Ďakujem pekne za slovo. Tak vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som veľmi rada, že môžem vystúpiť k zákonu, ktorý patrí pre mňa osobne k jedným práve z očakávaných návrhov tejto vlády.
Zákon považujem za mimoriadne dôležitý z dvoch dôvodov. Aktívne politiky trhu práce sú jedným z najefektívnejších nástrojov boja proti nezamestnanosti, ktoré, žiaľ, doteraz na Slovensku nefungovali najlepším...
Ďakujem pekne za slovo. Tak vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som veľmi rada, že môžem vystúpiť k zákonu, ktorý patrí pre mňa osobne k jedným práve z očakávaných návrhov tejto vlády.
Zákon považujem za mimoriadne dôležitý z dvoch dôvodov. Aktívne politiky trhu práce sú jedným z najefektívnejších nástrojov boja proti nezamestnanosti, ktoré, žiaľ, doteraz na Slovensku nefungovali najlepším spôsobom a zároveň sa k moci dostala vláda, ktorá deklarovala silnú podporu takýmto opatreniam. Na rok 2013 na politiku zamestnanosti vyčlenila teraz v novom rozpočte 264 miliónov eur, to je o 120 miliónov eur viac ako v minulom roku. Z toho vieme, že 70 miliónov z fondov Európskej únie na zamestnávanie mladých. Sú to peniaze Európskej únie, peniaze z programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Slovensko v týchto dňoch zaznamenáva historicky najvyššiu mieru nezamestnanosti. Vláda má povinnosť a jasný mandát na to, aby problém riešila a nie, aby sa odvolávala na to, že situácia je podobná v celej Európe. Všetci rozumieme, že kríza, no práve nie, že je kríza, no práve neefektívnosť v službách zamestnanosti nemôže slúžiť ako výhovorka, ale naopak, je mementom a má byť mementom schopnosti či neschopnosti vlády. Porovnania so susednými krajinami, ako Rakúsko či Nemecko, hovoria jasne. Dobrý systém aktívnych politík môže radikálne zmierniť dopad ekonomických cyklov. Približuje nás táto novela bližšie k tomuto ideálnemu stavu? Obávam sa, že, žiaľ, nie. Pred tým, než sa budem venovať problémom zákona v súvislosti s trhom práce ako takým, dovoľte zopár poznámok k téme, ktorej sa venujem.
Tento zákon nie je len o vytvorení čo najviac nových pracovných miest a boji s krízou, je to aj nástroj, ako aktívne pomôcť občanom, ktorí kvôli zdravotnému znevýhodneniu majú bez pomoci problém zapojiť sa do pracovného pomeru a procesu. Mimoriadne ma prekvapilo, že vláda, ktorá hovorí o sociálnych istotách, tak výrazne sťaží pracovný život ľuďom, ktorí pozitívnu podporu potrebujú snáď najviac. Hlavný racionalizačný a konsolidačný dôvod nevyváži dramatické obmedzenie možností zamestnávania, sebarealizácie, ale aj spoločenské využitie tvorivého potenciálu zdravotne postihnutých ľudí, ak niekto napríklad nemá obe nohy, má nepochybne sťaženejší prístup do zamestnania, ale zároveň môže byť aj jedinečným odborníkom a vysoko kvalifikovaným profesionálom.
Navrhovaná novela natoľko komplikuje možnosť vytvorenia a udržania chráneného pracovného miesta a prijatia znevýhodneného uchádzača, že doplatiť môžu na to obidve strany. Zdravotne postihnutí, ktorým uprieme ich ľudské právo sebarealizácie a uplatnenia zmysluplnej činnosti, ale i štát, ktorý šmahom zavrhne pre celú spoločnosť prínos i cenných ľudí a možno aj neopakovateľných talentov. Niektoré navrhované opatrenia, napríklad nutnosť zapisovania sa do evidencie úradov práce nutne zvýši náročnosť a zaťaží kapacity úradov práce, ktorým sa už aj tak dnes vyčíta, že byrokratická náročnosť nedovoľuje logické a prirodzené poslanie sprostredkovávania zamestnania.
Ďalšie konkrétne výhrady a prekážky, zmena doteraz obligatórneho poskytovania príspevkov, predovšetkým príspevky na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov a príspevok zdravotne znevýhodnenému uchádzačovi na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ako obligatórne návrh ponecháva iba tie príspevky, ktoré prispievajú k podpore regionálnej mobility. Potláčajú sa princípy individuálnej aktivity, motivácie a ľudských práv a otvára sa tak priestor pre svojvôľu a korupciu.
Ďalšia prekážka. Nutnosť byť zapísaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeden mesiac pre zdravotne ťažko postihnutých, respektíve tri mesiace, je nielen demotivačná, ale často i nelogická. Zaťažuje úrad, personálne, organizačne i finančne, ale predovšetkým nesmierne komplikuje situáciu zamestnávateľov i zamestnancov. Ak napríklad zamestnaný pracovník ťažko zdravotne postihnutý pracuje v chránenej dielni a z akýchkoľvek dôvodov chce zmeniť alebo po vzájomnej dohode so zamestnávateľom chce zmeniť svoje pracovisko, musí sa, aj keď je vopred dohodnutý, že nastúpi u iného zamestnávateľa, musí na mesiac prerušiť svoju pracovnú činnosť a minimálne mesiac byť zapísaný na úrade práce. V bežnom pracovnom prostredí môže pracovník zmeniť zamestnávateľa aj zo dňa na deň a bez intervencie a záťaže úradov.
Návrh úplne ruší príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Chvíľku sme sa pred začatím rokovania bavili aj s pánom ministrom na túto tému, ako dôvod je uvedená vysoká nákladnosť a riešenie dobrovoľníctva v inom predpise, teda v zákone o dobrovoľníctve. Hodnotím to veľmi negatívne, rovnako aj vypustenie príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Jednalo sa o jedno z najčastejšie využívaných aktivačných opatrení, ktoré okrem iného aj reálne suplovali robotu, ktorá na komerčnej báze nedokázala fungovať. Pre mimoriadne preťažené neziskové organizácie toto opatrenie predstavovalo pomoc a zároveň v klientoch úradov práce budovalo zručnosti, ktoré boli využiteľné na trhu práce. V tomto prípade mám pocit, ako by išlo o skutočné neporozumenie, pretože zákon o dobrovoľníctve rieši niečo úplne iné. Upravuje právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy pri poskytovaní služieb, činností a iných výkonov dobrovoľníkov, čl. 1 § 1, a pokračuje to, dobrovoľník za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti nedostáva odmenu, § 6 ods. 5. Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby bol v zákone o službách v zamestnanosti podľa mňa predovšetkým nesprávne pomenovaný. Ide totiž v podstate o akúsi predpracovnú prax, v Rakúsku ju nazývajú praktikum, a je súčasťou systémov v mnohých ďalších krajinách. Slúži hlavne na rozvoj pracovnej zručnosti na konkrétnom mieste, motiváciu budúceho zamestnávateľa aj odskúšanie konkrétneho pracovníka. Skúsenosti konkrétnych pracovísk s týmto inštitútom sú veľmi pozitívne a jeho zrušenie bude viesť jednoznačne ku komplikáciám pre organizácie, ktoré ho používali, k prepadu veľkého množstva osôb do sociálnej siete a de facto k nulovej úspore verejných financií, ktorá bola otvoreným argumentom predkladateľa pre zrušenie tohto príspevku.
Prejdime na problematické body v súvislosti s trhom práce ako takým. Prvým najzásadnejším problémom pre mňa je opätovné zvýšenie moci politikov v oblasti aktívnych opatrení. Novela ruší nárokovateľnosť veľkej časti finančných prostriedkov a rozhodovanie o ich udelení prenáša na výbory pre otázky zamestnanosti. Namiesto objektívneho posudzovania splnenia uložených zákonných povinností tak máme výbory a komisie, ktoré budú pozostávať z politických nominantov a priamych konkurentov ľudí, ktorí majú byť podporení. Ak by sme boli krajina, v ktorej je riaditeľ okresného úradu práce kariérny profesionál, ktorý má odborné zázemie a záujem na práci svojho úradu, toto nastavenie by nebolo nutne problematické. Na Slovensku sú však riaditelia týchto úradov jednoznačne politickí nominanti, ktorí sú po zmene vlád ako celok vymenení a tá súčasná vláda nechce dokonca zverejniť ani ich životopisy. Toľko asi stačí k ich profesionalite.
Nedokážem akceptovať, aby v tomto systéme malo dochádzať k arbitrárnemu rozhodnutiu okresných výborov. Radšej budem akceptovať nie ideálny systém právnej nárokovateľnosti ako politizáciu všetkého, ešte aj trojtisícového príspevku na živnosť. Podotýkam, že Slovensko malo do roku 2004 negatívnu skúsenosť práve s podobným rozdávaním príspevkov. Nerozumiem, prečo sa k tomu chceme opäť vrátiť.
Čerešničkou na torte je naliatie spomínaných europrostriedkov do tohto systému. Vláda s veľkou pompou presúva prostriedky na vytváranie miest pre mladých, no bude sa tak diať v systéme, ktorý bude mať plne vo svojej svojvôli a budú o ňom rozhodovať tieto spolitizované komisie, prípadne rovno podnikatelia, ktorí budú schvaľovať možno aj vlastné projekty. Výbory v kombinácii s prílevom nových finančných prostriedkov budú tak skvelým nástrojom, ako si prihrať spriazneným firmám či kamarátom verejné prostriedky. Toto opäť nemá s transparentnosťou veľa spoločného. Je taktiež zrejmé, že kvalitný výkon aktívnych politík práce sa nevytvára vo vzduchoprázdne. Dokonca ani naliatie veľkého množstva európskych peňazí do systému problém nevyrieši, pokiaľ nemáme nastavený dobrý systém a štruktúru úradov práce a kvalitne pripravených a zabezpečených zamestnancov prvého kontaktu. Budem sledovať, v akom režime budú fungovať tieto výbory. Ministerstvo sľubuje, že čo najskôr pripraví jasné kritériá hodnotenia rôznych projektov. Dúfam, že tieto dokumenty budú k dispozícii aj verejnosti. Naozaj tak veľké a dôležité finančné nástroje nemôžu zostať len na svojvôli regionálnych politických nominantov.
Zároveň som sa rozprávala aj s pánom ministrom a ten ma ubezpečil, že v podstate budú posilňovať aj personálne úrady práce, čo ma na jednej strane potešilo, ale, bohužiaľ, takého informácie sa nemáme odkiaľ dozvedieť pri predkladaní zákona, v ktorom to nie je nejako spomenuté a čo aj chápem.
Ako som spomínala, medzinárodné organizácie a skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že aktívny prístup v službách zamestnanosti môže mať mimoriadne pozitívny efekt. Treba však nastaviť vhodné podmienky, nástroje a zázemie. Zdá sa, že vláda na túto ambíciu, mierne povedané, rezignovala. Pomer zamestnancov prvého kontaktu a žiadateľov práce dlhodobo stúpa. Pritom pomer zamestnancov, samozrejme, nestúpa. Vláda namiesto toho, aby riešila preťaženosť úradov, ich radšej zbavuje povinností a znižuje očakávania. Zamestnanci už nebudú mať povinnosť vypracovávať akčné plány pre svojich klientov, či byť s nimi v aktívnom kontakte, pritom skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že práve aktívna individuálna práca s klientom je základom úspechu a jeho umiestnenia na trhu práce.
Ministerstvo ospravedlňovalo tento krok tým, že často návšteva klienta vzhľadom na situáciu na trhu práce nemá zmysel. Žiaľ, myslím si, že namiesto premýšľania nad inovatívnymi cestami, ako pracovať s klientom, budeme svedkom toho, že kontakt bude prebiehať len s nádejnými, v úvodzovkách, kandidátmi a dlhodobo nezamestnaní, tí, ktorí to potrebujú najviac, budú naďalej vylúčení. Podobne dochádza k radikálnemu zúženiu definície znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Rovnako to nepovažujem za krok správnym smerom.
Je veľmi zvláštne, že celkovo ministerstvo až veľmi často argumentuje administratívnou náročnosťou svojich opatrení. Avšak namiesto toho, aby dokázalo ich nepotrebnosť alebo rozmýšľalo nad ich zjednodušením, sa mnoho dobrých nástrojov ruší. Na druhej strane vytvára úplne zbytočný internetový systém pracovných ponúk, namiesto toho, aby vytvoril strategické partnerstvo s niektorým už zabehnutým komerčným poskytovateľom podobných služieb.
Slovenský pracovný trh má obrovský problém s dlhodobo vylúčenými osobami, špeciálne z východu Slovenska. Opäť, nepostrehla som v tomto zákone nejaké špecifické opatrenia, ktoré by riešili túto problematiku, skôr naopak, akoby sme rezignovali. Pritom už teraz máme dáta o tom, že ohrozené skupiny sú poddimenzované v jednotlivých aktívnych opatreniach ponúkaných úradmi práce a taktiež v najproblematickejších regiónoch. Zacitujem časť z pripomienky z právneho portálu, z portálu právnych predpisov, ktoré prišli z úradu splnomocnenca vlády:
"Navrhovanú právnu úpravu nepokladám za súladnú s princípmi pripravovanej rómskej reformy. Z jednej strany navrhované novelizačné body budú mať za dôsledok zníženie štatistických ukazovateľov nezamestnanosti, avšak táto skutočnosť nebude zodpovedať reálnej situácii pri riešení chudoby marginalizovaných rómskych komunít. Z druhej strany bude zhoršovať možnosti integrácie rómskych komunít na pracovnom trhu, najmä vzhľadom na zmenu mnohých príspevkov z obligatórnych na fakultatívne, skrátením doby poskytovania príspevkov, znížením výšky príspevkov, zmenou podmienok poskytovania príspevkov, prípadne úplným vypustením príspevku z právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu žiadam prepracovať príslušné ustanovenia navrhovanej právnej úpravy tak, aby obsahovala aktivačné a motivačné prvky a príspevky boli upravené v prevalencii ako obligatórne na zachovanie ich pôvodnej výšky a nastavenia podmienok" a tak ďalej.
I keď tu sa patrí povedať ešte iné kritické, ktoré k tejto téme patrí. Vláda si sama sebe svojimi reformami v odvodovom systéme a sociálnom zabezpečení prikovala veľkú guľu k nohe. Vzhľadom na to, že nástroje zamestnávania, ktoré boli najviac využívanie, ktoré boli najviac využívané nízko kvalifikovanými skupinami, sme pre všetkých zúčastnených zdražili, prostriedky, ktoré teraz budeme míňať na sanovanie týchto škôd, považujem za veľmi nešťastne vynaložené. Ukazuje sa taktiež, že vzdelávací systém nepripravuje uchádzačov o zamestnanie kvalitne pre potreby trhu práce. V oblasti rekvalifikácie je slovenský systém značne pozadu. Vynakladáme malé prostriedky a často sú takéto vzdelávacie kurzy len nástrojom na rozdávanie verejných prostriedkov. Vnímam snahu predkladateľa o zjednodušenie systému vzdelávania. Za úplne ideálne by som považovala silné zapojenie súkromného sektoru, ktoré by rekvalifikovalo uchádzačov prostredníctvom vzdelávania na pracovisku a bol by odmeňovaný na základe reálneho úspechu v umiestňovaní uchádzačov na trhu.
Celkovo je veľmi zvláštny prístup predkladateľov k definancovaniu cieľov politík a ich aktívneho nastavenia v prospech jasne definovaných cieľových skupín. Zdá sa, že sme naozaj svedkom toho, že nalejeme do systému viac peňazí a povieme, že na okresnej úrovni si už budú vedieť povedať, na čo chcú prostriedky minúť. Lenže takto sa efektívne opatrenia nerobia. Ministerstvo by malo podať jasnú metodiku hodnotenia úspešnosti jednotlivých opatrení, ktoré by prešli rigoróznym hodnotením, a následne by aj tie spomínané okresné komisie vedeli, do čoho sa dá efektívne investovať v tom či onom kontexte. Ak už chceme byť inovační v oblasti i práv pre zdravotne ťažko postihnutých, bavme sa potom o systémoch, ktoré fungujú v iných krajinách Európy. Prevláda síce kvótovací systém v pomoci zamestnávania zdravotne postihnutých, na druhej strane vidíme, že v tejto oblasti dochádza k najradikálnejšiemu kladnému posunu práve pri štátoch, ktoré pracujú na základe poznania človeka zdravotne ťažko postihnutého s aktívnym príspevkom na prácu.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, ktoré som uviedla, žiadam predkladateľa alebo dávam návrh na stiahnutie a dopracovanie návrhu. Tak radšej na dopracovanie a zároveň predpokladám, že to nebude mať úspech, by som prosila, aby nastala komunikácia na ministerstve. (Hlas z pléna.)
Pani kolegyňa, to sú trápne poznámky.
Zároveň chcem požiadať pána ministra, aby bol korektný aj s nami v ďalšej komunikácii.
Prosím, aby ste upozornili tuná pani spravodajkyňu, ktorá dosť neprístojne tu vykrikuje na mňa.
To je všetko. Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
