Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, možno aj z iného pohľadu ako len z pozície predstavených paragrafov.
Zákon je vo svojej podstate viac či menej bezproblémová norma, zopár technických zmien ohľadom preukazov inšpektorov v kombinácii so sprísnením pokút a zavádzaním nástrojov boja proti nelegálnej práci. Počnúc Generálnou prokuratúrou cez ministerstvo financií až po inšpekciu práce vláda ukazuje, že boj proti nelegálnej práci, a teda aj daňovým únikom, je v skutočnosti jedna z mála oblastí, kde sa aj aktívne realizujú opatrenia. Isteže, toto je dôležité, ale, povedzme si úprimne, hlavne z pohľadu vlády. Treba čísla nezamestnanosti zlepšovať a deficit plátať tak rýchlo, ako sa to len dá. Aj tomu rozumiem. Takisto rozumiem tomu, že výsledkom tohto zákona má byť napríklad aj zriadenie Kobry (na boj s nelegálnou prácou). Kobru, ktorá by chránila záujmy občanov a nielen štátu, ste, žiaľ, už nevytvorili. Verejné inštitúcie však neexistujú len preto aby štát dozeral na dodržiavanie zákonov občanmi, ale aj na to, aby im v primeranej forme pomáhali. Inšpekcia práce je typickým príkladom takejto inštitúcie, aspoň by ním mala byť. Má dozerať na to, aby sociálne práva občanov neboli narušované. Zdá sa mi zvláštne, že diskusia o inšpekcii sa však v poslednej dobe niesla vyslovene v rovine možností jej represie v prospech štátu, napríklad práve v prípade spomínanej Kobry.
Ako niektorí viete, v posledných mesiacoch som sa aktívne zaoberala problematikou podvodného nevyplácania mzdy. Mediálne najexponovanejší bol v tejto oblasti prípad SLOTEX, neskôr TWISTA či naposledy EVG v Gelnici. Jedná sa o množstvo prípadov. Ale vzorec je veľmi podobný. Zamestnávateľ rozbehne firmu, snaží sa zvýšiť svoju konkurencieschopnosť postupným neplatením daní a odvodov a keď sa už štát rozhodne konať, firmu vytuneluje, prevedie majetok na bieleho koňa a veľmi často zdúchne do zahraničia. Žiaľ, ešte stále tu existujú tieto pozostatky divokého kapitalizmu, na ktoré okrem iného upozornila aj pani Dubovcová vo svojej mimoriadnej správe koncom minulého roka, ktorá, bohužiaľ, zostala mimo pozornosti vlády. Najväčšou obeťou tohto celého sú zamestnanci, často na minimálnej mzde, ktorí sa zo dňa na deň ocitnú bez práce, ale aj bez ochranných opatrení a nástrojov, ktoré by im štát mal poskytnúť. V rámci analýz tohto problému som si uvedomila, že je tu viacero inštitúcií, ktorých sa táto oblasť týka, polícia, prokuratúra, inšpektorát práce, Sociálna poisťovňa či ministerstvo spravodlivosti. No valná väčšina z nich pristupuje k tejto téme ukazovaním na ostatných, umývaním si rúk. Dámy a páni, ako som povedala v prvom čítaní, to, že sa aj v roku 2013 môžu u nás diať veci ako SLOTEX, je hanba slovenského práva. A ak štát myslí na starosť o občanov, rovnako by tu mala existovať aj Kobra, ktorá bojuje proti podvodníkom.
V priebehu leta moja kancelária pripravila analýzu celého problému a hlavne niekoľko návrhov opatrení, o ktorých si myslíme, že by pomohli riešeniu tejto situácie. Vzhľadom na preberaný zákon sa sústredím hlavne na tie, ktoré sa týkajú inšpektorátu práce.
Inšpektorát práce je prirodzeným verejným orgánom na riešenie práv zamestnancov, medzi ktoré patrí aj vyplácanie mzdy. Veľmi často je to prvá inštitúcia, ktorá sa v problémových firmách ukáže. Mohla by byť efektívnym nástrojom rýchlej intervencie, ktorá by zabránila nárastu škôd pre všetky strany. Žiaľ, v prípade SLOTEX trval celý proces vyšetrenia a rozhodnutia takmer desať mesiacov. A čo bolo na konci? Pokuta päťtisíc eur, čo je dosť málo. Nemyslím tým sumu, ale to, čo sa dialo ďalej. Okrem toho náš právny poriadok umožňuje, aj keď veľmi komplikovane, vyšetrovanie trestného činu nevyplácania mzdy. Na otázky pani Dubovcovej, prečo inšpekcia práce nepodala trestné stíhanie, bolo odpoveďou to, že podnikateľ im neposkytol súčinnosť v prístupe k účtovníctvu a tým pádom nemali možnosť vyhodnotiť situáciu. Je viac než zrejmé, že kontrolné právomoci inšpekcie sú v tejto oblasti v podstate symbolické. Pravda je taká, že pri súčasnom nastavení systému je ilúziou myslieť si, že hoc aj stotisícová pokuta by podvodníka zastavila. Nie. Preto je potrebné rozmýšľať nad novým prístupom k celej téme, k postaveniu inšpektorátu práce a jeho oprávneniam.
Vo veľmi zjednodušenej forme si ideálne riešenie fungovania inšpektorátu práce predstavujem čo najpodobnejšie fungovaniu daňových úradov a kontrol. Štát je skutočne veľmi efektívny vo vymáhaní daní pre seba. Avšak podobne silného zástupcu svojich záujmov voči podnikateľom si zaslúžia občania, špeciálne najzraniteľnejšie nízkopríjmové skupiny.
Inšpektorát práce by mal mať možnosť kontrolovať účtovníctvo spoločnosti. Mal by mať dostatočné zázemie na to, aby takéto kontroly vedel zmysluplne vykonať a, to je najpodstatnejšie, v prípade, že by mal podozrenie, že dochádza k podvodnému tunelovaniu firmy, ktoré spôsobuje aj nevyplácanie mzdy, by mal mať právo zmraziť majetok, tak ako to dokáže urobiť aj dnes práve daňová inšpekcia. Takéto návrhy však dávajú inšpektorát práce do úplne inej alebo novej roviny, keď aktívne vstupuje do vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. A, samozrejme, je to z tohto pohľadu dosť radikálny návrh. V štandardnej situácii sú také spory riešené jednak trestne a taktiež prostredníctvom občianskoprávnych sporov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Nemusím však tejto snemovni vysvetľovať, akými problémami trpí naša justícia. Očakávať, že zamestnanci, ktorí mesiace nedostali mzdu, sa budú spoliehať na policajtov, ktorí v súčasnosti nedokážu riešiť tieto prípady, alebo súdy, ktoré si roky budú platiť advokátov, je ilúziou. Práve preto, že náš justičný systém zlyháva, sa musíme obrátiť na neštandardné nástroje. Kým nebudú naše súdy v poriadku, má štát povinnosť nájsť spôsob, ako tento problém riešiť.
O tomto návrhu v detailnejšej podobe sme komunikovali aj s ministerstvom, aj samotnou inšpekciou práce. Napriek zamietavému stanovisku ministerstva by som rada skutočne poďakovala ministerstvu za konštruktívny tón našej diskusie. Rovnako by som chcela aj pána ministra poprosiť, aby sme ďalej o tejto téme mohli diskutovať a hľadali riešenie, ktoré bude z pohľadu ministerstva priechodné. Avšak dovolím si povedať, že som presvedčená, že tá situácia je tak vážna a komplikovaná, že si to bude vyžadovať možno veľkú odvahu vystúpiť zo zabehaných koľají.
Predsa si však neodpustím jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa inšpekcie týka zatiaľ len okrajovo. Vzhľadom na to, že štát zatiaľ neprejavuje veľký záujem o aktívne riešenie tohto problému, zostáva to na pleci podvedených zamestnancov. Jedným z nástrojov, ktorý využívajú na ochranu záujmov, je podanie návrhu na konkurz. Považujeme za až zvrátené, že títo podvedení zamestnanci, ktorí často niekoľko mesiacov nedostávali ani svoju minimálnu mzdu, sa musia skladať sami na preddavok pre správcu konkurznej podstaty. A to vôbec nemajú istotu, že tento proces bude mať nejaký pozitívny výsledok. Tu len pripomeniem, že v poslednom prípade firmy EVG sa dostalo na preddavok na konkurz z premiérovej rezervy. Tak toto určite, vážení, systémový prvok nie je. Je to o to dôležitejšie, že na konkurz je napríklad naviazaný garančný fond, ktorý nebude vyplácať dávky bez jeho spustenia. A pokiaľ sa nenájde iný veriteľ, je pre zamestnancov veľmi málo východísk. Presne tento problém sa ukázal práve v spomínanej spoločnosti EVG. Premiér uvoľnil peniaze práve na uhradenie preddavku, ako som už povedala.
Dovolím si prečítať teda pozmeňujúci návrh, ktorý, si myslím, by danú situáciu mohol riešiť. Uvedomujem si, že zachádza možno ďalej, že otváram cez inšpektorát práce nový článok, ktorý spadá pod gesciu ministerstva spravodlivosti, nie ministerstva práce. Na druhej strane vážnosť situácie by mohla prispieť k tomu, že by mohol byť takýto pozmeňujúci návrh prijatý, hlavne, keď vieme, že by mohol danú situáciu riešiť.
Ešte by som povedala k tomu stanovisko z ministerstva spravodlivosti. Ohľadom vecného riešenia sme ho síce nedostali, aj keď pán minister vecne k nášmu riešeniu nemal veľké výhrady. Ministerstvo spravodlivosti má výhrady k neštandardnému zaradeniu pozmeňujúceho návrhu, čo chápem. Na druhej strane jeho stanovisko, že zákon o konkurze bude otvárať až v druhom polroku roku 2014, sa mi zdá zbytočne dlhá doba na čakanie, keďže vieme alebo je predpoklad, že ešte zopár firiem takýmto spôsobom môže... (Ruch v sále.) Prepáčte, pán štátny tajomník ma vyrušoval. Vieme, že môže dôjsť k podobným prípadom ešte za tých osem mesiacov, ktoré zostávajú na to, aby bol naozaj prijatý nový zákon, ktovie s akým znením.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Za článok III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V § 13 ods. 2 prvej vete sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a tiež aspoň jedna tretina veriteľov, ktorým dlžník nevyplatil mzdu podľa osobitného predpisu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 4c) znie: „4c) § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.“
Po druhé. V § 13 ods. 2 druhej vete sa slová „v tom prípade“ nahrádzajú slovami „v týchto prípadoch“.
Doterajší článok IV sa označuje ako článok V.
Odôvodnenie. Cieľom predloženého doplňujúceho návrhu je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 659,70 eura v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov (zamestnancov), ktorým dlžník (zamestnávateľ) nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Touto podmienkou by sa vlastne zamedzilo nejakému zneužívaniu zo strany zamestnancov, aj keď si myslím, že v prípade zamestnancov, ak sa už rozhodnú podať návrh na konkurz, tak určite sú to asi tí poslední, ktorí majú záujem o to, aby firma naozaj išla do konkurzu, pretože aj pre nich je prednejšie mať zamestnanie a dostávať ale mzdu načas. Takže verím tomu, že toto sa bude diať jedine vtedy, ak naozaj dlhšie nedostanú zaplatené za svoju prácu.
Podľa súčasného znenia § 13 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je navrhovateľ povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správu.
Výšku preddavku vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby stanovuje § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške 1 659,70 eura.
V poslednom období nastáva v aplikačnej praxi čoraz častejšie situácia, keď zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nielenže s ťažkosťami pokrývajú výdavky na ich každodenný život, ale súčasné znenie zákona o konkurze ich núti pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu ešte aj preddavok. Povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vyplýva zamestnávateľovi z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak si túto povinnosť zamestnávateľ neplní, práve vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa je jedným z efektívnych spôsobov, ktorým sa zamestnanci môžu domôcť vyplatenia chýbajúcej mzdy. Na základe uvedeného je potrebné a žiaduce, aby takýto postup nebol podmienený zaplatením preddavku vo výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje finančné možnosti zamestnancov tohto zamestnávateľa. Návrh zákona nadväzuje na už existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v prípade, ak povinnosť platiť preddavok neprináleží navrhovateľovi, to znamená, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, v tomto zmysle však bolo potrebné legislatívnotechnicky upraviť príslušné ustanovenie zákona. Takže nevytvárame nejaký nový precedens. Už výnimka v zákone o konkurze existuje, takže rozširujeme to len o zamestnancov, ktorí nie sú schopní sa domôcť svojich peňazí aspoň z garančného fondu.
Takže ešte raz opakujem, aj keď možno netradične, otváram ďalší článok v tomto zákone. Je to vyslovene preto, pretože si myslím, že téma je dostatočne ožehavá. Na tom sme sa zhodli aj s pánom ministrom. A týmto dávame najavo, že je naozaj potrebné riešiť to, že nemá zmysel čakať osem mesiacov na to, aby sa zákon začal pripravovať. Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili.
Pani Vaľová, posudzovanie v komisii, áno, viem, akých členov bude komisia mať, ale zabudli ste, že táto komisia má len informačný charakter, rozhodnutie zostáva na pánovi ministrovi.
A asi v polovičke svojej faktickej poznámky ste sa zaoberali minimálnou mzdou, o ktorej som nepovedala ani slovo. A myslím, že z mojich úst ste toto nikdy ani počuli. Takže, prosím vás, nevkladajte mi do úst to, čo som nikdy nepovedala. Ak chcete vedieť môj názor na minimálnu mzdu, ak by boli podmienky nastavené pre podnikanie a v našej krajine by bola naozaj nejaká morálna úroveň, tak by som bola za zrušenie minimálnej mzdy. Ale zatiaľ, kým budeme mať takéto podmienky, som rada, že ju máme.
Pani poslankyňa Šedivcová, povedala som, že to ide v línii zamestnancov, ale v úvodzovkách, pretože si naozaj myslím, že im opäť týmto zákonom robíte medvediu službu. Tým som mala na mysli, že prvotný záujem mal by byť, samozrejme, chrániť takýmto zákonom zamestnancov. Ale tým, že vlastne dlhodobo zhoršujete prostredie pre podnikateľov, zatiaľ ešte nemáme reálne nejaké relevantné výsledky, ktoré by to preukázali, možnože je len tá štúdia, ktorá povedala, že v medzinárodnom meradle sme sa opäť prepadli, nič iné tu nie je, tak v tom prípade by som vám možnože poblahoželala, že je dobré to, čo robíte.
Pán poslanec Jasaň, len aby ste teda naozaj tých zamestnancov nechránili tak, že prídu o prácu, lebo sa deje, že zamestnávateľ si rozmyslí, koľkých ľudí zamestná, ak bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť krátko v rozprave ku kolektívnemu vyjednávaniu. Nemala som možnosť počuť ten predchádzajúci príspevok, ale myslím si, že bol ten prvý príspevok, ktorý sme počuli od pána poslanca Mihála, úplne v línii toho, čo chcem povedať aj ja. Nebudem sa vyjadrovať veľmi dlho a obšírne, pretože mám pocit, že asi všetci majú na rozširovanie kolektívnych zmlúv z opozície podobný názor.
Mám pocit, že tento zákon z dielne strany SMER je opäť v línii akoby ochrany zamestnancov, tak ako mnoho iných zákonov „ochrany zamestnancov“ od začiatku vládnutia strany SMER. Najčerstvejšie je to teda tento zákon o kolektívnom vyjednávaní, máme tu inšpektorát práce, nelegálnu prácu, mali sme na začiatku vlády zákon o sociálnom poistení, Zákonník práce, dane, no proste sériu zákonov, ktoré sú skutočne na ochranu zamestnancov. Tak to chceme, aby to ľudia chápali, takto to ľudia chápu, ale v skutočnosti si myslím, že ide o medvediu službu zamestnancom.
Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní si podľa dôvodovej správy dáva za cieľ úpravu podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví. A zjednodušene povedané, týmto zákonom upravujeme podmienky rozširovania kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Dáva možnosť rozšíriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa aj na úroveň časti odvetvia. Je viac ako jasné, že sa opäť raz postavili proti sebe pri takomto nastavení členovia tripartity alebo sociálni partneri (konkrétne zamestnávatelia verzus odbory).
Otázka je, čo je skutočným zmyslom takéhoto automatizovaného ukladania a rozširovania. Podľa názoru niektorých odborníkov z vedeckovýskumných kruhov by bolo prijatie navrhovanej novely pozitívnym krokom, ktorým by sme dostáli medzinárodným dohovorom a priblížili sa riešeniam vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Tých je asi polovica. Na druhej strane je druhá polovica členských štátov Európskej únie, kde rovnaké riešenia neprijali alebo odložili. Príklady z európskej praxe teda nie sú jednoznačné.
Konfederácia odborových zväzov ešte návrh zákona pritvrdzuje. Vlastne ešte nad rámec žiadajú, aby sa znížila hranica počtu zamestnancov z dvadsať na desať pre zamestnávateľov, na ktorých by sa záväznosť rozšírenia kolektívnej zmluvy nevzťahovala. Takisto chcú rušiť výnimku pre zamestnávateľov z viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Rovnako by radi pritvrdili tú časovú hranicu nových zamestnávateľov z 24 mesiacov na 12 mesiacov.
Ďalšia protistrana, zamestnávatelia, teda Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení celkovo nesúhlasí s navrhovaným mechanizmom. Žiadajú predovšetkým ponechať rozširovanie na úrovni skupiny a nevzťahovať rozširovanie na zamestnávateľov s menej ako 50 zamestnancami.
Je pre mňa dosť paradoxné, že chceme nanútiť bez podmienky súhlasu s rozšírením súkromnému podnikateľovi podmienky, ktoré určí ako správne odborový zväz, ako zástupca občanov, a ministerstvo. Je to o to zvláštnejšie, že sa to deje práve v tejto dobe, ktorú môžeme nazvať zlou dobou, nakoľko to ovplyvní výrazným spôsobom náklady v celom reťazci, čo bude mať pravdepodobne negatívny vplyv na ekonomický rast a zamestnanosť. A verím, pán minister, že o toto by vám nemalo ísť.
Podľa nás takáto úprava škodí malým podnikateľom a môže im vnútiť také riešenia, ktoré pre nich nebudú vyhovujúce a v konečnom dôsledku nemusia priniesť samotnému zamestnávateľovi žiaden pozitívny efekt, to je tá medvedia služba, o ktorej som hovorila na začiatku. Táto novela umožňuje, aby ústredný orgán štátnej správy nahradil prejav vôle súkromnoprávneho subjektu, teda prejav správnej vôle za úvahy ministra.
Okrem toho sa upiera možnosť takéhoto zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v odvetví, domáhať sa súdnej kontroly takéhoto rozhodnutia, a to podľa výrokov Európskeho súdu o ľudských právach, ktorý si nevie predstaviť právny štát bez možnosti mať prístup k súdu. Takže to je opäť otázka na zamyslenie.
Na prvý pohľad to vyzerá ako záujmový konflikt kapitalistov a proletárov. Na druhý pohľad to však môžeme vidieť aj inak. Zástupcovia zamestnávateľov sa obávajú negatívneho dopadu na podnikateľské prostredie, reálne teda nadväzne na zamestnanosť a zamestnancov. Skutočné finančné alebo kvantitatívne vyjadrenie neexistuje. Výhody predkladané novelou zákona sú prvoplánové, vypočítané na bezprostredný efekt. Novela sa tvári, že ide pomáhať ochrániť zamestnancov a bude akoby podporovať, ochraňovať a rozširovať ich práva.
Príslovie hovorí, že každý sa môže zakryť iba takou perinou, akú má. Naša perina je krátka, nemáme dosť peria ani sypkoviny a chceme pritom prinútiť krajčírov, aby šili väčšie periny, čo síce môžu, ale logicky bude tých perín menej a, pochopiteľne, tým viac málo alebo celkom neprikrytých nezamestnaných ľudí. Nechce sa mi veriť, že toto si vládni odborníci neuvedomujú. Je mi ľúto, že vláda je ochotná za bezprostredný efekt, ktorý sa snáď môže odrážať vo volebných preferenciách, v konečnom dôsledku vystavovať riziku chudoby ďalších a ďalších voličov.
Na záver by som iba povedala, že som zaregistrovala, že nám pán minister predostrel, že vzhľadom na to, že tento zákon bol prijatý v roku 1991, to znamená veľmi rýchlo po revolúcii, a naozaj jeho úlohou bolo hlavne venovať sa ústavným možnostiam štrajku, tak chápem, že má záujem na jeho prepracovaní. Vtedy ma napadlo, prečo teda nepočkáme aj s takýmito opatreniami na nový zákon, v ktorom by sa dalo vyriešiť možnože oveľa viac a lepších vecí.
Z tých dôvodov, ktoré som práve tu povedala, nevieme súhlasiť s touto novelou zákona a nebudeme za ňu hlasovať.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V krátkosti by som zhrnula teda to, čo sme tu počuli.
Myslím si, že veľmi logický návrh prišiel opäť z lavíc našich kolegov hlavne v tom, že ich hlavným cieľom a úlohou je skutočne odstrániť dvojkoľajnosť, ktorá možnože aj pri snahe o dobré nastavenie parametrov v systéme sa nepodarila. Je fakt, že takto nám vznikajú dve kategórie ľudí, ktorí majú, ktorí sú akoby diskriminovaní pri relatívne rovnakom nastavení valorizácie. Takže v tomto prípade veľmi sa prikláňam ku spôsobu, akým chcú tento nerovnovážny stav kolegovia vyriešiť.
Všetci vieme, že novela zákona o sociálnom poistení a rovnako aj o dôchodkovom poistení bola veľmi zložitá a je veľmi zložitá, preto veríme, že nie úmyselne bola takáto nuansa do zákona zapravená. Preto by som vás aj ja požiadala o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač má č. 578, a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 555 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ zákona.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavnou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.
Pani predsedajúca, skončila som, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Opäť len veľmi krátko. Ďakujem, Martin, tie tvoje pripomienky sú podľa mňa celkom reálne. A naozaj, keď sme o tom uvažovali, bavili sme sa, snažili sme sa to obrátiť zo všetkých aspektov, že aké problémy môžu vznikať. Všetko sa môže naozaj stať z toho, čo si popisoval, každopádne niektoré veci už sú ošetrené teraz, ako napríklad, ako nezaradení poslanci by sa mohli zapojiť do tejto diskusie, ak by chceli využiť všetci zaradení najskôr svoje právo, alebo kluby vzniknuté. Veď predsa máme existenciu paragrafu, ktorý hovorí o určovaní dĺžky rozpravy, hej, tak rovnakým spôsobom by sa to dalo aplikovať.
Druhá vec, ktorá nás napadla, čo tak... Už nie (Reakcia na hlas v sále.). Druhá vec, ktorá nás napadla, sú faktické poznámky. Nemáme to tam doriešené, že či je vhodné dávať na to faktické poznámky, alebo nie, hej? Takže sú veci, ktoré sa dajú doriešiť. Na druhej strane tváriť sa, že toto je ten nástroj, ktorý obmedzí rozpravy, zabráni podávaniu návrhov na mimoriadne schôdze, je tiež asi nie vhodné. Ja som mala na mysli témy, o ktorých sa hovorilo, naozaj zväčša ich prezentoval Dodo Hlina, exekučné, čo to je, neviem sa teraz vyjadriť, ale proste týkalo sa to exekúcií občanov. Je to téma, ktorá v podstate súvisí so všetkým, ale zároveň niekedy s ničím, že videli sme tu v priamom prenose, ako Dodo do každej jednej rozpravy toto dokázal vniesť, hej. Aj boli snahy ho upozorniť, ale nie je to, ako nemá to kde prezentovať. Potom si našiel spôsob interpelácií, začal to robiť cez interpelácie. Aj to je, to je možno dobré na upozornenie, ale opäť reakcia, reakcia na to, neviem, či je dostatočná, že čaká 30, na odpoveď od ministra 30 dní. A tým, že by sa navodila diskusia na interpelácie vlastne priamo v pléne, by sme nemali reagovať, lebo toto nie je ošetrené faktickými poznámkami. Takže tým by sa mohol naozaj vytvoriť diskusný priestor a téma zoširoka rozobrať.
Ďalšia vec môže byť, že aké závery sa z toho určia, urobia. Ale podľa mňa zasa toto je zbytočné riešiť dopodrobna. Čiže dôležité je, aby bol priestor, aby poslanci mali priestor, aby nemuseli mimo rokovacieho poriadku vyhľadávať spôsoby, ako dostať to, čo je potrebné, do parlamentu. O to hlavne išlo. A pre mňa neobstojí ten argument, že budú to zase zbytočné bláboly, tak ako sa nás tu o tom snaží presviedčať pán poslanec Číž. S tým sa neviem stotožniť.
Ďakujem pekne všetkým zúčastneným a prosím o podporu.

Ďakujem vám veľmi pekne všetkým za podporné stanoviská. Kiež by toto stanovisko mali aj poslanci vládnej strany SMER. Ale po tom, čo som si vypočula stanovisko pani ministerky, že jej postačuje riešenie, aké v súčasnosti máme, to znamená, že ona v žiadnom prípade nesúhlasí, aby daná tableta nebola predávaná u nás, som zostala veľmi sklamaná. A zostanem rovnako veľmi sklamaná, keď tento návrh nepodporíte, páni poslanci.
Pôvodne som naozaj nechcela, aby sa začalo priveľmi rozprávať o tom etickom rozmere. Lebo je to, myslím, že táto novela je úplne praktická. A zopakujem to, čo som povedala na začiatku, alebo vrátim tú debatu opäť na začiatok. Prijatím predloženého návrhu zákona sa dosiahne stav, keď v Slovenskej republike nebude možné zaregistrovať taký liek, ktorého použitie alebo uvedenie na trh je v rozpore s platnými slovenskými právnymi predpismi. To je hlavný dôvod, prečo sme išli do takejto legislatívnej aktivity.
Na druhej strane chcem oceniť prístup pána poslanca a zároveň spravodajcu, pána Uhliarika, ktorý myslím, že dostatočne podrobne vysvetlil práve aj z medicínskeho hľadiska, aj z právneho postup pri registrácii tablety a samotné účinkovanie tablety.
Ja by som ešte zdôraznila aj ten rozmer, ktorý bol veľmi daný do popredia, a to je úcta k životu. Je naozaj pravda, že tým stavom, aký u nás máme, nijakým spôsobom, ale aj to, keby sa táto tableta zaviedla do praxe, nedajbože, tak nedochádza k žiadnemu väčšiemu uvedomeniu si a k väčšej zodpovednosti ľudí v našej spoločnosti. Ak by sme chceli uvoľňovať v tejto veci legislatívu, som si istá, že to znamená, väčšia nezodpovednosť ľudí a menšie uvedomovanie si následných problémov.
V dnešnej dobe sa často stretávame so slovami ochrany rodiny. Ale obávam sa, že ide o, často, o slová a skutky zo strany vlády nie sú takmer žiadne. Toto mi je veľmi ľúto, pretože sú to oni, ktorí majú v názve sociálni.
Čo sa týka stretnutia, ktoré bolo iniciované ministerstvom na tému celospoločenskej diskusie o spomínaných tabletách, je fakt, že ministerstvo ho začalo organizovať. Druhým faktom je, že pozvánky chodili v tak krátkom termíne pred samotným zasadnutím, alebo pred tou samotnou konferenciou, že mnohí už nemohli, ani fyzicky by sa nedokázali vlastne prihlásiť a byť prítomní na tejto diskusii. Čo je opäť škoda. Takže chcem veriť, že toto bol aj jeden z dôvodov, prečo ministerstvo nakoniec túto debatu zrušilo. Nehovoriac o tom, že zvláštnym spôsobom boli vyberané organizácie, ktoré mali byť účastné na tejto diskusii. Boli to skutočne vo veľkej miere organizácie, ktorí sú, nazvem ich pro-choice, veľmi málo organizácií, ktoré boli pro-life.
Čo sa týka samotného procesu registrácie, som rada, že sa začala táto diskusia. Aj keď vravím, že pôvodne možno nemala som, alebo nebolo mojím osobným záujmom, aby sme došli až takto ďaleko. Ale som rada, že k tomu došlo. Musím povedať, že hneď od začiatku, ako vyšla správa, sme sa aktívne zapájali do toho, aby sa neudialo nič viac vo veci. Hneď sme zisťovali stanoviská, aj žiadali sme relevantné orgány, aby začali konať v tejto veci a urobili všetko, čo sa dá. Myslím si, že by bolo úžasnou bodkou, keby sa podarilo pretlačiť tento návrh zákona alebo túto legislatívnu zmenu, ktorá skutočne nerobí nič iné, len zosúlaďuje našu legislatívu podľa toho, ako sme si ju prijali, s tým, že tableta, ktorá by chcela byť registrovaná a je v rozpore s našou legislatívou, registrovaná byť nemôže.
Pani ministerka, ešte ma napadla jedna vec, pani ministerka mi dôvodila, že proces registrácie je niečo úplne iné ako naša legislatíva. To je úplne prirodzené, že proces registrácie je niečo úplne iné. Aj keď sa týka technických parametrov, verím tomu, že práve aj súlad s legislatívou je tým technickým parametrom, ktorý by mal vstupovať pri registrácii samotného lieku. Keďže Európska únia je ochotná tolerovať alebo prijíma to, že každá krajina si môže vnútroštátne predpisy uzatvárať a prijímať po svojom, tak naozaj nevidím dôvod, prečo by sme takúto drobnú technickú úpravu nemali prijať za svoju a riadiť sa ňou.
Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí vystúpili. Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí tento návrh podporia.

Ďakujem pekne. Ja by som požiadala do zápisu o hlasovaní uviesť, že pri hlasovaní č. 85 ma zariadenie vykázalo, že som hlasovala za a hlasovala som proti.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade začnem tým, že mi je veľmi ľúto hlavne to, ako, Martin, zjednodušuješ, paušalizuješ, by som povedala, až dehonestuješ niečo, čo mnohí ľudia považujú možno za základný smer svojho života. Vidím, že príliš irituje tvoje myslenie zmienka o kresťanstve, zmienka o cyrilo-metodskej tradícii. Ale nebudem sa tomu veľmi venovať.
Som veľmi rada, že prezident splnil možnože očakávania celej opozície a vetoval zákon a vrátil Trestný zákon do parlamentu. Málokto to očakával. A beriem to možno ako takú satisfakciu od pána prezidenta za všetky tie prešľapy, ktoré urobil doteraz. Je to aj znak toho, že má prezident možno okolo seba ľudí, ktorí nerobia len na politické zákazky, ale možnože sa veci rozumejú a ide celkovo o rozumných ľudí.
Svoj príspevok rozdelím do troch oblastí, ktoré sa venujú tým základným problémom.
A hneď v prvom bode sa začnem venovať tomu, k čomu sme dávali aj v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy. A týka sa to hlavne osobitného motívu. Ako vieme, v prvom bode svojich výhrad sa pán prezident venuje problému, ktorému sme sa už venovali. Vystúpili sme v rozprave. Predtým sme absolvovali stretnutie s pánom ministrom, kde sa nás snažil presvedčiť o tom, že navrhnuté znenie zákona, je to správne, pretože, to ešte raz zopakujem, bola taká politická objednávka. Týkalo sa to osobitného motívu a nenávisti voči určitým skupinám. Vtedy ma to dosť heglo, že to bola politická objednávka. Vôbec mu nevadilo, že existujú platné dokumenty Rady Európy, Európskej únie a platná Koncepcia boja proti extrémizmu. Napriek tomu a paradoxne aj napriek dvom smerniciam Európskeho parlamentu a Rady, ktoré boli hlavným zmyslom tejto novely Trestného zákona, väčšina tejto snemovne hlasovala aj proti našim pozmeňujúcim návrhom a vládni poslanci schválili teda takéto znenie.
V § 140 písmeno f) znie: „z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu alebo“. Ako si pamätáte, zmena v našich pozmeňujúcich návrhoch spočívala v doplnení tzv. osobitného motívu o nenávisť pre sexuálnu orientáciu. V našich návrhoch sme sa usilovali presvedčiť vás, vážení kolegovia, o tom, že rovnakú pozornosť a váhu si zaslúžia aj iné odlišné skupiny. Preto sme vám dali na výber. V jednom pozmeňujúcom návrhu sme vymenovali viaceré odlišné skupiny analogicky tak, ako je to už v iných písmenách § 140, berúc teda do úvahy argumenty pána ministra, že zákon nemôže obsiahnuť všetky prípadné skupiny, respektíve motívy, mali by byť čo najpresnejšie definované, druhú možnosť, že nenávisť k odlišnej skupine bude zadefinovaná všeobecne tak, aby sa do definície vošli všetky alternatívy. Bohužiaľ, obidva návrhy ste odmietli. Sme však presvedčení o tom, že schválená úprava je nelogická a nesprávna, keď akoby vyníma skupinu ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou. Nemyslím si, že môj argument je homofóbny. Skôr sa mi zdá, že násilné tlaky na odlišné zaobchádzanie so skupinou alebo skupinami sexuálne odlišne orientovaných ľudí budú najviac škodiť práve tejto skupine, minimálne, čo sa týka verejnej mienky, ktorú to už dráždi. A nemá to nič spoločné ani s konzervativizmom, ani s katolicizmom. O tom som presvedčená. Vzhľadom na úprimné presvedčenie, že prijatá právna úprava nie je správna, pripravili sme aj samotnú novelu, tak ako to aj kolega Matovič spomínal, novelu Trestného zákona. Predložili sme ju na túto schôdzu. A potom prišlo to prekvapenie od pána prezidenta vo výhrade k prijatému zneniu úpravy osobitného motívu. V tomto bode doslova píše: „Zvýraznenie ochrany určitej spoločenskej skupiny a jej príslušníkov nemôže neprimerane spôsobovať absenciu ochrany iných spoločenských skupín a ich príslušníkov, či už je to z dôvodu spáchania trestného činu z nenávisti, napríklad k určitému náboženstvu, presvedčeniu, pôvodu, pôvodu rodu.“ Z uvedeného dôvodu nepovažujem rozšírenie definície osobitného motívu podľa čl. I bodu 22 § 140 písm. f) schváleného zákona za odôvodnené z hľadiska ochrany jednej z mnohých spoločenských skupín a jej príslušníkov. Pán prezident teda navrhuje vypustiť v článku I bod 22. Podľa môjho názoru sa tým síce vráti znenie do predchádzajúceho stavu, ale po tom všetkom, čo sme si už na túto tému vypočuli a povedali, môže už byť táto problematika natoľko jasná všetkým poslancom, že snáď s väčším pochopením prijmú aj náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a ktorý má číslo parlamentnej tlače 582, že nebude problém zahlasovať zaň, pretože si myslím, že to bolo už niekoľkokrát a dostatočne vysvetlené s akým záujmom to robíme.
V ďalšom bode svojho rozhodnutia sa pán prezident vyjadril k bodu, ktorý bol predmetom naozaj veľmi širokej turbulentnej, však sa to udialo aj teraz, rozpravy, a to k schválenému zneniu, ktorým sa znižuje dolná sadzba trestu odňatia slobody pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi zo štyroch rokov na tri roky. Podľa pána prezidenta platná a účinná zákonná úprava, ktorá ustanovuje dolnú hranicu aj hornú hranicu trestnej sadzby pri trestnom čine upravenom v § 172 ods. 1 Trestného zákona je primeraná. A využitím trestnoprávnych inštitútov umožňuje v trestnom konaní zohľadnenie všetkých špecifík daného prípadu okolností spáchania trestného činu i osoby jeho páchateľa. Som veľmi rada, že opäť si v tejto veci pán prezident osvojil argumenty opozície, pretože som presvedčená, že cíti, že ide o zvýhodnenie nielen tých, ktorí majú drogu pre vlastné použitie, ale najmä tých, ktorí drogu ponúkajú ďalej. A prezident pochopil, že toto nie je v prospech občanov, v prospech celej spoločnosti. Som zásadne proti znižovaniu sadzieb pre dílerov drog, pretože pre užívateľov existuje možnosť miernejšieho trestu, podmienečného trestu.
Na druhej strane ma však udivuje neuveriteľná prísnosť voči zdravotníckym profesiám, ako ju predstavujú skutočné bezprecedentné pozmeňujúce vládne návrhy, ktoré išli cez výbor, bez pripomienok, v tichosti mali byť schválené. Nesúhlasím s takýmito zmenami. A nesúhlas vyjadrili aj takmer všetky odborové organizácie zdravotníckych pracovníkov na Slovensku. A podporu slovenským zdravotníkom vyjadrili aj mnohé európske zdravotnícke organizácie vrátane najväčšej organizácie lekárskych odborov v Európe v liste premiérovi, predsedovi parlamentu aj ministerke zdravotníctva. Federácia nesúhlasí s tým, aby sa vyhlasoval stav núdze v niektorom z členských štátov Únie v čase mieru. Citujem z tohto listu: „Stav núdze nemôže byť dôvodom pre určité opatrenia uložené iba pre zdravotníckych pracovníkov, ale mal by sa týkať všetkých bez ohľadu na profesiu,“ uvádza sa v liste. Pevne verím, že tieto postoje zavážia pri hlasovaní vládnych poslancov, ak už hlasy v opozícii boli odsúdené na neúspech.
V konečnom dôsledku aj keď prezident navrhuje akoby zníženie jedného z trestov, stále sa mi zdá úplne nedobré, že v podstate ticho súhlasí so systémom, ktorí poslanci vládnej strany SMER navrhli. Súhlasí s kriminalizáciou lekárov a všetkých zdravotníckych zamestnancov. Podľa mňa im beriete možnosť rozhodnúť sa tak, ako je to pri iných povolaniach, aj keď musím povedať, že pred rokom a pol, keď sa diali veľmi dramatické veci, začal protest lekárov a situácia bola veľmi vyhrotená. Dokonca musím povedať, že som sa aj možno nesúhlasne vyjadrovala k tomu, ako lekári pôsobili. Som presvedčená o tom, pretože s mnohými som sa rozprávala, že aj v tej navyšpičkovanejšiej atmosfére boli pripravení zasiahnuť, pokiaľ to bolo treba. Takže zdá sa mi až príliš silný a hrozný postup urobiť kriminálnikov zo všetkých zdravotníckych pracovníkov. Myslím si, že to je príliš silná káva na to, čo sa môže udiať. Myslím si, že extrémna situácia, ktorá by mohla len hypoteticky nastať, je riešená extrémne totalitne. A dávam si otázku, aké budú mať možnosti využiť svoje ústavné právo práve zdravotnícki pracovníci? Preto skrátenie obdobia z troch rokov na dva roky pri odobratí licencie sa mi zdá ako veľmi slabá satisfakcia za to, čo podstúpia, teda tú kriminalizáciu. Je mi, ešte raz zopakujem, ľúto, že prezident sám nenapadol celý systém kriminalizácie zdravotníkov, ale iba čiastočne zmenšil krivdu voči zdravotníckym pracovníkom.
A vás vyzývam, páni poslanci, z jednej aj z druhej strany, aby sme boli zodpovední a aby sme podporili život, aby sme podporili aj tých, ktorí chránia život.
Vyzývam poslancov strany SMER, aby svoje presvedčenie, ktoré, verím, neprotirečí z ich prirodzeným vnímaním reality, uplatnili a prijali pripomienky prezidenta. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Mihál, upozornil si na dôvodovú správu. Presne to isté napadlo aj mňa, keď som si čítala vetu, že "výkon inšpekcie práce sa bude zameriavať najmä na dozor a poradenstvo v pracovnoprávnych vzťahoch". Ale je to len veta, ktorá je napísaná v dôvodovej správe a nijakým spôsobom nie je podporená v samotnom zákone.
Opäť zopakujem to, čo už možno tretíkrát poviem, nelegálna práca je problém, ale najskôr vy musíte vytvoriť podmienky, milé dámy a páni, na to, aby vôbec nejaká práca vznikla a aby vôbec nikoho nenapadlo takýmto spôsobom zamestnávať, nelegálne zamestnávať. A opäť upriamim pozornosť na druhú časť, ktorej sa tu stále nikto nevenuje, prečo inšpektorát práce dôsledne neprešetruje práve nevyplácanie miezd a okrádanie tých zlých zamestnancov, zamestnávateľov, zamestnancov zlými zamestnávateľmi. Takže dobrých zamestnancov zlými zamestnávateľmi. Tak isto v logike toho, ako spomenul pán poslanec Daniš, že treba pomáhať slušným zamestnancom a zamestnávateľom. Takže táto druhá časť v novele nijakým spôsobom nie je zastúpená ani postihnutá. A to mi je ľúto. A preto na vás apelujem, aby ste aj s týmto niečo robili.
Ďakujem pekne.