Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Reagujem na kolegyňu, ktorá vystúpila. Myslím si, že bez nejakého preháňania a napriek tomu, že ide o dámu, vystúpila úplne racionálne a fakticky. Pretože už som tu predtým počul vyjadrenia, kde bolo spomínané, veď predsa do súťaže sa mohol prihlásiť každý aj zo zahraničia, aj zo Slovenska, ak tak neurobili, tak asi sa rozhodli sami, ale v zásade všetci sa mohli prihlásiť. Ale veď predsa existujú verejné vyhlásenia, či už VÚB banky, Tatra banky, ktorí, kde hovorcovia, ktorí sú poverení na to, aby verejne vystupovali za tieto subjekty, potvrdili, že si ich zrozumiteľne prečítali, podmienky súťaže. V podmienkach súťaže bolo povedané, že okrem finančných objemov tí, ktorí by sa chceli touto vecou zaoberať, majú mať skúsenosti minimálne s piatimi palivovými kartami. Čiže ak sa niekto neodvolal, no tak sa neodvolal, pretože je gramotný. Prečítal si podmienky súťaže, a ak im nevyhovuje, tak sa neprihlási.
Samozrejme, potom ale zostáva na vyhlasovateľovi, na verejnom obstarávateľovi, aké podmienky nastaví. Keby sme len prečítali podmienky, ktoré ukladá zákon, čo hovorí zákon, že ako má obstarávateľ postupovať: "Pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania. Princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti." Čiže v praxi to, čo vo Fínsku robia vo verejnej správe, tak tu u nás zákon to hovorí tiež. Len problém je kde? Problém bol vo výkone, čiže u obstarávateľa, v našom prípade ministerstva dopravy, resp. u NDS... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, už som uvažoval pri bode č. 90, že sa prihlásim do rozpravy, ale potom som si povedal, že mám väčšiu prax a skúsenosť zo samosprávy mesta, takže dúfam, že toto vystúpenie budete brať odbornejšie, ako to, keby som diskutoval k majetku VÚC.
V čase, keď sa pripravoval teraz platný zákon, som bol funkcionárom aj Združenia miest a obcí Slovenska a aj keď nebolo tak veľa času od fungovania samosprávy, ako je teraz, už vtedy bolo zrejmé, že niektoré samosprávy nakladajú dosť svojvoľne so svojím majetkom a nakladajú s ním nevýhodne a preto aj ZMOS inicioval takú úpravu zákona, aby sa takýmto aktivitám predišlo. Vyzeralo to dosť dlho dobre, až do toho samého finále, keď nakoniec som zistil, že bola tam jedna klauzulka, ktorú som už vtedy považoval za Pandorinu skrinku a to je ten záujem, o ktorom teraz hovoríme, že osobitný zreteľ, na základe ktorého môžu obce a mestá nakladať s majetkom.
Čiže vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností tu som si predstavoval, že to bude teda zlé riešenie a že na to samospráva bude doplácať. Ale pravdu povediac, ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ten inštitút bude tak vehementne zneužívať, ako to vidíme teraz. Naozaj teraz, nechcem tu ukazovať posledné zastupiteľstvá z niektorých miest, či aj VÚC, kde naozaj vo väčšine prípadov sa práve tento inštitút používa.
Takže z toho pohľadu, že by nebolo možné niečo k tomu navrhnúť, ktorý pán poslanec Hlina predkladá, vytknúť, to nemôžem povedať, ale určite zase vychádza z reality, ktorú je potrebné vyriešiť, v zásade dáva aj použiteľný návrh a nebude treba veľa na vylepšenie tak, aby mohol získať všeobecnú podporu. Takže chcem povedať, pán poslanec, že tento návrh podporím už aj z toho dôvodu, že reálne sa s týmto problémom potýkam a dokonca som pripravený, ak bude záujem, ho aj mierne vylepšiť, aby získal väčšiu podporu, ako teraz sa ukázalo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem sa vyjadriť k dvom, teda k prvému predrečníkovi, ktorý tam vystupoval, pán Kuffa. Väčšinou má pozitívne myšlienky a teraz ma prekvapil tým, že sa postavil k veci negatívne a už dopredu vidí, že niečo nemôže byť funkčné. Ak by sme si pozreli jednu reláciu v televízii, možno z roku 1989, možno z roku 1990, kde diskutovali Ján Čarnogurský, neskorší člen KDH, a Peter Weiss, neskorší člen SDĽ, tie názory boli antagonistické a zdalo sa, že sa tí dvaja nemôžu nikdy dohodnúť a nikdy nebudú spolupracovať. A v tom čase redaktor televízie, zdá sa mi, že v tom čase ešte mali takú odbornosť, aj nejakú predvídavosť, sa spýtal vtedy Petra Weissa, či si vie predstaviť niekedy v budúcnosti, že bude spolupracovať s Jánom Čarnogurským. Peter Weiss odpovedal, že nie. A redaktor mu na to odpovedal: "Pán Weiss, vy máte malú predstavivosť." Ako sa ukázalo neskôr, ten redaktor mal veľkú pravdu, o niekoľko rokov, nie veľa, Peter Weiss a Ján Čarnogurský spolupracovali v jednej vláde.
Tak aj tu chcem povedať kolegovi Kuffovi, že iba o tom môžeme hovoriť s určitosťou, čo už bolo a bolo odskúšané a prípadne sa aj neosvedčilo. Z toho návrhu, čo predkladá pán kolega Hlina, je zjavné, že chce riešiť problém, ktorý sa na Slovensku vyskytuje a navrhuje aj spôsob riešenia. Samozrejme, nemusí byť absolútne dokonalý a komplexný, ale v druhom kole alebo v druhom čítaní si viem predstaviť, že pán kolega by aj prijal určité podnety a návrhy, ktoré by jeho pôvodnú myšlienku aj vylepšili.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1254. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že kolega Zajac, ktorý tento zákon uviedol, uviedol ho dobre, zrozumiteľne a ja len chcem krátko zvýrazniť možno dve dôležité veci, ktoré táto novela, ak bude schválená, môže priniesť.
Po prvé, že umožní úradom, ktoré teraz majú na starosti udeľovanie pokút, pre tých ľudí, ktorí, ako tu kolegyňa Mezenská aj dobre pochopila, väčšinou z nepozornosti, zo zábudlivosti nepristavia vozidlo na kontrolu STK, resp. na emisnú kontrolu, takže po prijatí takéhoto zákona úrady budú môcť slušne upozorniť občanov, že na túto povinnosť zabudli.
A v druhom prípade navrhujeme aj, zatiaľ, zníženie pokút pre majiteľov vozidiel občanov nepodnikateľov. Samozrejme, ak by bolo pochopenie, tak sme pripravení ešte pri druhom čítaní uvažovať aj o tom, aby sa prípadne výška pokút zjednotila.
Prosím všetkých, teraz aj tu neprítomných, aby pri hlasovaní tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, už ako tu kolega Hlina naznačil, obsah navrhovaného, teda navrhovanej úpravy zákona nie je nejaký extrémne dôležitý, ale je tu. A vystupujem vlastne kvôli tomu, že aj táto novela len ukazuje, aký je dvojaký prístup v Národnej rade v týchto dňoch či týždňoch k návrhom zákonov.
Kolegovia poslanci Brixi a Raši tento návrh už predpokladali, že predložia v septembri. Predpokladám, že oni mohli vedieť, že ako dopadnú niektoré návrhy kolegov, ktorí sú z opozície, a že tieto návrhy boli vyradené z rokovania, tak oni iniciatívne svoj návrh stiahli ešte pred začatím rokovania Národnej rady. Takže je tu taký teda, hovorím, dvojaký prístup k zákonom, k návrhom ako takým.
A teraz k tomu obsahu. Pochopiteľne, v tejto chvíli ja ešte sa neviem vyjadriť celkom k argumentácii, ktorú predložil pán poslanec Brixi, že táto novela vlastne vzniká ako výsledok protestu prokurátora, pretože v zásade platí, že pre samosprávu na Slovensku je najvyšším zákonom zákon č. 369/1990. Ten platí všeobecne pre všetky samosprávy na Slovensku, aj pre mesto Bratislava, aj pre mesto Košice, ktoré majú ešte osobitné zákony. Takže zo zákona č. 369/1990 vyplýva, že obce a mestá môžu mať vlajky, znelky, erby a pečate. Čiže väčšina miest to má. Napríklad mesto Michalovce má ako jedna možno z malých aj znelku, ktorú používame pri slávnostných príležitostiach. Takže z môjho pohľadu všeobecne si myslím, že aj Košice ako mesto sa mohli oprieť o zákon č. 369 a na základe toho prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by upravovalo samozrejme používanie znakov, erbov a tak ďalej. Takže z toho pohľadu ešte si vypočujeme niektoré argumentácie, ktoré prednesú predkladatelia, a za určitých okolností sme pripravení v druhom kole predložiť aj pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, kolegyne, kolegovia reagujem na kolegu Beblavého, s ktorým máme spoločnú skúsenosť zo samosprávy. A v týchto otázkach dokážem, si myslím, riadne bez predsudkov aj s ním komunikovať.
Ale teraz tam naznačil jednu vec, ktorú vlastne, myslím si, nemôže povedať tak, že to tak je, pretože hovorí o tom, čo KDH robí. On v KDH nie je ani nebol. Čiže ani nemôže vedieť, ako to KDH myslí. V tomto prípade, si myslím, KDH to myslí riadne úprimne a férovo, tak ako to navrhlo. Poviem, o čo ide. KDH naznačuje že, my sme v samospráve, pravda je to tak, oproti predchádzajúcim rokom, desať rokov dozadu možno aj viacej, momentálne slabší. Snažíme sa byť lepší, aj teraz budeme kandidovať na primátorov, na starostov, poslancov a chceme ukázať, že to vieme robiť a že sme príspevkom, prínosom pre tú-ktorú obec či mesto, kde žijeme. Ale táto snaha je úprimná. Na to, že to nebolo niekedy v minulosti predložené, reflektujeme. A snažíme sa napraviť to hoci aj neskôr, ten princíp, ak my nemôžeme, tak ani vy nebudete môcť, ja som ho zažil teraz tu. Minister Žiga doniesol zákon, ktorý hovoril o tom, že definuje podmienky, ako predávať vodu do zahraničia. Keď sa voči tomu postavila opozícia, ale aj časť občanov aktivistov, tak ako sa to skončilo? Tak ako dnes, pán premiér prišiel s tým, že urobíme zmenu v ústave, aby sa voda nepredávala. Čiže ja tam vidím princíp, keď zdvihla sa vlna odporu, tak bude zmena ústavy, že sa voda nebude predávať. Takže v tomto smere, pán kolega, s vami nesúhlasím a myslím si, že, že skôr možno niekde inde sú tí, ktorí majú ten princíp. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem nadviazať na obidvoch predrečníkov, aj na pána kolegu, ktorý je mojím krajanom, pán Mičovský dobre pozná Zemplín. A tam už tradične v minulosti ľudia boli jednoduchí, ale úprimní a nesmierne pracovití, napriek tomu, že pri tej práci nezabúdali, že v nedeľu je potrebné sa stíšiť, upokojiť a odpočívať. Aj mnohí to robili tak, že jednoducho len odpočívali, niektorí išli do kostola, niektorí čítali knihy, kalendáre, jednoducho tú nedeľu využívali na to, aby v pondelok boli znovu silnejší.
Ale čo by som chcel z tých dvoch vystúpení podporiť, je to, aby sme riešili veci postupne, postupné kroky. Tu pán Mičovský naznačil, že kúpil kosačku, kde bolo napísané, že sa ňou v nedeľu nemá pracovať v Rakúsku. Tam nieže sa nesmie kosiť, tam sa nemôže ani frézovať v záhrade, nemôžu sa používať ani drviče a dokonca sa nesmú ani klepať koberce. Čiže zdanlivo je to úsmevná záležitosť, ale to len dokresľuje to, ako Rakúšania pochopili nedeľu. Ale najprv ju pochopili v tom zmysle, že ju povýšili na to, že to je zvláštny deň, osobitný deň, deň, keď naozaj človek sa má venovať sebe, rodine a nemá sa zapodievať ničím iným. Takže ak niekedy v budúcnosti sa chceme dožiť toho, aby aj na Slovensku pri niektorých predajoch, pri predajoch niektorých tovarov predávajúci, či výrobca pribalil upozornenie, že ním nesmie pracovať napríklad v nedeľu, tak k tomu sa môžeme dopracovať až potom, keď urobíme prvý krok. A či to bude prvý krok, tak ako naznačuje pán Brocka alebo pán kolega Mičovský, to sa uvidí. Ale v prvom rade je potrebné posunúť toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)