Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Fakt je ten, že sociálny systém u nás je nesmierne zložitý, komplikovaný a celkovo sociálna situácia je veľký problém v našej krajine. Preto si myslím takisto, že je veľmi nutné hovoriť o adresnosti príspevkov. A úplne parádny sa mi zdá práve prístup, ktorý ste zvolili, že naozaj pasívny prístup ľudí odsúdiť, odsúdiť tým, že budú mať dávky nižšie, zmeniť ho na aktívny, motivačný.
Veľmi dobrá vec je takisto možnosť súbehu práce a dávky, o ktorej sme takisto aj my sami hovorili v rámci nášho hnutia.
Veľmi dobré je, že chcete zaktivizovať bez dĺžky, bez obmedzenia dĺžky aktivácie.
Rovnako veľmi pozitívne hodnotím rozšírenie okruhu a spolupráce medzi jednotlivými, ja neviem, medzi štátnou správou a samosprávou, alebo proste to, že naozaj nabaľujete ten okruh na strašne veľa činností.
Avšak veľký problém zachytávam v tom, že stále taká obava vo mne je, naozaj, že či sa dostatočne dokáže skoordinovať táto aktivačná činnosť, že či naozaj budú tie úrady práce nastavené na to, či bude sa to vedieť organizačne všetko zosúladiť. K tomu mám alebo v tomto mám veľkú obavu.
Ale zase na druhej strane, keďže asi tuná nikto si nebude nejak pretierať medové fúzy, vieme, že tento návrh nemá veľkú nádej na úspech, aj keď, bohužiaľ, sa dozvedáme, alebo Bohu vďaka sa síce dozvedáme, že bude veľká časť tohto návrhu použitá aj vo vládnom návrhu, takže može(možno) to bude práve ten získaný čas, ktorý by mohli práve tieto záležitosti dotiahnuť do konca.
Ale teda veľmi naozaj fandím tomu prístupu, ktorý ste zvolili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
S faktickým poznámkami sa prihlásili poslanci Chren, pani Zmajkovičová, Fecko, Droba, Miškov, Kuffa, Vašečka, pán Kadúc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Chren.

Ďakujem pekne. Lucia, v žiadnom prípade nechceme dehonestovať vás liberálov, tak ako si to naozaj veľmi silne povedala. Potom zase ty nechápeš nás, o čo nám ide. Ja si myslím, že hlavný problém je, naozaj, že je medzi nami barikáda vnímania tohto problému. Čo ty vidíš ako niečo jednoduché úplne, jednoducho vyriešiteľné, je pre nás niečo možno dôležitejšie, čomu vzájomne nevieme porozumieť, bohužiaľ.
Ale tiež by som sa vrátila k tomu, čo teraz Lojzo, na čo upozornil, že mne takisto, ma zarazilo, tvoja otázka alebo odpoveď na otázku, že prečo sa dnes ľudia neberú. Ja to vidím trochu inak. Myslím si, že na jednej strane buď si uvedomujú dôležitosť tohto kroku a majú pred ňou bázeň, čo by som možno vedela pochopiť, ale, bohužiaľ, častejšie vidia v tom zbytočnosť. Nie pretože budú mať ťažký rozvod, ale vidia v tom zbytočnosť. A toto už je naozaj, možno nám nejakej, malo by byť na hlbšiu diskusiu a ísť do dôsledkov, že prečo v tom vidia zbytočnosť. Nehovoriac už o tom, že často s tým súvisí aj možno také špekulantstvo, že ak žijú samostatne, dostávajú vyššie dávky sociálne a podobne.
Ďakujem.

Ja len podotknem, ďakujem pekne za slovo, že tento návrh sa týka naozaj manželstiev bezdetných, kde naozaj sa dohodnú, že chcú ísť od seba. Uľahčime im to. Len s tým spôsobom, naozaj, neviem sa nejako stotožniť.
Ale pán Brocka dal mi takú myšlienku, ktorú aj vlastne Juraj spomenul, že ako jednoducho sa vstupuje do manželstva, tak prečo by sa tak jednoducho nemalo odísť z manželstva. Tak si myslím, že tuná napr. štát má jednu veľkú chybu, pretože viete, že ak chcete uzatvoriť manželstvo pred cirkvou alebo pred Bohom, potrebujete prejsť nejakým, nazvem to, školením, hej, proste musíte prejsť prípravou na manželstvo. A toto nám štát nezabezpečuje. Takže jeden z dôvodov, prečo naozaj tie manželstvá sa uzatvárajú, prečo narýchlo, je to, že človek ide do toho dosť nepremyslene, tá príprava nám chýba. Ďakujem, len toľko som chcela povedať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vôbec nechcem spochybňovať snahu o uľahčenie alebo zjednodušenie, ale naozaj mám veľmi silný pocit, že váš v podstate ušľachtilý cieľ o zjednodušenie je pre mňa alebo pre ponímanie manželstva dosť nebezpečný. Naozaj, ako aj Juraj hovoril, zoberme to zdravým sedliackym rozumom. Mne práve ten zdravý sedliacky rozum hovorí pozor a že naozaj by sme mali ten náš pohľad zamerať na hodnotu inštitútu manželstva. Takže ak chceme uzatvárať manželstvo pred štátom, neviem, prečo by sme mali práve pri rozluke, pri odlúčení, pri rozvode manželstva zjednodušiť tento úkon iba na právny úkon bez štátu.
Nie som zástancom ani zbytočného preťahovania. Myslím si, že naozaj treba hľadať tie spôsoby, ako to zjednodušiť, ako vyjsť v ústrety. Ak sú manželia ochotní dohodnúť sa, tak naozaj treba robiť všetko pre to, aby sa táto ich trauma zjednodušila. Ale, skutočne, pýtam sa, prečo nejdeme do toho, otvoriť ten Občiansky súdny poriadok, keď už, prečo sa nebudeme snažiť vylúčiť verejnosť z pojednávania napr., neviem, myslím si, že dá sa to riešiť aj iným spôsobom. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne obidvom pánom poslancom.
Každopádne začnem pánom Brixim. Mám z toho pocit, že vy nám chcete povedať, že viete, akú polievku varíte, ale naozaj z tohto kompetenčného zákona, z tej informácie, ktoré sme mali, som nadobudla pocit, že vy ešte stále neviete, čo naozaj z tých všetkých, z toho všetkého, čo v tom zákone máme, chcete uvariť. Ako keby ste nemali poriadne premyslenú koncepciu tohto všetkého. A stav a zopakujem, že naozaj ja ja viem o tom, že jednotlivé jednotlivé ministerstvá mali sekcie, v ktorých sa naozaj tie ľudské práva riešili. Ale to stále mi nedáva odpoveď na to, že kto bude ten zastrešujúci orgán? Mne to je jedno, že či by to bolo napríklad na ministerstve spravodlivosti. Naozaj tá pripomienka ministerstva sa mi zdala veľmi, veľmi dobrá a čudujem sa, prečo ste si to nezobrali za svoje alebo prečo sú to tí, ktorí rozhodovali o pripomienkach, nezobrali za svoje, nechytili sa toho a vytvoriť trebárs na ministerstve spravodlivosti naozaj orgán, ktorý by to zastrešil.
A potom, pán Martvoň, verím, že máte akože taký bližší vzťah k tomu Národnému stredisku ľudských práv. Vieme asi prečo. Ale znova snažíte sa ma dostať do pozície, že niečo chceme centralizovať. Vôbec mi nejde o centralizáciu, vravím, kdekoľvek by ste to zastrešenie urobili, mne nechýba, že nevadí mi, že nebude podpredseda pre ľudské práva, podpredseda vlády, to nevadí, ale niekto, kto bude vytvárať naozaj koncepcie politiky ľudských práv. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, možno zo začiatku by som zareagovala takisto na pána Martvoňa, ktorému, ktorý teda nám tu dôvodil, že veď vlastne už veď teraz existujú nejaké sekcie na ministerstvách, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami.
Áno, je to pravda, ale práve, myslím, že všetci tí, ktorí hovoríme k tomuto zákonu, všetkým nám vadí, že prestane existovať ten scelujúci prvok, ktorý naozaj tú agendu udržiaval akoby pod alebo v jednom hrnci a ktorý vydával možno jednotlivé pokyny a tak. Nikto nespochybňuje fakt, že každá vláda má právo si organizovať rozdelenie kompetencií orgánov ústrednej štátnej správy podľa vlastného uváženia.
Táto reorganizácia by však mala spĺňať i niekoľko kritérií, a to rozdelenie kompetencií by malo prácu úradníkov zjednodušovať a nie komplikovať. Súvisiace celky rôznych verejných politík by mali byť koordinované spod jednej strechy, aby nedochádzalo k zbytočnému spomaľovaniu. Reorganizácia by v žiadnom prípade nemala spôsobiť to, že niektoré oblasti verejnej politiky ostanú bez jasného nositeľa s právom navrhovať legislatívu a neskôr ju realizovať. A táto reorganizácia by v žiadnom prípade nemala viesť k porušovaniu našich medzinárodných záväzkov. Žiaľ, musím konštatovať, že predložený materiál práve tieto kritériá nespĺňa. V súvislosti s predloženým návrhom zákona sa mi chvíľami zdá, že naša vláda sa rozhodla poriadne upratať a povymetať všetky kúty, ibaže, žiaľ, nie iba tam, kde je chaos a kde je to treba, ale aj tam, kde to nemá žiadnu logiku, kde sú veci usporiadané. Zacitujem z dôvodovej správy z predkladaného návrhu zákona: "Účelom predloženého návrhu zákona v čl. 1 je predovšetkým reagovať na skutočnosť, že vo vláde Slovenskej republiky atď. sa už nepočíta s funkciou podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, konkrétne podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. V tejto súvislosti je potrebné presunúť právomoc podpredsedu vlády" atď. "v oblasti podpory kultúry národnostných menšín na Úrad vlády Slovenskej republiky a v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny." Toľko z dôvodovej správy.
Dôvodová správa teda iba oznamuje, že sa už nepočíta s funkciou podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale nezdôvodňuje, prečo sme ochotní obetovať za to jestvujúci systém koordinácie, koordinácie tvorby a implementácie ľudskoprávnych politík. Moje výhrady k tomuto návrhu sa týkajú viacerých oblastí alebo úrovní, a to účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila pri vstupe do Európskej únie a ktoré požadujú jednotnú koordináciu a komplexné zastrešenie ľudskoprávnych politík na vnútroštátnej úrovni.
Návrhom novely kompetenčného zákona dochádza k úplnému roztrešteniu tejto agendy na niekoľko ústredných orgánov štátnej správy, aj to nedôsledne, pretože so zastrešením niektorých doterajších politík sa nepočíta vôbec, napríklad sociálna inklúzia rómskej menšiny. Prijatím predloženého znenia zákona príde k výraznému zníženiu stupňa inštitucionálnej ochrany ľudskej agendy. Na ministerstvo zahraničných vecí by totiž prešla iba pôsobnosť vo vzťahu k dotačným systémom v tejto oblasti, ale samotná agenda by zostala v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, pričom vieme, že vedúci úradu nie je členom vlády, rovnako ani práva národnostných menšín nebudú zastrešené členom vlády. Zostáva splnomocnenec vlády v Slovenskej republike a vedúci úradu, splnomocnenec vlády takisto nie je členom vlády Slovenskej republiky. Nie je to iba formálna záležitosť. Oslabenie ochrany ľudskoprávnej agendy sa dotýka konkrétnych ľudí, ochrany ich práv a pomoci v širokom spektre od menšín cez zvlášť ohrozené skupiny - zdravotne postihnuté deti, seniori, obete kriminality, násilia vrátane domáceho násilia, obchodovanie s ľuďmi.
Keď sa tu dohadujeme o zákonoch a meníme ich ustanovenia, možno si niekedy neuvedomujeme, aký dopad majú naše rozhodnutia na reálne osudy skutočných ľudí. V poslednom čase som sa stretla s predstaviteľmi viacerých ľudskoprávnych organizácií a bez ohľadu na zameranie ich činnosti všade znel jeden motív - štát sa nestará o to, čím žijú jeho ľudia a ako sa trápia tí, ktorí im chcú pomáhať. Aká-taká nádej sa ukazovala pri pokuse vybudovať systém, ktorý by mohol viesť k ochrane a transparentnej podpore ich aktivít cez zreteľne vymedzené pravidlá.
Ľudia a organizácie, ktoré veľmi účinne pomáhajú iným tam, kde štát nedovidí alebo nedočiahne, sa napríklad každoročne musia ponižovať a prosíkať o podporu na svoje činnosti a služby. Jeden príklad za všetky. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím združuje 44 miestnych združení s takmer 10-tisíc členmi. Nechcem zdržiavať výpočtom všetkého užitočného, čo robia pre ľudí, ale v skratke môžem povedať, nežili sme za múrmi ústavu ani v ich domácnostiach, ale vieme, že organizácia pomáha naozaj vytvárať lepšie podmienky pre takýchto ľudí. Pomáha im dokonca aj získať prácu, a práve táto organizácia získala v roku 2001 vo forme dotácií niečo cez 119-tisíc eur. Naozaj získala ich tým, že navštevovala podnikateľov a vyslovene prosíkala, hej, niečo bolo z dvoch percent. No a ak by sme chceli byť možno korektní, že by sme si mohli spomenúť akurát na výšky odstupného pre členov manažmentov štátnych podnikov, že to len pre porovnanie, aby sme mali obraz, ako sa žije neštátnym mimovládnym organizáciám dnes.
Ďalej, účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade ani s programovým vyhlásením vlády, kde sa v časti "Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete" hovorí o upevnení jednotnej a konzistentnej európskej politiky s dôrazom na posilnenie vnútroštátnej koordinácie a pri implementácii stratégií a politík Európskej únie s ústrednou úlohou ministerstva zahraničných vecí, v dôsledku čoho by malo prísť k zjednoteniu vnútroštátnemu mechanizmu. Avšak návrh novely kompetenčného zákona v rozpore s uvedeným ponecháva viaceré agendy bezprostredne súvisiace s Európskou úniou na iných ústredných orgánov štátnej správy, ako je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Návrh novely kompetenčného zákona je i vnútorne nesúrodý. Napríklad ministerstvo zahraničných vecí sa premenúva, ako to už bolo povedané, na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí s cieľom komplexne zastrešiť celú agendu európskych záležitostí, a napriek tomu niektoré agendy zostávajú mimo pôsobnosti tohto ministerstva. Rovnako v prípade vytvárania stálych poradných orgánov vlády sa uplatňuje tak isto selektívny výber. Bol zriadený zákonom alebo bude zriadená zákonom len Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie.
Ďalší bod, ktorý sa mi zdá celkom možno nelogický k Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Návrhy týkajúce sa úradu možno charakterizovať ako možno nejaké opatrenia, ktoré môžu zhoršiť vzťahy so slovenským zahraničím. Napriek tomu, že návrh novely kompetenčného zákona ponecháva Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí, čo je radikálna zmena oproti návrhu predloženom do medzirezortného pripomienkového konania, bez ohľadu na vysvetlenie v dôvodovej správe odoberá však tomuto úradu právomoci koordinovať a tvoriť štátnu politiku v starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí či už na základe zákona, alebo z poverenia vlády. Avšak na druhej strane, tieto kompetencie nepresúva ani na ministerstvo zahraničných vecí.
Záverom: návrh novely je vypracovaný narýchlo, bez hlbšej odbornej diskusie a dôsledného dodržiavania pravidiel pre tvorbu zákonov, o čom svedčí aj skutočnosť množstva pripomienok vznesených v medzirezortnom pripomienkovaní. Už takisto, myslím, pán poslanec Huba to presnejšie pomenoval. Okrem iného zásadná pripomienka ministerstva spravodlivosti, ktoré navrhovalo doplniť inštitúciu, ktorá by jednotne a komplexne zabezpečovala jednotnú koordináciu vnútroštátnych ľudskoprávnych politík, bola síce vyhodnotená ako akceptovaná, v skutočnosti ale agenda bola rozkúskovaná na viacero častí.
Sama som v osobitnom liste predsedovi vlády ešte v čase pripomienkovania zákona vyslovila svoju podporu tejto pripomienke z ministerstva spravodlivosti a požiadala som ho o prizvanie k hľadaniu spoločného prijateľného riešenia. Odpovede som sa, samozrejme, nedostala, nedočkala. Navrhujem preto, aby sa Národná rada v rámci procedúry a rozpravy k tomuto zákonu vyjadrila, že vráti navrhovateľovi tento zákon na prepracovanie. Pretože ako veľmi zle vidím práve roztrieštenosť celej agendy po prijatí tejto novely.
Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že je to veľká škoda. Vôbec neviem identifikovať, prečo sa vláda odhodlala k takémuto kroku. So šetrením to, predpokladám, nemá veľa. A na ministerstvách sa už naozaj všetci v úvodzovkách trasú radosťou, ako sa zhostia takejto rozkúskovanej a náročnej agendy. Ale ak to prejde, čo nepochybujeme, že to prejde, bude to zlý signál nielen pre našu odbornú verejnosť, ale hlavne pre Európsku úniu, ktorá vyžaduje koordináciu a komplexné zastrešenie, a to nám bude chýbať. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, konštatujem, že v rozprave neprebehli žiadne, neboli podané žiadne návrhy, preto vás prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, v ktorom schvaľujeme účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2011.

Dovoľte mi predložiť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorsky výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 44 z 28. mája 2012 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ako gestorsky výbor určil výbor Národnej rady pre sociálne veci. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 29 z 13. júna 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 6 z 12. júna 2012. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a výbor pre financie a rozpočet odporúčajú Národnej rade návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov - 6 689 514 tisíc eur, výdavky, náklady - 6 132 633 eur a bilančný rozdiel 556 881 tisíc eur. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Eriku Jurinovú predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 9. Ďakujem, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že ľudia majú právo mať vybrať si, že či budú vo verejnom zariadení alebo v neverejnom zariadení. Ústavný súd dal za pravdu tým, ktorí hovorili, že človek má mať právo vybrať si, preto si zase myslím, že poznámka pána kolegu nebola celkom namieste, že preferoval naozaj viac asi verejných poskytovateľov. Ale keby som sa vrátila, áno, chcem sa vrátiť k pánovi kolegovi Mihálovi. Snaha vlády riešiť tento problém bola naozaj čiastočná a myslím, že to aj celkom priznali. Vedeli, že sa bude pripravovať veľká novela, ktorú pripravuje aj následne aj toto ministerstvo, alebo v tých prípravách pokračuje. Každopádne si myslím, že ideu mali veľmi dobrú, ale, bohužiaľ, ako to býva, stane sa, že sa nepodarí všetko tak, ako má byť, a práve tento malý pozmeňovák, ktorý teraz dával a ktorý teda naozaj vyplynul hlavne zo samotnej faktickej otázky, ktorú som dávala po Lucii, vyplynulo z toho, že je potrebné poriešiť aj túto skupinu, jednu skupinu, ďalšiu skupinu ľudí, ktorí zabezpečení neboli, ale stále si myslím, že je dôležité, aby za služby ľudia prispievali, ak na to majú, viac. Ďakujem pekne.