Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, myslím, že úplne zbytočne sa namáhate vôbec niečo povedať, lebo tí, ktorí vám chcú protirečiť, tých to aj tak nezaujíma. Ich je tu, ich je tu všeho všudy teraz 14, ak dobre počítam, ostatní kdesi odpočívajú, nechcem povedať, že v pokoji. Je to úplne zbytočné, čo tuná hovoríte. Preto, lebo tieto argumenty, veď táto schôdza ani nie je na to, aby ste niekoho o niekom presvedčili. Táto schôdza je na to, aby sa tu mohlo pár opozičných poslancov vyrečniť a nejakým spôsobom upozorniť na seba, aby upútali pozornosť možno časť svojich rodinných príslušníkov, tam to začína a končí. A to je tak zhruba všetko. Vy sa tu úplne zbytočne namáhate a my tu všetci úplne zbytočne strácame čas.
Toto tu na tej pravej strane, to sú pokazené tranzistory bez vypínača, ktorí si budú určite stále húsť to, čo si hudú doteraz, a to je úplne zbytočne toto. Chcete presvedčiť tranzistor zvaný Lojzo? Ťažko! Ťažko. A teraz nemám na mysli ten Lojzo zahlinený, ale ten Lojzo tam, tam (rečník ukazuje rukou smerom do pléna), hej. Ako to je, proste to sú tranzistory, oni nemajú vypínač. Oni budú rozprávať od rána do večera to isté bez ohľadu na to, čo sa udeje pozajtra. Dajú ďalšiu schôdzu a budú rozprávať úplne to isté.
Úplne zbytočná schôdza. Škoda elektriky a len sa treba ospravedlniť našim rodinným príslušníkom za to, že sme tu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, taká pekná dušičková atmosféra tu vládne, hlavne keď vo faktických poznámkach počúvame niektoré politické mŕtvoly. Nie?
Premiér to povedal úplne jasne. Táto schôdza je zbytočná. Táto schôdza je úplným omylom preto, lebo zvolávajú ju tí, ktorí ju právo nemajú vôbec zvolávať, ktorí sú za to zdravotníctvo zodpovední absolútne.
Opozícia spravila z pacienta klienta. To je začiatok a koniec vášho kšeftu. Toto vám nikto v tejto chvíli neodškriepiteľne nevezme.
A v duchu dní, ktoré teraz prežívame, si zaveste na krk veniec a my vám naňho napíšeme: "Nezabudneme."
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja mám tiež tú česť byť na jednej akadémii a trošku si dovolím povedať, že poznám tú situáciu, ktorá je v školstve aj v ohľade istej štruktúry. Ten tvoj prejav, ktorý bol nesmierne čierny, proste haníš, haníš, haníš všetko, ako keby všetko bolo čierne. Ja teraz nechcem hovoriť o tom, že prečo isté veci sa neriešili skôr a dnes sa všetko hádže na hlavu pána ministra školstva v súčasnosti, ktorý tu sedí.
Proste haníš, haníš, haníš, je to strašne čiernobiele. Naozaj si nespomenieš na jednu pozitívnu vec, ktorú by si vedel povedať, že sa za posledné roky ako spravila? Naozaj je to všetko také čierne? A potom, keď je to tak, pýtam sa, kedy si bol naposledy na nejakej vysokej škole a kedy si sa oboznámil skutočne s tým životom tej vysokej školy aj z hľadiska istej organizácie vyučovania, aj z hľadiska istej organizácie pedagogického zboru a týchto výsledkov, ktoré sú tu nepomerne iné, ako boli pred tromi, piatimi, siedmimi rokmi? Kedy si sa bol pozrieť na poslednej vysokej škole? Prídi, skutočne prídi pozrieť sa, prídi za mnou. Ja ti veľmi rád ukážem tú školu, na ktorej pôsobím ja, a veľmi rád ti ukážem, aj čo všetko sa zmenilo na tej škole za posledné roky.
Toto sa mi zdá neuveriteľne nekorektné, takýmto spôsobom hádzať všetko do jedného vreca len preto, že som vlastne v opozícii, a len preto, že teraz je to také milé to robiť preto, lebo sa to žiada, aby vy v opozícii ste boli nesmierne kritickí, a dovolím si tvrdiť, že ani neviete často prečo.

To hovorí ten pravý. No ale k veci.
Pán minister, ďakujem veľmi pekne, že ste vystúpili, konečne mám pocit, že som tuná nedrel nohavice nadarmo dnešný deň a že som teda čosi počul. Keby ste nevystúpili, naši ctení kolegovia by vám vyčítali, že ste nevystúpili, a keďže ste vystúpili, tak vás niektorí hrubiáni budú, samozrejme, zhadzovať preto, lebo vlastne ste im nabili nejaké politické pušky. V konečnom dôsledku je teda úplne jedno, či by ste vystúpili, alebo nevystúpili, preto, lebo ide tu presne o to, čo ste pomenovali.
No a ja sa vám chcem poďakovať, že aj ste sa pokúsili tým niektorým jednoduchšie mysliacim poslancom vysvetliť, o čo vlastne v súčasnosti v školstve vám ide, čo sú to nejaké školské reformy, čo sa v tom školstve všetko udialo od, teda za posledné štyri roky, resp. od vášho nástupu.
No a myslím si, že aj tak je to ale úplne jedno preto, lebo toto do tej politickej hry, ktorá je príznačná aj týmto návrhom na vaše odvolanie, jednoducho týmto pánom nesedí, čiže úplne jedno, čo by ste povedali.
Ja sa ale, ak dovolíte, pristavím pri jednej veci, keď ste hovorili, čo vlastne školstvo potrebuje. Podľa mňa okrem iných vecí školstvo potrebuje aj jednotný pohľad na slovenskú históriu, čo v tejto chvíli je dosť ťažké preto, lebo aj tuná v tejto sále sedia niektorí poslanci, ktorí v tomto nemajú jasno a dostali sa do tohto parlamentu vlastne úplne omylom preto, lebo pred rokom ´93 mali úplne iné názory, aké mali.
Takže jednotný pohľad na slovenskú históriu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, milý Vilo, ty si hovoril k hudobným kvótam, tak ja si dovolím hovoriť v tejto chvíli do zdravotníctva, samozrejme, len ako pacient a užívateľ zdravotníctva, určite nie ako profík, ako si ty.
Ale jednu vec ti chcem povedať. Ja tak, však poznáme sa roky, nepamätám si, že by si vystúpil kriticky k Zajacovým reformám, napríklad. Sedel som tu veľmi poctivo. Obhajoval si presne tak isto Zajacove reformy, ako si potom hovoril o ich možných následkoch zase pri inom ministrovi. Ako si pri ďalšom ministrovi hovoril o tom, čo všetko sa stalo, na čo si ty upozorňoval. Nikto ťa vtedy nebral vážne. Proste ty vždy máš fantastické recepty na všetko, len akosi ten "skutek utek", proste, nehnevaj sa, "Viliam Zlatoústy". Ja to inak neviem v tejto chvíli povedať, len pôsobí to strašne nedôveryhodne, keď ľudia, ktorí boli v koalícii a mali možnosť čosi spraviť, keď sa dostali do opozície, sú tí najmúdrejší, ktorí majú tuná desať receptov na to, ako by to išlo, majú desať upozornení na to, čo všetko sa môže stať, keď sa to nepodarí, a pritom, keď boli v koalícii a mali moc v rukách, dokonca si bol poradca pani premiérky Radičovej, veď ty si mohol obrátiť v zdravotníctve svet, keby si chcel. Akosi sa ti to vtedy nepodarilo, resp. to zdravotníctvo teda vyzerá tak, ako vyzerá.
Vilo, nehnevaj sa, ty si spoluzodpovedný za toto všetko, čo v zdravotníctve je, preto, lebo aj tí ministri, ktorých si ty podporoval, spravili obrovské chyby, ktoré si potom ty, samozrejme, už ako opozičný poslanec opäť oponoval. Tak nehnevaj sa, Vilo, trošku, trošku mi tu niektoré veci pri našich dobrých vzťahoch ale aj tak nesedia.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, vy keď mi nadávate, aj keď ma haníte, to je v poriadku, ale keď ma začnete chváliť, tak som hneď v strehu, čo sa deje. (Povedané so smiechom.) 
A teraz vážne. Teraz vážne. Ak teda máte nejakú snahu ako vážne pochopiť, o čo, o čo tuná beží. Je nejaká tvorba, akákoľvek. V rámci tej tvorby, hudobná tvorba v tomto prípade. V rámci tej tvorby sú dva vážne subjekty. Jeden je skladateľ a druhý je interpret. Bez toho skladateľa ten interpret je nanič, nemá čo. Bez toho interpreta, ten skladateľ je nanič, nemá čo. Čiže tu sú dva subjekty, ktoré sú nesmierne dôležité pre to samotné dielo, aby existovalo. To je jedno, či je to rap alebo opera. To je úplne jedno. Hej?
V tomto prípade, ministerstvo kultúry si povedalo, že bude akceptovať a akcentovať princíp tvorby viacej preto, lebo je to pre tento zákon jednoduchšie, zrozumiteľnejšie a pre tie rádiá ľahšie vykonateľnejšie. To je všetko. Preto sú tuná tie dva subjekty. A toto, táto moja novelizácia, to je len preto, že sme sa dohovorili, že bude akcentovaný ten princíp tvorby, lebo je to jednoduchšie. Ale ten interpretačný princíp v rámci tejto tvorby je takisto nesmierne dôležitý, iba v rámci tohto zákona sa nebude používať. A teraz som hovoril celkom vážne ako úplne bez.
Ďakujem za pozornosť.

42.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, ale to, čo hovoríte teraz, sa diametrálne odlišuje od toho, čo ste hovorili na výbore, kde ste teda zdôvodňovali totálne o 180 stupňov niečo úplne iného. A teraz neviem, či ste ironizovali v parlamente alebo či ste ironizovali na výbore. Kedy vlastne vás mám brať vážne? Ktorá verzia? Tá, ktorá bola na ústavnoprávnom výbore, alebo tá verzia, o ktorej ste hovorili teraz? Tam ste predsa tento paragraf strašným spôsobom zavrhli. Dnes hovoríte, že ho chcete tam nechať, že sa vám páči. Teda skutočne nerozumiem. Asi ste ironizovali, len som nepostrehol kedy.
No ale teraz poďme vážne, trošku odbornosti do tej vašej kritiky. Ešte raz. V tomto pozmeňujúcom návrhu je akcentovaný princíp tvorby. Interpret je takisto spoluautorom, spolutvorcom diela. Viete veľmi dobre, to sa týka či už inštrumentálnej tvorby, alebo vokálnej tvorby. Ja neviem, Čajkovského B-mol koncert sa dá interpretovať na storaký spôsob, nehovoriac o vokalistoch, ktorí v rámci piesňovej tvorby tiež majú istú inú prezentáciu. Čiže interpret je z istého pohľadu takisto spolutvorca diela. Len v tomto prípade ministerstvo upustilo od tejto definície a je v tomto návrhu, ktorým som predložil po dohode s ministerstvom kultúry akceptovaný princíp tvorby. Tvorby, pani poslankyňa, ak vám to niečo hovorí. Nie interpretačný, tvorčí prístup. Trošku poďme do tej odbornej roviny z tej demagógie.
Ďakujem za pozornosť.

28.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážený pán poslanec, no mne je veľmi ľúto v tejto chvíli, že mám iba nejaké dve minúty, lebo na to, čo si povedal, tie dve minúty určite nestačia. A zároveň mi je veľmi ľúto, že si nebol ani na výbore pre kultúru a médiá, kde sme o týchto veciach rokovali, nebol si ani na ústavnoprávnom výbore, kde bola veľmi živá debata o tejto téme aj s názormi pre a proti, a na niečom sme sa predsa len dohovorili aj opozično-koalične a rôzne debaty, rôzne názory padali v rôznym súvislostiach. Škoda, že si nebol na týchto výboroch, lebo naozaj v tejto chvíli odpovedať na to, čo si rozprával, znovu by sme začali od Adama, znovu by sme začali od Adama v rámci zdôvodňovania, v rámci istých názorov, vyvracania tých názorov. Tie výbory sú na niečo dobré, ja viem, že tvoja problematika v tejto chvíli je iná a že skôr zdeluješ slová niekoho, s ktorým si túto problematiku konzultoval, všetko v poriadku. Škoda, že sme sa o tom neporozprávali, lebo nemám určite ani zmienku o tom, že by si bol na ministerstve kultúry a tento problém tam predložil, ako problém, pre ktorý chceš nejaké vysvetlenie, a určite pán minister kultúry sa toho dotkne a bude veľmi teda zdôvodňovať ti niektoré tvoje, niektoré tvoje vety, ktoré si použil vo svojom príspevku.
Hovorím, večná škoda, ešte raz, že si nebol na výbore pre kultúru a médiá. Keď sa budeš chcieť venovať v budúcnosti tejto problematike, príď alebo poďme my dvaja na kávu, keď nebudeš mať čas, a môžeme sa o tom porozprávať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil s krátkym pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.
V čl. I v 15. bode § 28a vrátane nadpisu znie:
"§ 28a Slovenské hudobné dielo
Slovenské hudobné dielo na účely tohto zákona je hudobné dielo, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo hudobné dielo s textom v slovenskom znení."
Krátke odôvodnenie.
Vzhľadom na ciele navrhovanej právnej úpravy podporiť pôvodnú slovenskú hudobnú tvorbu z hľadiska jej uvádzania na verejnosti prostredníctvom rozhlasového vysielania sa navrhuje spresnenie definície hudobnej produkcie, ktorá má byť kvalifikovaná na započítanie do povinnej minimálnej kvóty vysielania slovenských hudobných diel. Akcentovaný v tomto prípade je princíp tvorby s tým, že základným východiskom je autorstvo hudobnej alebo textovej zložky hudobnej produkcie.
Podotýkam, že tento návrh zákona sme prekonzultovali s pánom ministrom kultúry, ide o presnejšie zdôvodnenie toho § 28a slovenské hudobné dielo a myslím si, že ten akcentovaný princíp tvorby aj s týmto návrhom novely súhlasí. Okrem toho, že v tomto zmysle sa viedla aj široká rozprava na ústavnoprávnom výbore, konkrétne pani poslankyňa Pfundtner hovorila takisto o tomto paragrafe a mnohí ďalší, pán poslanec Martvoň a tak ďalej a tak ďalej. Takže myslím si, že toto spresnenie tomuto zákonu pomôže.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Čiže krátky exkurz do histórie, ak dovolíte, pre tých, ktorí sa potrebujú dovzdelať v tomto smere.
Slobodní umelci boli kedysi evidovaní pri fondoch a všetci boli hodnotení podľa svojej profesie tzv. Slovkoncertom. To sa raz ročne alebo dva razy do roka sa konali také tie prehliadky a tam všetci získavali tie triedy od 1 až po M. Ja viem, že vy to viete pani Vášáryová, hovorím to tých, o tých, ktorí to nevedia. A tie sumy finančné boli od 200 korún, to bola tá 1, 2, 3, 4 a potom bola "emka". To mali zaslúžili umelci a národní umelci. Národní umelci, samozrejme, s príplatkom a tam ten denný honorár, hovorím o dennom honorári, bol 3 600 korún, kým plat nastupujúceho herca napríklad v operete bol 1 700 korún. Denný honorár bol 3 600 korún. To bolo také vtedy veľmi veselé, keď kadejakí zaslúžilí a národní umelci vracali tituly, ale tie peniaze, ktoré zarobili ako zaslúžilí a národní umelci už nevrátili. Hej, čiže ako to politikum sa spravilo, ale tie peniaze sa nevrátili. Hovorím to, samozrejme, nemám na mysli pani Vášáryovú a vôbec nikoho (reakcia z pléna), pochopiteľne. Ja to hovorím len kvôli tomu, aby sme si uvedomili, že ako to tu kedysi bolo, a teraz vytvárame nejaký iný model, a preto je veľmi dobre, že o tom takto hovoríme. Samozrejme, pani Vášáryová, ešte raz, nehovorím o nikom, ani o vás. (Reakcia z pléna.)