Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Fakt je, že u nás vládne všeobecná apatia. Existujú skupiny občanov, ktoré svoju nespokojnosť vyjadrujú spôsobmi, aké majú doteraz možné. To znamená, len kričať, búchať. Nijaký iný spôsob prezentácie nemajú. Toto by bolo možnože také vyvrcholenie, mohlo byť vyvrcholenie ich činnosti.
Treba naozaj poukazovať aj na tendencie, ktoré sú v rámci Európskej únie. Keďže existuje rovnaká možnosť na Európskej únii, nevidím dôvod, prečo by niečo podobné nemohlo fungovať aj u nás, a zvlášť, keď vieme, že inštitút referenda je u nás prakticky úplne nefunkčný.
Je naozaj škoda nevyužiť takúto možnosť, aj keď sa možnože niektorým kolegom zdá čudná, možnože zvláštna, nevedia sa s tým stotožniť, ale naozaj je to téma, ktorá je hodná diskusie a v rámci tých rozpráv, ktoré sa tu už aj počas tohto pléna vedú o zapojení občianskeho sektoru, si myslím, že tá diskusia by mala prebiehať, prebehnúť. A takisto vás žiadam o podporu tohto návrhu.

Pán poslanec Hlina. Takže nevyužije svoju možnosť. S reakciou pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť zbytočne veľa, lebo už toho bolo povedaného dosť, aj politických rečí, myslím, že tu padli aj konkrétne návrhy, s ktorými niektorí môžeme súhlasiť, mnohí nie, každopádne je jasné, že téma nezamestnanosti prebieha naprieč celou spoločnosťou. Všetkých trápi a mám pocit, že tých, tie riešenia, ak sú, tak sa dostatočne rýchlo neuvádzajú do praxe. Už počas rokov 2000 alebo od roku 2010 sme videli, že existujú projekty, ktoré boli z určitých dôvodov, zväčša politických, zastavené. A ako keby, hm, ja neviem, chápem to, že ideologicky nechceli ste pokračovať v niečom, čo začala predchádzajúca vláda, ale to takisto vôbec nechcem riešiť.
Správa bola zadaná na spracovanie koncom zimy, by sa dalo povedať, odvtedy prešiel určitý čas, takže údaje sú určite novšie. Som rada, že teraz na poslednej vláde bol teda prijatý dokument vládou, ktorý obsahuje naozaj veľmi veľa opatrení, len sa bojím, že nie sú celkom správne zoradené alebo sprioritizované. Sú zoradené do kategórií A, B, C, z čoho, čo ma prekvapilo, že mnohé hospodárske opatrenia alebo teda opatrenia z ministerstva hospodárstva sú zaradené do kategórie C, čo je pre mňa dosť nepochopiteľné.
Len zostáva veriť, že tie opatrenia, ktoré ste si naplánovali, ktoré ste si určili, ktoré sú určite potrebné, a myslím, že s veľa z nich môžeme súhlasiť, nebudete čakať s ich zavedením až do roku 2014, tak ako pri mnohých plánujete, ale že naozaj sa nich už robí a budete robiť všetko preto, aby boli zavedené už v priebehu niekoľkých mesiacov, dúfam, že dní. Dokonca som zostala prekvapená, keďže na hodine otázok mi pán minister hospodárstva pán Malatinský, lebo akosi naňho mám taký najväčší, možno taký bôľ, že mám pocit, že je veľmi málo iniciatívny v tejto oblasti. Nehovoriac o ministerstve spravodlivosti, ktoré takisto, mám pocit, že veci nerieši dostatočne rýchlo.
Z toho mi..., dobre, nechám to tak.
Každopádne rada by som predniesla návrh na doplnenie uznesenia, ktoré sme mali prečítané, v ktorom, keďže situácia sa teraz zlepšila, a myslím, čo sa týka stavu nezamestnanosti, ťažko povedať, že či sa bude ďalej zlepšovať. Naozaj môže ísť o dočasné zvýšenie nezamestnanosti, ktoré súvisí s prácou, so sezónnou prácou. Vieme, že teraz nám končia maturanti, budú ďalší absolventi škôl pribúdať, takže ťažko povedať, či sa ten trend v znižovaní nezamestnanosti naozaj udrží. Ale tak ako povedal včera kolega, myslím, že Igor Matovič, že jedna desatina percenta je naozaj veľmi málo na to, aby sme sa uspokojili s tým, ako opatrenia sú zavádzané, to by bol veľmi nízky cieľ. Preto chcem poprosiť aj o podporu uznesenia, ktoré dávam v duchu, že chceme požiadať pána ministra, aby nám takéto správy, možnože už nemusia byť tie analytické časti takto dôsledne vypracované, ale naozaj možno len o spôsobe zavádzaných opatrení, o spôsobe, a teda účinnosti zavádzaných opatrení uvádzaných v správach.
Takže prejdem k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a opatreniach na jej zlepšenie.
Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny:
1. aby každé tri mesiace do času, kým neklesne nezamestnanosť v Slovenskej republike pod priemer nezamestnanosti v krajinách Európskej únie, informoval Národnú radu Slovenskej republiky o opatreniach, ktoré robí vláda Slovenskej republiky v oblasti zlepšenia situácie na trhu práce,
2. na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložil správu o využívaní aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré má vláda Slovenskej republiky k dispozícii po schválených legislatívnych zmenách, a ako tieto zmenili situáciu v oblasti zamestnanosti.
Prosím vás o podporu tohto uznesenia, aj keď, bojím sa, že opäť bude prijímané len politicky. Je to naozaj s dobrou vierou v to, že pomôže to aj mnohým poslancom, ktorí možnože nie aktívne pristupujú k tejto téme, ale myslím si, že poslanec má právo byť informovaný priamo z úst ministra o tak dôležitej téme, ktorá naozaj prechádza naprieč celou spoločnosťou.
Ďakujem pekne a teda ešte jedno povzbudenie alebo žiadosť na pána ministra, aby naozaj, čo sa jeho opatrení týka, aby neváhal ani minútu a aby robil na tom tak rýchlo, ako môže, aby povzbudzoval aj ostatných ministrov, nech zavádzajú opatrenia aspoň tak, ako na vašom ministerstve. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Teraz prosím o slovo pána poslanca Hlinu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, takže už neviem ani ktorá v poradí, ale zdá sa, že záverom, posledná v poradí, ale ešte stále máte možnosť vy, pán spravodajca, vystúpiť.
Chcela by som sa aj ja vyjadriť opäť k Trestnému zákonu, ktorý sme tu mali rozobratý zo všetkých možných strán. Ja sama identifikujem štyri väčšie problémy, ktoré dosť v skratke prejdem.
Na úvod opäť spomeniem, že som sa pred časom stretla s pánom ministrom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pani podpredsedníčka, dámy a páni, poprosím vás. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
... a témou našich rozhovorov boli pripomienky aj k vládnym návrhom a zároveň už tá nešťastná smernica, ku ktorej sa vlastne vraciam pri každom zákone pána ministra spravodlivosti.
Chcem v prvom rade povedať, že všetky poznámky a pripomienky, ktoré máme, nevznikli len tak, alebo že sme si povedali, že by sme to mohli takto poriešiť, ale dostali sme pripomienky a podnety od občanov, ale hlavne odborníkov, ktorí sa témam, o ktorých budem hovoriť, intenzívne venujú. Usilujú sa určite o spravodlivé a aspoň relatívne uspokojivé riešenie. Veď vieme, že nikdy sa všetko nedá postrehnúť, ale sme tu preto, aby sme možno to, čo je navrhnuté, mali šancu aj vylepšiť.
Pripomienky a diskusia k navrhovanej novele Trestného zákona boli tiež témou môjho stretnutia s pánom ministrom. Zamerala som sa pritom na dve otázky a to: v novele sa navrhuje doplnenie tzv. osobitného motívu spáchania trestného činu v § 140 písm. f) o slová "z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu". S týmto sme sa celkom nevedeli uspokojiť, tak ako naši mnohí kolegovia. Už kolega Pollák predkladal pozmeňujúci návrh, ktorý sa snažil ako osobitný motív uviesť jednu všeobecnejšiu skupinu, že ten osobitný motív by bol zameraný všeobecne na každú sociálnu skupinu.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý k tomuto bodu novely dávame, zasa má za úlohu alebo chce taxatívnejšie alebo presnejšie vymedziť osobitný motív. Znenie, ktoré navrhuje ministerstvo, je podľa nášho názoru nesystémové, pretože reflektuje iba požiadavku jedinej sociálnej skupiny, a pritom neberie do úvahy uznané a všeobecne platné definície, ktoré vyzdvihujú, že obeťou násilia z nenávisti je osoba, ktorá bola napadnutá pre svoju nezameniteľnú osobnú charakteristiku, napríklad farba pleti, národnosť, viera, sexuálna orientácia, príslušnosť ku kultúre. Obeť násilia z nenávisti môže byť príslušník minority aj majority, akokoľvek predstavitelia menšín prevažujú. Obeť násilia z nenávisti je vo väčšine prípadov útočníkovi neznáma. Predstavuje pre neho iba symbol zástupcu práve tejto sociálnej skupiny. A trestná činnosť z nenávisti je trestná činnosť, ktorej hlavným motívom je predsudok k niektorej skupine osôb.
Pripúšťam, že môže byť problém taxatívne vymenovať v zákone všetky skupiny, ktoré by mohli takúto nenávisť a z nej prameniacu trestnú činnosť vyvolávať. Zároveň sa však nazdávam, že všetky trestné činy z nenávisti sú rovnako závažné a nemožno prikladať dôležitosť iba niektorým dôvodom - v tomto prípade teda iba nenávisti pre sexuálnu orientáciu - a takto obmedziť možnosť stíhania a zviditeľňovania iných trestných činov z nenávisti.
Ministerstvo spravodlivosti pre znenie vládneho návrhu argumentuje Radou Európy a Koncepciou boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014, schválenej uznesením vlády v roku 2011. Obidva argumenty však považujem za nesprávne, pretože prvý paradox vyplýva z toho, že vládny návrh sa údajne opiera o dokument Rady Európy, ale popritom viem, že dokument Rady Európy pre nás nie je žiadnym záväzným dokumentom, má odporúčací charakter, ale mnohé iné dokumenty alebo dohovory, ktoré by mali u nás platiť, sú ignorované. Pritom sa uvádza správa agentúry FRA. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v niekoľkých prípadoch, že krajiny musia jasne uvádzať motiváciu rasistických trestných činov alebo trestných činov spáchaných pre náboženské presvedčenie obete. Prehliadnutím motivácie na základe predsudkov, ktorá stojí za trestným činom, predstavuje porušenie čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
A druhý paradox je, že samotná Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2011 až ´14 doslova uvádza: "O trestnom čine z nenávisti možno teda hovoriť vtedy, ak je spáchaný trestný čin namierený voči jednotlivcovi alebo jeho majetku z dôvodu jeho veku, farby pleti, pohlavia, rasy, národnosti, vierovyznania, sexuálnej orientácie alebo telesného postihnutia a podobne."
Pojem trestný čin z nenávisti je pojmom novým a svojím širokým znením sa snaží pokryť rôzne trestné činy, ktoré doteraz neboli zakotvené v trestných zákonoch európskych štátov. Ide o trestné činy, ktoré sú motivované nenávisťou k druhému človeku alebo skupine osôb.
Doteraz boli známe a časté dôvody útokov iná farba pleti, príslušnosť k inej národnostnej menšine alebo etnickej skupine či k inému vierovyznaniu, s rozvojom spoločnosti však pribúdajú aj nové dôvody nenávisti u ľudí neschopných prijať iný názor. Medzi ne patrí napríklad aj odlišné politické vnímanie, pohlavie, vek, sexuálna orientácia a iné. Teda ako motívy násilia z nenávisti popri sexuálnej orientácii napríklad práve aj vierovyznanie, čo pán minister a pracovníci ministerstva spravodlivosti kategoricky odmietali ako návrhy neodborné a nekompetentné. (Ruch v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pani podpredsedníčka, prepáčte. Dámy a páni, ja vás poprosím, ak nemáte záujem o rozpravu, radšej odíďte zo sály. Prepáčte, pani podpredsedníčka.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pritom konkrétne znenie, zadanie koncepcie boja proti extrémizmu je nasledovné: pripraviť návrh novely Trestného zákona, čo sa deje, zameraný na prísnejší postih páchateľov trestných činov extrémizmu, doplnenie skutkových podstát trestných činov o trestné činy z nenávisti pre rozdielnosť pohlavia, príslušnosti k odlišnej kultúrnej a sociálnej skupine. Aj to je dôvod, pre ktorý som sa rozhodla so svojimi kolegami podať pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005. Teraz by som si ho dovolila predniesť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Miroslava Kadúca, Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v bode 22 v § 140 písm. f) znie:
"f) z nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine, a to z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery alebo náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, manželského stavu a rodinného stavu, príslušnosti k národnosti, národnostnej menšine alebo etnickej skupine, majetku, rodu, veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, genetických vlastností alebo iného postavenia, alebo".
Odôvodnenie: Tento pozmeňujúci návrh vychádza z presvedčenia, že osobitný motív podľa § 140 písm. f) Trestného zákona by mal zahŕňať všetky trestné činy motivované nenávisťou či predsudkami k určitej sociálnej skupine. Každá je charakterizovaná určitými znakmi, ktoré sú v platnej právnej úprave vymenované napríklad v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, antidiskriminačný zákon, a v čl. 21 Charty základných práv Európskej únie, Únie. V súčasnosti platné ustanovenie, ako aj navrhované doplnenie § 140 písm. f) Trestného zákona je podľa nášho názoru nesystémovým riešením, nakoľko neobsahuje všetky možné dôvody nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine, len národnostnú, etnickú alebo rasovú nenávisť, nenávisť z dôvodu farby pleti a podľa vládneho návrhu zákona aj nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Existujú však viaceré dôvody takejto nenávisti. Napríklad nenávisť k sociálnej skupine charakterizovanej politickým či iným zmýšľaním, náboženským vyznaním, pôvodom, zdravotným postihnutím, majetkom, rodom, vekom, sociálnym postavením alebo iným postavením. Preto navrhujeme úpravu osobitného motívu nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine s taxatívnym vymenovaním dôvodov vychádzajúcich z vyššie uvedených predpisov.
Toľko k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý podávame. Viem, že je podaných viac pozmeňujúcich návrhov práve k tomuto bodu 22. A pán minister aj keď nám celkom jasne naznačil, že v tejto chvíli nie je veľká vôľa, ale čo ma zarazilo, tak dôvod prečo nie je veľká vôľa zaoberať sa zmenou tohto novelizačného bodu, je to iba z politických dôvodov, nenastala spoločenská objednávka. Takže spoločenská objednávka je na diskriminovanie a vytiahnutie iba jednej skupiny trestných činov s osobitným motívom, čo je pre mňa nepochopiteľné. Takže toto bola prvá kapitola, alebo prvý problém, ktorý som identifikovala v Trestnom zákone.
Teraz sa dostávam k problému, ktorý vnímam ako obzvlášť bolestný a týka sa vlastne hlavného dôvodu zmeny alebo novelizácie Trestného zákona a týka sa transpozície dvoch smerníc, ktoré boli skutočne hlavným dôvodom na vznik novely. V prvom rade musím opakovať, že je už viac ako zjavné, že novelizácia platných zákonov, v tomto prípade Trestného zákona, nie je dostatočným nástrojom na odstraňovanie alebo aspoň zmiernenie následkov násilných trestných činov takých hrôzostrašných, ako je obchodovanie s ľudskými bytosťami a zneužívanie detí. Aj keď má úmysel, tým, že neprebehla dostatočná transpozícia smerníc, tak sa to nepodarilo.
Veľmi ma mrzí, že predkladateľ novely neakceptoval ani pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré práve poukazovali na to, že viaceré ustanovenia predloženej novely nespĺňajú požiadavku transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady. Sama som tiež pánovi ministrovi predostrela námietky, ktoré pochádzajú od odborníkov, ktorí dlhodobo s danou problematikou pracujú. Vo svojom profesionálnom živote sa stretli so stovkami zneužívaných detí, ktoré prišli o svoje detstvo. Títo odborníci odhadujú počet týraných a zneužívaných detí na Slovensku až na 24-tisíc, čo je hrozivé číslo. Nie sú zriedkavé prípady, že detské obete týrania a zneužívania prídu za nepredstaviteľne strašných okolností dokonca o život. Potom sa plnia stránky novín a všetci zalamujeme rukami, hľadáme vinníkov, hneváme sa, že všetko sa medializuje, ale teraz sme mali možnosť predísť konaniu, ako to myslíme, ukázať, ako to skutočne myslíme s pomocou aj v tejto oblasti.
Európske smernice nás vyzývajú k tomu, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá má poznatky alebo dôvodné podozrenie, že sa páchajú trestné činy súvisiace so sexuálnym zneužívaním, vykorisťovaním, detskou pornografiou a tak ďalej, tieto skutočnosti oznámila príslušným orgánom a tiež, aby pravidlá zachovávania dôvernosti a tak ďalej neznemožňovali osobám vykonávajúcim určité povolanie oznámiť príslušným orgánom, že dieťa je obeťou niektorého z trestných činov uvedených v čl. 3 až 7. Vaša nová novela toto ignoruje a pán minister hovorí, že zvyšovanie trestných sadzieb nie je cestou k zamedzeniu takejto činnosti, s tým sa však že vieme všetci stotožniť. Problém je totiž v tom, že trestnosť neoznámenia takýchto skutkov je u nás definovaná trestnou sadzbou nad 10 rokov, ale pri týraní detí je trestná sadzba 3 až 8 rokov. Smernice, smernica Európskeho parlamentu a Rady však neuvádza nijaké obmedzenia trestnými sadzbami. Takže myslela som si, že túto anomáliu, ktorá by mohla pomôcť možno pár prípadom, sme mohli odstrániť, ale už nebol dostatočný priestor, možno ani celkom ochota alebo možnože v následných krokoch.
Nemali by sme sa radšej zamýšľať nad tým, ako to urobiť, a nie prečo sa to nedá? Tak ako to okrem iného vyžaduje aj politické usmernenie Rady Európy pre integrované národné stratégie na ochranu detí pred násilím a predovšetkým, ako by nám to malo diktovať naše svedomie. Pokusy dosiahnuť v Trestnom zákone, ktoré by mohli aspoň čiastočne napomôcť obetiam násilia, zneužívania a kriminality v ich zložitom postavení, ma opätovne presvedčili o tom, že je to síce dôležitá cesta, ale nemôže byť izolovaná. Zmena Trestného zákona by skôr mala nadväzovať na zásadnejšie zmeny systému. V súčasnosti je totiž o systéme ťažko hovoriť, keďže každý rezort má svoje predstavy a rovnako si aj napĺňa tie predstavy po svojom. Napĺňa si svoje predstavy, vytvára si svoje pravidlá a svoje postupy. Namiesto toho, aby sa vzájomne informovali, vzájomne spolupracovali, niekedy dochádza k protichodným riešeniam až k rivalite. A konkrétne v Trestnom zákone? Ako to vychádza z terajšieho stavu, benevolencia vtedy, keď sa ešte dá predísť tragédii detí. Toto bol teda taký malý exkurz v druhej oblasti, ktorú považujem za veľmi dôležitú a teda nedoriešenú alebo nie celkom dostatočne riešenú.
Na druhej strane tu vnímame ďalší problém, a to je neuveriteľná prísnosť voči zdravotníckym profesiám, ako ju predstavuje bezprecedentný pozmeňovací návrh, ktorý prešiel vo výbore. Mám pocit, že dochádza k nerovnakému metru, na jednej strane to, čo môžeme, to, čo máme, to, čo nám určuje Európsky parlament alebo Rada, to si nezoberieme, ale kriminalizovať zdravotníckych pracovníkov, ktorí zachraňujú naše životy pod rúškom toho, aby sa nediali veci, ktoré sme tu mali v roku 2011, sa mi zdá naozaj ako nerovnaké nastavenie pravidiel. Z jednej strane pritvrdzujeme pri zdravotných pracovníkoch, na druhej strane zbytočne nechávame plynúť čas zlepšenia na iných miestach, to sa týka hlavne, hlavne detí.
Nesúhlasím s takýmito zmenami, nesúhlas s takýmito zmenami vyjadrili takmer všetky odborové organizácie zdravotníckych pracovníkov na Slovensku a podporu slovenským zdravotníkom vyjadrili aj mnohé európske zdravotnícke organizácie vrátane najväčšej organizácie lekárskych odborárov v Európe v liste premiérovi, predsedovi parlamentu a ministerke zdravotníctva. Myslím, že takisto o tejto téme sme tu už dnes dosť počuli. Federácia nesúhlasí s tým, aby sa vyhlasoval stav núdze v niektorých z členských štátov Únie v čase mieru. Stav núdze nemôže byť dôvodom pre určité opatrenia uložené iba pre zdravotníckych pracovníkov, ale mal by sa týkať všetkých bez ohľadu na profesiu, uvádza sa v liste. Pevne verím, že tieto postoje zavážia, zavážia aj pri hlasovaní vládnych poslancov o bodoch spoločnej správy.
A na záver posledná oblasť, ktorej sa dotknem, je drogová problematika, ktorej sa veľmi špeciálne nevenujem, ale ako matka sa určite hlásim k tomu, že nemám chuť, aby sa potulovali drobní díleri s tým, že majú pri sebe, ja neviem 10 dávok. Vieme všetci o tom, že ja neviem pol roka sa viedlo nejaké konanie, získali sa dôkazy o tom, že sa tak deje, ale z istých dôvodov, pretože bude väčšia benevolencia alebo budú jemnejšie nastavené pravidlá, sa po trištvrte roku vyšetrovania vrátia títo malí díleri, ktorí sa možno vydávajú naozaj len za drobných užívateľov, späť. Toto by nebola dobrá správa pre mňa ako matku a určite verím, že ani pre nikoho z nás tuná v pléne.
Veľmi zaujímavá bola prezentácia poslanca Hlinu. Naozaj, až vtedy som si uvedomila, možnože tým, že to tak často opakoval, možnože sa to stane takou mantrou tuná v parlamente a začnú to používať viacerí poslanci, ale naozaj z toho mi zostalo, že by sme si mali poriadne prečítať ten zákon a nie tak, ako pani kolegyňa povedala, že každý si ho môže prečítať a vyložiť ináč. Myslím si, že to by bolo dosť scestné. Práveže sme tu na to, aby boli stanovené, toto mi aj pán minister na stretnutí hovoril, že všetko musí byť taxatívne presne stanovené, aby bolo jasno, kto, alebo aby, (Reakcia ministra.) áno, za čo zodpovedá. Ďakujem, pán minister.
Na záver teda poviem, registrujem štyri veľké, dôležité oblasti v tomto zákone, ktoré sú buď nie celkom vhodne spracované, dokonca by som povedala zle spracované, až nebezpečne spracované. Preto určite nedokážem podporiť novelu v takomto stave, na druhej strane prijímam také povzbudenie pána ministra, že témy, o ktorých sme hovorili, nehodí do koša, ale bude s nimi ďalej pracovať, bude uvažovať, akým spôsobom by sa dalo možno naozaj zlepšiť, zlepšiť nerovnaký meter, ktorý vidím v jednotlivých ustanoveniach zákona.
A končím, samozrejme, smernicou Európskej únie, ktorú máme nutnosť implementovať do roku 2015 a budem sa skutočne tešiť, že nám príde pozvanie na spoluprácu, na vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá bude uvažovať o tom, akým spôsobom sa smernica bude implementovať. Ono je to téma obete trestných činov, je možnože zanedbateľná téma, ale pripomeniem, máme vytvorený veľmi dobrý právny ochranný systém pre páchateľov. S nimi sa, mám pocit, nakladá niekedy možno lepšie ako s tými obeťami. Je mi to ľúto, že to takto musím povedať, ale takto to tie obete pociťujú. Obeťou sa môže stať každý jeden z nás. Nevieme, čo sa nám, ak sa nám to doteraz nestalo, môže sa nám to stať už dnes večer, môže sa nám to stať zajtra. Ročne je okolo stotisíc násilných trestných činov. Hovorí sa, že okrem toho človeka, ktorý je priamo postihnutý, je zároveň postihnutý, sú zároveň postihnutí s tým jedným človekom ďalší traja členovia rodiny alebo blízki. To znamená, že máme armádu štyristotisíc ľudí, pre ktorých nie je vytvorený systém pomoci. Takže opäť sa prihováram, aby ministerstvo venovalo dostatočnú pozornosť práve aj implementácii tejto smernice.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som rovnako podporila návrh, ktorého som spolupredkladateľka, napriek tomu, že pán minister na stretnutí jasne povedal, že išlo o politickú vôľu alebo, že sa naozaj zamerali práve na túto jednu skupinu. Zostala som dosť prekvapená, pretože aj materiál, stratégia, ktorá platí aj pre túto vládu, bola schválená v roku 2011. Vymenúva presne viac motívov. Sú tam zadefinované motívy, ktoré naozaj podľa mňa dosť široko a komplexne zahŕňajú všetky typy osobitných motívov, ku ktorým sa zaviazala naša republika, že ich prijme za svoje. Takže bolo to pre mňa prekvapením a chcem povedať, že naozaj nemali by sme hovoriť rozdielne, že nenávisť pre to, že som inak sexuálne orientovaný, je osobitným motívom na rozdiel od toho, že som zdravotne postihnutý.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nadviažem tam, kde skončil môj predrečník Gábor Gál. Naozaj tomuto zákonu v podstate nie je čo vytknúť, pretože je to veľmi zaujímavá, ľúbivá téma a určite aj zmysluplná. Už v prvom čítaní som sa vyjadrila k tomuto zákonu, ocenila som pritom, že návrh jednoznačne ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania budú mať dva navzájom nepodmienené právne nároky, je to vlastne také nóvum u nás, že konečne začneme odškodňovať aj za morálnu ujmu, za morálnu škodu. To je skutočne tá pozitívna stránka návrhu. Zároveň aj v predchádzajúcom vystúpení som upozorňovala na to, že v skutočnosti sa to bude týkať len veľmi malého počtu osôb, ak vôbec. V tom prvom príspevku som hovorila, že za minulý rok bolo podaných 87 žiadostí, z toho bolo prijatých, alebo získali nárok na odškodnenie 60 prípadov, keďže aj doteraz tieto trestné činy boli v praxi odškodňovania ministerstvom spravodlivosti v zanedbateľnom počte. Uvedenie tohto inštitútu do súčasnej podoby zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi možno skôr považovať za prechodné riešenie a za uvedenie pojmu morálna škoda do našej trestnej legislatívy a dúfajme, že aj do praxe.
Už tuná pán Gábor hovoril o tom, ako sa v skutočnosti tento zákon bude dať uplatňovať, aj vlastne v závere vo faktických poznámkach hovorili o tom, že či je dôvodová správa naozaj to, podľa čoho by sme sa mali riadiť. Ale dôležité je povedať, že mne vadí, že ide opäť o úzku skupinu, ktorej sa to týka. Z trestných činov sme vybrali niekoľko trestných činov, ktoré sme do zákona vsunuli a ostatní, ktorí sa takisto cítia poškodení, je ich veľa na základe iných trestných činov, do tohto okruhu nespadajú. Čo je pre mňa teda ešte viac smutnejšie.
Zároveň upozorňujem, že takto upravený inštitút odškodňovania v žiadnom prípade nenapĺňa požiadavky vyplývajúce z predpisov vyššej právnej sily - hovorím o európskej legislatíve o medzinárodných dohovoroch - a predovšetkým nezabezpečuje to, že poškodené osoby budú vedieť o tom, ako majú svoje právo na odškodnenie uplatniť.
Druhá a ešte vážnejšia výhrada spočíva v tom, že odškodnenie by malo byť prístupné obetiam násilných trestných činov neobmedzených len na vymenované trestné činy. Pri našom nedávnom osobnom stretnutí pán minister spomenul vládny návrh zákona o odškodňovaní ako pozitívny počin. Nie je to však uspokojivé a nereflektuje viaceré požiadavky smerníc Európskeho parlamentu a Rady, ale predovšetkým nenapĺňa oprávnené nároky obetí na kompenzáciu ich ujmy materiálnej, fyzickej a morálnej. Z tohto dôvodu, ktoré by sa nám dali možnože naozaj zjednodušene, jednoducho charakterizovať, že je to lepšie ako nič, určite podporíme túto novelu, ale opäť pripomínam, že na základe európskej legislatívy by sme sa mali zamerať na všetky skupiny, ktoré sú postihnuté, ktoré by mohli byť, ktoré by mohli na základe tohto zákona žiadať o morálnu ujmu. Je to určite širšia skupina ako len, len trestné činy sexuálneho zneužívania.
Ja by som sa možnože ešte v krátkosti vrátila k tomu, k vymožiteľnosti, k vymožiteľnosti tohto práva. Dôležité je povedať, že v našej legislatíve akoby neexistuje miestnosť, miesto pre ustanovenie kvalifikovanej pomoci. Toto je jeden veľký problém, ktorý u nás v našej legislatíve nie je doriešený. Nie je doriešený, nieže čiastočne, ale takmer vôbec. Ak sa stane niekto obeťou, nevie, kto by mu mohol pomôcť. Všetky informácie, ktoré dostáva od relevantných, ja neviem, od policajtov, od ľudí, s ktorými prichádza do styku, im nie sú vôbec nápomocní, aspoň takto, takto sa obete vyjadrujú, takto to vnímajú aj organizácie, ktoré sa týmto problémom zaoberajú.
Takže ja by som prosila, že vzhľadom k tomu, že do roku 2015 musíme prijať aj európsku smernicu, alebo implementovať smernicu, ktorá sa týka odškodňovania obetí trestných činov, aby sme sa zamerali práve aj na vytvorenie celých postupov, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. Dôležité je, aby sme pripravili podmienky pre zmysluplnú pomoc obetiam. Pre zmenu dominancie justičného systému od sústredenia sa na trestanie páchateľov na nápravu krívd a škôd obetí. Pre páchateľov máme vypracovaný celý systém pomoci, obete sú v tomto akoby bokom. Takže verím, že budú prijaté aj následné opatrenia, ktoré pomôžu vytvoriť celý systém pomoci obetiam násilia.
A opäť by som ešte pripomenula, že doteraz nie je jasné, aké ministerstvo, aké stanovisko zaujíma ministerstvo pri implementácii smernice, ktorá bola prijatá v novembri 2012 a týka sa práve odškodnenia, odškodňovania obetí trestných činov. Mám za to, aj by som veľmi pána ministra prosila, aby naozaj skupiny, ktoré sa tomuto venovali, aby boli nápomocné pri riešení v tom zmysle, že ak je možné prijať komplexné riešenie, nech sa prijme. Veľmi sa prihováram za to, aby bol, tak ako v Českej republike, prijatý samostatný zákon o odškodnení obetí trestných činov. Uľahčilo by to prácu nielen, nielen polícii alebo proste všetkým, ktorí naozaj o túto tému javia záujem a chcú pomáhať.
Ďakujem pekne.

Iba v krátkosti by som zareagovala na obidva príspevky, ktoré odzneli v rozprave.
K Martinovi Poliačikovi. Viem, že si to tu otvoril, viem, čo si chcel povedať. Odpoveď sám poznáš, takže nebudem sa k tomu tunak nejako širšie rozširovať.
A čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré podala Janka Žitňanská, som veľmi rada, že si ich naozaj podala. A rovnako vieš, že sú vlastne v tejto chvíli ťažko priechodné. Určite, keď sme viedli debaty na ministerstve, aj za minulej vlády, aj teraz, vždy to bolo súčasťou otázok, ktoré by sme teoreticky mohli otvárať a ktoré by sa mohli riešiť. Bohužiaľ, akože ani za predchádzajúcej vlády, ani teraz nebola ústretovosť v tomto smere. Ale pripájam sa k tomu, čo si povedala, že naozaj vek, kedy sú občania aktívni, sa stále predlžuje a poznáme niekoľko osôb z blízkeho obdobia, ktoré sú príliš aktívne a doplácajú práve na to, že kompenzácie, ktoré sú síce v tomto prípade nenárokovateľné, nemajú ani možnosť požiadať o ne. Jedna vec je mať možnosť, žiadať o ne, druhá vec dostať ich.
Takže ak vás môžem poprosiť z tohto miesta, budeme veľmi radi, ak by ste podporili aj pozmeňovacie návrhy kolegyne Žitňanskej.
Ďakujem vám za podporu tohto návrhu.