Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Pri príprave propagačnej kampane Podpora produktov sladkovodnej akvakultúry bol vykonaný mediálny prieskum trhu. Prieskum bol urobený s cieľom transparentne a hospodárne využiť zdroje Európskej únie a štátneho rozpočtu aj napriek tomu, že predmetná aktivita spadá pod výnimku z uplatňovania platného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže ešte raz zopakujem. Aj keď to mohlo byť priamym zadaním, dal som pokyn urobiť verejné obstarávanie. Pokračujem. Na základe výstupu prieskumu trhu bola zo štyroch ponúk vybraná stanica TA3.
Teraz mi dovoľte, aké, aby som povedal ceny, aké boli v tomto ponukovom konaní na jedno tridsaťsekundové vysielanie. Ešte raz, ponuka bola alebo teda verejné obstarávanie bolo na cenu na jedno tridsaťsekundové vysielanie. Markíza 1 140,5 eura za tridsať sekúnd jedného šotu, JOJ-ka 972 eur, STV-éčka 619,2 eur, TA3-ojka 552,5 eura. K spomínanej plánovanej zmluve s RTVS, ktorú vy spomínate, hovorím, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nikdy nerokovalo, nepripravovalo žiadnu zmluvu, a neviem, odkiaľ táto fáma ide. Ale ešte raz zopakujem, s STV-éčkou sme nikdy o podobnej zmluve nerokovali, lebo sme robili verejný prieskum.
Teraz k tým vašim výpočtom, koľko za to ponúkne televízia TA3, lebo tiež tam máte, myslím si, že dosť veľké nezrovnalosti. Takže TA3 poskytne nasledovné za túto sumu. Reklamný spot s názvom Ryby I v dĺžke 30 sekúnd, určený pre televízne vysielanie - 30 vysielaní. Reklamný spot s názvom Ryby II v dĺžke 30 sekúnd, určený pre televízne vysielanie - 310 vysielaní. Televízny cyklus relácie, to je dvanásť častí, každá relácia v trvaní minimálne 20 minút, zameraný na poznávanie jednotlivých druhov sladkovodných rýb, ich kulinársku prípravu a užitočnosť konzumácie. Čiže dvanásť častí, minimálne 20 minút. A odborné dokumentárne filmy, desať častí, každý minimálne v trvaní 30 minút. Čiže minimálne za túto sumu bude odvysielaných 700 minút vysielacieho času.
Pán poslanec, je mi ľúto, ale čerpali ste z nesprávnych údajov.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Asi by sa oplatilo zareagovať, hoci si myslím, že na toto je druhé čítanie. Ale, dobre, bolo v prvom čítaní niekoľko poznámok.
Ja pôjdem od pána Simona. S poľovným lístkom, podobne ako pán Záhumenský povedal, ja nemám problém. Osobne tiež ma štve tých každých päť rokov a keď na to zabudnem a vyradia ma odtiaľ. To je problém. Čiže osobne som za to, nech je celoživotný lístok. Ale musíme nájsť mechanizmus, lebo zas si povedzme, z čoho sú tie päťročné poplatky, ktoré musíte zaplatiť, kde to vlastne ide. Čiže musíme vyriešiť, ako budeme financovať samosprávu. Čiže keď toto doriešime, ja som za to. (Reakcia z pléna.) Ale veď to musí fungovať. Veď predsa nemôže poľovníctvo fungovať, pán Simon, na princípe, že minister má nejakú sekciu a potom budú poslední poľovníci v revíri. Veď tam musí byť nejaká štruktúra nastavená. Takže vyriešme problém, ako budeme financovať zložky, ktoré budú zabezpečovať výkon práva poľovníctva na nižšej úrovni. A ja nemám s týmto žiadny problém.
Čo sa týka rozhodovacích právomocí pri štátnych územiach, teda pri tých lesných revíroch, kde má štát nadpolovičnú väčšinu, my sme tam nechali dvojtretinovú väčšinu, ale keď ju navrhujete nadpolovičnú, môžeme sa veľmi rýchlo dohodnúť. S tým nemám žiadny problém. Vítam takúto iniciatívu.
Viete, vyhradené poľovné revíry. Keď si dobre prezriete ten § 13b, uvidíte, že má odkazy. On vám presne hovorí, čo musí spĺňať vyhradený poľovný revír. A ste poľovník takisto dlho a ja som takisto poľovník. A viete, mne sa veľmi nepáčilo a doteraz sa mi nepáči, že vyhradené poľovné revíry, ktoré mali určitý genofond dlhodobo budovaný, a boli to kvalitné genofondy, sa práve kvôli silným finančným skupinám a veľmi dobre finančne zabezpečeným ľuďom zrazu zrušili. Čiže zrušil sa ten niekoľko desaťročia získavaný genofond. A takto sa to dalo bohatým na Slovensku, ktorí jednoducho si v určitom čase vedeli na Slovensku kúpiť všetko. Ja som proti tomu. A ja si myslím, že pokiaľ ide o štátne organizácie, ale aj súkromné, tam je trošku iný problém. Majú mať právo takisto na režijné revíry, lebo si myslím, že štátne organizácie, ktoré spravujú lesy, majú mať vo svojom výkone aj poľovnícku činnosť. Len už ju nemajú vďaka tomu, že sa poľovné revíry všetky rozdali a že sa zrušil ešte aj štatút alebo inštitút vyhradeného poľovného revíru. Vlastne sa nevedia dostať k ničomu, Máte to tam presne napísané. Čiže nie je to závislé vôbec od vôle ministra, ale musí to spĺňať nejaké zákonné normy, aby mohol byť vyhlásený vyhradený poľovný revír. Viete, dneska sú súdne spory aj kvôli tomu, že niektorí chytráci pridelili súkromný poľovný revír aj v nezrušenom vyhradenom poľovnom revíri. Zrejme máte tie informácie aj vy, boli ste tam nejaké obdobie predo mnou. Čiže, bohužiaľ, toto sa všetko udialo. Čiže hovoríme, tam, kde ten vyhradený poľovný revír bol, a dokonca sú tam súdne spory, toto bude veľmi dobrý inštitút, ako zrušiť všetky štátne súdne spory a vrátime to do pôvodnej polohy. Čiže ja si myslím, že inštitút vyhradeného poľovného revíru by tam mal zostať.
Napádate povinné členstvo v komore. Ale lesníci, poľovníci by nemali byť výnimka voči iným členom v nej. Napríklad súkromný veterinár nemôže vykonávať svoju prax, pokiaľ nie je v príslušnej komore veterinárov. Tak potom zrušme aj tam povinnosť, zrušme ju u zubárov, zrušme ju u lekárov. Ja si osobne myslím, že slovenskí poľnohospodári by mali mať povinné členstvo v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, ktorá nie je občianskym združením, ale je založená zo špeciálneho zákona, lebo inak je otázka, ako majú presadzovať svoje záujmy, ako majú kvalifikovane vystupovať voči ministerstvu, keď nebudú mať na to zdroje. Čiže tam tá dobrovoľnosť je diskutabilná. Ale to dneska neotváram. Ja si osobne myslím, že to povinné členstvo by tam malo byť.
Pán Mičovský, vlastne pri tých revíroch som odpovedal aj na tú prvú časť, ktorú ste mali aj vy ako jeden v dôvodov na vystúpenie. Ale priznám sa, šokovali ste ma tým kritériom, ako majú postupovať Štátne lesy pri prideľovaní revírov nejakým súkromným zoskupeniam. Viete, čo ste vy, pán Mičovský, povedali? Vy ste potrestali ľudí za to, že sú chudobní, lebo vy ste tu povedali, že ten, kto chce strieľať, tak nech si to zaplatí. Pán Mičovský, ale poľovníci nie sú len bohatí, to nie sú len ľudia spomínaní v Gorile, to nie sú len ľudia, ktorí dneska vlastnia podniky, ktorí majú obrovské množstvo peňazí, ale to sú aj ľudia, ktorí zarábajú 400, 500, 600, 700 eur. A tí chcú takisto poľovať. A, pán Mičovský, poľovníctvo nie je o strieľaní zveri. Vy ste poľovník, tak viete, že sa hovorí na prvom mieste o ochrane zveri, na druhom mieste o zveľaďovaní zveri až na treťom mieste o love zveri. Čiže mi povedzte, ako títo bohatí fungujú v tých lesoch. No prenajímajú si to alebo to podceňujú, alebo si donesú už pripravené stavby, ale v žiadnom prípade už to nie je ten duch kolektívneho organizovania poľovníkov v pridelenom poľovnom združení. Tam tá spoločenská funkcia toho poľovného združenia sa absolútne stráca. Čiže ja nesúhlasím s tým. A pokiaľ budem mať možnosť to ovplyvňovať, chcem, aby na poľovné revíry mali nárok aj obyčajní ľudia, ktorí žijú a prežívajú zo svojich mesačných platov. Ja chcem, aby poľovníkmi boli aj ľudia na tých dedinách, v tých kotlinách, kde to majú ako jedinú možnosť zábavy. A som proti tomu, aby poľovné revíry dostávali len bohatí a zazobaní. Jednoducho toto je nemorálne. A som veľmi prekvapený, že vy ako starý poľovník a z vášho zoskupenia ste vôbec prišli s takouto myšlienkou. Vždy, keď bude viac ako 50 % rozhodovať cena, vždy to dostanú len bohatí. A verte mi, ja to vidím. My tie verejné súťaže robíme a dneska nie je problém 30 000, 40 000, 50 000 eur len tak vyhodiť na stôl ročne len za to, aby malo pár bohatých ľudí zábavku a možnosť chodiť do lesa. Ale to nie je poľovníctvo, to už je snobizmus. A ja nechcem v lese snobov, ja chcem v lese poľovníkov. Takže proti tejto vašej požiadavke určite budem bojovať a nebudem súhlasiť, aby sa vôbec takáto podmienka znovu zachovala, že budú v našich lesoch len bohatí papaláši, ktorí si to vedia zaplatiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť a zjednodušiť niektoré postupy upravené v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z., ako aj zaviesť nový režim nakladania s poľovnými revírmi, ktoré sú tvorené najmenej z dvoch tretín poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu.
Pri príprave návrhu sa vychádzalo z doterajších praktických skúseností a aplikácie jednotlivých ustanovení platného zákona o poľovníctve. Aplikačná prax ukázala, že je potrebné niektoré ustanovenia upresniť a viaceré postupy zjednodušiť a presnejšie zadefinovať. Ide najmä o postup pri uznávaní a zmene hraníc poľovných revírov, ďalej, priebeh a spôsob rozhodovania a zhromažďovania vlastníkov poľovných pozemkov, zavedenie nového režimu nakladania s poľovnými revírmi, v ktorých štát vlastní viac ako dve tretiny poľovných pozemkov, zavedenie možnosti osobitného užívania poľovného revíru, v ktorom štát vlastní viac ako dve tretiny z dôvodu ochrany genofondu niektorých druhov zveri, ako sú vyhradené poľovné revíry, postup pri odvolávaní poľovného hospodára z funkcie, rozsah údajov vedených v centrálnom registri poľovníckych organizácií, zrovnoprávnenie cudzincov vykonávajúcich právo poľovníctva na území Slovenskej republiky s občanmi Slovenskej republiky pri vydávaní poľovných lístkov, povinnosti pri preprave diviny a živej zveri na trh a vymedzenie priestupkov na úseku poľovníctva.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.
Keď mám ešte úvodné slovo, chcem povedať dve poznámky netradičné, čo sa bežne nerobí. A ja sa priznám, ani som nebol nikdy svedkom v parlamente, že to niekto využil. Pri prepise alebo v tej verzii, ktorá sa dostala k vám, sú dve chyby, ktoré sme my zaregistrovali. A uvádzame ich dopredu, aby sa zbytočne diskusia okolo nich netočila. Sme si toho vedomí. A v druhom čítaní to opravíme. V bode 54 je preklep, nesprávne je uvedené „§ 53 ods. 3“, ale má to byť „§ 51 ods. 3“. A potom v bode 56 je zmätočné znenie, kde by malo byť, že § 58 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie... A ďalej by malo pokračovať, že doterajšie odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11, lebo je tam doplnený § 5. A vlastne by boli tam dva paragrafy päť. Čiže ospravedlňujem sa za tento preklep. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pôvodne som nechcel vôbec vystúpiť v diskusii, ale musím zareagovať na pána Simona.
V prvom rade chcem povedať, veľmi oceňujem tú diskusiu, ktorá tu je, lebo myslím si, že je vecná, pragmatická. A je tu priestor v druhom čítaní, lebo isté podnety, ktoré ste vy tu prezentovali, aj my máme. Ale, dobre, vydiskutujme si, čo je dobré, čo je zlé. Ja ponúkam k dispozícii mojich ľudí na ministerstve, skontaktujte sa ešte pred zasadnutím výboru k druhému čítaniu o návrhu a vyjasnime si veci, poprípade si to urobte osobitne na poľnohospodárskom výbore. My sa tomu nebránime. Ja chcem, aby ten zákon bol čo najlepší. Pokiaľ je tam problém toho predkupného práva, tak sa môžeme dohodnúť, že to tam vypustím. Ja s tým nemám žiadny problém. Čiže chcem, aby ten zákon bol funkčný. To je prvá vec. Čiže dávam k dispozícii pracovníkov ministerstva, aby sa všetky tieto otázky vyjasnili, aby sme v druhom čítaní nemali zbytočné komplikácie.
Zareagujem ale, a to je dôvod, prečo som vystúpil na pána Simona, že prečo sedím na tejto stoličke, no jednoducho preto, lebo ľudia po dvadsaťmesačnom hádaní koalície, ktorá dala vládu Ivety Radičovej, v ktorej sedel aj pán Simon, dali takejto koalícii stop, povedali, že takýto rozhádaný zlepenec nemôže ďalej viesť Slovensko. A vo voľbách určili, že vládnucou stranou bude SMER. A SMER ma nominoval na túto funkciu. Čiže, pán Simon, zato sedím na tejto stoličke, lebo ma tam nominoval SMER. Ale chodím za poľnohospodármi. Dennodenne mám stretnutia s poľnohospodármi i s rôznymi skupinami, s rôznymi zväzmi a to, čo som zaevidoval, je, že sú veľmi radi, že na tej stoličke nesedíte vy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012 uznesením č. 625 zo 14. novembra 2012 schválila návrh zákona o pozemkových spoločenstvách a zároveň uložila ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uviesť vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pri príprave návrhu sa vychádzalo z doterajších praktických skúseností pri obnove, vzniku a činnosti pozemkových spoločenstiev založených podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, z činnosti orgánov pozemkových spoločenstiev, skúseností orgánov štátnej správy, ale aj zástupcov neštátneho sektora vlastníkov lesov, takisto podnetov organizácií pozemkových spoločenstiev a odbornej verejnosti, ako aj nedodržiavania zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Nevyhnutnosť nahradiť doteraz platný zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov novým zákonom vyvolali predovšetkým tieto nedostatky: nesprávne vydávanie majetku pôvodným vlastníkom a pozemkovým spoločenstvám, ktoré vznikli transformáciou bývalých spoločenstvových útvarov, najmä urbariátov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, mnohé pozemkové spoločenstvá boli vytvorené za účelom vydania majetku v ucelených lesných častiach, a ich doterajšia existencia bez povinného prispôsobenia právnych pomerov zákonu č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ďalej, nejednoznačné chápanie uplatňovania niektorých ustanovení platného zákona, absencia sankcií za porušovanie povinnosti podľa zákona č. 181/1995 Z. z.
Vypracovanie návrhu nového zákona o pozemkových spoločenstvách je odôvodnené i skutočnosťou, že cieľom pôvodného zákona bolo predovšetkým preklenúť obdobie hľadania vlastných mechanizmov chodu pozemkových spoločenstiev, usporiadať ich vzťahy k štátu, usporiadať vzťahy vnútri spoločenstiev, podporiť sceľovanie pozemkov a pôsobiť proti ich ďalšiemu drobeniu a naznačiť možnosti realizovania podnikateľských zámerov v nadväznosti na existujúci právny poriadok. Tieto problémy sa počas účinnosti tohto zákona vyvinuli natoľko, že si vyžiadali novú právnu úpravu.
V porovnaní s úpravou v dnes platnom zákone sa v návrhu zákona upravuje predovšetkým vznik a postavenie nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností, v ktorom nevznikne spoločná nehnuteľnosť, ale vlastníci jednotlivých pozemkov sa spoja s cieľom spoločného racionálneho obhospodarovania svojich pozemkov.
V návrhu zákona sa ďalej ustanovujú podmienky, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je upravený tak, že podpisy všetkých účastníkov zmluvy nemusia byť na jednej listine.
Podrobnejšie sa v návrhu zákona upravuje postavenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a vo vlastníctve takzvaných neznámych vlastníkov. Z toho istého dôvodu má fond konať za týchto vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pred súdom a pred orgánmi verejnej správy.
Návrhom zákona sa zavádza možnosť predaja podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti.
V návrhu zákona sa upravuje i ukladanie sankcií za porušenie povinností podľa tohto zákona, čo má zabezpečiť dodržiavanie jeho ustanovení a zamedziť vzniku neprehľadných situácií, ktoré vznikli a vznikajú za účinnosti dnes platného zákona č. 181/1995 Z. z.
Na konanie o registrácii spoločenstiev v registri pozemkových spoločenstiev a konanie o zápise zmien registrovaných údajov vrátane zápisu zrušenia spoločenstva a konanie o ukladaní pokút bude sa na ne subsidiárne vzťahovať právny poriadok.
Zákon ukladá povinnosť transformovať pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity na spoločenstvá s právnou subjektivitou. Doterajšie skúsenosti s existenciou spoločenstiev bez právnej subjektivity pri chýbajúcich ustanoveniach a orgánoch spoločenstva vrátane poskytovania podpory zo štrukturálnych fondov len pre pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou preukazujú, že existencia pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity sa javí v súčasnosti ako neopodstatnená. Mnohé spoločenstvá bez právnej subjektivity pritom paradoxne vystupujú a konajú ako spoločenstvá s právnou subjektivitou.
Rieši sa aj problematika pozemkových spoločenstiev založených ako občianske združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktoré mali podľa zákona č. 181/1995 Z. z. povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery tomuto pôvodnému zákonu ešte v roku 1996, majú túto povinnosť i podľa predkladaného návrhu zákona. Keďže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky tieto občianske združenia, ktoré nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery platnému zákonu, nevyradilo z registra občianskych združení, odovzdá ich dokumentáciu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a o vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem za pozornosť.

Takže celé sa to dalo vyriešiť trošku inak. Ale chcem sa dostať k tej koncovke. My sme získali neuveriteľné zlé meno v Komisii, lebo vedeli o problémoch, však majú tu stále zastúpenie a vedeli, čo sa deje s potravinovou pomocou.
Ale najhoršie, prečo sa nepodarilo, a chvíľu sme boli aj v tom zavádzaní, že to musí byť charitatívna organizácia. Potom sme vlastne došli na to, že to môže byť nezisková organizácia. Ani jedna charita na základe správania a výsledkov porád, ktoré boli, ktoré mali buď na PPA-čke, alebo s pánom ministrom, povedali, že nikdy nechcú mať už nič spoločné s ministerstvom pôdohospodárstva. Povedali, že jednoducho ony, veď tam dokonca pán Simon, ja si to meno nepamätám, tam jedna, jedna charitatívna organizácia, tam jedna pani došla aj o rodinný dom kvôli tomu, že vy ste neriešili financie. Lebo tá charitatívna mala založený svoj dom a tá pani došlo o to. Lebo pán Simon neriešil cash flow pre tieto organizácie. Čiže my sme získali, my sme mali v polovici pol roku, teda v pol roku 2012 také meno na trhu, že žiadna charitatívna organizácia nechcela s nami vôbec rokovať. Ale ešte raz hovorím, našli sme našťastie Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, ktorá by nám bola vytiahla tento problém a bola by nám pomohla v tomto probléme, ale 2012-ty vážne, ja už som ho nevedel vyriešiť. Ale 2013-ty sme chceli reálne riešiť. Len na to Komisia nám v júli, bolo zasadnutie, myslím, že ministrov a povedali, chlapci už ani nepokračujte. Jednoducho ste zlyhali, je to hanba, hádate sa, lebo ten Euromills, to sú za tým bohatí Luxemburčania a tak ďalej. Čiže to nie je niekto, to je seriózna firma, ktorá má serióznych akcionárov a tí si takisto sťažovali na pomery na Slovensku a na riadenie celého procesu cez pána Simona si takisto sťažovali v tom Bruseli. A Brusel nám povedal, jednoducho zlyhali ste, nedáme vám to.
Nevedeli sme o tých troch dôvodov, ktoré nakoniec napísali, tie sme dostali až písomne, ale vedeli sme už v polovici júla, že Slovensko potravinovú pomoc na rok 2013 nedostane.
Čiže toto je možno to doplnenie, ktoré sa nedalo vyčítať z materiálu a nedalo sa to tam ani celkom vtesnať, lebo ja som sa snažil urobiť materiál chronologicky. Zato tam nie je žiadny záver, dámy a páni, lebo vy ste ho nepýtali. Vy ste chceli informáciu o potravinovej pomoci. Tak som sa ju snažil vám predložiť a úvodom som povedal, ja som nenapísal jednu čiarku v tomto materiáli. To písali ľudia, ktorí v tom čase boli na ministerstve pôdohospodárstva za pôsobnosti pána Simona, aby to bolo objektívne, aby to nebolo motivované nejakými nástupcami, ktorí prišli so mnou buď na PPA-čku, alebo na ministerstvo.
Keď táto správa nevystihla vaše očakávania, ospravedlňujem sa, ale snažili sme sa urobiť maximum, aby ste dostali objektívnu informáciu.
A keď ma kritizujete, máte právo, veď je to váš názor, ale ja mám, pokladal som si za povinnosť vám odpovedať, prečo ten rok 2013 tak zlyhal.
Dámy a páni, mal som tu pripravené aj záverečné slovo, ale myslím si, že v tomto momente je zbytočné, lebo cez odpoveď pána Matoviča som vlastne vysvetlil mnohé veci, ktoré som chcel ešte povedať v záverečnej reči. Takže máte pred sebou dlhý program, ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste venovali toľko času tomuto bodu.
Už asi nebudem mať možnosť ani vystúpiť k tomto parlamente, prajem vám všetkým príjemné prežitie vianočných sviatkov, všetko do nového roku a, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)

Takže ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr než sa dostanem k záverečnému slovu, by som chcel odpovedať, lebo som sa hlásil, ja som chcel hneď odpovedať tu kolegovi Matovičovi, len som nedostal slovo. Nejak, nejak na mňa zabudli, takže, čo sa týka v roku toho zlyhania, v roku 2013, na to mu chcem odpovedať, lebo sa to dostalo do polohy, že do konca mája sme mali odpovedať a odpovedali sme, že budeme odpovedať. Čo sme mali odpovedať do konca mája, to je to podstatné. A teraz ja to prečítam, lebo v tej správe to máte, ale nejak sa to zahmlilo a nikto sa nevenuje tým detailom.
Mali sme Komisii oznámiť do konca mája, do konca mája, ja som nastúpil 4. 4., hlavné charakteristiky a ciele, detaily programu, ešte raz, keď chcete, detaily programu, musíte vedieť, čo idete dávať, s kým to idete dávať a za akých podmienok. To musíte vysúťažiť. Čiže dovtedy už mala byť verejná súťaž ukončená.
Za druhé mali sme oznámiť počet organizácii, časový harmonogram rozdávania potravín, znovu, to musíte mať vysúťažené, veď musíte vedieť, kto to ide rozdávať, čiže až vtedy môžte povedať, koľko organizácii to bude rozdávať, lebo keď nemáte verejné obstarávanie, neviete, koľko organizácií to ide rozdávať.
A potom tam bola tretia vec, ktorú bolo treba zadefinovať do toho konca mája, to je typ potravín, ktoré sa budú rozdávať a ostatné informácie. Tam som s tým typom potravín nemal žiadny problém, kľudne mohlo ísť to, čo navrhoval minister Simon, ja som len mal podmienku, aby sme robili nákup tých potravín na tom voľnom trhu, aby sme pokiaľ možno robili nákup u slovenských výrobcov. To sme hľadali riešenie. Čiže kvôli tomuto sme my nevedeli do konca mája vydefinovať, lebo sme nemali nič na stole od môjho predchodcu.
My sme, pán Simon požiadal listom o zapojenie sa do potravinovej pomoci na rok 2012, ale prípravu na to bolo treba robiť už v roku 2011. Krajiny, ktoré sa zapojili do potravinovej pomoci v roku 2012 ako Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Česko mali vysúťažených distribútorov potravín už v októbri-novembri 2011. Jednoducho to začali súťažiť a už išlo len o to, ako sa finančne doplní, či bude spoluúčasť finančná, alebo nebude. Ale vedeli ste, čo idete, aký objem, a sám ste, pán Simon, vedel, že toto je ešte otázka k diskusii na Európskej komisii, či tam štát bude prispievať na potravinovú pomoc, alebo nebude. Čiže tohto sa to vôbec netýkalo, ale už sa dalo hovoriť o potravinovej pomoci. Keď vedeli Španieli, Taliani, Francúzi, Česi už mať v novembri vysúťažené podmienky, prečo to neurobilo naše ministerstvo? Vy ste mohli kľudne urobiť už prípravu na celý súťažný proces a to, čo bolo kľúčové, to verejné obstarávanie bolo potrebné ukončiť najneskôr do 31. 3., to je ten problém. Lebo potom ste už mali robiť zmluvy. Ja som v úvodnej reči, keď som predkladal túto správu, povedal, keby som hneď 4. 4. v deň nástupu do funkcie bol vypísal verejnú súťaž na dodávateľa, najskôr by som dokázal podpísať a detailizovať všetky tieto veci, ktoré sme mali do 31. 5. Komisii odoslať, najskôr by som to mal v polovičke augusta. Čiže to sa reálne nedalo spraviť. Preto ešte raz opakujem, zlyhanie v roku 2013 bolo z toho dôvodu, že 4. 4. na stole nebolo nič, akurát suma, ktorú žiadal niekedy v januári pán Simon, a to bolo vsjo. Ani bodka viac. Čiže nebol vôbec proces predpripravený.
To bolo v roku 2012. Rok 2013 už sa rozbiehal relatívne dobre, lebo sa stala vec, ktorá sa nikdy pánu Simonovi nemohla podariť, to jest, že do programu sa nám prihlásila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. To bola komora, ktorú pán Simon nikdy neuznával, to bola komora, ktorá má celoslovenskú pôsobnosť a má združených skoro všetkých poľnohospodárov, prvovýrobcov na Slovensku a potravinárov, s výnimkou jednej bývalej regionálnej komory, a to je v Dunajskej Strede, ktorá sa za pána Simona odtrhla z SPPK a nazvala sa Agrárnou komorou Slovenska. Čiže táto komora, ktorá mala svoje kancelárie v 42 okresoch Slovenska, povedala, že ide pomôcť ministerstvu a bude rozdávať potravinovú pomoc. Zároveň sme vyriešili ten kardinálny problém, ktorý bol v skladovaní. Lebo princíp bol založený na niekoľkých krokoch. Dodávateľ vyrobí a dodá zo svojich skladov odberateľovi distribútorov. Čiže do distribučných skladov tie sklady, ktoré pán Simon odsúhlasil, ste videli na tých obrázkoch, my sme urobili dohodu so štátnymi hmotnými rezervami a s ministerstvom vnútra, že oni nám uskladnia tie potraviny, čiže sme si vyriešili problém skladovania a určite v podmienkach štátnych hmotných rezerv, kde sa skladujú obilniny, potraviny pre celé Slovensko pre krízové stavy, majú iné podmienky ako výrobňa, kde sa demontujú batérie a kovový šrot a podobne. Čiže aj toto sme vyriešili, ale ja som to nevedel do 31. mája, lebo som na to nemal jednoducho čas. Ja som potreboval určitý časový priestor, ale toto nám už bolo v tom júli jasné, že toto už máme vysúťažené, máme vyjednané, teraz sme potrebovali od tej Komisie, aby nám prolongovala termín, aby sme hovorili s nimi, že jednoducho sme nastúpili noví, musíme to chytiť celé od začiatku, ale už máme riešenie.
Európska komisia, list prišiel až v septembri, ale my sme vedeli stanovisko 6 až 8 týždňov dopredu, už teraz neviem presne. Povedali, že už ani ďalej nerobte. My vás jednoducho zastavujeme, zlyhali ste v roku 2011 a jednoducho my vám nevieme prolongovať termín v roku 2012, lebo toto je uznesenie Európskeho parlamentu a Komisia nemá právo meniť termín. Čiže toto bol ten reálny dôvod. No ale škoda, že odišiel pán poslanec, ja som mu chcel odpovedať aj na tých 3,5 tisíca ton.
Viete, tu sa to s takou ľahkosťou teraz prenieslo a zrazu sa povedalo, že vlastne ten Simon je hrdina, veď on rozdal 16-tisíc ton a nerozdal len 3,5 tisíca ton.
Ale to má jeden veľký háčik. Viete, pán Simon tu, myslím, že v prvom vystúpení povedal, že na základe jeho iniciatívy sa podpísal dodatok a prolongoval sa termín, že sa potravinová pomoc môže urobiť do konca februára 2012. Nie je to pravda. Európska komisia rozhodla, že sa prolonguje termín do konca februára 2012 a dala pokyn tým štátom, ktoré realizovali potravinovú pomoc, aby urobili dodatky k týmto zmluvám ohľadne termínu, bodka. Naše ministerstvo, naša PPA-čka pod vedením pána vtedajšieho ministra Simona urobila nadprácu, urobila nadprácu. Zrazu sa do dodatku číslo 1 zaviedla tzv. fikcia dodávky. Celý princíp kontroly potravín bol založený na tom: vyrobíš - dodáš distribútorovi - dôjde skontrolovať PPA-čka ako dozorný kontrolný orgán - podpíšu sa dokumenty, a keď sa dokumenty podpíšu, Európska komisia, respektíve PPA-čka, ktorá dostala peniaze od Európskej komisie - preplatí náklady s tým spojené.
Vytvorením fikcie dodávky, ktorú pán Simon urobil sa stalo jedno: Zrazu, on totiž podpísal, že sklady dodávateľa sa zároveň stali skladmi odberateľa. A tam je ten Pohronský Ruskov, Sládkovičovo, Trnava atď., vymenované sklady, ktoré patrili dodávateľovi, sa zrazu stali skladmi odberateľov. Nebolo to možné skontrolovať. Ako ste to chceli skontrolovať, keď to bolo furt v tom jednom sklade?
A ešte popravde, veď to neboli nejaké sklady, veď tieto potravinové podniky nemajú nejaké pofidérne sklady, ale to boli veľké silá. Ja som s tými ľuďmi z toho Euromillsu rokoval. Hovorím, povedzte pravdu, mali ste to vyrobené? Hovorím, sú dve veci. Vyrobené sme to mali, nemali sme to nabalené v kilových balíkoch. Lebo pre nás je nemysliteľné, my vám dokážeme 3,5 tisíca ton za jeden deň nasáčkovať na baličke, ale nám povedzte termín kedy, lebo ja nemôžem si dovoliť rozložiť 3 500 paliet plných potravín po svojom priestore, lebo mi zablokujete celú fabriku. Povedzte mi, ktorý deň to odoberiete a my vám zo sila, lebo nikto nevie, či toto je švédska alebo fínska pšenica, my vám ju jednoducho z nášho sila, to čo vám sme povedali, to vám nasáčkujeme a si to odlifrujte. Zoberte si to preč.
Čiže toto sa udialo, pán Simon, s týmto ste sa vôbec nepochválil. Ale vytvorila sa fikcia dodávky, veľmi nebezpečný fenomén. Zrazu nebolo možné kontrolovať cez PPA-čku a tie srandičky, ktoré tam pán Simon rozpráva, že im neumožnili a podobne, vlastne nebolo čo, že neumožnili skontrolovať v distribučnom sklade tieto potraviny. No nebolo čo, lebo sklad dodávateľa oni právo kontrolovať nemali, o takej podmienke nikde zmluva nehovorila, ale zároveň dodatkom č. 1 urobili to, že sklad dodávateľa urobili skladom odberateľa, čiže Euromills povedal, ale čo chcete kontrolovať? Tu máte môj doklad, že ja to mám vyrobené a tým to skončilo. Euromills žiadal len jedno - nadiktujte nám autá a nadiktujte nám inštitúcie, kedy si tých 3,5 tisíca ton zoberiete. Euromills nič iné nezaujímalo. Euromills sa právom cíti podvedený štátom, lebo Euromills tie podmienky splnil, len ich nesplnila odberateľská organizácia distribučná Potravinová banka Slovenska, ktorá bola zazmluvnená vtedajšou Poľnohospodárskou platobnou agentúrou, vtedajším ministerstvom pôdohospodárstva, tí si neplnili. A môžem povedať aj prečo si neplnili. Oni jednoducho nemali na to peniaze. Zoberte si, to je charita. Charita robí dobrý skutok, ale charita nikdy nedisponuje veľkými prostriedkami. A jednoducho títo ľudia, keď začali distribuovať 20-tisíc ton potravín, na to potrebujete obrovský cash flow, aby ste mohli tie kamióny, tie nájmy, všetko zaplatiť.
Tam stačilo urobiť jedno a to vyčítam pánu Simonovi, a keď hovorím, že nekonal, myslím jedno - stačilo urobiť polročnú dočasnú pôžičku cez PPA-čku na Potravinovú banku Slovenska, vyriešiť im cashový problém, oni by sa zrevitalizovali, za pol roka by to vrátili, lebo okamžite, ako by boli predložené faktúry, by Európska komisia, lebo PPA-čka by preplatila charite tieto peniaze a charita to mohla vrátiť tú pôžičku, ktorú by od PPA-čky dostala. To bola celá finta pán Simon. Robíme tu vedu z nejakého nedodania potravín, pritom stačilo takúto jednoduchú vec spraviť. Ale keby ste sa tomu bol venoval, bol by ste na to aj došiel, len vy ste mal inde záujmy. (Potlesk. Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Faktickú poznámku. Pán poslanec Hlina, aj v diskusii aj v návrhu uznesení ste sa zaujímal alebo vlastne celé to vystúpenie smerovalo k tomu, aby som pomenoval tých dvoch zodpovedných, teda tých zodpovedných, ktorí vlastne toto spôsobili. Nemusíte to dávať ani do uznesenia, ja vám to hneď poviem.
Systém štátnej správy je taký, že rozhodujú najvyšší a úradníci potom vykonávajú. (Ruch v sále.) Z hľadiska - môžem pokračovať? Z hľadiska metodiky a kontaktu s Európskou komisiou bolo zodpovedné ministerstvo pôdohospodárstva na čele s ministrom Simonom, za realizáciu programu bolo PPA-čka - platobná agentúra a chcem vám povedať, ten, kto riadil ministerstvo, už tam nie je, je vaším koaličným partnerom - pán Simon; a ten druhý zodpovedný, ktorý je, je generálny riaditeľ Poľnohospodárskej platobnej agentúry pán Haraj, ktorý už nie je zamestnancom rezortu. Čiže to máte tie mená, ktoré ste pýtali. Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr, než sa dostanem k samotnému priebehu, ako bola organizovaná potravinová pomoc v roku 2011, 2012 a 2013, by som chcel uviesť tri také základné veci na úvod. Správa o potravinovej pomoci sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady č. 252 zo 16. októbra 2012. Za druhé by som chcel uviesť, túto správu nepísal minister, nepísali ju ľudia, ktorí nastúpili na ministerstvo po 4. apríli 2012, ale písali ju ľudia, ktorí v roku 2011 boli na ministerstve a mali informácie, ako to prebieha, respektíve vychádzali z informácií, ktoré mali k dispozícii. A za tretie, vzhľadom na to, že je to téma, ktorá bola rôznymi pohľadmi pretraktovávaná cez médiá, rozhodol som sa, že túto správu prečítam. Neuvediem len uvádzacie vety, ale ju prečítam a kvôli tomu, aby ľudia, ktorí sledujú rokovanie parlamentu, aby si sami vytvorili obraz o tom, kto, kde a ako pochybil, aby sa dostali k informáciám, ako sa vlastne tá potravinová pomoc na Slovensku manažovala.
Takže, ako to bolo v roku 2011. Slovenská republika informovala listom ministerstva zo dňa 12. 11. 2010, že sa zapojí do realizácie programu potravinovej pomoci na rok 2011. Na účely realizácie programu potravinovej pomoci v roku 2011 bola nariadená, podľa nariadenia Komisie č. 945/2010 v znení neskorších predpisov Slovenskej republike pridelená alokácia v objeme 4 809 692 eur, z čoho bolo účtovná hodnota pridelených intervenčných zásob obilnín 4 558 950 eur, prostriedky na preplatenie nákladov súvisiacich s realizáciou programu, doprava plus administratíva, 250 742. Vyššie uvedená účtovná hodnota zodpovedala 45-tisíc ton obilia, 27 059 ton pšenice plus 17 941 ton jačmeňa, ktoré boli Slovenskej republike v rámci programu na rok 2011 pridelené.
Aká bola chronológia?
30. 11. 2010 - obdobie vlády Ivety Radičovej, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon. Na výzvu platobnej agentúry zo dňa 12. 11. 2010 k účasti charitatívnych organizácií v programe dodávok potravín v prospech najodkázanejších osôb v stanovenom termíne sa prihlásili dve charitatívne organizácie. Potravinová banka Slovenska, občianske združenie, s požiadavkou maximálne 1 400 ton a Služby božieho milosrdenstva, nezisková organizácia, s požiadavkou maximálne 2-tisíc ton.
18. 1. 2011 - 17. 2. 2011 - zverejnenie verejného obstarávania na dodávku čo najväčšieho množstva hladkej múky a bezvaječných cestovín za 45-tisíc ton obilnín z intervenčných zásob Slovenskej republiky a na EÚ úrovni.
15. 3. 2011 - verejné obstarávanie na dodávku čo najväčšieho množstva potravín vyhrala skupina dodávateľov Eurogrup, ktorú tvorili: Euromills-Trade, Mlyn Sládkovičovo, Mlyn Pohronský Ruskov, Europasta, ktorí ponúkli dodanie 20 024 ton potravín, z toho 10 012 ton pšeničnej hladkej múky a 10 012 ton bezvaječných cestovín, do určených skladov charitatívnych organizácií.
11. 4. 2011 - podpis zmluvy č. 3/2011 medzi platobnou agentúrou a víťazom verejného obstarávania Euromills-Trade, a. s., ktorej predmetom bolo dodať pšeničnú múku hladkú v baleniach po 1 kg v celkovom množstve 10 012 ton a bezvaječné cestoviny v baleniach po pol kilograme v celkovom množstve 10 012 ton v pomere 1:1. Cestoviny mali byť dodané v trojdruhovom členení: kolienka, slovenská ryža, špirály v pomere 1:1:1. Potraviny vrátane prepravných a skupinových obalov mali byť dodané do skladov distribútorov v termíne do 29. 11. 2011. Platobná agentúra sa zaviazala dodať za poskytnuté potraviny 45-tisíc ton obilnín z intervenčných zásob. Dodávateľ pred podpisom zmluvy v súlade s legislatívou Európskej únie zložil zábezpeku vo výške 150 eur na tonu z poskytnutých obilnín.
13. 5. 2011 - podpisy zmluvy medzi platobnou agentúrou a Potravinovou bankou Slovenska, ktorá sa zaviazala prevziať a dodať najodkázanejším osobám 18 008 ton potravín v štruktúre 9 004 ton pšeničnej hladkej múky a 9 004 ton bezvaječných cestovín.
15. 5. 2011 - začiatok navážania potravín do skladov Potravinovej banky Slovenska a dodávky potravín najodkázalejším osobám.
30. 5. 2011 - podpis zmluvy medzi platobnom agentúrou a Službami božieho milosrdenstva, ktorá sa zaviazala prevziať a dodať najodkázalejším osobám 2 016 ton potravín v príslušnej skladbe. Už v mesiacoch jún a júl 2011 sa ukázalo, že charitatívne organizácie nemali skúsenosti s rozdávaním potravín v takom veľkom objeme, nevedeli si zorganizovať a zadeliť prácu. Ďalšie problémy boli skladovacie priestory s nízkou kapacitou a nedostatok finančných prostriedkov na predfinancovanie. V záujme efektívnejšieho rozdávania potravín sa javilo ako nevyhnutné rozšírenie skladových priestorov. Avšak schválením dodatočných skladov by došlo k zmene podmienok verejnej súťaže a s týmto postupom dodávateľ nesúhlasil. Platobná agentúra priebežne informovala ministerstvo na rokovaniach o všetkých týchto skutočnostiach a žiadala o prijatie opatrení, ktoré by viedli k plynulej realizácii programu. Avšak ministerstvo pod vedením Zsolta Simona nevenovalo uvedeným problémom náležitú pozornosť.
6. 10. 2011 - predloženie výzvy na prihlásenie sa charitatívnych organizácií. Záujem prejavila iba Slovenská katolícka charita, ktorá sa zaviazala rozdať 500 ton potravín. Výzvy na zapojenie charitatívnych organizácií boli zverejňované v celom procese programu niekoľkokrát.
25. 11. 2011 - veľmi dôležitý termín. Dodávateľ navrhol zaradiť medzi sklady charitatívnych organizácií aj skladové priestory v Sládkovičove, v Pohronskom Ruskove a v Trnave, čím by sa sklady dodávateľa stali zároveň aj skladmi charitatívnych organizácií. Na základe rokovania ministerstva, platobnej agentúry a dodávateľa bol podpísaný dodatok k zmluve, ktorým sa upravili zmluvné podmienky, čím sa rozšíril počet skladov charitatívnych organizácií. Čremošná, Trebišov, Senica, Mlyn Sládkovičovo, Mlyn Pohronský Ruskov, Ideál Slovakia Trnava. Dodatok zároveň upravil termín dodania potravín do skladov charitatívnych organizácií najskôr do 27. 2. 2012. Súčasťou dodatku č. 1 bol aj nový časový harmonogram dodávok potravín na obdobie od 1. 12. 2011 do 27. 2. 2012, ktorý vychádzal z požiadaviek charitatívnych organizácií, ktoré plánovali rozdávať potraviny aj počas I. polroku 2012. Termín 27. 2. 2012 bol termínom len pre naskladnenie potravín do skladu charitatívnych organizácií. Dodatkom č. 1 sa sklady dodávateľa stali vlastne aj skladmi odberateľa, čo je, čo v súčasnosti vyvoláva pochybnosti, keďže nebolo možné skontrolovať dodanie potravín zo strany platobnej agentúry. Tieto pochybnosti zvyšuje aj fakt, že dodanie 3 630 ton potravín podľa nového harmonogramu odberateľovi nebolo možné zrealizovať za dva dni. Ešte raz: za dva dni!
2. 12. 2011 - zverejnenie výzvy ministerstvom, adresovanej charitatívnym organizáciám, na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácií na potravinovú pomoc. Zverejnenie tejto výzvy však prišlo príliš neskoro, keďže charitatívne organizácie už nemali žiadne disponibilné finančné prostriedky na prefinancovanie nákladov spojených s rozdávaním potravín. Hlavne na prefinancovanie dopravných nákladov. Okrem toho charitatívne organizácie nemali dostatok časového priestoru na predloženie dokladov k uvedenej výzve, nakoľko doklady bolo potrebné predložiť do 8. 12. 2012.
21. 2. 2012 - stretnutie zástupcov ministerstva, platobnej agentúry a charitatívnych organizácií, na ktorom bol zástupca Potravinovej banky Slovenska požiadaný o záväzné stanovisko k prebratiu zostávajúceho množstva potravín. Potravinová banka Slovenska sa nevyjadrila.
27. 2. 2102 - rokovanie zástupcov ministerstva a charitatívnych organizácií za účasti platobnej agentúry a dodávateľa, kde malo dôjsť k protokolárnemu prebratiu tovaru v skladoch dodávateľa zo strany charitatívnych organizácií. Protokoly o prevzatí potravín do skladu distribútorov v množstve 1 000 ton boli podpísané len zo strany Slovenskej katolíckej charity. Potravinová banka Slovenska nepodpísala protokoly o prevzatí potravín v zostávajúcom množstve. Dôvodom bolo opätovné prerokovanie možnosti zabezpečenia dopravy potravín dodávateľom zo skladov charitatívnych organizácií do miest rozdávania.
29. 2. 2012 - list dodávateľa na platobnú agentúru, ktorým oznámil, že dňa 27. 2. 2012 do distribučných skladov v Sládkovičove, v Pohronskom Ruskove a v Trnave dodal zostávajúce množstvo potravín, a to 2 309,88 ton múky a 2 299,21 ton cestovín a zároveň vyzval platobnú agentúru na určenie distribútora. Platobná agentúra určila na prevzatie zostávajúceho množstva potravín Slovenskú katolícku charitu a Potravinovú banku Slovenska.
7. 3. 2012 - v zmysle nariadenia komisie č. 807/2010 platobná agentúra vykonala kontrolu v každom štádiu procesu realizácie plánu a na všetkých úrovniach distribučného reťazca. Na základe toho opakovane vyzývala dodávateľa na spoluprácu pri realizácii kontrol v distribučných skladoch v termínoch 7. a 8. 3., 15. 3., 26. 3. 2012. Tieto kontroly dodávateľ neumožnil vykonať.
8. 3. 2012 - odpoveď dodávateľa na list platobnej agentúry, v ktorom oznámil, že dňa 27. 2. 2012 Slovenská katolícka charita prebrala v distribučných skladoch potraviny v celkovom množstve 1 000 ton. Ďalej uviedol, že písomne vyzval dňa 7. 3. 2012 a 8. 3. 2012 Potravinovú banku Slovenska na prevzatie potravín, avšak táto im termín prevzatia potravín neoznámila.
9. 3. 2012 - žiadosť platobnej agentúry od dodávateľa na predloženie originálov protokolov o prevzatí potravín do skladu distribútora na zostávajúce množstvo potravín, aby mohla byť uvoľnená zábezpeka v súlade so zmluvnými podmienkami.
14. 3. 2012 - list dodávateľa platobnej agentúre, ktorým oznámil odstúpenie od zmluvy č. 3/2011 v znení dodatku č. 1.
19. 3. 2012 - Potravinová banka Slovenska v zmysle platnej zmluvy zodpovedá za rozdelenie zvyšného množstva potravín v objeme približne 3 529,03 tony. Informovala platobnú agentúru o zámere nepokračovať v rozdávaní potravín. Zároveň dodávateľ navrhol uzatvorenie dohody o urovnanie s tým, že za 3 529,03 tony potravín uhradí účtovnú hodnotu obilnín v sume 803 469,40 eura, čo však bolo v rozpore s platnou legislatívou Európskej únie. Platobná agentúra vyzvala dodávateľa listom na riadne ukončenie zmluvného vzťahu uložením kontroly potravín a urýchleného prevzatia potravín zo strany platobnej agentúry.
21. 3. 2012 - platobná agentúra listom podľa čl. 27 nariadenia Rady č. 1234/2007 a čl. 10 nariadenia Komisie č. 807/2010 informovala dodávateľa o zámere prevziať vyrobené potraviny, čím by prevzala úlohu charitatívnej organizácie a zabránila tým znehodnoteniu potravín určených na distribúciu najodkázalejším osobám v Slovenskej republike v rámci programu 2011. Potravinová banka Slovenska si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť a neprevzala potraviny v objeme 3 529,03 tony. Zároveň dodávateľ neumožnil ich prevzatie ani platobnej agentúre, čo znamená, že program roku 2011 nebol v Slovenskej republike v zmysle legislatívy EÚ v stanovenom termíne 29. 2. 2012 ukončený.
26. 3. - platobná agentúra písomne informovala komisiu o aktuálnej situácii k programu potravinovej pomoci v roku 2011.
4. 4. 2012 - nástup nového vedenia rezortu.
24. 4. 2012 - platobnej agentúre bolo doručené uznesenie okresného súdu Bratislava v právnej veci navrhovateľa Euromills-Trade proti odporcovi Pôdohospodárstva platobná agentúra Bratislava, na základe, ktorého bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa zaslania výzvy Tatra banke, a. s., so sídlom v Bratislave na zaplatenie akejkoľvek sumy z bankovej zábezpeky dodávateľa.
3. 5. 2012 - platobná agentúra podala odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 18. 4. o nariadení predbežného opatrenia.
16. 5. 2012 - zo strany platobnej agentúry bolo podané na Generálnu prokuratúru písomné oznámenie o podozrení z trestného činu vo veci potravinovej pomoci na rok 2011, ktoré bolo následne písomne doplnené dňa 25. 5. 2012. Vyšetrovateľ odboru boja proti korupcii uznesením zo dňa 8. 10. 2012 trestné oznámenie odmietol. Platobná agentúra podala proti predmetnému uzneseniu sťažnosť.
17. 5. 2012 - navrhovateľ Euromills-Trade podal žalobu vo veci samej na Okresný súd Bratislava I proti odporcovi Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava.
31. 5. 2012 - v rámci technického rokovania na DG Agri, ktoré sa uskutočnilo za účasti zástupcov ministerstva a platobnej agentúry, komisia poukázala, že jediným správnym postupom, ktorý od zodpovedných orgánov Slovenskej republiky s ohľadom na vzniknutú situáciu pri realizácii programu potravinovej pomoci na rok 2011 očakáva, je preplatenie zábezpeky vo výške 1 189 620,08 eura, čo potvrdila aj svojím listom zo dňa 25. 5. 2012.
23. 6. 2012 - platobnej agentúre bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava, v ktorom Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
6. 7. - platobná agentúra zaslala dodávateľovi upovedomenie o začatí správneho konania vo veci preplatenia časti finančnej zábezpeky vo výške 1 189 620,08 eura za nedodaných 3 529,03 tony potravín.
14. 8. 2012 - platobná agentúra zaslala na Okresný súd Bratislava I vyjadrenie k žalobe dodávateľa. Do dnešného dňa vo veci nebolo vytýčené pojednávanie.
26. 9. 2012 - platobná agentúra vydala rozhodnutie o prepadnutí časti finančnej zábezpeky dodávateľa vo výške 1 189 620,08 eura za nedodaných 3 529,03 tony potravín.
18. 10. 2012 - dodávateľ doručil na platobnú agentúru odvolanie proti rozhodnutiu platobnej agentúry o preplatení časti finančnej zábezpeky dodávateľa vo výške 1 189 620,08 eura za nedodaných 3 529,03 tony potravín. Nakoľko sa program potravinovej pomoci Slovenskej republiky v roku 2011 realizoval po prvýkrát, ako komplexný projekt sa jeho počiatočná a najvážnejšia fáza vyznačovala potrebou nastavenia a rozbehnutia celého systému. Už prvé mesiace však ukázali, že predovšetkým Potravinová banka Slovenska napriek deklarovanému záujmu nemala dostatočné skúsenosti s realizáciou projektu navrhnutých parametrov. Uvedená skutočnosť sa prejavila nedostatočnými finančnými prostriedkami potrebnými na predfinancovanie dopravných a administratívnych nákladov, zle vytvorenou sieťou skladov a ich nedostatočným počtom. To bolo desať skladov v ôsmich okresoch, a s nízkou skladovacou kapacitou. Len pre zaujímavosť vám ukážem obrázky tých skladov, čo ministerstvo odsúhlasilo. (Vystupujúci si zobral ilustračné materiály.) Čiže, čiže aj na základe týchto skladov to bolo celé nereálne. Tu máme spoločnosť Penet, s. r. o., výdajňa Košice, ktorá mala realizovať 1 531, 1 830 kg potravín. Pozrite si tento rožný kiosk. Tam nemalo ani auto kde postáť. (Poslanci prichádzajú k rečníckemu pultu.) Ďalší obrázok (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, pán Matovič. Budete to mať k dispozícii. Poprosím potom pána ministra.

Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
... je tu Obecný úrad Horné Mladonice, čiže tu sa malo 2 462 kg potravín vyskladovať. V budove sú len kancelárske priestory, čiže absolútne nevhodné na sklad. Úplná rarita je sklad DMF Michalovce. Je to sklad, v ktorom sa likvidujú staré baterky, kovový šrot, demontáž a tu vidíte krásne v tej hale, kde sa demontujú baterky, tam je aj sklad potravín. Čiže toto naše ministerstvo odsúhlasilo ako vhodný sklad pre rozdávanie na tých najodkázanejších ľudí. Máme tu aj iné pikošky. Sklad Spišský rómsky spolok. Táto budova. Tam sa nedalo dostať ani nákladiakom a malo sa tam realizovať 732 ton potravín. Toto je úplný skvost. To je sklad PPD so sídlom v Králi. Administratívna budova. Tu sa malo realizovať 3 322 ton potravín, ale si všimnite, tá budova nemá ani strechu. A na druhom poschodí, čiže tam, kde sčasti nie je ani strecha, sa mali tie potraviny skladovať v zimnom období, a nie je tam ani výťah, nič! Čiže 3 300 ton vyniesť na pleci hore a potom 3 300 ton z druhého poschodia zniesť dole. Toto bola tá optimálna skladba skladov. A dobrá je aj táto hasičská zbrojnica v Jelke, kde hasiči odmietli aj vytiahnuť tie hasičské vozidlá odtiaľ, čiže potraviny sa medzi hasičské autá naukladali, a to bol tiež odsúhlasený sklad pánom Simonom pre potravinovú pomoc. A tento je už najlepší, lebo tento nemá vôbec sklad! Tu sa len pred touto budovou to malo rozdávať, ale len keď nebude pršať. Máme tu viac takýchto, takýchto príležitostí, aby ste si mohli pozrieť, ako to bolo dobre zorganizované. Posledným dôvodom bol nízky počet zamestnancov charitatívnej organizácie, resp. dobrovoľníkov zapojených do realizácie programu. Uvedené spôsobilo: pomalé rozdávanie potravín, časté zmeny harmonogramu, návažok potravín a predkladanie nepresných alebo nepredkladanie prehľadov zo strany charitatívnych organizácií o rozdaných potravinách. V rámci programu na rok 2011 boli potraviny poskytnuté viac ako 412-tisíc občanom. Nedodaných zostalo 3 529,03 tony potravín pre cca 88-tisíc najchudobnejších občanov tejto republiky.
Aká bola potravinová pomoc pre rok 2012.
Znovu Slovenská republika informovala Komisiu listom ministerstva zo dňa 14. 2. 2011, že sa zapojí do programu na rok 2012, čiže hovoríme o období vlády Ivety Radičovej a ministrovania pána Simona. Aká bola chronológia. My sme, my sme tu mali ponúknutých, ponúknutú pomoc za 5 098 384 eur v štruktúre 909 368 ton účtovná hodnota pridelených intervenčných zásob jačmeňa, obálka na nákup potravín na voľnom trhu 3 590 632 eur, prostriedky na preplácanie nákladov súvisiacich s realizáciou programu, to znamená doprava plus administratíva plus sklady, 292 500 eur a prostriedky na transfer zásob 305 884 eur.
Aká je chronológia na rok 2012.
14. 2. 2011 - čiže za vlády pani Radičovej, za ministrovania pána Simona - list ministerstva na Komisiu, prihlásenie sa do potravinovej pomoci na rok 2012.
31. 5. 2011 - list platobnej agentúry na komisiu, nahlásenie požadovaného objemu intervenčných zásob v množstve 10-tisíc ton obilnín, spôsobu rozdávania prostredníctvom charitatívnych organizácií a samosprávy a definovanie príjemcov.
10. 6. 2011 - Komisia prijala vykonávacie nariadenie č. 562/2011 o pridelení intervenčných zásob pre členské štáty, ktoré prejavili záujem o účasť v programe, pre Slovenskú republiku pridelené zásoby v množstve 8 976,092 ton jačmeňa, z toho 147 ton vo Francúzsku a zbytok vo Švédsku.
1. 10. 2011 - podľa nariadenia Komisie č. 807/2010 realizácia programu začína 1. októbra. Aj napriek tomu, že zo strany Komisie nebol jasný spôsob financovania, pretože navrhovala spoluúčasť členského štátu na financovaní a definitívne rozhodnutie o plnom financovaní z rozpočtu Európskej únie bolo prijaté až v januári 2012, mohli byť vykonané počiatočné kroky potravinovej pomoci v roku 2012. Na základe stále pretrvávajúcich problémov s programom potravinovej pomoci v roku 2011 neprebiehala v tom čase žiadna príprava na program pre rok 2012. Čiže ešte raz. V desiatom mesiaci, v októbri 2011, ešte vôbec neprebiehal žiadny proces, ktorý by mal od roku 2012 zabezpečovať novú potravinovú pomoc.
22. 12. 2011 - list platobnej agentúry na ministerstvo, požiadavka na určenie podmienok potrebných pre stanovenie verejného obstarávania a na výber dodávateľa na rok 2012. Ministerstvo však nezaslalo odpoveď na platobnú agentúru, čím dochádzalo k časovej tiesni vo veci vyhlásenia verejného obstarávania na výber dodávateľa potravín a následne aj na realizáciu celého programu.
13. 1. 2012 - podklady pre vedenie ministerstva vo veci programu na rok 2012 s možnými alternatívami riešenia, to znamená nezapojiť sa do programu, realizácia podľa pôvodnej požiadavky zo dňa 31. 5. 2011 alebo upravená požiadavka s možnosťou finančného navýšenia. Napriek problémom, ktoré sa prejavili počas realizácie programu roku 2011, ministerstvo sa rozhodlo pokračovať v realizácii programu, dokonca s alternatívou finančného navýšenia! To je až neuveriteľné.
20. 1. 2012 - list ministerstva na Komisiu, upravená požiadavka na pridelenie celkového finančného balíka 4,5 milióna eur s nadefinovaním potravín, ktoré sa budú distribuovať: tisíc ton ryže, 2-tisíc ton cestovín, tisíc ton cukru a milión litrov rastlinného oleja.
23. 1. 2012 - list platobnej agentúry na ministerstvo, žiadosť o stanovisko k podmienkam distribúcie potravín pre najodkázalejšie osoby v roku 2012, návrh distribuovaných potravín a spôsobu dodávky. Ministerstvo znovu nezaslalo odpoveď na platobnú agentúru, čím došlo k ďalšiemu posunu vo veci realizácie verejného obstarávania na výber dodávateľa potravín, čo sa z tohto pohľadu zdá až trestuhodné od pána vtedajšieho ministra Simona! Naďalej pretrvával problém s charitatívnou organizáciou, ktorá by zabezpečila rozdávanie potravín.
7. 2. 2012 - pracovné stretnutie zvolané ministerstvom k zhodnoteniu realizácie programu v roku 2011 a k príprave národného programu poskytovania potravinovej pomoci najodkázalejším osobám v roku 2012 za účasti platobnej agentúry, Združenia miest a obcí, ministerstva práce a ústredia práce. Zástupcovia ZMOS vyjadrili negatívny postoj k realizácii programu v roku 2011. V prípade realizácie programu na rok 2012 požadovali presne zadefinované pravidlá programu, pozíciu zapojenia miest a obcí, cieľové skupiny a pri rozdávaní využiť slovenské potravinové reťazce. Tieto informácie neboli zo strany ministerstva nikdy poskytnuté. Je to ďalšie osobné zlyhanie vtedajšieho ministra.
13. 2. 2012 - list ministerstva na vybrané charitatívne organizácie vo veci záväzného stanoviska pre zapojenie sa do programu. Celkovo bolo oslovených sedem charitatívnych organizácií. Ani jedna z oslovených organizácií neprejavila záujem zapojiť sa do programu v roku 2012 na celom území Slovenskej republiky a nezaslala záväzné stanovisko. Slovenská katolícka charita navrhla úpravu podmienok vo veci preplácania sprievodných nákladov, čo však je v rozpore s podmienkami vyplývajúcich z legislatívy EÚ. Spišská katolícka charita prejavila záujem rozdať len cirka 500 ton potravín. Z uskutočnených stretnutí vo februári 2012, ešte raz opakujem, vo februári 2012, vyplývalo, že Slovenská republika nemala organizáciu, ktorá by zabezpečila fyzickú distribúciu potravín v roku 2012. Už vtedy bola jedna z možností informovať Komisiu o vystúpení Slovenskej republiky z programu. Čo bolo, podľa môjho názoru, aj potrebné a rozumné urobiť v tom čase. Nestalo sa, možno nám pán poslanec Simon dá odpoveď, prečo túto príležitosť nevyužil, keď sa mu zrútil rok 2011.
28. 2. 2012 - na zasadnutí riadiaceho výboru Komisie zástupca ministerstva nepodporil návrh na úpravu podmienok pre realizáciu programu v roku 2012. Hlavným dôvodom bol nesúhlas so znením týkajúcim sa stanovenia lehôt pri preplácaní nákladov, žiadosť o platbu predložiť na platobnú agentúru do 30. 9. 2012 a úhradu platieb vykonať v termíne do 15. 10. 2010.
9. 3. 2012 - Komisia prijala vykonávacie nariadenie EÚ č. 208/2012, ktorým sa upravili lehoty pri preplácaní nákladov. Nariadenie tiež obsahovalo alokácie pre tie členské štáty, ktoré prejavili záujem o účasť v programe, a Slovenskej republiky bola okrem zásob v množstve 8 976,092 ton jačmeňa pridelená aj finančná obálka na nákup potravín na trhu Únie v objeme 3 590 632 eur. Na základe uvedeného nariadenia č. 208/2012 a nariadenia Komisie č. 807/2010 boli kľúčovými pre realizáciu programu na rok 2012 tieto termíny: vyskladnenie 70 % pridelených intervenčných zásob jačmeňa do 1. 7. 2012 a celkové množstvo do 31. 8. 2012. Predkladanie žiadostí o platbu na platobnú agentúru zo strany organizácií zapojených do procesu rozdávania potravín a dodávateľ potravín do 30. 9. 2012 a úhradu, úhrada platieb zo strany platobnej agentúry najneskôr do 15. 10. 2012.
Uvedené termíny ukazujú, že za pôsobenia pána Zsolta Simona neboli prijaté zásadné, a hlavne včasné opatrenia, ktoré by zabezpečili úspešnú realizáciu programu na rok 2012.
Znovu, 4. 4. prišlo prevzatie rezortu novým vedením.
18. 4. 2012 - boli vypracované podklady pre vedenie ministerstva s dvomi možnými alternatívnymi riešeniami: pokračovanie v programe potravinovej pomoci alebo vystúpenie z programu, na základe čoho pripravil sa materiál na rokovanie vlády.
16. 5. 2012 - Komisia prijala rozhodnutie o možnosti predfinancovania platieb pre členské štáty, ktoré prejavili záujem o účasť v programe.
23. 5. 2012 - materiál do porady vedenia ministerstva, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s platobnou agentúrou, bolo to zo dňa 17. 5., a následne na rokovanie vlády pod názvom Informácia k implementácii programu potravinovej pomoci v Slovenskej republike. Materiál ponúkal tri alternatívy pre realizáciu, a to: Využitie intervenčných zásob plus nákup potravín na voľnom trhu, využitie nákupu na voľnom trhu, respektíve vystúpenie z programu na rok 2012. Vláda prerušila rokovania, rokovanie k uvedenému materiálu.
29. 5. 2012 - stretnutie zástupcov ministerstva a platobnej agentúry so zástupcami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadom definovania skupín príjemcov a spôsobu distribúcie potravín. Následne dňa 1. 6. 2012 zaslalo návrh skupín príjemcov, kde určili za príjemcu, príjemcov len poberateľov dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorí patria do skupiny obyvateľov s najnižším príjmom. Zároveň navrhlo rozšíriť okruh o určitý typ sociálnych zariadení, ako je útulok, náhradné rodiny, domov na pol ceste. Čo sa týka otázky poskytnutia zoznamu oprávnených odberateľov, navrhli anonymnej elektronickej databázy, prípadne sprístupnenie zoznamu oprávnených osôb právne konfortným spôsobom na základe osobitnej legislatívnej zmeny v príslušných právnych predpisoch.
30. 5. 2012 - stretnutie zástupcov ministerstva a platobnej agentúry so zástupcami COOP Jednota a následne so ZMOS-om. Výsledkom bolo jednoznačné stanovisko, kde uviedli, že sú naklonení realizácii programu, ale zároveň vyjadrili odmietavý postoj vo veci zodpovednosti a zapojenia sa do distribúcie potravín, čiže to odmietli.
31. 5. 2012 - rokovanie zástupcovministerstva, platobnej agentúry a stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli na Komisii ohľadom realizácie programu potravinovej pomoci na rok 2012. Na základe iniciácie ministerstva prebehlo technické stretnutie s Komisiou za účelom získania presnejších informácií k možnosti realizácie programu potravinovej pomoci v roku 2012 a doriešenia programu za rok 2011. Slovenská republika požiadala o možnosť predĺženia termínu na predkladanie žiadostí a o preplatenie sprievodných nákladov, to jest na administráciu 1 %, skladovanie 1 % a transport 4,5 %, ktorými sú podľa platnej EÚ legislatívy 30. 9. 2012 a 15. 10. 2012. Žiadosť zo strany Slovenskej republiky vychádzala zo snahy realizácie programu v roku 2012 s ohľadom na priority nového vedenia a pozitívneho vnímania poskytnutia prostriedkov Európskej únie pre najodkázalejšie osoby v Únii. Komisia túto možnosť zamietla, pretože tieto termíny vyplývajú z legislatívy EÚ a trvania rozpočtového roku. Komisia by uvítala, aby Slovenská republika zotrvala v programe, ale v prípade, ak nevie garantovať 100-percentnú úspešnosť implementácie programu, odporučila vystúpiť z programu.
29. 6. 2012 - Na základe výsledkov technického rokovania v Bruseli zo dňa 31. 5. bolo vypracované nové znenie materiálu do porady vedenia a následne na rokovanie vlády pod názvom Implementácia programu potravinovej pomoci Slovenskej republiky. Uvedený materiál nebol zaradený na rokovanie vlády z dôvodu predchádzajúceho definitívneho rozhodnutia, z dôvodu ponechávania definitívneho rozhodnutia vo veci realizácie programu v roku 2012 na nové vedenie ministerstva, následne pokročilého časového obdobia pre realizáciu súvisiacich krokov nebolo možné realizovať verejné obstarávanie na výber dodávateľa potravín, pretože odhad realizácie verejného obstarávania v prípade štandardného postupu je, že od zverejnenia oznámenia o vyhlásení až do uzavretia zmluvy je minimálne lehota 110 dní. Teda v prípade, že by bolo vyhlásené v druhej polovici júna 2012, zmluva s víťazom by mohla byť podpísaná až v októbri 2012, kedy už začína realizácia programu na rok 2013.
A tu jedna poznámka na pána Simona, ktorý ma obviňoval, že mali sme to rýchlo urobiť. Aj keby nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva vyhlásilo výzvu už 4. 4., v prvý deň nástupu do svojej funkcie, podpísanie zmlúv o distribúcii bolo možné teoreticky urobiť až v polovici augusta 2012. Čiže tam sa ukázal ten stratený čas, ktorý pán Simon nevenoval tejto problematike. Uvedené znamenalo, že by nebolo možné rešpektovať konečný termín pre platobné operácie pri dodaní potravín a pri vyskladnení intervenčných zásob, rovnako by nebolo možné pre organizácie preplatiť vzniknuté dopravné a administratívne náklady, súvisiace s distribúciou potravín oprávneným občanom Slovenskej republiky. Za najvážnejší dôvod sa považovalo, že Slovenskej republike chýbala organizácia, ktorá by mohla fyzicky distribúciu potravín v rámci programu na rok 2012 realizovať, na základe čoho, ako aj vyššie uvedených skutočností Slovenská republiky informovala Komisiu listom ministerstva zo dňa 10. 7. 2012 o vystúpení z programu potravinovej pomoci pre rok 2012.
Program potravinovej pomoci na rok 2013. Slovenská republika informovala Komisiu listom zo dňa 1. 2. 2012, že sa zapojí do programu na rok 2013. Čiže, to ešte môj predchodca poslal. V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu bolo potrebné do 31. 5. 2012 informovať Komisiu o podrobnostiach programu. Taktiež hlavné charakteristiky a ciele, detaily programu, počet organizácií, časový harmonogram rozdávania potravín, typ potravín, ktoré sa budú rozdávať, a ostatné informácie. Slovenská republika informovala v stanovenom termíne Komisiu, že uvedené informácie poskytne v priebehu júna 2012. Chronológia nižšie uvedených krokov nového vedenia ministerstva a platobnej agentúry poukazujú na snahu realizovať program v roku 2013, pretože jedným z dôvodov bolo, že by Komisia mohla posudzovať Slovenskú republiku z pohľadu opakujúceho sa zlyhania realizácie programu potravinovej pomoci.
Aká bola teda postupnosť vykonaných krokov pre potravinovú pomoc 2013.
11. 6. 2012 - list ministerstva na správu štátnych hmotných rezerv a ministerstvo vnútra za účelom zistenia voľných skladovacích kapacít, vhodných pre program potravinovej pomoci, ktoré následne potvrdili, že disponujú skladovacími kapacitami, ktoré by mohla využiť organizácia zabezpečujúca distribúciu potravín. Neviem, prečo toto neurobilo predtým vedenie ministerstva.
List ministerstva na jednotlivé charitatívne organizácie vo veci zapojenia sa do programu na rok 2013. V rámci prípravy programu v roku 2013 odpovedali dve charitatívne organizácie. Slovenská katolícka charita navrhla úpravu podmienok vo veci preplácania sprievodných nákladov, čo bolo v rozpore s podmienkami vyplývajúcimi z legislatívy EÚ. Až Spišská katolícka charita prejavila záujem rozdať cirka 500 ton potravín. Prihlásené charitatívne organizácie by však nezabezpečili rozdávanie potravín v rámci celého územia Slovenskej republiky, preto ministerstvo i naďalej hľadalo organizáciu, ktorá by pokryla rozdávanie celého územia Slovenskej republiky.
19. 6. 2012 - platobná agentúra zverejnila predbežnú výzvu pre organizácie na predkladanie žiadostí a dodávku potravín z intervenčných zásob pre najodkázalejšie osoby v Slovenskej republike.
10. 7. 2012 - list ministerstva na Komisiu o pridelenie celkového finančného balíka vo výške 4,5 milióna eur s nadefinovaním potravín, ktoré sa plánovali distribuovať. Navrhovali sme ryžu, cestoviny, cukor, múka.
12. 7. 2012 - ministerstvo zabezpečilo stretnutie k programu potravinovej pomoci na rok 2013 so zástupcami platobnej agentúry, Slovenskej katolíckej charity a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory. Vzhľadom na to, že bol dostatočný časový priestor na dôkladnú prípravu programu, ktorý by sa začal realizovať od októbra 2012, Slovenská katolícka charita, ako aj Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora prejavili záujem o účasť v programe potravinovej pomoci na rok 2013.
27. 9. 2012 - Komisia zaslala oficiálne stanovisko vo veci neúčasti Slovenskej republiky v programe potravinovej pomoci na rok 2013 s nasledovným odôvodnením: "Na účely prerozdeľovania zdrojov medzi členské štáty vezme Komisia do úvahy najpresnejšie odhady počtu najodkázalejších osôb v príslušných členských štátoch. Takisto zohľadní, ako sa vykonávali operácie a na aké účely boli využité zdroje z predošlých rozpočtových rokov. S prihliadnutím na stiahnutie sa Slovenskej republiky z programu v roku 2011 a následne strate celkovej alokácie viac ako 5 miliónov eur sa Komisia domnieva, že Slovenská republika nedisponuje dostatočnými opatreniami pre zabezpečenie správnej a včasnej realizácie programu v roku 2013. Nariadenie v Komisii vyžaduje predloženie žiadosti do 31. mája 2012. Týmto rozhodnutím de facto Komisia zastavila ďalší program realizácie programu potravinovej pomoci na rok 2013. Na základe horeuvedených faktov Komisia nemohla akceptovať Slovenskú republiku v žiadosti o účasť v programe potravinovej pomoci na rok 2013.
Dňa 11. 10. 2012 predložila na riadiacom výbore návrh nariadenia Komisie s prerozdelením finančných prostriedkov v celkovej výške 500 miliónov eur medzi 19 členských štátov na realizáciu programu potravinovej pomoci v roku 2013, v ktorom Slovenská republika nebola zaradená, uvedený návrh bol prijatý kvalifikovanou väčšinou.
Čiže zhrnutie: Program potravinovej pomoci na rok 2011, bývalé vedenie ministerstva pod vedením Zsolta Simona nekonalo a včas neprijalo adekvátne opatrenia, ktoré by prispeli k plynulej realizácii programu potravinovej pomoci. Ďalším negatívom boli aj nedostatočné skúsenosti a chýbajúce finančné prostriedky charitatívnych organizácií, ako aj prístup dodávateľa k plneniu zmluvných podmienok s platobnou agentúrou.
Rok 2012 - z dôvodu ponechávania definitívneho rozhodnutia vo veci realizácie programu v roku 2012 na nové vedenie a následne pokročilého časového obdobia pre realizáciu súvisiacich krokov nebolo možné realizovať verejné obstarávanie na výber dodávateľa potravín, z uvedeného vyplýva, že dochádzalo k časovému posunu a tým aj k eliminácii včasnej a úspešnej realizácii programu. Za ďalší nedostatok treba považovať chýbajúcu organizáciu, ktorá by pomohla zabezpečiť distribúciu potravín na celom území Slovenskej republiky.
K programu roku 2013 - na základe skúsenosti s rokom 2011 a vystúpenia z programu 2012 viedlo Komisiu k prehodnoteniu prihlásenia sa Slovenskej republiky na realizáciu programu potravinovej pomoci na rok 2013 aj napriek vynaloženému úsiliu a snahu, snahe nového vedenia ministerstva túto potravinovú pomoc zabezpečiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom materiálu je vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, inými slovami schválenie pristúpenia Slovenskej republiky k predmetnému dohovoru Národnou radou Slovenskej republiky. Európsky lesnícky inštitút je medzinárodná organizácia. Inštitút bol zriadený Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, ktorý bol prijatý a otvorený na podpis vo fínskom Joensuu v auguste 2003. Dohovor je v súčasnosti otvorený na prístup európskym štátom a európskym organizáciám pre regionálnu hospodársku integráciu. Predchodcom inštitútu bol rovnomenný Európsky lesnícky inštitút, ktorý bol založený ako asociácia podľa fínskeho práva v roku 1993. Sídlom inštitútu je Joensuu. Zámerom inštitútu je na celoeurópskej úrovni realizovať výskum v oblasti lesníckej politiky, ekológie, mnohostranného využívania lesných zdrojov, zdravotného stavu európskych lesov, ponuky a dopytu po dreve a iných lesných produktoch a službách s cieľom podporiť zachovanie a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe. Zmluvné strany dohovoru, t. j. európske štáty a európske organizácie, sú členmi inštitútu. Členmi inštitútu je v súčasnosti 23 európskych krajín. Ďalšiu úroveň členstva v inštitúte predstavujú takzvané, predstavuje takzvané asociované členstvo. Asociované členstvo v inštitúte je otvorené najmä pre výskumné ústavy, vzdelávacie inštitúcie a organizácie podobnej povahy z európskych štátov. Členmi pôvodného inštitútu boli aj Lesnícky výskumný ústav Zvolen a Technická univerzita vo Zvolene. Nadobudnutím platnosti dohovoru sa tieto národné inštitúcie stali asociovanými členmi inštitútu. Pristúpenie k dohovoru je v súlade so záujmami zahraničnej politiky Slovenskej republiky a je žiaduce a prínosné predovšetkým z nasledovných dôvodov. Získanie možnosti ovplyvňovať strategické rozhodnutia inštitútu, inštitút je dominantnou inštitúciou v oblasti lesníckeho výskumu, výskumného priestoru v Európe a významnou súčasťou globálnej siete výskumných inštitúcií. Členstvo v inštitúte v konečnom dôsledku zlepší možnosti účasti slovenských výskumných a vedeckých pracovníkov v rámci projektov medzinárodného výskumu, na riešení ktorých je významné sa podieľať aj z hľadiska dopadov výstupov týchto projektov na strategické rozhodovanie vo vzťahu k lesníctvu na celoeurópskej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie. Dohovor je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa na platnosť takejto medzinárodnej zmluvy vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zmysle dohovor podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky. Členstvo v inštitúte nie je podmienené povinnosťou vzťahujúcou sa k plateniu poplatkov, respektíve finančných príspevkov. Rozhodnutie o poskytovaní prípadných dobrovoľných príspevkov je v plnej kompetencii jednotlivých krajín. V súčasnosti sa neuvažuje s poskytnutím dobrovoľného príspevku. Z tohto dôvodu sa vo vzťahu k pristúpeniu a implementácii dohovoru nepredpokladajú negatívne dopady na verejné zdroje financovania.
Ďakujem.