Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, takže budem vám predkladať druhú skupinu návrhov, ktoré sme sa rozhodli podať ako malé vylepšenie Zákonníka práce.
Pán Mihál to tu v podstate veľmi podrobne rozobral. Vypočuli sme si všetky jeho námietky, s ktorými naozaj s veľkou časťou úprimne súhlasíme. Na druhej strane mi je zvláštne, že táto rozprava skončila veľmi rýchlo, takže otázka je nielen na opozíciu, ktorá tunák nebola, že či nám naozaj všetkým tak veľmi na vylepšovaní Zákonníka práce, keď sme tu neboli, keď sme tu mali byť. Ale rovnako to ako výčitka možno patrí aj do lavíc vládneho SMER-u, ktorý takisto teraz bude hasiť, to čo asi nepredpokladal, ale pristúpme teda naozaj alebo pristúpim k prečítaniu pozmeňovacích návrhov, ktoré sme si pripravili.
Pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam sa týka naozaj drobného vylepšenia, hlavne v oblasti možno že práva dohodnúť sa v kolektívnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom, aby bola možnosť v kolektívnej zmluve dohodnúť čas skúšobnej doby na viac ako 6 mesiacov. V druhej časti sa pozmeňovák týka zasa možnosti dohodnúť aj nadčasovú prácu na 250 hodín, tak ako to bolo uvedené v pôvodnom znení, kým nebude prijatá novela.
Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. V § 45 ods. 1 prvej vete sa slovo "šesť" nahrádza slovom "deväť".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Navrhovateľ vo svojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navrhuje zaviesť dlhšiu skúšobnú dobu pre manažérske a vysoko odborné funkcie, a to najviac na dobu 9 mesiacov. Podľa navrhovateľa plošná skúšobná doba 3 mesiacov (resp. u týchto funkcií 6 mesiacov) v zmysle § 45 ods. 1 Zákonníka práce na všetky pracovné vzťahy nie je vhodným riešením, keďže nepokrýva špecifiká niektorých povolaní. V prípade manažérskych a vysoko odborných funkcií, ktoré sú predmetom tohto návrhu, je nutná dlhšia doba na overenie zručností a výkonu zamestnanca, keďže výsledky práce pri takýchto pozíciách sa prejavujú dlhšie než pri repetitívnych pracovných miestach s jasne definovanou náplňou.
2. V čl. I sa bod 66 vypúšťa.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Zámerom navrhovateľa je ponechať v Zákonníku práce ustanovenie o možnosti dohodnúť sa prostredníctvom kolektívnej zmluvy o rozsahu práce nadčas. Predkladateľ navrhuje zachovať maximálny rozsah práce nadčas po dohode v kolektívnej zmluve na 250 hodinách v jednom kalendárnom roku. Inštitút nadčasu je mimoriadne dôležitý pre fungovanie niektorých druhov prevádzok. Maximálny limit nadčasov a nutnosť potreby dohody prostredníctvom kolektívnej zmluvy zaručujú primeranú ochranu zamestnancov, no zároveň poskytujú potrebnú flexibilitu pre zamestnávateľa.
3. Za bod 95 sa vkladajú nové body 96 a 97, ktoré znejú:
"96. V § 231 ods. 2 sa slová § 45 ods. 5 a 6, § 62 ods. 9, § 63 ods. 3, § 97 ods. 12 a § 141a ods. 1" sa nahrádzajú slovami "§ 97 ods. 12".
97. V § 231 sa ods. 3 vypúšťa.
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 6.
Doterajší bod 96 sa vypúšťa.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s bodmi 1 a 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, keďže § 97 ods. 12 Zákonníka práce sa na rozdiel od vládneho návrhu novely tohto zákonníka nevypúšťa a umožňuje tak odlišnú právnu úpravu, ktorá môže byť potencionálne aj v neprospech zamestnanca, avšak len s jeho súhlasom, resp. súhlasom zástupcov zamestnancov v podobe dohodnutej kolektívnej zmluvy. V ostatných prípadoch tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zohľadňuje filozofiu predloženého vládneho návrhu novely Zákonníka práce.
Takže toto bol prvý pozmeňovák zo série tých, ktoré vám teraz prečítam, alebo z tejto skupiny pozmeňovacích návrhov. Ja len zopakujem, že to, čo sa dostane do kolektívnej zmluvy je vždy výsledkom dohody medzi zamestnancom a zástupcom, medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi. Takže vôbec mi neni jasné, keďže sa naozaj mnohé právomoci odborárom vrátili, prečo tieto ustanovenia zo Zákonníka práce vypadli? Je to pre mňa nepochopiteľné, lebo ako zopakujem, že je to v kolektívnej zmluve, vždy dôjde k dohode medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi. Takže, prosím, aby si naozaj aj odborári uvedomili, že veľa vecí mali v rukách, veľa vecí neovplyvnili, tak teraz sa mi zdá zbytočné vypúšťať ustanovenie, ktoré tam bez problémov môže byť, ak si budú robiť svoju robotu poriadne.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 89 vkladá nový bod 90, ktorý znie:
"90. V § 152 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:
Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v ods. 3, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo kolektívna zmluva poskytovanie finančného príspevku podľa 3. vety neupravuje, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku v sume podľa ods. 3."
Doterajšie body sa následne prečíslujú. (Ruch v sále.) Páni kolegovia, ďakujem.
Odôvodnenie:
Navrhovanou úpravou v § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa umožňuje zamestnávateľovi v prípade zabezpečenia stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi namiesto poskytovania stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku, ak je takáto možnosť dohodnutá v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnuté namiesto poskytovania stravovacích poukážok poskytovanie finančného príspevku na stravovanie, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku na stravovanie, a to v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku.
2. Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
Čl. VIII. Zákon č. 593/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ostatných zákonov sa mení takto:
"V § 5 ods. 7 písm. b) sa na konci vypúšťa čiarka a slová "ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom".
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Navrhovanou úpravou v § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa zabezpečí, aby finančný príspevok na stravovanie poskytovaný namiesto stravovacích poukážok bol oslobodený od dane tak isto, ako je oslobodený od dane príjem poskytnutý ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov. Zároveň sa odstráni súčasná neopodstatnená diskriminácia zamestnanca z dôvodu zdanenia sumy finančného príspevku, ktorý sa poskytuje zamestnancovi podľa § 152 ods. 5 a 6 Zákonníka práce oproti zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ taktiež poskytuje finančný príspevok, ktorý je však nezdanený v prípade, ak sa poskytuje z dôvodu, že zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Navrhovaná úprava teda zabezpečí zrovnoprávnenie nárokov zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ods. 4, 5 alebo 6 Zákonníka práce.
Vlastne o všetkých pozmeňovacích návrhoch, ktoré tunak prednášam, som v skratke povedala aj včera. K tomuto pozmeňováku, zjednodušene to môžeme nazvať o gastrolískoch, by som povedala len toľko. Včera sa ozval k tomu, ozval sa teda pán kolega náš, ktorý namietal, že kde sme boli minulú, keď bola, keď sme boli súčasťou vládnej koalície. Boli sme tu a rovnako sme ich predkladali a zopakujem presne to isté, čo som povedala jemu, teda inými slovami zrejme, že vtedy to bol naozaj taký apel na to, o koho nám ide či o ľudí, alebo o firmy, ktoré majú alebo prevádzkujú štátom posvätený biznis. Ľudia nie sú hlúpi. Vedia si vybrať, čo je pre nich správne. Neverím tomu, že ak nedostanem stravný lístok, zostanem hladná. Nie je to tak. Ten, čo chce ísť na obed do reštaurácie, pôjde a zaplatí si. Teraz sa menu dajú kúpiť v zaujímavých sumách a ten, kto je rozhodnutý, že tie stravenky využije na iný účel ako na teplú stravu, ich využíva už teraz. Takže naozaj toto ustanovenie je podľa mňa veľmi diskriminujúce a neovplyvní to ani zdravotný stav zamestnancov, ani nič iné. Dokonca by som povedala, že teraz za stravenky, aj keď je to zakázané, si veľmi ľahko zadovážite alkohol aj cigarety. To všetci veľmi dobre viete. Takže hovorím, skúšali sme, bohužiaľ, minulú, minule sme tu mali stranu SNS, ktorá vieme, že je istým spôsobom spätá s jednou stravovacou spoločnosťou. Teraz uvidím či naozaj slová, ktoré tunak tiež často hovoríte, aj pán kolega spomínal, že vám ide hlavne o práva zamestnancov. Nevidím v tom nič zlé, ak by sa do kolektívnej zmluvy dala možnosť vybrať si zamestnancom, či chcú mať stravné poukážky alebo či im má zamestnávateľ prispievať peňažnou sumou.
Dovoľte mi prečítať ďalší pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh sa týka štátnych sviatkov. Opäť môžeme zjednodušene povedať, že ide o recyklovaný návrh, ktorý sme predkladali aj samostatne ako novelu a takisto sme sa pokúšali predložiť aj v predchádzajúcom volebnom období ako pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce. Táto forma, ktorú navrhujeme, je, nie je nič nové. Existuje v takých ekonomikách, ako je USA a Veľká Británia. V uvedených krajinách nie je teda sviatok spojený s dátumom, ale je spojený s konkrétnym dňom. Ako je to napríklad v USA. V prípade, že sviatok pripadá na víkendové dni sobotu alebo nedeľu, ľudia v pondelok zostávajú doma. Takto to funguje aj v Anglicku. Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení vládny návrh zákona k č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 94 ods. 1 znie:
"(1) Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Dňami pracovného pokoja sa na účely tohto zákona rozumejú aj štátne sviatky a dni, ktoré sú podľa osobitného predpisu dňami pracovného pokoja namiesto dní, na ktoré pripadne štátny sviatok alebo sviatok."
Odôvodnenie:
Predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa mení a dopĺňa Zákonník práce v znení neskorších predpisov tak, že bližšie definuje, aké dni sa považujú za dni pracovného pokoja formou rozšírenia tejto definície o tie dni, ktoré sa stanú dňami pracovného pokoja po prijatí celého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, teda aj zákona o štátnych sviatkoch, ale tiež o štátne sviatky, čím sa zároveň odstraňuje terminologická nejednotnosť všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré v prevažnej väčšine prípadov v pracovno-právnych súvislostiach používajú pojem "sviatok", vrátane samotného Zákonníka práce, ale je aj viacero takých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré namiesto pojmu sviatok používajú pojem "štátny sviatok".
2. Za čl. VI sa vkladá nový čl. VII, ktorý znie:
"Čl. VII
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení ostatných zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia "§ 91 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "§ 94 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov".
2. Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý znie: "§ 2a
(1) Ak štátny sviatok uvedený v § 1 písm. c) až e) alebo sviatok uvedený v § odseku 2 písm. d) a j) pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok nejde o deň pracovného pokoja. V takomto prípade je dňom pracovného pokoja piatok toho istého kalendárneho týždňa. Ak štátny sviatok uvedený v § 1 písm. c) pripadne na utorok, dňom pracovného pokoja je piatok predchádzajúceho kalendárneho týždňa.
(2) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisov používa pojem štátny sviatok alebo sviatok, rozumie sa ním deň pracovného pokoja podľa tohto zákona okrem nedieľ, na ktoré nepripadol štátny sviatok alebo sviatok."
Odôvodnenie k bodu 1:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej cieľom je nahradenie...(Prerušenie vystúpenia vystupujúcou: "Neviem sa ani sústrediť na to.") ... ktorej cieľom je nahradenie už zrušeného právneho predpisu a absoletného ustanovenia, na ktoré zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len "zákon o štátnych sviatkoch") odkazuje, v súčasnosti platným pracovnoprávnym kódexom s uvedením ustanovenia, ktoré upravuje dni pracovného pokoja.
K bodu 2:
Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zakotvenie takej právnej úpravy, ktorá by si nevyžadovala rušenie štátnych alebo cirkevných sviatkov a napriek tomu by mala pozitívny vplyv na rast HDP, efektivitu podnikania, produktivitu práce, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale aj na lepšiu pohodu zamestnancov a ich rodín. Predmetom úpravy tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zavedenie systému, podľa ktorého by sa v prípade, ak vybrané štátne sviatky alebo sviatky pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok pracovného týždňa, presunuli na piatok toho istého týždňa ako dni pracovného pokoja, pričom v prípade 29. augusta by sa tento systém uplatňoval s určitými odchýlkami. Konkrétne, ak štátny sviatok 29. augusta pripadne na utorok a nemožno ho presunúť na piatok toho istého príslušného týždňa, keďže v takomto prípade pripadne na piatok iný štátny sviatok - 1. september, štátny sviatok 29. augusta sa ako deň pracovného pokoja presunie piatok týždňa, ktorý predchádza týždňu, na ktorý pripadol. Takýmto systémom sa okrem iného dosiahne aj ďalší cieľ tohto návrhu, ktorým je scelenie pracovných týždňov, čo pomôže tak zamestnávateľom, ako aj zamestnancom.
Legislatívno-technická úprava navrhovaná v ods. 2 je nevyhnutná z dôvodu, aby pri výklade všeobecne záväzných právnych predpisov bolo jednoznačné, že dňami pracovného pokoja nie sú len štátne sviatky a sviatky v ten deň, na ktorý pripadnú, ale v zmysle novej právnej úpravy aj tie dni, na ktoré sa niektoré z nich presunú. Výnimku predstavuje Zákonník práce, na ktorý zákon o štátnych sviatkoch, ale aj ďalšie všeobecne záväzné predpisy priamo odkazujú a preto si vyžaduje samostatnú legislatívnu úpravu. Výraz "okrem nedieľ" znamená, že nedele sa používajú za dni pracovného pokoja aj bez toho, aby na ne pripadol štátny sviatok alebo sviatok. Je potrebné tiež upozorniť na skutočnosť, že napriek tomu, že väčšina všeobecne záväzných právnych predpisov používa v pracovnoprávnych súvislostiach pojem "sviatok" vrátane Zákonníka práce, je viacero takýchto právnych predpisov, ktoré používajú v tejto súvislosti pojem "štátny sviatok", v dôsledku čoho návrh právnej úpravy používa oba tieto pojmy.
Toľko teda posledný pozmeňujúci návrh z našej série. A k nemu by som ešte teda dopovedala, že som o tom presvedčená, že je v záujme naozaj nielen zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, aby boli týždne scelené. V žiadnom prípade nepripúšťam, že by sa tým stratila váha štátnych sviatkov. Nie. Už to tu bolo niekoľkokrát hovorené a viem že mnohí s tým nesúhlasia, ale to uctievanie alebo ctenie si štátnych sviatkov nijakým spôsobom nedosiahneme tak, že im povieme:" V utorok je štátny sviatok, sväťte ho!" K tomu, aby sa naozaj k tomu dopracovali potrebujeme stále na nich pôsobiť, hovoriť o nich a nielen im povedať, že toto je deň, kedy máte voľno. Takže rovnako si myslím a zostávam pri tom, že či je ten sviatok v utorok, tam vtedy si ho pripomenieme a voľno za tento deň bude v piatok, len pomôžem celej spoločnosti. Scelenie týždňa je veľmi dobré aj pre zamestnávateľov, ktorí nemajú problémy s nábehovými krivkami. Mnohé firmy musia dlho pred započatím výroby zahrievať stroje. Táto možnosť odpadá.
Ešte jednu výčitku som zaregistrovala, že veď keď majú ľudia neviem, štátny sviatok v stredu alebo vo štvrtok, zoberú si v piatok voľno a majú vlastne štyri dni voľna. Áno, to je pravda, že toto je príjemné. Ale toto si väčšinou môžu dovoliť naozaj len pracovníci, ktorí nerobia vo výrobnej sfére. Takže ak opäť ako sociálni demokrati chcete pomáhať ľuďom tým najbiednejším, prosím vás, zamyslite sa nad tým, aj keď viem, že u vás ťažko asi tento návrh nájde podporu. Budem rada, keď sa aspoň nad tým zamyslíte, komu by tento návrh skutočne pomohol. Som presvedčená o tom, že keďže sa podobnými ustanoveniami riadia aj iné ekonomiky, asi to má zmysel.
Rada by som ešte pripomenula vlastne celú sériu pozmeňovákov, o ktorých sme hovorili. O ktorých som hovorila aj včera. Takže do pozornosti by som vám opäť dala pozmeňujúci návrh, ktorým, navrhujeme riešiť nemožnosť nariadiť prácu v nedeľu. Už aj včera som povedala, že podporím každý jeden návrh, ktorý bude nejakým spôsobom obmedzovať nariadenú prácu v nedeľu, hlavne teda čo sa týka maloobchodného predaja v nedeľu alebo aj vo sviatky. A je mi ľúto, že naozaj, aj keď dohoda medzi zástupcami odborov a vládnou stranou bola, ustúpili od tohto zámeru, pretože viac-menej tí zamestnanci s tým už počítali. Preto sa včera aj, preto sme včera aj podali návrh, ktorý istým spôsobom zjemňuje snahu o celodenné zrušenie práce v nedeľu. O tom, myslím, že ani nikto nemal záujem, hovorili sme len o práci v maloobchode. A dávam do pozornosti pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme zrušenie nariadenej práce pre maloobchod len v čase rannej zmeny, to znamená od 6.00 hod. do 14.00 hod. Kolega Matovič to zdôvodňoval naozaj, že môžu si prísť na svoje aj konzervatívci, aj liberáli, ale odhliadnuc od toho, na koho myšlienky sme nejak náchylní, alebo prístupní, myslím si, že všetkým by malo ísť naozaj o to, aby rodina mohla fungovať ako skutočná rodina, aby každý človek mohol načerpať sily v pravidelných intervaloch a práve aj ten pravidelný interval by nedeľou bol.
Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal úpravy dĺžky dovolenky v školstve, zamestnancov v škole. Upozorním na fakt, ktorý, alebo na stav, ktorý teraz v školách pretrváva. Riaditelia, pedagogickí zamestnanci, vychovávatelia aj majstri, majú možnosť čerpať alebo teda čerpajú osemtýždňovú pracovnú dovolenku ako pedagogickí zamestnanci. Existuje v školách však skupina aj odborných zamestnancov, medzi ktorých patria špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia, ktorí sú závislí od toho, či majú deti v škole, alebo nie, ale napriek tomu sa musia riadiť Zákonníkom práce. Oni sa ním riadia. Ale tým, vlastne, keďže aj riaditelia sú, majú režim osemtýždňových dovoleniek, nastáva paradox, že zamestnanec je v škole vlastne bez dohľadu. A myslím si, že nikomu nejde o to, aby sme umelo zamestnávali ľudí len tým, aby boli na pracovisku a nemali možnosť si aj odkontrolovať tu prácu.
Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal inšpektorátu práce. Žiadam o vypustenie možnosti rozhodovania inšpektorátu práce čo, sa týka určovania noriem práce. Myslím si, že ak doteraz, keď bol už stav zmenený, že nerozhodoval, nemali ani jednu, ani jedno podanie na inšpektoráte práce, ktoré by ich nabádalo k tomu, že je potrebné riešiť túto situáciu. Nevidím dôvod, keďže stále zostáva to riešenie noriem práce na dohode zamestnanca a zamestnávateľov, opačne, zamestnancov a zamestnávateľa, nevidím dôvod, aby sme posúvali toto bremeno na inštitúciu, ktorá si teraz už nestíha plniť svoje povinnosti. Nijako sme ich, nijako zatiaľ neni zabezpečená ľuďmi, ktorí by to vykonávali a ani tou odbornosťou. V rozprave som povedala, že by bolo veľmi vhodné, ak by sa naozaj v tomto prípade obracali na mediátorov, na ľudí, ktorí sú odborne zdatní, na audítorov, ja neviem, možno že aj vysoké školy by v tom vedeli pomôcť. Takže možnosti, možno že odbornejšie rieši tento problém ako inšpektorátom práce ktorý, opakujem, nemá na to kapacity. Sami zamestnanci sa priznali, že ani to v podstate nevedia.
Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal Zákonníka práce, teda v prenesenom význame, pretože sa týka vlastne zákona o štátnej službe. Aj keď sme sa s pánom ministrom rozprávali, hovoril mi, že bude budúci rok meniť celý zákon o štátnej službe, ja by som naozaj apelovala na vás, ak je možné vyriešiť problém hneď, pretože stalo sa to vám, stalo sa to aj za minulej vlády, nebudeme si tu nič hovoriť o tom, že štátni zamestnanci sú často politickými nominantmi, chcem teda, v riadiacich funkciách. Viete o tom vy, vie o tom celá spoločnosť, tak prečo nevyriešiť tento stav, akútny stav práve krátkym pozmeňovacím návrhom, kde sme navrhovali, aby štátny zamestnanec, ktorý, alebo teda podmienka k tomu, aby dostal odstupné podľa zákona o štátnej službe, aby podmienka bola odpracovať minimálne 12 mesiacov v štátnej službe. Ide naozaj o takú malú, odstránenie malej alebo odstránenie zlatých padákov, maličkých zlatých padákov. Vieme, že tie veľké zlaté padáky, tie sa musia iným spôsobom skôr v obchodnom práve poriešiť.
Takisto som predkladala včera jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týkal špecifikácie možností, ktoré si môžu účastníci pracovnej zmluvy presnejšie dohodnúť. Možnosť dohodnúť sa v Zákonníku práce so zamestnávateľom ako súkromne v pracovných zmluvách bola, ale my len drobnou úpravou, možno že takým návestím pre ľudí, ktorí si chcú sami určiť, to budem citovať: "Dni, v ktorých zamestnávateľ nie je oprávnený zamestnancovi určovať výkon práce a zároveň aj činnosti ktoré zamestnávateľ nesmie prikázať vykonávať zamestnancovi, hoci by mohli patriť k dohodnutej práci." Je to také návestie a barlička pre zamestnanca, aby si naozaj vedel, že čo si vlastne môže vedieť špecifikovať so zamestnávateľom. A to, či takúto zmluvu zamestnávateľ s ním podpíše, alebo nie, je len v moci zamestnávateľa. Ale vravím, neovplyvní to veľmi ten proces, ktorý teraz je, ale je to len pomoc zamestnancovi, aby vedel, čo si vlastne môže žiadať. Nemyslím si, že je to v tomto prípade zbytočné nafukovanie Zákonníka práce, ako si to myslia niektorí kolegovia.
No a dnes podané návrhy zákona - teda išlo o gastrolístky, o ktorých som hovorila, že takisto myslím si, že ľudia majú mať právo rozhodnúť sa, či chcú gastrolístky, ktoré ich obťažujú, či budeme podporovať štátom posvätený biznis, alebo to necháme naozaj na dohode v kolektívnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Ďalej presun štátnych sviatkov. Aby sme štátny sviatky mohli, ktoré sa, ktoré pripadnú na stred týždňa mohli presunúť k víkendu, to znamená aby sme scelili rodiny už len tým, že rodiny budú mať pre seba dlhší víkend, čím sa aj zlepší určite aj produktivita práce následne na pracovisku, odpadnú nábehové krivky a proste, myslím, že to naozaj pôjde k lepšej pohode aj zamestnancov, aj zamestnávateľov.
A posledný návrh sa týkal doplnenia skúšobnej lehoty na 6 mesiacov, pokiaľ sa na tom v kolektívnej, na 9 mesiacov, pokiaľ sa na tom v kolektívnej zmluve dohodnú. Rovnako na kolektívnu zmluvu nechávame aj možnosť dohodnúť nadčasy tak, ako boli uvedené v terajšom zákone, v terajšej, ešte platnej, platnom Zákonníku práce, to znamená na 250 hodín ponechať možnosť dohody na nadčasovej práci medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Teraz to umožňujete v podstate len zdravotníckym zamestnancom.
Toto boli všetky pozmeňujúce návrhy z našej dielne. A vzhľadom k tomu, že ráno prebehlo to, čo prebehlo, a tunák naozaj dávam veľkú výčitku aj svojom kolegom opozičným, že neboli schopní na tak dôležitom zákone byť prítomní. Dovolím si obmäkčiť sa a prečítam návrh poslanca... (Krátka pauza.) Nesmiem, ku ktorému by som sa teda zároveň musela. Nechceš. Netreba? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne za poznámky. Pán Jasaň hovoril, že som, často som sa obúvala do štátu, že  aj ja som súčasťou štátu. No, ja som štát, možno, že tak horšie som o ňom hovorila práve v súvislosti so sociálnymi službami. A tam sám viete, že táto vec sa rieši už dlhé roky a stále nie je vyriešená. Takže inak si myslím, že som ani nedehonestovala náš štát, ani nič. Takže ospravedlňujem sa, ak sa vás to dotklo, ale myslela som naozaj na problémy, ktoré sa v oblasti sociálnych služieb neriešia, a nikto ich nevie zatiaľ vyriešiť. Budeme sa tešiť, že sa to podarí  terajšej vláde.
A ešte, aha, ste hovorili, že tápanie, že sa vás to dotklo, že hovorím, že vláda tápa. No, ospravedlňujem sa teda, dobre. Vy máte jasne nalinkované, čo chcete, idete podľa toho a my len teda hovoríme, že ten spôsob, ktorý ste si vy vybrali, nepovažujeme za správny. Takže sa ospravedlňujem aj za to tápanie.
Čo sa týka pána poslanca Kolesíka, tam zareagujem, že kde sme boli, však či sme nepredkladali. alebo teda, veď si pamätáte, že sme niektoré predkladali. No skúšali sme to na tú vládu, skúšame to na túto vládu, no a čakáme, či naozaj tí, to podnikateľské nebo, ktoré tuná pre niektorých funguje, zostane zabezpečené. Z vašej reakcie mi je úplne jasné, koho záujmy skutočne zastupujete.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, diskusia o Zákonníku práce je súčasťou širšieho príbehu tejto vlády. Súčasťou tohto príbehu je určite aj vládny návrh, ktorým sa zásadným spôsobom mení aj daňová politika. Je to príbeh vlády, ktorá uprednostňuje krátkodobé riešenia pred dlhodobými strategickými a bezpochyby aj politicky nákladnejšími rozhodnutiami. Je to príbeh vlády, ktorá namiesto toho, aby vytvárala prostredie pre tvorbu pracovných miest, robí prácu, podnikanie, nákladnejšou a komplikovanejšou. Samozrejme, aj v tomto návrhu sú ustanovenia, ktoré sú prijateľné a vylepšujú možno aj to, čo predchádzajúca novela celkom nedocenila. Ale ako celok s ňou nemôžeme súhlasiť.
Vláda bude hovoriť o tom, ako rast zamestnanosti závisí len od hospodárskeho rastu a vlastne aj časti zamestnávateľov tento návrh, tento návrh vlády vyhovuje, respektíve nevadí. Vnímame však tento zákon ako súčasť širšej skupiny návrhov zákona, ktorá tápa. Tápa v tom, ako pomôcť hospodárskemu rastu a v tvorbe pracovných miest. Namiesto toho, jedným okom stále na prieskumoch popularity, robí opatrenia, ktoré nikoho nenahnevajú, a jej umožnia krátkodobo uhasiť to, čo práve horí najviac, teda deficit. To, že jej prístupom pomaly udusia to, čo hospodársky rast prináša, to nie je naozaj vláda, ale podnikateľský sektor, a bude zrejmé, ako to už v prípade SMER-u býva, len pre nástupcov.
Keďže sme už v druhom čítaní a je mi jasné, že filozofiu tohto zákona už meniť nikto nebude chcieť, nikto nebude chcieť z tých, ktorí novelu predkladajú, zameriam sa asi viac naozaj na pozmeňovacie návrhy, ktorými sa  aspoň niečo málo dá zlepšiť, ak vôbec k tomu budú mať snahu.
Chcem teda tento priestor využiť hlavne na prezentovanie zopár pozmeňujúcich návrhov. A stále verím, že aj keď neboli prerokované na tripartite, budú o nich naozaj aspoň uvažovať. Časť pozmeňovacích návrhov si bude vyžadovať politickú zhodu. No predkladám aj návrhy, ktoré majú hlavne technický charakter. Niektoré pozmeňovacie návrhy majú za cieľ zvýšiť komfort a flexibilitu práce pre zamestnancov a časť pozmeňovacích návrhov ošetruje pracovné právo z pohľadu zamestnávateľa, kde sa snaží zabrániť neopodstatnému zaťažovaniu zamestnávateľa.
Som presvedčená, že Slovensko už dospelo do úrovne, kedy chápe, že medzi prácou a rodinou by mala existovať zdravá rovnováha. A tak, ako je dôležité, aby sme boli v práci produktívni, je rovnako potrebné, aby zamestnanci mali čas a slobodu venovať sa oddychu a svojej rodine. Paradoxne vládna väčšina hovorí o tom, že sa chce priblížiť európskym štandardom, ale regulácia práce cez víkendy a sviatky, ktorá bola súčasťou ich slovníka na začiatku tejto rozpravy, z nej už zrazu vypadla.
Určite možnosť nakupovať v nedeľu mnohí využívame. Je to pohodlné, bezpochyby. Treba si však uvedomiť, že cenu za túto pohodlnosť platia zamestnanci a najčastejšie zamestnankyne v maloobchode, ktoré pre našu pohodlnosť strácajú možnosť normálneho rodinného života. Pohodlnosť alebo nakupovanie v nedeľu nutnosťou naozaj nie je. Malo by to byť súčasťou spoločenskej ohľaduplnosti, keby sme si povedali, že jeden deň v týždni bude pre valnú časť spoločnosti dňom pokoja a kľudu. Z toho dôvodu osobne podporím naozaj všetky návrhy, ktoré budú smerovať k tomuto cieľu. A tiež mi neprídu možnože celkom vhodné vyjadrenia, ktoré som počula od kolegov zo strany SaS o, ja neviem, azda o nejakom náboženskom dogmatizme, ktorý tu chceme zavádzať. Myslím si, že to má naozaj historicko-kultúrny základ a nielen náboženský.
Ak však žiadna z týchto iniciatív neprejde, prečítam návrh, veľmi mierne znejúci, kde navrhujem, aby zákon explicitne uvádzal možnosť zamestnávateľa a zamestnanca dohodnúť sa na dňoch, kedy nebude možné nariadiť prácu. Navrhujem taktiež, aby sa v zmienenom paragrafe explicitne uvádzala možnosť dohodnúť sa aj na činnostiach, ktoré zamestnanec nebude vykonávať, aj keď sú štandardnou súčasťou zamestnania. Aj keď sa jedná len o jasnejšie definovanie práv, ktoré zákon uznáva aj teraz, som presvedčená, že hlavne vyjednávanie a dohoda na každom jednotlivom pracovisku je cestou k zlepšeniu spokojnosti oboch strán. Budem rada, ak jasnejšie vymedzenie oblastí pomôže aj k aktívnejšej diskusii na úrovni firiem a inštitúcií.
By som si dovolila teda prečítať ten pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. V § 43 ods. 4 znie:
"(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä
a) ďalšie hmotné výhody,
b) dni, v ktorých zamestnávateľ nie je oprávnený zamestnancovi určovať výkon práce a pracovnej pohotovosti,
c) činnosti, ktoré zamestnávateľ nesmie prikázať vykonávať zamestnancovi, hoci by mohli patriť k dohodnutému druhu prác. Doterajšie body sa prečíslujú."
Odôvodnenie: Presnejšia špecifikácia možností, ktoré si môžu účastníci pracovnej zmluvy dohodnúť, má priniesť vyššiu stabilitu vzájomne dohodnutých podmienok výkonu práce. Prechodne, do času, kým nebude pripravená legislatívna zmena a nedeľa a sviatočné dni sa nestanú dňami všeobecne rešpektovaného odpočinku, má táto právna úprava uľahčiť zamestnancovi možnosť dohodnúť si so zamestnávateľom nedeľu a sviatočné dni ako dni, v ktoré nemá záujem pracovať, a zamestnávateľ je po svojom súhlase povinný túto dohodu rešpektovať. Vzhľadom k tomu, že na strane zamestnanca môžu existovať niektoré fyzické, psychické či iné limity pre výkon konkrétnych činností, napríklad nosenie ťažších bremien, explicitne sa umožňuje dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že zamestnanec nie je povinný vykonávať určité presne vymedzené činnosti, hoci by inak mohli patriť k druhu práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma.
Toľko teda prvý pozmeňovací návrh. Chcem len povedať, že naozaj je to možno len taká barlička, ktorá na prvý pohľad, si povieme, že je bezcenná, ale môže vytvárať pre ľudí také návestie, aby si uvedomili, že naozaj majú možnosť vyšpecifikovať si podmienky, za ktorých chcú pracovať, a ide o dohodu. Takže myslím si, že s týmto by nemali mať ani kolegovia zo SaS veľký problém.
Druhý návrh, ktorý predkladáme, sa týka dĺžky dovolenky v školských zariadeniach, pretože mám pocit, alebo teda to nie je pocit, to je fakt, existujú v školstve dve skupiny zamestnancov, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci. Jedni majú osemtýždňové prázdniny, druhí majú podľa Zákonníka práce nárok na štyri alebo päť týždňov dovolenky, avšak vytvára sa tým naozaj v škole nerovnaké, nerovnomerné prostredie. Riaditelia musia dbať, musí byť škola otvorená a zamestnanci, napríklad špeciálni pedagógovia napríklad, alebo, ja neviem, psychológovia, ktorí sú zamestnancami školy, musia čas využívať, ako sa im dá. A naozaj, keď nemajú klientelu, nemajú žiakov, ktorým by mohli svoje služby venovať, je to podľa mňa zbytočné plytvanie času.
Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie:
"69. V § 103 ods. 3 sa za slová "majstra odbornej výchovy" vkladá čiarka a slová "a vychovávateľa" sa nahrádzajú slovami "vychovávateľa a odborného zamestnanca škôl a školských zariadení".". Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaviedol novú kategóriu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení - psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, ktorí sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom. Pedagogickí zamestnanci v zmysle § 3 uvedeného zákona, napríklad riaditeľ školy, učiteľ alebo pedagogický asistent, majú podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce nárok na dovolenku v trvaní najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, tak ako teda aj bežní učitelia. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné doplniť do ustanovenia § 103 ods. 3 Zákonníka práce aj skupinu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení v zmysle § 4 uvedeného zákona, čím sa odstráni diskriminácia medzi týmito dvomi skupinami v oblasti výchovno-vzdelávacej činnosti.
Takže toľko k druhému nášmu pozmeňováku, ktorý som vám predložila. Možno, že by bolo dobré zamerať sa aj na slobodu zamestnanca a jej úpravu napríklad aj pri stravných lístkoch. Nebudem teraz čítať pozmeňovací návrh, lendávam do pozornosti, že opäť ho predkladáme. Predkladali sme ho pred rokom. A myslím si, že je čas predložiť ho opäť práve teraz, keď je otvorený Zákonník práce, pretože si myslím, že sa už skončila doba, kedy štát či zamestnávateľ má diktovať občanovi, koľko je adekvátna suma, ktorú má minúť na stravu prostredníctvom stravných lístkov. Umožníme občanom minúť príspevok na jedlo, sumu, ktorú uznajú za vhodnú, a na miestach, ktoré uznajú za vhodné. Ľudia nie sú hlúpi a to jedlo si tak či onak zabezpečia. Podstatné je však to, že na tom nebudú zbytočne zarábať firmy prevádzkujúce gastrolístky, pre ktoré sme biznis vytvorili zákonom.
Zákonník práce by určite nemal nahrávať jednej či druhej strane, ale mal by byť férovým vyvážením nárokov oboch strán. A v situácii s nezamestnanosťou, v akej sa nachádzame, by mal podporovať hlavne tvorbu pracovných miest.
Z dôvodu, z pohľadu flexibility trhu práce, na ktorej potrebe sa tu všetci určite zhodujeme, budú podávať kolegovia opäť ďalší pozmeňovací návrh, pretože si myslíme, že je dosť dôležitá aj možnosť práce nadčas. Potrebujeme predsa, aby prevádzky v odvetviach, ktoré zažívajú nárazové, nárazovité nárasty dopytu, mali možnosť sa s týmto nárastom vyrovnať prostredníctvom práce nadčas svojich zamestnancov. Jedná sa skutočne o citlivú oblasť, preto má byť pre zvýšenú prácu nadčas nutná dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. V momente, ak k tejto dohode dôjde, lebo aj zamestnanci budú vnímať nutnosť občasnej nárazovitej práce, nevidím dôvod, aby do tejto dohody vstupoval čas. Teda nechápem obmedzenie, ktoré ste vlastne do novely Zákonníka práce teraz vpustili.
Pri niektorých opatreniach sa mi nepáči filozofia, ktorá sa snaží plošne regulovať celý pracovný trh jedným pravidlom, a nerešpektuje fakt, že nie každé pravidlo je vhodné aplikovať na všetky povolania, keďže pracovný trh a povolania sú naozaj rôznorodé. Príkladom tohto prístupu je regulácia skúšobnej doby. Súhlasím, pri väčšine povolaní je zamestnávateľ za tri mesiace schopný zhodnotiť kvality svojho zamestnanca. V prípade riadiacich pracovníkov zostáva možnosť nechať šesťmesačnú skúšobnú dobu, avšak vieme, že pri  riadiacich pracovníkoch sa jedná zväčša o komplikovanejšie záležitosti.
Vedúci pracovníci vykonávajú prácu, ktorá nemá opakujúci sa charakter. Je to často otázkou strategických rozhodnutí, schopnosti riadiť viacero rôznorodých projektov, či schopnosti pracovať s podriadenými a klientmi. Z povahy veci si zhodnotenie takejto práce vyžaduje dlhšiu dobu, než hodnotenie pracovníka, ktorý robí jednu a tú istú opakovanú činnosť za pásom. Zamestnávatelia si zaslúžia možnosť poriadne si preveriť zamestnancov, ktorí riadia ich podniky, preto budeme opäť požadovať možnosť dohody v kolektívnej zmluve skúšobnej lehoty na deväť mesiacov.
Ďalšou oblasťou, do ktorej sa opakovane snaží vstúpiť štát, je vyjednávanie o normách práce. Prax ukázala, že v tejto oblasti nedochádzalo k žiadnym problémom, napriek tomu vláda navrhuje inšpektorát práce ako arbitra možných sporov. V prvom rade je veľmi nepravdepodobné, že k nim bude opäť dochádzať. Ale ak áno, nerozumiem, prečo by ich mal rozhodovať inšpektorát práce, ktorý na to nemá kapacity, ani odborne zdatných ľudí. Tu by som povedala, že sme si dali teda takú malú námahu a volali sme na inšpektorát práce a zisťovali sme, koľko prípadov riešili. Zaujímavé bolo, že neriešili žiaden takýto prípad, aj keď to bolo v ustanovení. Takže naozaj dôležité je, že do toho môže zasiahnuť zamestnanec so zamestnávateľom, nech sa dohodnú oni. A pokiaľ k dohode nedôjde, nech si privolajú odborníka, ktorý im to bude vedieť zhodnotiť objektívne. Máme k dispozícii asi štyristo mediátorov, máme k dispozícii audítorov a naozaj odborných znalcov, ktorí sa k týmto témam vedia vyjadriť. Na inšpektoráte práce sami povedali, že takéto veci nerobia. Bude to pre nich zbytočná záťaž. A dokonca, že nestíhajú prípady, ktoré riešia bežné pracovnoprávne spory.
Takže tu by som si dovolila prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka práve tohto inšpektorátu práce, alebo možnosti vypustiť inšpektorát práce z rozhodovania o normách, o normách na pracovisku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 79. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je vypustiť účasť inšpekcie práce na vyjednávaní noriem práce. Navrhovateľ súhlasí s nutnosťou vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľom pri stanovovaní pracovných noriem, čo je zakotvené aj v súčasnosti v platnom znení § 133 ods. 3 Zákonníka práce. Konečné slovo inšpekcie však nepovažuje predkladateľ za potrebné, keďže praktické skúsenosti posledného roka nepreukázali nutnosť znovuzavedenia tohto inštitútu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu umožní odbremeniť inšpektoráty práce od nepotrebnej regulácie a umožní im koncentrovať svoje aktivity v oblastiach, kde je dohľad tejto inštitúcie významný a potrebný.
Ešte taká vsuvka, že ak by sme videli, že naozaj inšpektorát práce ide byť posilnený o ľudí, ktorí by mohli aj na týchto úlohách pracovať, vzhľadom na to, že nestíhajú si svoju doterajšiu prácu, tak možnože by to stálo za to. Ale pokiaľ nebude mať odborne zdatných ľudí a dostatočný počet ľudí, je to úplne zbytočné opatrenie, ktoré bude komplikovať procesy.
2. Čl. V sa vypúšťa. Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s vypustením bodu 79 predloženého vládneho návrhu novely Zákonníka práce, bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Teraz by som sa pozrela na posledný pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, aj keď sa teda táto téma netýka priamo Zákonníka práce. Ide o odstupné, o tému odstupného v štátnej službe. Považujem za dôležité v momente, keď parlament diskutuje napríklad aj o výške odstupného pre bežných ľudí, aby tento parlament stanovil férové pravidlá aj pre štátnych úradníkov. V tomto prípade hlavne politických nominantov. Môj pozmeňovací návrh prináša úpravu, ktorá by štátnym úradníkom umožnila vyplatenie odstupného až po odpracovaní dvanástich mesiacov štátnej služby. Pán minister ma upozornil, že budúci rok budú pripravovať novelu zákona o štátnej službe, ale je to predsa len ešte možno celý rok pred nami. A naozaj by som vás poprosila, aby ste pouvažovali, či by nebolo vhodné ošetriť aj teraz toto ustanovenie, aby naozaj k podobným situáciám, ako zhruba pred mesiacom boli medializované, nemuselo dochádzať. Ešte o to viac, keď sám vravíte, že vás to trápi.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. a Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. VII sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. Paragraf 53 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:
(6) Odstupné podľa ods. 1 až 4 patrí len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako 12 mesiacov, s výnimkou štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je zmena právnej úpravy tak, aby odstupné patrilo len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako šesť mesiacov. Navrhovateľ chce takto zamedziť opakujúcej sa praxi vyplácania odstupného často riadiacim pracovníkom, politickým nominantom, ktorých štátnozamestnanecký pomer trval len minimálny čas. Inštitút odstupného slúži ako prostriedok finančnej pomoci pri zmene, respektíve ukončení zamestnania štátneho zamestnanca a je formou odmeny za dlhodobú prácu pre zamestnávateľa. Nemal by slúžiť ako nástroj špekulácií alebo neodôvodneného finančného prospechu. Výnimku z navrhovaného pravidla predstavujú štátni zamestnanci, ktorých štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratili spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný úrad nemá pre nich iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, respektíve ak dotknutý štátny zamestnanec za takýchto okolností nesúhlasí s trvalým preložením a nedohodne sa so služobným úradom inak, keďže v prípade týchto zamestnancov by bolo neprimerané uplatňovanie navrhovaného vylúčenia nároku na odstupné, a to vzhľadom na objektívne dôvody, ktoré ich alebo zamestnávateľa viedli k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
To je všetko, to boli štyri návrhy, ktoré som vám chcela predniesť. Kolegovia budú ešte podávať iné pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tak isto hlásim a podporujem ich.
V tejto novele sa diskutuje o dopade hlavne na podnikateľské prostredie. Nezabúdajme však aj na to, že dopady pocíti aj neziskový sektor. Práca na dohodu je veľmi častým spôsobom zamestnávania osôb v neziskovom sektore, špeciálne v oblasti služieb. Ako viete, jedná sa o oblasť, v ktorej sú vyplácané mimoriadne nízke mzdy. Tam naozaj nie je z čoho. Zdôvodnenie aj tejto kategórie zamestnancov a ďalšie znižovanie ich čistého príjmu, ich veľkú časť zrejme z týchto povolaní vyženie a tým, čo ostanú, stlačí ich reálny príjem na hanebné minimum. Nezabúdajme však, že sa jedná o osoby, ktoré vykonávajú prácu vo verejnom záujme, ktorou často sanujú neschopnosť štátu či samosprávy, či nedostatok finančných prostriedkov samosprávy. Ak už týmto ľuďom štát nedokáže pomôcť silnejšou podporou sociálnych služieb, môže spraviť aspoň to minimum, že ich nechá vo výhodnejšom daňovom a odvodovom režime. Pokúšali sme sa o to aj pri zákone o sociálnom poistení, nepodarilo sa nám to, ale stále veríme, opäť je otvorený zákon o sociálnom poistení, že k tomu dôjde.
Na záver mi dovoľte spomenúť ešte jednu tému, ktorá v dôležitej diskusii o zamestnanosti celej populácie zaniká, a to je zamestnávanie jednej z najzraniteľnejších skupín, a to konkrétne zdravotne ťažko postihnutých. Doteraz sú títo zamestnanci v Zákonníku práce chránení § 66, ktorý pojednáva o vypovedaní ZŤP zamestnanca len so súhlasom úradu práce. Dostali sme avízo z viacerých organizácií, keď sme si teda žiadali, či majú aj nejaké pripomienky k Zákonníku práce, ktorí nás žiadali, a možnože niektorí až prosili, aby sme toto ustanovenie, ktoré ich ochraňuje, vlastne zrušili, aby sme sa postarali o to, aby sme  to zrušili. Je totaký paradox. Je to ustanovenie, ktoré ich má ochraňovať, a na druhej strane oni to vnímajú skôr ako väčšiu zábranu, ktorá bráni zamestnávateľom, aby sa vôbec s nimi ako so zdravotne postihnutými bavila a zamestnávala ich. Možnože pri tejto príležitosti, samozrejme, že zdá sa mi to tak isto veľmi nehumánne, že by sme zrušili jeden paragraf, v ktorom majú títo ľudia možno väčšiu šancu zamestnať sa, ale pri tejto príležitosti by bolo dobré sa zamerať na to, akým spôsobom pomôcť týmto ľuďom a zvlášť  zmeniť celý prístup a ponímanie celej filozofie ako ich zamestnávať. Preto znova by som chcela len  apelovať na vás, aby sme aj v duchu toho, ako legislatíva v Európskej únii postupuje, tak tam vyzerá, že je asi modernejšie pre všetkých ísť cestou daňových alebo odvodových úľav pre zdravotne postihnutých, čo u nás chýba. Zatiaľ u nás registrujeme naozaj len možnosť, že máme stanovené dobre počet zdravotne postihnutých, ktorých má povinnosť zamestnávateľ zamestnať, ale vieme, že v praxi to vôbec nefunguje.
Na záver, úplný teda záver, je nám jasné, že zákonník si prijmete tak, ako ste si ho nachystali, ale vedzte, že naozaj týmto budete ochraňovať zamestnanca pred prácou. Nie je to, nesúvisí to len so Zákonníkom práce, ale ako som aj pri rozprave o daniach povedala, je to súhrn zákonov, ktoré v tomto balíčku prijímate. Veľa faktorov vplýva na to, aký stav našej spoločnosti bude, ale obávam sa, že ste si naozaj vybrali ten nesprávny smer.
Ďakujem.

Veľmi krátko zareagujem, že skutočne si myslím, že veľmi dôležité je, že tento zákon sa nepredkladá samostatne, ale ide naozaj okrem toho kopec iných opatrení, ktoré hospodárskemu rastu určite nepomôžu, a som presvedčená o tom, že celé podnikateľské prostredie aj celé prostredie v našej krajine bude úplne devalvované. Preto si myslím, že je veľmi dôležité aj hovoriť aj apelovať na vládu, aby sa trošku spamätala a pozrela možnože reálnymi očami na tie očakávania, ktoré má.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Už som to tu aj niekoľkokrát opakovala pri iných príležitostiach, že chápem vážnosť situácie, v ktorej sa nachádzame, a určite ministrovi Kažimírovi nemáme čo závidieť. Nemáme mu ako závidieť, ani prečo závidieť rozhodnutia, pred ktorými stojí. Preto ani nebudem tvrdiť, že všetko, čo predkladajú, predkladajú len zle. Alebo, že predkladajú len zlé veci. V každom návrhu sa dá niečo nájsť, ale vždy ten návrh zabijú takou ranou, ktorá úplne znepriechodní snahu o podporu tohto zákona. Určite sa to udialo aj v tomto prípade.
Predtým, než sa dostanem ku konkrétnym opatreniam, však dovoľte jednu všeobecnú poznámku ku konsolidačnému úsiliu vlády. Určite nikto dnes netvrdí, že konsolidovať sa dá len úsporami. Viem, že to nie je reálne, ale keď si porovnáme konsolidovanie minulej vlády, za minulého ministra, vidíme, že tam sa konsolidovalo šesťdesiatimi percentami na strane výdavkov, a porovnáme to s konsolidovaním terajšej vlády. To znamená, že terajšia vláda sa z osemdesiatich percent snaží upraviť príjmy štátneho rozpočtu. Čo si myslím, že veľmi znereálňuje pohľad na ten spôsob, ktorý si vybrali. Predtým však, než vyberieme len prvé euro od občana prostredníctvom nových daní, mali by sme mať povinnosť osekať zbytočné výdaje všade, kde sa to len dá. A zo silných slov vlády v tejto oblasti však zostalo veľmi málo. Opakovanou odpoveďou premiéra je kričať, že opozícia nič neponúkla. Naozaj, zo strany všetkých opozičných strán bolo už v júni prezentovaných niekoľko opatrení, ktoré pán premiér zmietal zo stola. Možnože ich považoval priam za nedôstojné, ale zdá sa mi, že premiér bude stále hovoriť, že nevidí alternatívu jedine preto, lebo ju nikdy nechcel vidieť. Ak by sme však prešli k samotnému návrhu, štát má možnosť nastavovať daňovú politiku tak, aby bola čo najmenej, aby mala čo najmenšie negatívne následky pre ekonomickú aktivitu. Môže dane dokonca nastaviť tak, aby určité druhy správania demotivovala, a naopak, tlačila a motivovala k iným. A čo robí naša súčasná vláda? Príkladom zlého opatrenia, asi najhoršieho, ktoré sa v predkladanom balíku nachádza, je zvýšenie sadzby dane z príjmu na 23 percent pre právnické osoby. Už to tu bolo hádam stokrát povedané a všetci sa zhodneme na tom, že štát sa z krízy len nevyšporí. A že v konečnom dôsledku nás z krízy nedostane nič iné, len znovunaštartovanie hospodárskeho rastu. A máte naozaj pocit, že týmito opatreniami, hlavne zvyšovaním dane u právnických osôb sa k tomu vieme priblížiť? Určite nie. Alebo necháme sa prekvapiť. Čo však robí vláda? Zvyšuje dane firmám. A nezvyšuje len dane, zvyšuje celé daňové zaťaženie, zvyšujú sa odvody, zvyšujú sa zdravotné, sociálne odvody. Teda zavádza sa zvýšená daň z dividend, upravujeme Zákonník práce. A práve súbor všetkých týchto opatrení nás naozaj smeruje k tomu, že či skutočne tie méty, ktoré ste si stanovili, budete schopní aj naplniť. Bohužiaľ, toto budeme vedieť zhodnotiť až o rok.
V čase hospodárskeho spomalenia a v čase, kedy máme mimoriadne obmedzené náklady na investovanie do ekonomiky, je povinnosťou každej vlády podporovať podnikanie, a nie ho ešte viac sťažovať. Výnosy zo zvýšenia sadzby o štyri percentá máme povinnosť nechať v rukách podnikateľov. Nech ich oni investujú do výroby, nových investícií, alebo im týmto vytvorme priestor na rast miezd zamestnancov, ale určite ich nevyberajme a neprerozdeľujme na spotrebu v neefektívnom verejnom sektore. Vašou úlohou má byť stimulovať hospodársky rast, a nie zvyšovať dane. Prostriedky z najefektívnejšej oblasti ekonomiky, kde sú mimoriadne potrebné, posúvame do oblasti, kde ich pozitívny prínos bude niekoľkonásobne menší. Spomínaná verejná správa. Zvýšenie tejto sadzby však povedie k trom pre vládu dosť nepriaznivým posunom. Po prvé. Veľké firmy investujú dostatok prostriedkov do toho, aby svoj daňový základ zoptimalizovali tak, aby sa plateniu zvýšenia dane vyhli. Je to úplne prirodzená vlastnosť a vyplýva z toho, že po tom budú veľmi siahať. Zvýšené daňové náklady zvyšujú výhodnosť snahy hľadať optimalizáciu. Z toho hneď vyplýva aj druhý problematický bod a to je - zvýšenú daň zaplatia primárne malí a strední podnikatelia, ktorí jednak takéto možnosti na zvýšenú optimalizáciu nemajú a zároveň sú na pohyby na svojej účtovnej uzávierke oveľa citlivejší ako veľké firmy.
Keď toľko hovoríme o potrebe vytvárať pracovné miesta v regiónoch prostredníctvom malých a stredných firiem, prečo im prostriedky na ich vytváranie berieme? A v neposlednom rade je zrejmé, že hospodársky rast nedokáže potiahnuť len domáci kapitál. Slovensko určite ešte dnes potrebuje lákať aj práve zahraničných investorov, o ktorých sa tu už takisto hovorilo, pre ktorých musíme, alebo máme povinnosť zatiaľ ešte vytvárať atraktívne podmienky. Ministerstvo práce v diskusii o Zákonníku práce opakovane argumentuje tým, že flexibilita Zákonníka, vývoj pracovných miest neovplyvňuje. Ten je závislý jedine od hospodárskeho rastu. Dovolím si teda k tomu povedať, že hospodársky rast je veľmi závislý od konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a v nej sa týmto krokom udejú obrovské škody. Naša ekonomika súťaží s okolitými krajinami o investície. V rebríčku jednej svetovej banky sme síce na priemernom 48. mieste, ale v oblasti daňovej politiky nás Svetová banka radí až na 130. miesto. Podľa Svetového obchodného fóra nás naša daňová politika radí na 107. miesto zo 144 krajín. Daňová sadzba bude po prijatí tohto ustanovenia, alebo týchto ustanovení zákona najvyššia v okolitých regiónoch. Ja sa teda pýtam, ak to s takým lákaním investorov myslíte skutočne vážne, prečo by mal do našej krajiny investor prísť, keď bude u nás odvádzať najvyššiu daň v regióne a zároveň ho mimoriadne zaťažujeme aj nákladmi na prácu a neefektívnou reguláciou. Vláda namiesto toho, aby riešila systematické problémy s konkurencieschopnosťou ekonomiky, robí v celku jednoduché kroky, ktoré nás z dlhodobého hľadiska však udusia. Ďalším navrhovaným opatrením vlády je rušenie rovnej dane. Je paradoxné, že okolo tohto návrhu zákona je toľko hluku, lebo, žiaľ, obidve strany sporu vedú viac marketingový a symbolický súboj, ktorý reálne bude mať minimálny dopad na verejné financie ale aj peňaženky ľudí. Tak ako je navrhované, toto opatrenie sa dotkne len veľmi malej časti pracujúcich a výnos tejto zmeny bude relatívne nízky. Súhlasím so základným filozofickým predpokladom tohto opatrenia, kedy chápeme, že keďže sú ťažké časy, nedá sa len sporiť, ak je nutné zvyšovať sadzbu dane z príjmu, má sa to dotknúť ľudí hlavne tých, ktorých z toho nebude bolieť hlava, ako hovorí často kolega. V tomto je toto opatrenie pre mňa bezproblémové. Vzhľadom na jeho reálne parametre ho však považujem za vytváranie nejakej dymovej clony. Myslím, že štát by nemal viac zdaňovať prácu. Vhodným nastavením by sme však mali spraviť zamestnávanie pre zamestnancov aj zamestnávateľom čo najvýhodnejším. Znižovaním ceny práce, odvodovým a daňovým zaťažením či zbytočnou reguláciou. V situácii, kedy má Slovensko obrovský problém s nezamestnanými, by toto malo byť jasnou politikou. Pretože práca sa musí oplatiť. A na záver mi dovoľte ešte sa trochu pozrieť na to, aký vplyv vašej zmeny uvidíme na našich rodinách. Ako sa to odzrkadlí v živote našich rodín. Nie je to len zvýšenie dane, ale zároveň aj zníženie odpočítateľných položiek, ktoré, alebo zníženie odpočítateľnej položky, ktoré môžu naozaj našu rodinu ruinovať. A tu ma napadá otázka, že kde sa stratil taký pátos z vášho programového vyhlásenia vlády, kde ste naozaj rodinu stavali na piedestál. Bolo to jedno, pre mňa to bolo veľké prekvapenie, že naozaj programové vyhlásenie vlády obsahovalo takú peknú stať o ochrane rodiny. Ale z týchto opatrení, ktoré predkladáte, v tom nečítam žiadnu ochranu rodiny. Pán poslanec Mikloško vlastne apeloval niektorými návrhmi, ktoré boli celkom zaujímavé, alebo veľmi zaujímavé, a myslím, že by ste sa nimi mohli zaoberať. Dostali ste za úlohu konsolidovať. Alebo azda ožobračovať? Možnože skôr mám pocit, že smerujete k tomu druhému. Chcete štartovať hospodársky rast, alebo demotivovať podnikateľov? A mám silný pocit, že možno ani sami si neviete odpovedať na tú otázku. Preto by som vás vyzvala, aby ste naozaj porozmýšľali, či opatrenia, ktoré navrhujete, budú mať taký úžitok, aký od nich čakáte.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou teda novelu, ktorá dáva právny rámec prevádzkovaniu hazardných hier. Najlepšie by určite bolo, keby sme nič také vôbec nemuseli riešiť, keby tie hazardné hry naozaj nespôsobovali našej krajine to, čo spôsobujú, ale, bohužiaľ.
Začnem možnože s tým, čím začína aj dôvodová správa, a to tým, že príjmy sú určené na vykonávanie verejnoprospešných služieb. Čo je síce pekné, ale stále je to neetické, pretože práve devastáciou časti obyvateľstva sanujeme, sanujeme verejnoprospešné služby. A nie som si istá, že či tieto príjmy prevýšia negatíva, ktoré tento zákon zanecháva. Pred rokom sme tu mali novelu zákona tohto istého, kde skupina poslancov aktívne zápasila so sprísnením tohto zákona, a musím povedať, že nie celkom márne. Aj keď najlepšie by bolo, ak by skutočne sme tieto problémy vôbec nemuseli riešiť. Uvedomujem si, že tak silne liberalizovaná spoločnosť by takýto stav neuniesla. Nie je na to pripravená. Ale zámer sa minulým predkladateľom podaril. Obce, samosprávy sa vyrovnali so zamedzením hazardu novými VZN-kami i za cenu straty príjmu do svojej pokladne. A aj včera tu bolo povedané, že v podstate to prinieslo veľké upokojenie vášne alebo zlých, horších sociálnych situácií v tých jednotlivých samosprávach.
Ale čo sa deje vlastne teraz? V dôvodovej správe čítame, že z pohľadu prevencie a boja pripravilo ministerstvo niekoľko opatrení. A pozrime sa na ne, tuto si pomôžem citáciou práve z dôvodovej správy. Takže: Z pohľadu prevencie a boja proti závislosti na hazardných hrách pripravilo ministerstvo pre hráčov na herných zariadeniach informáciu o telefónnom čísle na špecializované zdravotné zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie. Významným opatrením vplývajúcim na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách je návrh sprísniť možnosť umiestnenia reklamy upozorňujúcej na výšku výhry alebo možnosť získať výhry, a to tak, aby nebola viditeľná z vonkajšej strany budov, prípadne z priestorov, v ktorých sa prevádzkujú hazardné hry.
Ďalším opatrením je sprísnenie ustanovení týkajúcich sa stáleho dozoru v herni tak, aby osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť, mali s prevádzkovateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah a zároveň tieto osoby budú musieť byť trvalo prítomné v herni. Keďže pre herne neplatí povinnosť - povinná vzdialenosť od školy, od školských zariadení a podobne, nemenej dôležitým opatrením je stanovenie minimálneho počtu hracích zariadení, aby prevádzkovateľ mohol prevádzkovať herňu. A taká perlička, týmto opatrením sa predpokladá zníženie počtu herní. Súčasne v rámci boja proti závislosti na hazardných hrách sa stanovuje, že počet zariadení prevádzkovaných mimo herne môže byť v maximálnom počte dve hracie miesta.
Včera sa o tom tunák rozprávalo, ale príde mi to ako také naozaj dosť vtipné, že telefónne číslo, reklama, ktorú neuvidíte z cesty, povinnosť zamestnať dozorovateľa na trvalý pracovný pomer má vyvážiť to, že automaty vraciame späť do krčiem a pohostinstiev. A ešte by sme mali poďakovať, že vlastne budú len dva.
Za týmto vidím, alebo teda takto: dovčera, kým v tom záverečnom slove včerajšieho dňa rokovacieho pán minister nevypovedal, čo vypovedal, tak som naozaj mala z toho pocit, že pánovi ministrovi v očkách hrajú eurá, ktoré vidí naozaj ako prísun do rozpočtu. Musím povedať, že ma naozaj to večerné jeho vystúpenie tak trochu možno posunulo v tom zmysle, že nebolo jeho cieľom naozaj sanovať verejný rozpočet takýmto opatrením, že chcel sa na to pozerať dobre, ale práve preto by som možnože viac apelovala, aby popri tých rozumných opatreniach, ktoré chce zaviesť, aby naozaj dbal na to, čo tuná vlastne v pléne už včera poslanci začali napádať, a to to, že naozaj bude veľmi-veľmi zhoršená sociálna situácia niektorých vylúčených spoločenstiev, tak by sme to mohli aj nazvať.
Takže dôležité je, že som rada, že pán minister sa naozaj nepozerá na to finančné zabezpečenie spoločnosti, teraz myslím to sanovanie štátneho rozpočtu, ale aby sme naozaj nazerali na osudy rodín, ktoré znášajú následky a dôsledky tak, aby sme pred týmto nezatvárali oči.
Opäť si dovolím použiť dôvodovú správu: Obmedzenie počtu zariadení spolu s ďalšími hore uvedenými opatreniami by malo eliminovať nielen priamu dostupnosť hazardných hier mladistvým, ale aj všeobecný kontakt s hazardom a prispieť tak k zníženiu príležitostí na hranie a zamedzeniu vzniku prípadných závislostí na hazarde u tejto skupiny obyvateľstva.
Toto takisto, vôbec nemám pocit, že je naozaj naplnené, a mám pocit, že tá novela ide zväčša opačným smerom.
Iným a taktiež zásadným dôvodom, prečo považujem tento zákon za zlý a život poškodzujúci, je zúženie rozsahu druhov hazardných hier, ktorých prevádzkovanie je možné obmedziť VZN-kom, doplnený o možnosť obmedzenia prevádzkovania len v prípade vážneho narúšania verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. V súvislosti s týmto zavádza povinnosť, v zmysle ktorej majú o tomto rozhodovať občania v referende. Viem, že je to reakcia na námietku Generálnej prokuratúry, že vyššia právna norma nemôže byť obmedzená nižšou právnou normou a že s týmto sa narúša sloboda podnikania, alebo tie argumenty boli v takomto duchu vznesené. Avšak na druhej strane súhlasím s minulými predkladateľmi, že riešenie tohto problému má byť v kompetencii samosprávy, pretože sú to takisto, v obecnom zastupiteľstve sa nachádzajú ľudia, ktorí dostali rovnako ako my mandát prostredníctvom občanov.
Včera o tom bola teda naozaj vážna diskusia, dlho sa o tom rozprávalo, to isto pán minister určite zacítil, že asi to nebude najsprávnejšie riešenie pre všetky mestá a samosprávy, pomôže to malým dedinám, kde tí ľudia sú naozaj ešte ukáznení a viac sa zaujímajú o veci verejné, ale vo veľkých mestách toto môže spôsobiť veľký problém. Tak to by som sa naozaj pripojila k tomu, čo sa večer rozprávalo, aby sme išlo formou nie, ak už teda pôjdeme do tých referendiev, aby sme nešli zakazovať referendom stroje, ale aby sme ich vlastne nedovoľovali v referendách. Aby sa samotné licencie neudeľovali, aby si mohli občania žiadať o takúto formu referenda.
Summa summarum, ak by sme pozreli na to teda, čo sa udialo minulý rok po prijatí novely, hracie prístroje išli len do herní, následok bol skutočné zníženie počtu hracích automatov a zníženie prístupnosti pre mladistvých. Ďalej v herniach zákaz konzumácie alkoholu a fajčenia, keďže toto bolo jedným zo stimulov pokračovania v hraní. Ďalej zabránenie prístupu patologickým hráčom, takisto mohli prevádzkovatelia odoprieť právo takýmto hráčom zúčastňovať sa na hrách. Ale aj také drobné opatrenia, ako predĺženie času medzi jednotlivými hrami na prístrojoch.
Takže to sú také zásadné veci, ktoré ovplyvnili takisto alebo možno aj spôsobili nesmierne diskusie pred rokom v tomto pléne, ale nakoniec boli prijaté a výsledok je skutočne pozitívny, čo naozaj hovorili aj starostovia.
Včera sme si ich aj vypočuli, niektorých. Výsledkom po vašej novele, aj keď priamo nerušíte spomínané ustanovenia, nie všetky, napríklad už teraz po novom konzumácia alkoholu a fajčenie bude možná, čo nie je veľmi pozitívne, ale tým teda nerušíte spomínané ustanovenie, ale tým, že dopĺňate možnosť umiestňovať výherné stroje aj do krčiem, nevidím naozaj, kde, teda akým spôsobom chcete brániť mladistvým, alebo čím sťažujete tie podmienky mladistvým na to, aby sa zúčastňovali takýchto hier. Beriete si to vlastne na svoje triko. Hlavne keď existujú jasné signály o sile prijatia minuloročnej novely.
Na druhej strane, to je dobré a chvályhodné, sprísňujete definíciu herne samotnej. Podmienky na udelenie licencie, podnikateľ musí mať uhradené svoje záväzky, môžete doplniť vymedzenie záväzkov krytých finančnou zábezpekou, zvyšujú sa odvody do štátneho rozpočtu, vytvára sa nový poplatok za vytvorenie licencie v obci, každoročné hlásenia ministerstva. Takže je tu naozaj kopu opatrení, s ktorými určite nikto z nás nebude mať žiaden problém. No len naozaj pozerajme na ten výsledok ako na celok a tou bude skutočná devastácia osôb a rodín. A práve preto, že máte vo svojom názve sociálna demokracia, nemalo by vám to byť jedno. Bojím sa, že ste sa príliš nechali ovplyvniť lobizmom zo strany podnikateľov, ktorí sa okolo možno aj niektorých vašich poslancov pohybujú, a to sa mi celkom nepáči.
Takže zákon je zlý a bude z neho veľa nešťastia, pokiaľ zostane v takejto forme. Preto vás prosím a vyzývam zároveň, aby ste potom naozaj dbali na pripomienky, ktoré tu boli vznesené, a naozaj v spoločnej debate pristúpili aj na niektoré pozmeňováky, ktoré by to vedeli vylepšiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Mám pocit, že nás kolegovia nabádajú k tomu, aby sme nerobili nič. Vieme, že stav, ktorý tu máme, nie je správny, vieme, že bolo podanie v tejto veci na Ústavný súd, a stále dookola točíte, že radšej teda aby sme neurobili nič ako niečo. Vedeli ste, naše predstavy aké máme, vieme, že sa vám nepáčia, ale stále myslím si, že máme záujem na tom, aby sa vylepšil stav, ktorý tu je.
Veľmi radi počkáme na výsledok rozhodnutia Ústavného súdu. Ak ten potvrdí slová, ktoré vravíte, predpoklad je, že ich potvrdí, tak potom sa urobia iné opatrenia. Ale verím, že tie opatrenia budú naozaj súvisieť aj s tými opatreniami, ktoré sa snažíme aj my dostať do zákona, teda je to len to, ak chceme požiadať o iné občianstvo, aby sme mali na tú danú krajinu väzbu. Ďakujem.