Príjemný dobrý deň. Dámy a páni, vážená pani podpredsedkyňa Národnej rady, kolegyne a kolegovia, rokujeme o ústavnom zákone, tuším prvom v tomto volebnom období, ale každý, kto príde k tomuto pultu, alebo väčšina ľudí, ktorí majú faktické poznámky k tým, ktorí sú pri tomto pulte, začínajú slovami „budem voliť Kisku“. No tak, prepáčte, aby som vám nezostal nič dlžný, tak budem voliť Fica, aby to všetci počuli a všetci videli, viete, z akého dôvodu? Je to úplne z pragmatického dôvodu. Pána Kisku absolútne nepoznám. Pána Fica poznám a viem, čo od neho môžem očakávať. A to sa mi páči. A vy z KDH sa môžete vyviňovať, koľko chcete, je to trápne, je to smiešne, je to sem-tam veselé, ale v každom prípade je to strašne neúprimné z vašej strany, čo mi je ľúto preto, lebo na druhej strane sme sa nesmierne zhodli z hľadiska tohto ústavného zákona. Viete, čo vám ešte poviem? Keby sa do druhého kola dostal pán Kiska a pán Hrušovský, tak budem voliť pána Hrušovského, viete, preto, lebo viem, aké sú jeho postoje v oblasti zdravotníctva, aké sú jeho postoje v oblasti kultúry, čo si myslí o sociálnom zmieri, čo si myslí napríklad o privatizácii. Toto v prípade pána Kisku neviem, preto, lebo nikto sa ho nepýta. Vy ho budete voliť len preto, aby ste boli proti Ficovi. To je váš jediný program. A, pán Brocka, vy sa môžete vyviňovať, koľko chcete, a môžete to ešte päťkrát zduplikovať, koho budete voliť. Všetci to dobre vedia. Tak je to úplne zbytočné. Pána Kisku nepoznám a nepoznám ho o to viac, že ho spochybnil jeho najbližší spolupracovník. Hovoril o tom pán prezidentský kandidát Kňažko, ktorý bol týmto jeho priamym spolupracovníkom podporený. To si takisto nikto z vás nevšimol, z akého dôvodu sa takéto niečo udialo, však, páni hlavne z KDH, však, však. Však to priznajte, hej.
Potom ďalšia téma, ktorá tuná rezonuje pri prijímaní tohto ústavného návrhu zákona, čo je sviatok pre tento parlament, lebo to sa naozaj nestáva často v tomto volebnom období, rezonuje, že je pred nejakými voľbami prezidentskými. No, dámy a páni, ale vždy je pred nejakými voľbami. A kedy, v akom období chcete prijímať takéto návrhy zákonov? Vždy je pred nejakými voľbami. O chvíľu prídu eurovoľby, potom prídu nejaké komunálne voľby, potom prídu zase nejaké iné voľby, potom prídu veľké voľby. A kedy chcete prijímať tie zákony, ktoré ovplyvňujú túto spoločnosť? No kedy nebude pred voľbami? Povedzte to vy, ktorí hovoríte, ktorí oponujete, v tomto prípade KDH že spravilo nejakú zmluvu, ktorá je účelová, alebo je pred voľbami. A kedy ju malo spraviť? Vždy je pre nejakými voľbami. Je to nezmysel, je to hlúposť.
Ďalšia vec, ktorá rezonuje pri prijatí tohto ústavného zákona, je, ako keby šlo o nejaký kšeft. Vy si uvedomujete, čo vy vlastne hovoríte, keď hovoríte o kšefte? Každá koaličná zmluva je kšeft, už to povedal pán kolega Muránsky, každá dohoda pri zákone je kšeft, všetko to je kšeft, je kšeft každá dohoda, ústavný zákon. Na návrhu ústavného zákona sa dohodli strany, ktoré majú absolútne rozdielne filozofické názory na svet. Ale vedeli sa dohodnúť na tejto veci z hľadiska ústavného zákona ústavného zákona, z hľadiska zákona, preto, lebo je tento zákon potrebný pre spoločnosť. A vy zaň aj tak budete v tom druhom čítaní hlasovať, lebo nemáte inú možnosť. Boli by ste inak sami proti sebe a proti svojim voličom.
No ale poďme k tomu ústavnému zákonu.
Viete, často premýšľam nad tým, či je chyba v malej informačnej spoľahlivosti slova alebo v neochote niektorých kolegýň a kolegov normálne bez apriorizmov čítať a počúvať, či je problém v tom, že sme na akejsi novodobej Babylonskej veži, kde si každý len tú svoju pieseň spieva, však, a jeden druhého nepočúva, a teda ani druhému nerozumie, alebo či je to o rezíduách nejakého, keď chcete, boľševického čierno-bieleho videnia sveta v hlavách časti populácie, ktorá sa nie a nie naučiť, že ak sa dvaja dívame na ten istý fakt rôzne, ak ho hodnotíme rozdielne, nemusí to byť nevyhnutný dôvod na to, aby sme sa toho druhého usilovali za každú cenu znivočiť, rozdupať, zosmiešniť, obviniť z najstrašnejších hriechov a najradšej sa definitívne a na večné veky zbaviť.
Vážené kolegyne a ctení kolegovia, buďme trochu normálni a racionálni. V návrhu korekcie ústavného zákona pod bodom jeden z tých niekoľkých bodov som si vybral tento bod, ku ktorému chcem diskutovať, preto, lebo ho považujem za najvážnejší pre mňa. O veciach právnických nebudem diskutovať, preto, lebo na to sú tu iní experti, samozrejme. A nebudem ani sa do tejto debaty, ktorá bude prevažne v druhom čítaní, vmontúvať, lebo vtedy sa bude kreovať vlastne druhé čítanie tohto zákona.
Dámy a páni, ak nepočítame spojky, zostane asi ani nie 30 napísaných slov, z ktorých prvých sedem hovorí o tom, že manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy. Tie písmenká nehovoria o tom, že jeden muž a jedna žena sú manželmi raz a navždy bez opravného prostriedku, nehovoria o tom, že by spolu dňom účinnosti tejto novely ústavy nemohli žiť individuality rovnakého pohlavia alebo že by niekto nemohol žiť sám, nehovoria o tom, že každý človek je iný a každý pár má právo na svoju originalitu, hovoria iba a len o tom, že jeden muž a jedna žena môžu spolu vstúpiť do manželského zväzku. Je to na jednej strašne málo a na druhej strane neuveriteľne veľa, pretože doteraz to tu nebolo.
Druhá veta hovorí, že náš štát, Slovenská republika, vníma manželstvo ako inštitúciu pre verejnosť užitočnú a prospešnú, a preto manželstvá podporuje. Nehovorí o tom, že osoby, ktoré nie sú organizované v manželstve, budú zbavené občianskych práv alebo deportované do pracovných či vyhladzovacích táborov, nehovorí o tom, že orgány štátnej správy a samosprávy budú občanov netvoriacich manželské páry proti ich vôli takto organizovať, hovorí o tom, že nechceme, aby tento štát zanikol vymretím jeho obyvateľstva a keďže najlepším proti opatrením je vytvorenie priaznivých podmienok pre život mužov a žien schopných reprodukcie a výchovy potomstva, tak sa štát týmto ústavným prehlásením zaväzuje rodiny podporovať. Dámy a páni, viem, že teda, vtipne povedané, keď sa dvaja majú radi, na pohlaví nezáleží, ako sa roky vraví. Ale myslím, že môžem aj za predkladateľov návrhu novelizácie pokojne verejnosti prisľúbiť, že akonáhle bude dostupná sériová produkcia detí iným spôsobom, ako ju poznáme z dnešnej praxe, podpíšem sa pod návrh na aktualizáciu našej ústavy. Zatiaľ som však presvedčený, že je v našom spoločnom záujme urobiť, čo sa len dá, aby sa rodinám žilo dobre, aby mohli a chceli vychovávať deti v hojnom počte, pretože inak si budeme musieť predlžovať odchod do dôchodku no a budú nás tu stále strašiť tí politickí dinosauri, o ktorých niektorí z vás tak veľmi radi hovoria.
Zostávajúce dve vety hovoria o tom, že manželstvo, rodičovstvo, rodina, deti a mladiství sú pod ochranou zákona. Nehovorí sa v nich o tom, že pod ochranou zákona už nie je ľudský život nemanželov, nerodičov, nedetí, nerodín a nemladistvých. Náš Trestný zákon má 435 paragrafov, ktoré chránia občanov nášho štátu bez akéhokoľvek rozdeľovania podľa ich sexuálnej orientácie alebo príslušnosti či nepríslušnosti k rodine.
V návrhu nového odseku v ústave sa hovorí iba a len o tom, že zákonodarca bude pri tvorbe novej legislatívy okrem všetkých záujmov občanov bez rozdielu zohľadňovať navyše aj záujem manželov, manželstiev, rodín a detí.
Keď sme si takto tých 30 slov rozobrali na drobné, ukazuje sa, že všetky tie reči tu v pléne, na parlamentných voľbách, v médiách i na predvolebných mítingoch sú obyčajné politikárčenie, že cteným oponentom tejto novely sú ukradnuté záujmy našich spoluobčanov inej sexuálnej orientácie, za obhajobou ktorých sa skrývajú, ale ide im iba a len a opäť a zas a znova o to, verklíkovať tú objavnú „pravdu", že s občanmi to myslia dobre iba oni, a teda väčšina občanov republiky, vďaka ktorým je v tomto parlamente ústavná väčšina poslancov, ktorí tento návrh podporujú, teda väčšina Sloveniek, väčšina Slovákov a väčšina príslušníkov národnostných a etnických menšín, sú podľa ich názoru hlupáci, ktorí páni z opozície sú to, nechcem menovať, jeden z nej tu vystúpil ako prvý, títo im musia otvoriť hľadiská svojej inej filozofie. Je to hlúposť ako mraky.
Vážené kolegyne, ctení kolegovia, hoci dnes nepíšeme brkom a správy nenosia rýchli poslovia či pomalé pošty, ale komunikujeme elektronicky a akákoľvek dôležitá informácia je kedykoľvek on line k dispozícii, sme potomkami európskej kresťanskej civilizácie. Jedným z jej pilierov je i rozumná a praktická zásada úpravy vzťahu medzi jednotlivcami iným spôsobom, než aký naši prapredkovia mohli odpozorovať zo živočíšnej ríše. Podľa historikov starí Slováci podobne ako iné pohanské spoločenstvá ctili matriarchát. Vtedy matka bola istá, matka bola stabilizátor rodu. Misionári a potom najmä slovanskí apoštolovia Cyril Konštantín a Metod nás okrem iných vecí umravnili, aj pokiaľ ide o rodinu. A podľa môjho presvedčenia tak ako štát potrebuje rodinu, tak aj rodina potrebuje pomoc štátu. Dámy a páni, o tom hovorí tých 30 slov v ústavnom návrhu, o ktorom je tu reč, o nič viac a o nič menej. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. Prajem príjemný večer.
