Videokanál poslanca

Veľmi krátka faktická poznámka. Pán kolega, kedy by to nebol predvolebný ťah? Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, hovoril si úplne v závere, že dúfaš, že táto téma stratí ten politický náboj. Ale ty si ten, kto do toho tú politiku tu vnášal, čo je veľmi zlé. Ty si stále hovoril o politickom marketingu, ty si stále hovoril v zmysle politiky o tomto zákone až tak, že proste si sa mi zdal trošku politicky premarketizovaný, nehnevaj sa, lebo toto naozaj o tomto nie je. Stále si hovoril o politickom marketingu. S tým vôbec nemá nič spoločného tento zákon. A ďaleko lepšie sa počúvaš, keď máš profesijné pripomienky k tomuto zákonu, to ti hovorím úplne otvorene, lebo to je priestor na polemiku, kde sa dá tu niečo o tom hovoriť. V tej prvej časti ešte pred obedňajšou prestávkou si napríklad hovoril o našej polemike, ktorá bola pri tomto predloženom zákone práve tebou.

Ak si spomínaš, tá polemika nebola celkom o tom, čo si hovoril, ale o charakteristike pôvodného slovenského hudobného diela, tak ako si ju charakterizoval ty vo svojom návrhu zákona. Tam sme sa bavili o tom, že si napríklad zabudol na inštrumentálnu hudbu, tam sme sa bavili o tom, akým spôsobom má byť charakterizované pôvodné hudobné dielo vtedy, keď napríklad je dielo slovenského autora, ktoré je v inom jazyku. Hovorili sme vtedy, ak si spomínaš, o Ferenczyho Shakespearovských sonetoch. Podľa tvojho návrhu zákona by toto dielo vlastne nebolo pôvodnou slovenskou tvorbou. Čiže toto bola tá polemika, kde sme hovorili o zlej charakterizácii pôvodného slovenského diela. A toto v tomto zákone je vyriešené určite inak a ďaleko lepšie, ďaleko prehľadnejšie a ďaleko osloviteľnejšie, ako to bolo vyriešené v tom tvojom návrhu zákona. O tomto sa bavme.

A, samozrejme, tie profesijné pripomienky, ktoré si spomenul, o ktorých budeme hovoriť určite v druhom čítaní, no tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som sa vrátil k rokovaciemu poriadku a reagoval by som na pána poslanca Lipšica. Pán poslanec, vy ste v úvodnom slove sám povedali, trošku si protirečíte v tom, čo ste hovorili, že máte rád slovenské umenie, americké umenie, dokonca ruské umenie v súvislosti s hudbou. No ale na to, aby ste sa mohli rozhodnúť a aby ste mohli povedať, že máte rád aj takéto umenie, musí vám ho niekto ponúknuť. Ťažko vy budete hovoriť o tom, či máte rád poéziu alebo nemáte rád poéziu, keď vám ju nikto neponúkne. Ja sa pýtam úplne legitímne, kto z nás má aký prehľad o inštrumentálnej tvorbe, kto dnes počúva kvartetá inštrumentálne, kto dnes počúva zborovú tvorbu, kto sa k nej dnes vie vyjadriť, aká je ona, keď ju nikto neponúka, keď ona vôbec nie je v ponuke? Prosto na to, aby ste vy mohli o čomsi povedať, že to máte rád alebo nemáte rád, musíte dostať istú ponuku. Keď tú ponuku nedostanete, prichádzate o isté žánre. O tomto je aj tento zákon, ktorý hovorí všeobecne o pôvodnej slovenskej tvorbe. On nehovorí o skupine ELÁN, on nehovorí o nejakých vokalistoch takých alebo onakých, on hovorí všeobecne o pôvodnej slovenskej hudobnej tvorbe v súvislosti so všetkými žánrami, ktoré táto tvorba obsahuje. O tom je tento zákon.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja nadviažem na slová pána ministra kultúry, ktorý hovoril o pánovi poslancovi Novotnom. Pán poslanec Novotný, pri všetkej úcte, toto nie je o ľavicovosti alebo o pravicovosti, berte, prosím, ak to môžete tak brať, tento návrh zákona ako súčasť istej národnej kultúry, ktorú ctíte určite aj vy aj ja. Tento zákon sa nezačína a nekončí skupinou ELÁN, ale hovorí všeobecne o pôvodnej slovenskej tvorbe. A ešte keď bude raz hovoriť o tomto návrhu, tak si spomeňte, aká bola situácia v rôznych televíziách, či už súkromných alebo verejnoprávnej, pred istými šiestimi-siedmimi rokmi, čo sa týka pôvodnej tvorby, s akým až nezáujmom sa najskôr hovorilo o pôvodnej tvorbe slovenskej, a uvedomte si, aká je situácia v týchto televíziách, či už súkromných alebo verejnoprávnych, dnes. Ja o tom budem hovoriť, samozrejme, vo svojom príhovore trošku obšírnejšie, ale, ešte raz, pri všetkej úcte, pán poslanec Novotný, zle na to idete.

Ďakujem za slovo. No, právny názor skvele zdôvodnený a myslím si, že tí, čo počúvali, museli mať niekedy až husiu kožu preto, lebo táto pravda tu už dávno nezaznela. Špeciálny prokurátor nemôže prísť na výbor. O čom je táto schôdza? 90 % všetkých tých, ktorí rozprávali z tej pravej strany, je o tom, čo všetko sa ten špeciálny prokurátor dopustil, keďže neprišiel na výbor, aké je to strašné porušenie zákona a tak ďalej a tak ďalej. No tak keď nemôže, tak nemôže. Je to zo zákona predsa, hej? Práve sme to počuli. Keď máte iný názor, povedzte, ak to tak nie je. No a tak celá táto kauza sa vlastne točí proti tým, ktorí ju navrhli.
Pán Lipšic, o ktorom tuná bola reč, je určite v tejto kauze viacej ako Coca-Cola. Môžete byť spokojní. Predčili ste Coca-Colu, pán poslanec. Skvelé.
Niekto tu hovoril o vykradnutej krajine. No kedyže tá krajina začala byť vykradnutá? No asi vtedy, keď niekto zmaril referendum o privatizácii strategických podnikov. Opäť by sme si tu mali na niečo spomenúť preto, lebo tá politická pamäť je zase len veľmi krátka. A ktože ďakoval tej verejnosti za to, že neprišli do toho referenda? Ono sa to volalo vtedy: "Ďakujem vám za aktívnu neúčasť."
A kde bol vtedy pán predkladateľ? No kde? Robil páža tomu, kto hovoril o tom, že ďakujem vám za to, že ste sa nezúčastnili tohto referenda.
A dneska bude ktosi hovoriť o vykradnutej krajine?! No toto je už naozaj jedna obrovská drzosť!

Pán poslanec, vy ste povedali jednu vetu zase. No budí podozrenie, že je, budí podozrenie, že nie je závislý. No ako sa niekto môže voči takejto vete brániť? Tak alebo je závislý, alebo je nezávislý. A keď máte nejaké podozrenie, no tak predsa sú na to nejaké úkony, ktoré môžete spraviť, aby ste si to dokázali alebo nedokázali. Vy ste vypustili takúto vetu, nechali ste to vo vzduchu a spochybnili ste vlastne, okamžite ste spochybnili špeciálneho prokurátora, ktorý akú má možnosť, aby sa bránil, alebo akú má možnosť, aby vám dokázal to alebo ono? Tak to povedzte! To, že príde alebo nepríde na výbor, alebo proste čo má urobiť?! Alebo tomu špeciálnemu prokurátorovi veríte, alebo neveríte. Povedzte to otvorene a nepustite takúto hmlu do vzduchu, lebo tu naozaj niet obrany, to proste nie je, to nie je korektné. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja tento prejav pána poslanca Galka beriem trošku inak, proste splnil si svoju stranícku povinnosť, povinná jazda splnená. No a teraz už bude čakať len, čo sa objaví dnes alebo zajtra v médiách. Chcel by som vás ubezpečiť, pán poslanec Galko, že z toho, čo ste povedali, nič. (Povedané so smiechom.) Je mi to ľúto.
Bolo to také zaujímavé, počúvať vás, ale skôr to bolo zaujímavé, pretože ja neviem, či ste si to vy pripravovali, alebo či vám to niekto pripravoval, tento literárny útvar, bol to literárny útvar, vy ste tam používali metafory, personifikácie, priamu reč, citujem, "a policajti povedali, do rána vydrží", "bola v chladnej cele", "bola priateľkou toho a toho, vyvršovali sa na nej z toho dôvodu, šikanovali ju" a tak ďalej a tak ďalej. No, veľmi ako zaujímavé literárne čítanie, až na to, keby to nebolo v parlamente.
Oveľa vážnejšie, čo ste povedali, bolo, keď ste hovorili o špeciálnom prokurátorovi, ktorý tuná bol dnes, a dostávate poslancov aj celú spoločnosť do istej nekorektnej polohy, a to z toho dôvodu, že vy vlastne tuná ako svoju pravdu rozprávate to, keď vy kritizujete špeciálneho prokurátora, tak to je pravda, to je v poriadku, ale pokiaľ sa ho zastane akýkoľvek, hovorím ešte raz, akýkoľvek koaličný poslanec, v tej chvíli je to politika a div, že z toho, div, že zo špeciálneho prokurátora nespravíte politického nominanta. No toto nie je v poriadku.
Ak máte pocit, že niečo špeciálny prokurátor robí zle, robí mimo zákon, nech sa páči, sú na to iné metódy. Ale toto je zavádzanie spoločnosti, čo sa otočí aj proti vám. A to je to nebezpečné, čo robíte. Vy totižto zneužívate v tejto chvíli svoje postavenie poslanca.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som veľmi vďačný pánovi profesorovi Mamojkovi, že vystúpil, a poviem vám, prečo mu verím každé slovo, ktoré povedal. Taký malý príbeh skúsim za jednu minútu.
Keď so sa stal riaditeľom divadla, to divadlo bolo pripravené na privatizáciu a nevedel som, čo s tým máme robiť. To divadlo sme nechceli privatizovať, samozrejme, chceli sme ho zachrániť, ale zmluvne to bolo tak domotané, že jednoducho sme nevedeli, čo s tým. To divadlo môj predchodca pripravil na privatizáciu. Mal som to šťastie, že som oslovil pána profesora a s pánom profesorom Mamojkom sme sa spolu pustili, aby sme to divadlo zachránili. To divadlo, dámy a páni, je dodnes a dodnes funguje. Nikto ho neprivatizoval, lebo jednoducho isté právne zmluvy sa roztrhli, isté sa nechali a divadlo mohlo ďalej fungovať. Nikto nemal odvahu ani zlomkom nechtu protirečiť právnemu názoru. Všetci akceptovali, sklapli a nikto sa neozval. To divadlo existuje dodnes. Odvtedy prešlo, dámy a páni, desať rokov. Preto pánovi profesorovi verím, že to, čo povedal, je pravda. A odporúčal by som vám to tiež, lebo je to jednoduchšie a mnoho času si ušetríme. A tá pravá strana na tejto strane, teda po mojej pravici, naozaj by si mala uvedomiť, že keď právnici raz niečo povedia, že je to biele, typu profesora Mamojku, tak to naozaj biele, a že sa to dá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kadúc, ja len, aby som sa trošku vrátil k tomu primárnemu predmetu tejto debaty celej, ktorá tuná, ktorú tuná už počúvame niekoľko hodín, vy sa úplne legitímne pýtate na to, čo dozorná rada, čo správca, čo manažéri, čo riaditeľ, úplne legitímne ako hľadáte odpovede na tieto legitímne otázky, ktoré nie sú jasné. Ale oni sú neni sú jasné aj z toho dôvodu, že tento projekt privatizácie je od začiatku zlý. Od začiatku to proste nefunguje, hej, a tento krok, ktorý ako nás teraz čaká, je vlastne krok na záchranu a na opravu toho nefungujúceho kroku, ktorý sa stal pred niekoľkými rokmi. Čiže to je ten, to je ten problém, keby normálne táto inštitúcia fungovala, tak aj na vaše otázky by sa dalo asi normálne odpovedať.
Vzhľadom na to, že táto otázka a táto privatizácia sa ukazuje aj v zmysle tej debaty, ktorá tu je a ktorá ako nie je len otázkou koaličných poslancov, sa tento obchod ukazuje ako obchod zlý. Ako obchod zlý, sú tu rôzne podozrenia z kšeftárenia, z kšeftov, zo zlej privatizácie, zo zámerne zlej privatizácie a rôzne podozrenia, ktoré ešte budú určite mať vo svojom dosahu aj orgány činné v trestnom konaní.
Proste tento projekt, tento výpredaj toho rodinného striebra bol zlý. Preto obávam sa, že na tieto vaše otázky dnes ani neexistujú nejaké normálne odpovede.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, úsmevne, zaujímavé je pre mňa v rámci tejto diskusie, ako konfrontačne pôsobí na niektorých poslancov takéto nekonfrontačné vystúpenie, aké sme si práve vypočuli.
Proste tuná táto pravá strana hádže žlč a síru a neviem čo ešte na ľavú stranu a potom príde jeden človek, ktorý v tomto prostredí existoval, žil, pozná fakty, vie, o čom hovorí, a zrazu sa stáva pre niektorých ľudí z pravej strany totálne konfrontačný, neprijateľný a ja neviem ešte akýkoľvek. Veď toto vystúpenie znova vrátilo túto debatu do polohy profesionálov, do polohy ľudí, ktorí s touto témou pracovali, ktorí o nej niečo vedia, a to sa práve tým niektorým ľuďom, ktorí o tejto správe a informácii ako chceli počúvať v parlamentne, nepáči. Tak čo vlastne chcete počuť? Čo vlastne chcete počuť? Nadávky alebo iné čísla, o ktoré by ste sa mohli chytiť, alebo nejakú správu podobnú tomu, ktorú tuná prečítal, aby som sa držal rokovacieho poriadku, nikoho nemenoval, pán Lojzo (reakcia z pléna), alebo čo vlastne chcete počuť, o čo vám ide?
Tu ste počuli nekonfrontačný prejav poslanca Muňka, ktorý vám dokázal povedať to, čo nechcete počuť. A zato sa mu treba poďakovať, lebo konečne je tu normálne pragmatický pracovný tón. Lenže to sa vám nepáči. Vy chcete niečo úplne iného. Však, pán poslanec Lojzo, aby som neporušil rokovací poriadok? (Reakcia z pléna.)
Ďakujem pekne za pozornosť.