Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, nikto nikomu nič neberie, nechce brať prácu a nejde nikoho likvidovať. Cieľom je zamedziť zneužitie týchto inštitútov aktívnej politiky práce. Pozrite sa, čo je na tom zlé, keď sa napríklad pri absolventskej praxi, je podmienená príspevkom na dosiahnuté vzdelanie. Čiže nie každému, ale tomu, kto ide robiť v oblasti, na ktorej sa naučí,  na čo ma vzdelanie.
Čo je zlé na tom, čo je uvedené napríklad v národnej sústave povolaní, v informačných, poradenských službách vzdelávania a prípravy na trh práce? Čo je tam zlého? Povedzte mi, akým spôsobom tieto opatrenia likvidujú.
Alebo čo je zlé na tom, keď sa snažíme efektívne využiť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť? Kde majú okrem, mimo iného dostať šancu všetci tí, ktorí nechcú špekulovať. Možno aj tí, ktorí museli byť samostatne zárobkovo činnou osobou, lebo ich k tomu nútili. Teraz nenutia. Majú šancu samostatne zárobkovo podnikať s príspevkom, ak to nechcú zneužívať. Čiže nikto nikoho tu nezneužíva. Naopak, chceme to vyčistiť, chceme, aby to bolo každému jasné, že tu nedochádza k zneužívaniu. Nič viac, nič menej. To je ten cieľ tohto zákona. Ale vy, tak ako aj ostatní, ste si vybrali jednu časť, ktorá je veľmi taká možno "zaujímavá", a to všetci rozoberáte.
Pozrite si komplexne tento návrh zákona! Nieže toľkoto sa ruší, toľkoto sa neruší, ale prečo a čo sa tým sleduje. A naozaj sa tu sleduje efektívne využívanie aktívnej politiky trhu práce. Nič viac, nič menej. Ale ja som to vo vystúpení povedal, vy to jednoducho nechcete pochopiť a budete len politikárčiť a ukazovať na všetko zlé, čo táto vláda urobila. Nič viac, nič menej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No ono to by chcelo zase celé vystúpenie k tomu, ale aspoň v stručnosti.
Pán Novotný, my neklameme. Určite nie. A presvedčíte sa do konca funkčného obdobia a uvidíte, že či tí ľudia sa budú mať lepšie, alebo nie. Budeme sa baviť po skončení, ale naozaj neklameme. A nechcite od nás za rok zázraky, keď vy ste to za desať rokov vládnutia nedokázali.
Pán Štefanec, nič iné som samozrejme nečakal, len to, čo už hovoríte od Vianoc, respektíve pred Vianocami, ale naozaj aj pre vás platí, že ľudia sa budú mať lepšie, ale, znova opakujem to, čo som povedal aj pánovi kolegovi Novotnému, desať rokov ste mali možnosť zmeniť túto krajinu k lepšiemu. My teraz sme tu rok a musíme naprávať to, čo naozaj tá svetová kríza doniesla. Keby nebolo tej krízy, určite, určite by v tejto krajine bolo lepšie. A podsúvať nám, že my sme tí, ktorí tú krízu ešte sťažujeme, sa mi vôbec nepozdáva.
Pán kolega Zajac, aj ja som zamestnával veľmi veľa ľudí, kým som neprišiel do parlamentu. A ja veľmi dobre viem, ako sa dá robiť s dohodami, a ja veľmi dobre viem, čo znamenajú istoty pre podnikateľa, keď chce prežiť. Takže mňa poučovať nemusíte. A vrátim sa ešte k tomu, ja vám ponúkam, ja osobne, ruku: poďte všetky vaše návrhy odkonzultovať so mnou. Poďte! Som podpredseda výboru, môžeme sa o tom baviť. A keď to bude fajn a dobré, ja to rád predložím, a určite Ľudo Kaník sa k tomu pridá a môžeme diskutovať. Ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ je to naozaj... Ja som o vašich návrhoch nepočul predtým na výbore. Nebráňte sa, je to sociálny výbor, treba tam prísť, môžeme sa o tom baviť. A nevyhovárajte sa na štátneho tajomníka, je to neférové.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár poznámok k predkladanému návrhu zákona a možno aj pár poznámok k veciam, ktoré odzneli v diskusii.
Som si vedomý a viem, že takmer nič, čo pripravuje a realizuje táto vláda, sa našej ctenej opozícii nepáči a všetko je zlé bez toho, aby sme sa dozvedeli z ich úst, čo je dobré. Ani z doterajších vystúpení som sa nedozvedel príliš veľa, možno až na nejakú tú výnimku, pozerám sa na pána Kaníka, o ktorej sa dá diskutovať. Takmer neustále sa opakujú tie isté všeobecné tvrdenia, ktoré sú však bez nejakých konkrétnych príkladov. A to, že nezamestnanosť je na Slovensku veľká, nielen na Slovensku, vieme všetci. Líšime sa, a to dosť podstatne, v pomenovaní príčin tejto nezamestnanosti. Na Slovensku snáď vie každý okrem ctenej opozície, že je Slovensko závislé od diania na okolitých európskych trhoch, kam smeruje takmer alebo vyše 90 % nášho exportu.
Čo môžeme teraz v takto nadstavenej ekonomike, alebo čo môže v takto nastavenej ekonomike urobiť štát? No možno z krátkodobého hľadiska sa môže, čo robí, aj sa pokúšať zmierňovať neželané dôsledky tejto európskej a svetovej krízy. A predložený návrh je toho jasným príkladom, aj keď je podrobovaný kritike zo strany opozície. Mnoho kolegov z opozície pravidelne tvrdí, že za zvyšovanie nezamestnanosti v súčasnosti môže Zákonník práce. Údaje, ktoré som získal z ústredia práce alebo aj konkrétnych z praxe, potvrdzujú to, čo niektorí ľudia nie sú schopní, respektíve nechcú pochopiť, že neexistuje relevantný dôkaz, podľa ktorého by sa dala nezamestnanosť jednoznačne pripísať Zákonníku práce alebo daňovo-odvodovej legislatíve. Je pravda, že v novembri a decembri minulého roka sme videli relatívne masívne prepúšťanie v niektorých firmách. Pravdou môže byť i to, že zámerne prepúšťali, ešte skôr, ako začal v januári platiť nový Zákonník práce, pretože podľa neho by prepúšťanie v tomto roku bolo drahšie pre zamestnávateľov.
Rád by som však poznal odpoveď na otázku, prečo sa tieto firmy vôbec museli zbavovať nejakých pracovníkov. A som absolútne presvedčený, že to nebolo kvôli Zákonníku práce. Bolo to preto, že strácali odbyt svojich výrobkov a že prestal byť záujem o ich služby. Veď logicky podnikateľa sa opýtam, prečo by prepúšťal alebo vyhadzoval ľudí zo zamestnania, keď by mal pre nich prácu. Tých ľudí, ktorí mu vlastne vyrábajú zisk, prečo on vlastne podniká. Ak má prácu a odbyt výrobkov, je záujem o jeho služby, ľudia mu prinášajú zisk, no načo by ich prepustil? Ak sa tak stalo, tak možno, ale to môže byť len malé percento, že si to prešpekulovali tak, že tým zamestnancom, ktorí ostali, dajú viac práce za nezmenené platy. Jednoducho ich prinútia, aby viac pracovali, dlhšie pracovali a možno za tie isté peniaze. Ale toto je veľmi krátkozraké, a nechce sa mi veriť, že takých firiem je veľa.
Ďalším takým zaujímavým tvrdením opozície je, že nezamestnanosť sa zvýšila aj preto, že boli, boli zrušení tzv. dohodári. Ale to je zase len také tvrdenie bez konkrétnych dôkazov. Ak by to bola pravda, tak by som rád vedel, kde zmizli tí tzv. dohodári. Podľa dostupných informácií, a včera to tu odznelo, myslím si, že tu pani Nicholsonová a niektorí ďalší spomínali nejaké čísla, podľa dostupných informácií, teda po tom, čo sa z práce na dohodu začali platiť odvody, z evidencie zmizlo vyše tristotisíc dohodárov a ako nezamestnaných sa prihlásilo zopár stovák. Kde sú tí ostatní? Môžeme sa naozaj len dohadovať, koľko z nich prešlo na normálne zamestnanie, čo, mimochodom, bolo jedným z cieľov zmien v zákone. Možno koľkí začali samostatne podnikať, prípadne koľkí už medzi nezamestnanými figurovali aj predtým a pracovali načierno buď na svoje meno, alebo na meno niekoho iného. Veď nie je žiadnym tajomstvom, že práve cez tento inštitút boli najväčšie daňové úniky. Netvrdím, že všetci dohodári sa na nich podieľali, ale takých, ktorí naozaj napĺňali podstatu dohôd o vykonaní práce či dohodu o pracovnej činnosti, bolo výrazne menej, než tých, ktorí tento inštitút zneužívali. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že sa vôbec nedá jednoznačne tvrdiť, že táto zmena je zodpovedná za rast nezamestnanosti. Skôr naopak, podarilo sa odstrániť inštitút, kade unikali peniaze.
Spomínali niektorí kolegovia vo svojich vystúpeniach nezamestnanosť mladých ľudí. Je naozaj veľká a nie je dobré, že mladí, vzdelaní ľudia nemajú prácu. S tým súhlasím, aj s kolegom Zajacom. Ale nezamestnanosť mladých ľudí neodstránime tým, že ich navrhneme riešiť na úkor inej sociálnej skupiny, ako tu už boli návrhy. Nemôžeme ju ani riešiť na úkor vekovej skupiny nad 50 rokov. Musíme hľadať také formy, ktoré pomôžu mladých ľuďom nielen nájsť si prácu, ale si ju aj udržať. Samozrejme, že to nie je jednoduché, a vláda sa naozaj snaží tento problém riešiť.
V tejto súvislosti by som vám dal ale do pozornosti, že by bolo možno vhodné sa zamyslieť aj nad tým, aké typy vzdelania si mladí ľudia vyberajú, či už stredoškolské alebo vysokoškolské. Nejdú náhodou na štúdium bez nejakej perspektívy len preto a len preto, aby čo najrýchlejšie a najjednoduchšie získali buď stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie? Som rád, že na ministerstve školstva sa už touto problematikou zaoberajú, a verím, že pomôže naštartovať rozhodovanie mladých ľudí, aby naozaj išli tam, na také odbory, ktoré majú perspektívu v našej krajine.
Tvrdíte mnohokrát, že všemožný trh všetko vyrieši, no vidíte, že mnoho mladých ľudí si naozaj nevyberá vzdelanie podľa toho, aká je spoločenská objednávka, respektíve tam, kde by sa mohli ľahšie uplatniť. Myslím si, že tu treba začať pri riešení nezamestnanosti mladých ľudí. A preto som rád, že sa objavili aj v tomto návrhu zákona také inštitúty, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní sa mladých ľudí o tom, že kam pôjdu študovať, aké odbory si vyberú, že je tam možnosť im poradiť, že je tam možnosť im ukázať v daných regiónoch, o čo vlastne trh má záujem.
Ďalej sa táto vláda snaží riešiť aj daňové úniky, ktoré sú mimochodom hlavne v čase krízy nezamestnanosti iných sociálnych problémov takým tvrdým výsmechom do tváre tým ľuďom a firmám, ktorí si ich poctivo platia. Ako možno nazvať tie firmy, ktoré využívajú existujúce možnosti na to, aby sa daniam vyhýbali. Veď tie peniaze chýbajú! Chýbajú potom aj pre politiku zamestnanosti, chýbajú aj pri vytváraní nových pracovných miest.
Ako je to možné, že dokonca sa tu priamo či nepriamo z úst niektorých poslancov nabáda k tomu, aby jednoducho takéto úniky tieto firmy robili? Je to možno legálne. Ale je to férové voči štátu, v ktorom podnikajú, a zamestnancom štátu, ktorí im vytvárajú zisk?! Tu podnikajú a inde platia dane. A dokonca sa nájdu aj takí politici, ktorí k tomu priam nabádajú, poprípade školia.
Nezamestnanosť na Slovensku je naozaj veľkým problémom a vláda si je toho vedomá. A viem, že bude pod prísnym drobnohľadom pri všetkom, čo podniká na jej zníženie. Vy z opozície však búšite do vlády za niečo, začo do značnej miery nemôže, pretože našu... (Ruch v sále. Vystupujúci sa odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, pán poslanec vystupuje v rozprave, venujte mu pozornosť!

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ja počkám, pán Poliačik, keď vás to... No veď! Bohvie. (Hlas z pléna.) Vy ste drzý! (Reakcia na hlas z pléna).
Spomeniem, vrátim sa k tomu, keď tvrdím, že opozícia búši do vlády za niečo, za čo do značnej miery my nemôžeme, pretože našu ekonomiku sme nenastavovali my, nastavoval ju niekto iný. Nezamestnanosť nevyrieši ani samotné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a tobôž nie týmto zákonom, ktorý si to za cieľ ani nedáva, ani si to dať za cieľ nemôže. Verím, že aj týmto spôsobom, alebo týmto návrhom zákona sa politika a politikou zamestnanosti pomôžeme znížiť dôsledok krízy a pomôžeme tým, ktorí sú krízou najviac postihnutí, aj napriek tomu, že tu odznievajú, na konkrétne veci kritika, ktorá, nemyslím si, že je dobrá.
Ak si však dáte do súvislosti všetko, čo táto vláda robí, a odosobníte sa, tak musíte vidieť jej snahu o riešenie dopadov krízy. Ak to nechcete takto vidieť, a mám pocit, že nechcete, tak i naďalej budete len tvrdo a bezbreho kritizovať.
Ak chcete naozaj pomôcť, tak nevytĺkajte z nezamestnanosti politický kapitál, ale pokúste sa navrhnúť také riešenia, ktoré naozaj pomôžu riešiť problémy, ktoré kríza doniesla. Až na pár výnimiek sa to vôbec z radov opozície nedeje. Predpokladám, že vám takýto stav vyhovuje, že čím horšie pre krajinu, tým lepšie pre opozíciu. Nechce sa mi veriť, že je to tak všade, ale z mnohých vystúpení to tak vyzerá. Netvrdím, že je to jav všeobecný, ale odznelo to aj včera.
Ak sa i naďalej budete riadiť podľa toho, čo som pred chvíľou povedal, tak to je nielenže krátkozraké pre politické strany, ale je to aj neférové voči občanom našej krajiny. A ja verím, tak ako som doteraz vždy veril, že obyvatelia Slovenska vedia, kto im chce dobre a kto len politikárči. A ubezpečujem vás, že tejto vláde ide v prvom rade o dobro nášho občana. A chcem vás len poprosiť a už som to urobil viackrát, skúsme viac diskutovať na výboroch, skúsme predkladať na výboroch rôzne návrhy, kde je možný priestor i čas si to rozdiskutovať. A možno tam nájdeme naozaj spoločné myšlienky, s ktorými sa môžeme stotožniť, a môžeme sa potom spoločne dohodnúť možno tak, ako pri zákone o verejnom obstarávaní, kde sa mnoho dobrých pozmeňujúcich návrhov do zákona dostalo. Lenže ťažko si ja viem vysvetliť, že niekto, kto predkladá až tu, odtiaľto pozmeňujúci návrh bez toho, aby sme sa o tom bavili na výbore, to myslí úprimne. Tu sa vrátim len k tomu, že čo robí. No politikárči! Ukáže aký je on sociálny, aký je on dobrý, ako by on chcel všetko v dobro zmeniť, ale nepríde k nám. Pán Zajac, príďte k nám na výbor pre sociálne veci, predložte tam návrhy zákonov, sme tam všetci a môžeme si to rozdiskutovať. A naozaj ja sa nebránim tomu, že ak sa s tým stotožníme, môžeme sa. Ale keď to predložíte tu, je tu málo času na to. A vy mnohokrát kričíte, že sa predkladajú tu návrhy a je málo času na to, aby sme ich prerokovali. Skúste urobiť aj vy také gesto a ja budem prvý, ktorý sa k tomu určite postaví tak, že sa budem tým vážne zaoberať, budem s vami o tom diskutovať. A keď prizveme aj odborníkov z ministerstva, verím, že mnoho dobrých myšlienok by sme vedeli dať do takých návrhov, na ktorých by sme sa vedeli všetci stotožniť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len také tri poznámočky k tým vašim pozmeňovacím návrhom. Ja počkám na vyjadrenie odborníkov z ministerstva, s nimi budem o tom diskutovať, lebo mnohé vaše návrhy, ktoré, nemyslím osobne, ale z opozície, na prvý pohľad vyzerajú veľmi lákavo, ako ten, ktorým ste chceli ušetriť 20-tisíc pracovných miest a nakoniec vo vašej vlastnej, v diskusii vaši vlastní kolegovia to vyvrátili, pretože naozaj, je to, je to, je to hlúposť a do dnešného dňa mi nikto z vás neodpovedal, že čo si myslíte, keď by ste dali tým pracujúcim dôchodcom na orgánoch štátnej správy možnosť buď sa zamestnať, alebo odísť do dôchodku, že koľkí by do toho dôchodku odišli. Asi nikto, ale to už nechám na vás. A tá tretia poznámka, viete, vaším zbožným želaním, no nielen vaším osobným, ale zbožným želaním celej opozície takmer je, aby si všetci mysleli, všetci mysleli, že nezamestnanosť stúpa kvôli Zákonníku práce. Je to naozaj hlúposť. Do dnešného dňa nikto z vás nepredložil jeden jediný dôkaz o tom, že je tomu tak a ak sa dostanem k vystúpeniu, tak ja vám vysvetlím, že naozaj je to hlúposť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nebudem sa vyjadrovať ku chráneným dielňam, lebo kolegyňa to povedala veľmi jasne, ale zarazilo ma niečo iné. (Ruch v sále.)
Kľud, nepočujem.
Ale zarazilo ma jedno u vás, že ste povedali, ak vy podporíte náš pozmeňovák, my podporíme váš zákon. Čiže to znamená, ak ho nepodporíte, tak my nepodporíme váš zákon. Čiže zákon je síce dobrý, lebo by sme ho podporili, ale len vtedy, keď vy podporíte náš pozmeňovací návrh. Tak tomuto, tejto filozofii MOST-u ja naozaj nerozumiem. Buď je zákon dobrý a ho podporím a pokúsim sa predložiť taký pozmeňovák, aby som presvedčil aj ostatných, alebo je zlý a nepodporím ho ani vtedy, keď prejde môj pozmeňovák, ktorý zásadným spôsobom ho celý nemení. Nerozumiem tomu.

Ďakujem. Ja len také štyri poznámky, lebo nedá mi, aby som nereagoval, aj keď som pôvodne naozaj neuvažoval, ale... Vy hovoríte o solidarite, no viete, z vašich úst je to také, také zvláštne. Neviem, či ste mali na mysli solidaritu tých vašich nominantov, ktorí dostali zlaté padáky a do dnešného dňa ich nikde nedali. Ak je to tá solidarita vo vašom ponímaní, tak potom akože už sa k tomu vyjadrovať nebudem.
Vy často hovoríte o tých viacmandátových poslancoch. Pán Brocka, ja vám môžem kľudne povedať niekoľko mien a len tu z Bratislavy viacmandátových poslancov z radov KDH aj v minulosti. Niektorí už nimi nie sú, takže, viete, skúste si najprv urobiť poriadok doma a potom ukážte, ako taký pekný príklad, ako sa to dá. Potom to možno budeme akceptovať.
Dohodári, no ja vám odporúčam, keby ste o tomto, o tom nehovorili, pretože tomu naozaj nerozumiete. A keď to bude hovoriť človek, ktorý zamestnával dohodárov a vie, akým spôsobom a prečo, a vie to porovnať s tým, čo sa teraz udialo, tak to potom budem akceptovať, ale neteoretizujte, pretože naozaj sa v tom nevyznáte. A ja vo svojom vystúpení sa k tomu, k tomu niečo poviem.
A posledná poznámka. Ja som nepočul nič také zásadné, čím by ste vy za váš klub chceli obsahovo obohatiť tento návrh zákona tak, aby podľa vašich slov naozaj pomáhal znižovať nezamestnanosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, ja keď som videl, kto sa hlásil do diskusie, tak som si povedal, že nebudem vôbec reagovať, ale ono to jednoducho nejde.
Ľudvo Kaník, akože zrazu si použil taký, použili ste taký výraz, takže "zrazu" až teraz ste zistili, že z detských domovov odchádzajú mladí dospelí, "zrazu" až teraz ste prišli na to, že to treba riešiť. Tak ja len jednu otázku, ani dve minúty nevyčerpem.
Skúste mi povedať, možnože si nepamätám, ja už mám šesťdesiat rokov, už si nemusím pamätať všetko: Čo také ste urobili vy počas toho, keď ste vládli toľko rokov, pre týchto mladých dospelých? Skúste mi povedať a ja si to naštudujem, pozrem si to a možno prídem za pánom ministrom a poviem, že, pán minister, pokračujme v tom dobrom, čo oni všetko urobili. Možnože nemali čas to dokončiť, lebo si povalili vládu, alebo ja neviem prečo. Ale skúste mi povedať, čo takého ste urobili, a ja budem prvý, ktorý pôjde za pánom ministrom: "Poďme do toho."
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 40 zo 7. marca 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 391 z 25. februára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vláda návrh zákona predkladá ako iniciatívny na základe Národného programu reforiem Slovenskej republiky. Jeho cieľom je pomôcť riešeniu zamestnanosti prostredníctvom aktívnych nástrojov politiky trhu práce.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor odporúčam výbor pre sociálne veci, pričom zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len také tri poznámky, nebudem opakovať to, čo povedal kolega Šuca, tiež som to chcel spomenúť, že je veľa výsluhových dôchodkov, kde sú veľmi nízke tie dôchodky.
A tiež súhlasím, a chcel som teda povedať, že porovnať predčasný a výsluhový dôchodok sa naozaj nedá. To sú dve odlišné kategórie.
Tretia poznámka, všetci tu hovoríte, a zvlášť z opozície, že treba šetriť, šetriť, a keď sa tu nájde človek, minister, ktorý urobí tento prvý odvážny krok, tak namiesto toho, aby ste to všetci vysoko ocenili ako prvý krok k niečomu, čo môže v budúcnosti vyriešiť aj tento problém, tak nie, vy hľadáte tie chyby, ktoré tam mnohokrát ani nie sú.
A posledná otázka, a to už na také odľahčenie, lebo my s kolegom Brockom máme takú psychologickú prestrelku. Ja by som možno očakával od vás, keď sa vám toľko nepáči, že ľudia niekedy berú viac peňazí z verejných zdrojov, že by ste možno mohli povedať, že poslanec, ktorý je v parlamente viac ako 10 rokov a žije si dobre z toho platu, by sa mohol v značnej časti z toho akože vzdať v prospech tých, ktorí nemajú. Keby ste to urobili, potom by som možno ocenil aj tie vaše ďalšie pripomienky. Ale to len naozaj na také odľahčenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, ešte včera som bol rozhodnutý, že viac-menej nebudem reagovať, ale niektoré vystúpenia ma k tomu donútili a trochu som večer porozmýšľal nad tým, že predsa len na niektoré vystúpenia reagovať budem.
Začnem na pána Kvasničku. Naozaj, vaše vystúpenie je podľa mňa vhodné na dôkladné zamyslenie sa nás všetkých. Absolútne s tým súhlasím. Nastolili ste tam také filozofické otázky, na ktoré je naozaj niekedy veľmi zložité odpovedať jednoznačne. S tým tiež súhlasím. Ale každý z nás si na ne musí častokrát a v tejto ctenej snemovni veľmi často odpovedať sám, pričom, samozrejme, vie, že jeho rozhodnutie nebude vyhovovať všetkým. To asi nikdy. A práve v tomto rozhodovaní sa možno líšime aj pri tomto návrhu zákona.
Vy ste sa rozhodli tak, ako ste sa rozhodli, a ja to rešpektujem. Ja som sa rozhodol tak, ako som sa, a očakávam, že ho budete tiež rešpektovať, aj keď možno s ním nesúhlasíte. Pretože tak ako vy, aj ja som sa rozhodol na základe mnou získaných poznatkov a skúseností. A ak ma predkladatelia nedokážu argumentmi presvedčiť, tak im nič iné neostáva, len rešpektovať väčšinu, a to bez toho, že by som ich urážal alebo že by som na nich útočil. Tomu sa hovorí demokracia. Ale spôsob a forma vášho vystúpenia, alebo spôsob a formu vášho vystúpenia vysoko oceňujem.
Kolegyne Tomanová, Vaľová, Janíková, Nachtmannová jasne vysvetlili naše názory na tento návrh zákona. Opakovať nebudem.
Pán Mikloško, je dobré, že aj v KDH sú iné názory než tie, ktoré tu prezentovali vaši kolegovia. Generačný problém sa dá riešiť mnohými spôsobmi. Vy, vaši kolegovia navrhujú tento jeden tým, že postavíme dve generácie proti sebe. Postavíme mladých nezamestnaných a zamestnaných dôchodcov. Je to správne? Nezdá sa mi to. Ale dobre.
Súhlasím s vami, pán Mikloško, že treba hľadať také spôsoby riešenia nezamestnanosti, ktoré neberú nikomu právo pracovať, aj keď sú v dôchodkovom veku. Nikomu.
Môžem vás ubezpečiť, že riešenia, ktoré táto vláda pripravuje, realizuje a bude realizovať, nebude na úkor žiadnej sociálnej skupiny obyvateľov, ale na ich prospech. Verte, že to tak je.
Ja viem, že takmer nič, o čom hovoríme, že pripravuje a chce realizovať táto vláda, sa opozícii spravidla nepáči, ale našťastie o tom, či rozhodnutia tejto vlády sú úspešné, alebo budú úspešné, našťastie nerozhoduje opozícia, ale občania tohto štátu. A oni vždy dajú vysvedčenie tej-ktorej vláde. Vždy. Aj nám dajú. Aj dali vám, aj dali predchádzajúcim. A bez ohľadu, či sú to mladí, alebo starí.
Pán kolega Brocka, ten tu síce nie je, ale on okrem iného obhajoval, prečo tento návrh zákona je iný než ten, ktorý predkladala kolegyňa Gibalová pri Zákonníku práce. Áno, je iný. Súhlasím s tým. Ale to, že je iný, ešte neznamená, že je lepší. Pretože aj súčasný, aj predchádzajúci Zákonník práce predsa vytváral možnosti na to, aby vo verejnej a štátnej správe sa riešili tí zamestnanci, ktorí sú v dôchodkovom veku a už možno nie sú takí vitálni alebo možno už nespĺňajú tie predpoklady na to, aby tam pracovali. A nikomu z ministrov alebo štátnych tajomníkov, alebo šéfov úradu nebránilo v tom, si ich pozvať, porozprávať sa s nimi a povedať, že, viete, tak už to nespĺňate, tie kritériá, choďte do dôchodku, dáme vám odstupné, dovidenia.
A pán Zajac tu spomenul príklady z ministerstva práce, sociálnych vecí, ministerstva obrany, ministerstva vnútra, no, mali ste sa spýtať možno kolegov, ktorí boli vtedy vo funkciách, prečo vtedy neprišli na taký návrh a neriešili tých ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Ja si osobne myslím, že ich neriešili možno aj preto, lebo vedeli, že tých ľudí tam potrebujú, že sú dobrí a možno vymenili iných. To ja neviem, sa spýtajte ich. Boli tam skoro dva roky. Mohli, mohli ich riešiť. Zákonník práce, aj minulý, aj tento, to umožňoval. Mohli to tak urobiť.
Viete, na záver som si nechal pána Zajaca. Bol by som rád, aby ste to, čo poviem, nebrali osobne, lebo možno niektorý by si to takto vztiahol, ale vaše vystúpenie bola taká názorná ukážka takého frustrovaného politika, ktorý si myslí, že všetky jeho predkladané návrhy sú tie najlepšie, riešia všetky problémy, ale viem, že nemôžem to presadiť, lebo nemám na to silu. Ja vám neberiem vaše presvedčenie, vôbec, ani vaše názory, len vás prosím, ak chcete aj v budúcnosti niečo dobré presadiť, tak argumentujte, presviedčajte, neútočte, neurážajte. To je taká dobrá rada. Pretože vy, a ja som to už viackrát tu spomenul, lebo to tak mnohokrát odznelo, že najprv si kopnem do Fica, do vlády, do SMER-u a potom niečo predkladám.
Viete, ľudská vlastnosť je aj taká, že no tak prečo by som sa ja mal baviť s niekým, kto ma uráža? No nebudem. Aj keď možno ten návrh nie je zlý. A možno keby pani Gibalová s takýmto návrhom prišla najprv na výbor pre sociálne veci a povedala, že takéto niečo pripravujem, o tomto by sme sa chceli baviť, možno by sme boli našli spolu riešenie. Možno. Ale útok, viete, protiútok. Hovorte si, čo chcete, nebudeme. (Reakcie z pléna.)
Len ešte také otázky, kde ste boli s vašimi návrhmi na zlepšenie nezamestnanosti, keď ste vládli? Veď vtedy ste mohli jednoducho navrhnúť, schváliť, mali ste väčšinu, a realizovať, mali ste svojich ministrov. Mohli ste to urobiť. Nemuseli ste čakať na niekoľko mesiacov po tom, čo nastúpila nová vláda. Vtedy ste nepotrebovali riešiť nezamestnanosť? Vtedy ste nepotrebovali oslovovať niektoré skupiny ľudí, aby vám akože drukovali, vašej politickej strane?
Respektíve, ja som sa pomýlil, vy ste riešili nezamestnanosť, napríklad keď ste optimalizovali železnice a poslali ste niekoľko tisíc ľudí - šesť a pol? - šesť a pol tisíc ľudí preč a povedali ste: "Nebojte sa, neostanete na úradoch práce, my máme pripravené rekvalifikačné kurzy a všetkým vám nájdeme prácu." No, pán kolega Zajac, čuduj sa svete, ostali na úradoch práce. A ja pochádzam a chodím tam mesačne dva-trikrát do môjho rodného okresu Košice-okolie, kde je veľmi veľa nezamestnaných od 50 rokov a vyššie a, čuduj sa svete, kde pracovali? No aj na železnici. A prečo im nikto neponúkol rekvalifikačný kurz, aby sa mohol zamestnať? (Reakcia z pléna a zasmiatie sa v sále.) No prečo? To si dávam do taktu, Ľudvo. (Rečník počas svojho prejavu zapína a vypína pero.)
Viete, vy ste sa pýtali, či pán premiér Fico vie o tomto zákone. Ja som vám to vysvetlil. Ja som sa chcel spýtať, či o tom, čo bolo na železniciach, o tých zlatých padákoch a tak ďalej, vedel váš pán predseda, vtedajší minister, že také niečo vôbec pripustil. Možno vedel, ja neviem.
A na záver možno ešte k tomu generačnému problému, o ktorom hovoril aj pán Brocka, to som si nechal na to, lebo som vedel, že príde, tak aby som to povedal. Viete, ja mám zase iný pohľad na dôchodcu, ktorý celý život poctivo pracoval, možno niekde na ministerstve alebo na nejakom inom orgáne ústrednej štátnej správy, venoval sa tomu, je odborne zdatný, vzdelaný, dožije sa dôchodkového veku a teraz mu povedia: "Vieš, tak vyber si, buď to, alebo to." Ani jedno, ani druhé nie je dobré preňho, ktorý celý život pracoval. A vy chcete týmto ľuďom na sklonku ich profesionálneho života a možno aj osobného znepríjemniť ďalší život? Prečo nemôže pracovať, keď na to má? Prečo nemôže pracovať? (Reakcia z pléna.) Ale aj, aj za ten dôchodok. Prečo nie? Prečo nemusí mať viac peňazí tesne pred tým, než bude končiť svoj život? (Reakcia z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán kolega, prosím, nediskutujte.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ja vás pozvem na kávu, môžeme ísť.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte. (Reakcia z pléna.)

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Viete, my si takýchto ľudí, na rozdiel od vás, vážime a vytvoríme predpoklady na to, aby mohli kľudne svoj profesionálny život, aj osobný, dožiť zaslúžene za to, čo celý život robili, a nebudeme im znižovať ich životné, životné... (reakcia z pléna) ... životné istoty. Presne tak, ďakujem pekne.
Ešte, viete, a my - vy hovoríte o medzigeneračnej solidarite, ja už som to spomenul - my nikdy nepostavíme proti sebe nezamestnaných mladých a zamestnaných dôchodcov. To nie je riešenie. To nie je riešenie.
Ešte pár slov k tým nezamestnaným mladým. Určite nie je dobré, keď mladí ľudia nenachádzajú svoju životnú perspektívu po vyučení. Ja sám mám synovca a netere, ktorí, žiaľ, sú vysokoškolsky vzdelaní, žili v Košiciach, v okolí, vyštudovali veterinu a robia v Anglicku. Bohužiaľ. Ale to nie, ani ja to nechcem. Aj viem, že musí byť našou povinnosťou, všetkých, takýmto mladým ľuďom pomáhať, veď mnohokrát im ide o budúcnosť tejto krajiny.
Ale zamýšľal sa niekto aj nad tým, že prečo máme toľko vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí, ktorí nemajú svoju prácu? Pozreli sme sa, čo vyštudovali? A prečo si vyberali tú ľahšiu cestu k získaniu vzdelania? Prečo je to tak? (Reakcie z pléna.) Ja reagujem na nezamestnanosť.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, mali by ste vyjadriť svoje názory k prerokovanému zákonu a len vlastne ukončiť.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ja reagujem na vystúpenie. Reagujem na vystúpenie.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
By ste mali zhrnúť vlastne všetky poznatky z rozpravy.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Veď zhŕňam, zhŕňam. Vyjadrujem sa ku každému.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, dokončite si. (Reakcie z pléna.)

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ja viem, že som vás rozčúlil.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Malo by ísť o zaujatie stanoviska k prerokovanému návrhu. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte vo svojom vystúpení.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Vždy oslovím toho poslanca, ktorý vystupoval, a reagujem na jeho vystúpenie. Na to mám ako spravodajca právo. A vystupujem práve na vás, ktorý ste hovoril o nezamestnanosti mladých a medzigeneračnom probléme. Ja vysvetľujem, ako ja sa na to pozerám a snažím sa vyvrátiť váš názor.
Ale dobre, aby som vás zbytočne nedráždil, nebudem ďalej pokračovať. Veľmi rád, chcel som tu ešte pár vecí povedať.
Ale môj záver je ten, že my, samozrejme, aj na klube budeme zvažovať všetky vystúpenia, ktoré tu sú, a ešte raz sa možno k tomu vrátime. A my sa vždy rozhodujeme na základe našich vlastných skúseností bez ohľadu na to, aby nás do toho niekto vo svojich vystúpeniach tu tlačil.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)