Vážený pán predseda Národnej rady, pani podpredsedníčka, kolegovia, aj ja som sa rozhodla, že sa zapojím k mojim kolegom a pomôžem... Prosím? ... a pomôžem potiahnuť určitý čas. Mne to príde ako hra na dobro a zlo, jedni sa tvária, že sú tí dobrí, druhí sa tvária, že sú tí zlí, alebo tí dobrí, že vlastne sú zlí a vlastne verejnosť z toho môže byť aj zmätená, alebo zároveň verejnosť z toho môže usúdiť, že to, čo sa tu deje, nie je príliš ani...
Vážený pán predseda Národnej rady, pani podpredsedníčka, kolegovia, aj ja som sa rozhodla, že sa zapojím k mojim kolegom a pomôžem... Prosím? ... a pomôžem potiahnuť určitý čas. Mne to príde ako hra na dobro a zlo, jedni sa tvária, že sú tí dobrí, druhí sa tvária, že sú tí zlí, alebo tí dobrí, že vlastne sú zlí a vlastne verejnosť z toho môže byť aj zmätená, alebo zároveň verejnosť z toho môže usúdiť, že to, čo sa tu deje, nie je príliš ani demokratické, ani etické, ani správne a možno sa to naozaj tým ľuďom vôbec nebude páčiť.
Určite sa mi tieto slová nehovoria ľahko, pretože už sama si uvedomujem, že už ten fakt, že sa opozícia, o ktorej si vládna strana myslí svoje, už ten fakt, že sa opozícia zjednotila v tejto veci, už to naznačuje, že asi ten dôvod nie je len taký hocijaký. Myslím si, že je to v podstate zlým dňom tohto parlamentarizmu.
Už sme si vypočuli niekoľko hodín politického boja, už tu boli rôzne osobné útoky, množstvo návratov do minulosti. A tu by som sa možno pristavila, pretože myslím, že náš klub nemá dôvod na to, aby ste aj nás obviňovali z toho, že sme mohli niečo urobiť inak, a neurobili sme. Nemohli sme to urobiť, pretože sme tu neboli, ani jeden z nás, ktorý je teraz v parlamente za náš klub, tu doteraz nebol a nemal možnosť ani len veci ovplyvňovať. Takže bola by som rada, keby sa diskusia viedla naozaj v duchu súčasnosti.
Ďalšia vec, čo ma zarazila, a keď sme sa ako večer s pánom predsedom parlamentu bavili a vyjadril nespokojnosť nad naším vyjadrením, je to, že nerozumiem, prečo sa práve takýto cirkus, nazvem to, musí konať práve v deň, kedy sme sa naposledy rozlúčili s jednou z veľkých osobností, podľa mňa aspoň, našej nedávnej minulosti, so Silvom Krčmérym. Určite verím, že ten rozhovor s pánom predsedom mu ozrejmil ten hlavný dôvod, že to nebolo nejaké násilné zmocnenie sa témy, ale išlo o to, že Silvo Krčméry predstavoval zápas o slobodu, rovnosť postojov, je to niečo podobné, ako predstavuje náš zápas v tejto chvíli. Ale na rozdiel od jeho celoživotného zápasu mám pocit, že týmto večerným a nočným zápasom ideme viac k blokácii a k nedemokracii. Ak dnešný deň mal byť plnohodnotnou oslavou jeho diela, namiesto toho je určite zatienený politickým bojom. Je mi to úprimne a ešte aj ľudsky ľúto. Napadla ma taká paralela, že či pohreb mal zatieniť odvolávanie alebo či odvolávanie premiéra malo zatieniť pohreb.
Keby sme sa možno pomaly vrátili k hlavnej téme, to znamená odvolávania premiéra alebo celej vlády, tak myslím si, že máme dostatok informácií, ktoré sú dostatočne jasné aj priezračné a ktoré práve preto podporím, pretože by som chcela žiť v krajine, kde máme premiéra, s ktorým aj keď politicky nesúhlasím, rešpektujem jeho mandát. A po dnešnom prejave z toho nemám taký pocit, že by som mala mať dôvod rešpektovať nielen jeho, ale aj celé pôsobenie vládnej strany.
Chcela by som mať premiéra, ktorý má rozdielny politický kompas, ale v konečnom dôsledku mu ide o záujmy našej krajiny, nášho Slovenska, nech už sú naše predstavy akokoľvek rozdielne.
Namiesto toho však máme premiéra, ktorý namiesto verejného záujmu prihliada na záujmy finančných skupín. Namiesto rozvoja nášho spoločného majetku ho tuneluje a necháva napospas finančným žralokom.
Myslím si, že aj situáciu v SPP vcelku dôverne pozná aj naša kolegyňa Helena Mezenská, a viem, že sa tomu venuje už možno pol roka, všetkým maličkostiam, ktoré sa jej dostanú z rôznych zdrojov, pretože ten hlavný zdroj, ktorý mohla mať ako poslankyňa, preskúmať veci priamo a jasne, jej práve toto zhromaždenie neumožnilo.
Umelé zadlžovanie, presúvania majetku, vytváranie nevýhodných podmienok pre štát sú tie hlavné body, prečo chceme odvolávať premiéra a túto vládu. Robíme skutočne obchod, na konci ktorého budú pre štát a občanov podmienky oveľa výhodnejšie? A kto vlastne získa? Myslím si, že práve finančné skupiny.
Premiér, robí to premiér, ten premiér, ktorý má finančné skupiny, ako sám hovorí, niekoľkokrát sa tak vyjadril, že ich má rád ako koza nôž. Ten premiér, ktorému bolo ponúknuté miesto v pracovnej komisii, ktorá mala kontrolovať a koordinovať privatizačný proces, kde mohol mať možnosť veci vidieť a ovplyvňovať, ale vybral si jednoduchšiu cestu, alibistickú, bez možnosti veci meniť a ovplyvňovať. Ten premiér, ktorý robil veľkolepé tlačovky pred SPP. Ten premiér, ktorý vedie vládu, ktorá schválila materiál označovaný a označkovaný ako J&T, ktorý chce privatizovať jeho najvýhodnejšie časti. Proste náš pán premiér, vyobrazený vpravo, je proste privatizér a zdá sa, že ešte aj veľmi zlý. Otázkou je, že či by nás to vôbec malo prekvapovať, pretože tento istý premiér, tento istý minister už raz na začiatku roka predložili do Národnej rady dokument šitý na mieru finančným skupinám. Podobne ako teraz, aj vtedy bol materiál donesený na vládu bez akéhokoľvek pripomienkovania. Predpokladám, že vtedy boli pisatelia dokumentu šikovnejší a dali si pozor aj na tie detaily, na vlastnosti.
A môžeme pokračovať. Tento premiér chce skupovať zdravotné poisťovne za peniaze z predaja Telekomunikácií, čo je dvojitá prehra. A ak by to nestačilo, po ceste prehrá určite aj zopár arbitráží a nakŕmi nimi, samozrejme, právnické firmy.
A nezabúdajme však na jednu vec dosť podstatnú, že ide o jediného politika, ktorý bol skutočne na Vazovovej ulici v Goriľom byte. Všetci jeho najbližší spolupracovníci majú skvelé väzby na finančné skupiny, takže pán premiér je skutočne v marketingu skvelý, ale realita, ktorú nám prinášate do parlamentu, nás nepustí.
Jednoznačne mám pocit, že sa nás snažíte vtlačiť do diskusie, že všetci vpravo sú proti nízkym cenám plynu. Určite to nie je pravda, budem prvá, ktorá zdvihne ruku za nízke ceny plynu, ale odmietam to robiť za takúto cenu. Cena, ktorú za lacný plyn zaplatíme, je vytunelovanie štátneho majetku a podvod na občanoch. Chcete nás jednoducho opiť suchým rožkom. Vidinou SIPO účtu, na ktorom bude možno o pár centov nižšia suma, a my si akože zatiaľ nevšimneme, že finančné skupiny zarábajú desiatky, určite že desiatky miliónov eur. Peniaze, ktoré mohli byť, ktoré mohli byť v štátnom rozpočte na riešenie problémov tejto krajiny, dávate a ponúkate žralokom na jachty a iné čudné veci.
Už len takým smutným dôvetkom je to, že aj tak si to všetci zaplatíme zo spoločného. Takže, pán premiér, akú stratu na predaji plynu ste ochotný akceptovať a z čoho ju chcete zaplatiť?
Dovolila by som si teraz prečítať, pokračovať v čítaní dokumentu takej malej analýzy, ktorý sa týka podniku SPP. Rozdelím to na niekoľko častí.
Začnem hlavným motívom na kúpu. Hlavný motív na kúpu má byť kontrola nad cenou plynu. "Získanie 100-percentného vlastníctva matky SPP je bez ťarchy na štátny rozpočet s tým, že preberáme polovicu dlho spoločnosti," povedal premiér Fico. "Význam a úspech kroku, ktorý sme dnes urobili, spočíva v tom, že štát získava totálnu kontrolu nad cenami plynu pre slovenské domácnosti a pre malý a stredný sektor," opäť priblížil premiér.
Tú kontrolu nad cenami už mal a má predsa cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Spôsob cenovej regulácie určuje § 12 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Aj SPP v rukách štátu bude musieť dodržiavať všetky povinnosti týkajúce sa regulovaného subjektu, a teda aj cenu stanovenú ÚRSO. A taktiež bude podliehať kontrole zo strany úradu. Ceny aj objemy vyjednané v roku 2008 sú o poznanie vyššie ako ceny na krátkodobých spotových trhoch s plynom. Hlavným dôvodom je, že tieto ceny aj objemy sa vyjednávali v čase pred ekonomickou krízou, teda v čase optimistického výhľadu ekonomického rastu. Regulačný úrad berie pri stanovovaní maximálnej ceny sčasti aj ceny na lacnejších krátkodobých trhoch a nielen tie, ktoré sú v kontrakte z Gazpromom. Krátkodobé trhy sú tie, kde je nespotrebovaný (prebytkový) plyn a ten je predávaný na burze. V praxi je tak až o 20 % lacnejší ako ten dlhodobo vykontrahovaný. Toto sa uvádzalo v SME 4. septembra 2013.
Štát nezíska iný, nový dosah na cenotvorbu nadobudnutím 100-percentného podielu v SPP. Štát pritom už dnes stráži ceny plynu cez valné zhromaždenie SPP, v ktorom má právo veta, napokon o nich aj tak rozhoduje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. SME 11. decembra 2012.
Aj analytik Kazda tvrdí, že štát ako 100-percentný vlastník lepšie ceny nevyrokuje. Ten tvrdí, že práve súkromník má väčšie šance na vyrokovanie nie nižšej ceny s Gazpromom jednoducho preto, lebo je motivovaný ziskom, čo štát nie vždy je. Taktiež upozorňuje, že štát nemá dosah ovplyvniť trhové ceny, za ktoré sa plyn predáva.
Kazda ďalej poukazuje, že štát nie je najefektívnejší vlastník. Politické tlaky napríklad na nižšie ceny plynu, napríklad klientelizmus a korupcia, vytvárajú tlak na manažment štátneho podniku správať sa nie vždy trhovo efektívne. V praxi sa môže stať, že majitelia firiem napojení na politikov budú vedieť vyrokovať podmienky pod úrovňou nákladov SPP na plyn, a teda na úkor trhového správania SPP. Teda argumentovanie výhodnosti kúpy 49-percentného podielu akcií SPP cenotvorbou je buď spochybnením práce nominantov štátu vo valnom zhromaždení, ktoré má právo predkladať cenové návrhy, alebo možno aj spochybnenie funkčnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde má SMER - SD takisto svojho človeka. Alebo je to len krycím manévrom na ovládnutie 100 % akcií v SPP.
Dlh a záväzky SPP. Štát preberie polovicu dlhu, čo je podľa medializovaných informácií 59 mil. eur. Celkový dlh SPP je tak cca 120 mil. Celkové záväzky krátkodobé a dlhodobé sú podľa výročnej správy celého SPP vo výške až 2,5 mld. eur. Záväzky tvoria finančné výpomoci, úvery, ale aj dlh. Agentúra SITA informovala, že čistý dlh bol ku koncu roku 2012 vyčíslený na 589 mil. eur.
6. septembra sme si prečítali: "V podniku zostane po nástupe štátu čistý dlh vo výške 120 mil. eur. Česká firma Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorá prenechá svoj 49-percentný podiel štátu, sa tak zbaví dlhu vo výške 59 mil. eur. Ku koncu minulého roku bol však čistý dlh SPP vyčíslený na sumu 589 mil. eur. Zvyšná časť čistého dlhu bude ekonomicky priradená ostatným spoločnostiam skupiny SPP. Objem alokovaný na ostatné spoločnosti bude približne 469 mil. eur." Uviedlo ministerstvo hospodárstva vo svojom materiáli, ktorý predkladalo na vládu.
Aký presne veľký je čistý dlh v SPP, však nevieme zistiť, pretože vo výročných správach sa neuvádza. Nachádza sa v materiáli vlády, ktorý vychádza z auditu celého SPP, ten však nie je prístupný. SPP každoročne vykazuje zisk.
SPP, a. s. V roku 2012 bol účtovný zisk v SPP, a. s., 365 mil. eur. Predaj plynu domácnostiam je však stratový. V roku 2012 bola strata takmer 80 mil. eur. Minister tvrdí, že dlh je výsledkom toho, že matka vždy preberala celý dlh aj z dcér. Hospodárske noviny 3. septembra 2013.
Podľa Malatinského by ju mohla vymazať dohoda medzi štátom a EPH. Historické dlhy, ktoré sa nahromadili ešte pred delením firmy na SPP - matku, SPP Distribúciu a Eustream, totiž zostali len na matke. V praxi by tak stačilo, aby časť tohto dlhu prebrali na seba aj dve spomínané dcérske spoločnosti. Štát preberie polovicu dlhu, 59 mil. eur, a EPH druhú polovicu, 59 mil. eur. Dlh sa tak rozdelí. Avšak kým SPP je stratová pri predaji plynu domácnostiam, Eustream, a. s., a SPP Distribúcia sú ziskové.
Od roku 2006 do roku 2010, teda v čase prvej vlády Roberta Fica, boli vyplácané dividendy nad rámec vykázaného zisku. V čase vlády Ivety Radičovej objem vyplácaných dividend klesol až na úroveň zisku. Od roku 2012, teda druhej vlády Roberta Fica, sa opäť vyplácali dividendy, ktoré boli vyššie ako zisk celej skupiny SPP. V roku 2006 až 2010 boli vyplatené dividendy v celkovom objeme takmer 4,6 mld. eur, z toho 2,44 mld. pripadlo štátu. Od roku 2006 do roku 2010 sa zvýšili konsolidované záväzky o 840 mil. eur, čo predstavuje nárast záväzkov od roku 2006 do roku 2010 až 63 %.
Ak aj berieme do úvahy individuálne účtovníctvo SPP, a. s., aj v tom prípade dochádzalo k vyplácaniu dividend nad rámec vykázaných ziskov. Od roku 2010, teda po nástupe vlády Ivety Radičovej, sa začali vyplácať dividendy na úrovni vykázaného zisku. V roku 2012, teda v čase druhej vlády Roberta Fica, sa opäť vyplatili vyššie dividendy, ako bol vykázaný zisk.
EPH sa zbavila matky SPP, ktorá na predaji plynu domácnostiam, ktorá je na predaji plynu domácnostiam stratová. EPH tiež odpadol problém nízkej regulovanej ceny ÚRSO a dokonca aj s problematickou vysokou vyrokovanou cenou a objemami s Gazpromom v dlhodobom kontrakte z roku 2008. Inými slovami, EPH, ktorý si ponechá 49-percentný podiel v ziskových spoločnostiach, pričom sa nemusí zaujímať o cenu plynu, pretože spoločnosti sa zaoberajú len prepravou plynu (Eustream a. s.), resp. distribúciou plynu na Slovensku (SPP Distribúcia). EPH si ponechá postavenie v ziskových firmách SPP Distribúcia a Eustream, a. s., aj keď je síce pravdou, že 51 % z dividend z týchto ziskových firiem pôjde aj štátu cez dividendy. Zásadným rozdielom je však, že štát musí sám utiahnuť stratovosť matky SPP na predaji plynu domácnostiam a prejdú na neho aj problémy s cenami a nadbytočným objemom plynu, ktorý je vyrokovaný v dlhodobom kontrakte s platnosťou na 20 rokov. Inak povedané, zisk zo ziskových dcér SPP sa bude deliť v pomere 51 : 49, no strata v matke SPP na predaji plynu v domácnostiam pripadne na 100 % štátu.
A ako je to s cenou kupovaného plynu? Minister hospodárstva na výbore 3. septembra povedal: "V tejto chvíli prebiehajú rokovania s Gazpromom veľmi nádejne, to znamená, že sa môžeme dostať k cene, ktorá bude konkurenčne schopná, a tá cena má byť garantovaná na tri roky. Aj keď rokovania ešte nie sú uzavreté, ale dávajú nádej na dobrý výsledok."
V Pravde 3. septembra 2013 sme si mohli prečítať: "Ešte pred mesiacom Malatinský pre Pravdu vyhlásil, že štát by 49-percentný podiel zahraničných vlastníkov kúpiť nemal." Obrat v názore zdôvodňuje tým, že ruský Gazprom Export prisľúbil zľavu na plyn. Ako vyplýva z vyjadrenia ministra Malatinského, rokovania nie sú ukončené a hoci sa podľa neho vyvíjajú pozitívne, konečný výsledok rokovaní nemusí byť pozitívny. Taktiež rizikom je, že nižšie ceny by boli garantované len na tri roky, potom ak by SPP opäť nevyrokovalo zľavu, ceny by sa zvýšili na cenu vykontrahovanú v dlhodobom kontrakte. SPP mám totiž zmluvu s Gazprom Export na dodávku zemného plynu, dohoda podpísaná v roku 2008, účinnosť 1. januára 2009 na dobu 20 rokov. Na základe pôvodnej zmluvy má SPP do roku 2028 nakúpiť približne 130 mld. metrov kubických zemného plynu a jej dcérska spoločnosť Eustream prepraviť približne 1 bilión metrov kubických zemného plynu.
Je však faktom, že Gazprom už viackrát znížil cenu plynu pre SPP. Vo februári 2012 o 10 %. Gazprom vtedy znížil ceny plynu v dlhodobých kontraktoch s európskymi odberateľmi, a teda aj s SPP. V januári 2012 sa hovorilo až o zľave na cenu plynu pre SPP vo výške 20 %. Mala to tvrdiť ruská rozhlasová stanica Hlas Ruska. SPP podpísalo v januári 2012 dodatok s Gazpromom, ktorý zohľadňoval vtedajšiu situáciu na trhu s plynom.
Ďalším bodom, zaujímavým, je cena za skladovanie plynu. Minister hospodárstva opäť na výbore 3. septembra povedal: "Druhý vážny vplyv je cena za skladovanie plynu. Tam boli tiež urobené dlhodobé kontrakty, ale s možnosťou renegociácie zmlúv v roku 2015, resp. v roku 2016. Tam si môžeme veriť, že vynegociujeme cenu za skladovanie tak, aby bola konkurenčne schopná." Opäť ani v tomto prípade nie je nič vyrokovanie a nie je isté, ako rokovania skončia.
SPP je v neregulovanom segmente predaja plynu plne konkurencieschopný, keďže v oblasti dodávky plynu komerčným odberateľom spoločnosť dosiahla zisk. Z dôvodu straty v regulovanom segmente však skončil celkový predaj plynu SPP v roku 2011 v strate takmer 24 mil. eur. V roku 2010 skončil celkový predaj plynu SPP v strate 140 mil. eur. Stratový bol predaj plynu v regulovanom aj neregulovanom segmente.
Podľa vyjadrení vtedajšieho predsedu predstavenstva SPP za obdobie rokov 2008 až 2011 SPP v regulovanom segmente vytvorilo kumulovanú stratu vo výške zhruba 200 mil. eur. Dôvodom má byť, že ceny regulované ÚRSO nie sú nastavené tak, aby zodpovedali skutočnosti. Nezvyšovanie, resp. len zanedbateľné zvyšovanie cien plynu, a teda vytváranie straty v sektore domácností, má aj negatívny dopad na príjmy štátu cez nižšie odvody za dane zo zisku. Ak bude štát tlačiť predaj plynu pre domácnosti do straty, znížia sa príjmy štát, z ktorých sú financované aj školstvo, zdravotníctvo a podobne. Ak chce štát chrániť slabšie sociálne skupiny pred drahým plynom, je vhodnejšie namiesto evidentne stratového plošného držania cien nízko chrániť sociálne slabšie skupiny sociálnymi transfermi, resp. určitými úľavami. Rizikom je aj situácia, ak štát bude umelo tlačiť ceny plynu dole, a tým znemožní činnosť alternatívnych poskytovateľov plynu, nie je to porušenie proti základným pravidlám Európskej únie? Rizikom je aj situácia, ak štát bude umelo tlačiť ceny plynu dole, á, to už som...
Ivan Lužica, partner poradenskej spoločnosti Deloitte, pre Hospodárske noviny vyjadril, že: "Úspešnosť kúpy záleží na podnikateľskom pláne. Ak je dobrý, tak prebratie môže byť úspešné." Riziká sú však dve.
Prvé je v tom, že podľa neoverených informácií SPP nemá najlepšie podmienky na nákup plynu (cena a objem), teda ak draho nakupuje surovinu, tak bude mať problémy ju dobre umiestniť. Teda s dobrou cenou a primeranou maržou.
Druhé riziko je tiež v tom, že, žiaľ, slovenská história hovorí, že štát zatiaľ nie najlepšie spravoval svoj majetok. Majetok, ktorý prešiel do súkromných rúk, bol často spravovaný lepšie, ako keď ho vlastnil štát. Štát chce nadobudnúť 100 % akcií v SPP - matke aj napriek tomu, že agentúry Moody´s a Fitch znížili SPP rating, a to v dôsledku zmeny v štruktúre, ale aj riziku, že sa zvýši zadlženie SPP v dôsledku toho, že akcionári sa budú snažiť maximalizovať výšku dividend.
Agentúra Moody´s znížila vo februári 2012 rating na A2 zo stupňa A1 a dlhodobému úverovému ratingu krajiny pridelila negatívny výhľad. V júni 2013 agentúra Moody´s opäť znížila rating SPP na BAA1 zo stupňa A2. Agentúra tak prehodnotila podnikateľský a finančný rizikový profil spoločnosti a očakáva, že sa zvýši zadlženie SPP v dôsledku toho, že akcionári sa budú snažiť maximalizovať výšku dividend. Vláda a EPH sa snažia o maximalizáciu vyplácania dividend v rámci stanovenom akcionármi, ktorý bude viesť k nárastu zadlženia SPP zo súčasnej nízkej úrovne.
V júni 2013 znížila rating SPP aj agentúra Fitch na A mínus. Rozhodnutie pokračovať v revízii agentúra zdôvodnila možnými zmenami internej štruktúry skupiny SPP v nadväznosti na zmenu vlastníckych vzťahov z januára tohto roku.
Takže summa summarum štát získa 49 % akcií zadarmo prebratím polovice dlhu vo výške 59 mil. eur. Vláda priznáva, že matka SPP je stratová, teda ide o predaj plynu domácnostiam, v roku 2012 cca 80 mil. eur, v roku 2013 sa očakáva podobná strata.
V praxi je tak kúpa 49 % akcií SPP za symbolické jedno euro také, že nás to bude stáť stovky miliónov eur v priebehu niekoľkých rokov. Straty chce vláda vymazať po troch-štyroch rokoch. Tieto straty chce kryť z predaných rezervných zásob v hodnote 170 mil. eur. Otázne, prečo by súkromník nechával takúto veľkú rezervu a radšej to nepremietol do zisku? Samotné ministerstvo hospodárstva tvrdí, že spotreba plynu bude stagnovať tri až päť rokov v dôsledku nielen celosvetového ekonomického vývoja, ale aj znižovaním energetickej náročnosti, napríklad zatepľovaním.
Poďme k analýze vlády o možnosti odkúpenia podielov v SPP. Dokument z 12. decembra 2012 hovoril o ambícii vlády nadobudnúť 100 % akcií v matke SPP s cieľom nadobudnúť 100 % v SPP do prvého kvartálu 2013. Neskôr sa rozhodnutie presunulo na máj, jún a konečné rozhodnutie prišlo až v septembri.
Podľa tejto zmluvy sa FNM, ministerstvo hospodárstva a EPH zaväzujú reorganizovať skupinu SPP bezodkladne po tom, ako EPH nadobudne nepriamy podiel v spoločnosti, najneskôr však do 31. decembra 2013. Výsledkom má byť taká štruktúra, v rámci ktorej bude štát 100-percentným akcionárom SPP, no bez dcérskych spoločností. Dcérske spoločnosti budú vlastnené SPP a EPH v pomere 51 : 49, pričom EPH bude mať v dcérskych spoločnostiach zachovanú rovnakú mieru kontroly, aká mu prináleží podľa Akcionárskej zmluvy. Týmto krokom získava Slovenská republika bezvýhradnú kontrolu nad cenotvorbou v oblasti dodávok pre zákazníkov a taktiež hodnotu obchodnej značky SPP.
Podľa tejto analýzy dôjde k posilneniu postavenia štátu, a to hlavne v prístupe k informáciám, ročné dividendy v období piatich rokov po vstupe EPH, v ročnej výške minimálne 600 mil. eur, a okrem toho slovenská strana bude mať právo do 30. júna 2013 požiadať o výplatu mimoriadnej dividendy. Prvé tri roky sa vyplatia štátu dividendy vo výške 400 mil. eur a ďalšie dva roky 200 mil. eur. Ďalej môže priniesť lepšiu kontrolu nad dcérskymi spoločnosťami SPP a zaistila si rozšírenie definície spoločnosti hlavnej skupiny SPP.
Ministerstvo financií analyzovalo v čase snahy EPH o odkúpenie 49 % akcií celej SPP alternatívu: obstaranie 49 % akcií priamo štátom ako alternatíva k EPH. Táto možnosť sa vyhodnotila ako nevýhodná. Dnes sa štát rozhodol obstarať 49 % akcií matky SPP, a. s., od EPH, ale 49-percentný balík akcií u dvoch ziskových dcér, Eustream a SPP Distribúciu, si ponechá EPH.
Pri každej z alternatív sa zvažovali nasledovné aspekty: možné spôsoby financovania, dopad transakcie na deficit a dlh verejnej správy, dopad transakcie na SPP, dopad financovania na stratégiu alebo riadenie spoločnosti SPP, dopad na legislatívu, na existujúcu zmluvnú základňu, na prebiehajúcu arbitráž a zohľadňovalo sa aj časové hľadisko.
Vzhľadom na výsledky uskutočnenej analýzy ministerstva financií neodporúča žiadnu z analyzovaných alternatív. Kľúčovými dôvodmi, ktoré viedli k takémuto záveru (kombinácia pre všetky tri zvažované alternatívy), bol predovšetkým možný negatívny vplyv na deficit a dlh verejnej správy, výpadok daní a dividend a nepripravenosť transakcie z hľadiska legislatívy, zmluvnej základne, vysporiadania medzinárodnej arbitráže a vstupu SPP na finančné trhy.
Podľa § 5 ods. 4 infozákona je vláda povinná zverejniť texty materiálov (návrhy, správy, rozbory) predložených na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh. Vláda materiál o kúpe SPP nezverejnila. Odvolala sa na § 17, § 10 a § 11 ods. 2 písm. a). § 17 upravuje lehoty na vybavenie žiadostí o sprístupnenie informácie a nemá teda nijaký súvis so zverejňovaním materiálov vládou. Podľa § 10 majú síce výnimku z povinnosti sprístupnenia informácie označené ako obchodné tajomstvo, ale nie také, ktoré sa týkajú používania verejných zdrojov a nakladania s majetkom štátu. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) "povinná osoba nesprístupní informáciu, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí". Návrh materiálu na rokovanie vlády však vláde predložil minister hospodárstva, čo by teda nemala byť súkromná osoba alebo niekto celkom iný.
"Druhá vláda Roberta Fica neplánuje vytvoriť komisiu, tak ako to bolo v prípade predaja SPP, a prizvať opozíciu a nezávislých odborníkov. Dôvodom má byť obchodné tajomstvo." Toto sme našli v novinách 10. januára 2013.
Ak by sme v skratke prešli základné skutočnosti odkúpenia. Štát kúpou nezíska nový, iný dosah na cenotvorbu nadobudnutím 100-percentného podielu SPP. Argumentovanie výhodnosti kúpy 49-percentného balíku akcií SPP s cenotvorbou je buď spochybnením práce nominantov štátu vo valnom zhromaždení, ktoré má právo predkladať cenové návrhy, alebo aj spochybnenie funkčnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, tak ako som to už povedala na začiatku, alebo len krycím manévrom na ovládnutie 100 % akcií SPP.
Ďalší bod. Nevieme zistiť, aký presne veľký je čistý dlh SPP, pretože vo výročných správach sa neuvádza. Nachádza sa v materiáli vlády, ktorý vychádza z auditu celej SPP. Ten však nie je prístupný. Štát teda preberie polovicu dlhu, čo je podľa medializovaných informácií 59 mil. Celkový dlh SPP je tak cca 120 mil. eur. Celkové záväzky sú podľa výročnej správy 2,5 mld. Záväzky tvoria finančné výpomoci, úvery, ale aj dlh. Agentúra SITA informovala, že čistý dlh bol ku koncu roku 2012 vyčíslený na 589 mil. eur.
Vyplácanie dividend nad rámec vykázaného zisku v období vlády Roberta Fica sa premietlo aj do rapídne sa zvyšujúcich záväzkov, ktoré môžu byť v budúcnosti časovanou bombou. Od roku 2006 do roku 2010, teda v čase prvej vlády Roberta Fica, boli vyplácané dividendy nad rámec vykázaného zisku. V čase vlády Ivety Radičovej objem klesol až na úroveň zisku. Od roku 2012, teda počas druhej Ficovej vlády, sa opäť začali dividendy vyplácať vyššie ako zisk celej skupiny SPP. V 2006 až 2010 boli vyplatené dividendy v celkovom objeme takmer 4,6 mld. eur.
Práve zvyšovanie zadlžovania kvôli vyplácaniu dividend bol jeden z dôvodov, prečo agentúra Moody´s znížila rating SPP. Dohoda s EPH o tom, že v nasledujúcich piatich rokoch sa vyplatí na dividendách štátu minimálne 600 mil. eur bez ohľadu na výšku dlhu, toto podozrenie zvyšuje.
Agentúra Moody´s znížila vo februári 2012 rating na A2 zo stupňa A1 a dlhodobému úverovému ratingu krajiny pridelila negatívny výhľad. V júni agentúra Moody´s opäť znížila rating SPP na BAA1 zo stupňa A2. Agentúra tak prehodnotila podnikateľský a finančný rizikový profil spoločnosti a očakáva, že sa zvýši zadlženie SPP v dôsledku toho, že akcionári sa budú snažiť maximalizovať, opäť maximalizovať výšku dividend. Vláda a EPH sa snažia o maximalizáciu vyplácania dividend v rámci stanovenom akcionármi, ktorý bude viesť k nárastu zadlženia SPP zo súčasnej nízkej úrovne.
V júni 2013 znížila rating SPP aj agentúra Finch na A mínus. Rozhodnutie pokračovať v revízii agentúra zdôvodnila možnými zmenami internej štruktúry skupiny SPP v nadväznosti na zmenu vlastníckych vzťahov z januára tohto roku.
A posledný bod. Kúpa 100 % matky prináša vysoký profit najmä firme EPH. EPH sa zbavila matky SPP, ktorá na predaj plynu v domácnosti je stratová. EPH tým tiež odpadne problém nízkej regulovanej ceny ÚRSO a dokonca aj s problematickou vysokou vyrokovanou cenou a objemami s Gazpromom v dlhodobom kontrakte z roku 2008. Inými slovami, EPH si ponechá 49-percentný podiel v ziskových spoločnostiach, pričom sa nemusí zaujímať o cenu plynu, pretože spoločnosti sa zaoberajú len prepravou plynu (Eustream, a. s.), resp. distribúciou plynu na Slovensku (SPP Distribúcia). EPH si ponechá postavenie v ziskových firmách (Distribúcia a Eustream, a. s.).
Je síce pravdou, že 51 % z dividend z týchto ziskových firiem pôjde aj štátu cez dividendy. Zásadným rozdielom však je, že štát musí sám utiahnuť stratovosť matky SPP na predaj plynu domácnostiam a prejdú na neho aj problémy s cenami a nadbytočným objemom plynu, ktorý je vyrokovaný v dlhodobom kontrakte s platnosťou na 20 rokov. Takže zisk zo ziskových dcér sa bude deliť v pomere 51 : 49, no strata v matke SPP na predaj plynu domácnostiam pripadne na 100 % štátu.
Nezvyšovanie, resp. len zanedbateľné zvyšovanie cien plynu, a teda vytváranie straty v sektore domácnosti, má aj negatívny dopad na príjmy štátu cez nižšie odvody za dane zo zisku. Ak bude štát tlačiť predaj plynu pre domácnosti do straty, znížia sa príjmy štátu, z ktorých sú financované aj školstvo, zdravotníctvo a podobne. Ak chce štát chrániť slabšie sociálne skupiny pred drahým plynom, je vhodnejšie namiesto evidentne stratového plošného držania cien nízko chrániť sociálne slabšie skupiny sociálnymi transfermi, resp. inými úľavami.
Z tohto pohľadu sa odkúpenie podielu v matke, ktoré prebieha v utajení, a som presvedčená o tom, že je v rozpore so zákonom. Dokument o obstaraní 49 akcií SPP matky od EPH pritom nie je zverejnený, hoci bol prerokovaný vládou. To je len ďalší dôkaz, alebo opäť zopakujem, dôkaz, že vláda nám niečo tají, pretože sa to bojí jednoducho ukázať a vyjaviť karty.
Som rada, že som vám mohla niekoľkokrát zopakovať dôležité fakty o celom alebo hlavnom dôvode, prečo, prečo sme zvolali túto schôdzu. A je mi len ľúto, že popri veciach, o ktorých sme chceli rokovať, a mysleli sme si, že budeme počuť aj dostatočné odpovede zo strany vlády, prípadne vládnych kolegov, sme sa dočkali presne opačného efektu. Utiekli pred nami, pretože podľa mňa ich hryzie svedomie. Myslím si, že aj to nezvládnutie celej situácie svedčí o tom, že svedomie naozaj nemajú čisté. Aj to, ako predsedníctvo bude siahať po reštrikčných, rôznych, a nátlakových aktivitách v tomto pléne, nás v tom len utvrdzuje.
Je nám ľúto, že nás obviňujú z toho, že my tu púšťame rôzne skupiny ľudí, pričom si myslím, že Národná rada je otvoreným priestorom pre občanov, ktorí dali pánom v Národnej rade a paniam v Národnej rade hlas, a teda aj mandát. To znamená, že oni by mali byť naším kontrolným orgánom.
Určite všetko treba držať v rozumnej miere, ale brániť ľuďom, a teraz nemyslím len občanom, teraz myslím aj poslancom, slobodne vykonávať svoj mandát, už len tým, ako dehonestujúco, umelo musíme predlžovať rokovanie, pretože v normálnom čase by ste nám ho nedopriali, je, myslím, že vašou zlou vizitkou.
A ešte chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí tu trpezlivo čakajú na brieždenie, na siedmu hodinu, kedy budeme, bohužiaľ, musieť prerušiť rokovanie tohto pléna a pri ktorom sa budeme môcť stretnúť opäť až po zotmení večer o siedmej.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
