Videokanál poslanca

Neviem presne, čo bola z toho otázka, ale skúsim to vysvetliť. Vy hovoríte o chaose. Samozrejme, neviete podstatu problému, prečo sa časovo natiahol celý tento proces. V podstate finančné prostriedky, ktoré boli alokované na financovanie plánov, hospodárskych plánov lesa, boli na úrovni 6,69 eura na hektár, čo sa asi určite zhodneme na tom, že taxačné kancelárie sú úplne na dne, a jednoducho tieto peniaze im nestačia na to, aby riadne vykonali pasportizáciu a následne hospodárske plány lesa. Preto sme sa rozhodli a nastavili sme novú súťaž na proces, kde by sa tieto jednotkové ceny na hektár mali zvýšiť na 10 euro bez DPH, čo už umožňuje taxátorským spoločnostiam vcelku dobre pokračovať, a majú nejakú perspektívu v budúcnosti, lebo tých 11 taxátorských spoločností, ktoré hlavne vykonávajú túto činnosť, sú jednoducho závislé len na týchto zdrojoch. Oni žiadne iné zdroje k dispozícii nemajú.
Preto keď prebehla nová súťaž, bolo treba dohodnúť finančné vykrytie tohto celého procesu a to dofinancovanie predstavovalo výšku asi 540-tisíc eur, ktoré bolo treba cez navýšený kontrakt dostať na NLC-čko. Celé tieto postupy boli dohodnuté, neuveriteľným spôsobom sa nám zaseklo vedenie Národného lesníckeho centra a zrejme ste zaregistroval, že až došlo k výmene generálneho riaditeľa Národného lesníckeho centra, došlo k výmene kvôli tomu, že stále neboli podpísané tieto zmluvy s 11 taxátorskými spoločnosťami. To je, to je reálny dôvod, prečo pán generálny riaditeľ bol vymenený novým generálnym riaditeľom. Môžem vám povedať, že dnešným dňom by mali byť už tie zmluvy podpísané. Prebehli transakcie, posilnenie financovania a celý proces z hľadiska nastavenia za 10 euro na hektár by mohol plynule pokračovať. Nič nie je ohrozené. Nič.
Teraz ale je druhá otázka a to hovoríme o schéme štátnej pomoci, kde my sme vedeli, že vždy je tlak na štátny rozpočet, vždy sú problémy s navyšovaním kapitol v štátnom rozpočte, preto sme pri formulovaní Programu rozvoja vidieka prišli s iniciatívou, že cez opatrenie, myslím, že 8.1 by sme mohli vlastne zabezpečiť aj prípravu lesných hospodárskych plánov, ale zároveň sme aj povedali, že pri poslednej novele zákona o lesoch bol doplnený článok 3, ktorý práve spomína oblasť hospodárskych plánov lesa, čiže by sme rozšírili a už by sa robili komplexné plány hospodárenia lesa, nie také, aké sa historicky doteraz vyrábali, ale podstatne rozšírené. A vtedy by tá suma podľa nás mohla byť niekde na úrovni 14 euro na hektár bez DPH, lebo je tam podstatné navýšenie povinnosti, čo všetko bude treba robiť v tých plánoch. Na toto potrebujete schému štátnej pomoci. Tá schéma štátnej pomoci možno v priebehu pár dní bude, bude odsúhlasená ministerstvom financií a je dohodnutý postup, že ešte pred letnými prázdninami bude vypísaná výzva cez Poľnohospodársku platobnú agentúru, a môj pracovný termín pre PPA-čku a pre Národné lesnícke centrum je, aby zmluvy, nové zmluvy od roku 2016 pre víťazné taxátorské spoločnosti boli podpísané v mesiacoch október až december tohto roku, čiže nemal by byť ohrozený ani termín prípravy nových plánov hospodárenia o lesy pre budúce roky, ale teda už s dostatočným aj jednotkovým finančným zabezpečením na hektár takýchto lesov.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem ešte raz, pán poslanec, za vašu otázku, ktorú ste mi položili v otázke plánov starostlivosti o lesy. Dali ste v podstate dve otázky, takže budem na každú otázku odpovedať samostatne.
Na prvú otázku, akým spôsobom, v akom objeme a z akých zdrojov chcete zabezpečiť financovanie programov starostlivosti o lesy, financovanie vyhotovenia programov starostlivosti o lesy bude v roku 2015 zabezpečené z finančných prostriedkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v celkovom objeme finančných prostriedkov 1 068 735 eur navýšením kontraktu Národného lesníckeho centra. Zmluvy o dielo s taxačnými kanceláriami, ktoré uspeli vo verejnom obstarávaní, budú uzatvorené do 29. 5., t. j. do zajtra, 2015. Financovanie programov starostlivosti o lesy prostredníctvom programu rozvoja vidieka na roky 2014 až ’20, ako aj ich vyhotovenie v budúcich rokoch bude vykonávané štandardným postupom v súlade s ustanoveniami zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
K druhej otázke. Je v súčasnej dobe schválená schéma štátnej pomoci na financovanie programov starostlivosti o lesy? Momentálne je schéma štátnej pomoci na ministerstve financií a čakáme na jej stanovisko.
Skončil som.

Pán poslanec, ministerstvá a príslušné orgány štátnej správy môžu vykonávať kontrolu len na základe zákona, ktorý im jasne stanovuje kompetencie, ktoré môže uplatniť pri takejto kontrole. Ja neviem odpovedať na vaše pocity a názory. My postupujeme podľa zákona.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Orgány štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva vykonávajú v rámci svojich kompetencií štátny dozor. Cieľom týchto štátnych dozorov je sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava zákon, napr. zákon o lesoch, zákon o poľovníctve a podobne, a osobitné predpisy, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich vykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe.
Cieľom štátnych dozorov nie je prioritne ukladať pokuty a sankcie, ale zistiť, či bol dodržaný zákon. V prípade zistenia nedostatkov orgány štátnej správy môžu v rámci výkon štátneho dozoru uložiť opatrenia a zakázať alebo obmedziť vykonávanie určitej činnosti, pričom uloženie opatrenia neznamená vždy aj uloženie sankcie. Sankcie sa ukladajú za porušenie zákona v samostatnom konaní. Výsledky a zistenia štátneho dozoru bývajú väčšinou podnetom na konanie o uložení sankcie, t. j. na konanie, v ktorom sa rozhoduje o priestupkoch a iných správnych deliktoch.
V roku 2013 orgány štátnej správy viedli v tejto veci celkovo 350 konaní a v roku 2014 vo veci uloženia sankcií viedli celkovo 300 konaní. V roku 2013 aj v roku 2014 bol porovnateľný rozsah počtu vykonaných štátnych dozorov orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, a to v roku 2013 celkovo 1 409 štátnych dozorov a v roku 2014 celkovo 1 487 štátnych dozorov. V roku 2014 bolo 1 119 štátnych dozorov vykonaných pozemkovými a lesnými odbormi okresných úradov a 368 štátnych dozorov vykonaných odbormi opravných prostriedkov okresných úradov v sídle kraja.
Rozsah výkonu štátnych dozorov rozdelených na prvo- a druhostupňové orgány štátnej správy bol v roku 2013 porovnateľný. Na úseku lesného hospodárstva v roku 2014 vykonaných 832 štátnych dozorov pozemkovými a lesnými odbormi okresných úradov a 362 štátnych dozorov odbormi oprávnených prostriedkov okresných úradov v sídle kraja.
Na úseku poľovníctva bolo v roku 2014 vykonaných 287 štátnych dozorov pozemkovými a lesnými odbormi okresných úradov a 6 štátnych dozorov odbormi opravných prostriedkov okresných úradov v sídle kraja.
Z úrovne ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka bolo v roku 2013 aj v roku 2014 vykonaných po osem štátnych dozorov každý rok. Vo vojenských lesoch štátnu správu na úrovni okresného úradu aj na úrovni okresného úradu v sídle kraja vykonáva ministerstvo obrany. Hlavný dozor v lesoch je kompetencia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na vykonanie štátneho dozoru vo vojenských lesoch. V období rokov 2013 a ’14 ministerstvo túto kompetenciu voči ministerstvu obrany neuplatnilo.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Dobre, takže zareagujem. Tie diskusné príspevky, myslím si, že boli vcelku v pohode, až na pána Novotného. Ja tu jednu poznámku k tomu, že z prázdneho duba len sova vyletí. (Smiech v sále.)
Čo sa týka closingu. Closing, ešte raz zopakujem, neviem, ktorí všetci ste videli ten audit, ktorý išiel do closingu. Jednoducho my tam máme doplatiť.
Pán Dzurinda, veď vy ste to sám teraz povedali. Ja som nevedel o tom, že váš minister financií takisto rokoval, ale nie na základe výsledku, ktoré urobila poradenská firma, ale chytili ste sa našich štyroch variánt, ktoré hovorili za nejakých podmienok, aká tá cena bude, koľko má doplatiť Enel. Čiže ani vy ste si nelajzli, aby ste podpísali zmluvu takú, akú urobil vami určený alebo dohodnutý poradca pri dokončení privatizácie Enelu. A teraz na tom staviate celú filozofiu. Veď už nebláznite. Nastavili ste to na začiatku zle, potom sme nastúpili my, nevedeli sme to ukončiť, lebo za tejto éry a za informácií, ktoré sme mali na základe tých chabých materiálov, ktoré boli vôbec niekde, niekde v archíve, sa niečo dohodlo, a potom nastúpite vy, a keď ste zistili, aká je pravda, no tak ste rýchlo utekali od closingu aj vy a znovu ste to postúpili novej vláde.
Dámy, páni, closing nikto neuzavrie, lebo je oficiálny dokument, ktorý platí podľa zle pripravenej privatizačnej zmluvy, a potom je neoficiálny materiál v prospech Slovenska, ktorý zas Enel neberie do úvahy. Čiže táto vec sa nikdy nepohne z miesta. A to je, to je asi holý fakt.
Ďakujem. (Reakcie z pléna a potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, ja som čakal na nejaký zásadný prejav pána poslanca Dzurindu, dvojnásobného predsedu vlády, dvojnásobného predsedu vlády, za ktorej sa stihli sprivatizovať všetky strategické podniky vysoko, vysoko pod cenu.
Bohužiaľ, musím byť sklamaný a zrejme sú aj sklamaní jeho priatelia z OĽaNO, ktorí mu tu včera prepúšťali slovo, lebo, miesto pri vystúpení, lebo takisto čakali, že niečo zásadné bude povedané. Ale, bohužiaľ, z toho, čo som si mal možnosť vypočuť, ja jednoducho mám veľmi zlý dojem, ale v podstate to len potvrdzuje ten fakt, že tam neni čo už nové pridať, lebo to, čo sa nastváralo pri privatizácii líniových energetických sústav, to sa neudialo nikde nikdy.
A ja si veľmi dobre pamätám, keď som išiel na prvú oficiálnu návštevu ako minister hospodárstva do Talianska a pri podávaní ruky s talianskym ministrom, ten mi povedal: "Á, zo Slovenska, no my sme ešte v živote tak dobre nenakúpili a už ani nenakúpime." Čiže toto bola prvá uvítacia veta, ktorú mi povedal taliansky kolega, keď som bol na návšteve v Ríme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
55.
Prepáčte, prepáčte, na chvíľočku, pán minister. Ospravedlňujem, že vás prerušujem, iba teda pre informáciu, pre doplnenie. Pán premiér je na ceste pracovnej a má poverenie pán minister životného prostredia Žiga, ho zastupuje. Takže len teda aby sme vedeli, čo sa týka procedúry.
Ďakujem pekne.

Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
56.
Dobre. Teraz čo sa týka samotného prejavu. Pán poslanec Dzurinda, vy ste svoj prejav obsahovo konštruovali do dvoch rovín. Prvá rovina, že ste citovali rôzne čísla, pasáže a údaje z oficiálnych vládnych materiálov, a potom ste ako všetci ostatní poslanci v tej druhej časti použil rôzne príklady a úplne ste sa odklonil od témy privatizácia Slovenských elektrární, čo ma veľmi prekvapilo, lebo, ešte raz, veď vy ste si vyžiadali túto diskusiu. Vy. Veď ju nikto ani zo SMER-u, ale ani z vašich kolegov z opozície nechcel. (Potlesk.) Vy ste si ju dali a všetci vám ju teda odklepli, lebo čakali, že niečo konečne zásadné poviete.
Takže k tým údajom a číslam a citáciám, ktoré ste citovali z oficiálnych vládnych materiálov. Pán Dzurinda, ale veď od roku ’98 ste bol predseda vlády a robili to vaši nominanti, vaši ministri a ešte dokonca aj vaši tí najbližší ministri, ktorí vždy vstupovali až pri závere, keď sa už dojednávali posledné state a hlavne cena. Čiže tí ministri predkladali takéto materiály, tak čo nám to tu citujete. No však ste si ich dali na objednávku urobiť, no, tak sa urobili tak, aby ste to mali komfortné a aby ste mohli oblbovať národ, že celé je to fajn a celé je to geniálne, ako ísť do privatizácie týchto strategických podnikov.
Čo sa týka... A viac sa už k tomu nebudem vyjadrovať, lebo k tým číslam sa vážne nemá význam - a údajom - vyjadrovať. Ale z hľadiska konštrukcie ste celú tú diskusiu postavili na troch klamstvách a geniálnych záveroch. Pokiaľ som si to ja dobre zapísal, nikto vám nevyčítal cenu, potom ste sa oprel do mňa za archív a nulový variant a tretie bolo closing. Neviem, či som si niečo z toho nezapamätal, ale tieto, tieto tri topicy mám tu zaznačené.
Takže nikto vám nevyčítal chybu. To snáď nemyslíte vážne! Objavil ste Google, no tak si zagooglujte a pozrite si minimálne moje vystúpenia v roku 2006 a ’10, vystúpenie premiéra Fica, mnohé diskusie, ktoré boli na tému privatizácie energetických sústav povedané. To snáď nemyslíte vážne? A to som ani nevedel, čo tu povedal pán podpredseda parlamentu, že vás tu grilovali tri dni a nevedeli sa zmieriť s takto nastavenou privatizáciou.
Pán Dzurinda, to snáď nemôžete nahlas ani povedať. Veď to je taká lož, ktorá automaticky každého človeka musí, musí dostať do pozoru, že tento človek klame a bez škrupúľ. (Potlesk.)
K cene. Povedal ste cenu, odcitoval ste tu ceny, ale ste zabudol povedať, že to bola, že vám privatizačný poradca vyhodnotil cenu trhovú. Na tom sa asi zhodneme. Lebo účtovná bola 1,78 mld. euro. Predali ste to za 840 mil. Za trhovú. Dámy a páni, ktorí robíte aspoň trošku v ekonomike alebo kupujete, predávate, viete, že ako sa generuje trhová cena. No jednoducho na základe reálnej hodnoty, do ktorej ide okrem iného aj výnosnosť, ziskovosť alebo stratovosť toho podniku. Preto sa aj podniky s miliónovými majetkami predávajú za jedno euro, lebo sú v takej strate, že väčšiu hodnotu nemajú. Veď vám to tu váš kolega, ktorý bol zároveň aj členom tej privatizačnej komisie, z KDH povedal, že strata pri privatizácii bola 360 mil. korún. No veď jasné, veď vy ste nielen elektrárne, ale aj SPP, všetky ste najprv minimálne dva roky predtým, než ste chceli odštartovať privatizáciu, poslali do straty a potom ste znižovali trhovú cenu, aby tá privatizácia bola čo najmenšia. Čiže cena, za ktorú štát predá, čo najnižšia a provízia čo najvyššia. Lebo každému bolo jasné, že tie pozemky, že tie majetky majú podstatne vyššiu hodnotu. A kto spôsobil tú stratu? Veď od ’98. roku do 4. januára 2006 ste bol predseda vlády Slovenskej republiky. Vy ste si dal svojich ministrov, vy ste si dal svojich nominantov do riadiacich štruktúr. Čiže vy beriete prvú a najvyššiu politickú zodpovednosť za to, že tie podniky boli v strate. (Potlesk.) Veď ste to urobili úmyselne. Takže ísť s takýmto prekľučkovaním sa cez ponúkané ceny, no, samozrejme, veď to bol súčasť scenára. To bol súčasť toho diablovho plánu, ktorý ste vy vymysleli pri privatizácii slovenskej energetiky.
Archív a nulový variant. Pán poslanec, na rozdiel od vás a na rozdiel možno aj od pisateľa toho listu, ktorý vám poslal, ja som v tom archíve bol. Verím tomu, že vy ste v tom archíve nebol. Ale máte list. Čiže vy máte argument. Ja ho nespochybňujem, ale ja som v tom archíve bol a ja viem, že tam nič nebolo. A dôkaz, lebo... (Smiech v sále.) No, no nesmejte sa, nesmejte sa, lebo dôkaz toho, dôkaz toho, že sme nemali privatizačné dokumenty, je, že keď sme predložili správu o privatizácii SPP, miesto toho, aby naštartovali orgány činné v trestnom konaní a začali preverovať celú túto transakciu, tak naštartoval Národný kontrolný úrad a vtedajšia podpredsedníčka NKÚ, jej meno už si nepamätám, ale bola nominantka SDKÚ, nám vypálila niekoľkomiliónovú pokutu, ministerstvu hospodárstva, za to, že nemáme založené originálne materiály pri privatizácii energetických podnikov. Veď to vaša nominantka z NKÚ potvrdila. Takže čo mi to tu rozprávate? (Potlesk.) A čo vám napísal Paľo Pavlis, ja za to nezodpovedám. Možnože dneska sa tie materiály, sú tam. Ja neviem. Ale v čase, keď som ja písal správu, v čase, keď som bol ministrom sme dostali pokutu od NKÚ za to, že sme nemali založené materiály.
Posledné, closing. Sám ste povedal, pán poslanec Dzurinda, že ani vám sa nepodarilo uzavrieť closing, že Mikloš rokoval a bol nahnevaný. Dámy, páni, viete, prečo nebol uzavretý closing? No veľmi jednoducho. Už v privatizačnej zmluve bolo napísané, kto bude robiť closing, ktorá poradenská firma, a zároveň tam bolo napísané, že obe dve strany sa tomuto auditu, tomuto výroku podriadia. No urobila to spoločnosť, ktorá ale nenapísala, že niečo má doplatiť Enel, ale Slovensko má doplatiť ešte Enelu. To bol jediný dôvod, prečo sme my odmietli closing, a potom vládna koalícia dala urobiť iný audit, ktorý mal výstup štyri varianty, kde v každej variante mal doplácať Enel, a už sa išlo len podľa tohto variantu, lebo ten bol prospešný pre Slovensko, ale v zmysle privatizačnej zmluvy bol neplatný. A preto Enel odmieta akúkoľvek inú, inú bodku za privatizáciou, ako doplatiť zo slovenskej strany. A to ste si nelajzli ani vy. Ani vy ste si netrúfli, aby ste uzavreli closing, a teraz vyčítate premiérovi Ficovi, že nechce uzavrieť tento konflikt. Však mu strkáte hlavu do oprátky. No tak sa ani nečudujte, že to nepôjde.
A už len poslednú vec. Môj nulový variant. Dámy, páni, nulový variant bol vypracovaný v dobrej viere na základe dokladov, ktoré sme mali na ministerstve hospodárstva. Ja si veľmi dobre pamätám, keď na podnet vtedajšieho štátneho tajomníka pána Muňka bola zvolaná porada na úrad vlády, kde Dušan Muňko ako štátny tajomník došiel so zásadným dokumentom. On objavil dokument, ktorý sme my nemali. Výsledkom toho bolo, že za prvé nebola dohodnutá táto transakcia s Maďarskou republikou a bez tejto dohody je zmluva neplatná. A za druhé nebola verejná súťaž na prenájom vodného diela Gabčíkova. To úplne zmenilo základy, na ktorých bol postavený closing, preto som okamžite dal pokyn a priamo z vlády som volal zastaviť tento materiál, lebo sme ho postavili na zlých informáciách, a odvtedy sa nikto k nulovému variantu už ani nevrátil. Toto je, dámy, páni, pravda, a nie výmysly.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili k môjmu vystúpeniu. Ak dovolíte ja sa obmedzím len na dve vystúpenia, a to pána Hlinu a pána Miškova.
Pán poslanec Hlina, ja mám v podstate rád vaše vystúpenia. Ja nehovorím o vašom, obsahu vášho vystúpenia, ale to expresívne vystúpenie, ktoré vy dávate pri každej tej príležitosti, mne celkom imponuje, poviem to otvorene, a ako dobre. Ale urobili ste takú zaujímavú skratku, viete. A vždy vy niečo také urobíte, že ste spojili zrazu pána Jasovského so Širokým a že sa stretávajú v jednej kantíne. Ale keď toto platí, že sú niekde, lebo oni sú tuším vedľajšie krídla či ako, no ale potom to musí platiť aj o pani ombudsmanke Dubovcovej. Lebo keď ste si ju, páni poslanci, zvolili, tesne, už ste nemali mandát, už ste vedeli, že končíte, ale predsa ste si Dubovcovú zvolili za ombudsmanku, nedočkali ste do volieb, ale posadili ste ju do kancelárie pána Mórica, podpredsedu SNS. Čiže čo mám teraz Dubovcovú spájať s Móricom? Ako už nebláznite! (Reakcie z pléna.) No, presne, ja takto krčím nad vašou argumentáciou.
Druhá poznámka, na pána Miškova. Pán Miškov, ja by som sa čudoval, keby ste nevystúpili, vážne by som sa čudoval. Lebo vy ste vo svojom vystúpení povedali, že existuje internet a existuje Google, kde sa dá všetko nájsť. Ale takisto na tom internete a na tom Googli sa objavila informácia, kde 15. 8. 2007 reklamná agentúra MUW Saatchi & Saatchi získala nového klienta Enel, Slovenské elektrárne, pre ktorého pripravila novú komunikačnú a mediálnu stratégiu na druhú polovicu roku 2007. Čiže aby sme vedeli, o čo ide, spoločnosť MUW Saatchi & Saatchi je spoločnosťou troch mien – pán Miškov, Uličný, Weber... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážene panie poslankyne, páni poslanci. Ja sa nejakým spôsobom strácam v tomto akte prerokovávania privatizácie Slovenských elektrární.
Ešte raz, opozícia si vyžiadala správu o privatizácii a celá tá diskusia sa otáča do Telekomu a do neviem čoho. Veď ste chceli počuť, ako to bolo privatizované a teraz odrážate túto tému úplne inde. Veď ste si museli byť vedomí, ako to bolo privatizované. Veď ste to privatizovali.
Čiže keď ste si vyžiadali, pán poslanec Dzurinda, túto správu, veď vy ste najlepšie vedeli, ako to bolo privatizované a vy ste vedeli najlepšie, ako a kde sa urobila chyba a prečo sa tá chyba urobila a prečo sa tie, sa doklady nenašli, keď sa hľadali niektoré, niektoré právne akty, ktoré súviseli. Lebo tá privatizácia bola tak čudná, tak netransparentná a tak ťažko je momentálne zdokladovateľná, že to je až neuveriteľné. To predajca na tržnici má lepšiu evidenciu vo svojich účtoch, keď predáva tam zeleninu, ako keď sa predávali miliardové majetky energetických podnikov na Slovensku.
Dámy, páni, ja keď som prišiel na ministerstvo hospodárstva v roku 2006, som chcel vedieť a požiadal som svojich pracovníkov, aby mi predložili privatizačné dokumenty Slovenských elektrární, Transpetrolu a Slovenského plynárenského podniku.
Dámy, páni, viete, čo je založené na ministerstve hospodárstva, ktorý bol gestor týchto podnikov?
Dve prázdne krabice, napísané: Privatizácia SPP. Dve prázdne krabice, napísané: Privatizácia Slovenských elektrární. A dve prázdne krabice, napísané:. Privatizácia Transpetrolu.
Nechali ste tam pár kópií, pár kópií, ale len kópií neoverených, ktoré nemôže nikto zdokladovať, nikto ich nemôže brať v úvahu. Ani orgány činné v trestnom konaní, bohužiaľ. Všetko ste zahmlili, ale nie dokonale, našťastie, nie dokonale. Ale trvá to dlho, dlho, dlho, dokiaľ sa vôbec dostaneme k prvotným dokladom, ako tá celá privatizácia prebiehala.
Toto je na tom smutné. A vy ste to, páni, ktorí ste v čase, keď sa privatizovali veľké podniky, to znamená, od konca prvej Dzurindovej vlády, čiže roku 2002 až do roku 2006, kedy bola tesne vo februári pred voľbami dokončená privatizácia Slovenských elektrární, veď ste to všetko vedeli. A aj ste poupratovali, ale nie dokonale.
Čiže keď dneska uhýbate od tejto témy, veď ste ju nemuseli vôbec vyvolať! My sme nemali tú požiadavku hovoriť o privatizácii Slovenských elektrární. My sme sa dosť o tom narozprávali v prvej vláde Roberta Fica, my sme tu pertraktovali tieto témy. Ale vy ste si vyžiadali, a teraz útočíte do všetkého možného, do všetkého možného, len nekladiete otázky tým, ktorí to spôsobili. A dokonca vystupujú a obhajujú väčšinou ľudia, ktorí ani netušia, ako to bolo, ani nevedia, ani tu neboli, ale útočia do Telekomu a do neviem čoho, len otáčajú tému, aby uchránili svojho pravicového koaličného partnera pred nejakou otvorenou kritikou.
Poznámka vôbec k privatizácii. Stále tu behajú pojmy 66 % odpredaja akcií Slovenských elektrární. No, omyl, páni, žiadnych 66 percent. Privatizačná zmluva bola napísaná dve tretiny a vyčíslené desiatkami miliónov akcií, ktoré sa mali predať. A bolo to rozdelené, že dve tretiny je niekoľko desiatok miliónov akcií a jedna tretina je niekoľko, už neviem, či miliónov alebo koľko akcií.
No, čuduj sa svete, všetci a dlho sme to vnímali, že asi je to dobre vyrátané. No čerta starého! Pri fyzickom zrátaní tých akcií my nemáme jednu tretinu Slovenských elektrárni. Pri tých desiatkach miliónov akcií nám chýba jedna akcia. Jedna akcia chýba Slovenskej republike. Tá jedna rozhodujúca akcia, ktorá neumožnila vstup Národnému kontrolnému úradu vôbec do Slovenských elektrární, aby sa pozreli na účtovníctvo, na vôbec hospodárenie Slovenských elektrární.
Dámy, páni, je to náhoda?!
Je to náhoda, že sme odovzdali bonus v podobe Gabčíkova, že sme sprivatizovali, tak ako sme sprivatizovali, a ešte sme došli aj o tú jednu akciu?!
No ja si myslím, že pri takých geniálnych poradcoch a pri takých drahých poradcoch, ale hlavne pri tom finále, ktorý vstupoval vždy pri dokončení transakcie a doťahovaní tých posledných detailov privatizačných zmlúv vrátane konečnej ceny – a v zátvorke, tri bodky – tam bol vtedajší minister financií pán Mikloš. Čiže je to veľmi čudné a Slovensko skutočne až do zmeny zákona, kde sa povedalo, že už od jednej akcie môže Národný kontrolný úrad ísť kontrolovať tam, kde je podiel štátneho majetku, jednoducho v čase, keď sa dalo ešte do toho zasiahnuť a keď sme my nastúpili do vlády, lebo ešte raz, vo februári bola dokončená, 2006, privatizácia Slovenských elektrární, tak nám to znemožnili, vedeli, že medzitým sa poupratujú všetky doklady, že všetky originál materiály zmiznú a nikto sa k tej pravej podstate privatizácií ani nedostane. Čiže to je prvý problém.
Druhý problém, inšpiroval ma pán poslanec Přídal. A tiež súhlasím s názormi tých rečníkov, ktorí tu hovoria, že asi bol ťažký alebo, alebo zlý preklad z taliančiny do slovenčiny, lebo to skutočne takýto, takúto obhajobu Enelu som od poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nečakal. Možno si to niektorí neuvedomujete, ale tieto informácie mohli pochádzať len z Enelu. Tieto informácie nie sú verejne dostupné. Ten človek, ktorý s tým robil, ktorý robil v tejto problematike, vie, že k týmto informáciám sa nedá len tak dostať. Čiže má ich priamo z centrály Enelu. A možno mu tam písali aj tie čiarky a bodky, aby bolo jasné, ako ich má obhajovať. Je to skutočne na počudovanie. A ja si myslím, že pokiaľ KDH, neviem, ako budú vystupovať ďalší jeho poslanci, ale už tu pán Brocka ide v tej istej línii, myslím si, že by bolo načase KDH premenovať na nejakú inú stranu, ale určite s kresťanskými hodnotami takíto ľudia nemôžu mať nič spoločné. (Potlesk.)
Teraz poďme k strate. Čuduj sa svete, Slovenské elektrárne mali stratu. Osem rokov nominantov do vrcholového vedenia, čiže do manažmentu pred privatizáciou, ale aj do kontrolných orgánov predsa nominovala politická koalícia. Čiže keď niekto vytvoril stratu, no tak to boli politickí nominanti tej vládnej koalície. A pokiaľ si ja dobre pamätám, na čele bolo SDKÚ, bolo tam KDH. Jedno obdobie, ale nie v čase hlavnej privatizácie, bola aj SDĽ-ka, asi má aj ona maslo na hlave, ja to neviem posúdiť. Bola tam vtedy, ja neviem, maďarská koalícia, alebo ako sa volali. Veď ste tam všetci boli! A bolo tam ANO, tí, našťastie, zanikli a, chvalabohu. Ale kto spôsobil tú stratu?!
A hovoríte, veľmi často sme počúvali v médiách, ale počúvame to aj tu, že štát nie je dobrý vlastník. A Enel je kto?
Kto je Enel? Veď to je štátna talianska spoločnosť!
Rozdiel je len v tom, že štátna talianska spoločnosť vie riadiť, ale nominanti, ktorých vtedy postavili do orgánov Slovenských elektrární, nominanti Dzurindovej vlády nevedeli riadiť. (Potlesk.) To je ten základný problém. Čiže neplatí, neplatí určite táto rovnica a je chybou, pokiaľ sa odvádza skutočnosť a podstata celého problému cez takéto lacné úskoky.
Slovenské elektrárne, áno, boli pred privatizáciou 360 mil. v strate, ale nielen Slovenské elektrárne. V strate bol Slovenský plynárenský podnik a, čuduj sa svete, len dva roky pred privatizáciou. V strate bol Transpetrol, tak isto pred privatizáciou. Predtým vysokoziskové spoločnosti a zrazu sme sa všetci čudovali, čo sa deje.
Ja som v tom čase v politike nepôsobil a som sa čudoval, ako je to možné. Riadil som iný veľký podnik a nevedel som si vysvetliť, ako je možné, že prirodzený monopol sa dostane do straty. Veď to je nelogické. Prirodzený monopol sa môže do straty dostať len umelým zásahom a pokynom. A keď je to štátny monopol, tak jedine na pokyn štátu, na pokyn vlády. Čiže úmyselne vytvorená strata.
Tá úmyselne vytvorená strata smerovala k jednému – k nízkej privatizačnej cene, lebo už vtedy sa blábotalo, že treba privatizovať, lebo štát je zlý vlastník, štát to nevie, nemáme konsolidované financie, lebo ste samozrejme banky oddlžili o 110 mld., ktoré ste museli nejakým spôsobom získať, a potom ste ich odovzdali tak isto za lacný peniaz. Čiže vytvorili ste si mechanizmus ako sa dostať cez privatizáciu k určitým prostriedkom, ktoré ste potom šarmantným spôsobom poprenášali cez rôzne schránkové firmy po celom svete.
Takže poďme ešte raz k privatizácii Slovenských elektrární.
Dámy, páni, mám údaj zo znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity, ktorá vypracovávala cenu pre vtedajšieho ministra Ruska, aká je hodnota na predaj Slovenských elektrární. Hodnota bola vyrátaná na 1,784 mld. eur. Aká bola predajná hodnota? Osemstoštyridsať miliónov eur. Kde je tá polovica? Ako sa stratila? Cez stratu? Cez privatizačného poradcu?
No, samozrejme, hľadali ste mechanizmus, ako reálnu hodnotu, ktorú vám vyrátali odborníci znalí v energetike, tí ľudia sú dneska profesori a docenti na univerzitách, sú to ľudia, ktorí si stoja za tým, čo napíšu a podpíšu, jednoducho ste ich zbagatelizovali a dokonca ste niektorých aj povyhadzovali z tej komisie, lebo vám boli nepohodlní, lebo trvali, že pod 1,78 mld. eur nemá vôbec význam začať hovoriť o privatizácii alebo predaji podielu v Slovenských elektrárňach. A pritom ste predali nie dve tretiny, ale ešte o jednu akciu menej.
Potom došlo zázračné navýšenie základného imania. Všetci, ktorí riadite podniky, viete, že základné imanie sa robí nejakým prepočtom a zdôvodňuje sa prečo. No, viete, ako sa navýšilo základné alebo prehodnotil majetok Slovenských elektrární? Administratívnym úkonom. Nikto nikdy nevidel prepočet, prečo sa zdvoj-, ztroj-, štvornásobuje hodnota majetku Slovenských elektrární. Nikto to nevidel. Urobila sa valná hromada, kde mal Enel viac ako dve tretiny, odsúhlasil si zvýšenie základného imania a bolo vystláno.
Ale teraz prečo to urobil? Neurobil to len tak svojvoľne. Veď preňho bolo svojím spôsobom, keď nemal záujem investovať, a nemal, nemal, lebo do dostavby tretieho a štvrtého bloku ho dokopala prvá vláda Mikuláša Dzurindu, a osobne som to mal na starosť ja, keď som robil funkciu ministra hospodárstva. Ja viem veľmi dobre, ako sme ich dotlačili do dostavby tretieho a štvrtého bloku. Môžme sa aj na tú tému porozprávať. Zvýšenie majetku spoločnosti malo dva významy základné. Prvý význam bol, že sa zvyšovala hodnota odpisov. Keď si dávate odpisy, idú vám do nákladov a znižujete zisk. Plus len za obdobie už pri tomto navýšenom základnom imaní odpustenie zisku Enelu, kde štát pri privatizácii za druhej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2006 odpustil dividendy, vyplácanie dividend pre štát, ktoré predstavujú hodnotu do roku 2010, mám to tu číslo napísané, 637 mil. eur. Nákupná cena 840 mil., odpustenie dividend 737, čiže zaokrúhľujem – 740, nákupná cena 200 mil., 200 miliónov.
Ale druhý efekt, oveľa dôležitejší, lebo toto bolo zlodejstvo, dobre, zlodeji sa nejakým spôsobom na tom nabalili, ale druhý problém bol cena komodity. Cena komodity je výrobná cena elektrárne, to je jedno akej. Cena komodity nepodlieha regulácii. Cena komodity sa jednoducho preberá. A cez navýšené odpisy a navýšené základné imanie sa jednoducho zdvihla cena komodity a všetci sme sa čudovali, ako je vôbec možné, že na Slovensku je jedna z najdrahších komodít v Európe a v Európskej únii, keď my máme inštalovaný výkon 57 % výroby elektrickej energie z jadra, a v tom čase bol podiel zhruba 67 % elektrickej energie z jadrových zdrojov. Veď taký geniálny mix, ako malo Československo, cez kombináciu jadrové elektrárne, tepelné elektrárne a vodné elektrárne, nemal nikto v Európe. Francúzi mali vysoký podiel, oni mali cez 90 % jadrovej energie, ale my sme mali vynikajúci mix cez sekundárnu a terciálnu reguláciu. Nechcem s týmito pojmami ďalej pracovať, lebo mnohým tu nič nehovoria. Ale bol to geniálne nastavený mix, ale geniálne nastavený aj cenový mix.
Len pre porovnanie, už som to neprerátaval, pokiaľ si dobre pamätám: výrobná cena z jadrového reaktora bola na jednu kilowatthodinu 60 halierov a napríklad pri vodnej elektrární 2,77 koruny. Ani jeden zdroj energie a obnoviteľné zdroje, ako je slnko a vietor, to je už úplne v keli, však viete, že soláre sa vykupujú za 11 korún, čiže to už je úplne mimo.
Ale my sme mali najlacnejšie nastavený vstup na 65 % cenového mixu a boli sme najdrahší v celej Európe.
No samozrejme, lebo si tam narátali aj Baťove topánky a práve tieto vysoké odpisy. Zato potrebovali navýšiť majetok spoločnosti, aby ešte aj tí Slováci museli nielen predať národný klenot, ale ešte aj platili drahú energiu.
Keď niekto bude rozprávať, že je tu medzinárodný obchod a my sme mohli nakúpiť energiu z vonku, no môže to povedať len ten, kto energetike nerozumie. My nemáme prenosové sústavy tak dimenzované, aby sme dokázali 48 terawatthodín preniesť cez naše cezhraničné priechody. Jednoducho to nemáme. Čiže my sme odkázaní, že elektrinu, ktorú tu vyrobíme, musíme na 90 % aj spotrebovať tu, lebo nemáme prenosové mosty a nemáme to kadiaľ nosiť a vo vedrách sa to nedá. Dá sa to robiť len cez 400-kilovoltové prenosové siete.
Takže v tomto bol ten háčik. Čiže nielen zlá privatizačná cena, nielen zbytočné navýšenie majetku alebo prehodnotenie majetku spoločnosti, ale ešte aj zdieranie toho posledného občana na Slovensku: a budeš platiť jednoducho najviac, lebo vážená vláda, druhá, Mikuláša Dzurindu takto nadstavila privatizačný projekt.
Ale to nie je všetko. Keď hovoríme o strate, tak si pozrite výsledovky SPP pred privatizáciou. Znovu, zázračné dva roky stratové. V záujme ochrany občana, v záujme zníženia predajnej ceny. Čo sa stalo po privatizácii? Vyletela niekoľkonásobne cena tak hore, jak raketa, a znovu sme sa, čuduj sa svet, dostali na najdrahšiu cenu plynu pre domácnosti, hoci sme na začiatku tranzitu do Európskej únie. No to je neuveriteľné! A tí, čo sú na konci, majú podstatne lacnejší plyn, ako malo Slovensko. No jednoducho cena vyletela tak hore, lebo sme si nemohli ani pípnuť v SPP.
K privatizačnej cene. Bolo to tu, niektorí si pamätáte, aj pretraktovávané za prvej vlády Roberta Fica v parlamente. Znovu, vyrátaná cena inštitútom majetku spoločnosti bola 360 mld. slovenských korún. Realizačná cena pri predaji cez poradcu, ktorý vybral jedného z jedného, bola 2,7 mld. US dolárov, čo v prepočte pri podpísaní kontraktu znamenalo cenu 130 mld. slovenských korún. Čiže z 360 na 130. No čert to ber, stalo by sa!
Ale my sme, dámy a páni, došli o ďalších 7 mld. slovenských korún len kvôli kurzovému rozdielu, lebo rozdiel v kurze medzi dolárom a, no v porovnaní s časom, kedy bola podpísaná zmluva a pár týždňov na to, kedy došlo k reálnej platbe, bol rozdiel 7 mld. slovenských korún, respektíve v prepočte 233 mil. euro, ktoré sme len kvôli genialite nášho ministra financií, sme prišli o tieto peniaze, hoci v tom čase už aj priemerný ekonóm vedel, čo to je hedžovanie ceny. Aj priemerný ekonóm to vedel. Len my vo vláde, druhej vláde Mikuláša Dzurindu sme nevedeli, čo to je hedžing.
Poďme k Transpetrolu, už keď teda porovnávame, lebo toto súvisí stále s energetikou a s tým skvostom, ktoré Slovensko malo jedinečné, lebo vždy som opakoval ako minister hospodárstva, budem to vždy aj opakovať: Československo malo geniálnych energetikov, geniálnych. Tí pripravili také projekty, že tie projekty sú sofistikovanejšie ešte aj po 50-ch rokoch. Tak ako sme mali my vykrytú sústavu vyrovnávania napätia a kmitočtu, to nemá ani jeden štát. Geniálne. Preto aj za vlády Ivety Radičovej sa rýchlo pustili cez ministerstvo hospodárstva do privatizácie teplární veľkých, lebo to boli tie kľúčové body na vyrovnávanie napätia a kmitočtu, a tam sa išlo hlavne cez sekundárnu a terciálnu podporu, ktorá je cenovo 10-násobne vyššia, ako je cena silovej elektriny. Takže keď sa vyskytol priestor a Yukos sa dostal do politickej nemilosti v Rusku, my sme rýchlo využili túto politickú situáciu a začali sme komunikovať o spätnom odkúpení podielu Transpetrolu. Mali sme vtedy, myslím, že tiež 49 %, ale teda odkupovali sme 49 %, ale znovu bez riadiacej kompetencie, lebo či v elektrárňach, či v SPP, či v Transpetrole sme síce odovzdali 49 %, ale na predstavenstve a vo vedení sme si ani nepípli a na valnej hromade to bolo dokonca tak urobené, že boli siedmi členovia v predstavenstve, keď, z toho boli štyria ich, traja naši, a keď sa nedohodli, alebo teda nebolo uznášaniaschopné, tak na náhradnom predsedníctve stačili len 4 hlasy. Čiže vždy to, čo mali tí vonkajší investori. A takto, takto sme to mali jak cez kopír celé poskladané.
Keď sa naskytla príležitosť na Transpetrol, požiadal som tú istú spoločnosť, bola to americká spoločnosť White & Case, ktorá robila privatizáciu Transpetrolu. Čiže najprv to predali zo Slovenska do Ruska a keď toto celé nastalo, bol tam komplikovaný súdny proces, nebudem s tým zdržiavať, ale použili sme ten istý White & Case a sme povedali: veď to najlepšie viete, tu je objednávka zo štátu, skúste to urobiť opačne, ale máte cenu 78 miliónov. Oni hovoria: ´Pán minister, 78 miliónov, zabudnite. My sme nikdy nedoporučili slovenskej vláde predať Transpetrol za 78 miliónov. Nikdy. Naša cena bola 167 miliónov najnižšia. A to rozpätie bolo medzi 167 a 540 miliónov US dolárov, ale že to slovenská vláda predala za 78 miliónov, my za to zodpovednosť neberieme.´
Pri spätnom odkupe sme povedali: no tak dobre, tak čo teraz? Samozrejme čas sa medzitým pohol a White & Case povedal jednoducho: od 167 do 540 je vždy dobrá nákupná cena.
Bolo niekoľko hľadísk z hľadiska investovania budúcej hodnoty majetku a podobne, tak ako to vedia tieto medzinárodné poradenské firmy urobiť. Robili to spolu s Woodom a nám povedali: za týchto podmienok až do 540 miliónov dolárov môžte ísť, stále neurobíte chybu a túto cenu vieme kedykoľvek vysvetliť. Kúpili sme to za 240 mil., to sa pamätáte, veď to bolo publikované všade. No, chvalabohu, za 240 mil. USD sme to dostali, ale 78, za ktoré sme to predali, bohužiaľ, to bol výsledok...?! Áno, to bol veľmi dobrý obchod pre pravicovú vládu vedenú Mikulášom Dzurindom, ktorá, v ktorej sedeli aj zástupcova KDH. "Vynikajúci obchod" ste urobili, skutočne, gratulujeme vám. (Potlesk.)
Takže, dámy, páni, držme sa faktov. Vy ste odbočili, začali ste do toho splietať všetko možné. Ja som sa len pridŕžal privatizačných káuz, privatizačných káuz v energetike, v energetike. Môžme argumentovať, môžme si to vysvetľovať. Ja vám budem k dispozícii, ja vám budem k dispozícii... (Reakcie z pléna.) Nie poľnohospodárstvo, ja som vtedy robil ministra hospodárstva a na rozdiel, to hospodárstvo vtedy malo aj určitú váhu, nie ako za vás, to bol trhací kalendár. A už keď, keď ste teda načal, že poľnohospodár a naša vláda.
Viete, aký bol dôsledok privatizácie Slovenských elektrární? Na Slovenských elektrárňach sa roztrhla druhá Dzurindova vláda. Totiž sa stal neuveriteľný krok. Privatizačný protokol a dotiahnutie posledných rozhovorov si dovolil vtedajší koaličný partner a predseda ANO pán Rusko, čo bol smrteľný hriech. Smrteľný hriech. Samozrejme SDKÚ na čele vtedy s Miklošom, lebo ten mal na starosť biznisy, jednoducho zaútočila, vytvorila sa kauza prenosu peňazí do Košíc – a minule som vám vysvetľoval problematiku NADSME – a skončilo to aj vlastne v nespriehľadnení a znovu ušmyknutí skoro 2 mld. slovenských korún, ktoré nám tu Európska únia nechala na rozvoj malého a stredného podnikania.
Čiže dobre, že ste ma, pán poslanec z KDH, upozornil, bol by som zabudol na to, že vy ste ešte urobil aj zlatú bodku pri rozpadnutí sa koalície, lebo ste boli všetci tak hladní, že ste sa pobili ešte aj za privatizáciu Slovenských elektrární.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec, myslím si, že treba si prečítať príslušnú pasáž programu rozvoja vidieka ako programu, ktorý stanovuje tú projektovú a neprojektovú podporu v rámci nového programovacieho obdobia pre jednotlivé subjekty podnikajúce v poľnohospodárstve, kde schéma podpory malého a mladého poľnohospodára je definovaná ako komplexná politika. A tá politika spočíva v tom, že ukladá povinnosti členskému štátu Európskej únie, ktoré vyplývajú priamo z nariadenia Európskej únie a plus tam môže dať každý členský štát nejakú pridanú hodnotu, ktorú si musí notifikovať v rámci európskej centrály.
Povinnosťou členského štátu z programu rozvoja vidieka bolo, že máme podporiť platbou na jednotkovú plochu mladého poľnohospodára výraznejšie, ako je bežný poľnohospodár. V našom prípade bude táto podpora na hektár o 60 euro vyššia, ako je pre iné typy podnikajúcich v poľnohospodárstve.
Druhá podpora, ktorá je už na vôli členského štátu, je, aký finančný príspevok štát poskytne alebo nastaví tento typ politiky v rámci finančného nenávratného zdroja, kde Európska komisia nedávala nejaké konečné čísla. My sme túto výšku stanovili na úroveň 50-tisíc euro ako štartovný kapitál s tým, že 75 % dostane takýto mladý začínajúci poľnohospodár na začiatku po schválení svojho podnikateľského zámeru, respektíve po certifikácii cez platobnú agentúru. Čiže to je ten prvý vstup poľnohospodárskej platobnej agentúry, jednoducho bez toho to nepôjde.
Ďalšou pridanou hodnotou, ktorú súčasná vláda Roberta Fica a ministerstvo pôdohospodárstva vložilo do politiky podpory mladých poľnohospodárov, je, že nad rámec všetkých povinností sme povedali, že poľnohospodár mladý začínajúci nemôže podnikať bez pôdy, lebo jedinečnosť tohto odvetvia je, že bez pôdy tu nemôže v podstate nikto vykonávať klasickú poľnohospodársku činnosť. Tak sme aj povedali, štát má k dispozícii 380-tisíc ha pôdy, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond, tak sme vyčlenili zhruba 11-tisíc ha v tomto štádiu na to, aby sme ju rozdelili začínajúcim mladým a malým poľnohospodárom ako zdroj a základ na to, aby mohol ďalej rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť. Ale aby sa nestalo, že jednoducho každý, kto pôjde okolo pozemkového fondu, si bude žiadať vzhľadom na to, že má menej ako 40 rokov, pôdu z pozemkového fondu na základe schémy podpory, sme povedali, musí tam byť určitá záruka, musí tam byť určitý podnikateľský zámer, ktorý musí nejaká inštitúcia odobriť. Vzhľadom na to, že vyplácaním poľnohospodárskych prostriedkov je poverená platobná agentúra, tak PP-áčka je menovaná a definovaná ako tá inštitúcia, ktorá bude schvaľovať ten podnikateľský zámer, čiže nemôže Slovenský pozemkový fond skôr vydať pôdu pre malého alebo začínajúceho poľnohospodára, pokiaľ nebude mať certifikát od platobnej agentúry, aby mu táto pôda mohla byť vydaná. A takto je definovaný aj zákon.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Tak ako som uviedol v odpovedi na obdobnú otázku dňa 19. marca 2015, Slovenský pozemkový fond v súlade s § 34 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 363/2014 Z. z. v súčasnej dobe prijíma, eviduje a zverejňuje zoznam mladých poľnohospodárov alebo poľnohospodárov spĺňajúcich podmienky malého podniku alebo mikropodniku, ktorí prejavili záujem o prenájom pozemkov podľa § 14 ods. 9 citovaného zákona alebo podľa § 13 ods. 4 až 8 zákona č. 504/2003 Z. z.
K včerajšiemu dňu, to jest k 20. máju 2015 prejavilo takýto záujem 155 subjektov, ktorých zoznam vrátane dátumu, kedy poslali svoju žiadosť Slovenskému pozemkovému fondu, je v členení podľa regiónov zverejnený na internetovej stránke www.postfond.sk v sekcii Prenájmy. K žiadnemu prerozdeleniu pozemkov, to jest k uzatvoreniu nájomných zmlúv doteraz neprišlo, pretože, tak ako som už uvádzal, konkrétna výmera a konkrétne pozemky z hľadiska ich kultúry a lokalizácie budú vybraté až po tom, čo mladý poľnohospodár alebo malý poľnohospodár predloží Slovenskému pozemkovému fondu rozhodnutie poľnohospodárskej platobnej agentúry o schválení nenávratného finančného príspevku, a najmä podklad pre vydanie tohto rozhodnutia, ktorým je podnikateľský zámer. Iba na základe zohľadnenia schváleného podnikateľského zámeru bude možné dohodnúť zmluvné podmienky užívania predmetných pozemkov zo strany mladého, respektíve malého poľnohospodára. Očakávam, že výzva na podopatrenie 6.1 a 6.3 Programu rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020, zamerané na podporu uvedených cieľových skupín, bude poľnohospodárskou platobnou agentúrou zverejnená najneskôr v júni tohto roku.
Slovenský pozemkový fond si v súčasnosti vytvára podmienky pre plnenie svojich vyššie uvedených zákonných úloh tým, že pri predlžovaní nájomných zmlúv s doterajšími nájomcami do týchto zmlúv zakotvil povinnosť doterajšieho nájomcu potrebné pozemky pre mladého poľnohospodára alebo malého poľnohospodára uvoľniť, ak fondu vznikne povinnosť tieto pozemky mladému poľnohospodárovi alebo malému poľnohospodárovi prenajať.
Zároveň uvádzam, že v súčasnosti je v procese notifikácie príslušná časť programu rozvoja vidieka, výsledkom ktorej by malo byť, že budú akceptovaní i tí mladí farmári, ktorí podnikajú formou právnickej osoby. Táto zmena je reakciou na zmenu bruselskej legislatívy, respektíve rozhodovacej činnosti európskych súdov.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.