Videokanál poslanca

Prepáčte, pán kolega, teda ďakujem za tú faktickú poznámku, ale kultúra nie je len tradičná ľudová kultúra. Ja som hovoril o kultúre všeobecne a pokiaľ nebudú také menšinové žánre vo verejnoprávnych inštitúciách, ako je napríklad poézia, pokiaľ tam nebude, ja neviem, zastúpená komorná opera, komorná činohra. Ja hovorím o kultúre všeobecne. Vy ste to trošku vytrhli a zneužívate to, že som sa tomu špecificky nevenoval. Môžeme si kedykoľvek sadnúť na kávu a môžeme sa o tých veciach baviť, ale myslím si, že toto nie je priestor pri hodnotení rozpočtu, aby sme hovorili o konkrétnych situáciách v konkrétnom čase, tak ako ste to naznačili vy, hoci môžete mať tisíckrát pravdu, ja vám to neberiem.
Myslím si, že v prvom rade treba hovoriť o trendoch vzhľadom na to všetko, čo sa tuná udialo za posledných dvadsať rokov, hej. Paradoxne vám poviem, že dnes z hľadiska pôvodnej slovenskej tvorby sa tvorí menej, ako sa tvorilo za socialistického Československa. Menej. A toto je prvý rozpočet, podľa môjho názoru prvý rozpočet, ktorý má trend podporiť aj menšinové žánre, na ktoré sa doteraz zabúdalo. Všetky tie inštitúcie, ktoré budú z tohto budúcoročného rozpočtu žiť, budú žiť síce možno podľa vás, skromne, ale určite to nie je rozpočet pre to, aby tieto inštitúcie zanikli, tak ako zanikli za, a zanikali za tých, prepáčte, pravicových vlád. A to teraz naozaj nehovorím ako nadávku, ale to hovorím ako konštatovanie. Žiadna z inštitúcií nemá nábeh na zánik podľa tohto rozpočtu. Aj to je vďaka ministerstvu financií istým novým trendom, ktorý z hľadiska tohto rozpočtu sa objavuje. To som mal na mysli, keď som o tom hovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán minister financií, ctené kolegyne a kolegovia, vážení hostia, nestojím pri tomto mikrofóne pri debate o štátnom rozpočte po prvý raz. Po prvý raz by som však rád začal tým, že vyslovím spokojnosť s trendom. Možno trošku pre vás nezvykle, hovorím stále o rozpočte ministerstva kultúry. Isteže, neznamená to, že idem nekriticky chváliť a od reality odtrhnuto spievať ódy. Isteže, aj ja si viem predstaviť ten blažený pocit, ktorý by sa mohol v našich zemepisných šírkach vyskytnúť, ak by sme kultúre nedali z verených zdrojov iba čosi nad 1 %, je to pre vašu informáciu 1,095 %, ak neberieme do úvahy zdroj z Európskej únie, tak 1,38 % celkových výdavkoch štátu, ale udomácnil by sa u nás európsky obyčaj stroviť na kultúrne ciele 2 či 3 percentá. No napriek tomu, opakujem, som spokojný s trendom. Ešte raz opakujem, s trendom.
Zdrojom mojej spokojnosti je skutočnosť, že táto vláda sa stavia k rezortu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky slušne a spravodlivo. Predchádzajúca vláda medziročne na kultúre "ušetrila", z takmer 197 mil. eur v roku 2011 zoškrtala kultúru na 181 mil. eur v roku 2012. Našim múzeám, galériám, divadlám, slovom našim kultúrnym aktivitám a inštitúciám malo podľa názoru odborníkov okolo pani Radičovej v tomto roku stačiť o 15,5 mil. eur menej ako vlani. Len pre lepšiu predstavivosť, je to 470 642 350 starých slovenských korún, takmer pol miliardy. Povedal som vám vtedy pri diskusii o rozpočte na rok 2012 z tohto miesta aj toto: Áno, v knižniciach, múzeách, divadlách a ostatných inštitúciách sa bude kúriť, budú sa požičiavať staré knihy, udržiavať staré expozície, hrať staré inscenácie a vystavovať zbierkové predmety z depozitárov. Ale život s celou svojou dynamikou ostane za dverami. Knihy, obrazy a starožitnosti, ktoré sa pre nedostatok zdrojov nenakúpia, sa do našich zbierok už nikdy nedostanú. Inscenácie a koncertné diela, ktoré nebude za čo naštudovať, nevzniknú. Niekoľko desiatok a možno stovák talentovaných to vyženie do sveta, kde budú mať na tvorbu lepšie podmienky. A o dvadsať rokov potom možno budeme počúvať o skvelých osobnostiach a biť sa do hrude, že to sú "naši ľudia", ktorí sa vo svete nestratili, akurát pre nás sa stratia. Ale čo už na Slovensku záleží, pravda? Preto ešte raz, som spokojný s trendom. Toto všetko, chvalabohu, bolo za tej vlády predchádzajúcej, teraz je to, chvalabohu, inak.
Chcel by som však využiť túto príležitosť, aby som upriamil vašu pozornosť na viacero problémov, ktoré odborníci registrujú, hovoria o nich, varujú v dostatočnom predstihu pred ich dôsledkami, no zdá sa, že ich nik nepočúva.
Bol som pred niekoľkým dňami na medzinárodnej teatrologickej konferencii v Banskej Bystrici, kde viacerí znalci divadla a pedagógovia umeleckých škôl upozorňovali na trend, ktorý je dnes zjavný. Medzi mladými ľuďmi, budúcimi profesionálnymi umelcami je dnes mnoho takých, ktorí svoju perspektívu nespájajú s tvorivými ambíciami, vôľou a chuťou prichádzať s novou objavnou reflexiou tohto sveta a osudov človeka v ňom. Dorastá nám generácia, ktorá od malička nasávala vzory správania ponúkané komerčnými televíziami a pre ktorú ideálom neboli ani cirkevní svätci, ani národní hrdinovia, ani titanské postavy arcidiel svetovej literatúry, ba ani vzorní hrdinovia májoviek, ale nindža korytnačky, džejárovia a rambovia, aby som netýral siahodlhým výpočtom obrovského spektra postáv, postavičiek a ich karikatúr, ktoré sa nám vďaka globálnemu audiovizuálnemu priemyslu stali doslova členmi domácnosti. Byť dnes učiteľom, chce okrem iných dispozícií aj odvahu, pretože do škôl prichádzajú aj deti, ktoré nie sú schopné uvedomovať si rozdiel medzi virtuálnou realitou a skutočnosťou.
Svet nám neobyčajne rýchlo zdrsnel, zvulgárnel a zvlčil sa. Vyhráva ten, kto je silnejší, kto najprv udrie a až potom premýšľa, kto má viac a lepšie krytých platobných kariet, kto myslí na seba a netrápi sa osudom ostatných. To je fakt. A kto si aspoň niekedy pozrie správy alebo prečíta noviny, vidí, že to nie je iba nejaký exces, výnimočná situácia u nás, ale je to trend, ktorý sa Európou a svetom valí rovnako ako kríza. Tak sa dokonca zdá, ako by tieto dve morové rany šli ruka v ruke. Ako sa zhoršujú materiálne podmienky ľudí, rastie agresivita, stráca sa úcta k hodnotám a rešpekt k blízkym. Človek človeku sa stáva čoraz väčšmi vlkom. A tak ako vojaci v zákopoch druhej svetovej vojny nečítali v noci pred osudovými bitkami Dostojevského či Kafku a nekochali sa v Tizianových či Monetových obrazoch, ale hltali rodokapsy a ruvali sa o dráždivé obrázky slečiniek zo šantánov, dnes je zvykom zapnúť za múrmi svojich hypotekárnych get monitorovacie snímače a siahnuť po diaľkovom ovládači, aby nás po celodennom zápase o svoj diel koristi oblažila dáka tá smotánkovská celebrita.
Dámy a páni, tento stav môžeme vnímať v zásade dvomi spôsobmi. Buď pokrčíme plecami a zmierime sa s ním, ako to predviedla vláda pani Radičovej, alebo sa pokúsime vytvárať alternatívu. Vytvárať alternatívu znamená aj uvedomiť si, že ľudia nie sú unifikovaní pandrláci, za akých nás považuje zábavný priemysel, a tak sa voči nám správa, ale každý má inú predstavu o kráse, iný vkus a iné očakávania. Pre zábavný priemysel je podstatný počet zákazníkov ochotných otvoriť peňaženku a platiť. Platiť za ilúziu, za zábavu, niekedy dokonca už aj za púhu možnosť byť medzi vyvolenými. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať a podnecovať tvorbu a tvorivosť v širokom spektre činnosti a aktivít. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať ľudskú kreativitu a aktívnosť, chuť vyjadriť sa, spolupracovať a odovzdávať výstupy svojich tvorivých úsilí iným. Podporovať alternatívu v kultúre znamená vytvárať možnosti, aby ľudia, aj tí úspešní, ale aj tí z denných trápení, frustrovaní a zmorení, našli v tvorbe potešenie, radosť, aby dali svojmu životu plnší zmysel. Podporovať kultúru a kultúrnosť znamená v konečnom dôsledku aj tlmiť dopady krízy.
A preto som začal tým, že som spokojný s trendom. Uvedomujem si pritom, koľko obrovských problémov ostáva nevyriešených. Je mi vždy smutno, keď míňam ruiny hradov, zámkov, kaštieľov a kláštorov, ktoré mohli byť ozdobami našej krajiny a prirodzenými centrami turistického ruchu, ale aj zdrojom budovania pocitu vlastenectva a hrdosti pre našich občanov.
Je mi ľúto, keď vidím, ako každý rok desiatky dobrých slovenských hudobníkov odchádza s futrálom do Rakúska, Nemecka a celého širokého sveta. Pretože ani pre vynikajúceho mladého sólistu v našich orchestroch nie je jednoduché postarať sa o rodinu a zabezpečiť jej slušný životný štandard. Je to na zaplakanie vidieť výplatné pásky v našich divadlách, knižniciach a ďalších kultúrnych inštitúciách, kde vysokoškolsky vzdelaní odborníci, často európske kapacity vo svojich špecializáciách, zarábajú ešte menej, ako dnes toľko skloňovaní učitelia.
Je mi trápne, ak dnes Literárny fond musí, aspoň pokiaľ vládze, zo solidárnych príspevkov dnes aktívnych umelcov sociálne podporovať tých, ktorí desaťročia slovenskú kultúru spolutvorili, pretože žijú na hranici chudoby či pod ňou. Polstoročia ich okrádala netrhová ekonomika argumentujúc, že príjem nemá zodpovedať hodnote výkonu, pretože treba financovať celospoločenské potreby a spoločnosť sa o ľudí v dôchodku, či nemoci postará. A teraz ich štvrťstoročia okráda trhová ekonomika s argumentom, že každý má na svoju budúcnosť myslieť vopred a vytvoriť si zdroje, z ktorých bude dofinancovávať svoju potrebu v chorobe, či dôchodkovom veku. Vďaka monografii spisovateľa Ferka Urbánka, ktorú v utorok uviedol do života Ladislav Čavojský, vieme, že prvá republika si ochotníkmi milovaného a hojne uvádzaného autora vedela uctiť spisovateľskou rentou, ktorú mu štvrťročne vyplácalo ministerstvo. Na slovenských dramatikoch v dôchodku dnes nikomu nezáleží, a ako žijú, nikoho nejak extra netrápi.
Dámy a páni, naozaj, si myslím, že by sme si aj v časoch ťažkej ekonomickej krízy mali nájsť čas a konečne takmer štvrťstoročie po spoločenskom prevrate hovoriť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky o kultúre.
Máme za sebou rozpravy a prijímanie koncepčných materiálov v rozličných oblastiach. Riešili sme opakovane problémy školstva, zdravotníctva, obrany, súdnictva, zahraničnej politiky. Ekonomikou sa zaoberáme tak husto, že už mnohí uverili, že jej rozumejú. Slovom preberáme sa rozličnými oblastiami spoločenského života. Ale ku kultúre sa zatiaľ správame stále ako k zostatkovému rezortu. K rezortu, ktorý pýta peniaze a neprináša zisky. Kedy-tedy sa nájde minister, ktorý toľko argumentuje, že sa mu podarí nejaké peniaze získať. A ja som to vždy privítal.
Ale čas je hovoriť o kultúre ako strategickej priorite tejto spoločnosti a nášho štátu. Pretože Európa 21. storočia sa stáva a, ako sa zdá, čoraz väčšmi bude Európou jednej tváre, pokiaľ ide o ekonomiku, právo, dopravu a iné sféry. A jednou z mála oblastí, kde si zachová pôvodný pôvab pestrosti, bude oblasť kultúry. Využime rok, ktorý je pred nami, na širokú celospoločenskú diskusiu a dajme tomu, na čom sa zhodneme, podobu reálnej stratégie, aby bolo jasné, že kultúrny kapitál, ktorý na našom území zanechali európski svätci Cyril a Metod, ktorých jubileum na budúci rok oslávime, chceme v budúcnosti ďalej rozvíjať.
Rozpočet na rok 2013, síce opatrne, ale predsa, naznačuje pozitívny trend. Podporme ho a urobme čo je v našej zákonodarnej moci, aby sa slovenská kultúra stala nezvratnou prioritou aj v stredno- a dlhodobom výhľade. Ja som veľmi rád, že konečne po rokoch má táto republika ministra financií, ktorý pravidelne chodí do divadla, ktorý dokonca si kupuje lístok do divadla aj vtedy, keď ho nikto nepozval, chodí na bežné predstavenia, nielen na premiéry. Na rozdiel od toho ministra financií bývalej vlády, ktorý chodil do divadla len vtedy, keď tam bol ples v opere a plietol si operu s operetou a o ďalších veciach hovoriť nebudem. Ten, ktorý chcel predať Slovenské národné divadlo spolu so svojím premiérom, atď., atď., a tak ďalej. Dnes konečne máme ministra financií, ktorý kultúru pozná, ktorý kultúre rozumie, chce rozumieť a ktorý sa v tom divadle cíti dobre. Aj to je pozitívny trend, na ktorý by sme nemali zabúdať.
Ďakujem veľmi za pozornosť, že ste si ma vypočuli. A dúfam, že pri hodnotení tohto roku, teda toho budúceho roku budeme môcť byť oveľa viac pozitívni ako v závere tohto minulého.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja len také procedurálne upozornenie pre pána kolegu Mičovského mám. Pán kolega, naozaj, v dobrom, ako kolega kolegovi, zo zákona je zakázané robiť reklamu akejkoľvek firme. Ja viem, že vy to myslíte inak, ale aspoň keby ste tam dole napísali či „dobré“ alebo „zlé“, lebo takto to naozaj vyzerá tak, ako keby ste boli platený za to, že robíte tejto firme, ktorú tam máte napísanú, reklamu. A to je zo zákona zakázané. Len v dobrom, toľko, nič iné som nechcel povedať.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Uhliarik, možno to myslíte dobre, ale skúste, prosím vás, aspoň rok nehovoriť o zdravotníctve, aby sme mali možnosť zabudnúť na to všetko, čo sa udialo za vás, keď ste boli ministrom zdravotníctva, aby sme mohli jednoducho zabudnúť na to, a potom určite vás mnohí budú brať vážnejšie. Bolo to také zlé, že ani vtedajší pán poslanec Novotný vás nevedel obhájiť, teraz už, áno, obhajuje vás. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milý Ľubo, ale kľudne by som mohol povedať: vážený pán profesor Blaha, lebo to, čo si tuná povedal týmto pravičiarom, to si skutočne zapamätajú veľmi dlho. Doteraz nestačia zavrieť tie otvorené ústa, v rámci tej argumentácie, ktorá je tu viac ako trápna, skutočne nevedia, čo majú povedať. Mne sa najviac páči, že ty ako ateista si im jasne ukázal, kde Boh býva. To je veľmi zaujímavé pre mňa. Skutočne veľmi zaujímavé preto, lebo oni naozaj sú úplne bezmocní, a tá problematika tej bezmocnosti sa prejavuje napr. u pána Sulíka, ktorý musí sa napájať nejakým červeným bulom ako vždy, ale on je zvyknutý na všeličom fičať, takže je to úplne normálne len preto, aby mohol nejakým spôsobom argumentovať v tejto snemovni, čo sa mu vlastne niekedy darí lepšie, niekedy horšie. No teraz sa mu to celkom nepodarilo a predpokladám, že dnes sa mu to opäť dariť celkom nebude.(Reakcia v sále.) Vzhľadom na to ako stále vykrikuje z tohto miesta.
Čiže ako naozaj myslím si, že ten tvoj príhovor jasne tuná všetkým ukázal aj tie reakcie vyplývajú, aká netolerancia existuje k iným názorom, ako má táto pravá strana alebo podľa môjho názoru aj pseudopravá, preto, lebo oni sa len tvária ako pravičiari. V podstate, keď o niečo iné ide, tak myslia len a len a len na seba. Takže ďakujem ti veľmi pekne, Ľubo, bolo to naozaj veľmi poučné a myslím si, že tak skoro na to títo páni nezabudnú.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Máte to pod tlačou 304.
Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu listom zo dňa 4. októbra 2012 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov skončí dňom 15. decembra 2012 funkčné obdobie pani Dane Podrackej a dňom 26. januára 2013 pánovi Vladimírovi Holanovi a pánovi Milanovi Vendrinskému.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 9. októbra 2012 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov rady. Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady: Mgr. Rastislav Blaško, PhDr. Marta Danielová, Mgr. Ján Dianiška, Mgr. Ingrid Fašiangová, PhDr. Štefan Fejko, Mgr. Marián Gábor, Vladimír Holan, Mgr. Jozef Chudík, PhDr. Eva Jaššová, Mgr. Ľubomír Kmec, PhDr. René Lužica, PhDr. Dana Podracká, Ing. Ladislav Štibrányi, Ing. Dušan Vagaský, Bc. Peter Vrábel.
Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Pani podpredsedkyňa Národnej rady, nevykrikujte, lebo nepočujem sa tuná.
Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 51 z 21. novembra 2012 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu (tlač 304) a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
po prvé, konštatovala, že dňom 15. decembra 2012 skončí funkčné obdobie pani Dane Podrackej a dňom 26. januára 2013 pánovi Vladimírovi Holanovi a pánovi Milanovi Vendrinskému;
po B, je potrebné zvoliť troch členov rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala 9 členov (§ 6 ods. 1 zákona);
po druhé, zvolila podľa § 6 ods.1 a 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov troch členov rady na obdobie šesť rokov. Jednému členovi rady, ktorý získa najvyšší počet hlasov, začne funkčné obdobie plynúť dňom 16. decembra 2012 a dvom členom rady začne plynúť dňom 27. januára 2013;
po tretie, voľba sa uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39, teda verejným hlasovaním, ale skupina poslancov dáva návrh na tajné hlasovanie. Podľa § 39 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov použitím hlasovacích lístkov;
po štvrté, uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov druhého kola je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.