Videokanál poslanca

Vy, pán poslanec Krajcer, keby ste poznali rokovací poriadok, akože o ňom nemáte ani šajnu, ale už by ste si ho mohli aspoň prečítať, vedeli by ste, že všetky konkrétne návrhy v rámci tohto zákona prichádzajú podľa rokovacieho poriadku v druhom čítaní. Čiže buďte taký láskavý, doštudujte si tieto veci a netárajte, ako som vám už to povedal niekoľkokrát, preto, lebo skutočne zavádzate tuná jednak verejnosť, jednak kolegov v parlamente a jednak všetkých tých, ktorí vás budú počúvať. Netárajte, preštudujte si rokovací poriadok a v druhom čítaní príďte konečne s niečím, čo bude zmysluplné, a nielen kadejakými politickými floskulami, na ktoré sme si už u vás, bohužiaľ, zvykli. Ďakujem za pozornosť.

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, vystúpim veľmi krátko a vystúpim vlastne k mnohým veciam, ktoré tu už boli povedané. Ale treba to jednoducho zdôrazniť, lebo zdá sa, že tá politická pamäť ako keby niektorým neslúžila.
Takže, dámy a páni, vlani v októbri sme na tejto pôde viedli intenzívnu polemiku o návrhu vtedajšieho ministra kultúry Daniela Krajcera, ktorý si za podporu svojho poslaneckého klubu k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu vyžiadal odsúhlasenie zákona, ktorým sa od januára 2013 mali zrušiť koncesionárske poplatky za služby verejnoprávnych médií. Márne sme vtedy všetci vystríhali, márne argumentovali a márne sme pripomínali, že koncesionársky poplatok tu bol za Prvej republiky, prežil kolektivistické a etatistické roky povojnové a jednoducho predstavuje okrem samotného finančného objemu i istú pridanú hodnotu, čo totiž dáva médiám verejnej služby relatívnu nezávislosť od vládnej moci. Spomínam relatívnu nezávislosť, aby ste mi nemohli protirečiť. Navyše sme upozorňovali, že v čase prehlbujúcej sa krízy a nevyhnutnosti korigovať výdavky štátu sa môže veľmi ľahko stať, že v rámci plošného viazania výdavkov sa Rozhlas a televízia Slovenska môže dostať do existenčného ohrozenia aj napriek tomu, že pán exminister sa dušoval, že RTVS dostane od štátu viac peňazí, ako získava z koncesionárskych poplatkov. Pán exminister, náš terajší kolega, si nedal povedať a zrušenie koncesionárskych poplatkov, tak tento, nazvime to, danajský darček od vlády v demisii a koalície v rozpade musíme dnes riešiť. Preto budeme debatovať o vládnom návrhu zákona, ktorý nedomyslený krok berie späť. Určite budeme opäť počúvať mnoho rečí o tom, ako chceme priviesť na mizinu občanov, pre ktorých bude platenie koncesionárskych poplatkov neúnosné, ba likvidačné, ba niektorí možno budú maľovať aj drásajúce obrazy ľudí, ktorí si musia doslova odtrhnúť od úst, len aby zasýtili tú nenažratú hydru verejnoprávnych médií. Samozrejme, vám nik súčasne nepovie, že aj cez dotáciu zo štátneho rozpočtu by si verejnoprávne médiá zase len zaplatil občan a že aj pre prípad zrušenia poplatkov a financovania verejnoprávnych médií bolo pripravené v pravicových šuflíkoch originálne a vskutku novátorské riešenie v podobe plošného zdvihnutia dane z pridanej hodnoty, ktoré by mesačne bezpochyby vytiahlo z vreciek občanov, a už nie iba koncesionárov, ale všetkých občanov, podstatne viac peňazí, ako je cena ani nie dvoch škatuliek cigariet, čo je výška toho mesačného poplatku pre bežnú rodinu. Napokon, dnes má každý možnosť vidieť, ako sa s krízou vyrovnávame my a aké technológie volí pravicová koalícia v Českej republike. Podľa rovnakej receptúry by sme dnes škrípali zubami pri oznamoch, že v mene vyrovnaného rozpočtu, a teda aj financovania znárodnených čiže poštátnených pôvodne verejnoprávnych médií budeme platiť nie 19- ani nie 20-, ale hoci 25-percentnú daň z pridanej hodnoty za každý rožok, za každý liter mlieka, slovom, za všetko a všetci aj tí, ktorí majú pri koncesionárskych poplatkoch úľavy, aj tí, ktorí ako rodinní príslušníci spoločne zdieľajú jednu platbu, pretože ak má rodina dve-tri deti, nielen dvaja rodičia, ale i každý z potomkov dostane na stôl svoj rožok alebo krajec chleba, svoj pohár mlieka, svoj tanier s obedom či večerou, daň z pridanej hodnoty potom tak pekne a po pravicovo znáša každý. To si treba veľmi poctivo povedať, o čom bol vtedajší návrh pána Daniela Krajcera.
Dámy a páni, táto debata bude predovšetkým politickou konfrontáciou. A to je škoda, pretože keby sme hovorili o koncesionárskych poplatkoch, teda o „koncesionárskych poplatkoch“ vecne, mohli by sme sa dopracovať aj k tomu, čo sme ako politici médiám verejnej služby roky dlžní. Čo keby sme namiesto mlátenia ideologickými poučkami začali premýšľať o tom, ako Rozhlasu a televízii Slovenska umožniť, aby boli tým, čím sú ich partneri, ktorí mali to šťastie a boli polstoročia pod ideologickou kuratelou, čo keby sme začali naozaj seriózne hovoriť, a nielen hovoriť, o tom, čo je verejný záujem, čo je objektivita a nezávislosť a ako môžeme my, najvyšší zákonodarný zbor, pomôcť médiám, ktorých prvou a prvoradou povinnosťou je služba občanovi, nie investorom, nie aktuálne vládnucim politikom, nie skupinkám, ale občanom, od ktorých sa všetko v slušnom a v demokratickom štáte má a musí odvíjať? Otvorme diskusiu hoci o tom, či bolo až také múdre a prezieravé otvoriť liberálne náš mediálny priestor každému, kto sa rozhodne rozšíriť portfólio svojich investorských kratochvíľ aj o médiá. Vymeňme si názory na to, prečo v niektorých štátoch médiá verejnej služby iniciujú rozvoj pôvodnej tvorby a prečo v dobách totality dokázali naši predkovia vytvoriť klenoty rozhlasovej a televíznej tvorby, ku ktorým dve desaťročia slobody vlastne ani tak veľmi nemáme čo priložiť.
Dámy a páni, hľadajme spôsob, ako vyrovnať handicap, ktorý verejnoprávnym médiám vyplýva z počtu koncesionárov. Slovensko už asi nenafúkneme a nikdy nás nebude 30 mil., a teda ak nechceme koncesionárov zaťažiť neprimerane a pritom máme vôľu akumulovať vo verejnoprávnych médiách dostatok zdrojov, aby si mohli konečne plniť všetky funkcie, ktoré sme im napísali do zákona, musíme vymyslieť, akým spôsobom priepasť medzi príjmami a výdavkami preklenúť, nie prehĺbiť.
Dámy a páni, predložený návrh zákona, ktorý prolonguje jestvovanie koncesionárskych poplatkov, takzvaných, pokladám v tejto chvíli za nevyhnutné, ale iba operatívne riešenie, operatívne preto, lebo udržiavanie status quo, o ktorom všetci vieme, zabezpečuje iba prežívanie, nie rozvoj a skvalitnenie.
Navrhujem, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania, ale apelujem na všetkých, ktorí majú okolo seba odborníkov na mediálnu politiku, aby sme sa pokúsili prekonať ideologické bariéry a začali sa seriózne rozprávať o tom, čo pre médiá verejnej služby urobíme. Myslím, že aj ministerstvo kultúry by len privítalo takúto vecnú a k zmysluplnému cieľu smerujúcu debatu. Náznaky takejto debaty už tuná boli, dokonca aj vo faktických poznámkach. Ďakujem vám za pozornosť.

Áno, ďakujem pekne, pán predseda Sulík. Musím reagovať preto, lebo ste ma niekoľkokrát oslovili a považujem to za slušné. Áno, toto je spôsob debaty, ktorú ste nastolili vy. V tejto chvíli bavíme sa o číslach, bavíme sa o výhodách a nevýhodách, hovoríte o alternatívach, áno, len to je debata, ktorá by mala byť teda skôr, si myslím, pri nejakom okrúhlom stole v nejakej publicistickej relácii. A teraz sa budeme pýtať, či to urobia tie súkromné televízie alebo to bude musieť spraviť verejnoprávna televízia. Iná vám to nespraví preto, lebo to bude relácia, ktorú bude pozerať ja neviem možno 7 – 8 % ľudí. No a ten súkromník takúto reláciu nebude zrejme chcieť spraviť, lebo pred to tú reklamu asi nenapichá. A to je vlastne aj odpoveď na to, že tá verejnoprávna televízia s rozhlasom majú svoj význam, aj keď ju nepozeráte. Takže, hovorím, áno, toto je spôsob debaty, argument na argument. A bolo by iste dobré v tejto chvíli počuť, ako by na vaše argumenty reagoval ja neviem minister financií, ten alebo onen, to je úplne jedno.
K tým vašim príkladom o tom teda, že sa teda tento poplatok platí rovnako na východe, na západe, na strede. No, áno, ale veď poplatok za autostrády takisto platí rovnako sústružník ja neviem z Kopaníc ako sústružník zo Senice. Čiže to sú, pochopiteľne, vždy veľmi citlivé veci, keď hovoríte o peniazoch niekoho iného alebo hovoríte o akomkoľvek poplatku alebo akejkoľvek dani.
Takže, áno, ďakujem pekne za túto debatu, je to debata pri okrúhlom stole a je to argument na argument.

Ďakujem za slovo. Pán minister kultúry, skutočne nemajte obavy, pán poslanec Krajcer to veľmi dobre vie, keďže keď nezmyselne tára, tak mu to aj dvakrát pripomeniem. Takže je to úplne v poriadku.
Priznajme si korektne, dámy a páni, že ste narazili na ministra financií pri schválení zákona pána Krajcera a minister financií vám to nepustil ďalej. O vašom ministrovi financií Miklošovi hovorím. Ten vám to nepustil ďalej. Preto ste účinnosť tohto zákona posunuli do tej ďalšej vlády. Taká je pravda.
A, po druhé, ja som veľmi zvedavý, či sa v tejto sále nájde v súčasnosti jeden opozičný kolega, a nebol jeden, bolo ich viacej, ktorí tvrdili úplne natvrdo, že tento zlý zákon pána Krajcera, v tej chvíli, v ktorej ho schvaľoval, ho musel schvaľovať len preto, že inak by padla koaličná vláda. Taká bola pravda, dámy a páni. Samozrejme, nikdy nepoviem, ktorí kolegovia to boli.
Bolo by korektné, keby ste to aspoň naznačili, že tento zákon z vtedajšej doby je zlý, nezmyselný, hlúpy a nevykonateľný teraz, samozrejme, takisto. To by bolo korektné, preto taká bola debata. To bolo to, o čom som hovoril ako o politickom podvode vtedajšej strany, ktorú zastupuje aj pán minister Krajcer. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Krajcer, ja naozaj chápem vašu politickú nervozitu z toho, ako sa vyvíjajú vaše preferencie, ako sa vyvíja vaša situácia. Naozaj to chápem, preto tie vystúpenia sú také, aké sú. O chvíľu budete hroziť päsťou, o chvíľu budete rozprávať všetkým teda, ako to bude strašne zlé a tie vaše vízie, ako sa porušujú zákony a tak ďalej. A budete pritvrdzovať a pritvrdzovať a pritvrdzovať, podvod, a tak ďalej.
Ale viete, pán poslanec, čo je podvod? Tak ja vám poviem, čo je podvod. Podvod, pán poslanec Krajcer, je, že na jednej strane vaša strana navrhovala zákony, ktoré boli prijaté len preto, aby nepadla vtedajšia koalícia, to bol oficiálny argument mnohých kolegov, s ktorými som sa rozprával, aby vzápätí tá istá strana, ktorej ste členom aj vy, tú koalíciu, ktorú dovtedy používala, vzápätí surovo povalila. To ste spravili vy. Vy ste totiž vymysleli a vymýšľali zákony pre tých, ktorí ich jednoducho musia realizovať, hoci s nimi nesúhlasia. Vy ste si to vymysleli. A máte jedno jediné šťastie, že tá vláda skutočne padla, preto, lebo by ste si pohár tých vašich hrozných a nezmyselných legislatívnych rozhodnutí vypili až do dna. To je podvod, pán poslanec Krajcer. Dokonca ste sa nevedeli dohodnúť ani s vaším ministrom financií, preto ste museli ten váš skvelý návrh o financovaní televízie a rozhlasu odložiť o rok. Vy ste hanebne tieto zákony pripravovali pre inú vládu. To je podvod, pán poslanec Krajcer. To si uvedomte. A v tejto chvíli by ste mali trošku mlčať.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Matovič, to, o čom ste hovorili pred chvíľou tak veľmi vierohodne, je vyslovene z hľadiska môjho taká vaša legislatívna anarchia. A teraz ja nechcem, aby ste na to reagovali zase tými svojimi veľmi silnými slovami, ako to máte vo zvyku, teda „keď nie dedko, tak babka alebo keď niekto štyri, tak vy osemnásť“, aby to teda malo svoju údernosť. Ale ja naozaj by som chcel, aby ste sa zamysleli nad tým, čo ste povedali.
Vy ste hovorili o tej napr. mašinérii, ktorá zvolila nového riaditeľa slovenskej televízie a slovenského rozhlasu. Prečo ste takto nevystúpili vtedy, keď bol prijímaný zákon pána Krajcera? Prečo vtedy ste nekritizovali tú voľbu riaditeľa? Prečo ste vtedy nemali toľko výhrad, koľko ich máte teraz? Dnes sa tvárite, ako keby ste v tomto parlamente boli skutočne len týždeň. Ale, pán poslanec, už aj vy máte svoju minulosť a na to netreba zabúdať, už aj vy ste zodpovedný za nejaké návrhy zákonov, ktoré ste podporili, už aj vy sa nájdete v tých menoslovoch tých poslancov, ktorí hlasovali za návrh alebo proti návrhu. A za to beriete presne takú istú zodpovednosť. Čiže tým, čo vy dnes hovoríte, vy kritizujete vlastne sám seba v tejto chvíli. Ja sa pýtam: Prečo sa nebavíme radšej odborne o probléme, ktorý predkladá návrh ministra kultúry, ale odborne, nie z hľadiska nejakej politickej sily a istej sily argumentácie, ale formálnej, nie obsahovej? Čiže poprosil by som trošku sa vráťme k tomu meritu veci.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel veľmi oceniť ten nápad pána ministra s tým okrúhlym stolom preto, lebo naozaj v tejto oblasti urobiť okrúhly stôl je niekedy ďaleko viacej, ako prijať zákon alebo dohovoriť sa na nejakej legislatíve, z toho dôvodu, že za tým okrúhlym stolom naozaj sa povedia isté veci. A v rámci beťárskej cti si myslím, že nijaký človek si nedovolí ísť proti tomu, čo povedal za tým okrúhlym stolom, teda ak sa uskutoční. Okrem toho tá legislatíva sa tvorí dosť zložito. Napríklad spomeniem jeden problém, my sme nad tým rozmýšľali, problém vulgarizmov. Čo je to vulgarizmus? Slovo sprostý už je alebo ešte nie je vulgarizmus? A mohol by som teda pokračovať aj ďalej. Čiže nie jednoducho sa formuluje to, čo všetci cítime, že by nemalo byť. To je ten problém. Už keď ho máte dať nejakým spôsobom na papier, aby to platilo čo najvšeobecnejšie, dostávate sa do mnohých právnych slučiek. A mnoho vecí z toho, čo myslíte, je nevykonateľných.
Čiže, ešte raz, ten okrúhly stôl je vynikajúca myšlienka. Zase tých zodpovedných, respektíve zodpovednosťou poverených a nepísaných asi tak veľa nie je, to sú tí majitelia a to sú tí všetci, ktorí poťahujú nitky a ktorí, ako tu už bolo teda veľmi správne povedané, sú viacej ako dramaturgovia, sú viacej ak riaditelia programov a tak ďalej a tak ďalej. Tých zase nie je tak veľa. A dohodnúť sa s nimi je v tejto chvíli nie polovica, ale trištvrte úspechu.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Mňa by ešte zaujímalo v tejto súvislosti, lebo tu sa stala ešte jedna vec, pán poslanec Ivan Štefanec v rámci svojho monológu v parlamente odtajnil mená respondentov, ktorí podpísali petíciu, aby neprichádzalo k zmene dôchodkovej reformy, to boli tie tzv. mená Jóži M. z Dolných Žitanoviec, Lucia Ž. z hornej, dolnej, Magdaléna V. z hornej, dolnej a tak ďalej a tak ďalej, čo si myslíte o tom, neprišlo náhodou k nejakým minimálne etickým problémom v tomto zmysle, keď už teda nechcem hovoriť v súvislosti s týmto o nejakom trestnom čine? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Štefanec mám pre vás niekoľko pozdravov, ktoré vám veľmi rád tlmočím. Telefonoval mi napríklad pán Marek F. z Pezinka, pán Fero K. z Malaciek (Smiech v rokovacej sále.), Zdena P. zo Šamorína, Lucia L. z Liptovského Hrádku a tak ďalej a tak ďalej. Hlavne Marek M. sa sťažuje, keby ste boli taký láskavý a ešte raz zopakovali to, čo ste povedali, lebo celá rodina to nemohla počuť. A radi vás privítajú doma, ale nepovedali čím.
Ďakujem za pozornosť. (Smiech a potlesk.)

Pán poslanec, môžem konštatovať, úlohu ste splnili, 27 minút, 25 sekúnd. To je celkom slušný čas. To tu hocikto nedosiahne, málokto teda, pán Hlina bol horší skoro o 5 minút, takže môžete si to pripísať na vrub, no a preteky skutočne v rámci dĺžky vášho príspevku ste, ste v týchto pretekoch celkom slušne obstáli. Dámy a páni, vám sa podarilo prvý raz v histórii zo skráteného legislatívneho konania spraviť predĺžené legislatívne konanie. To je prvýkrát v histórii tohto parlamentu, že absolvujeme všetci tuná, síce celkom zbytočné a stojí to nemalé peniaze, stojí to množstvo energie a elektriky, ako ste o tom hovorili v tom minulom volebnom období, však, pán, pán, pán poslanec, že teda, aké sú zbytočné niektoré príhovory niektorých poslancov, koľko to stojí elektriky, tuto, ako trpia žiarovky, áno, aj vy aj pán poslanec Matovič. O tom ste tuná rozprávali pri tomto pulte. Takže skutočne, srdečne vám gratulujem, lebo ste verný svojím zásadám, len to má jednu takú malú chybičku, že toto, určite nám teda ešte veľmi veľa múdrostí povie teda nasledujúci pán exminister, plno noviniek hlavne, ktoré sme ešte nepočuli, ktoré minimálne päťkrát, šesťkrát ešte budú zopakované, ale super, nech sa páči, pán minister, máte priestor, nebude to tak skoro, až na to, páni, že toto predĺžené legislatívne konanie nie je v rokovacom poriadku, takže srdečne gratulujem.