Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú sociálneho poistenia. Jedná sa o dve skupiny osôb, ktoré sú, podľa môjho názoru aj podľa názoru dotknutých, diskriminované voči ostatným v súvislosti s vdovským dôchodkom a druhá skupina sa týka dôchodcov, ktorí v určitom období, teda počas od januára alebo pred, no od roku 2001 do roku 2002, do roku 2004 alebo 2001 do roku 2003 boli mali povinnosť platiť dôchodkové poistenie, ale pritom nikde sa im to nezohľadňuje do výšky dôchodku.
Prednesiem teda prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.
Tieto zákony, teda sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V čl. 1 sa za bod 60 vkladajú nové body 61 a 62, ktoré znejú:
Bod 61. V § 261 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
"(5) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, sa zvyšuje starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 1. januári 2001 do 31. decembra 2003, v ktorom poistenec poberal tento dôchodok alebo jeho časť o sumu, ktorá sa vypočíta ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v období po 1. januári 2001 do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty."
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Bod 62. V § 261 v ods. 6 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa ods. 5 do 30. júna 2014, a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaným ustanovením sa odstraňuje diskriminácia voči osobám, ktoré poberali dôchodok v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, súčasne v tomto období pracovali a ako poistenci si riadne odvádzali odvody v rámci dôchodkového poistenia. Právna úprava v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov však neprihliadala na obdobie dôchodkového poistenia, v ktorom dôchodca poberal aj dôchodok. Novým zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa tento diskriminačný prvok odstránil, no v žiadnom prípade nereflektoval diskriminačné obdobie takmer 36 mesiacov, ktoré sa pracujúcim dôchodcom nikde nepremietli v podobe nároku na zvýšenie dôchodku za toto obdobie.
Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje zvýšiť dôchodok pre dôchodcov, ktorí v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 boli poistencami, ktorí si odvádzali odvody v rámci dôchodkového poistenia a v tomto období súčasne poberali aj starobný dôchodok. Súčasne sa určuje, že Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odseku 5 do 30. júna 2014 a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
To bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa snaží zaviesť alebo odstrániť diskrimináciu, ktorá naozaj v súvislosti s povinnosťou platiť dôchodkové poistenie, nekorešponduje potom s tým, aby sa zvyšovali aj dávky, dôchodkové dávky.
Druhý pozmeňovací návrh, ktorý súvisí s vdovským dôchodkom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V čl. I bode 61 úvodnej vete sa slová "§ 293cu až 293dd" nahrádzajú slovami "§ 293cu až 293de" a súčasne sa za § 293dc vkladá nový § 293dd, ktorý znie:
"§ 293dd
(1) Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004 a bol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a nárok na tento vdovecký dôchodok mu zanikol po 1. januári 2004, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak vychoval aspoň tri deti alebo dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti a manželka
a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,
b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo
c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Suma vdoveckého dôchodku je 134,60 eur mesačne.
(3) Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.
(4) Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.
(5) Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak
a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu,
b) uzatvoril manželstvo alebo
c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.
(6) Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. januára 2014 a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania."
Doterajší § 293dd sa označuje ako § 293de.
Odôvodnenie: Hlavným účelom predloženého pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu je zrovnoprávnenie vdovcov, ktorým manželky zomreli pred účinnosťou nového zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s vdovcami, ktorým manželky zomreli po 1. januári 2004. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení stanovoval rôzne podmienky nároku na vdovecký a vdovský dôchodok, pričom ovdovení muži mali nárok na tento dôchodok len v prípade, ak sa starali o nezaopatrené dieťa. Po tomto, ako deti ukončili štúdium napríklad na vysokej škole, stratili na túto dávku nárok. Ženy mali nárok na vdovský dôchodok aj v prípade, pokiaľ vychovávali tri deti, alebo vychovávali dve deti a dosiahli 45 rokov alebo dosiahli 50 rokov. Zákonom o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, sa vytvoril právny rámec, podľa ktorého sa vdovy a vdovci posudzujú rovnako, čiže sa odstránil predošlý diskriminačný stav. V roku 2006 sa prijatím zákona č. 310/2006 snažili zákonodarcovia čiastočne vyriešiť predošlý diskriminujúci stav, avšak len na vybrané prípady. Toto riešenie však naďalej diskriminovalo vdovcov, ktorí dosiahli vek 52 rokov a vychovali aspoň dve deti alebo vychovali aspoň tri deti. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje priznať vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a zanikol im nárok na tento dôchodok z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Nárok na opätovné priznanie vdoveckého dôchodku sa navrhuje podmieniť splnením rovnakých podmienok, ktoré platia pre mužov, ktorým zomreli manželky po 1. januári 2004, čiže vychoval aspoň tri deti alebo dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti. Na dôchodok sa bude vzťahovať všeobecný režim úpravy dôchodkov z dôvodu súbehu, ako aj režim valorizácie dôchodkových dávok. Nový § 293dd svojim vecným spracovaním primerane zodpovedá obsahu § 293n a § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Tu by som chcela ešte povedať, že na rozdiel od pozmeňovacieho návrhu, ktorý som predkladala aj na výbore, sme upravili sumu, konkrétnu sumu poberania vdoveckého dôchodku, ktorú sme si zisťovali teda priamo v Sociálnej poisťovni. Takže tá suma 134,60 predstavuje teda sumu, ktorá je v súčasnosti platná, alebo sa aspoň približuje k stavu, k priemernému stavu týchto dôchodkov.
Chcela by som vás poprosiť o podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov. Keď som sa po výbore rozprávala s úradníkmi z ministerstva, povedali mi, že pripravujú síce novelu, ktorá možnože bude viac skupín diskriminovaných v tomto zákone ochraňovať, alebo proste budú zahrnuté do tej novely, avšak viem, že ešte pán poslanec Novotný má pozmeňovací návrh, ktorý sa týka ďalšej skupiny vdov, ktoré sú diskriminované, preto by som povedala, že načo čakať do ďalšej novely? Určite máte teda viac toho na riešenie, ale keď sa vie o týchto skupinách, je to pripravené a spracované. Nevidím dôvod, prečo by sme im nemali pomôcť. Rovnako sa tak teda týka dôchodcov, o ktorých je tak isto, ešte by som povedala, že toto je naozaj skupina poistencov, alebo skupina ľudí, ktorá nie je veľmi veľká. A jak si zoberieme, že pred desiatimi rokmi buď mali 52 rokov, alebo teda už boli v dôchodkovom veku, tak tá množina poberateľov, možných poberateľov, sami uznáte, že je naozaj dosť úzka. Rovnako aj v podobe, v prípade toho prvého pozmeňovacieho návrhu, ktorý hovorí o nemožnosti vlastne zahrnúť povinné dôchodkové poistenie pri úprave dôchodku, tak isto tým, že sa to týka dávnej doby spred desiatich rokov, tak ten vek a to množstvo ľudí sa naozaj zúžilo. Táto skupina už nemôže vytvárať veľký nárok na finančné prostriedky.
Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, týchto dvoch pozmeňovacích návrhov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za pripomienky pani, paniam kolegyniam. Ja si uvedomujem, že financovanie je veľký problém a myslím, že som sa nevyjadrila ani raz, pani Tomanová tu už nie je, ani raz som sa nevyjadrila, že som za zrušenie pobytových služieb, tak ako mi naznačila, že som povedala. To viem, že by asi nemalo zmysel, aj keď som za to, aby sa podporovali domáce, terénne, opatrovateľské, aj domáce aj opatrovateľské služby všeobecne, ale hovorila som hlavne o tom, že peniaze, ktoré boli určené na, alebo na projekty pre deinštitucionalizáciu, boli použité na sanovanie veľkokapacitného domu, čo sa mi nezdá s kostolným poriadkom. Ako toto sa mi zdá choré. Takže som rada, že ministerstvo ma pozitívny vzťah k DI, som rada, že ministerskí úradníci aspoň, keď som sa zúčastnila konferencií, tak boli naozaj naklonení tomu, však to vidno aj v zákone, tak ako je nastavený, ale na druhej strane to, že peniaze, ktoré boli určené na deinštitucionalizáciu, boli určené, boli použité na úplne iný, na úplne iný projekt, to mi je ľúto.
Čo sa týka kontroly, ktorú napádala pani poslankyňa Vaľová, ja si myslím, že ak ja sama mám možnosť rozhodovať o tom, kam dám peniaze, tak mal by byť nejaký nezávislý orgán, človek, komisia, ktorá práve posúdi to, či tie peniaze boli naozaj použité, alebo rozdelené, prerozdelené správne, na to som najmä narážala. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu teda naozaj dlho očakávanú novelu zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Jeho príprava bola skutočne veľkoryso koncipovaná a do diskusie k návrhu bolo prizvaných nebývalé množstvo subjektov, čo je teda veľmi pozitívne. Konali sa konferencie, ktoré dávali nádej, že sa kompletne zmení celý systém financovania sociálnych služieb, ktorý sa pomaly stáva neudržateľný a nevie ani uspokojiť všetkých žiadateľov. Možno je to rozsiahlosťou zákona, že s výsledkom je nakoniec málokto spokojný, aspoň pokiaľ ide o odbornú a mimovládnu sféru. Možno by bolo aj schodnejším riešením príprava viacerých osobitných zákonov, ktoré by jednoduchším, možno zrozumiteľnejším spôsobom upravovali skupiny služieb. Myslím tým napríklad zákon o podpore deinštitucionalizácie alebo prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v pobytových zariadeniach, alebo zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý nám chýba, alebo nové služby pokryté v zákone, trebárs o krízovej intervencii a takto, takto ďalej.
Teraz je z toho opäť jeden veľký neprehľadný zákon, možno až mišmaš. Ale na to sú odsúdené takto veľké novely. Ale teraz nemyslím novely, ale samotné zákony. Je naozaj veľmi obsiahly.
Zámer zákona, ako ho formuloval predkladateľ, teda je tam napísané v dôvodovej správe, že hlavným cieľom predkladanej novely zákona o sociálnych službách je zlepšiť kvalitu sociálnych služieb, upraviť pravidlá podpory sociálnych služieb z verejných zdrojov a tým zvýšiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb, ale aj upraviť viaceré otázky, ktoré si vyžiadala aplikačná prax, tak toto sa ukazuje ako priveľké sústo práve pri tvorbe tejto novely. Napriek tomu nemožno povedať, že zákon je celý a jednoznačne zlý, poprípade zavrhnutiahodný. Veď už len to spomínané, ktoré sme v predošlej rozprave počuli, zavedenie kvalitatívnych štandardov bolo potrebné, pretože tieto jediné môžu byť garantom hodnotenia kvality a zlepšovania poskytovaných služieb, aj keď podotýkam opäť, že kto bude ten hodnotiteľ.
Avšak chýba mi to hlavné. Zmena filozofie a nastavenie financovania služieb samotných, načo sa poukazuje už od prijatia zákona v roku 2008. Určite si myslím, že zmena mala predchádzať, že zmene mala predchádzať dôkladná finančná analýza, aby pri koncipovaní zákona už bolo jasné, na čo máme, čo si môžeme dovoliť ako rozdeliť kompetencie medzi štát a samosprávu, resp. ako zabezpečiť spravodlivé financovanie služieb bez ohľadu na ich poskytovateľov, aby naozaj neexistoval rozdiel, alebo diskriminácia medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi. Bez toho nám znova vychádza, že neverejní poskytovatelia opäť ťahajú za kratší koniec.
Odborná verejnosť očakávala od tejto novely zákona systémové riešenie v troch zásadných okruhoch a to otvorenú podporu terénnych a ambulantných foriem sociálnych služieb, ako, ktoré môžeme považovať za služby vyššej kvality, ktoré zohľadňujú aj určité ľudsko-právne aspekty tejto agendy a rozumnú reguláciu pobytových služieb. Bezmála 90 % týchto služieb je u nás stále celoročných, čo nemožno nebrať do úvahy pri ich transformácii bez rizika kolapsu celého systému. Podľa novely zákona už takéto služby nebude možné zriaďovať.
Druhý bod, verejná politika by mala reagovať na demografickú a ekonomickú situáciu obyvateľstva, vrátane zvýšeného dopytu po všetkých druhoch sociálnych služieb a postarať sa o zabezpečenie primeraných zdrojov verejných rozpočtov na sociálne služby. To je, samozrejme, každoročný kameň úrazu. Je pochopiteľné, že bez adekvátnej finančnej analýzy, toto očakávanie ani nemohlo byť naplnené.
Novela nedáva odpoveď na potrebu dlhodobého zvyšovania objemu verejných finančných zdrojov vzhľadom na objektívny rast dopytu po službách. Otázkou zostáva, prečo ministerstvo financií k tomu nepristúpilo, keď sa pri plánovaní prác na novele s tým počítalo ako s logickým východiskom?
A tretí bod, očakávané bolo aj definovanie kompetencii jednotlivých orgánov zodpovedných za primeranú ponuku sociálnych služieb pre tých, čo ich potrebujú.
Novela ani túto otázku nerieši, keď kumuluje v rukách samosprávy posudzovanie odkázanosti, poskytovanie služieb, registráciu a financovanie neverejných poskytovateľov, ako aj výkon kontroly.
Neverejní poskytovatelia sú tak vystavení riziku zneužívania právomoci jednotlivými úradníkmi bez možnosti primeranej a dostatočne pružnej ochrany.
Ako už neraz pustili sme sa do stavby bez náležitej prípravy. Zároveň bolo k príprave prizvaných mnoho subjektov rôznej úrovne a tak sa v návrhu zákona prelínajú všeobecné princípy s úzko definovanými úlohami.
V novele sa stretávajú inovatívne riešenia, napr. regulácia kapacity pobytových zariadení s nesystémovými ustanoveniami, ako rozdielny postoj štátu k financovaniu rovnakých služieb podľa poskytovateľa. Novela nerieši posilnenie terénnych foriem služieb, najmä čo sa týka domácej opatrovateľskej služby. Práve terénna služba by mala byť prvoradá aj preto, že z hľadiska ľudských práv je najprijateľnejšia a pritom je aj najlacnejšia. A toto je niečo, čo je minimálne rovnako dôležité, ako finančná a situačná analýza a to je pochopenie princípu deinštitucionalizácie. Mnohokrát opakujeme, že deinštitucionalizácia je dôležitá, ale či vôbec vieme niekedy, o čom hovoríme. Uvedomujeme si, že nejde o počty a či uzákoníme, koľko ľudí má byť v jednom zariadení, ak nezmeníme myslenie, ak si dostatočne neuvedomíme, že nie počet ľudí, ale spôsob prevádzkovania určuje aj spôsob života ľudí v pobytových zariadeniach. Inštitučné zmýšľanie a rozmýšľanie je nepriateľom komunitných služieb.
Uvediem teraz celkom čerstvý, aj pre mňa dosť nečakaný príklad, je z 8. októbra t. r., teda z minulého týždňa a týka sa môjho rodného kraja. Jedny noviny uverejnili veľkolepý článok s názvom zariadenie v Likavke sa zaradilo medzi špičkových poskytovateľov sociálnych služieb a s podtitulom, práca na rekonštrukcii domova dôchodcov a domova sociálnych služieb sa začali v roku 2011 a ukončili sa v roku 2013. Celková hodnota projektu dosiahla takmer 2,6 mil. eur. Článok bol ilustrovaný skupinovou fotografiou na čele s pánom županom a fotografiou zrekonštruovanej budovy, ktorá pripomína kasáreň. A to je tá otázka, že či to naozaj chápeme, čo je to tá deinštitucionalizácia.
Odborníci analyzovali a konferovali, granty podporovali projekty na šírenie myšlienok deinštitucionalizácie. Legislatívci pracovali na zákone a popri tom boli z regionálneho operačného programu vyčerpané peniaze, ktoré boli určené na deinštitucionalizáciu na zabetónovanie inštitúcie, ktorá má kapacitu 251 klientov. Podľa dnešnej novely už bude môcť byť maximum 40 prijímateľov v jednej budove, avšak okrem, sa bude, samozrejme, týkať ďalších alebo nových. A ešte okrem toho ponúka odľahčovaciu službu jedálne pre obyvateľov Likavky. Tomu sa povie skutočne komunitná služba a starostlivosť priam rodinného typu. Pri tomto, a keď si pomyslím na to, ako sa naozaj snažíme o deinštitucionalizáciu v zákone a peniaze, ktoré majú byť na to určené, sa použijú na rekonštrukciu, rekonštruovať treba, ale možnože s pohľadom do budúcna, ako by sa to dalo ďalej upraviť, tak naozaj rozum zastáva.
Takže predložená novela zákona nenapĺňa očakávania, nezlepšuje významné postavenie neverejných poskytovateľov oproti súčasnému stavu, nerieši základné otázky nového systému sociálnych služieb a nebudem určite za ňu vedieť zahlasovať. Možnože by som uvažovala aj o vrátení zákona na dopracovanie, ale uvedomujem si, že naozaj obsahuje aj veľmi dobré znaky, ktoré je potrebné, aby prebehli legislatívou, aby boli zapracované, aby sa opäť zaplátali diery, ktoré v tomto zákone ešte stále sú.
To by bolo asi v prvom čítaní k tomu, ako pristupovala vláda, alebo ako vnímam tento zákon, ktorý prišiel z vlády, všetko. Ja budem veriť, že ešte prebehnú naozaj diskusie aj na pôde, možnože s ministerstvom samotným, alebo na pôde výboru a dôjde k nejakým malým úpravám. Každopádne to, čo pán minister avizoval, že budúci rok prebehne opäť, zdá sa, veľká novela v sociálnych službách, budem dúfať, že už dôjde naozaj aj k zmene financovania, alebo k celej filozofii poskytovania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa zastala tých slov, ktoré, o ktorých hovorila, alebo ktoré povedala Monika Gibalová, naša kolegyňa. Tiež si myslím, že tá, alebo keď sa začalo rozprávať o zmene zákona o sociálnych službách, tak ako hlavné a také najdôležitejšie z tohto zákona mala byť zmena financovania. Všetci to, myslím, očakávali, že sa konečne urobí poriadok. Takže, v tomto si myslím, že tá ambícia nebola naplnená, aj keď teda pán minister vysvetlil v úvodnom slove, prečo sa tak nestalo. Stále si myslím, že možnože sa mohlo ešte, ja neviem, viac nad tým porozmýšľať a došlo by sa k nejakému konsenzu. Ak som mala správne informácie z niektorých sedení, tak viem, že vraj sa blížilo k nejakému konsenzu a potom zrazu prišla informácia, že sa zastavuje rokovanie o zmene financovania, čo bolo teda prekvapenie. Ale o tom možnože poviem vo svojom príspevku.
Tiež by som chcela možno tak pozitívne zareagovať na štandardy kvality, ktoré sa objavili v zákone a len mi tam chýba ten dôvetok, že na čo nám vlastne budú slúžiť, kto ich bude robiť. Pokiaľ to zostane na samotných poskytovateľoch, tak neviem, či to má to zatiaľ v tejto podobe dostatočný význam. Ako beriem, že je veľmi dobré, že ich máme, ale chýba nejaký, niekto, kto bude robiť túto kontrolu a na základe výsledkov kontroly bude naozaj keď to poviem tak možno nepekne rozdávať hviezdičky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si dovolím vrátiť tému tam, kde začala, to znamená, k poslaneckým prieskumov a k alkoholu. Súhlasím s tým, že poslanecký prieskum, ktorý by organizovali samotní poslanci bez pečate klubu, bez pečate výboru má zmysel. Naozaj v tých prípadoch, ktoré závažným spôsobom upozorňujú na niektoré nekalosti, ktoré vtedy vládnuca strana, teraz vládnuca strana nepovažuje za dôležité. Ako inak má ten opozičný poslanec získať relevantné údaje, ku ktorým sa naozaj iným spôsobom nevie nikto dostať?
Čo sa týka toho alkoholu, samozrejme, že bude táto téma stále považovaná za populizmus a za niečo, čo, o čom by sme sa tu vôbec nemali rozprávať, ale to je naozaj ako zakrývanie si očí pred veľkým problémom. My chceme od slušných ľudí, aby pracovali, aby pomáhali našej republike vzmáhať sa. Na druhej strane, aký príklad my im dávame? Hovorila som vo svojom vystúpení predtým alebo rozdelila som ho na dve časti. Jedna časť sa venovala ľudským vzťahom a druhá možno viac väčšine vystúpení väčšiny voči menšine.
V tomto prípade si myslím, že ten alkohol patrí medzi ľudské vzťahy, ktoré spôsobili to, čo sa tu udialo minulý týždeň. Arogancia moci a alkohol, to bol hlavný dôvod toho, čo sa tu udialo.
Ďakujem.

Hovorím faktickú poznámku. (Reakcie z pléna.) Ja som vám neskákala do reči, prosím vás, ani vy mi neskáčte!
Pán Blanár, vy nepoznáte základné základy štatistiky a pravdepodobnosti? To je snáď sen, čo tuná hovoríte. Áno, samozrejme, podľa rokovacieho poriadku má každý právo na otázku! Keby som nevedela, akým spôsobom tieto otázky zadávate! Pán Blanár, k vám hovorím, každý máme právo na otázku. Problém je, že opozícii sa nedostáva tá možnosť, a viete prečo, viete prečo, viete to sám veľmi dobre, pretože blokujete, naschvál blokujete, aby otázka bola zodpovedaná na premiéra, hlavne z vašich radov. Toto sa dá, takže, takže táto výsada vôbec nie je relevantná. Každopádne by som sa zastala možno slov pani Žitňanskej aj jej kolegov z opozície, ktorí majú záujem na tom, aby sa aj poslanecký prieskum menil, aj hodina otázok tak, aby opozícia naozaj mohla svoj mandát uplatniť. Ďakujem.

Akože to, čo si už dovoľujete, aj pán Blanár, aj pán Jarjabek, to je trošku primoc! Ako podpredsedníčka Národnej rady môžem vystúpiť naozaj kedykoľvek, či sa vám to páči, či nie.
O znalosti rokovacieho poriadku si môžeme rozprávať, pán Blanár aj pán Jarjabek, teda prepáčte, toto si naozaj nedovoľujte, to je príliš!
A čo sa týka, čo sa týka, čo sa týka, čo sa... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Na začiatku som bola skutočne v rozpakoch ráno, keď som prišla a vypočula som si z úst pani podpredsedníčky, že po včerajších rokovaniach, ktoré prebehli, sa strana SMER - SD rozhodla zvrátiť možno čiastočnú dohodu, ktorá bola urobená.
Na druhej strane padlo mi to celkom milo, pretože prestali otázniky nad tým, či bude, či nebude parlamentná stráž. Podporujem to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská na začiatku v úvode tohto dňa, a to, že mohol tento návrh byť skutočne stiahnutý, a pokiaľ prejavuje strana SMER - SD vôľu rokovať o tomto alebo pripraviť väčšiu zmenu rokováku v týchto priestoroch, tak toto je naozaj dostatočný dôvod na to, aby sa odložilo rokovanie o celom, o celej novele takto pripravenej.
Určite musím povedať, že nie som však spokojná s tým, ako funguje Národná rada. Nedá sa možno ani ukazovať prstom, že či ide o tú alebo hentú stranu, aj keď je pravda, že predseda Národnej rady, ten, ktorý má byť jeden, ktorý je jedným z nás, vyslovene poukazuje prstom na konkrétnych ľudí dokonca. Jednoznačne celý orgán zlyháva v tom, aby sme slušne plnili úlohy, za ktoré nás občania platia. Diskusia o tom, ako tento stav napraviť, je viac než opodstatnená. Nemala by byť táto diskusia vedená však z pozície sily väčšiny, ktorá rieši problém, ktorý ju práve najviac trápi, ale v rovine dobrého fungovania tejto inštitúcie. Pravidlá, na ktorých funguje náš parlament, by nemali byť záležitosťou jedného obdobia, ale mali by dať základ na fungovanie na niekoľko volebných období. Toto tu už odznelo z viacerých úst. Spomínam si totiž na vyhrážky, ktoré sme si užili na grémiu.
Sú dve veci, ktoré vnímam kriticky. Najskôr individuálne správanie poslancov, ale určite aj správanie parlamentnej väčšiny voči menšine. A ku koncu sa pozriem na to ako na tieto problémy chcel reagovať SMER.
Určite sa mi nepáči, ako sa správajú niektorí poslanci. Mám z toho zmiešané pocity a nie je to dobré. Je to nedôstojné, aby sme namiesto konštruktívnej diskusie o problémoch a riešeniach mali to, čo vidíme posledné týždne. Prirodzene, však v parlamentnej diskusii o vážnych témach, môžu vzplanúť vášne, ale nikdy by to nemalo klesnúť na úroveň osobných urážok či nebodaj osobných útokov. Bitka v parlamente bola len, žiaľ, prirodzeným vyvrcholením toho, čo niektorí poslanci prinášajú do diskusie, a to priveľa osobných útokov.
Ono je pravda, že do rokovacieho poriadku môžeme napísať aj sto pravidiel, ale ak medzi nami nebude panovať elementárna slušnosť, nepomôže tomu ani tých sto pravidiel. Prepáčte, ale aký vzor týmto dávame verejnej diskusii v tejto krajine? Keď si môžu poslanci nadávať v parlamente, prečo by to nemohli robiť ľudia v televízii alebo susedia u nás doma? Sme inštitúcia, ktorá má byť vzorom diskusií. Sme platení na to, aby sme hľadali riešenia, a nie najbolestivejšie urážky. V tomto zlyhávame a dávame verejnosti dosť zlý vzor. Rovnako dôležitý je v tejto rovine aj vzťah parlamentnej väčšiny a menšiny. Mnoho z toho, ako funguje tento parlament, vyplýva z toho, ako pristupujú tí, čo držia moc, k tým, ktorí sú práve v opozícii, a tento vzťah by mal byť založený na vzájomnom uznaní a rešpekte a vedomí toho, že opozícia v krajine nie je nepriateľ, ale legitímny reprezentant občanov, v mene ktorých dohliada na výkon moci. Opoziční poslanci sa tu však väčšinu času naozaj cítia ako nepriatelia štátu alebo v lepšom prípade príťaž.
Pozrime sa na to, ako pristupujete k našim právam. Teraz tu vznikla diskusia o tom, či poslanecký prieskum vedený alebo podporený iba poslancami áno alebo nie? Obhajovali sa tu zo strany, vládnej strany SMER - SD, že koľko prieskumov ste podporili? Tuná máme konkrétny príklad, pani poslankyňa Mezenská, ktorá žiadala o poslanecký prieskum v hospodárskom výbore, koľkokrát jej bol zamietnutý? A nakoniec to bol dôvod, pre ktorý sa rozhodla opozícia odvolávať premiéra.
Odpovede na naše interpelácie sú veľmi často prázdne a nič s tým nespravíme, pretože väčšina určite nepustí. Ak zvoláme výbor na citlivú tému, pozveme ministra či rovno premiéra, odignoruje nás a nevadí, pretože väčšina nepustí. Keď chceme zistiť, čo sa naozaj deje vo vojenskom spravodajstve, aktivitu kontrolného výboru zastavíte, pretože väčšina nepustí. A čo je už naozaj najúsmevnejšie, už najúsmevnejšia časť zo života parlamentu, keď príde na hodiny otázok pán premiér, koordinovane ich nasúkate 30 tak, aby sa ho nebodaj nikto nespýtal niečo kritické. Ešte aj toto právo ste si uzurpovali v mene politického marketingu, a to, samozrejme, už to, o čom sa tu rozprávalo, že premiér si vyslovene zažiada 15 minút na jednu otázku, aby nebodaj nedošlo k ďalšej otázke, tak to už úplne je bez zmyslu.
Slovenská demokracia je a má byť parlamentnou demokraciou. Tento orgán tvorí vládu a zákony tejto krajiny. Ministrom sme dali zodpovednosť my a občanom sa zodpovedajú skrz naše mandáty. Uvedomte si, že toto nie je len o vzťahu väčšiny a menšiny, ale vzťahu parlamentu voči výkonnej moci. O čom však svedčí to, keď ministri môžu Národnou radou úplne pohŕdať? Keď minister vnútra je ochotný povedať, že byť prítomný na interpeláciách, znamená byť niekde v priestore naokolo, niekde s pohárom v ruke koly sledovať od stola, čo sa tuná rozpráva? Rafinovanejším prejavom neúcty exekutívy voči samotnému parlamentu ako celku je to, že tu máme zároveň aj veľa neopodstatnenej legislatívy prichádzajúcej cez zrýchlené konania. Prípadne sú tu zákony absolútne prerábané v druhom čítaní prostredníctvom niekoľkostostranových pozmeňovacích návrhov. Ako máme potom kontrolovať legislatívu, keď nám nedoprajete vy ako výkonná moc ani primeraný čas na ich naštudovanie?
Si myslím, že toto sú skutočné problémy slovenského parlamentu, a som rada ináč, že ste nestratili zmysel pre súdnosť tým, že ste si tu nenaordinovali parlamentnú stráž. Dúfam, že to není len čiastočné zastavenie, ale že už nad týmto nebudete uvažovať, že ste si nevykuchali interpelácie tak, aby tu už naozaj nikto nemusel sedieť. To už potom by sme si povedali, že nám môžte rovno zakázať predkladať zákony. Myslíte si, že sa zmení hocičo z problémov, ktoré som spomínala vyššie? Ak má byť tento parlament miestom, na ktorý môžu byť občania hrdí, nevyriešime to len zmenou zákona, ale zmenou nášho prístupu. K tomu, ako komunikujeme, k tomu nakoľko dovolíme krátkodobým politickým cieľom hrať prím pred verejným záujmom a zmyslom tejto inštitúcie. Prvým krokom týmto smerom by bolo to, keby napr. pán predseda Národnej rady používal rovnako prísny meter na vládnych poslancov a ministrov, ako používa aj na poslancov opozície.
Náš klub bude predkladať sériu pozmeňovacích návrhov. Bude to len možno gesto, ale nemôžete povedať, že je to niečo nové a že otvárame alebo politikárčime v tejto chvíli, pretože väčšinu týchto návrhov sme už predkladali, minimálne sme o nich hovorili. Keďže ste odmietli stiahnuť rokovací poriadok, myslím si, že má miesto práve teraz v druhom čítaní, vyjsť s týmito pozmeňovákmi a uvažovať nad ich prijatím. Možnože budú základom zmien, ktoré budete časom pripravovať. Zároveň vás potom poprosím o prijatie týchto pozmeňovacích návrhov. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán minister, aj za odpoveď. Ako zrazu aký ste urážlivý, že si vyprosíte, aby som, aby teda sa vám zdalo, že moje vyjadrenie vás malo navádzať k nejakému, neviem, k nejakému hádam trestnému činu. To ste hádam nemysleli vážne, pán minister?
V prvom rade by som chcela povedať, že je zvláštne, ak vieme, že táto cesta bola zaradená medzi priority v nejakom stupni nielen minulej vlády, ale ešte aj vašej vlády. Za vašej vlády sa dokonca realizovali nejaké úseky, dokončovali sa za predchádzajúcej vlády. Dokonca už viem, že ten úsek Tvrdošín - Nižná, ktorý je vyprojektovaný, je hotové stavebné povolenie, sa mi zdá veľmi čudné, že mi teraz idete hovoriť, že potrebujete teda novú štúdiu, už ani si nepamätám presne, ako ste ju nazvali. Jako dovtedy na ten úsek Trstená - Tvrdošín ste to nepotrebovali, na ten úsek Kubín alebo Široká, Dolná Lehota, Sedliacka Dubová ste ho nepotrebovali? Jako sa mi to zdá veľmi zvláštne, akým spôsobom ste mi odpovedali. Pokiaľ viem, tak predchádzajúca vláda už dávala obstarávať úsek Tvrdošín - Nižná. Takže nechápem, akoby prečo sa znova vraciame späť?
Tak vás poprosím o odpoveď.

Ešte si v závere dovolím pár viet, možnože aby som sa vrátila ešte raz k podstate návrhu zákona. Ďakujem Štefanovi, že sa možnože aj iným spôsobom dotkol témy, ktorá naozaj v našej spoločnosti teraz veľmi odoznieva. Súhlasím s tým, čo hovoril.
A čo sa týka práve navrhovanej novely, ktorú predkladáme, tak aby bolo všetkým jasné. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zmeniť § 140 písm. f) Trestného zákona tak, aby osobitný motív, hovoríme o osobitnom motíve, uvedený v predmetnom ustanovení "zahŕňal všetky trestné činy motivované nenávisťou k akejkoľvek sociálnej skupine".
Osobitným motívom podľa súčasne platného ustanovenia § 140 písm. f) Trestného zákona sa rozumie "spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti".
Viem, že, zopakujem, že Národná rada schválila v máji návrh novely zákona, ktorým bola k vyššie uvedeným druhom nenávisti doplnená výlučne nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Takýmto nesystémovým opatrením v praxi sa môže stať, že mladík s bejzbalovou pálkou, ak fyzicky ublíži napríklad nezamestnanému, ktorého považuje za príživníka na štáte, alebo zdravotne postihnutému, ktorého považuje za menejcenného, bude potrestaný menej prísne ako ktorýkoľvek iný človek, ktorý fyzicky ublížil homosexuálovi, bisexuálovi alebo transsexuálovi.
To je ešte raz na vysvetlenie dôvodov, prečo sa snažíme o túto novelu. Chceme, aby boli zahrnuté okrem sexuálnych motívov aj iné skupiny sociálne, ktoré si zaslúžia ochranu. To znamená, nediskriminujme ostatných.
Ďakujem veľmi pekne a prosím vás ešte raz o podporu.