Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja som si dobre vypočul aj dôvodovú správu, aj kolegov, ktorí teda predkladajú tento návrh, aj tých, ktorí teraz sa vyslovili nesúhlasne. Jedno je isté, že predkladatelia v súkromí sú veriacimi ľuďmi, a je pravdepodobné až isté, že tento ich status sa premietol aj do tohoto návrhu. Ale to nie je nijako na škodu danej veci, pretože ide tu o zákon, ktorý nie je tak ako niektoré zákony, ktoré sú technické, kde sa dajú určiť normy, pravidlá, objemy a tak ďalej. Tu ide o filozofiu vlastne života. Aj tí, ktorí dnes vystupujú proti, sú pokračovateľmi rodov, ktoré tu žili pred tisíc rokmi, päťsto rokmi, sto rokmi. Skrátka, žili tu v Európe na území Slovenska a Európa sa vyvíjala takým smerom, že dlhé, hovorím, stáročia nedeľa bola dňom odpočinku. Tento návrh sa pokúša na Slovensku vrátiť tento trend naspäť, aby naozaj sme žili v tých intenciách, v akých sme niektorí ešte aj žili z tých, čo máme trošku viacej rokov. A historicky sa už ukázalo, že tento životný trend nie je na škodu, práve naopak, lebo naozaj, veľa vecí sa dá deťom kúpiť alebo aj rodine ako takej, materiálne a inak, ekonomicky, ale jedno, čo do budúcna tú rodinu vytvorí ako spoločné dielo, sú spoločne prežité chvíle pri rôznych udalostiach a iba spoločne. Ak to bude tak, že bude len časť rodiny doma, časť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, prihlásil som sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána kolegu Hlinu. Bolo vidno, že sa na to pripravil a naznačil tu niekoľko konštrukcií, ktoré by sa mohli stať a ktoré by určite v budúcnosti neboli pre Slovenskú republiku prospešné a mohli by to, tie prípady skončiť aj nejakými konzekvenciami, kde aj bez predaja vody by vlastne Slovenská republika mohla mať náklady, to na jednej strane.
Na druhej strane vnímam, že v takej zásadnej veci, ako je možný prenos, prevod vody, sa dokázali zmobilizovať občania. Určite si myslím aj ja, že neboli platení, nikto ich nenajal a jednoducho z takej občianskej obavy o to, že po iných komoditách by aj toto mohlo byť nejakým predmetom predaja, prevodu, prenosu, tak sa aktivizovali. Tu v Národnej rade vidím, že aj viacerí poslanci Národnej rady sa tiež spojili bez nejakých zištných, si myslím, záležitostí do procesu diskusie o tomto zákone tak, aby neprešiel ďalej. Vychádzam z toho, že - a zmenil názor aj pán predseda vlády, čo je veľmi dôležité -, a teda vychádzam z toho, že celý proces by sme mali ukončiť nejako zmysluplne a korektne. Ak je tu návrh, že táto vec by mohla skončiť aj novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky, tak potom som presvedčený, že tento proces prerokovania tohoto zákona by sme mali skončiť tak korektne, ako sa patrí na kultivovaných ľudí, hlavne pre § 17a tento zákon ďalej neposúvať, stiahnuť ho a naozaj vytvoriť nejaké seriózne predpoklady na to, aby sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, ktorí tu ešte zostali, ja som sa pred chvíľou prihlásil do faktickej poznámky, pretože nemal som dosť času na to, aby som sa pripravil do rozpravy, a očakával som, že tak budú konať aj iní kolegovia. Ale pred chvíľočkou sa prihlásil pán kolega Číž, ktorý diskutoval viac ako 10 minút. Z toho k predmetu veci sa vyjadril v piatich vetách. Aj z tých piatich viet som pochopil, že nemá prehľad, ako fungujú vodárenské spoločnosti na Slovensku. Zhodou okolností máme tu kolegu, ktorý je spravodajcom k tomuto zákonu, ktorý je vo vedení jednej vodárenskej spoločnosti. Nie je ani Francúz, ani Talian, je Slovák. A nemyslím si, že by ako člen vodárenskej spoločnosti konal opačne, ako je potreba pre občanov, ktorí bývajú vo Východoslovenskom kraji. Takže tým chcem len povedať toľko, že ste vystúpili nekompetentne, nemáte prehľad, ako fungujú vodárenské spoločnosti. Z nich niektoré, nie je ich veľa, možno dve na Slovensku, možno teda tri prenajali svoj majetok spoločnostiam, ktoré nie sú zo Slovenska. Ale potom ostatné a aj tie, ktoré prenajímajú majetok, sú vlastníkmi svojho majetku. Majú ho len predaný. Netvrdím, že je to dobré. Tu kolega, ktorý sa tým zaoberá, správne pochopil, že jeho predchodcovia to urobili zle. Tak majú urobiť aj ostatní. Ale vodárenské spoločnosti sú v majetku obcí a miest Slovenskej republiky a ich manažment je slovenský. Ďakujem za porozumenie.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa dnes prihlásil len s faktickou poznámkou, pretože som poslancom krátko, od včera, a nemal som dosť času sa pripraviť vážnejšie v rozprave. Ale nedá mi, aby som sa k takej vážnej veci nevyjadril vôbec.
Ešte predtým, ako som bol poslancom, som bol pracovníkom vodárenskej spoločnosti. Pracoval som na Investičnej výstavbe v Prešovskom a Košickom kraji. Čiže myslím si, že akú-takú skúsenosť s vodou mám. A ak sa pozrieme retrospektívne na tie všetky vystúpenia, ktoré tu dnes boli, niektoré boli odbornejšie, niektoré boli menej odbornejšie, niektoré boli emotívne, ale málokto sa venoval, a má to logiku, tým častiam novely, ktoré boli nie tak dávno ešte konzultované s mojimi kolegami, či už z vodárenskej spoločnosti alebo s SVP. Čiže išlo tam o limity, kvóty, poplatky a podobne. Čiže na tej odbornej báze tento zákon sa dá veľmi ľahko aj posúdiť a dokonca aj akceptovať.
Ale čo je na diskusiu, je z môjho pohľadu § 17a. Na ten neexistuje nejaký jednoduchý pohľad, nie je to malá násobilka, aby bol jasný výsledok. Čiže aj tí, ktorí si vedia predstaviť predaj vody do zahraničia, môžu mať na to názor taký, že s tým súhlasia. A nemôžeme im to nejako zásadne vyčítať, lebo nemáme sa o čo oprieť. Ale môžu byť aj takí, ktorí s tým nesúhlasia, počnúc tým, že tvrdia, že to je zlato, striebro a podobne, a aj tí, ktorí vedia, že ak zasiahnu do zvýšeného odberu vody, je niečo, čo v budúcnosti sa môže ukázať ako zle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)