné o štyri roky hovoriť, ak už nie o tri, lebo prvý ten kontrolný bude o tri roky po prijatí programového vyhlásenia, hovoriť o tom, že táto vec je prijatá, a Slovensko potvrdzuje svoje vysoké členstvo medzi vyspelými lesníckymi krajinami Európy.
Druhý bod, ktorý sa týka rovnakej kapitoly, uviedla vláda Roberta Fica takýmto textom: "Vláda pripraví mechanizmy pre dobudovanie systému hospodárskej úpravy lesov vrátane trvalého financovania vyhotovenia programov starostlivosti o lesy a príjme systémové opatrenia v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia týchto činnosti."
No, hospodárska úprava lesov je kráľovská disciplína, kráľovská lesnícka disciplína, ktorej už vďaka niekoľkým stáročiam jej rozvoja a vývoja vďačí Slovensko za ten stav lesov, ktorý tu dnes máme, že sme postupovali systémovo a že taxácia vznikla už pred dvomi-tromi stáročiami, ako jej zárodky, a je to vysoko špecializovaná činnosť, ktorá má aj niekoľko desiatok odborníkov, ktorí zabezpečujú to, že na každom metri štvorcovom slovenských lesov vieme, čo máme urobiť.
Zablúdim v spomienkach do rokov po roku 1989, keď k nám prichádzali zo sveta, z vyspelých krajín rôzni odborníci a lesníci, boli šokovaní, že takto máme rozpracovanú lesnú taxáciu. Naozaj v tomto smere z hľadiska odbornej vyspelosti lesníckej taxácie sme špička a musíme takou ostať. A ak vláda si dala záväzok, že bude finančne systémovo zabezpečovať práve túto kráľovskú lesnícku disciplínu, tak urobila veľmi dobre, aby tých niekoľko desiatok odborníkov, ktorí zabezpečujú každý rok obnovu desiatok tisíc hektárov lesov z hľadiska lesných hospodárskych plánov, ako sa to voľakedy nazývalo, a dnes programovej starostlivosti o lesy, aby to bolo bez stresov z hľadiska financií. No, nie je to tak. Ako keby úplne paradoxne práve tento zámer narazil nie na to, že sa nenaplnil, ale že sa dostal ešte do opačného garde. Problémy, ktoré sme tu mali, konkrétne vlani, boli tak obrovské, že začali odborníci odchádzať, pretože vláda nedokázala garantovať nieže aspoň zníženú čiastku, ktorá bola málo hodnotovo na úrovni toho, aby mohli zabezpečiť kvalitné plány, ale žiadna čiastka tam dokonca nebola zabezpečená. Bol porušovaný zákon, ministerstvo pôdohospodárstva porušovalo zákon z toho pohľadu, že nedokázalo v termínoch, ktoré ukladá zákon, zabezpečiť práve taxačné úlohy špecialistov na túto činnosť. Pán minister Jahnátek sa veľmi aj nedávno na výbore na mňa hneval, že čo si to dovoľujem hovoriť. Nebolo to myslené zle, ale bolo to v súlade s pravdou. Ak raz zákon hovorí, že do konca roka musia byť vysúťažené taxačné skupiny, ktoré to majú urobiť, a ony nie sú, tak jednoducho zákon je porušený.
V tejto súvislosti teda chcem povedať, že kráľovská lesnícka disciplína taxácie utrpela vlani šok, ktorý, verím, že sa už toho roku už nezopakuje, je tu nádej kvôli tomu, že na poslednom výbore, to možno dávam aj kolegom z lesníctva do pozornosti, bolo garantované, ale nie systémovo, v tom je ten problém, ale zasa ad hoc pre tento rok, pre rok 2016, že prostriedky sú kryté, aj keď sa musím priznať, rád by som tomu veril, ale v položke rozpočtu rezortu pôdohospodárstva na tento účel som našiel iba 84-tisíc eur, čo je zlomok potrebnej sumy. Keďže pán minister bol sprevádzaný svojou generálnou riaditeľkou sekcie ekonomiky z ministerstva pôdohospodárstva, tá na moju priamu otázku povedala, áno, že čítam správne, že je tam iba zlomok, ale že zvyšná časť bude zabezpečená z programu rozvoja vidieka. No ale toto nie je systémové riešenie. Ak vláda povedala, že systémové, tak my nebudeme môcť každý rok čakať a upierať pohľady do Bruselu, či sa to podarí alebo nepodarí zabezpečiť z fondu, lebo ak som dobre pochopil text súčasnej vlády, v tomto smere chcela zabezpečiť systémové opatrenie v oblasti zabezpečenia týchto lesotaxačných činností. Mrzí ma to, že sa to nepodarilo, a chcem vyjadriť vieru v záujme práve toho štábu ľudí, ktorí sa tomu venujú, že sa slová pani generálnej riaditeľky naplnia a že sa možno v budúcnosti naplní aj ten systémový zámer. Aj keď opäť ako opozičný politik musím povedať, ale ako je to možné, že sa pre kamerové systémy protipožiarne v tom istom rozpočte našlo 20 miliónov.
To, niečo tu nehrá, lebo protipožiarna stratégia je dôležitá, ale kamerové systémy, o ktorých v tejto súvislosti sa často hovorí, naozaj nemusia znamenať prevratný spôsob, ako bojovať s lesnými požiarmi, pretože dnes, a to som si dovolil aj minule povedať taký príklad, keď som nastúpil pred dvadsiatimi rokmi v Humennom za riaditeľa závodu, tak sme mali tam úlohu, že ideme urobiť mobilné spojenie všetkých správ, a sme to nestihli, bolo to drahé, o pol roka už boli pomaličky prvé mobily a o dva roky už sme boli radi, že sme to nenasadili, pretože mobilné telefóny to nahradili. Presne tak by to mohlo byť aj s protipožiarnymi systémami, keď už dnes možno na lesnej správe môžme za nie milióny, ale za dve-tri stovky na každú správu dať jeden dron, ktorý možno to dokáže preskúmať oveľa pozornejšie, územie, ktoré sa kontroluje. Ale uznávam, že to je poznámka navyše.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, nielen ako predkladateľ, ale ako človek, ktorý je presvedčený, že všetci vrátane vlády, vrátane poslancov raz, skôr či neskôr musia predložiť odpočet svojej činnosti, ak ho nepredložia, tak ich predloží niekto iný za nich, všetko nás v živote dobehne, tak bude veľmi dobre, ak si tento návrh, ktorým zavádzame povinnosť vlády odpočet predkladať, osvojíme.
Určite to nie je namierené proti tejto vláde ani proti žiadnej inej, je to namierené pre záujem občanov, ktorí prostredníctvom svojich volených zástupcov majú právo spoznať, ako sa programové zámery, s ktorými vláda vyhrá a ktoré teda ako víťazná zložka volebného politického súboja predložila, predstúpila pred poslancov, ako sa s nimi vysporiadala. Určite to bude vec, ktorá v duchu parlamentarizmu a rozdelenia funkcií jednotlivých zložiek v štáte môže len veľmi, veľmi pomôcť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, vážení občania, v pôvodnej reči k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku som už pripomenul, že návrh a pokusy o presadenie takéhoto návrhu, majú desaťročnú históriu. Začalo sa to už v roku 2005 neúspešným pokusom, ktorý Ústavný súd zrušil. V roku 2010 by sme mohli nazvať, že to bol úspešnejší pokus, pretože vtedy sa zmenila aj ústava, ktorá povedala, že majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom nepožíva ústavnú ochranu. Teda ako neprávnik z toho vyvodzujem záver, že dovtedy vlastne podľa ústavy požívať mohol ochranu aj majetok nadobudnutý nekalým spôsobom. No ale napriek tomu, že sa zmenila ústava a uzrel svetlo sveta nový zákon, ktorý dnes sa snažíme opraviť, zákon č. 101/2010 Z. z., musíme konštatovať v súlade s realitou, že tento zákon má nulový výklad, nulovú schopnosť niečo zmeniť a že tá chyba je v tom zákone, nie v tom, že by bol zbytočný a táto krajina ho nepotrebovala. Táto krajina ho potrebuje, len potrebuje ho aj opraviť. A práve tu je ten úvodný bod, ktorého sa môžeme chytiť a na základe ktorého v mene skupiny predkladateľov z nášho klubu hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti môžeme predložiť návrh, o ktorom nemôžeme predpokladať len to, že by účinne napomohol tomuto zákonu byť účinným, ale aj to, že máme tu vážnu a veľmi významnú oporu v slovách generálneho prokurátora, ktorý práve potrebu takejto opravy zdôvodnil a použil na to argumenty, ktoré nebudú veľmi vzdialené od návrhu, ktorý predkladáme.
Ešte predtým, ako poviem, čo podstatné navrhujeme v súlade s názorom generálneho prokurátora pána Čižnára opraviť, poviem aj to, že v príprave na tento návrh som navštívil dve inštitúcie, Generálnu prokuratúru a pána ministra spravodlivosti. Na Generálnej prokuratúre mi bolo povedané, že nie pán generálny prokurátor, ale jeho zástupca pán Vanek je poverený touto agendou, ktorý ma prijal a s ktorým sme naozaj prešli nefunkčnosť toho zákona s tým, že ju v plnom rozsahu potvrdil a zároveň potvrdil, priznal, povedal, bolo to oficiálne stretnutie, tak vari môžem ho takto sa pokúsiť bez citácie trocha zmapovať, že oni by to veľmi radi urobili, len nemajú zákonodarnú iniciatívu, a preto generálny prokurátor nemôže prísť s takouto opravou. Ale urobil, čo mohol, verejne, jasne neúčinnosť tohto zákona kritizoval. Druhá návšteva, druhé stretnutie bolo s pánom ministrom spravodlivosti Borecom, ktorý už zákonodarnú iniciatívu má, ale zase mi teda potvrdil v súlade so schváleným plánom legislatívnych prác na jeho ministerstve, že takáto úloha nebola zaradená medzi to, čo by malo ministerstvo v tomto volebnom období robiť. Nuž ak teda som v tomto prípade ako človek poverený v našom klube prípravou tohto návrhu urobil tieto kroky, ostáva mi len konštatovať, že ak teda ani pán generálny prokurátor nemôže a pán Borec tiež nemôže tak urobiť, tak potom treba adresovať túto iniciatívu práve šéfovi vlády pánovi Robertovi Ficovi a pokúsiť sa teda získať možno jeho rozhodnutie, aby spôsobom, ktorý určite je možný, sa pokúsil v spolupráci s opozíciou a s naším návrhom vlastne vyjsť v ústrety volaniu po tom, aby takýto zákon po desiatich rokoch o pokúšaní sa o jeho vstup do legislatívnych vôd, účinných legislatívnych vôd tejto krajiny bol konečne naplnený. A teraz je už tá chvíľa, keď môžeme povedať, ako si predstavujeme sfunkčniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
Prvá výhrada, ktorá zaznieva v tejto súvislosti a ktorá je možno ozaj možno výhradou číslo jeden, je tá, že hneď ako bol použitý zákon pre to, aby sa konkrétny vlastník podrobil preskúmaniu svojho majetku podľa tohto zákona, obyčajne to hneď malo následný účinok, že takto označený vlastník začal majetkom disponovať a znižovať jeho hodnotu tak, aby sa vyhol limitu, ktorý zákon ukladá. Tým pádom aj keď zákon mal schopnosť konkrétne označiť osobu, ktorá pravdepodobne môže vlastniť majetok, ktorý je nad rámec dokázateľného majetku, mal dostatok času na to, aby tento majetok prevodom na tretie osoby, darmi, prevodmi, predajmi, znížil. A tým pádom muselo byť akékoľvek konanie zastavené, pretože už dotyčného vlastníka majetok sa nezaraďoval pod kuratelu takéhoto zákona. Nuž v tomto prípade navrhujeme, a nie je to originálna myšlienka, opäť sa odvolávam na slová pána Čižnára, aby sa teda vo chvíli, keď vlastník takéhoto majetku začína byť podrobovaný jeho skúmaniu, akékoľvek prevody majetku, disponovanie s ním zastavilo a ak by aj nastalo, aby akékoľvek vlastnícke prevody boli vyhlásené za neplatné. Presne toto v našom návrhu zákona uvádzame. To znamená, už v takomto prípade, keď začalo konanie, nie je možné, aby vlastník, u ktorého je potenciálna pravdepodobnosť, že majetok nebude vedieť vydokladovať a že jeho rozsah je taký, že teda je nad rámec tohto zákona, sa veľmi elegantne vyhol dozoru takéhoto zákona, resp. podrobeniu sa takémuto zákonu tým, že by hodnotu majetku prevodmi znížil. To je alfa, ale nie omega. Je to proste to najdôležitejšie, čím by možno už sám tento bod veľmi účinne zvýšil funkčnosť zákona, o ktorom hovoríme a ktorý predkladalo mnoho kolegýň a kolegov, ktorí tu pôsobia v zákonodarnom zbore už viac volebných období a ktorí o tejto histórii vedia veľa.
Druhá vec, o ktorej si myslíme, a tak ju aj navrhujeme, že by mohla zvýšiť účinnosť tohto zákona, je zníženie rozsahu majetku, jeho hodnoty, nad ktorou začína byť povinnosť dokazovať legálnosť jeho nadobudnutia. Doteraz zákon hovorí o 1 500-násobku priemernej mzdy, čo je zhruba 570-tisíc eur v tejto chvíli alebo v tomto čase. Aby bolo jasné, vážení občania, tu nejdeme sa hrať, ani to nemali pôvodne nejako navrhovatelia tohto zákona na mysli, tak, že by sa išli chytať nejaké drobné blšky a nejaké lístočky bez DPH alebo teda bez bločkov s tým, že niekto niečo urobil. Tu bol zámer, že až v tom prípade, keď bude nedokázateľný majetok, ktorý prekonáva sumu 570-tisíc eur, až potom táto časť sa musí podrobiť takémuto zákonu. To znamená, že toto je čiastka, ktorá je pomerne vysoká. A ak teda v takomto prípade by sme si povedali, že by bolo dobré ju znížiť, znižujeme ju tak, aby sme veľmi nezasahovali do znenia zákona, znižujeme ju spôsobom, že 1 500-násobok, túto číslovku ponechávame, ale hovoríme nie o priemernej mzde, ale o minimálnej mzde. To znamená, v tomto prípade by už táto čiastka, na ktorú je potrebné mať vydokladovaný majetok, bola okolo 300-tisíc eur.
Ďalším momentom, ktorý je v zákone spomenutý, je to tiež veľmi oprava, takpovediac z čierneho sa robí biele a z bieleho sa robí čierne, alebo je to proste taká antagonistická oprava. Požadovalo sa doterajším znením zákona, že to dôkazné bremeno je na polícii, teda na orgánoch, ktoré vyšetrujú. Pravdupovediac mali asi dostatok možností, aby preverili tieto ich spôsoby. A keďže sa ukázali ako neúčinné, máme za to, dôkazné bremeno ponechať na polícii, aby na základe buď samého vlastného rozhodnutia alebo nejakého podnetu zvonku konala a dokazovala, že niektorý majiteľ má majetok, ktorého hodnota prevyšuje o spomínanú čiastku vydokladovateľné majetky, tak je asi dosť ťažké predpokladať, že by to polícia zvonka mohla urobiť, a preto prenášame opäť v súlade s tým, ako to bolo často už pertraktované, a v súlade aj s názorom Generálnej prokuratúry, dôkazné bremeno na vlastníka takto označeného majetku. To znamená, že už je jeho teraz povinnosť ukázať, že pri majetku, ktorý vlastní, má schopnosť dokázať legitímnosť jeho nadobudnutia preukázateľným, dôveryhodným spôsobom. Iste je takých spôsobov viacej a nie je potrebné ich teraz rozvádzať.
A štvrtá, podstatná vec, ktorú zavádzame našou novelou zákona o preukazovaní pôvodu majetku, je otázka urýchlenia procesu. Je známou chorobou nášho právneho systému alebo vôbec vyšetrovateľsko-právneho systému, že mnohé kauzy nemajú ani šancu byť vyšetrené, pretože sa ich podstata stráca v hlbinách vekov, rokov. Uplynie niekedy desať rokov aj viac a pomaličky nám niet ani koho sa spytovať, ako to vlastne bolo. Máme záujem, aby v takýchto prípadoch, ako má na mysli tento zákon, boli urobené všetky kroky k tomu, aby neboli zbytočné prieťahy. A preto máme tú prvú termínovanú záležitosť, že už po mesiaci hneď ako vyšetrovateľ je presvedčený, že mu nebolo poskytnuté do mesiaca od podozrivého vlastníka, alebo nenazývajme ho podozrivým, od označeného vlastníka, dokladovanie výšky jeho majetku, tak že musí v takomto prípade do troch mesiacov, teda odovzdáva to po mesiaci, akonáhle nebol spokojný s preukázanými podkladmi, to prokurátor vyhodnotiť. To znamená, mesiac uplynul, odkedy polícia začala konať a zistila, že teda nie sú doklady v poriadku, dáva to prokuratúre a tá je povinná do troch mesiacov prípad uzavrieť a prípadne, ak ho tak vyhodnotí, dať ho na súdne konanie. A súd má tú ďalšiu lehotu v našom návrhu, do dvanástich mesiacov by mal tento prípad uzavrieť buď tak, alebo tak. Nikto nehovorí, že v takomto prípade je dopredu a priori všetko jasné a že u majiteľa, ktorého niekto považuje za majiteľa, ktorý nemá svoj majetok dokázateľne vydokladovaný, nemôžeme ani hovoriť o nejakom trestnom čine, lebo tento zákon, vlastne jeho samotná podstata, tak ako ju voľakedy pred desiatimi rokmi a pred piatimi rokmi zbor prijímal, stále hovorí o tom, že je to povinnosť vydokladovať a keď ho nemožno vydokladovať, tak nie je označenie za zločinca, jednoducho o ten majetok, ktorý prevyšuje tú čiastku, ktorá sa nedokáže vydokladovať, sa príde. Takže možno je to teda trest. Je to teda možno naplnenie istej spoločenskej potreby, aby vlastníci majetkov, ktoré sa nedajú preukázať, zvážili vôbec krok, ktorým sa takýto majetok dá nadobudnúť. Ale v každom prípade nemôžeme to považovať za trestný čin, aspoň ja sa tak domnievam ako neprávnik, je to jednoducho len zákon, ktorý hovorí, ak to nemožno vydokladovať, tak je potrebné to dať štátu, bodka.
No a keď som sa už toľkokrát odvolával na pána generálneho prokurátora, že teda konáme v súlade s jeho kritikou tohto zákona, s ktorou sa stotožňujeme, tak musím povedať, že tu máme ešte ďalšieho silného spojenca, ktorý by mohol pomôcť schváliť náš návrh novely. A to je pán predseda vlády Robert Fico, jednoducho preto, lebo si môžeme pomôcť citátom jeho výroku z roku 2010, bolo to tiež takto pred voľbami, keď táto vláda Roberta Fica končila a keď vlastne pán premiér presadil takúto právnu úpravu, ktorá už riešila aj zmenu ústavy, ako som spomínal. Keď môžeme citovať pána premiéra, asi takto, na konto zákona o preukazovaní pôvodu majetku hovorí: „Chceme, aby platil účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pretože ani ja osobne, ani my nemáme záujem na tom, aby sme v Národnej rade Slovenskej republiky schvaľovali len niečo pre oči, teda s tým, že urobíme niečo len preto, aby to bolo.“ No čo iné sa dá na to povedať iné, ako súhlasiť s pánom premiérom vtedajším i terajším. Bolo by nedôstojné, aby sa v sieni zákonnosti schvaľovali zákony len preto, aby sa schválili, pretože už kedysi pred časom, keď sme v tomto priestore skladali sľub, tak sme nehovorili len o prijímaní zákonov, ale aj o ich presadzovaní do života. A zjavne sa tu stala chyba, že tento zákon napriek tej dlhej mnohoročnej histórii sa presadiť do života zatiaľ stále nepodarilo. A môžeme sa domnievať, že teda keď tá snaha viacerých vládnych garnitúr, viacerých politických zoskupení tu bola, tak asi tá snaha je namieste a potom sa musíme len v súlade s tým, ako povedal pán premiér, pokúsiť o to, aby sme chybu, ktorá sa stala tým, že sme schválili niečo neúčinné, napravila. A my sme v našej novele, ktorú som popísal, takúto možnosť tomuto plénu ponúkli, a preto prosím, aby boli vypočuté nielen návrh skupiny poslancov z nášho hnutia, ale aj závažné pripomienky pána generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára, jeho námestníka, s ktorým som si to odkonzultoval, pána ministra Boreca, ktorý tiež nemá výhrady voči tomuto. A neostáva tu nič iné, len povedať aj v súlade s tým, ako to pán premiér Fico povedal, nemáme schvaľovať zákon len preto, aby bol, ale preto, aby fungoval. A keďže nefunguje, vážení občania, za päť rokov jediný prípad, podľa funkčného zákona nikto v tejto krajine, podľa tohto zákona to vypadá tak, nemá majetok, ktorého istá časť by bola nadobudnutá nie v súlade so zákonmi ale tak, že dotyčný vlastník ho nevie preukázať, a teda by mal tú čiastku, ktorá prevyšuje limit zákonný, ktorý sme znížili, vrátiť štátu, respektíve mal by prepadnúť v prospech štátu ten majetok. Je tam inak, keby sme išli do detailov, aj taká relatívne demokratická vec, že ešte sa môže dohodnúť so štátom, ktorá tá čiastka v tom vyjadrení by mala byť prepadnuvšia v prospech štátu.
A vlastne mohol by som skončiť nádejne, že keď máme takúto silnú oporu my opoziční politici vo vládnych štruktúrach, nechcem povedať, že pán Čižnár je vládna štruktúra, zase je verejne známe jeho dlhoročné a blízke priateľstvo alebo spolužiactvo s pánom premiérom, tak že by vari to mohlo aj ľudsky fungovať, aby si to vedeli povedať nielen takto tu od mikrofónu, ale aj medzi sebou, urobme s tým dačo, tak chcem veriť, že to aj urobiť asi chcú, ale mám jednu malú pochybnosť. Musím ju tu vysloviť, pretože tá pochybnosť sa týka toho, že pán premiér nie vždy dodržal svoje vyhlásenia. A to na chlapa všeobecne a na premiéra zvlášť nie je dobré vysvedčenie. V tomto prípade musím sa odvolať na jeho vyjadrenie z roku 2009, ešte o rok staršie, keď vznikol problém v Lesoch Slovenskej republiky, veľmi vážny problém, ktorý hovoril o korupčnom dianí, ktoré bolo potenciálne veľmi veľkého rozsahu, vtedy pán premiér 1. júla stopol aj pôžičku 2 mld. korún, lebo povedal, kým sa to nevyšetrí, tak ju nepovolí. A nepovolil ju dodnes. Sú tam prípady, aby som len zase špecifikoval, že dve takéto stránky blízke jeho posudku stáli 2 mil. korún (teda každá stránka milión), a kopa ďalších a ďalších takých prípadov. Milióny nám tam naskakovali a premiér vtedy povedal vec, ktorú som si veľmi vážil a ktorú som stále považoval za sľub premiéra, že sa stotožňuje, aby podnik Lesy Slovenskej republiky dostal novú štruktúru, ktorá by vylúčila možnosť korupčného správania. A ja som sa pána premiéra pred niekoľkými dňami na to listom spýtal. Čo a aké kroky sa teda za tie roky vykonali, aby sa to jeho vyhlásenie z roku 2009 naplnilo. Prišla mi odpoveď, takže môžeme hovoriť o oficiálnom texte. Pán premiér už stratil predsavzatie a pocit, že treba dačo na tej štruktúre meniť, pretože, ako mi tam argumentuje písomne, už ten podnik za niekoľko rokov posledných zaplatil za vyše 30 mil. eur odvody do štátneho rozpočtu a investuje.
Vážení občania, ak teda máte pocit, že niekto sa správa korupčne a že je teda dôvod na to, aby premiér tejto krajiny povedal, áno, tu treba dačo zmeniť, vyčistiť, stransparentniť, tu jednoducho dačo smrdí a musíme to zmeniť, a potom uplynie nejaký čas a my zistíme, že ten podozrivý subjekt platí odvody a investuje, tak je to zásadný podklad na to, aby premiér tejto krajiny zmenil názor, aby oznámil opozičnému politikovi, že jeho slová z roku 2009 už neplatia, respektíve stratili ten náboj, ktorý mali. A ja si myslím, že aj premiér má právo meniť názor, len potom by mal mať nejaké argumenty. Argumenty pána premiéra nie sú podľa mňa vôbec významné, pretože ak niekto platí odvody a investuje, to ešte neznamená, že dianie, ktoré pán premiér považoval v súlade aj s naším pocitom za hodné veľmi vážneho podozrenia, by mohol spätne zaradiť medzi diania, ktoré sú legitímne, v poriadku a ktoré už netreba ďalej skúmať.
A tu by sme mohli aj skončiť, vyzývam teda pána premiéra, aby sa pokúsil o reparát a toto svoje vyjadrenie na konto zákona o preukazovaní pôvodu majetku, že to nemá byť pre oči, teda si pripomenul a povedal, že urobí maličké prekvapenie na záver VI. volebného obdobia a povie svojim poslancom: „Dohodneme sa, nech to podporia. Je na strane opozičných poslancov Generálna prokuratúra, moje vyhlásenie. Nebudem si teraz už z pusy robiť nič, pretlačíme to.“
Ale nekončím, je tu ešte jeden rozkošný moment, pretože život je skvelý režisér. Ja som sa nezávisle od toho, bez toho, aby som mal taký úmysel, spytoval pána podpredsedu vlády Kaliňáka, tiež v posledných dňoch, na jednu vec, v akom štádiu je vyšetrovanie trestného oznámenia, ktoré som so svojimi kolegami 1. júla 2009 podal na Okresnej prokuratúre v Bystrici, a potom následne som bežal do Bratislavy, kde som povedal, že budem stáť pred Úradom vlády dovtedy, kým tam nezavrú bránu alebo kým ma tam niekto s nimi neprijme. A odpoveď pána Kaliňáka na to je preto veľmi zaujímavá, že je dosť vo veľkom rozpore s názorom pána premiéra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že je 12.00 hodín. Môžete to ešte dokončiť, ak nebudete veľmi dlho hovoriť. Nech sa páči.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dokončím to, pán predseda, už budem krátko hovoriť. To je len vec, ktorú chcem zdôrazniť ako niečo, čo nás núti sa zamyslieť nad hodnotou slov ľudí, ktorí nás zastupujú alebo ktorí riadia túto krajinu.
Pán podpredseda vlády sa vyjadril na moju otázku, ako beží toto vyšetrovanie, že bolo po prvých dvoch rokoch uzavreté tým, že bolo začaté konanie po dvoch rokoch vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. To povedal dva roky po tom, to znamená, bolo to v roku 2011. A 30. decembra 2011 bolo aj vznesené podľa tohto podozrenia obvinenie proti konkrétnej osobe. No a pán Kaliňák mi zároveň zase hovoril o tom, že je to stále vo vyšetrovaní, že je to veľmi zložité dokazovanie, sú tam prizvaní znalci, bolo prizvaných veľa svedkov. Takže summa summarum k dnešnému dňu, k 1. decembru 2015 sa tento prípad, na ktorý sme poukázali neanonymne v roku 2009, stále vyšetruje. A v tom je, nechcem povedať slovo čaro, lebo to nie je náležité slovo, ale ten rozpor. Ak pán premiér bol presvedčený, že nebolo už jeho vyhlásenie z roku 2009 dôležité a že teda zmenilo svoju hodnotu, už nemusí na ňom trvať. A vidíme, že pán podpredseda vlády ako politický šéf vyšetrovateľov mi hovorí, že stále vyšetrovanie tohto obzvlášť závažného zločinu pokračuje. Nuž teda vlastne kto má v tejto chvíli pravdu a ktoré vyhlásenie sa má brať vážne?
Mrzí má to, použil som to ako príklad, ktorý nebolo možné nepoužiť, pretože je zjavné, že ak pán premiér hovorí, že keď už podozrivá osoba začne platiť odvody a investuje, tak prestáva byť dôvod na zmenu jej štruktúry, tak ako to mal v úmysle. A pán podpredseda, jeho zástupca prvý vo vláde, hovorí, že obzvlášť závažný zločin sa stále už siedmy rok vyšetruje.
Mne tieto veci potom navodzujú, keď sa vraciam k tomuto zákonu, pocit, že ani toto vyhlásenie pána premiéra, ktorý nechce schvaľovať zákony pre oči a pre to, len aby boli, možnože nebude brané zase celkom chlapsky, celkom vážme a celkom presvedčivo, ale šanca tu stále je, preto prosím na záver môjho vstupu do rozpravy, aby zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol posúdený aj cez prizmu týchto pohľadov, ktoré som naznačil a aby sme jeho funkčnosť a jeho sfunkčnenie považovali za sfunkčnenie, ktoré je vo všeobecnom záujme našej krajiny. Môže byť len v nezáujme niekoľkých občanov, vôbec ich nemôže byť veľa, ktorí majú dôvod obávať sa, že takýto zákon by ich nútil vydokladovať majetok, ktorý prevyšuje určitú čiastku veľmi vysokú, takú čiastku, ktorú väčšina občanov nikdy ani nedosiahne, nielen v tom rozdiele, ale ani v absolútnom vyjadrení. Takže týchto pár ľudí by sa asi bálo.
A teraz je tu otázka, vážení občania, ak teda ten zákon neschválime, tak konáme v službách vás, 5 mil., ktorí majú záujem na tom, aby takýto zákon fungoval, alebo konáme keď nie všetci, tak niektorí v službách tých niekoľkých jedincov, niekoľkých desiatok jedincov, stovky, dvoch stoviek, ktorí majú dosť dôvodov na to, aby sa prijatia takéhoto zákona báli? Odpovedzte si na to sami. Predkladáme návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku s najlepším vedomím a svedomím, že je potreba jeho prijatia veľmi akútna. Ďakujem za pozornosť.