Videokanál poslanca

Ďakujem. Na pána Mihála, ktorý tu už nie je teda, ale určite súhlasím s tým, čo povedal, že predchádzajúca novela spôsobila oveľa väčšiu flexibilitu na trhu. A som presvedčená o tom, že tým, že veľmi krátko, naozaj, ešte sme mali, že sme sa vlastne ešte ani nemali možnosť zoznámiť, alebo možnože pocítiť tie zmeny, ktoré priniesol, tak už veľmi rýchlo bude hneď menený.
To, že som v úvode spomenula jeho meno, nehovorila som o tom, že bol zameraný len a len na zamestnancov, zamestnávateľov, ale práveže som spomenula, že zároveň asi u neho bolo cítiť najviac zmien naozaj v prospech viacerých strán. Obidvoch strán.
Na pani Vaľovú, v podstate škoda niečo rozprávať, ale možno predsa, že ste teda dôsledne neodsledovali, čo som povedala. Lebo ja som nepovedala, že ovplyvňuje ekonomiku Zákonník práce. Ale však to si pustite zo záznamu, pre vás to nie je problém. To asi dokážete.
Čo sa týka pani Tomanovej, hovorila som možnože viac o tom, naozaj mám pocit, že tým, že ste zamestnanecké rady takto utopili, ste dali veľkú šancu alebo ten monopol, ktorý majú odbory, tak ste im naozaj ešte potvrdili a zvýšili. (Výkrik v sále.) Je to monopol, lebo tam si myslím, že kde sú malé... Nevykrikujte, pani poslankyňa! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

97.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyne, no!

98.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Že tam, kde sú malé firmy a kde nie sú odbory, tak ste vlastne zobrali status zamestnaneckým radám, aby mohli aspoň niečo vyrokovať zamestnancom.
A s pánom Chrenom, tam sa dá asi len súhlasiť, že... Ďakujem. Určite, rovnako mám pocíť ako on, že tie zmeny, ktoré prinesie dnešný Zákonník práce, nahrávajú hlavne odborom a stane sa z nás možnože o chvíľku komunistická veľmoc, ale, bohužiaľ... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, tak sa nám to všetko opakuje, akosi, história, aj tie pocity. Ako niekedy mám pocit, že ozaj deja vu prežívam. Ale opäť máme taký klasický súboj medzi, nechcem povedať, že medzi terajšou pravicou a ľavicou, ale proste ide o súboj všeobecne ľavica a pravica v tomto Zákonníku práce. Prišla iná vláda, zmenila sa garnitúra, takže samozrejme, že chce si aspoň také jedno dobro vybrať medzi ľuďmi, a rozhodla sa, že to bude práve Zákonník práce, že cez ten Zákonník práce ľuďom dá možno viac istôt, ktoré im sľubovala. Pretože inde to nemá kde preukázať.
Každá vláda, ktorá príde, chce a sľubuje dobré, že bude dobre, no nevieme, komu to sľubuje. Podľa toho, kto je pri moci, na ten obraz sa ten Zákonník práce vlastne vždy aj upravuje. Od dôb socializmu sa už vymenilo veľmi veľa vlád, ale s čím sa nám spájajú také hlavné zmeny zákonníka, alebo kedy sa začalo tak spomínať na určité mená? Začalo sa spomínať hlavne už počas vlády Slovenskej republiky, kedy sa naozaj zobrala ako hlavná nová norma, akoby reformovaná norma alebo moderná norma, a keď sa vlastne odvtedy začali vytvárať všetky zmeny. To znamená, že začalo to pánom Kaníkom, pokračovalo pani Tomanovou a ešte to ďalej pokračovalo pánom Mihálom. Naozaj na tomto príklade možno skutočne vidieť, že každý, kto bol pri moci, si chcel ten zákonník upraviť nielen na svoj obraz, ale možno viac na obraz toho, pre koho si myslel, že bude... Výhodnejší? Ťažko povedať. Za pána Kaníka sa to naozaj dialo tak, že to bolo viac v prospech zamestnávateľov, za pani Tomanovej viac v prospech odborárov, za pána Mihála opäť sa to preklopilo pravicovo, že viac sa pridávalo zamestnávateľom. Ale v konečnom dôsledku, naozaj mám pocit, táto novela, ak bude, vyslovene v prospech odborárov, tak predchádzajúca vláda urobila novelu, ktorá dávala oveľa viac aj všetkým občanom našej krajiny. Nielen veľké výsady odborárom.
Tento zákonník má nás vraj priblížiť k štandardom v Európskej únii. Zasa, či to budú štandardy, ktoré sa týkajú krajín ako Nemecko, Rakúsko, alebo krajín, ktoré, ako sú Španielsko, Grécko, Taliansko. Tam vieme, že tie zákonníky sú príliš rigidné a podľa toho tá ekonomika aj vyzerá. Ale možnože viac, ako k čomu sa chceme priblížiť, by sme možnože už dnes mali sledovať tie trendy, ako práve aj tie lepšie, rozvinutejšie krajiny pozerajú dnes na zákonníky práce. Pretože mám pocit, že tak isto už upúšťajú od pevných pravidiel a od extrémnej socializácie Zákonníka práce. Predchádzajúca vláda ho spružnila. Táto ho znova ide pritvrdzovať. Ale opäť dávam otázku, že pre koho? Komu to vlastne pomôže? Pretože vieme, že dnes sa stáva práca alebo už je vlastne práca luxusom. Dnes máme na programe krachovanie firiem, prepúšťanie. Zákonník bude teda upravený, ale zamestnanec bude na tom stále rovnako, myslím tým, stále v rovnakej neistote. Nepridá mu to ani, ani štipku viac istoty, že o prácu nepríde, alebo že sa mu zlepšia pracovné podmienky. Pán minister dokonca povedal, že pri úpravách v Zákonníku práce došlo k remíze. Pán premiér myslím, že povedal, že není ani víťazov, ani porazených. Lenže, o kom to hovoríme? Hovoríme víťazi a porazení. Zamestnávatelia a zamestnanci? Ja som mala skôr pocit, že zamestnávatelia a odborári.
Dnes, vzhľadom na tie úpravy, ktoré sa chystajú, budú prehrávať zamestnávatelia. Teda tí, ktorí tvoria pracovné miesta a vlastne hýbu našou ekonomikou. Tu si dávam otázku, že či my vôbec o nich stojíme? Alebo ako sa na nich pozerá dnešná vláda alebo celá spoločnosť? Že či chceme naozaj i naďalej navodzovať pocit, že sú to nejaké zveri, nenažranci. A všetkých chceme hádzať do jedného vreca? V skutočnosti dnes je už taký stav, že aj tí, ktorí si naozaj svedomito plnili svoje povinnosti, pristupovali k zamestnávaniu veľmi zodpovedne, tak si už začínajú búchať hlavu o múr, že načo to robili, keď vidia, aké špinavosti existovali a proti tomu sa nič nedeje? Ale zasa ideme im dávať ešte väčšie bremená na plecia.
Máme pocit, že naši zamestnanci sú už schopní samozamestnania? Alebo azda máme nejaké také indície, že by sa štátna správa chystala meniť úrady práce na miesta zamestnávania, alebo teda, kde sa rozdáva práca? To by bolo niečo senzačné síce, veľmi by som sa tešila, ale myslím, že od toho sme veľmi ďaleko. A možnože keby sa to aj uskutočnilo, tak by som mala pocit, že sme opäť o dvadsať pät rokov dozadu.
Dnes predpokladaná novela je novelou s rukopisom odborov, ktoré verejne povedali, že "za podporu SMER-u máme Zákonník práce". Toto bol jeden deň titulok v novinách. Z toho mi vyplýva, že akási nezávislosť odborov je asi rozplynutá. Neviem kde. Niektorí členovia odbornej komisie, alebo teda komisie, ktorá sa zúčastňovala pri rozhovoroch k Zákonníku práce, alebo pri samotnej práci na Zákonníku práce, naznačovala niečo také, že mali zo začiatku pocit, že stačilo možno len, aby ministerstvo oznámilo, čo chcú urobiť, a že oni vlastne by sa ani nemuseli zúčastňovať. Ale dodávajú, lebo vláda má vlastne na to mandát, hej, že má dostatočnú silu, uvedomuje si to, ale naozaj veľmi pozitívne vnímali to, že aj napriek tomu boli prizvaní. Toto som mala ako naozaj tak chvíľku taký pozitívny pocit, že aj práve tí zamestnávatelia, vlastne skupina, ktorá dnes prehráva, bola rada, potešená, že bola prizvaná do skutočnej diskusie, aj keď na druhej strane som z tých rozhovorov mala pocit, že boli jasne vymedzené mantinely. Povedali im odtiaľ-potiaľ a nikde inde sa nedostanete. Rokovania považovali ale za korektné. Ale pri nich bolo jasne definované, bol jasne definovaný priestor a dané mantinely. Nuž, darmo, Zákonník práce sa opäť stane symbolom režimu.
Zmeny, ktoré sa udiali alebo budú diať v Zákonníku práce, by som rozdelila do troch oblastí. Postavenie odborov, náklady na pracovnú silu a flexibilita. Tie ďalšie dva body, tie sú vlastne spojené dokopy.
Ale poďme teda k tomu prvému, k postaveniu odborov. Zákonník sa v tejto oblasti dostal do časov zákonníka pani exministerky Tomanovej, kedy normy práce budú opäť schvaľované odbormi. Ak zamestnanec hrubo poruší pracovnú disciplínu, musia opäť odborári prerokovať, či ho môžu prepustiť. Vyrokovali si ďalej, že zamestnávateľ bude platiť nepomerne viac ako doteraz, ak sa nedohodne, samozrejme, a teda ak sa nedohodne, tak na jedného zamestnanca budú platiť 15 minút času, jednoducho povedané. A možno je to taká absurdita, pretože často sa môže stať, že aj vtedy vlastne, v tom čase sa vôbec nemusí venovať tej odborárskej práci.
Ďalej tu je také veľké oslabenie zamestnaneckých rád, ktoré sa dostali naozaj na úroveň spred roka 2011. Odbory, skrátka, naozaj si vyrokovali tentokrát opäť monopol. Ale ja mám naozaj pocit, že trendy v Európe idú tentokrát opačným smerom. Predsa len k väčšej liberalizácii. U nás však zrejme preto, že nemáme dobre naštartovanú ekonomiku, zrejme preto chceme regulovať pracovný trh, ktorý je i tak slabý? Predsa, veď spolu s vysokými daňami a nízkym rastom to vytvorí v skutku priaznivé prostredie, len neviem pre koho. Pre zamestnancov to určite nebude a pre zamestnávateľov už tobôž nie.
Body, ktoré sa týkajú teda nákladov na pracovnú silu a flexibility. Je pravdou, už sa to tuná dnes hovorilo, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, možno dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru nezamestnanosti. Na to majú súčasne vplyv aj ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie, či kvalita vzdelávania. Neflexibilný zákonník je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Jednej pätiny. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania však znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak, zvyšujú motiváciu hľadať alternatívy. A to sa bojím, že sa práve bude diať u nás, a to najmä využívaním dohôd, spoluprácami so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov, alebo možno rovno čiernou prácou s výplatou na ruku. A obávam sa, že práve toto bude asi opäť prekvitať. Postihy rastu, ale čiernej práce určite pribudne. Tu sa možnože naskytuje otázka, že či je dostatočná kontrola takýchto činností, či je naozaj na to pripravený inšpektorát práce a či má aj dostatok kompetencií.
Ak dnes Slovensko čelí viac ako 13-percentnej nezamestnanosti, tú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora. Je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali však na názory podnikateľov. Ako také negatíva, ktoré vlastne ovplyvnia negatívne tieto body, teda náklady a flexibilitu, ide o sprísnenie definície závislej práce, i keď je to taká naozaj obojstranná zbraň. Na jednej strane - a ja pociťujem, že to bolo príliš voľné a zneužívalo sa to, i keď možno v posledných rokoch menej, ale chápem, že ste sa do tohto pustili - obmedzenie reťazenia pracovných pomerov, zrušenie možností zhoršenia podmienok zamestnanca pri vyjednávaniach o kolektívnej zmluve, súbeh výpovednej lehoty s odstupným, obmedzenie flexikonta, nadčasy. Proste tých bodov, ktoré naozaj negatívne môžu ovplyvniť aj tú zamestnanosť, aj keď len o pätinu, je nepomerne viac. Okrem množstva negatív sa tu dá však nájsť určite aj veľa drobných pozitívnych opatrení, aj keď sú naozaj drobnosti. Ako napríklad úprava nočného pracovného času, hej - to bola zrejme nejaká chyba - náhrada za pracovné voľno, čerpanie starej dovolenky, zrušenie odstupného. Určite by sa dalo nájsť takýchto bodov viac.
A na záver už len, skutočne si stále dávajme otázku, že komu tým pomáhame. Ja osobne mám pocit, že tentokrát opäť odborom a možno aj tomu zahraničiu a okolitým štátom, ale mali by sme v prvom rade všetkým občanom našej republiky. Je určite veľmi ťažké vymyslieť normu tak, aby obsahovala všetky profesie, ktoré sa nachádzajú v spoločnosti. Ale práve preto si myslím, že tým, že tu normu budeme zväzovať do veľmi tuhých pút, tomu nepomôžeme.
Kam posúvame spoločnosť týmito opatreniami? No mám pocit, že vládna strana potrebuje odfajknúť predvolebný sľub, pretože už veľa možností nemá, kde by naozaj ľudí potešila, pohladkala, keďže zvyšujeme dane, zvyšujeme odvody. Nič pozitívne nevidíme, tak aspoň sa budeme tváriť, že zamestnancom zlepšujeme pracovné podmienky. Bola by som veľmi rada, keby sa tak udialo, len naozaj nie som si istá, či týmito zmenami k tomuto dospejeme. Je mi jasné, že filozofiu tohto zákona sa nepodarí zvrátiť ani odvrátiť, ale verím, že to, čo sľúbila pani podpredsedníčka Laššáková pri svojom prejave, aj bude naplnené. To znamená,  že vládna strana bude otvorená konštruktívnym rokovaniam o zmenách. Ide o to, či je vôbec priechodná nejaká zmena, keď nevieme, aké sú tie mantinely, v ktorých sa na pracovnej skupine museli alebo v ktorej sa museli jednotliví členovia pohybovať. Ale tak uvidíme, ako tie debaty budú prebiehať.
Ak by mali poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu nie odborov, ale zamestnancov na trhu práce, nech radšej oslabia silu zamestnávateľov, ale nie cez rigidné a zväzujúce predpisy, ale práve posilňovaním konkurencie na trhu práce. A tuná to cítim naozaj ako niečo, čo nám tu ešte stále chýba. Zatiaľ to vyzerá, že prichádzajú len zlé správy. Ide o vytiahnutie peňazí a nie o zamestnancov. Preto vás, kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste túto novelu Zákonníka práce nepodporili.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, opäť máme na stole novelu kompetenčného zákona, už pár týždňov sme sa mu nevenovali, ale všetko svedčí, alebo všetko speje k tomu, že naozaj, zámer vlády, ktorá má ambíciu rozdrobiť problematiku ľudskoprávnej agendy, sa naplní.
V prvom čítaní som dávala návrh, aby sa, aby bol vrátený návrh novely predkladateľovi, samozrejme, nebolo vyhovené, takže za tých pár týždňov som sa snažila vysporiadať s tým spôsobom, akým sa rozhodla vládna strana riešiť tento problém. Následne som sa snažila teda poctivo pochopiť dôvody navrhovateľa, prečo chce zrušiť dobrý základ pre fungujúci systém, a ak už nechce ponechať kompetencie pre agendu ľudských práv na úrovni samostatného podpredsedu vlády, inakšie 14 rokov pôsobil takýto orgán, prečo sa nerozhodol pre alternatívu presunúť celú agendu napríklad na ministerstvo spravodlivosti, rovnako to som už spomenula v prvom čítaní. To by sa mi zdalo také logické. Ale teda už od samého začiatku nikde nebolo odôvodnené, prečo sa ruší funkcia podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale vo všetkých dôvodových správach, aj v tejto aj vo vystúpeniach, bola akoby absencia podpredsedu pre ľudské práva, teda to, že ho nevymenovali, to bol dôvod na to, aby sa začala táto agenda drobiť. Následne sa teda odôvodňovali delimitácie jeho agendy na viacero ústredných orgánov štátnej správy s rôznou úrovňou kompetencií.
Tridsiateho júla tohto roku som sa zúčastnila na zasadnutí obnovenej Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Myslela som, že sa mi podarí pochopiť dôvod, prečo chce vláda rozdrobiť ľudskoprávnu agendu na viaceré orgány, keď jednotná koordinácia a komplexné zastrešenie vnútroštátnych ľudskoprávnych politík je aj európskym štandardom. Ba dokonca priamo na uvedenej rade vláde vlády, na zasadnutí rady pán minister zahraničných vecí, pán Lajčák, osobne informoval o novej stratégii v Európskej únii pre ľudské práva, v rámci ktorej Rada Európy prijala na konci júna tohto roku strategický rámec a akčný plán v Európskej únii v oblasti ľudských práv a demokracie a následne aj menovala prvého osobitného zástupcu pre ľudské práva. A v tejto súvislosti sa mi vynára otázka, kto bude v našej krajine partnerom tohto osobitného zástupcu v Európskej únii pre ľudské práva na Slovensku?
Je tu aj druhá otázka. Kto bude zároveň partnerom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vládnej úrovni? Zároveň však pán minister veľmi tuho obhajoval rozhodnutie vlády neriešiť komplexné a systémové zabezpečenie tejto agendy na vnútroštátnej úrovni. Argumentoval tým, že ľudské práva sa nedajú podriadiť pod jeden rezort, s čím by sa v podstate dalo súhlasiť, a vlastne aj preto Európska únia prišla s modelom osobitného zástupcu pre ľudské práva, tak ako to bolo voľakedy aj u nás. Takže taký paradox.
A druhá vec. Ministerstvo zahraničných vecí má kontakty so zahraničnými organizáciami a dokáže dohliadnuť na implementáciu našich medzinárodných záväzkov. S tým takisto súhlasím. Lenže tu ako zabúdame na to B, ktoré nebolo povedané, že ľudskoprávne aktivity alebo ľudskoprávne politiky sa netýkajú len prijímania alebo implementácie tých medzinárodných záväzkov, ale je treba dbať aj na rozvíjanie samotných ľudskoprávnych politík alebo konkrétnych aktivít ľudskoprávnych aj u nás na Slovensku.
A to si asi musíme urobiť my sami tu u nás a s našimi odborníkmi, ktorých máme, ale ktorí často v zmysle alebo v duchu tom, že doma nikto nie je prorokom, sú rešpektovaní v iných krajinách, a u nás v krajine sú viac ignorovaní.
Pán minister na júlovom rokovaní rady vlády doslova uviedol, že realizácia politík je plne v kompetencii jednotlivých rezortov. Z toho mi vyplýva, že rezortizmus sa stal našou chorobou. Každý rezort sa bude zapodievať niečím, čo by sa oveľa efektívnejšie a určite aj lacnejšie vyriešilo na spoločnej platforme. A okrem toho, to možnože pre mňa ešte dôležitejšie, vieme naozaj rezortne rozdeliť všetky problematiky? Nie je to potom tak, že sa zodpovednosť prehadzuje ako horúci zemiak a zodpovedný jednoducho nebude nikto?
Spomenula by som tu zdanlivo jeden zdanlivo nesúvisiaci prípad. Včera som sa zúčastnila rokovania výboru Národnej rady pre ľudské práva, kde som veľmi privítala iniciatívu pána predsedu Chmela na vytvorenie komisie pre otázky zdravotne postihnutých. Presný názov je Komisia pre predchádzanie diskriminácie zdravotne postihnutých. Okrem iných nesúhlasných argumentov sa ozval aj taký, ktorý hovoril o tom, že či by nebolo vhodnejšie tento orgán vytvoriť pri, alebo teda túto komisiu, pri výbore pre zdravotníctvo. Zrejme vychádzali z toho, že ide o zdravotne postihnutých, tak teda malo by to byť asi pri výbore pre zdravotníctvo. Spomínam to preto, aby som zdôraznila, ako sme skutočne náchylní veci posudzovať povrchne. Ide síce o zdravotne postihnutých, ale v podstate nejde o otázky liečby a diagnostiky, ale ide naozaj o otázky, alebo tak bol mienený aspoň ten pôvodný zámer predkladateľa, o otázky ľudských práv, teda zaručenie ich plnej realizácie a vsunutia do spoločnosti. Tu nejde iba o naše názorové rozdiely, ale tu ide o kvalitu života. O kvalitu života, pomocou legislatívy, ktorú tvoríme, ktorej môžeme pomôcť, ale aj ublížiť, možno niekomu skomplikovať život, možno prekaziť dobré nápady a snahy. Za tých pár týždňov, čo uplynuli od prvého čítania vládneho návrhu zákona, som nezmenila názor na to, že rozptýlenie tejto ľudskoprávnej agendy je chybou, neprospeje to veci, ale je to naozaj chybou. Je rozhodnuté. Pretože ľudskoprávnej tematike sa bude venovať ministerstvo zahraničných vecí. Ak to tak má byť, potom žiadajme, aby to bolo naozaj urobené dôsledne. Už som sa s tým zmierila, že teda ministerstvo zahraničných vecí bude gestor a takto to vlastne aj na rade vlády prezentoval jednak sám pán premiér, pán Fico, že práve pán minister Lajčák bude ten správny človek, ktorý bude vedieť túto agendu zastrešiť. To by bolo v poriadku, keby sme nevedeli, že vlastne na ministerstvo zahraničných vecí prechádza vlastne len dotačná schéma. Ale kde sú tie kompetencie, o ktorých hovorí, kde je to, čo bude vlastne naozaj sceľovať, aj možnosť kontroly jednotlivých aktivít?
V dôvodovej správe sa uvádza, citujem: "Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa zároveň Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch." Tento argument nie je však relevantný, keďže ministerstvám sa v príslušných ustanoveniach kompetenčného zákona neukladajú konkrétne úlohy, ale vymedzujú oblasti pôsobnosti, ktoré sú im kompetenčne zverené. V skutočnosti na Ministerstvo zahraničných vecí, a po novom už aj vlastne európskych záležitostí, Slovenskej republiky, má podľa vládneho návrhu prejsť iba právomoc poskytovať dotácie na presadzovanie a ochranu ľudských práv a slobôd. Návrh zákona vôbec neupravuje otázku presunu samotnej ľudskoprávnej a antidiskriminačnej agendy na ktorýkoľvek ústredný orgán štátnej správy. Pokladám to za skutočne nesystémový, alebo nesystémový prvok, alebo systémový nedostatok, lepšie povedané, predkladaného návrhu zákona, ktorý chceme odstrániť jedným krátkym pozmeňovacím návrhom.
Vzhľadom na skutočnosť, že časť tejto agendy prijatím vládneho návrhu zákona prejde na ministerstvo zahraničných vecí, javí sa presun agendy spočívajúcej v presadzovaní, v podpore a ochrane ľudských práv a slobôd na toto ministerstvo ako najvhodnejšie riešenie, čo je potrebné aj výslovne ale upraviť v znení vládneho návrhu zákona. Na podporu nášho návrhu uvádzam aj skutočnosť, že pozmeňovací návrh, nechcem povedať, že podobný, ale v podstate v podobnom duchu, ktorý bol schválený, alebo teda bol schválený na výbore, tento návrh podávala pani podpredsedníčka Zmajkovičová a len v podstate išla v opačnom garde. Kým ja sa snažím v dotačnej schéme doplniť aj kompetencie do zákona, pani podpredsedníčka vedela, že na ministerstvo vnútra prešla rómska agenda a k nej sa snažila potom posunúť aj zároveň dotačnú schému. Podľa mňa je to logické aj správne. Takže rovnako, vlastne takisto u nej som videla ten prvok, ktorý, ktorým mala záujem sceľovať agendy, rovnako vás prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, pretože takisto je to taký stmeľujúci prvok, ktorý nielen dotácie dá ministerstvu, ale naozaj tie kompetencie, aby mohol vlastne pracovať na jednotlivých politikách, na ľudskoprávnych politikách.
A poďme k tomu samotnému návrhu. Je naozaj veľmi krátky a zjednodušene povedané, ide len o to, aby ministerstvo zahraničných vecí malo naozaj stmeľujúcu silu napísanú pekne písmenkami, aby bolo všetkým jasné, že práve ministerstvo zahraničných vecí je ten správny orgán, ktorý, ktorý zodpovedá za ľudskoprávnu agendu, za všetky aktivity, ktoré sa v tejto oblasti dejú, nielen z pohľadu Slovenska, ale naozaj aj z medzinárodnej pozície.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto.
Čl. I bod 9. V § 14 sa ods. 2 dopĺňa písm. j), ktoré znie: "j) presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie".
Odôvodnenie: Navrhovaným znením vládneho návrhu zákona sa zrušuje funkcia podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a jeho agenda sa delimituje na viacero ústredných orgánov štátnej správy. Jedným z takýchto ústredných orgánov štátnej správy je aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, po novom, Slovenskej republiky, na ktoré prechádza právomoc poskytovať dotácie na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Z tohto dôvodu sa v čl. VII vládneho návrhu zákona mení a dopĺňa zákon č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Napriek tomu, že dochádza k presunu právomoci v oblasti poskytovania dotácií, vládny návrh zákona vôbec neupravuje otázku presunu samotnej ľudskoprávnej a antidiskriminačnej agendy na ktorýkoľvek ústredný orgán štátnej správy vrátane Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť predstavuje vážny systémový nedostatok predkladaného návrhu zákona, ktorého odstránenie je cieľom tohto doplňujúceho návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že časť tejto agendy prijatím vládneho návrhu zákona prejde na ministerstvo zahraničných vecí, javí sa presun agendy spočívajúcej v presadzovaní, podpore a ochrane ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na toto ministerstvo ako najvhodnejšie riešenie, čo je potrebné aj výslovne upraviť v znení vládneho návrhu zákona.
Argument predkladateľa uvedený v dôvodovej správe, ktorý sa uvádza aj v stanovisku Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1111/2012, je prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv, z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky sa zároveň ministerstvu zahraničných vecí vymedzuje aj komptencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch, nemožno považovať za relevantný, keďže ministerstvám sa v príslušných ustanoveniach kompetenčného zákona neukladajú konkrétne úlohy, ale vymedzujú oblasti pôsobnosti, ktoré sú im kompetenčne zverené. Navyše, ak by tento argument platil, nebolo by potrebné v § 14 ods. 2 dopĺňať ani písm. h) a i), pretože tieto oblasti, respektíve úlohy sú ministerstvu zahraničných vecí už vymedzené v osobitných predpisoch, napríklad výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí je už vymedzený v § 3 ods. 3 zákona č. 484/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
To je znenie doplňujúceho návrhu, o ktorého podporu vás žiadam, a myslím, že nežiadam veľa, ale nerozumiem doteraz, prečo sa tak vláda veľmi bráni pridaniu tých kompetencií. Naozaj mi to príde, že sa boja, aby azda niekto nemal zodpovednosť za ľudskoprávne politiky, inak si to neviem vysvetliť. Preto vás znova prosím, aby ste podporili tento malý pozmeňovák, ktorému nejde o nič iné, iba naozaj vzhľadom k tomu, že na ministerstvo zahraničných vecí prešla dotačná schéma ľudskoprávnych aktivít, aby sa mu zároveň dali aj kompetencie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Takže, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúce návrhy. Vyvarujem sa teda dlhého rečnenia, pretože aj samotné pozmeňujúce návrhy nie sú z tých najkratších. Len poviem v skratke, že obidva sa týkajú práve toho, čo sme vo svojich príspevkoch viacerí aj z nášho klubu hovorili, že týkajú sa práve zjemnenia, ktoré by sa malo týkať skupín, ktoré majú sťažené podmienky. A myslím si, že budú zbytočne vystavené plateniu odvodov.
Takže dovoľte, aby som predniesla svoje alebo naše pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V článku I 2. bod znie: „2. V § 4 ods. 1 sa slová „dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, fyzickej osoby, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenie právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 7a až 7f znejú: „^7a) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ^7b) Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ^7c) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ^7d) Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ^7e) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, ^7f) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb., zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.“
Druhý bod. V článku I 3. bod znie: „3. V § 4 ods. 2 sa slová "fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu“ a na konci sa pripája táto veta: „Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej
práci študentov a fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti,
ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.“.“
Tretí bod. V článku I 4. bod znie: “4. V § 7 odsek 3 znie: „Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s a) fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, b) fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov a s fyzickou osobou, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, c) fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.“.“
Štvrtý bod. V čl. I 50. bode sa § 293ck dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ustanovenia upravujúce postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, fyzickej osoby, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, sa na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti použijú rovnako aj na postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu s výnimkou § 4 ods. 2 poslednej vety.“
Spoločné odôvodnenie pre body 1 až 4.
Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, navrhuje, aby fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru boli zaradené do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov, poberateľov starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Prijatím takto navrhovaného ustanovenia sa zavedie povinnosť platiť nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti aj z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na základe tejto povinnosti sa mnohí občania pracujúci v súčasnosti len na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti stanú prispievateľmi do systému dôchodkového poistenia. Zamestnávateľom súčasne vzniknú povinnosti spojené s platením poistného za takéto osoby, čo bude mať výrazne negatívny dopad na ich finančnú situáciu a následne aj rozhodovanie spojené s udržaním si takýchto právnych vzťahov.
V príslušných ustanoveniach zákona (vo vymedzeniach pojmov a v prechodných ustanoveniach) sa navrhuje ustanoviť výnimku pre fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru pre vybraný okruh zamestnávateľov. Medzi týchto patria najmä záujmové združenia, nadácie a neziskové organizácie a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.
Dôvodom navrhovanej úpravy je predísť negatívnym dopadom na fungovanie záujmových, občianskych alebo mimovládnych organizácií založených za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, ktorých cieľom je ochrana a pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú. Prijatie navrhovaných zmien môže pre niektoré vyššie uvedené organizácie, resp. združenia znamenať finančné problémy v takom rozsahu, že budú pre tieto subjekty likvidačné, prípadne výrazne obmedzia ich činnosť, čo sa môže negatívne prejaviť pri odmeňovaní zamestnancov za vykonanú prácu, prípadne v prijímaní, resp. prepúšťaní zamestnancov s ohľadom na finančnú záťaž s tým spojenú, a plnenie cieľov, za účelom ktorých boli založené.
Piaty bod. V článku V 1. bod znie: „1. V § 10b ods. 1 písm. a) sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu".“ Poznámky pod čiarou k odkazom 19 až 19e znejú: „¹⁹⁾ Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ^19a) Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ^19b) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ^19c) Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ^19d) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, ^19e) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb., zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie. Pozmeňujúci návrh je legislatívnotechnickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na pozmeňujúci návrh uvedený v bodoch 1 až 4. Navrhovanou zmenou sa výnimka pre poberateľov invalidného dôchodku a poberateľov starobného dôchodku a výnimka pre príjmy plynúce na základe dohody o brigádnickej práci študentov upravená v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti rozširuje aj na príjmy fyzických osôb z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.
Šiesty bod. V článku V 2. bod znie: „2. V § 11 ods. 3 sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonávaní práce poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu“."
Siedmy bod, posledný. V článku V 11. bode sa § 38b dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „Ustanovenia upravujúce postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, fyzickej osoby, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, sa na účely zdravotného poistenia použijú rovnako aj na postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.“
Spoločné odôvodnenie pre body 6 a 7. Pozmeňujúci návrh je legislatívnotechnickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na pozmeňujúci návrh uvedený v bodoch 1 až 4. Spresňuje sa definícia zamestnanca na účely plnenia poistného na verejné zdravotné poistenie v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti s tým, že výnimka pre poberateľov invalidného dôchodku a poberateľov starobného dôchodku a výnimka pre fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa rozširuje o fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.
Takže toto bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý má za úlohu možno zjednodušiť život alebo zľahčiť život alebo nechať ho tak, ako doposiaľ fungoval, život neziskových organizácií alebo mimovládnych organizácií, ktoré nám často suplujú to, čo by mal robiť štát.
Som presvedčená o tom, že je to naozaj jedna z možností, ako zabránime možno ukončeniu činnosti mnohých neziskoviek, zopakujem, mnohých neziskoviek, ktoré po prijatí tejto novely, novely zákona o sociálnom poistení, budú nútené obmedziť svoju činnosť, pretože nebudú mať dostatok prostriedkov, aby ju mohli ďalej rozvíjať. Viete, že väčšina z nich pôsobí len na základe grantov, peňazí, ktoré vedia získať z určitých zdrojov. Vzhľadom na to, že je situácia v našej krajine taká, aká je, nevidia samotné veľký priestor na to, aby tie zvýšené prostriedky vedeli získať.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka dobrovoľného poistenia. Takže dovoľte, aby som ho opäť predniesla za poslancov.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Márie Ritomskej, Branislava Škripeka a Petra Polláka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Prvý bod. V článku I 5. bod znie: „5. V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Dobrovoľne nemocensky poistená môže byť aj fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu, a osoby, za ktoré poistné platí štát podľa tohto zákona a osobitného predpisu.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie: „⁹⁾ Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov.“ Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. Doterajšie body 5 až 50 sa označujú ako body 6 až 51.
Druhý bod. V článku I 6. bod znie: „6. V § 19 odsek 2 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu, a osoby, za ktoré poistné platí štát podľa tohto zákona a osobitného predpisu“.“
Doterajšie body 6 až 51 sa označujú ako body 7 až 52.
Odôvodnenie.
V zmysle súčasne právnej úpravy, konkrétne § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) je fyzická osoba, ktorá podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, povinne dôchodkovo poistená osoba, za ktorú poistné platí štát. Zákonom č. 521/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, účinnom od 1. 2. 2012 sa tejto skupine fyzických osôb vykonávajúcich osobnú asistenciu odňala možnosť byť dobrovoľne nemocensky poistenou osobou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti. Uvedená skutočnosť sa odvodzuje od faktu, že po nadobudnutí účinnosti uvedenej novely zákona o sociálnom poistení v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení môže byť dobrovoľne nemocensky poistenou osobou len fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a okrem iného musí spĺňať podmienku, v zmysle ktorej je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Obdobná situácia vznikla v prípade dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ktorá v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení musí byť súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená.
Prijatím novely zákona o sociálnom poistení tak nastala absurdná situácia, keď fyzická osoba vykonávajúca osobnú asistenciu sa nemôže dobrovoľne nemocensky poistiť ani dobrovoľne poistiť v nezamestnanosti, nakoľko nespĺňa podmienku dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby, keďže podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení je povinne dôchodkovo poistená.
Navrhovanou právnou úpravou sa umožňuje fyzickým osobám vykonávajúcim osobnú asistenciu prihlásiť sa a dobrovoľne si platiť nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, a to tak, že sa táto skupina osôb explicitne uvádza ako osobitná skupina dobrovoľne nemocensky poistených osôb a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti. Súčasne sa navrhuje, aby dobrovoľne nemocensky poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti sa stali aj osoby, za ktoré platí poistné štát podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Toto bol teda druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som vám teraz predložila alebo ho predkladám a prečítala som ho. A reaguje naozaj na to, že súčasná novela nerieši istú neprávosť, ktorá v zákone existuje.
Preto by som vás požiadala, aby ste naozaj po dôkladnom zvážení, pán minister, pán spravodajca, prijali tieto pozmeňujúce návrhy a možno aj zaujali stanovisko k tomu. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už sa teda asi nič nové nedozvieme. Bolo tu toho povedaného veľa, všetky dostatky aj nedostatky, ale predsa len by som sa rada zapojila do tejto diskusie, ktorá stále, ešte máme nádej, že prinesie možno nejaké zmeny. Aspoň v tom, že možno sa podarí nejaký pozmeňovák na základe týchto všetkých rozhovorov a diskusií, ktoré tu prebiehajú, prijať. To je jedno, či už vládnou stranou, alebo teda aj niečo z opozičných prijmete.
I tak si myslím, že je dôležité o tom rozprávať, aj keď sa to mnohým zdá ako naťahovanie, pretože v tejto diskusii by sme mali, naozaj mali rozvažovať o tom, že čo je, čo je dobré, čo je zlé, prečo sa systém takto, takto extrémne mení. Tá neudržateľnosť systému je asi každému jasná, je úplne rukolapná. A v tom sa zhoduje, či pravica, či ľavica, proste je to naprieč. Rozchádzame sa však v spôsobe, v spôsobe, ktorým chceme riešiť situáciu. Vláda vníma úpravu prvého, druhého piliera, aj všetkých, všetkých zmien, ktoré tu prebiehajú, ako nástroj konsolidácie, pretože dlh sa zahŕňa do štátneho rozpočtu. A opozícia to zasa vníma ako podraz na voličoch, ako klamstvo na národe, ktorému bude právo prilepšiť si svoje dôchodky podľa svojich príjmov.
Už minule som hovorila, že niektoré časti tohto zákona považujem i ja za hodné riešenie, pretože to vidím, možnože také pokračovanie toho, čo sme počuli pred, teraz z úst pána poslanca Mihála, že boli súčasťou aj zmien, ktoré pripravovala predchádzajúca vláda. Takže som rada, že niektoré veci si osvojili. A naozaj si myslím, že spoločnými nejakými, no proste spoločne to bude prijaté. Čo ma však zaráža, tak dnes v Pravde bol článok, ktorý upozorňuje na jednu anomáliu, ktorá je a možno práve prijatím aj tých zbytkov opatrení, ktoré tu máme, ju rozšírime. Názov toho článku bol "Slovenské firmy utekajú do daňových rajov, už je ich tam viac ako 3 tisíc". Že naozaj sa bojím, aby práve prijatie tohto zákona nespôsobilo to, že naše firmy, aj keď sa zdá, že tento zákon sa výsostne toho netýka, ale aby sa to nestalo pravidlom, že po prijatí zákonov v našej krajine budú firmy húfne odchádzať do daňových rajov a týmto vlastne nieže budeme prijímať do rozpočtu viac peňazí, ale z tohto dôvodu nám bude rozpočet krachovať, pretože nebude mať kto platiť do rozpočtu, daňové príjmy sa nám budú strácať.
Takže aké následky môžeme predpokladať prijatím tohto zákona? Ak by sme išli do extrému, môže to znamenať teda v konečnom dôsledku nie očakávané zaplátané nie diery v podobe 40 miliónov, ale skôr odliv pracovných miest, zvýšenú mieru čiernej práce, pozastavenie živností a celkove  zníženie príjmu štátu.
A koho a ako sa vlastne tie jednotlivé časti zákona budú dotýkať? No už vieme, že živnostníci, tí to budú mať veľmi ťažké, pretože dochádza k navýšeniu ich odvodov. Ak vláda hovorí, že potrebuje sanovať zlú finančnú situáciu, obávam sa, že tým, že začne likvidovať podnikateľský priestor, sa jej to nepodarí. Všetci si uvedomujeme, že asi veľmi dobre to, aby sme sa o našich podnikateľoch alebo živnostníkoch postarali tak, aby sme im vytvorili dostatočne dobré podmienky na to, aby mohli podnikať, rozširovať svoje obzory. Čo sa týka dohodárov, je to veľmi široká skupina ľudí, ktorá, kde vieme, že naozaj tá oblasť je tak široká, že dochádza vo veľkej miere aj k zneužívaniu tohto inštitútu, ktorý by mal byť hlavne dôležitý pri výpomoci trhu, a preto ide naozaj o flexibilný prvok. Ale na druhej strane, zachytávajú dohody aj ľudí a občanov, ktorí, ktorí sa považujú za sociálne slabšie skupiny. Ide o študentov, o nezamestnaných, o pracovníkov mimovládok. A tunak vieme, už tak isto som to rozprávala v jednom z príhovorov, že môžu nastať veľké, nastať veľké problémy, dokonca v treťom sektore to môže spôsobiť až kolaps činnosti niektorých organizácií.
Čo sa týka prvého a druhého piliera, vieme, že mení sa výpočet osobného mzdového bodu, mení sa vek odchodu do, alebo bude sa meniť vek odchodu do dôchodku, valorizácia, dôchodcovská inflácia. Ale toto sú väčšinou zmeny, s ktorými naozaj nemá nikto problém. Len opäť dávam otázku, prečo vláda odsúva riešenie problému, ktorý vieme pomenovať, vieme ho zadefinovať? Prečo ho odsúva až niekedy na rok 2018? Tiež budem zvedavá, ako sa postavia ku pozmeňujúcemu návrhu, ktorý viem, že si chystajú niektorí kolegovia. Pričom vieme, že počet ľudí odkázaných na systém, na sociálny systém štátu, neustále pribúda. A bojím sa, že ich pribúdať bude ešte viac. Naozaj vzhľadom k tomu, že počet živností sa bude určite znižovať, počet pracovných miest po zavedení týchto reformných krokov takisto, je veľký predpoklad, že sa zníži, čo by bolo veľmi smutné.
Pán minister nám hovoril, že hľadáme trvalo udržateľné riešenie problému. To je takisto vznešený cieľ, ale myslím si, že máte smolu hlavne v tom, že tým, že sa príjme zákon v takejto podobe, budete mať v ruke Čierneho Petra. Budete ho mať práve v ruke vy a budete poznačený pečaťou tých, ktorí naozaj znehodnocujú postavenie živnostníkov a študentov. Preto vás vyzývam, aby ste tomu pomohli zabrániť, možno aj práve tým, že budete reagovať aspoň na niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré prídu, dúfam, že aj z vládnej strany, a určite aj z tunajšej opozície. Nič nie je čierno-biele, takisto i vy viete, že nie ste neomylní a že skutočne budete veľmi tuho uvažovať a zvažovať, že či pomôžete dnešnému stavu, zákonom tak, aby sa niektoré predpokladané nepríjemné negatívne zmeny neudiali.
Všetci si uvedomujú, že prvý pilier je nevyhnutné, nutné upravovať a reformovať, pretože je extréme deficitný. Preto je aj nesporné, že to, čo robí vláda v tomto smere, je správne. Naozaj. Skutočne v prvom pilieri je priestor na solidárnosť, na vyrovnávanie rozdielov. Ale opäť zopakujem, že tým, čo ste urobili z druhého piliera, tým, ako ho nastavujete alebo prestavujete, tým vlastne beriete možnosť alebo chuť ľudí, ktorí by mohli odvádzať do systému viac, beriete im chuť platiť dane a odvody. Vystavujete sa zbytočne riziku, že ľudia sa budú zo všetkých síl snažiť, aby tento systém obišli. Preto v tomto smere vidím iba dočasnosť riešenia. Vidím dočasnosť riešenia aj v tom, že aj to sanovanie Sociálnej poisťovne nie je trvalé. Viete, že po pár rokoch sa opäť Sociálna poisťovňa dostane do stavu, v akom je teraz, že tie platby, aj tie, ktoré mohli byť v druhom pilieri, nebudú postačovať na sanovanie výdavkov na prvý pilier.
Preto vás ešte raz vyzývam, aby ste naozaj boli tolerantní a zvažovali všetky návrhy, ktoré prídu zo strany opozície, aby ste uvažovali nad tým, že či naozaj ide o populizmus, ako to budete prezentovať, alebo či majú snahu riešiť problém, ktorého sa obávame.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, neviem, čo myslíte tým pojmom zneužívanie, ak sa normálne oficiálne podľa rokovacieho poriadku prihlásim, mám na to právo, tak ako aj vy. Nevyužila som, myslím, že nič navyše, to, čo som mohla. A? Však môžeme reagovať aj v každej jednej, pri každom príspevku faktickou poznámkou. Toto myslím, že veľmi teda máte pomýlené, buď cielene scestne vykladáte rokovací poriadok, alebo inak si to už neviem vysvetliť, máte predsa skúsenosť z parlamentu, aj keď ste boli ako koaličný poslanec aj ako opozičný poslanec. Takže nezavádzajte. A možnože, ak aj máte pravdu, je to forma obštrukcie, ale možnože len preto, aby sa naozaj ten čas predĺžil, a možnože si povieme, možnože niekto prezrie a naozaj začne premýšľať nad tým, čo sa tu vlastne deje.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, budem hovoriť zväčša naozaj o skrátenom legislatívnom konaní, takže dúfam, že nebudete ma musieť upozorňovať na to, aby som hovorila k veci. Ide skutočne o návrh na skrátené legislatívne konanie, pritom vieme, že k veľmi dôležitému návrhu zákona, ďakujem, ktorý poškodí niečo cez tri milióny občanov Slovenska priamo, pretože im zvýši odvody a dane. Rovnako poškodí aj dôchodcov tým, že sa zmení valorizácia, zmenia sa systémy nastavenia prvého a druhého piliera. Tak to jednoducho je a zrejme podľa všetkého, podľa toho počtu, to aj tak bude. Problémom však je, že je to proti rokovaciemu poriadku, aby sa už v rozbehnutej rozprave k nejakému zákonu zrazu táto rozprava prerušila a bol do toho vsunutý návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu, pri ktorom už rozprava beží. A toto je ten problém. O takomto porušení rokovacieho poriadku žiadna dohoda uzatvorená nebola. Čiže každý, kto si ctí rokovací poriadok, kto si ctí Ústavu Slovenskej republiky, nemohol a ani nebude súhlasiť s takýmto porušením rokovacieho poriadku, ktorý je jeden zo základných zákonov, ktorým sa má naša práca riadiť.
Buď zákonná ústava platí pre všetkých, alebo sme svedkami porušovania demokracie v priamom prenose. Pán predseda na grémiu povedal, aby sme si svoje výhrady, ktoré máme proti skrátenému konaniu, povedali tu v pléne. A tu v pléne zisťujeme, že vlastne tie výhrady poslancom koaličnej strany alebo vládnej strany vadia, nechce sa im to počúvať. Čiže využívam tento priestor, keď už to teda inak nejde, aj tu v tejto rozprave a poviem vám o výhradách, pokiaľ ide o spôsob prijímania zákona o sociálnom poistení. Ak by sme sa pozreli opäť na legislatívne pravidlá vlády, nájdeme v nich: "Návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní. Predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli právnych predpisov. Zároveň predkladateľ zašle prostredníctvom portálu elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona." A v tomto bode práve boli jednoznačne legislatívne pravidlá vlády porušené. Porušené boli preto, pretože predkladateľ, to znamená pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, nedodržal spomínaný článok legislatívnych pravidiel vlády a nezverejnil tento návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli právnych predpisov.
Neurobil tak. Skrátené pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády. Pýtam sa ho preto, že kde, ako a kedy vôbec mohlo byť nejaké rokovanie s verejnosťou, keď vlastne verejnosť ani nemala šancu dozvedieť sa o tom, že nejaký návrh zákona máme. Pretože minister práce tento návrh v rozpore s pravidlami jednoducho nezverejnil na portáli právnych predpisov. Kde sa to mali tí naši občania dozvedieť? Ďalej, lehota na zaslanie pripomienok v pripomienkovom konaní je 15 pracovných dní. Je ju možné skrátiť alebo uskutočniť aj v skrátenej forme a v tomto prípade lehotu o oznámení pripomienok určí predkladateľ, avšak nesmie byť kratšia ako 7 dní. Lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu na pripomienkovanie na portáli právnych predpisov. Takže pripomienkové prebehlo v skrátenej forme, áno, ale predkladateľ porušil legislatívne pravidlá tým, že stanovil lehotu len na 3 pracovné dni, a nie 7, tak ako to máme uvedené v legislatívnych pravidlách vlády. Tri pracovné dni. A ďalej, lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli. Ale, bohužiaľ, ten zákon na portáli vôbec nebol, čiže aká lehota vôbec mala plynúť? Porušený tento základný predpis, ktorým sa má riadiť vláda, jednoznačne bol. A pýtam sa preto pánov poslancov z vládnej strany, že či skutočne chcú hlasovať za takýto zákon, ktorý bude prijatý vlastne v nesúlade s týmito právnymi predpismi?
Pri zákone, ktorý porušil pri predkladaní všetky pravidlá. Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, no toto právo bolo verejnosti odoprené, pretože aj tento portál žiadnu zmienku o tomto zákone neobsahoval. Tak ako to teda opäť verejnosť mohla naplniť, ako si mohla toto svoje právo naplniť? Porušili ste tento základný predpis o tom, ako sa zákony prijímajú, ide o porušenie procedúr. Aké právo má verejnosť, aby sa tohto pripomienkového konania zúčastnila? Čiže popreli ste toto právo občanov Slovenskej republiky výsadne protiústavným spôsobom. A poďme ďalej. Skrátené legislatívne konanie je právny inštitút, ktorý je upravený v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady. Toto ustanovenie hovorí o tom, že tento inštitút sa môže použiť, ako to už bolo niekoľkokrát tu povedané, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ide o inštitút, ktorý sa môže použiť len za mimoriadnych okolností, kedy sú ohrozené určité vymenované hodnoty, ako je bezpečnosť, základné ľudské práva a slobody alebo hroziace značné hospodárske škody. Ani vtedy však rokovací poriadok nehovorí o povinnosti použiť tento inštitút, hovorí len o možnosti, pričom návrh na použitie tohto inštitútu musí smerovať od vlády, ktorá zváži mimoriadnosť situácie, a musia byť naplnené vyššie uvedené podmienky.
Z uvedeného teda vyplýva, že nato, aby mohlo dôjsť k prerokovaniu a k schváleniu návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, musí byť splnené nasledovné. Schválenie uznesenia vlády, ktorým žiada Národnú radu Slovenskej republiky o tento postup, ďalej schválenia uznesenia Národnej rady o prerokovaní návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní a aspoň jedna z podmienok ustanovených rokovacím poriadkom. Tieto podmienky by mali byť zároveň splnené kumulatívne. Pokiaľ chýba aspoň jedna z nich, myslím si, že neexistuje zákonný dôvod postupovať pri prerokovaní návrhu zákona postupom skráteného legislatívneho konania. Použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania hocikedy, čiže v prípade potreby, je zneužitím tohto inštitútu a takto schválené zákony by mohli byť považované za rozporné práve s ústavou našej republiky. Existuje aj precedens, ktorý hovorí, že hlasovanie v treťom čítaní splatňuje všetky nedostatky a chyby legislatívneho procesu. Ale takýto proces nie je niečo, čím máme byť viazaní hádam až naveky. Český Ústavný súd pred niekoľkými rokmi vyjadril názor, podľa ktorého je v rozpore s ústavou nielen zákon, ktorého obsah je v rozpore s ústavou, ale aj taký zákon, pri ktorého schvaľovaní nebola dodržaná zákonná procedúra. Teda procedúra, na ktorú ako jedinú možnú odkazuje ústava. Ak teda vystupuje v zákonodarnom procese do popredia požiadavka stálosti, presvedčivosti a nutnosti právnych aktov, na ktorých právny štát a súčasne život občanov tiež spočíva, takéto akty, a tiež dosiahnutie potrebnej autority zákonodarných zborov, nie je možné dosiahnuť inak než rešpektom k pravidlám, zásadám legislatívnej činnosti, ktoré si nakoniec poslanecká snemovňa ako významný nositeľ tejto moci pre túto svoju činnosť zákonom sama stanovila.
A ešte citát z ústavy: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Takýmto zákonom, ktorým sa riadi zákonodarný orgán štátu, náš parlament, je práve rokovací poriadok. Preto aj Národná rada Slovenskej republiky je pri svojej činnosti viazaná týmto zákonom a musí rešpektovať tam stanovené podmienky. Postup v rozpore so zákonom je v takomto prípade nielen postupom proti zásade zákonnosti, ale v prípade zákonodarného orgánu je aj v rozpore so zásadou ústavnosti. V takom prípade sa možno domnievať, že týmto postupom je narušená niektorá zo základných zásad, na ktorých je vystavený právny štát. Samotná vláda tým, že žiada Národnú radu Slovenskej republiky o skrátené konanie, nič neporušuje. Druhá vec však je, že porušila legislatívne pravidlá vlády tak, ako som to už pred chvíľou zdôvodnila. Vláda by však mala túto svoju žiadosť dostatočne zdôvodniť a určite nepostačuje len konštatovanie, že sú ohrozené ľudské práva, respektíve, že hrozia značné hospodárske škody. Je len a výlučne v moci Národnej rady Slovenskej republiky, aby takúto žiadosť schválila, alebo odmietla, a tým rozhodla, že návrh bude prerokovaný a schválený riadnou zákonnou cestou s riadnym zainteresovaním poslancov, ktorí budú mať dostatok času na to, aby sa mohli na prerokovanie návrhu zákona riadne pripraviť a vykonávať tak riadne svoj poslanecký mandát.
Zneužívanie skráteného legislatívneho konania môže totiž viesť aj k tomu, že poslancom nie je dostatočne umožnené riadne ich mandát vykonávať. Vy sa pasujete za zástancov tých, ktorí majú nízke príjmy, ktorí sú chudobní, ktorí žijú zo svojej práce, tak skutočne, skúste zvážiť behom týchto niekoľkých dní, už ich veľa asi nebude, ktoré nám ešte zostávajú, povedzte, pokým budete hlasovať, či tie poplatky správcovským spoločnostiam, či napríklad odopretie možnosti práce brigádnikom, študentom, doktorandom, či toto je podľa vášho názoru v poriadku, v súlade s vaším svedomím. Skúste zvážiť, či tí dohodári, dôchodcovia, študenti, ktorí budú platiť 29-percentné odvody a ostatní 48-percentné odvody, či skutočne sa s týmto všetkým viete stotožniť.
Zdá sa, že všetci budeme mať málo času, čiže zamýšľajte sa, využite tento čas, ale najlepšie by bolo, keby ste nehlasovali za návrh o skrátenom legislatívnom konaní a keby ste nechali ďalší mesiac času na to, aby ste si skutočne poriadne zvážili, čo vlastne chcete odhlasovať. Venujme sa tomu, čo spôsobuje problémy - výber DPH-čky, čierna práca, zneužívanie sociálneho systému, čo so zvýšeným nárastom financií v správnom fonde Sociálnej poisťovne, ziskom zdravotných poisťovní, verejnému obstarávaniu a správajme sa skutočne racionálne a zodpovedne.
Páni poslanci, máte to v rukách.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem vám všetkým za faktické poznámky k mojim vyjadreniam. Na niektoré by som zareagovala.
Rovnako si myslím ako pán Štefanec, že naozaj je, skutočne potvrdzujem to, že bude veľmi otázne, že aký výnos naozaj zo zmeny tohto zákona budeme mať? Čo to prinesie do rozpočtu? A takisto sa obávam ako aj on, že v konečnom dôsledku to môže byť viac mínus ako plus. Keď sa k tomu priberú zmeny, ktoré sa chystajú v Zákonníku práce, obávam sa, veľmi silne sa obávam, že to bude mať presne opačný efekt, ako všetci ekonómovia a poslanci vládnúcej strany očakávajú.
Rovnako, ako boli požiadavky pani poslankyne Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála, aj mňa by veľmi zaujímal názor pána ministra, keď ho tu máme. A bola by som veľmi rada, ak by naozaj prejavil ochotu vyjadriť sa k tomu, či legislatívny proces, teda v podstate legislatívne pravidlá vlády, či boli naozaj dodržané pri podávaní skráteného legislatívneho konania a samotného zákona teda hlavne vôbec?
Pán Škripek, prečo sa neprihliada na mladých ľudí? No, o tom by sa dalo naozaj dlho diskutovať a tak isto ma veľmi zaujíma, že prečo sa rozhodli takýmto spôsobom ísť, keďže vedeli, že minulá vláda riešila, chcela riešiť problém podobným spôsobom, ale naozaj na tlak verejnosti, na tlak jednotlivých združení dospela k názoru, po všetkom tomto, dospela k názoru, že naozaj situáciu je treba riešiť inak ako len s odvodnením dohôd.
A čo sa týka pani poslankyne Tomanovej, ja si to uvedomujem, pani poslankyňa Tomanová, že sa musím veľa učiť, ja to viem a nedávno mi jedna vaša kolegyňa povedala, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja by som to možno nazvala, že zbierajme skúsenosti a učme sa na cudzích chybách.
Po voľbách sme si boli vedomí toho, čo sa udialo. SMER získal 83 mandátov. A prvé slová premiéra boli o tom, ako si vláda uvedomuje svoju zodpovednosť a ako chce prijímať rozhodnutia tak, aby sa nemuseli meniť často, aby sa nemuseli často meniť, aby boli prijímané naprieč politickým spektrom. Čas plynie. Slová odvieva vietor. Valec začína naberať rýchlosť. Skutočne mám z toho taký pocit, zvlášť po dnešnom vystúpení pána premiéra.
A teda čo sa vlastne deje? Začali sme rokovať o zákone, ktorý, ako tu bolo povedané, nebol na portáli právnych predpisov. Pripomienkovanie bolo značne skrátené. Na to, akú závažnosť má tento zákon, sú to naozaj dosť závažné pochybenia.
My sme alebo máme byť nositeľmi zákonnosti a práve my sa máme podieľať na nezákonnosti, ktorá tu, ktorá sa nám tu práve deje. Preto vás rovnako, ako aj ostatní kolegovia, vyzývam, aby sa ďalej nerokovalo v skrátenom legislatívnom konaní práve o tomto návrhu zákona, aby ste stiahli skrátené legislatívne konanie.
Ako tu už bolo veľakrát povedané, ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý ovplyvňuje životy občanov, všetkých občanov Slovenska. A oni si ich skutočne zaslúžia, tak ako to aj vy samo hovoríte, aby bol dostatočný čas na možné úpravy, opravy, aby bola hlavne ochota zo strany vlády a jej poslancov upraviť stav tak, aby bol akceptovaný práve aj vašimi voličmi. Pán Fico, pán premiér predvčerom predstavil zúfalú finančnú situáciu. Povedal nám, akú máme dieru v rozpočte, a preto musíme rýchlo, rýchlo prijať zákon, ktorý ovplyvňuje život všetkých pracujúcich ľudí.
Na druhý deň sa však dozvieme, že vláda si chce opravovať reprezentačné sídlo. Nie je skutočne nič dôležitejšie? Kde sú teda tie priority súčasnej vlády? Skutočne to chcú robiť práve v tejto dobe?Vo svojom príhovore pán premiér takmer jedným dychom na jednej strane povedal, že nemá dôvod dnes počúvať a diskutovať s opozíciou, lebo nemá právo čokoľvek povedať. Na druhej strane ju vyzýval na dialóg. Dokonca dnes sa nám pán premiér vyhrážal. Žeby vyhrážanie začalo byť pracovnou metódou? Chcem veriť, že nie. A chcem veriť, že dekórum si pán premiér zachová.
Pol týždňa sa rozprávame alebo rokujeme, možnože rozprávanie je vhodnejší termín, pretože odozva na výčitky o škodlivosti pripravovaných zmien nielenže nie sú brané na vážnosť, ale zároveň nám je veľmi jasne naznačované, že čokoľvek vypovieme, nebude nielen vypočuté, ale ani prijaté na premýšľanie. Tu by som si pomohla možno citátom pána poslanca Hrušovského z dnešného jeho vystúpenia: "Vyvarujme sa ošiaľu z vlády väčšiny." ( Ruch v sále.) Veď predsa i vaši voliči od vás žiadajú a očakávajú ústretovosť. Počas tohto času stráveného pri rozprávaní a pri politikárčení sa mohlo určite riešiť veľa dôležitých problémov, a určite by ste mi teraz povedali, že prečo o tom rozprávam, že nemám na to právo, ale myslím si, že áno, opäť, pretože nie nám, ale ľuďom beriete čas zasahovať do zákona, a to nedodržiavaním zákonných lehôt. Možno naozaj z vašej strany chýba dôvera k ľuďom, občanom.
Okrem zmeny ústavy si len málo tém zasluhuje takú politickú zhodu ako práve zákony, ktoré sa týkajú sociálnych vecí, takže práve aj zákon o sociálnom poistení. Komplexný problém, v ktorom sa stretávajú nároky generácií minulých, súčasných a budúcich, určite nebude mať jednoduché a jasné, správne recepty na svoje riešenie. Preto aj návrh vlády na skrátené legislatívne konanie ide proti duchu nadpolitickej diskusie, ktorá má produkovať výsledky, ktoré ustoja zmeny vlád. Vláda SMER-u nedáva ani možnosť skutočne korektne diskutovať o tejto novele, či dať poslancom šancu reálne prispieť pozmeňujúcimi návrhmi k vyššej kvalite tejto normy. Nejde však len o valcovanie legislatívnych návrhov v parlamente. Prístup vlády k tomuto návrhu ako nástroja konsolidácie verejných financií je absolútnym nepochopením významu a úlohy dôchodkového poistenia.
Dámy a páni, budúce dôchodky nemôžu slúžiť na sanovanie vašej vlastnej neschopnosti riešiť súčasné problémy koncepčne. Rozumiem aj to, že členom súčasného parlamentu a vlády môže byť politicky jedno, čo bude o 30 rokov, ale takto predsa zodpovedná politika nevyzerá. Táto diskusia by mala byť citlivým rozvažovaním medzi mnohými oprávnenými nárokmi a schopnosťou niektorých zneužívať a obchádzať systém. Preto v tejto diskusii nemám záujem nejak účelovo politicky odsudzovať všetky návrhy, ktoré boli v tomto zákone podané, ale odsudzujem naozaj ten spôsob, akým k nemu pristupujete, a to, že ho predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní.
Zopakujem, že ma opäť veľmi mrzí, že zo strany vlády neexistuje vôľa diskutovať o tejto téme tak, aby v systéme sociálneho poistenia neboli robené radikálne zmeny, ktoré absolútne ničia predvídateľnosť finančného zabezpečenia v starobe, závisiaceho od veľmi slabej predvídateľnosti výnosu daní.
Opakujem, že táto téma si zaslúži väčšiu snahu zo strany politikov o dobré strategické rozhodnutia, ktoré jasne načrtnú vývoj pre nasledujúce generácie a zároveň ustoja zmeny aj nasledujúcich garnitúr. Je veľa vecí, ktoré v samotnom zákone podporujem. Som veľmi rada, že ste do toho zakomponovali navyšovanie dôchodkov o pevnú sumu, ale v súvislosti s tým, čo ste predviedli, že dávate tento zákon v skrátenom konaní, je mi veľmi ľúto, že sa nebudem môcť podieľať na tejto vašej úprave.
Chápem, že čísla, chaotické čísla o výške priznávaných dôchodkov v prvej dekáde nového storočia, ktoré sa radikálne menili s každou novelou a vládou, nám veľmi nedávajú na výber, čo sa týka zmien. Táto legislatívna nestabilita viedla k situácii, kedy ľuďom, pracujúcim ľuďom na rovnakých pozíciách s rovnakým platom boli priznávané výrazne nižšie, vyššie dôchodky, len preto, že išli do dôchodku o pár mesiacov neskôr. Zásadou sociálneho systému by malo byť jasné a férové ohodnotenie práce, ktoré je spravodlivo nastavené pre celú spoločnosť. Vzhľadom k tomu, že v tejto situácii to už nie je možné, sa mi zdá vyrovnávanie arbitrárnych rozdielov v dôchodkoch ako jediná schodná cesta.
Takisto oceňujem snahy o používanie dôchodcovskej inflácie ako indikátora pre valorizáciu dôchodkov. Považujem ju za spravodlivý nástroj na meranie reálnych životných nákladov dôchodcov. Ale prečo s tým chcete čakať až do roku 2018, keď sa tak veľmi ponáhľate so schválením tohto zákona až tak, že ho predkladáte v zrýchlenom konaní? Prečo neurobíte túto zmenu najskôr, ako len bude možná? Veď predsa aj minulá vláda dávala skoršie riešenie tohto problému. Prečo idete až do roku 2018?
Podobným spôsobom vnímam aj zavedenie dynamického určovania dôchodkového veku na základe strednej dĺžky života. Je to naozaj racionálny a spravodlivý spôsob určenia rovnováhy medzi oprávneným nárokom na oddych v postproduktívnom veku a možnosťami verejných financií. Opätovne však nerozumiem, prečo k jeho zavádzaniu, keďže potrebujete veľmi rýchlo naplniť a zaplátať deficit, prečo k nemu pristupujete až s takým časovým odstupom?
Chápem i snahu o narovnávanie si systému sociálneho poistenia v podobe odstraňovania výnimiek. Opäť, aj bývalá vláda to riešila, ale uvedomme si, že stále máme medzi sebou skupinu ohrozených ľudí, študentov, nízko dôchodkových dôchodcov, ktorým navrhované opatrenia riadne zamiešajú životnú situáciu. Výhodný režim práce pre tieto skupiny istým spôsobom kompenzoval slabšiu silu nášho sociálneho systému. V prípade študentov, výhodnejší režim práce odbremeňoval rodiny od značnej finančnej záťaže, ktorú štúdium predstavuje pre rodiny hlavne zo sociálne slabšieho prostredia. Podobne v prípade dôchodcov tento režim umožňoval zmierňovať dopady slabších dôchodcov, na život v postproduktívnom veku a celkovo zvyšoval kvalitu života dôchodcov tým, že ich nevytláčal mimo spoločnosť. (Úprava nastavenia výšky mikrofónu poslancom z pléna.) Ďakujem. Zdá sa mi neprimerané, aby konsolidácia verejných financií sa dotkla skupín, ktoré sú mimoriadne zraniteľné, a príjmu, ktorý im pomáha znižovať ich nároky na ich rodiny a spoločnosť. K tejto oblasti vašej zmeny v sociálnom poistení sa už takisto veľmi veľa rozprávalo. A je mi ľúto, že ani jeden odkaz zo strany vládnej koalície alebo vládnej strany nespel k tomu, že máte snahu naozaj upraviť, upraviť tieto zmeny aspoň pre niektoré skupiny. Preto sme sa aj my rozhodli, že budeme potom v druhom čítaní, keď príde k rokovaniu o zákone, podávať pozmeňovací návrh práve k tejto téme. Ale za celé tri dni a každý deň to bolo niekoľkokrát hovorené, ste sa ani jeden neodhodlali k tomu, aby ste naozaj upozornili aj na práve tieto zraniteľné skupiny, a to máte v názve, v názve sociálna demokracia. Stratilo sa vám svedomie medzitým?
Keď už sme pri dohodách, máme poznatky z prostredia MVO-čiek, kde sa plošné zodvodnenie dohôd dotkne až činnosti niektorých "mimovládok", niektorých združení. Žijú iba z projektových peňazí, ako viete, a to znamená, menej na činnosť, viac na odmeny. Nejdeme proti filozofii práce týchto inštitúcii? Prečo ste sa nezamýšľali napríklad pre všeobecne prospešné služby, že by ste tieto ustanovenia zrušili alebo by ste ich vylúčili? Čo s krátkodobými aktivitami týchto organizácii? Oplatí sa im zamestnávať ľudí? Nezvýši im to celkové náklady a byrokraciu? Určite, že áno. Predraží to služby, ktoré budú musieť preniesť ako bremeno na klienta. Kto bude potom pomáhať zdravotne postihnutým? Myslíte, že zoženiete toľko dobrovoľníkov? Prečo ste sa nepokúsili nájsť kľúč, ktorý by umožnil prácu na dohodu bez zodvodnenia do určitej minimálnej sumy, tak ako nám už o tom hovoril aj pán poslanec Mihál? Zniesli predsa v pripomienkovaní i zásadnú pripomienku.
Politicky najcitlivejšou je, samozrejme, otázka odvodov do prvého a druhého piliera. Rovnako vnímam potrebu riešenia problému deficitu v Sociálnej poisťovni. Z toho, čo však doteraz odznelo v diskusiu, v diskusii a o dlhodobej udržateľnosti prvého piliera vyplýva pre mňa nasledujúce. Ani momentálne navrhované opatrenia neriešia spomínaný problém, len ho zmierňujú. K celistvému riešeniu tejto otázky, čo i len v krátkodobom horizonte, nám ešte chýba značná vzdialenosť a nie je celkom zrejmé, ako ju chce táto vláda prekonať. Ešte väčším problémom sú však dlhodobé vyhliadky. Je viac než zrejmé, že aj spomínané čiastočné zmierňujúce opatrenia riešia vo vyššej miere krátkodobo a problém posúvajú do vzdialenej budúcnosti, kde narastie do ešte väčších rozmerov. Ako sa vlády v budúcnosti vysporiadajú s enormným nárastom nárokov na prvý pilier, ktorý zrejme nastane v demograficky veľmi nepriaznivej situácii? Je to otázka, na ktorú sa vláda zrejme bojí odpovedať alebo nevie zodpovedať, o čom svedčí aj fakt, že prognózy týchto rozmerov sa v analýzach k tomuto zákonu ani nenachádzajú. Požiadala som ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby mi poslali naozaj prognózy, ako to bude vyzerať so Sociálnou poisťovňou v širšom období. Bohužiaľ, boli mi poslané len podklady, ktoré sa týkajú obdobia do 10-tich rokov. Otázka je: Nechceli mi ich poslať, pretože boli zlé, preto akým zámerom ide tento zákon, alebo ich nemajú vypracované? Čo je horšie? To, že ich majú a nechcú ich poskytnúť, lebo vedia, že tie čísla sú nevhodné, alebo to, že tie analýzy ani nevypracovali? Neviem. Požiadala som, dostala som len prognózu na 10 rokov.
Okrem dopadu zmien v pomeroch medzi piliermi na verejné financie je tu, samozrejme, aj efekt na samotných poberateľov dôchodkov. V zásade nemám problém s opatreniami, ktoré smerujú k zvýšeným právam sporiteľov vrátane možnosti vystúpiť z piliera, dobrovoľnosti vstupu či možnosti dobrovoľných príspevkov za predpokladu, že by nešlo o účelové nastavenie. O tom však po týchto dňoch diskusie veľmi silne pochybujem. Vadí mi totiž aj fakt, že sa pod rúškom rôznych zlepšení pre sporiteľov predraží správa účtov. Summa summarum, menej financií v druhom pilieri, avšak vyššie platby za správu účtov.
Predmetom osobitnej diskusie by malo byť i hľadanie dôvodov v slabej výkonnosti fondov aj v porovnaní s inými finančnými inštrumentmi. Veľmi podstatná otázka, na ktorú odpoveď v predkladanom dokumente nájdeme ťažko. Skutočne nerozumiem, prečo sa tak veľmi ponáhľate s prijatím tejto novely, keď viete, že len v apríli začala platiť nová novela alebo posledná novela, ktorá práve upravovala prácu s fondmi. Ešte si ani fondy nemohli odskúšať, ako skutočne vyjdú výsledky za nejaké dlhšie obdobie a vy ich už znova chcete upravovať! Nespôsobuje aj toto práve nestabilitu celého systému sporenia v dôchodkových pilieroch?
Najpodstatnejšou otázkou v tejto téme je pre mňa pomer medzi solidárnosťou a zásluhovosťou. Vláda jasne deklarovala a týmito krokmi aj potvrdzuje svoj záujem vniesť do dôchodkového systému väčšiu mieru solidarity. S tým súhlasím. Dvojpilierové nastavenie a pomery odvodov som považovala za rozumný kompromis medzi týmito dvoma legitímnymi hodnotami. A ak aj budeme pracovať s kvantom dát, stále dospejeme k poznaniu, že odpoveď na túto otázku je primárne hodnotová. A keďže v tejto krajine žijú ľudia s rôznymi pohľadmi na túto otázku, ako ich zástupcovia by sme sa mali zhodnúť na tom, že pre dlhodobú udržateľnosť, predvídateľnosť a spravodlivosť dôchodkového systému by sme sa mali držať stredových kompromisných riešení.
V prípade budúcich poberateľov dôchodku sa mi zdá, že vláda sa z tohto kompromisného stredu posúva až príliš jedným smerom. Už pri 1,25-násobnom príjme vzhľadom k priemernej mzde bude dochádzať k znižovaniu reálnej miery náhrady dôchodku a tento stav považujem za nesprávny.
A keď nám už nestačia filozofické dôvody, zamyslime sa nad motiváciou nadpriemerne zarábajúcich ľudí prispievať do takéhoto systému. Opakujem. Netvrdím, že dôchodky majú byť plne zásluhové, rovnako ako neobhajujem ich absolútnu solidárnosť. Konsenzus a dlhodobú udržateľnosť by sme mali hľadať v strede, ktorý týmto návrhom absolútne opúšťate.
Prečo ste odmietli diskusiu o inom pomere nastavenia? Nerozumiem tomu. Vôbec ste nedebatovali nielen s opozíciou, alebo aspoň a na verejnosť neprenikla žiadna správa, že by ste sa pokúšali debatovať o inom pomere nastavenia. Tuná v pléne som to počula prvýkrát, ani neviem už teda, kto to povedal, keď ste sa rozprávali o tom, naozaj, že zákon by mohol byť prediskutovaný aj v širšom meradle medzi tak, aby naozaj dospelo k zhode medzi všetkými politickými stranami a aby sa uzákonil vo forme ústavného zákona, ale neni na to teraz naozaj neskoro? Vy niečo veľmi rýchlo pripravíte, debatujete sami so sebou viac-menej, pardon, ešte so sociálnymi partnermi, ktorých niektorých viete dobre opiť suchým rožkom, ale tuná, už keď je predložený návrh, predložený návrh na skrátené legislatívne konanie, vtedy začnete rozprávať, že naozaj by bolo dobré, keby bol prijatý ústavný zákon k zmene dôchodkového systému.
Dámy a páni, vážení kolegovia, tento návrh má mnoho nástrojov, ktoré zavádza do praxe, a pomôže aspoň čiastočne riešiť jeho problémy. No v dvoch a podľa mňa veľmi zásadných otázkach zlyháva. Návrh nie je riešením problémov dôchodkového systému, ale len ich odsúvaním. A tá druhá vec, v značnej miere narúša rovnováhu medzi solidaritou a zásluhovosťou. Za normálnych okolností by bolo vznesených množstvo pozmeňovákov, ale postarali ste sa o tom, aby ste dosiahli bezproblémový priebeh, "bezproblémový priebeh", lebo toto vám je určite nepríjemné, 3 dni sa baviť takmer o ničom, lebo viete, že aj tak si schválite to, čo sami budete chcieť. Ale ako počúvam, pán Podmanický vraví, že mu to nie je nepríjemné, to ma teší. Ale ako počúvam, niektorí sú i na takúto podpásovku pripravení. To znamená, že sú poslanci, ktorí s týmto možno rátali a majú pripravené pozmeňovacie návrhy, ktoré, bohužiaľ, vieme, že asi odmietnete. Ale veľmi by ma zaujímalo, ako bude prebiehať potom rokovanie na sociálnom výbore, koľko pozmeňovacích návrhov sa cezeň dostane do vládneho návrhu práve z ministerstva, a budeme dúfať, že naozaj opravia aspoň tie najhoršie veci, na ktoré mnohí tuná upozorňovali.
Máte naozaj ťažkú pozíciu, ale držím palce občanom, aby oni boli tým hlavným hrdinom pri hodnotení všetkých zmien, a vláde držím palce, aby v konečnom dôsledku vybrala aspoň toľko ako teraz. Chce zaplátať dieru 40 miliónmi. Ťažko povedať, že či po prijatí týchto zmien a ešte v skrátenom legislatívnom konaní, či sa jej to podarí. Pritom nezabúdajte a majte na pamäti, že táto zmena ovplyvní 100-tisíc ľuďom život tým, že im zvýši poistné platby, a 1 a pol milióna ľuďom berie viac ako polovicu toho, čo si našetrili.
A opäť sa vrátim k jednej nehoráznosti, možno pre vás malej nehoráznosti, ktorú som našla v nedávnych správach. Vláda chce opravovať kaštieľ v Rusovciach. Je nádherný a niet skutočne pochýb o tom, že túto pamiatku treba ochrániť, ale ak jeden deň premiér skoro plače, aký máme deficit, ktorý im nechala vláda, a na druhý deň sa dozvieme, že vláda uvažuje o oprave a oprave, ktorú by naozaj uskutočnil zo štátneho rozpočtu a popri tom vieme, že len týmto zákonom prídu ľudia o 40 mil. korún, teda euro, je mi, je mi z toho trošku horšie ako zle. Má skutočne táto vláda morálne právo potom podávať takýto zákon? Aké skutočné priority má vlastne táto vláda? Ďakujem pekne.