Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, možno aj z iného pohľadu ako len z pozície predstavených paragrafov.
Zákon je vo svojej podstate viac či menej bezproblémová norma, zopár technických zmien ohľadom preukazov inšpektorov v kombinácii so sprísnením pokút a zavádzaním nástrojov boja proti nelegálnej práci. Počnúc Generálnou prokuratúrou cez ministerstvo financií až po...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, možno aj z iného pohľadu ako len z pozície predstavených paragrafov.
Zákon je vo svojej podstate viac či menej bezproblémová norma, zopár technických zmien ohľadom preukazov inšpektorov v kombinácii so sprísnením pokút a zavádzaním nástrojov boja proti nelegálnej práci. Počnúc Generálnou prokuratúrou cez ministerstvo financií až po inšpekciu práce vláda ukazuje, že boj proti nelegálnej práci, a teda aj daňovým únikom, je v skutočnosti jedna z mála oblastí, kde sa aj aktívne realizujú opatrenia. Isteže, toto je dôležité, ale, povedzme si úprimne, hlavne z pohľadu vlády. Treba čísla nezamestnanosti zlepšovať a deficit plátať tak rýchlo, ako sa to len dá. Aj tomu rozumiem. Takisto rozumiem tomu, že výsledkom tohto zákona má byť napríklad aj zriadenie Kobry (na boj s nelegálnou prácou). Kobru, ktorá by chránila záujmy občanov a nielen štátu, ste, žiaľ, už nevytvorili. Verejné inštitúcie však neexistujú len preto aby štát dozeral na dodržiavanie zákonov občanmi, ale aj na to, aby im v primeranej forme pomáhali. Inšpekcia práce je typickým príkladom takejto inštitúcie, aspoň by ním mala byť. Má dozerať na to, aby sociálne práva občanov neboli narušované. Zdá sa mi zvláštne, že diskusia o inšpekcii sa však v poslednej dobe niesla vyslovene v rovine možností jej represie v prospech štátu, napríklad práve v prípade spomínanej Kobry.
Ako niektorí viete, v posledných mesiacoch som sa aktívne zaoberala problematikou podvodného nevyplácania mzdy. Mediálne najexponovanejší bol v tejto oblasti prípad SLOTEX, neskôr TWISTA či naposledy EVG v Gelnici. Jedná sa o množstvo prípadov. Ale vzorec je veľmi podobný. Zamestnávateľ rozbehne firmu, snaží sa zvýšiť svoju konkurencieschopnosť postupným neplatením daní a odvodov a keď sa už štát rozhodne konať, firmu vytuneluje, prevedie majetok na bieleho koňa a veľmi často zdúchne do zahraničia. Žiaľ, ešte stále tu existujú tieto pozostatky divokého kapitalizmu, na ktoré okrem iného upozornila aj pani Dubovcová vo svojej mimoriadnej správe koncom minulého roka, ktorá, bohužiaľ, zostala mimo pozornosti vlády. Najväčšou obeťou tohto celého sú zamestnanci, často na minimálnej mzde, ktorí sa zo dňa na deň ocitnú bez práce, ale aj bez ochranných opatrení a nástrojov, ktoré by im štát mal poskytnúť. V rámci analýz tohto problému som si uvedomila, že je tu viacero inštitúcií, ktorých sa táto oblasť týka, polícia, prokuratúra, inšpektorát práce, Sociálna poisťovňa či ministerstvo spravodlivosti. No valná väčšina z nich pristupuje k tejto téme ukazovaním na ostatných, umývaním si rúk. Dámy a páni, ako som povedala v prvom čítaní, to, že sa aj v roku 2013 môžu u nás diať veci ako SLOTEX, je hanba slovenského práva. A ak štát myslí na starosť o občanov, rovnako by tu mala existovať aj Kobra, ktorá bojuje proti podvodníkom.
V priebehu leta moja kancelária pripravila analýzu celého problému a hlavne niekoľko návrhov opatrení, o ktorých si myslíme, že by pomohli riešeniu tejto situácie. Vzhľadom na preberaný zákon sa sústredím hlavne na tie, ktoré sa týkajú inšpektorátu práce.
Inšpektorát práce je prirodzeným verejným orgánom na riešenie práv zamestnancov, medzi ktoré patrí aj vyplácanie mzdy. Veľmi často je to prvá inštitúcia, ktorá sa v problémových firmách ukáže. Mohla by byť efektívnym nástrojom rýchlej intervencie, ktorá by zabránila nárastu škôd pre všetky strany. Žiaľ, v prípade SLOTEX trval celý proces vyšetrenia a rozhodnutia takmer desať mesiacov. A čo bolo na konci? Pokuta päťtisíc eur, čo je dosť málo. Nemyslím tým sumu, ale to, čo sa dialo ďalej. Okrem toho náš právny poriadok umožňuje, aj keď veľmi komplikovane, vyšetrovanie trestného činu nevyplácania mzdy. Na otázky pani Dubovcovej, prečo inšpekcia práce nepodala trestné stíhanie, bolo odpoveďou to, že podnikateľ im neposkytol súčinnosť v prístupe k účtovníctvu a tým pádom nemali možnosť vyhodnotiť situáciu. Je viac než zrejmé, že kontrolné právomoci inšpekcie sú v tejto oblasti v podstate symbolické. Pravda je taká, že pri súčasnom nastavení systému je ilúziou myslieť si, že hoc aj stotisícová pokuta by podvodníka zastavila. Nie. Preto je potrebné rozmýšľať nad novým prístupom k celej téme, k postaveniu inšpektorátu práce a jeho oprávneniam.
Vo veľmi zjednodušenej forme si ideálne riešenie fungovania inšpektorátu práce predstavujem čo najpodobnejšie fungovaniu daňových úradov a kontrol. Štát je skutočne veľmi efektívny vo vymáhaní daní pre seba. Avšak podobne silného zástupcu svojich záujmov voči podnikateľom si zaslúžia občania, špeciálne najzraniteľnejšie nízkopríjmové skupiny.
Inšpektorát práce by mal mať možnosť kontrolovať účtovníctvo spoločnosti. Mal by mať dostatočné zázemie na to, aby takéto kontroly vedel zmysluplne vykonať a, to je najpodstatnejšie, v prípade, že by mal podozrenie, že dochádza k podvodnému tunelovaniu firmy, ktoré spôsobuje aj nevyplácanie mzdy, by mal mať právo zmraziť majetok, tak ako to dokáže urobiť aj dnes práve daňová inšpekcia. Takéto návrhy však dávajú inšpektorát práce do úplne inej alebo novej roviny, keď aktívne vstupuje do vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. A, samozrejme, je to z tohto pohľadu dosť radikálny návrh. V štandardnej situácii sú také spory riešené jednak trestne a taktiež prostredníctvom občianskoprávnych sporov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Nemusím však tejto snemovni vysvetľovať, akými problémami trpí naša justícia. Očakávať, že zamestnanci, ktorí mesiace nedostali mzdu, sa budú spoliehať na policajtov, ktorí v súčasnosti nedokážu riešiť tieto prípady, alebo súdy, ktoré si roky budú platiť advokátov, je ilúziou. Práve preto, že náš justičný systém zlyháva, sa musíme obrátiť na neštandardné nástroje. Kým nebudú naše súdy v poriadku, má štát povinnosť nájsť spôsob, ako tento problém riešiť.
O tomto návrhu v detailnejšej podobe sme komunikovali aj s ministerstvom, aj samotnou inšpekciou práce. Napriek zamietavému stanovisku ministerstva by som rada skutočne poďakovala ministerstvu za konštruktívny tón našej diskusie. Rovnako by som chcela aj pána ministra poprosiť, aby sme ďalej o tejto téme mohli diskutovať a hľadali riešenie, ktoré bude z pohľadu ministerstva priechodné. Avšak dovolím si povedať, že som presvedčená, že tá situácia je tak vážna a komplikovaná, že si to bude vyžadovať možno veľkú odvahu vystúpiť zo zabehaných koľají.
Predsa si však neodpustím jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa inšpekcie týka zatiaľ len okrajovo. Vzhľadom na to, že štát zatiaľ neprejavuje veľký záujem o aktívne riešenie tohto problému, zostáva to na pleci podvedených zamestnancov. Jedným z nástrojov, ktorý využívajú na ochranu záujmov, je podanie návrhu na konkurz. Považujeme za až zvrátené, že títo podvedení zamestnanci, ktorí často niekoľko mesiacov nedostávali ani svoju minimálnu mzdu, sa musia skladať sami na preddavok pre správcu konkurznej podstaty. A to vôbec nemajú istotu, že tento proces bude mať nejaký pozitívny výsledok. Tu len pripomeniem, že v poslednom prípade firmy EVG sa dostalo na preddavok na konkurz z premiérovej rezervy. Tak toto určite, vážení, systémový prvok nie je. Je to o to dôležitejšie, že na konkurz je napríklad naviazaný garančný fond, ktorý nebude vyplácať dávky bez jeho spustenia. A pokiaľ sa nenájde iný veriteľ, je pre zamestnancov veľmi málo východísk. Presne tento problém sa ukázal práve v spomínanej spoločnosti EVG. Premiér uvoľnil peniaze práve na uhradenie preddavku, ako som už povedala.
Dovolím si prečítať teda pozmeňujúci návrh, ktorý, si myslím, by danú situáciu mohol riešiť. Uvedomujem si, že zachádza možno ďalej, že otváram cez inšpektorát práce nový článok, ktorý spadá pod gesciu ministerstva spravodlivosti, nie ministerstva práce. Na druhej strane vážnosť situácie by mohla prispieť k tomu, že by mohol byť takýto pozmeňujúci návrh prijatý, hlavne, keď vieme, že by mohol danú situáciu riešiť.
Ešte by som povedala k tomu stanovisko z ministerstva spravodlivosti. Ohľadom vecného riešenia sme ho síce nedostali, aj keď pán minister vecne k nášmu riešeniu nemal veľké výhrady. Ministerstvo spravodlivosti má výhrady k neštandardnému zaradeniu pozmeňujúceho návrhu, čo chápem. Na druhej strane jeho stanovisko, že zákon o konkurze bude otvárať až v druhom polroku roku 2014, sa mi zdá zbytočne dlhá doba na čakanie, keďže vieme alebo je predpoklad, že ešte zopár firiem takýmto spôsobom môže... (Ruch v sále.) Prepáčte, pán štátny tajomník ma vyrušoval. Vieme, že môže dôjsť k podobným prípadom ešte za tých osem mesiacov, ktoré zostávajú na to, aby bol naozaj prijatý nový zákon, ktovie s akým znením.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Za článok III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V § 13 ods. 2 prvej vete sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a tiež aspoň jedna tretina veriteľov, ktorým dlžník nevyplatil mzdu podľa osobitného predpisu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 4c) znie: „4c) § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.“
Po druhé. V § 13 ods. 2 druhej vete sa slová „v tom prípade“ nahrádzajú slovami „v týchto prípadoch“.
Doterajší článok IV sa označuje ako článok V.
Odôvodnenie. Cieľom predloženého doplňujúceho návrhu je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 659,70 eura v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov (zamestnancov), ktorým dlžník (zamestnávateľ) nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Touto podmienkou by sa vlastne zamedzilo nejakému zneužívaniu zo strany zamestnancov, aj keď si myslím, že v prípade zamestnancov, ak sa už rozhodnú podať návrh na konkurz, tak určite sú to asi tí poslední, ktorí majú záujem o to, aby firma naozaj išla do konkurzu, pretože aj pre nich je prednejšie mať zamestnanie a dostávať ale mzdu načas. Takže verím tomu, že toto sa bude diať jedine vtedy, ak naozaj dlhšie nedostanú zaplatené za svoju prácu.
Podľa súčasného znenia § 13 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je navrhovateľ povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správu.
Výšku preddavku vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby stanovuje § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške 1 659,70 eura.
V poslednom období nastáva v aplikačnej praxi čoraz častejšie situácia, keď zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nielenže s ťažkosťami pokrývajú výdavky na ich každodenný život, ale súčasné znenie zákona o konkurze ich núti pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu ešte aj preddavok. Povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vyplýva zamestnávateľovi z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak si túto povinnosť zamestnávateľ neplní, práve vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa je jedným z efektívnych spôsobov, ktorým sa zamestnanci môžu domôcť vyplatenia chýbajúcej mzdy. Na základe uvedeného je potrebné a žiaduce, aby takýto postup nebol podmienený zaplatením preddavku vo výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje finančné možnosti zamestnancov tohto zamestnávateľa. Návrh zákona nadväzuje na už existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v prípade, ak povinnosť platiť preddavok neprináleží navrhovateľovi, to znamená, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, v tomto zmysle však bolo potrebné legislatívnotechnicky upraviť príslušné ustanovenie zákona. Takže nevytvárame nejaký nový precedens. Už výnimka v zákone o konkurze existuje, takže rozširujeme to len o zamestnancov, ktorí nie sú schopní sa domôcť svojich peňazí aspoň z garančného fondu.
Takže ešte raz opakujem, aj keď možno netradične, otváram ďalší článok v tomto zákone. Je to vyslovene preto, pretože si myslím, že téma je dostatočne ožehavá. Na tom sme sa zhodli aj s pánom ministrom. A týmto dávame najavo, že je naozaj potrebné riešiť to, že nemá zmysel čakať osem mesiacov na to, aby sa zákon začal pripravovať. Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis