Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nie celkom dobre som rozumel niektorým veciam, ktoré vo vašom príspevku odzneli. Na jednej strane sa bránite povinnostiam ako predstaviteľ mesta, ako primátor mesta, bránite sa povinnostiam, ktoré z tohto zákona mestám a obciam určite budú vyplývať. Na druhej strane sa môžeme spýtať: Kto vyberá daň za zvieratá, za psa? Myslím si, že mestá a obce. Takže na toto ste trošku pozabudli. Ak vyberáte, alebo ak mestá a obce vyberajú daň za zviera, za zvieratá, aj za psov, tak si myslím, že určité povinnosti im z tohto vyplývajú. Minimálne také, že evidencia by mala byť v poriadku. Keď ste spomínali to, že sa túlajú psy, ako myslím si, že kto má do týchto vecí zasahovať, ak nie mesto, ak to je na teritóriu miest a obcí? Myslím si, že v prvom rade musí samospráva zakročiť a spraviť si poriadok v týchto veciach.
Ale čo ma viacej zarazilo, to bola skutočnosť, že ste sa zamýšľali a kládli ste otázku do pléna, že či sa zamýšľame nad tým, aká bude psychika pitbulla alebo psa, ktorý bude na vôdzke. A opýtali ste sa na druhej strane, aká je psychika napríklad matky, ktorá ide s dieťaťom po parku a vedľa nej prebehne stádo pitbullov alebo vlčiakov? A ich majiteľ sa spoza kríka usmieva a má z toho obrovskú radosť, ako vystrašil bezbranné deti, ako vystrašil bezmocnú matku dieťaťa, ktorá sa nemá šancu nejakým spôsobom brániť a iba tŕpne a možno sa modlí, aby ten pes nezaútočil na jej dieťa a nerozhrýzol ho?! Takže myslím si, že skôr nad tým, ako sa zamýšľať nad psychikou poblázneného pitbulla alebo nejakého agresívneho psa, je skôr zamýšľať sa nad psychikou a obavami bežných ľudí, ktorí sa s takouto problematikou stretávajú v mestských parkoch, v obecných parkoch. Takže treba prehodnotiť tento postoj.
A ja v závere by som snáď len poďakoval ministerstvu, že sa touto problematikou vážne zaoberalo a predložilo takýto vládny návrh zákona.
Ďakujem.