Videokanál poslanca

Pán podpredseda, čiže ja rozumiem tomu, lebo vaša úloha je, keď bolo vydané heslo "kultúra podvodu", je potrebné, aby všetci, podľa možnosti aj tí, ktorí majú prax napríklad v stavebníctve, aby toto definovali, aby sa to stalo akýmsi takým na Slovensku pojmom, že to tak je. Ale ono to tak absolútne nie je. Veď verejné obstarávania a diaľnice alebo iné teda obstarávania sa nedejú len na Slovensku, dejú sa aj v Čechách, aj v Rakúsku, aj v Poľsku, aj v Maďarsku, aj inde. A keďže sme tu v Európe, tak dá sa povedať, že mnohé stavby alebo mnohé obstarávania sú si podobné, ak nie identické. Takže z toho pohľadu sa dá usúdiť, či tie stavby, o ktorých teraz rozprávame, či sú v nejakej realite, v nejakom európskom priemere, alebo idú zásadne pod neho. Fakty sú také, že zhruba kopírujú stredoeurópsky priemer, tak to znamená, že vy len chcete udržať ďalej tie vysoké ceny, ktoré, samozrejme, že vám vyhovujú, aj vašim blízkym, dodávateľom stavieb, alebo iných teda obstarávaní, lebo máte na to svoje dôvody.
Ale už tu kolega Zajac spomínal korekcie, ale ony nie sú len na stavbách, tie korekcie dnes máme, teraz zhodou okolností riešime informačné systémy, kde zo šestnástich kontrol 16 bolo chybných. Vo všetkých šestnástich prípadoch sú korekcie 25 %, teraz nechcem byť nejaký absolútny pesimista, keby bolo 25 kontrol, či by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Na rozdiel od prvých dvoch kolegov, ktorí sa prihlásili do faktickej poznámky, ktorí nemajú zjavne, aj z toho, čo povedali, zjavne predstavu o tom, ako funguje stavebníctvo, tak ja sa hlásim tam, kde aspoň si myslím, že reálne situáciu poznám. Z toho pohľadu môžem a chcem pochváliť kolegu Zajaca, že pre tých, ktorí počúvali jeho vystúpenie, mohli si zjavne urobiť obraz o tom, ako sa na Slovensku tvoria ceny. A aj to, že ako sa tvoria ceny štátnej expertízy a ako je potom možné, že niektorí zhotovitelia ponúkajú ceny aj nižšie, ako sú štátne expertízy. Dokonca by som povedal, že je tu aj možno aj viac, ale jeden určite príklad stavby, nebudem menovať zhotoviteľa, ale nebol to Váhostav, pochopiteľne, kde firma v čase, keď bol ministrom Ján Figeľ na ministerstve dopravy, bola úspešná, pretože dala najnižšiu cenu, samozrejme, tá cena bola nižšia, ako bola cena expertízy. Ešte raz hovorím, pán poslanec Zajac vysvetlil, ako je to možné, že reálni zhotovitelia môžu dať aj nižšie ceny, ako boli štátne expertízy. A tá firma dielo dokončila, bolo skolaudované, dnes už slúži a fakt je ten, že táto firma vyplatila všetkých svojich poddodávateľov a vytvorila si aj nejaký mierny zisk. Takže toto je taký reálny príklad, že tie úvahy alebo podsúvania nového terminus technicus na Slovensku, že "kultúra podvodu", že ak niekto je zástancom klasickej súťaže, kde prídu nedohodnutí uchádzači a ponúknu reálnu zhotoviteľskú cenu, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, aj za gratulácie, prichádzajú ešte stále, veď Slnko sa pohybuje, aj keď je zatemnené, takže pre niekoho je devätnásteho až dnes, ale k veci. (Povedané so smiechom a reakcie z pléna.)
Som presvedčený, že tak, ako predkladateľ predložil návrh, ktorý tu je, a keď sme rozprávali o tých návrhoch, ktoré tu odzneli predtým a týkali sa samosprávy, že vychádzajú z poznania situácie, ktorá sa tu ukázala po 15. novembri, tak tento prípad je, bohužiaľ, ešte aktuálnejší, pretože trvá ďaleko dlhšie, ako nejaké mesiace a naozaj tie dopady, ktoré z takto nastavených pravidiel, ktoré na Slovensku fungujú, sú naozaj no, tragické až katastrofálne. Ak by sa niektorá agentúra, v ktorej sa venujú prieskumu verejnej mienky, alebo sledujú, aký je názor v spoločnosti, ak by sa práve zamerali na tieto okolnosti, tak som istý, pretože ešte predtým, ako som prišiel do Národnej rady, som pracoval v praktickej výrobe, alebo v reálnej praxi práve v oblasti výstavby a výstavby veľkých inžinierskych projektov, kde aj z osobných skúseností vlastne viem, ako prebiehajú tie vzťahy medzi víťazom súťaže a medzi poddodávateľmi.
Takže tento návrh naozaj úprimne, a dokonca môžem povedať, že s odbornosťou navrhuje riešenie, ktoré už malo byť a keď nie je, tak bolo by veľmi správne, aby čo najskôr bolo. Preto len vystupujem z tohto miesta, lebo tak, ako kolega Hlina povedal, opakovanie je matkou múdrosti. Čiže niektoré vystúpenia vzhľadom na to, že naozaj tejto téme sa médiá nevenujú tak odborne a so zaujatím, ako by si to situácia vyžadovala, tak zostáva tu aspoň televízny kanál a som presvedčený teda, že nejaké zrnko padne na úrodnú pôdu, aby aj občania, iní, nie tí, čo podnikajú, lebo tí presne vedia, že v akých situáciách sa nachádzajú ich rodiny a najbližší príslušníci, vedia, ako sa dostali do situácie, keď v záujme toho, aby splnili ako poddodávateľ svoje povinnosti a úlohy, tak nielenže zaplatili DPH, odviedli odvody, zaplatili mzdy, ale ešte si zobrali aj úvery, alebo pôžičky, aby vôbec toto mohli zvládnuť. A nakoniec je záver taký, že nemajú skoro nič.
Takže z toho dôvodu je nanajvýš aktuálne, aby sa tento parlament touto vecou zaoberal. Osobne, aj keď samozrejme nie sú nejaké veľké predpoklady na podporu, ale nestrácam nádej, lebo naozaj ide o vec, ktorá je tak potrebná, že ak by neboli nejaké iné okolnosti, tak nikto z toho parlamentu by nemal váhať a nemal by nepodporiť posunutie tohto návrhu do druhého kola.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. A nie je treba, myslím si, rozprávať už veľa, pretože aj dôvodová časť bola obsiahla. Aj vystúpenia, ktoré tu odzneli, či už v rozprave alebo vo faktických, definovali vlastne tento návrh ako naozaj potrebný, maximálne apolitický, pretože netrčí z toho nejaký politický záujem, a práve naopak. Je tu jasný záujem dať jasné pravidlá aj samospráve, lebo je to tak isto súčasť verejnej správy a práveže je najbližšie k občanom, tak o to viac.
Zaznela tu aj malá inšpirácia možno do budúcnosti, pretože reálne to nie je len tak, že odchádzajúci starosta má nárok na plat v decembri, ale podľa platných pravidiel dokonca aj v januári. Ale nemyslím si, že by práve tento argument mal byť tým motívom na to neskoršie zvolávanie. Možno tie iné okolnosti, ktoré tu už aj boli naznačené, možno tie sú motívom. Ale tu zákon by nemal riešiť nejaké špekulácie, ale práveže mal by pružne a prakticky reagovať na to, čo sa deje vo vývoji tej-ktorej oblasti štátu, tak ako teraz je to v samospráve.
Zároveň by som chcel kolegom, ktorí sú tu, aj tu nie sú, aj nejako ukázať, že naozaj vidno, podľa môjho názoru, že tento návrh robili poslanci, ktorí majú skúsenosti so samosprávou. Ak pozriete konkrétny už paragrafový návrh znenia novely, tak je stručný, je maximálne výpovedný a minimálne zasahuje do konštrukcie jestvujúceho zákona. Takže ak bude novela schválená, tá prehľadnosť bude veľmi jednoznačná. Preto aj ja odporúčam, aby pri hlasovaní tento návrh dostal podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami pánom Zajacom a Jánom Hudackým predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
V tomto prípade cieľom návrhu je upraviť pravidlá preberania funkcií novozvolených poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ako aj starostov a primátorov miest. Ak by táto novela bol úspešná, tak sa vyhneme špekuláciám a praktikám, kedy odchádzajúci starosta alebo primátor po neúspešných voľbách zvolával staré mestské alebo obecné zastupiteľstvo a aby narýchlo schvaľovali zmluvy či rozpočty, ktoré potom novozvoleným predstaviteľom samosprávy komplikujú začiatok ich volebného obdobia.
Podľa teraz platného znenia zákona o obecnom zriadení a v zmysle § 12 ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Náhradný termín na uskutočnenie zasadnutia ustanovujúceho zastupiteľstva je 30. pracovný deň od vykonania volieb. Ale aj podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska náhradný termín uskutočnenia ustanovujúceho zastupiteľstva v 30. pracovný deň nie je možnosťou pre končiace sa vedenie obce, ale je už len opatrením proti nezákonnému postupu a nečinnosti povinného orgánu samosprávy so všetkými následkami. Návrhom zákona sa teda upravuje náhradný termín, ktorým sa zo zákona zvolá ustanovujúce zasadnutie zastupiteľstva na posledný deň po uplynutí lehoty, t. j. na 30. kalendárny deň od vykonania volieb.
Prakticky, keď to pozrieme, ako by to vyzeralo v roku 2014, voľby boli 15. novembra ale tie, tie vynútené rokovania zastupiteľstiev boli až 2. januára, mnohé. Znamená to, že oproti tomu, čo by mohlo byť aj legitímne, aj etické, sa niektoré zastupiteľstvá konali až dva týždne po termíne.
Návrh zákona taktiež ustanovuje, že prvé rokovanie zastupiteľstva po voľbách môže byť iba ustanovujúce s novozvolenými poslancami, starostom alebo primátorom. Ak, samozrejme, zákon bude rešpektovaný, čo by aj mal byť, tak v takom prípade sa iným spôsobom dosiahne to, aby po voľbách už sa nekonali iné aktivity, ako primerané.
Voľby do orgánov samosprávy miest a obcí, ktoré sa konali v minulom roku 15. novembra 2014, reálne ukázali už tie trendy, kde odhalili nedostatky alebo úskalia v legislatíve a organizačné nedostatky pri odovzdávaní a preberaní moci na niektorých obecných a mestských zastupiteľstvách. Výsledkom bola svojvôľa odstupujúcich primátorov a starostov miest a obcí.
Ako taký nevhodný príklad môžeme uviesť konanie pána primátora z Púchova, ktorý po vykonaných voľbách nezvolal ustanovujúce zasadnutie nového zastupiteľstva, na ktorom mal zvolený primátor a poslanci zložiť slávnostné sľuby a ujať sa svojich funkcií. Namiesto toho zvolal na 10. decembra zasadnutie mestského zastupiteľstva v pôvodnom, teda v starom zložení. Dosluhujúci poslanci tak mali na tomto zasadnutí schváliť rozpočet mesta na rok 2015, ale aj niekoľko všeobecne záväzných nariadení, vrátane vyhlásenia o strategickom majetku a záujmov mesta, ktorými by tak zaviazali už nových poslancov a primátora.
Rovnako bol medializovaný prípad v meste Turčianske Teplice, kde odstupujúci primátor odmietol zvolať v zákonnom termíne, t. j. do 15. decembra, ustanovujúce zastupiteľstvo. Namiesto toho opakovane zvolával staré zastupiteľstvo. Spravil tak napríklad 14. decembra, na ktorom predložil a chcel schváliť rozpočet mesta na rok 2015 a všeobecne záväzné nariadenie týkajúce sa daní a poplatkov. Zastupiteľstvo v starom zložení opakovane zvolal aj 30. decembra 2014, teda v čase, kedy mu zákon už tak neumožňoval konať. Na tomto zasadnutí sa opätovne pokúšal predložiť a schváliť rozpočet mesta, ale taktiež zvoliť hlavného kontrolóra mesta na nové šesťročné funkčné obdobie.
Vážené kolegyne a kolegovia, podobných, avšak nemedializovaných prípadov svojvoľného porušovania alebo výkladu zákona, bolo po minulých novembrových komunálnych voľbách väčšie množstvo. Najhorším zistením je však fakt, že tento trend má narastajúci charakter. Ako sa ukázalo, nepomáhajú ani usmernenia a odporúčania predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska.
Navrhovaná právna úprava, ktorú predkladáme, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.
Ďakujem za pozornosť.

No, tak ďakujem, že práve som vystihol takú kalendárnu situáciu, pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Neprihlásil som sa preto, aby som s kolegom Radošovským polemizoval, práve naopak. Tie argumenty, ktoré uviedol, môžem potvrdiť aj ja z vlastného poznania, z vlastných skúseností. Chvalabohu, nie z môjho najbližšieho okolia, alebo z mesta, kde žijem, ale z iných prípadov, ktoré boli aj medializované a niektoré aj neboli a ktoré predsa len poznáme, tí, ktorí sú činní okrem Národnej rady aj v samospráve.
Ale vlastne to podstatné, prečo som sa prihlásil, je to, že chcem dať na vedomie kolegyniam a kolegom, ktorí sú tu alebo aj tým, ktorí sledujú tento prenos, že ďalší bod, ktorý budeme prejednávať, tiež bude pojednávať o podobnej záležitosti, alebo o tej istej, o novele zákona 369 o obecnom zriadení, ale predsa je tam, kto to bude pozorne počúvať, zjavný rozdiel v akcente, na čo sa jednotlivé návrhy sústreďujú.
Takže chcem len povedať, že tento návrh je dobrý, je ho potrebné podporiť a určite, ak bude podporený, tak bude mať význam, lebo v tejto dobe, v tomto čase, bohužiaľ, od roku 1990 sa naozaj tá etika a to, také to samozrejmé, ktoré bolo v prvých volebných obdobiach samozrejmé, sa mení a naozaj dlhodobo a bolo aj v samospráve hovorené, že samospráva sa líši od štátu tým, že môže robiť všetko, čo nie je zakázané, ale toto už je niečo, čo naozaj aj eticky, ale aj prakticky škodí samospráve. Áno, takže z toho dôvodu odporúčam, aby ste tí, ktorí ste tu, aj tí, ktorí tu nie sú a počúvajú, aby ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Hlásim sa s faktickou len z toho dôvodu, že asi padne dobrý hlas, každý jeden hlas, ktorý sa pripája k tomu, že by sa podporilo niečo dobré. V tomto prípade to tak aj vidím. Nestačí len to, že nejako väčšinovo sa prihlásime napríklad ku zmene ústavy, kde deklarujeme manželstvo, rodinu, ako čosi pre spoločnosť dôležité, ale aj normálne praktickými drobnými krokmi, veď tam sa to prejavuje nakoniec v živote, reálne sa toto môže aj dostať do praxe. Takže z toho pohľadu tento návrh je úplne praktický, zrozumiteľný a samozrejme, že aj potrebný. Takže chcem povedať predkladateľom, že budem tak pôsobiť aj na kolegov, aj na tých, ktorí nie sú len z našej strany a aj sám aktívne tento návrh podporím o to viacej, že tu odzneli aj určité úvahy o možnosti korekcie toho základného návrhu, čo si myslím, že aj bude potrebné a ten náznak sa ukazuje ako dobrým smerom. Takže fandím posunutiu tohto návrhu do druhého čítania.

Pani predsedajúca, pán minister, panie kolegyne, kolegovia, je tu teraz taký blok návrhov zákonov, ktoré prechádzajú cez výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a, samozrejme, ony neriešia nejak ekonomiku Slovenska, ani jeho bezpečnosť, ani iné závažné záležitosti republiky, ale ten, kto už bol niekedy v pozícii, že potrebuje doklady, či už pre výpočet dôchodku, alebo nejaké iné, podobné, tak vie, aké je dôležité, ak existujú archívy a registratúry.
Z toho pohľadu aj po konzultáciách s pracovníkmi, ktorí pracujú v takejto oblasti, môžem povedať, že tento zákon je progresom v danom stave v tomto čase. A aby to bolo ešte lepšie, tak s kolegami z KDH máme pripravený jeden pozmeňujúci, doplňujúci teda návrh, ktorý si myslíme, že ak by bol prijatý, tak by tú pripravenú teraz legislatívu by ešte vylepšil tak, aby v tom bode, ide o § 23, aby naozaj aj hypotetické prípady, ktoré môžu nastať, ale ono to tak je, čo sa môže teoreticky stať, väčšinou sa stane aj prakticky. Takže sme pripravení, ak bude návrh schválený, v druhom kole ešte daný dokument vylepšiť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán zastupujúci minister, vážený pán zastupujúci pán kolega spravodajca, kolegyne, kolegovia, už na prvý pohľad vidno, že tento návrh zákona nevzbudí nejakú všeobecnú pozornosť a ja ak by som nemal praktickú skúsenosť s obsahom toho, čo sa tu navrhuje, asi by som sa neprihlásil tiež.
Začnem teda od roku 2011. Ako ešte si možno niektorí spomínate, v tom čase bolo sčítanie občanov, domov a bytov. Keďže zase zhodou okolností som sa dostal do pozície, aj keď som bol prednostom vtedy odborného úradu, tak som sa dostal aj do pozície sčítacieho komisára a tam som vlastne zistil v tom obvode, ktorý ja som mal zabezpečiť, že ako to reálne vyzerá. Čiže taký okresný úrad dostal zo Štatistického úradu určitú databázu, na základe ktorej mal vlastne vykonávať to sčítavanie. No a tam som bol teda veľmi nemilo prekvapený, koľko nepresností sa v tej databáze vyskytovalo. Samozrejme, že komisári mali určité školenie a mohli tú realitu, ktorú našli v teréne, aj opraviť, ale bolo to naozaj na tej zodpovednosti a odbornosti jednotlivých ľudí komisárov, ako sa s tým vysporiadali.
Keďže zhruba poznáme prístup ľudí k povinnostiam, tak veď nakoniec vôbec celé to sčítanie obyvateľov a budov a domov malo zložitosti. Dochádzalo aj k určitým rozporom na úrovni štátnej správy medzi Štatistickým úradom a ministerstvom vnútra. No ale nebudem teraz rozvádzať toto sčítavanie.
Skrátka, v tom čase pri tom spočítavaní som sa utvrdil v tom, že vlastne štát nemá správnu, nemá dobrú, nemá pravdivú databázu a na základe toho potom robiť na špičkovej výpočtovej technike vyhodnotenie sčítavania, to už je len ilúzia, že čo to vlastne vyjde.
Takže ak vychádzam z tej mojej praktickej skúsenosti, som zato a budem podporovať, budem aj pôsobiť aj na kolegov, aby za tento návrh zákona zahlasovali. Pretože ak sa chceme v budúcnosti dopracovať k tomu, aby ďalšie sčítavanie už nemalo takého chyby, ďalej aby tie údaje o bytoch a nebytových stavbách sa dali identifikovať elektronicky, tak je naozaj potrebné, aby takýto register na Slovensku existoval.
Keďže sa tam, je tam časť aj o občianskych preukazoch, sám som teraz absolvoval jednu tortúru pri žiadosti o nový občiansky preukaz. Vydanie bolo po 30. dňoch, čiže si myslím, že na základe aj tohoto registra, keď bude funkčný, sa dopracujeme k novému občianskemu preukazu, samozrejme, ďaleko skôr.
A keďže je tu pán minister financií, ja som mu dnes dával otázku, na ktorú nevyšlo, tak len dúfam, že ak sa bude tento register riešiť, aj tak ako pri virtuálnej registračnej pokladnici, aj tu z môjho pohľadu ako technika ide o štandardný softvérový proces, takže teda dúfam, že nedôjde zase k tomu, že nakoniec to bude nejako poloutajené a že sa občania či poslanci nebudú mať možnosť dozvedieť, kto to realizuje, prečo práve on a za akých okolností, za akú cenu.
Čiže s obsahom návrhu zákona sa stotožňujem.

Áno, ďakujem. No, pôvodne som ani nemyslel, že vystúpim, ale včera, keď som bol doma, tak som v meste stretol jedného občana, ktorý pracoval v Chemko Strážske, nie je to ani inžinier, ani právnik, ale po rozhovore s ním som pochopil, že je to normálne rozhľadený človek, ktorý si všíma okolie, všíma si aj okolnosti v politike. Čiže jeho otázka bola na mňa, či ideme zajtra, čiže dnes odvolávať pána ministra. Ja hovorím, že pravdepodobne áno. Jeho odpoveď bola: "Robíte správne, pretože keby pán minister bol charakter, tak v týchto súvislostiach, o ktorých sa teraz hovorí, by sa sám vzdal funkcie." A hovorím: "No ale o akých súvislostiach, čo, čo hovoríte?" "Tak keby bol férový, tak by napadol na súde to, že privatizácia bola neférová." Lebo mohla byť, ja to neviem ani posúdiť, ale aj podľa toho pána, aj podľa mňa by správny postup bol taký, aby sa príslušná firma nesúdila o ušlý zisk, ale o to, že privatizácia bola nezákonná, neférová a podobne.
Ďalej názor toho pána, s ktorým aj ja súhlasím, je ten, že pán minister mohol robiť, jasné, dokázať sa to nedá, ale my sme na to, že by sme mohli aj podozrievať, že mohol predať firmu akože v tom čase preto, že už bolo zrejmé, že v tom čase pán Trnka bude konať, ako sa ukázalo, že neskôr aj konal. A keďže ten pán robil v Chemku Strážske, kde sa vyrába liadok, kde sa vyrába čpavok, DAM 485, čo tiež je hnojivo, veľmi dobre vie, čo je dôležité pre firmu, ktorá vyrába hnojivá, výrobňa čpavku, a je mu jasné, že ak by taká firma neopravila, hoci na svoje náklady, tak nemôže pracovať. Čiže je zjavné, že táto pomoc nebola životne nutná, dôležitá, ale bola to nahrávka. Pán minister, vystúpil som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)