Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Dovoľte mi, vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aby som aj v tomto prípade zastúpil pána ministra financií a podpredsedu vlády.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 predkladám v zmysle § 6 ods. 6, § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Materiál bol prerokovaný a odsúhlasený Radou banky a Dozornou radou Eximbanky a ministerstvom financií. Vláda Slovenskej republiky ho odsúhlasila dňa 10. októbra 2013 uznesením č. 594.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2013 a aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky v čase tvorby rozpočtu. Východiská rozpočtu sú vypracované v súlade so schválenou stratégiou Eximbanky pre roky 2014 a 2020, pričom zohľadňujú aj plánovaný odklon ukazovateľov podpory exportu, keďže bude kladený väčší dôraz na výšku angažovanosti z bankových a poisťovacích spolo..., činností. Tento nový ukazovateľ reálnejšie vypovedá o aktivite jednotlivých obchodných útvarov Eximbanky Slovenskej republiky.
Aj v roku 2014 bude Eximbanka pokračovať v zintenzívňovaní obchodných aktivít súvisiacich s podporou exportu slovenských podnikateľských subjektov. Pre naplnenie tohto cieľa bude nevyhnutná efektívna utilizácia vlastných zdrojov, ako aj cudzích zdrojov získaných z medzibankového trhu. Plnenie tohto cieľa bude ovplyvnené aj konsolidáciou hospodárenia Eximbanky a bude závisieť aj od vývoja exportného prostredia, najmä vývoja zahraničného dopytu krízy v eurozóne a celkovej situácie na finančných trhoch. Eximbanka v roku 2014 predpokladá podporiť prostredníctvom svojich aktivít slovenský export v objeme 2,70 mld. eur. Rozpočtovaná výška exportu podporovaná Eximbankou v roku 2014 tak bude v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2013 vyššia o 135 mil. eur, teda o 5,2 percenta.
Teritoriálna orientácia Eximbanky bude zameraná popri zachovaní súčasnej podpory exportu na trhy Európskej únie aj na rizikovejšie teritóriá, hlavne na Ruskú federáciu, štáty SNŠ, juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky. Z pohľadu komoditnej štruktúry pôjde hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického, hutníckeho priemyslu. Produktová orientácia bude zameraná najmä na dlhodobejšie financovanie a poistené produkty neobchodovateľného rizika. V ekonomickej oblasti bude v roku 2014 hlavnou úlohou Eximbanky zvyšovanie výnosov z obchodných činností formou efektívneho využitia vlastných zdrojov a zvýšenia angažovanosti tak z bankových, ako aj z poisťovacích činností Eximbanky aj v roku 2014.
Eximbanka bude ďalej hľadať cesty optimalizácie svojich prevádzkových nákladov. Rozpočtová výška výnosov a nákladov za rok 2014 predpokladá, že Eximbanka dosiahne zisk po zdanení vo výške 1,3 mil. eur, čo znamená nárast o 140 % oproti očakávanej skutočnosti za rok 2013, kedy zisk je na úrovni 536 000 eur.
Dovoľte mi, aby som odporučil návrh tohto rozpočtu schváliť.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 13.2.2014 10:27 - 10:34 hod.
Robert KaliňákNávrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi vláda...
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi vláda vníma ako snahu otvoriť prípad predaja emisných limitov spred piatich rokov, ktorý sa týkal vtedajšieho koaličného partnera Slovenskej národnej strany, s cieľom zneužiť tento prípad na útok proti predsedovi vlády Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico v roku 2009 vyvodil politickú zodpovednosť a prezidentovi Slovenskej republiky podal návrh na odvolanie dvoch ministrov za Slovenskú národnú stranu a na základe politického rozhodnutia bol rezort ministerstva životného prostredia odobratý z gescie Slovenskej národnej strany.
Od toho času sa uskutočnili dvoje voľby. Takmer dva roky bola vo vláde opozícia, ktorá mala priestor na to, aby prípad vyšetrila, alebo zverejnila zoznamy firiem, ktoré v predaji emisií figurovali. V tomto období sa však v predmetnej veci nevykonalo nič. Na základe parlamentných volieb bola 4. apríla 2012 vymenovaná nová vláda na čele s jej predsedom Robertom Ficom. V tomto kontexte dôvody podania návrhu skupiny poslancov na odvolanie predsedu tejto vlády, ktorý bol doručený predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky 7. februára 2014, teda päť týždňov pred prezidentskými voľbami, vláda považuje za vykonštruované a nepravdivé, ako snahu poškodiť kandidáta strany SMER - sociálna demokracia. Na základe toho vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.
Dovoľte mi ešte dva dodatky. Považujem to za naozaj aj vcelku vyznamenanie tejto vláde, že snažíte sa túto vládu odvolávať za kauzu bývalých vlád alebo bývalej vlády, čo je zaujímavé. Je to asi historicky prvýkrát, pretože v zásade vyslovujete nedôveru formálne inej vláde. Ale to je asi štandardné, pretože táto vláda zjavne neurobila žiadnu chybu a nemáte jej teda čo vyčítať, že za čo ju odvolávate, čo je veľmi dobré a ďakujem pekne.
Teraz aj pán poslanec Mikloško povedal, že vlastne sú veci, ktoré vymenoval pán predseda, dobré a o tých viete a za to vládu chválite. Za to sa chcem poďakovať, pán poslanec. A je to vlastne aj to, o čom hovorím, že táto vláda teda zjavne aspoň sčasti napĺňa predstavy aj opozície, čo nebýva úplne zvykom.
Dnes tu vystúpilo aj vo faktických poznámkach veľa ľudí a ja sa ešte k tomu presne vrátim. Pán Sulík niečo hovoril, ja som naozaj si urobil taký drobný rešerš, čo za tie dva roky, čo bol vo vláde a kedy vlastne častokrát hovoríte o demokracii, ale vtedy parlament tiež nevládol a vládla koaličná rada. Asi si to nebudete pamätať, pán poslanec Frešo, ale vládla koaličná rada. Vec, ktorá nie je ani v ústave, ani nikde, ani v žiadnom zákone, nikde neexistuje. A štátu vládla koaličná rada. Vtedy vám to nevadilo? Vtedy nebola, nebol parlament slúžkou koaličnej rady? Bol. A to je vec, ku ktorej sa samozrejme ťažko vyjadrovať. A ťažko preto, že každý, kto by tu chcel niečo povedať, by musel naozaj byť morálne čistý v tom, že by ste sa museli vysporiadať s vecami, ako bola 7-miliardová kurzová strata pri predaji SPP, nízka cena, daňové riaditeľstvo, z ktorého ste sa nevysporiadali. To sú všetko veci, ktoré sú mladšie, mladšie ako, ako, samozrejme, samotná kauza emisií. Myslím si, že v tomto prípade naozaj zodpovednosť bola vyvodená.
Ale ja sa opýtam, naozaj, keď je taký veľký záujem práve dnes, pán Frešo, čo vy ste konkrétne vykonali v rokoch 2010 - 2012, keď ste boli pri moci, pre to, aby ste tú kauzu objasnili? Čo konkrétne?
Aspoň tlačovečku. Aspoň tlačovú správu, keby ste urobili. Ale ani žiadnu otázku. Ani nič. Vtedy, keď ste boli pri moci. Ani prvé dva roky tejto vlády, ani telefonát, ani žiadosť, ani tlačovka, nič. Čiže seriózny záujem, štyri roky, kedy ste mohli, ste nekonali. A teraz ste sa rozhodli, päť týždňov pred prezidentskými voľbami. Tomu by naozaj nikto neuveril. (Potlesk.) Tomu by naozaj nikto neuveril.
Pán poslanec Matovič, známy svojimi dobrými vystúpeniami len vtedy, keď sú v zábere kamery. Pán poslanec Matovič, čo presne ste spravili počas dvoch rokov, čo ste boli súčasťou vládnej koalície? Koľko otázok ste položili vtedajšiemu ministrovi vnútra, alebo vtedajšej premiérke, alebo vtedajšiemu ministrovi životného prostredia? Koľkokrát ste mu napísali list, aby ste sa zaujímali o tie srdcervúce príbehy, o ktorých ste tu pred chvíľou hovorili? Čo ste pre to urobili? Nič. Jediná tlačovka, pričom vy ste známy množstvom tlačoviek, nič. Ani dva roky tejto vlády, nič. Päť týždňov pred prezidentskými voľbami? To áno. To už je zaujímavé. Samozrejme, to je vec. (Potlesk.)
Pán poslanec Bugár, momentálne tu nesedí, nakoniec je tu len 30 poslancov zhruba z opozície, aj to prejavuje ten záujem, aký teda máte o tú schôdzu, ale pán poslanec Bugár, čo konkrétne urobil dva roky počas toho, čo bol podpredseda parlamentu? Koľko otázok položil jednotlivým predstaviteľom vlády? Žiadnu.
Pán poslanec Abrhan, ste tu. Koľko iniciatívy ste vyvinuli počas dvoch rokov, čo ste boli vo vláde? Koľko otázok ste položili vláde? Švajčiarskym orgánom? Podľa informácií, ktoré vydala Generálna prokuratúra, všetky informácie boli k dispozícii v roku 2010 - 2011. Čo ste robili v tom čase, keď ešte informácie vlastne ste mali k dispozícii? Chceli ste šetriť SMER? Viete, že tomu neuveríte ani sám. Čo teda tie informácie potvrdili? To, že proste nemáte pravdu.
Pán poslanec Figeľ, tiež tu hovoril, pán podpredseda parlamentu. Tiež sa pýtam, koľko tých iniciatív urobili? Koľko tých vecí bolo vykonaných na to, aby za tie štyri roky, čo ste mali možnosť, ste nejakú informáciu podali alebo získali? Žiadnu.
Ja sa vrátim k tomu, že každý z poslancov Národnej rady, nielen koaliční, ale aj opoziční, väčšina z nich má kontakty na nás, na ministrov, väčšina z nich nás môže stretnúť tu v parlamente, položiť otázku, pýtať sa. Nielen vtedy, kedy sú médiá, nielen vtedy, kedy sú objektívy kamier. Sú poslanci, ktorí to naozaj robia. A naozaj sa dostávajú aj k otázkam, aj k odpovediam, keď ich to naozaj úprimne zaujíma, že nejaký problém chcú riešiť. Toto tým, že nikto k tejto otázke ani nezavolal, ani sa o ňu neinformoval, ani to neriešil, ani v čase, kedy bol vo vláde, naozaj iba potvrdzuje fakt, že celá táto schôdza je len a len o prezidentskej kampani a len a len o politikárčení. A to je fakt a to je pravda.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 29.1.2014 15:55 - 16:00 hod.
Robert KaliňákChcem povedať, že, áno, vždy máte plné slová demokracie, vždy máte plné slová slušnosti, ostatných vecí, ale v tomto prípade naozaj bez súdu, bez všetkého odsúdila pani ombudsmanka policajtov. Odsúdila ich. Povedala, že sú vinní. Ale to vám nikomu nevadí, pochopiteľne. Vtedy už netreba demokraciu, vtedy už stačí iba názor a ten je proste platný.
A nie je...
Chcem povedať, že, áno, vždy máte plné slová demokracie, vždy máte plné slová slušnosti, ostatných vecí, ale v tomto prípade naozaj bez súdu, bez všetkého odsúdila pani ombudsmanka policajtov. Odsúdila ich. Povedala, že sú vinní. Ale to vám nikomu nevadí, pochopiteľne. Vtedy už netreba demokraciu, vtedy už stačí iba názor a ten je proste platný.
A nie je pravda, čo tu všetci spomínate, že sme nediskutovali s pani ombudsmankou! Presedel som celý výbor. Diskutoval som s ňou tam, telefonoval som s ňou, keď mala problém, že mala problém nedostať sa k nejakým informáciám. Zabezpečil som, aby mala všetky k dispozícii. Dopisovali sme si viackrát. Diskutovali sme s ňou o tom.
Nie je pravda, že s ňou zástupcovia vlády nediskutovali! V tomto prípade aj pani ombudsmanka je orgán, ktorý je povinný dodržiavať ústavu a konať len na základe zákona, a v tomto prípade proste nekonala. Nekonala na základe zákona. Tým je celá vec proste vybavená.
Nie je pravda, že kryjeme policajtov. Minulý rok sme prepustili 64 pre porušenie pravidiel alebo zákona.
Takisto si pamätáte na postoj náš v prípade Luníku IX a malých chlapcov, ktorí boli perzekvovaní priamo na policajnej stanici, aj našu razantnú a jasnú reakciu.
My vieme, kedy máme šancu a môžme reagovať, kedy vieme, že sú nezvratné dôkazy o tom, že je problém a kedy nie.
Naozaj, keď neurobia nič zlé, budem za nimi stáť a je to moja úloha. Pretože vy z toho robíte politiku, tak ja som váš partner na to, aby sme diskutovali. A nemôžete si brať do úst, samozrejme, políciu.
V Jarovniciach, kde sme tú situáciu veľmi podrobne robili, za posledné tri roky klesla trestná činnosť o 20 %. To sú konkrétne výsledky aj v prítomnosti.
Počas poslednej vlády Mikuláša Dzurindu bolo 16 policajných špecialistov, teraz je ich viac ako 230. Aj to má svoje výsledky, ktoré prináša zníženú kriminalitu. Toto sú všetko veci, ktoré sa dejú pravidelne a stabilne.
A to isté platí aj v Nitre. Nemôžete kritizovať policajtov za to, že chceli urobiť prísnejšiu kvalifikáciu. Mohli to odfláknuť priestupkom alebo jednoduchým ublížením na zdraví, ale chceli mať, aby mohli stíhať ťažkú ujmu. Práve preto sa robili znalecké posudky, na ktoré sa nejaký čas čaká. Na Kurimany sme čakali 14 mesiacov. To sú veci, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 29.1.2014 14:29 - 15:20 hod.
Robert KaliňákKým sa dostanem k správe ombudsmanky a veciam, ktoré kritizuje, kde dáva policajtom vinu bez súdu, bez dôkazov, dovoľte mi malú sondu do toho, akým spôsobom tu na tému diskutujeme.
Pred chvíľou sme počuli príhovor pána poslanca Chmela a myslím, že aj predsedu výboru, ktorý hovoril o...
Kým sa dostanem k správe ombudsmanky a veciam, ktoré kritizuje, kde dáva policajtom vinu bez súdu, bez dôkazov, dovoľte mi malú sondu do toho, akým spôsobom tu na tému diskutujeme.
Pred chvíľou sme počuli príhovor pána poslanca Chmela a myslím, že aj predsedu výboru, ktorý hovoril o veciach, o problémoch s vylúčenými spoločenstvami, o problémoch v rómskych osadách, a mal som chvíľu pocit, že je ako celoživotným bojovníkom v tejto otázke a má prvýkrát možnosť v tejto otázke aj zaujať relevantné stanovisko.
Osobitne sa mi páčili tie vyjadrenia, ktoré hovorili o tom, že je vždy na strane tých zraniteľnejších, čo v prípade ľudí v okolí rómskych osád je veľmi relatívny pojem, kto je v okolí rómskych osád ten zraniteľnejší a kto je konfrontovaný s neustálym porušovaním zákona a neustálym páchaním trestnej činnosti. Je to naozaj relatívny pojem.
Rovnako tak si ale musíme pripomenúť, že pán predseda bol predsa dva roky podpredsedom vlády pre ľudské práva a menšiny. A v tom období sme takýto razantný boj nikto z nás nezaznamenali. Hovoril teda o tej neuspokojivej situácii ako o výsledku svojej práce? Bola to vlastne sebakritika, ten úvod? Asi áno.
Netreba ale rovnako tak zabúdať, že pán poslanec Chmel a pán predseda výboru bol i súčasťou vlády v roku 2002 až 2006 ako jej minister, ako člen vlády. V tom čase, kedy prvýkrát od roku ´89 nasadila vláda proti Rómom a v rómskej osade v Trebišove armádu. Kde vtedy... (Potlesk.) Kde vtedy boli všetky vzletné slová? Kde bol vtedy presvedčený boj za práva tých zraniteľných, keď sám s takýmto postupom zjavne súhlasil? A on vie veľmi dobre, že tú otázku, s touto otázkou nie je konfrontovaný prvýkrát. A zatiaľ som nepočul, že by sa s ňou vysporiadal.
Keďže tu máme takúto situáciu, preto mi aj všetky tie slová pripadajú povrchné, pán predseda. Pripadajú mi proste povrchné v tom, že zvnútra, keď človek naozaj niečomu verí a bojuje za to pravidelne, identicky, nemôže v niektorých situáciách práve preto, že je členom vlády, v týchto svojich presvedčeniach zlyhať a byť ticho. Ale nepamätám si, a lustroval som to niekoľkokrát, túto vašu reakciu som nikde nikdy nezachytil. A teda stávate sa súčasťou politiky a politikárčenia v oblasti situácií, kedy polícia pátra, zakročuje voči páchateľom, a nie preto, že sú z osady alebo mimo osady, sú z väčšinového, majoritného, minoritného spoločenstva, pretože v tomto prípade naozaj rozdiely robiť nesmie. A s tým s vami úplne súhlasím.
Poďme teda ale k samotnej situácii, o ktorej diskutujeme, a určite o tom bude ešte priestor hovoriť vo viacerých prípadoch.
A vrátim sa k tomu, ako ombudsmanka v mnohých prípadoch, aj v tejto správe, nahradila orgány činné v trestnom konaní, nahradila súdy Slovenskej republiky a odsúdila všetkých policajtov za to, že pri preventívnej akcii, pátracej akcii s kódovým označením 100, porušili práva, a teda vlastne majú byť potrestaní.
Dovoľte mi aj takú malú sondu do toho, ako polícia pristupuje k občanom zo sociálne vylúčených skupín, aká je zložitá spolupráca s nimi pri odhaľovaní trestnej činnosti. Pretože si myslím, že niektorí ľudia si samotnú situáciu a s čím sú policajti každodenne konfrontovaní, a nielen policajti, ale aj slušní obyvatelia na východe Slovenska, nevedia si to od stolov v Bratislave ani predstaviť.
Rád by som vám ukázal také malé video, ktoré je zostrihom napríklad aj policajných akcií K100, ktorých sme robili niekoľko desiatok v uplynulom období. A nielen my. Akcie K100 v podstate vykonávala aj predchádzajúca vláda, aj vláda pred tým, pretože ich považujeme za mimoriadne účinné, a o tom svedčia aj ďalšie výsledky a štatistiky, ktoré vám budem hovoriť.
Toto video vlastne pochádza z viacerých lokalít, nielen z Budulovskej a z Drieňovca, tam to je predovšetkým tá prvá časť, záver je aj zo Spišskej Novej Vsi a mnohých iných lokalít.
Policajti v týchto lokalitách dennodenne riešia majetkovú kriminalitu, sťažnosti, priestupky, sťažnosti väčšinového obyvateľstva na svojich spoluobčanov, nielen Rómov, ale aj Rómov. (Reakcie z pléna.)
Rozumiem, že niektorým poslancom sa môj názor nepáči, ale to je vzorom toho, že je demokracia, že môžte pripustiť, že aj ostatní ten názor si v kľude vypočujú. Každý máme v tomto prípade rovnaké práva. (Reakcie z pléna.)
Prepáčte, ak raz... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím vás. Nie raz, nie dvakrát tu boli použité technické prostriedky. Poprosím.
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ale keď mi to chcete zakázať, ja ten zákaz, samozrejme, akceptujem, pán poslanec.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán podpredseda, pán podpredseda vlády, nediskutujte s poslancami. Nech sa páči, pokračujte vo svojom stanovisku. (Reakcie z pléna.)
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
(Premietanie videozáznamov z preventívnych akcií polície. Minister vnútra sporadicky komentuje videozáznamy.)
Postup pri akciách je vždy identický, vždy rovnaký a veľmi veľa závisí, samozrejme, od prístupu jednotlivých ľudí... (Zvyšok vety ministrovho komentára zanikol vo zvuku videozáznamu.) Toto je osada Budulovská... (Strih na ďalšiu preventívnu akciu polície.) Osada Drieňovec. (Strih na ďalšie tri preventívne akcie polície.)
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)
Vážené dámy a páni, myslím si, že chcel som vám naznačiť, a ja verím, že mám právo tiež mať nejaký demokratický názor a hovoriť svoj názor a ukázať vám vlastne dve stránky, ktoré, ktoré hovoria o pokojnejšej atmosfére, hovoria o atmosfére, ktorá nie vždy býva pokojnejšia a ktorú vlastne pravidelne sú policajti, ale aj ľudia, ktorí žijú v okolí osád, pravidelne konfrontovaní.
Preventívnych policajných akcií, ako bola tá v Moldave, sa ročne robí niekoľko desiatok. Počas vlaňajška sme ich po celom Slovensku vykonali vyše 200. Nikdy sa nestali terčom kritiky, až do prípadu v Moldave, najmä preto, že práve tieto lokality za posledné roky zaznamenali pokles kriminality, zaznamenali v mnohých oblastiach aj vďaka týmto akciách zásadné zvýšenie objasnenosti niektorých trestných činov.
Čo bolo jej dôvodom? Podľa správy ombudsmanky dôvod na policajnú akciu v Moldave neexistoval. Napriek tomu, že dobre vedela, že v meste sa zhoršila bezpečnostná situácia. Rovnako o tom, rokovalo o tom aj mestské zastupiteľstvo. Zo štatistík mestskej a štátnej polície vyplynulo, že k najproblémovejším lokalitám v Moldave nad Bodvou patrí práve ulica Budulovská a Drieňovec. V posledných týždňoch tu došlo k nárastu kriminality krádeží a sťažností obyvateľov na agresívnych obyvateľov zo sociálne vyčlenených skupín. Na drobné krádeže, na ktoré boli využívané maloleté deti, a teda nie trestne zodpovedné osoby, ktoré sa sťažovali na tieto veci aj dva obchodné reťazce v meste.
Zaujímavým príbehom je aj príbeh, ktorý sa stal v obci Richnava neďaleko Krompách, kde polícia robila pátraciu akciu a obyvatelia úplne presne nevedeli v tej chvíli, prečo prišli, a jedna z obyvateliek hneď priskočila k policajtom a hovorí, že "to spáchal môj syn". Bolo to prvýkrát v histórii, kedy sme mali páchateľa skôr, ako sme sa dozvedeli o trestnom čine. Mala totiž pocit, že ideme vyšetrovať vylomenie alebo vykradnutie predajne v tejto obci, akurát že vtedy ešte žiadna nahlásená nebola, keďže majiteľ zrejme toto vylomenie ešte nenašiel. Ale už sme mali páchateľa, pričom sme ešte nemali trestný čin. A prvé, čo bolo, čo povedala vlastne aj matka, že teda to bol jej 10- alebo 12-ročný syn.
Poďme však k číslam, reálnym číslam.
V roku 2013 mala polícia 409 výjazdov do osady Budulovská a Drieňovec. Z toho jasne vyplýva, že policajti sú v oboch osadách každý deň. A to nielen kvôli priestupkom, krádežiam, majetkovej kriminalite, ale aj preto, aby počas vyplácania sociálnych dávok dozerali na poriadok v osade, kde dochádza ku konfliktom medzi rómskymi rodinami, čo sme mali možnosť tiež vidieť.
Napriek tomu sa niektorí aktivisti, ale aj samotná ombudsmanka vo svojej správe snažia vykresliť osadu na Budulovskej ulici ako pomaly bezproblémovú komunitu. Počul som od pána predsedu výboru, že občianske združenie tam pôsobí od roku 2007. Ak po šiestich rokoch je toto ten výsledok, nemožno hovoriť úplne o úspechu v tomto prípade.
Dňa do 19. júna 2013 tu polícia evidovala celkom 382 - 382 - bezpečnostných incidentov, teda trestných činov a priestupkov, teda 2 na deň do 19. júna. Dva denne. Každý deň boli obyvatelia Moldavy nad Bodvou konfrontovaní s trestným činom alebo priestupkom.
Kto je teda tá zraniteľnejšia časť v tomto prípade? Koho je teda potrebné chrániť a pred kým a pred čím?
Konkrétne sa teda bavíme o 171 trestných činoch a 211 priestupkoch, teda veciach pri drobných krádežiach, kde hodnota materiálu ukradnutého nenadobudla hodnotu, ktorá je nevyhnutná pre spáchanie trestného činu. Tých 171 trestných činov v prvom polroku bolo o 50 viac ako rok predtým, čiže platí, že sa kriminalita naozaj zásadne zvýšila. Za celý rok 2013 bolo v Moldave 385 trestných činov. Takmer všetky súviseli s obyvateľmi na Budulovskej a v Drieňovci.
Podľa evidencie trvale prihlásených občanov v rómskej osade Budulov žije 735 obyvateľov a ďalších asi 700 žije v nelegálnych chatrčiach a v dreveniciach. Ide o ľudí, ktorí pochádzajú z iných obcí a v Budulove nie sú prihlásení. Ale zo 735, ktorí sú prihlásení na trvalý pobyt v Budulove, je 192 trestne zodpovedných osôb mužského pohlavia. Z týchto 192 osôb ma 115 osôb kriminálnu minulosť, teda 60 %. Dokopy spáchali 675 trestných činov a sú medzi nimi naozaj rekordéri.
U Gejzu M., ktorý má 52, spáchal 28 trestných činov, nás to nemusí úplne prekvapiť. Ale u 22-ročného Filipa T. je pre mňa prekvapujúca informácia o 42 trestných činoch. 17-ročný Roman B. 25 trestných činov. U zvyšných obyvateľov, ktorí žijú v osade bez prihlásenia, nie je možné, keďže nemáme ani presné údaje o osobách, o ich bydliskách a menách, stotožniť práve preto, že takmer polovica obyvateľov osady Budulovská je bez prihlásenia, tak pravidelné stotožňovanie osôb práve cestou pátracích akcií je nevyhnutné, aby sme dosahovali aspoň základnú - základnú - objasnenosť trestnej činnosti, ktorá sa odohráva v Moldave nad Bodvou.
Ak hovoríme o Moldave a týchto dvoch obciach, dvoch osadách, hovoríme o veľkej časti, veľkej časti obcí práve v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom kraji.
Cieľom preventívnej policajnej akcie bolo pátrať po osobách, ktoré boli podozrivé zo spáchania trestnej činnosti po veciach, ktoré pochádzali z krádeží, alebo po osobách, ktoré mali byť dodané do výkonu trestu. Preto boli po príchode policajtov všetky osoby vyzvané, aby sa preukázali občianskym preukazom, tak ako sa to robí vždy, a ako vyplýva z výpovedí policajtov, niektorí z Rómov boli pod vplyvom alkoholu a agresívni a odmietli uposlúchnuť výzvy zasahujúcich policajtov. Naopak, vulgárne im nadávali a púšťali sa aj do fyzických útokov, proti ktorým boli použité donucovacie prostriedky.
Z videa ste mali možnosť vidieť, že naozaj policajti majú zvýšený prah tolerancie voči rôznym a ten zákrok neprichádza po prvej nadávke ani po prvej strkanici.
Asi mi všetci dáte za pravdu, že ak by chcel niekto z tejto akcie vytĺkať politický kapitál, bola by to asi najväčšia rómska strana, ktorá by si takto veľmi ľahko mohla naháňať svojich voličov. Opak je však pravdou. Rómska iniciatíva Slovenska sa od začiatku postavila na stranu polície. Dovoľte, aby som zacitoval z ich stanoviska:
"Rómska iniciatíva Slovenska vyzýva verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby zbytočne nemrhala svoj pracovný čas s údajným porušovaním práv v Moldave nad Bodvou."
Ako ďalej informoval predseda RIS Václav Kappel:
"Iniciatíva je presvedčená, že policajti chránili samých seba pred útokmi Rómov, ktorí im nevhodne nadávali a použili proti nim kamene či palice. Sme presvedčení, že pani Dubovcová má skreslené informácie zo strany Rómov a mimovládnych organizácií, a taktiež máme informácie o tom, že policajti dostali pár úderov od Rómov."
Kappel zároveň dodal, že "RIS verí, že vôbec nejde o Rómov, ale o politiku, ktorá má určité pozadie na to, ako znevážiť prácu ochrancov zákona.
Na základe informácií veríme, že v Moldave nad Bodvou nebol porušený zákon a samotná polícia postupovala v súlade s ním. Preto Rómska iniciatíva Slovenska Janu Dubovcovú vyzýva, aby sa s nimi pre udalosti v Moldave nad Bodvou stretla. Predpokladáme, že stretnutie celú udalosť ozrejmí a prehodnotí jej tvrdenia."
Informáciu o tom, či k takému stretnutiu prišlo, či vyhovela pani ombudsmanka, som doteraz nedostal.
"Rómska iniciatíva Slovenska po rôznych medializovaných polopravdách v rómskej osade Moldava nad Bodvou zaujíma stanovisko, ktoré odsúhlasilo predsedníctvo RIS. Rómska iniciatíva Slovenska má informáciu o celom incidente a nie je pravdou, čo tvrdia niektoré mimovládne organizácie, že polícia zasahovala neprimerane. Pravdou je, že niektorí Rómovia zneužili situáciu po príchode polície a vyvolali rozruch v osade a samotní osadníci začali napádať políciu slovne, ale aj fyzicky.
Rómska iniciatíva Slovenska verí, že sa nerobia žiadne privilégiá pri zásahu polície. Je tu zákon, ktorý musíme rešpektovať bez ohľadu na farbu pleti alebo náboženského vyznania. Zákon je jednofarebný pre každého občana Slovenskej republiky. RIS je presvedčená, že polícia zasahovala v Moldave nad Bodvou rovnako, ako aj v Šarišských Michaľanoch, bez porušenia zákona."
Ten, kto však, koniec citátu, ten, kto však chce z akcie v Moldave nad Bodvou robiť politiku a o čom som jej aj niekoľkokrát, čo som niekoľkokrát vyčítal pani ombudsmanke, si už počas prerokovania správy na výbore pre ľudské práva alebo aj pri našej spoločnej korešpondencii túto aktivitu predovšetkým prejavuje pani ombudsmanka.
My sme vedeli na druhý deň, keď občianska organizácia EPT nám povedala, že jedna z jej čelných predstaviteliek má manžela v Bruseli, a teda že z toho budeme mať problém, pretože oni budú informovať Brusel. Rovnako tak požiadali o stretnutie s ministerstvom vnútra. Napriek týmto veciam, že vlastne od začiatku boli hyperbolizované všetky veci, bolo 80 zranených, boli útoky na ženy a deti, všetky tieto veci, ktoré sa nepotvrdili, a už sa v správe ombudsmanky ani nenachádzajú, boli presne tie, ktoré podávali ďalej. Napriek tomu sa predstavitelia ministerstva vnútra veľmi promptne stretli so zástupcami EPT.
Rovnako tak nie je pravda, pán predseda, že vláda nemala záujem počúvať a diskutovať, pretože určite si spomínate, že sme spolu sedeli vedľa seba na výbore pre ľudské práva, kde sme sedeli, neviem odhadnúť presne ten čas, ale určite to bolo viac ako hodinu, a diskutovali sme o tejto správe. Bol som prítomný, neodmietol som prísť. Neomietol som o tejto téme diskutovať. Snaha obviniť vládu z toho, že nechce diskutovať na túto tému, je falošná, pán predseda. A čudujem sa, že vy, človek s takými skúsenosťami, sa k tomuto znížite. A určite nemôžete poprieť, že sme tam spolu sedeli a diskutovali. (Potlesk.)
Problém, ktorý sa tu snažíte nastoliť v súvislosti s ombudsmankou a samotnou vládou ako kolektívnym orgánom, to už je vec procesná. Vec, ktorá, naozaj môžme do určitej miery tolerovať prekračovanie zákona zo strany ombudsmanky, ale nemôžeme to robiť neustále.
Pani ombudsmanka sa vo svojom konaní rozhodne neriadila vlastným zákonom č. 564/2001, ktorý upravuje rozsah a pôsobnosť verejného ochrancu práv. V zákone sa hovorí jasne, na čo má právo ombudsman a nie ním poverené osoby.
§ 3 ods. 2 hovorí o jeho pôsobnosti, citujem: „Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky, prezidenta, vládu Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad a na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov.“
Zopakujem ešte raz, „na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov“.
Napriek tomu pani Dubovcová poslala 16. júla tohto roku dvoch ľudí, ktorí sa dožadovali nahliadnutia do otvoreného spisu sekcie kontroly inšpekčnej služby. Pracovníkom kontroly SIS sa pritom nepreukázali žiadnym poverením a preukazom, a keď im odmietol vyhovieť, začali sa mu vyhrážať tým, že ho vyzlečú z uniformy, že oni si na ňu posvietia a že teda oni to ešte dajú do poriadku, pretože oni sa nevláčili z Bratislavy, aby obišli naprázdno.
O tomto ich konaní je, samozrejme, spísaných niekoľko úradných záznamov. Pani Bachová a pán Čitbaj vysvetľovali jednotlivým pracovníkom a vyšetrovateľom, že oni to majú dohodnuté s nadriadeným, že majú im okamžite odovzdať spis, že majú všetko predložiť. Napriek tomu, že žiadna dohoda s nadriadeným nebola, a napriek tomu, že im dôsledne vysvetľovali, že nemôžu nepovolaným osobám ukazovať spis, dochádzalo k týmto konfliktom.
Na túto situáciu som ombudsmanku, samozrejme, upozornil. Povedala, že také sa nič nestalo. Napriek tomu sme sa snažili pani ombudsmanke vyhovieť a tie informácie, ktoré sme mohli, hlavne dokumenty, ktoré ich zaujímali, pretože po našom osobnom telefonáte, čiže ešte raz sa k tomu vrátim, nie neochote komunikovať, nie vyhovárať, nie arogancii moci, nie ničomu, ale po našom osobnom telefonáte mi pani ombudsmanka na rozdiel od jej pracovníkov vysvetlila presne, o ktoré dokumenty by mala záujem, a zhoda okolností, ani jeden z nich sa v spise nenachádzal. Boli to úplne iné dokumenty, takže teraz neviem, čo sa presne stalo a čo presne títo dvaja pracovníci ombudsmana žiadali. To, čo chcela ombudsmanka odo mňa počas nášho telefonického rozhovoru, boli veci, ktoré boli voľne dostupné, a keby si ich pýtali páni, určite ich dostanú. Je to problém.
Na základe týchto dokumentov následne spísala správu, ktorá bola prerokovaná aj na výbore pre ľudské práva za účasti vlády, za účasti predstaviteľa vlády pre to zodpovedným. Prijal som pozvanie, bol som tam a zodpovedne som si všetky veci vypočul a diskutoval som. Preto určite dnes budeme počuť ešte v mnohých obmenách, ako ignorujeme, ako nepočúvame pani ombudsmanku, ako s ňou nediskutujeme.
V každom prípade myslím, že toto je dôkazom toho, že diskutujeme. Ak si chcete zatvárať oči pred reálnou pravdou, potom, samozrejme, už nejde o realitu, už nejde o pravdu, už ide o politiku, už chcete robiť politiku, a to z toho všetko, čo som počul od ľudí, ktorým nevadilo, keď vojsko nastúpilo v niekoľko stovkách do osady. To vám nikomu neprekážalo. Všetci, čo sedíte v opozícii, vtedy ste boli súčasťou, mnohí z vás nie, vtedy to problém nebol. (Reakcie z pléna.) To vybavili policajti. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec, máte krátku pamäť, keď na mňa kričíte. Samotné rabovačky vybavili ešte policajti. Ešte policajti. Armáda bola nasadená potom. No.
Ja chápem, že sa, a viete, to je presne ten problém, ja chápem, viete, vy najviac voláte po demokracii, najviac voláte po tom, aby mohli byť uplatnené všetky názory, ale akonáhle hovoríme niečo, čo vám nesedí do vašich kariet a čo sa vám nepáči, ste strašne nervózni, vykrikujete počas príhovoru, furt niečo skáčete, to je presne ten problém. (Potlesk.)
Keď pánovi predsedovi dôjdu argumenty, hovorí, že, no dobre, zákon to síce nehovorí, ale buďme slušní, alebo že sme podráždení, že naše reakcie sú podráždené. Rôzne prídavné mená k tejto reakcii sú. Ale faktom zostáva, že nemám pocit, že my sme podráždení. Mám pocit z toho, že vykrikujete počas prejavu, lebo pán Hlina demonštratívne opustil túto sálu na chvíľu, že nedokázal byť konfrontovaný aj s iným názorom ako svojím.
Jednoducho to sú veci, že dovoľte, keď chcete vy hovoriť svoje názory, aj my môžme. (Reakcie z pléna.) Ďakujem pekne, ale som rád, že mi to potvrdzujete, pani poslankyne. (Potlesk.)
Čiže čo je základný problém? Čo je základný problém tej správy a v čom bolo postavenie a stanovisko vlády správne?
Čiže pani ombudsmanka sa dostala ku všetkým dokumentom, na základe ktorých spísala správu a navrhuje niektoré opatrenia. Svojimi podnetmi a žiadosťami sa neobrátila na nadriadenú inštitúciu, ktorá vlastne vykonávala tie opatrenia v Moldave, ktorým je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, lebo jej v skutočnosti nešlo o riešenie situácie. Jej v skutočnosti išlo, aby z toho mohla urobiť politiku, preto sa súčasne obracala na Prezídium Policajného zboru a na ministerstvo vnútra.
Z môjho pohľadu dve hlavné veci boli opatrenia, ktoré ombudsmanka navrhovala, aby sme zabezpečili kamerové záznamy pre všetky akcie povinne a kamerové záznamy v celách, kde bývajú predvedené podozrivé osoby.
Ako ste mali možnosť vidieť, tak v niektorých akciách, samozrejme, kamery sú a mali ste možnosť, aj preto som bol rád, že to môžme pustiť, ste videli, aký úzky záber vám kamera poskytuje. Napriek tomu, že na tej akcii, ktoré ste videli, bolo niekoľko desiatok policajtov, viac ako troch-štyroch ste ani nezaznamenali. Aj preto, že je to veľmi náročné.
My sme povedali, áno, kde to môžme robiť, skúšame a robíme. Dokonca mávame 3-4 kamery, ale problém je v tom, že nikdy nezachytí celý proces a v momente, keď tam celý proces nie je, pretože to nie je hokejový zápas, kde môžete nadstaviť 8 kamier a máte prehľad úplne o celom dianí na ľade, aj to niekedy sa niečo vymkne, že tam nie je. Buď je obvinená polícia z toho, že vystrihla nejaký záznam alebo niečo zamlčala, alebo niečo ukryla, to, čo štandardne býva v rámci politických bojov používané.
Preto sme urobili, ale okamžite, práve na základe tejto správy, ktorú ombudsmanka predložila, novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá za chvíľku bude aj v parlamente, ktorá práve vyhovuje týmto jej dvom podnetom.
Ak teda sme rešpektovali, že sa neobrátila na krajské riaditeľstvo, na ktoré sa podľa zákona obrátiť mala, lebo to je nadriadený orgán, a v prípade, že by jej krajské riaditeľstvo nevyhovelo, by sa mala obrátiť na Prezídium, potom na ministerstvo vnútra.
Problém je však v tom, že to je jedno, že vynechala tie kroky, veď to nevadí, veď to je také malé porušenie zákona. V záujme súboja so SMER-om a politikou, ktorú z toho chceme urobiť, to sa môže, to sa nepočíta, tam sa odvoláva pán predseda na slušnosť. Veď to nevadí, stačí byť slušný. Ale v ústave je napísané to, čo vy hovoríte, demokratické, že každý orgán má konať podľa toho, čo má v zákone napísané, a ona jednoznačne koná nad rámec. Jej pracovníci konali nad rámec, ale z toho nechcem viniť ju, lebo to nebola ona osobne.
Po diskusii s ňou na telefón si vypýtala iné veci, ako chceli jej pracovníci. Jej pracovníci ju mohli oklamať. Môže byť. Vôbec by som ju z toho neobviňoval.
Faktom však zostáva, že my sme splnili tie požiadavky, ktoré dala, čiže nebol dôvod na to, lebo nedá sa urobiť nejaké rozhodnutie ministra, ktoré je slabšie, a právna norma ako zákon, pretože zákon musí tieto veci upraviť, čiže má nejaký legislatívny proces, keďže sme povedali jasne, že sme to zapracovali. A dokonca v odpovedi prezidenta Policajného zboru túto vec citoval pán predseda, teda sme vyhoveli tým požiadavkám.
Veci, ktoré žiadala v otázke potrestania, to je vec, ktorá ale neprináleží jej, ale súdu. My môžme konať, ak súd rozhodne alebo prokuratúra, ktorá vec prešetruje, zistí, že boli porušené zákony, a dá celú vec na súd a súd rozhodne o potrestaní tých, ktorí mohli spáchať trestný čin, tak potom v poriadku, môže sa trestať, ale v našom prípade na toto, samozrejme, nebolo právo.
Čiže z môjho pohľadu si myslím, že sme splnili všetky tie očakávania, ktoré ombudsmanka mala, a práve preto vláda nemala dôvod, aby rokovala o správe, ktorá ignoruje, že medzičasom vláda cestou ministerstva vnútra vyhovela jej požiadavkám a práve to spravilo z tejto témy politiku.
Chvíľu som uvažoval, prečo, potom som si spomenul, že vlastne pani ombudsmanka tu predsa sedávala v radoch SDKÚ ako poslankyňa za SDKÚ, preto je to politika. Pretože SDKÚ sa nesnažilo nájsť nestraníka. Ale práve teraz vidíme, ako práve cez ombudsmana robí práve politickú hru, ktorú dnes tu všetci vidíme. (Potlesk.)
Neviem o tom, že by pani ombudsmanka sa zaoberala práve právami, ktoré sú pravidelne poškodzované denne. (Reakcia z pléna.)
Ale veď také nič som nepovedal, pani poslankyňa. Povedal som niečo také? Výborne. Bola vo vašom klube? Bola. Veď ja som také nič nepovedal. Dobre. To je úplne zbytočné vlastne na tieto veci reagovať. Zachovajme si teda, samozrejme... (Reakcie z pléna.)
Povedal som, že bola poslankyňou za SDKÚ a to je pravda. Bola poslankyňou za nejakú inú stranu? Prosím? (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, o toto sa s vami môžem teraz staviť a som zvedavý, či sa verejne ospravedlníte za to, že to, čo hovoríte teraz, nie je pravda. Pozrite si záznam z toho, čo som povedal. Viem veľmi presne, čo som hovoril.
Práve preto hovorím a chápem, že táto vaša obranná nervozita vyplýva práve z toho, že toto je presným prepojením politickým. To je proste politickým prepojením. (Potlesk.)
Dobre, ale dostaňme sa ešte k reálnym veciam, o ktorých tu stále hovoríme, a preto mňa iba zaráža, že pani ombudsmanka sa nikdy nezaujímala práve o práva, ktoré boli v Moldave nad Bodvou a v ostatných obciach ohrozované denne. Denne. Tam tieto veci neriešila. Majoritná spoločnosť ju nezajíma vôbec. To je pre mňa problém. (Potlesk.)
My riešime zákon naozaj bez ohľadu na farbu pleti. To nie je podstatné. Podstatné je, aby všetci dodržovali zákon, a keď ho porušia, aby boli postihnutí.
Dokončím už iba s tým, že táto novela zákona už je v rámci ministerstva pripravená. O potrebe kamerových záznamov nakoniec hovoril aj splnomocnenec vlády pán Pollák a takisto verím, že skúsim urobiť všetko, aby technicky to bolo možné, pojať čo najväčší počet záberu alebo akcií, ktoré sa budú dať. Ale ja si osobne myslím, že je to trochu technický problém, ale verím, že to zvládneme.
Dovoľte mi, aby som, v tej správe predsa len niektoré veci napriek tomu, že mnoho vecí z tej správy odstránila, ostali správy, časti, kde pani ombudsmanka hrubo zavádzala. Pani ombudsmanka tvrdí, že jednak že polícia sa jej pripomienkou nezaoberá, to bola jedna vec, čo som spomínal, ale rovnako tak tvrdí, že polícia potrebovala povolenia, keď vstúpila do obydlí.
Prvá vec je, že polícia do obydlia ani raz nevstúpila v zmysle toho, čo ona hovorila. Jediný prípad, ktorý sa stal, jediný prípad, ktorý sa stal, to nie je ten medializovaný v prípade, keď ich vyzval občan, že keď si chcú niečo skontrolovať, tak majú si skontrolovať dnu, ale to nebol ten prípad, ktorý bol medializovaný. Za žiadnych iných vstupy do obydlia neboli, napriek tomu môže polícia vstupovať do obydlia tak podľa policajného zákona, ako aj podľa Trestného zákona pri splnení určitých kritérií, či už pre udržanie verejného poriadku, jedna z podmienok, alebo pátranie po páchateľoch trestnej činnosti.
Rovnako tak ombudsmanka vo svojej správe tvrdí, že polícia neprimerane dlho, hodiny, držala predvedených na policajnom oddelení. Pravdou je, že na políciu bolo predvedených 15 osôb, a dovoľte, aby som teraz prečítal úradný záznam, pretože pri obmedzení slobody sa musia počítať minúty. Čiže odpoveď na to, že boli držaní niekoľko hodín: Ladislav H. 50 minút, osoby, u ktorých bola skúmaná totožnosť, Karol H. 50 minút, Patrik Mata 55, pardon, Štefan H. 30 minút, Štefan M. 50 minút, Milan H. 15 minút, Július H. 30 minút, Filip B. 30 minút.
To je prvých osem. Ďalší štyria neboli predvedení, ale zaistení. U ďalších troch boli buď vznesené obvinenia, alebo prejednaný priestupok.
Čiže opätovne správa zavádza reálne oproti faktickej skutočnosti a je otázka – prečo?
Prečo vlastne je záujem neuvádzať pravdivé udalosti? Prečo je záujem hyperbolizovať veci, ktoré sa dejú?
A opäť sme pri jednoduchej odpovedi. Politika. Snaha robiť z toho politický kapitál.
Prečo sa niekto ministerstvu vnútra vyhráža, že bude o tom informovať svojich príbuzných v Bruseli? Čo s tým v podstate, je tam nejaký orgán činný v trestnom konaní, ktorý môže niečo prešetriť? V čom je teda ten problém? Alebo je to zlomenie pýchy v tom, že práve tie niektoré incidenty vyplývali z osláv, ktoré boli o tretej ráno organizované práve mimovládnou organizáciou, a že si majoritná spoločnosť dovolila sťažovať sa na rušenie nočného kľudu? (Reakcia z pléna.) O tretej ráno, pani poslankyňa, ale to netvrdíme my, to tvrdí mestská polícia. Pani poslankyňa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Poprosím, pani poslankyne, nie je tu debatný krúžok. A, pán minister, ja vás poprosím, nereagujte.
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
... buď budete počúvať, čo hovorím, alebo sa nebudete hrať s iPadom a potom môžte reagovať, alebo teda naozaj, lebo hovoríte o niečom inom. Ja som povedal jasne, že v čom bol problém, prečo bolo nevyhnutné sa začať vyhrážať Bruselom, či proste niekto mal s tým osobný problém.
Počty zranených, to bola druhá téma, ktorá sa tu často hovorí. Celej akcii v Moldave nad Bodvou neprospela, samozrejme, ani počiatočná hyperbolizácia problému. Prvé informácie od obyvateľov z osady aktivistov a o správe, ktorú aktivisti urobili hneď na druhý deň, bolo, že tam bolo 80 zranených. Ani jedna z tých správ sa nepotvrdila.
Ombudsmanka nedôveruje ani lekárskym správam, ktoré jasne hovorili o tom, že donucovacie prostriedky boli použité voči ôsmim mužom, ani ženám, ani deťom, a ich zranenia nevyžadovali ošetrenie. To znamená, ich druh zranenia bol taký, aby ďalšie ošetrenie nebolo nevyhnutné.
Myslím si, že spochybňovanie záveru privolaného nezávislého lekára, pretože to nie je ani súčasťou ministerstva vnútra, ani ničoho iného, a je zodpovedný za svoje rozhodnutia, ktoré urobí, práve naznačuje ten problém, že nehodí sa, nehodia sa fakty a skutočnosti o pátracej akcii v Budulovskej k tomu, aký bol cieľ tejto správy. Je evidentné, že pointa bola napísaná dopredu a zvyšok tam už len dopĺňam tak, aby som z toho mohol urobiť adekvátnu policajnú ukážku.
Takisto hovorí správa, že neboli vypátrané žiadne osoby ani veci z krádeží a že polícia, policajná akcia bola zameraná len na čistú represiu. Faktom zostáva, že práve na základe informácií získaných aj z tejto akcie bolo dodatočne objasnených 15 trestných činov, ktoré boli v šetrení, a práve väčšina z tých obyvateľov pochádza buď z Budulovskej, alebo z Drieňovca, alebo z Moldavy nad Bodvou.
Ešte raz by som sa pristavil pri jednej skutočnosti, na ktorú zabúdame, lebo sa často hovorí o desiatkach policajtov, či 50, či 60. Faktom zostáva, že sme si, to treba spojiť s tým, že po prvé je to, patrí to medzi menšie policajné akcie z pohľadu počtu a hlavne je to 60 policajtov kontra 1 400 obyvateľov. Len aby sme vedeli ten pomer. Keby sa nám zdalo, že to proste bola nejaká presilovka alebo niečo podobné, čo sa tu snažila pani ombudsmanka tiež naznačiť.
Poďme k tým 15 trestným činom. Po akcii K100 z 19. júna minulého roku boli objasnené tieto trestné činy:
- vlámanie do Zberných surovín v Moldave nad Bodvou: Roland Ž., Patrik N., Martin G., všetci bytom Budulovská 32, Budulovská 30 a Budulovská, neoznačená chatrč,
- vlámanie do Pohostinstva u Jána v Moldave nad Bodvou: Ondrej H., Drieňovec,
- vlámanie do Zberných surovín: Štefan B. a Robert H., jeden Budulovská 30, druhý Budulovská bez popisného čísla,
- vlámanie do firmy Autostarko v Moldave nad Bodvou: Robert H., Budulovská bez čísla, Štefan H., Budulovská 26, Roman D., Budulovská 30, Dávid H., Budulovská 26,
- vlámanie do Zberných surovín, upozorňujem, že sú tam troje zberných surovín, oni v jedných vykradnú a potom to odnášajú do iných (zasmiatie sa v sále): Emil H., Budulovská 30, Attila R., Budulovská 30,
- vlámanie do Zberných surovín: Štefan B., Budulovská 30, Marián R., Budulovská 32, Roman D., Budulovská 30,
- vlámanie do Zberných surovín, opäť: David H., Budulovská 26, Leonard Ž., Budulovská 46,
- vlámanie do Zberných surovín v Moldave nad Bodvou: Štefan H., Budulovská 26,
- opäť Zberné suroviny: Štefan B., Budulovská 30, Marián R., Budulovská 32, Roman D., Budulovská 30,
- krádež z dvora rodinného domu v Záhradnej: Vladimír L., Vodná 22, Moldava nad Bodvou, Milan H., Vodná 77, Moldava nad Bodvou,
- vlámanie do Zberných surovín v Moldave: Ronald Ž., Budulovská bez čísla,
- vlámanie do obytného domu na Hviezdoslavovej ulici: Imrich H., Budulovská 30, Karol M., Budulovská 32, Richard Ž., Budulovská bez čísla,
- vlámanie do skladu na Bartošovej: Augustín H., Dalibor R., Arnold R., všetci bytom Bartošova,
- krádeže radiátorov na sídlisku z bloku v Moldave: René G., Vodná 72, Ferdinand, pardon,
- to je krádež peňazí z reštaurácie Ferdinand v Moldave: Ronald Ž., bytom Budulovská bez čísla.
Toto sú trestné činy objasnené práve na základe pátracej akcie K100 v Moldave nad Bodvou v dvoch osadách: Budulovská a Drieňovec.
Ešte raz sa k tomu vrátim, vážené dámy a páni, nikto z aktivistov, ani pani ombudsmanka sa nezastala práv ľudí, ktorí sú dennodenne terorizovaní niektorými z členov sociálne vylúčených skupín buď v Drieňovci, alebo na Budulovskej. Na týchto ľudí, ktorí sú práve bezbranní, pán predseda, a ktorých, by som tiež čakal, že sa občas zastavíte a opýtate sa ich na to, aký majú názor.
Kto z vás, ktorí dnes zvolávate túto schôdzu, bol rozprávať s obyvateľmi Moldavy nad Bodvou? Kto bol s nimi hovoriť po tom, ako to tam bolo napríklad mesiac po pátracej akcii, ako sa situácia vyvíjala? Či sú proti tomu, aby tieto akcie prebiehali, alebo nie? Či sa vďaka nim dostáva Moldava nad Bodvou v rámci máp kriminality na 68 % objasnenosti, čiže nadpriemer, čo je nadpriemer v rámci Slovenska. Nikto. (Reakcia z pléna.)
Po akcii, pýtam sa, pán poslanec. Čiže boli proti tomu, áno? No tak vidíte, že neboli. Tak chápem. Pretože ja som s nimi hovoril, a niekoľkokrát. (Potlesk.) Ďakujem pekne, že ste mi dali za pravdu, veľmi si to vážim, že máte tú odvahu a povedať naozaj pravdu.
Takisto platí, že problém je aj v samotnej medializácii. Určite si budete všetci pamätať minimálne 3-4 reportáže z Jelšavy, ako sa ľudia boja chodiť po ulici, ako sa boja ísť po piatej hodine. A práve opatrenia, ktoré súvisia s tými akciami, ktoré teraz kritizujete, páni poslanci, práve tieto lúpežné prepadnutia napríklad v minulom roku znížili. Máme naozaj zásadný počet úbytku, predtým sme sa zameriavali na dennú kriminalitu v oblasti vykrádania chát. Tam sme dosiahli až 45-percentný pokles, čo je veľký úspech. Teraz sme sa zameriavali práve na lúpeže, takisto poklesli.
To sú výsledky, ktoré robíme, ale, samozrejme, to najväčšie riziko, ktoré teraz hrozí, je, že, samozrejme, treba útočiť na policajtov, treba ich vyhlasovať za odľudov a neviem koho, akým spôsobom si dovoľujú pýtať doklady od bezbranných a zraniteľných obyvateľov. Ale potom na konci dňa z nich urobíte alibistov, ktorí práve vtedy, kedy budú môcť zasiahnuť, nezasiahnu, nebudú brániť práva tých, ktoré sú poškodzované, lebo sa budú báť, či ich niekto za to nenapadne.
Vrátim sa ešte raz k tomu, aby som považoval túto schôdzu na záver za úplne úprimnú, musel by som naozaj to počuť z úst ľudí, ktorí ani raz neobišli príležitosť, aby takéto veci kritizovali.
Ak pán minister, bývalý, bez problémov prešiel nasadenie armády proti Rómom v 2004, nepamätám si ani veľké veci, ktoré súviseli s ďalšími udalosťami, a pamätám si konkrétne jedno podozrenie z bitky rómskych detí, ktoré takisto ušlo pozornosti aj vám, aj pani ombudsmanke. Ja chápem prečo, bol rok 2011, rozumiem.
To sú ale všetko veci, ktoré naznačujú, že túto schôdzu nemyslíte vážne, vy ju myslíte iba ako politický útok, potom s vami súhlasím. Je dôležité, aby sme politicky bojovali, pretože každý stojíme na inej strane tábora. Vy pravdepodobne dnes na strane tých, ktorí zákon porušujú. My sa snažíme podporovať, chrániť tých, ktorí sú práve tými, čo porušujú zákon, ohrozovaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Uvádzajúci uvádza bod 29.1.2014 10:13 - 10:17 hod.
Robert KaliňákTo, čo spomínal pán poslanec Hlina, vychádza z jeho už štandardne hlbokej neznalosti samotného problému, lebo jeho...
To, čo spomínal pán poslanec Hlina, vychádza z jeho už štandardne hlbokej neznalosti samotného problému, lebo jeho stretnutia s dobrovoľnými hasičmi asi nie sú pravidelné a časté. Častokrát o sebe hovorí, že je z Oravy. Na Orave sa pred približne štyrmi rokmi, a opäť bez ohľadu na to, ktorí politici boli alebo neboli pri vláde, zrodil tzv. dobrovoľný záchranársky zbor, ktorý sa volá Orava Rescue System, ktorý je, do ktorého ľudia svoje peniaze investovali, do ktorého ľudia investovali svoj čas a častokrát nielen, keďže sú viacej orientovaní na hľadanie nezvestných ľudí. Mnoho akcií skončilo nešťastne, lebo našli človeka, ktorý už nemal v sebe život, ale aspoň pre rodinu to bolo dôležité, aby mali kde svojho človeka pochovať.
Ale mali aj akcie úspešné. Mali akcie úspešné, kedy 40 - 50 členov tohto záchranárskeho združenia hľadalo tri dni a tri noci bez toho, aby dostali akýkoľvek, nejakú akúkoľvek odmenu a podporu. Ale to nadšenie v úvode je nevyhnutné, aby štát dokázal prispieť nie na ich odmenu, to nie je na plat, hovoríme o peniazoch, ktoré riešia ich ochranné pomôcky, ktoré pomáhajú udržovať techniku, ktorú kúpili za vlastné peniaze a podobne, v nejakom chode. V priemere je to 1 300 eur na dobrovoľný hasičský zbor. Ak to sú peniaze, ktoré ich majú rozhádať pritom, či si kúpia modré alebo zelené montérky, alebo či si kúpia k tomu nejaké rukavice, alebo budú mať nejaké, si našetria na nejaké čerpadlo, ktoré im pomôže v dedine čerpať vodu, tak to je o tom. Ale vychádza to z toho, že to nie je o politike. Tá podpora dobrovoľných hasičov je tu desaťročia.
My hovoríme o tom, že systém, ktorý funguje, je skvelý práve v krajinách, ktoré dlhodobo mali šancu rozvíjať dobrovoľných hasičov, či je to Nemecko, Rakúsko alebo Holandsko, je vidieť, v akej mase dokážu nastúpiť vtedy, keď je naozaj ohrozený región, ktorý je práve pri veľkých nepríjemnostiach, ako sú práve povodne. A hasiči samotní plnia vo svojich dedinách nielen boj proti požiarom a boj proti povodniam, ale cez sobotu prídu a starej mame odpracú sneh zo strechy práve preto, že sú hasiči a že ich o to starosta požiada. Toto je ich úloha. A našou povinnosťou štátu je im poskytnúť aspoň základné veci. Preto som porovnal, že ak by som mal mať takto zamestnaných ľudí, tak to proste stojí minimálne 40 miliónov. A tu hovorím o tom, že príspevok ku nim je iba polovička z tej sumy, ktorú odhadujeme, pretože zvyšok môže byť na pohonné hmoty napríklad počas, počas veľkých povodní, lebo to čerpadlo tiež si niečo pýta, nežije zo vzduchu. Ale oni to robia zadarmo, oni, hasiči, to robia zadarmo, ale nielen s holými rukami a práve k tomu, aby boli efektívni, tak musíme im samozrejme pomôcť a vytvoriť im nejaké základné materiálne podmienky, keďže už oni svoj čas a svoju energiu sú ochotní ponúkať tomuto štátu a všetkým občanom zadarmo.
Preto sa čudujem, že vôbec takýto názor akože môže vzniknúť voči veľmi silnej aktivite, ktorá je hodná iba podpory. Ale ďakujem pekne všetkým ostatným, aj pánovi poslancovi Kuffovi. Tu je vidieť, že sa stretáva s dobrovoľnými hasičmi denne a vidí, že to je, to sú ľudia, ktorí nie sú orientovaní ani doprava ani doľava, oni sú orientovaní len na to, aby pomáhali ľuďom. A to je podstatné.
Ďakujem. (Potlesk.)
Uvádzajúci uvádza bod 29.1.2014 9:26 - 9:34 hod.
Robert KaliňákNedávna udalosť v Nórsku, kde došlo vlastne ku kompletnému zničeniu alebo teda k prevažnému zničeniu historickej pamiatky práve preto, že schopnosť zasiahnuť hasičov bola v tom čase veľmi minimálna, nám poukazuje na to, že neoceniteľné hodnoty, ktoré Slovensko má, je nevyhnutné strážiť kvalitnejšie. Preto sme vypracovali štúdie, ktoré hovorili o tom, akým spôsobom by sa to dalo zmeniť.
Prvou štandardnou cestou by bolo, aby sme navýšili stavy profesionálnych hasičov, aby sme zvýšili počty profesionálnych hasičských staníc a získali sme 15-minútovú dojazdovú, 15-minútový dojazdový interval s adekvátnym množstvom profesionálne vyškolených hasičov. Táto úprava, táto skutočnosť by znamenala zvýšenie ročného rozpočtu profesionálneho hasičského zboru zhruba o sumu 40 miliónov spolu s počiatočnými investíciami do nehnuteľností a techniky. A vtedy sme začali aj intenzívne uvažovať o druhej alternatíve, ktorú považujeme za omnoho správnejšiu a omnoho efektívnejšiu.
Dobrovoľné hasičstvo má na Slovensku mimoriadne dlhú tradíciu a datuje sa pred viac ako 150 rokov. V tom čase dokonca začali vznikať prvé publikácie na tému výcviku, zriadenia a organizácie hasičských zborov v jednotlivých dedinách a mestách vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, ale na území Slovenska. Je to tradícia, ktorá prežila dodnes, ktorá prežila monarchiu, ktorá prežila Prvú republiku vo svojom veľkom rozkvete, ktorá prežila komunistický režim a ktorá dokonca prežila aj demokraciu a prežila ju v podstate, aj keď v omnoho zmenšenom stave, ale v každom prípade ľudský entuziazmus a chuť pomáhať blížnemu svojmu, čo majú vlastne mnohí aj vo svojich vlajkách v nadpise, pretrvala bez ohľadu na to, aká bola ich ekonomická situácia a podpora zo strany štátu. Práve na stotisíc dobrovoľných hasičoch, aktívnych stotisíc dobrovoľných hasičoch, ktorí na Slovensku sú, by sme chceli postaviť nové rozmiestnenie síl a prostriedkov, nové zvýšenie intervenčných kapacít v Slovenskej republike tak, aby sme boli schopní omnoho lepšie a kvalitnejšie zdolávať prírodné živly a katastrofy.
Z tohto dôvodu aj predkladáme zákon o Dobrovoľnej požiarnej ochrane, ktorá je občianskym združením a teraz už združením zo zákona, podobne ako je to v prípade Slovenského Červeného kríža a ktorá by bola strešnou organizáciou, ktorá by bola schopná koordinovať, organizovať a podporovať činnosť jednotlivých dobrovoľných hasičských zborov v obciach a mestách s tým, že vrátane zásahov, vrátane výjazdov, vrátane nákladov na samotné zásahy, či už personálne alebo materiálne, by celý tento projekt sa mal zmestiť do necelých piatich miliónov. To znamená osemkrát menej, ako by znamenalo štandardné navýšenie profesionálnych síl. A čo je najpodstatnejšie, v podstatne väčšom počte. Tento zákon a projekt, ktorý ho vlastne sprevádza, znamená, že Slovensko bude mať k dispozícii 35-tisíc dobre vycvičených a schopných zasahovať dobrovoľných hasičov na celom Slovensku.
Z tohto dôvodu aj samotné európske fondy priamo podporujú a predpokladajú zriadenie dobrovoľných hasičských zborov s vyššou podporou, s vyššou akcieschopnosťou a lepšou vybavenosťou proti katastrofám. Je pravda, že je to prirodzené aj pre celú Európu, pretože Rakúsko, Nemecko, nakoniec aj Česká republika, Holandsko a mnohé ďalšie krajiny Európy sú práve primárne postavené na práci dobrovoľných hasičov. A na Slovensku dlhšiu dobu sme podporu týmto zborom nevenovali v dostatočnej výške.
Preto mi dovoľte, aby sme aj cestou tohto zákona a prijatím tohto zákona podporili aktivitu ľudí, ktorí to robia vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu, bez ohľadu na to, aké požiadavky v tej chvíli sú v ich domácnosti, ale v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu sú pripravení vyraziť na pomoc, či už priamo do svojej obce alebo aj do niekoľko desiatok kilometrov vzdialených obcí, ktoré sú práve postihnuté nepríjemnými udalosťami.
Za všetky dva príklady. Bez ohľadu na politickú garnitúru, ktorá vtedy vládla, spomeniem povodne v roku 2010, ktoré, hovorím o prípade predovšetkým rieky Nitry, kde boli mimoriadne veľké povodne, asi osem zborov z Trenčianskeho kraja z povodia Váhu prišli na pomoc a vykonali obrovský kus práce práve na povodí rieky Nitry bez toho, aby využili všetky tie dostupné prostriedky, ktoré mali. Mohli byť ešte účinnejší, keby podpora štátu bola ešte zásadnejšia. Ale pre nás je najpodstatnejšia práve tá ľudská sila, ktorá dokáže urobiť obrovský kus práce. Podobne to bolo aj pri lesnom požiare na Starých horách pri Donovaloch, kde tak isto, nielen z Bystrického kraja, ale aj z Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja prišli na pomoc dobrovoľní hasiči, čo je znakom funkčnosti tohto systému a tento zákon má byť základom ďalšej podpory a rozvoja dobrovoľného hasičstva na Slovensku.
Preto verím v jeho širokú podporu. Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za pozornosť.
Zodpovedanie otázky 12.12.2013 14:21 - 14:22 hod.
Robert KaliňákVystúpenie v rozprave 12.12.2013 14:07 - 14:20 hod.
Robert KaliňákNaviac, ak sa vážna téma stáva súčasťou politickej súťaže. Vy pravdepodobne nebudete mať na ňu...
Naviac, ak sa vážna téma stáva súčasťou politickej súťaže. Vy pravdepodobne nebudete mať na ňu rovnaký názor ako volení zástupcovia občanov za stranu Sloboda a Solidarita. Ústava však vymedzuje rámce, v ktorých sa má pohybovať nielen zákonodarná, ale aj výkonná a súdna moc. A to hneď v prvom článku a v prvom odseku, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu, ani náboženstvo.
Dôvodová správa v spomínanej ústave uvádza: Dôsledne sa akcentuje princíp, že štátna moc pochádza od občanov. Politická moc v štáte má byť budovaná na zásadách demokratického pluralitného politického systému zbaveného výlučne ideológie a náboženstva pri fungovaní štátnej moci a jej orgánov.
Pán poslanec, preto v dobrej viere predpokladám, že ste mi položili otázku v uvedených medziach a ja v nich budem aj odpovedať. Ústavnosť automaticky nevylučuje rešpekt pred náboženským cítením významnej časti obyvateľov Slovenska, ktoré by ale nemalo byť zneužívané na politické ciele. Vláda sa v danej problematike zaviazala aj v programovom vyhlásení, a to pri definovaní dôležitých smerov uplatňovania úlohy štátu, citujem: "Pri rešpektovaní kľúčovej úlohy odborových organizácií a zamestnávateľských organizácií zmeniť spôsob vedenia sociálneho dialógu a zapojiť do dôležitých spoločenských rozhodovacích procesov aj intelektuálne vrstvy, cirkvi a náboženské spoločnosti."
Pán poslanec, nie je uvedené pre občanov Slovenska dôležitejšie práve to, čo som hovoril, ako parlamentné konflikty? Svoj záväzok vláda dodržala hneď pri zostavovaní Rady solidarity a rozvoja. Majú v nej svoje miesto najvyšší predstavitelia rímskokatolíckej aj evanjelickej cirkvi. Podstata predmetnej problematiky je na ústavnej úrovni upravená v čl. 15 ods. 1 druhej vety ústavy nasledovne: "Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením". Na európskej úrovni, aj pred Ústavným súdom Slovenskej republiky dlhodobo prebiehajú konania, ktoré by mali priniesť zásadné rozhodnutia i širšie výklady. V danej situácii si dovoľujem oprieť sa o komentár k Ústave Slovenskej republiky od Milana Čiča a kolektívu.
V našom právnom poriadku však ochrana plodu v stanovenom rozsahu existuje, a to vo viacerých odvetviach právneho poriadku. Konkrétne ustanovenia regulujúce túto oblasť spoločenských vzťahov môžeme nájsť v oblasti zabezpečenia určitého rozsahu občiansko-právnych vzťahov, pracovno-právnych vzťahov a nepriama ochrana v trestnom zákonodarstve. V oblasti občiansko-právnej máme na mysli právnu ochranu postavenia nascitura za predpokladu, že sa narodí živý. To predovšetkým z pohľadu dedičského konania, ktoré ako jedno z mála upravuje určité práva už pre nenarodené dieťa.
Právna úprava pracovno-právnych vzťahov zakotvuje ochranu tehotnej ženy, matky. Všeobecne možno konštatovať, že ochrana tehotnej ženy tak, ako je upravená súčasnou pracovno-právnou legislatívou, predstavuje súčasnej aj ochranu plodu. Komentár sa zároveň odvoláva na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu pod spisovou značkou PLUS 12/01. Ústavný súd sa v tejto súvislosti predovšetkým stotožnil s názorom, že život plodu je vnútorne spojený a nemôže byť izolovaný od života tehotnej ženy. Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých kľúčových medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv na regionálnej, ako aj univerzálnej úrovni, dôsledne ich implementuje, pričom žiadna z týchto zmlúv neupravuje explicitne otázku ochrany života nenarodených detí a zmluvným stranám v tomto smere nevyplývajú žiadne politické či právne záväzky.
Dohovor o právach dieťaťa a osobitne jeho článok 6 zachovanie života a rozvoj v odseku 1 uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život. V druhom odseku tohto článku sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, budú zabezpečovať v maximálnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. Zároveň aj medzinárodný pakt o občianskych a politických právach tak isto v článku 6 prisudzuje každej ľudskej bytosti právo na život, ktoré je chránené zákonom a zároveň uvádza, že nikto nemôže byť svojvoľne zbavený života. V rámci pripravovanej celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv Slovenskej republiky, ktorá je v gescii ministerstva zahraničných vecí, bola téma práv nenarodených detí diskutovaná v rámci odborných podujatí, ktoré sa konali v júni a v júli tohto roku. Nakoľko uvedená téma má silný etický aj morálny rozmer, vyžaduje si širšiu celospoločenskú ako aj odbornú diskusiu, ktorá bude prebiehať v nasledujúcich mesiacoch.
Vážený pán poslanec, k spoločnej ochrane matky a ešte nenarodeného dieťaťa smeruje politika vlády v rodinnej, zdravotnej, pracovno-právnej, školskej, ako aj v ďalších oblastiach. Ak nás kritizujete vždy, keď zvyšujeme pracovno-právnu ochranu zamestnancov, mali by ste si uvedomiť, že to priamo súvisí aj so zvyšovaním ochrany rodín, teda aj matiek a detí. V programovom vyhlásení sme zadefinovali rodinu ako základnú bunku určujúcu kvalitu života. Tradičný model rodiny, na ktorú sú modelované sociálne a zdravotné systémy, prechádza už dvadsať rokov výraznými zmenami. Konflikt medzi nevyhnutnosťou mať platenú prácu a potrebou rodinného života výrazne zmenil štruktúru rodiny a vytvoril nový model rodinného správania. Narušila sa súdržnosť v spoločnosti a jej dôležitého determinantu, akým je práve rodina. Oblasť, na ktorú sa pýtate, však vyvoláva rôzne názory, ktoré musí pluralitná spoločnosť bez ohľadu na náboženské presvedčenie akceptovať a osvojenie si názoru jednej skupiny občanov by automaticky znamenalo odmietnutie názorov a postojov druhých.
Vláda Slovenskej republiky sa dlhodobo zlepšovaním podmienok pre rodiny snaží vytvárať takú atmosféru, aby sa ženy slobodne rozhodli priviesť deti na svet. O tomto svedčí aj neustále klesajúci trend umelých prerušení tehotenstva o 83 % oproti začiatku deväťdesiatych rokov. Cez podporu sociálnych služieb, občianskej spoločnosti, ako aj charitatívnych organizácií sa snaží vláda vytvárať rámce pre zlepšenie podmienok a pomoci tým ženám, ktoré pomoc v tehotenstve potrebujú. Toto je cesta hodná demokratického právneho štátu, ktorý rešpektuje ľudskú dôstojnosť každého jednotlivca.
Na ministerstve zdravotníctva sa nedávno uskutočnilo stretnutie aj so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska. Dostali ubezpečenie, že v slovenskom zdravotníctve sa nezavádzajú pri umelom prerušení tehotenstva žiadne zmeny a v platnosti je doterajší model fungovania. Dovoľujem si vyjadriť presvedčenie, že ak by aj niekto uvažoval o inej ako súčasnej mechanickej forme prerušenia tehotenstva, definitívnemu rozhodnutiu by musela na Slovensku predchádzať široká odborná diskusia, ktorá by analyzovala a maximálne objektívne vyhodnotila všetky aspekty súvisiace s touto problematikou.
Nedávny pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska, ktorý v otázke spomínate, vyvolal rôzne reakcie v celej slovenskej spoločnosti. V demokratickej spoločnosti je legitímne, že každý môže slobodne a beztrestne vyjadriť svoj názor v rámci platných zákonov. Obsah listu určený prevažne veriacim katolíckej cirkvi nemienim detailne rozoberať, nakoľko je vyjadrením tradičných morálnych kresťanských hodnôt, ktoré sú charakteristické a typické pre katolícku morálku. Oceňujem pri tom, že najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi sa zasadzujú za tradičné vnímanie rodiny, čo v rámci možností praktickými krokmi podporuje taktiež vláda Slovenskej republiky. Súčasná občianska spoločnosť je tak pluralitná, že mnohé pohľady na život, svet a existenciu človeka sú v konfrontácii s tradičným kresťanským ponímaním života.
Vláda Slovenskej republiky v mene demokracie a slobody názoru nemôže nikomu uberať právo na svoj názor. V parciálnych záležitostiach sa nemôže správať jednostranne. To je principiálna otázka spravodlivosti a zodpovednosti voči všetkým občanom Slovenskej republiky bez rozdielu.
Úprimne si prajem, a nie som iste sám, aby zo súčasného zápasu hodnôt zvíťazili najmä tie, ktoré budú pre život ľudí, rodinu, výchovu, vzdelanie, sociálne istoty a celú spoločnosť čo najužitočnejšie.
Dovoľte mi ešte dve osobné poznámky, pán poslanec. Slovenská republika je samozrejme súčasťou Európskej únie a podľa toho aj sa snažíme participovať, niekedy viacej chrániť, niekedy ostať v rámci mnohých názorov suverénni v rámci Slovenska. A je mnoho príkladov, ktoré v nás vyvolajú mnohé rôzne reakcie aj v rámci Slovenska, keď počujeme niečo, čo sa deje, dajme tomu aj na západ od našich hraníc. Myslím si, že spomínali ste Pochod za život v Košiciach. I keď Dúhový Pride mal pomerne širšiu medializáciu, myslím, že početnosť a masovosť obidvoch akcií asi naznačila, ktoré hodnoty sú pre Slovensko možno dôležitejšie. Napriek tomu platí, že musíte akceptovať všetky názory, ktoré sú na Slovensku vyslovované. I keď z tohto pomeru si myslím, že bolo naozaj jasne, že Slovensko patrí v rámci Európskej únie určite ku konzervatívnejším krajinám nie z pohľadu počtu ľudí, ktorí uznávajú nejaké vierovyznanie, ale z pohľadu našich hodnôt, na ktorých staviame a v ktorých sme sa vyvíjali. Od toho vyplývajú jednotlivé podpory, ktoré podporuje vláda Slovenskej republiky.
Ešte jeden osobný dodatok, možno otázka smerom k vám predtým, než vy mi položíte otázku. Je taký právny príklad, ktorý je veľmi zaujímavý a častokrát vyvolá veľmi búrlivé diskusie aj medzi študentmi, ktorým niekedy tieto témy prednášam. Povedzte mi, aký je taký bežný názor, prirodzený, ľudí v prípade aj nenarodeného dieťaťa a prípadného prerušenia tehotenstva? Je to otázka, o ktorej má rozhodovať aj potenciálny otec dieťaťa? Alebo je to výhradná otázka matky? Nechcem od vás priamu odpoveď, ale všeobecne na Slovensku asi máme tú teóriu, že je to spoločná zodpovednosť obidvoch, ktorí sú potenciálnymi rodičmi. Aspoň tak nejak to všetci cítime. Nemýlim sa? Napriek jedno z rozhodnutí, ktoré je v rámci Európskeho súdu pre ľudské práva, bolo práve opačné, ako určujúce, že je to výhradná téma matky. Čiže častokrát premietame či už európske rozhodnutia alebo aj naše, aj pohyb, ktorý sa odohráva v spoločnosti spôsobom, že prejavujú názory obidve strany a je potrebné, aby bol priestor pre vyjadrenie obidvoch strán. Ale myslím si, že kroky, ktoré robí slovenská vláda nielen táto, ktorá dneska je pri moci, ale dlhodobo. Pre mňa najpodstatnejším odkazom bolo práve to číslo v porovnaní s rokom 90, akým spôsobom sa vyvíja počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku. A to je pomerne rozhodujúce. To možno dáva odpoveď na všetky otázky, na ktoré sa pýtame. Mohlo by to byť viac? Určite. Určite. Ale tá tendencia je jasne daná a teda, že vlastne Slovensko ide dobrým smerom, teda dobrou cestou, aby ste to hneď nebrali politicky. (Potlesk v sále.)
Zodpovedanie otázky 12.12.2013 14:07 - 14:20 hod.
Robert KaliňákUvádzajúci uvádza bod 3.12.2013 17:30 - 17:33 hod.
Robert KaliňákNávrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 predkladám v zmysle § 6 ods. 6, § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Materiál bol prerokovaný a odsúhlasený...
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 predkladám v zmysle § 6 ods. 6, § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Materiál bol prerokovaný a odsúhlasený Radou banky a Dozornou radou Eximbanky a ministerstvom financií. Vláda Slovenskej republiky ho odsúhlasila dňa 10. októbra 2013 uznesením č. 594.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2013 a aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky v čase tvorby rozpočtu. Východiská rozpočtu sú vypracované v súlade so schválenou stratégiou Eximbanky pre roky 2014 a 2020, pričom zohľadňujú aj plánovaný odklon ukazovateľov podpory exportu, keďže bude kladený väčší dôraz na výšku angažovanosti z bankových a poisťovacích spolo..., činností. Tento nový ukazovateľ reálnejšie vypovedá o aktivite jednotlivých obchodných útvarov Eximbanky Slovenskej republiky.
Aj v roku 2014 bude Eximbanka pokračovať v zintenzívňovaní obchodných aktivít súvisiacich s podporou exportu slovenských podnikateľských subjektov. Pre naplnenie tohto cieľa bude nevyhnutná efektívna utilizácia vlastných zdrojov, ako aj cudzích zdrojov získaných z medzibankového trhu. Plnenie tohto cieľa bude ovplyvnené aj konsolidáciou hospodárenia Eximbanky a bude závisieť aj od vývoja exportného prostredia, najmä vývoja zahraničného dopytu krízy v eurozóne a celkovej situácie na finančných trhoch. Eximbanka v roku 2014 predpokladá podporiť prostredníctvom svojich aktivít slovenský export v objeme 2,70 mld. eur. Rozpočtovaná výška exportu podporovaná Eximbankou v roku 2014 tak bude v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2013 vyššia o 135 mil. eur, teda o 5,2 percenta.
Teritoriálna orientácia Eximbanky bude zameraná popri zachovaní súčasnej podpory exportu na trhy Európskej únie aj na rizikovejšie teritóriá, hlavne na Ruskú federáciu, štáty SNŠ, juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky. Z pohľadu komoditnej štruktúry pôjde hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického, hutníckeho priemyslu. Produktová orientácia bude zameraná najmä na dlhodobejšie financovanie a poistené produkty neobchodovateľného rizika. V ekonomickej oblasti bude v roku 2014 hlavnou úlohou Eximbanky zvyšovanie výnosov z obchodných činností formou efektívneho využitia vlastných zdrojov a zvýšenia angažovanosti tak z bankových, ako aj z poisťovacích činností Eximbanky aj v roku 2014.
Eximbanka bude ďalej hľadať cesty optimalizácie svojich prevádzkových nákladov. Rozpočtová výška výnosov a nákladov za rok 2014 predpokladá, že Eximbanka dosiahne zisk po zdanení vo výške 1,3 mil. eur, čo znamená nárast o 140 % oproti očakávanej skutočnosti za rok 2013, kedy zisk je na úrovni 536 000 eur.
Dovoľte mi, aby som odporučil návrh tohto rozpočtu schváliť.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2013 17:22 - 17:30 hod.
Robert KaliňákJa by som sa rád vrátil k niektorým takým bodom, ako sú napríklad živnostníci. Málokedy v tej snahe proste všetko reprezentovať, že kde všade, komu sa dali väčšie odvody, akým spôsobom to skomplikovalo,...
Ja by som sa rád vrátil k niektorým takým bodom, ako sú napríklad živnostníci. Málokedy v tej snahe proste všetko reprezentovať, že kde všade, komu sa dali väčšie odvody, akým spôsobom to skomplikovalo, tak ja by som rád ku tým živnostníkom pripomenul, že čím ďalej, tým častejšie sa začalo stavať, pretože v roku 1991, 1992, 1993 to bolo jedno, nikto nepredpokladal svoju ďalšiu budúcnosť, proste podnikal, bol mladý, bolo všetko super, ale teraz nám pribúdajú práve živnostníci, ktorí si celý život platili svoje odvody z minimálnej mzdy, a zrazu zistia, že majú 200-eurový dôchodok. A teraz už to nie je iba o nich, že padnú do sociálnej siete, ale je to o tom, že všetci tí ostatní, ktorí pracovali, sa skladajú na život živnostníka, ktorý nebol až taký chudobný počas toho, čo pracoval, ale keďže si platil odvody z minimálnej mzdy, a každý, kto zarábal 600, 700 eur si platil väčšie odvody ako on sám, tak zrazu sa mu skladajú na jeho dôchodok. V tom je tá nespravodlivosť. Preto aj živnostenská komora súhlasila, súhlasila s tým, aby vlastne tu v tých odvodoch proste bol urobený poriadok. To nebolo zvýšenie. To je poriadok. To je jednoducho to, aby proste ľudia, ktorí pracujú celý život a zarábajú 600, 700 eur, neskladali sa na dôchodok živnostníka, ktorý počas života žil, ako sa hovorí, krásne, ale zrazu zistil počas dôchodku, že keďže si platil minimálne odvody, tak jeho dôchodok nezodpovedá jeho obratom a daniam, ktoré v podstate mal. (Reakcia z pléna.) Ale to nie je pravicové, to je o tom, že sa bavíme o solidarite, pán poslanec, o tom, že prečo je nevyhnutné, aby ste mali tú starostlivosť o každého, že musí na ten svoj dôchodok prispievať aj potom.
To isté sa týka druhého piliera. Jeden poslanec hovoril 600 mil., druhý hovoril 200 mil., jeden povedal, že je to jednorazové opatrenie, čo si myslím, že nie je to jednorazové opatrenie, to, čo sa robilo s druhým pilierom. Ale faktom zostáva, že nikto už nepovedal tým, ktorí sú v druhom pilieri, nebudem to teraz riešiť, zhodnocovanie jednotlivých úspor, ale v tom, že ja som si jednoducho vyrátal príbeh priemerného človeka, ktorým moja matka bezpochyby bola. Bola učiteľkou, mala taký plat, ktorý sa hýbe dneska niekde na úrovni priemernej mzdy. A keby ona vstúpila vo svojom mladom veku do druhého piliera, tak vlastne dnes má o 30 % nižší dôchodok. Ale prečo? Pretože naše mamy a ženy žijú o niečo dlhšie, tá dlhovekosť je u nich trošku vyššia ako u mužov, samozrejme, ale nikto už im nepovedal, že rentu z druhého piliera nikto nevalorizuje. Renta z druhého piliera sa nevalorizuje. Raz sa stane, je to fixná suma do konca života. A všetci tí, ktorí sú v tom priemernom systéme, majú ten priemerný plat. Nie ten vysoký, kde si stihnete našetriť naozaj dosť, že máte 1500, 2000, 2500 eur. Tak sa potom ukáže, že ten z prvého piliera ho práve tou valorizáciou, ktorá je pravidelná, za päť alebo šesť rokov predbehne vo výške. A keď zoberieme, že u nich je dajme tomu nejakých 17, 18 rokov priemerné dožitie v dôchodku, tak na posledných 10 rokov majú zásadne vyššie dôchodky, ako v druhom pilieri tí, ktorí neboli vhodní, tá vhodná skupina k, smerom do investičného prostredia. Čiže tá absolútna suma peňazí, ktorú do toho druhého piliera dajú, je menšia už, ako po prvých piatich rokov príde k valorizácii. A to tiež im zabudli povedať. Čiže preto hovorím, že ten druhý pilier nie je jednorazové opatrenie, ale pravidelné, pretože sa objavuje v každom roku. Pretože to, že sa znižuje príspevok na deficit Sociálnej poisťovne, ktorý sa odvádza na druhý pilier, preto to nie je jednorazové, pán poslanec. Čiže keď je poslanec v druhom pilieri, bezpochyby sa mu to možno, že viacej oplatí. Ale to sú, preto hovorím, že to sú veci, ktoré sa nemajú robiť.
Odišiel mi pán poslanec Mikloš. To je taký, včera mal článok, kde vlastne konfrontoval, že na bezpečnosť štátu sa vydáva priemerne v Európskej únii 3,88 %, Slovensko vydáva 5,09 percenta. No to je presne ten prípad, že každé ministerstvo vnútra v každom štáte je inač definované a ináč formulované. Pokiaľ ministerstvo vnútra aj Policajný zbor je len polovičkou z celého ministerstva vnútra, to znamená zhruba 22 tisíc, 23 tisíc policajtov z celkovo zhruba necelej päťdesiatky tisíc zamestnancov, tak samozrejme nemôžete rátať sumy, ktoré vynakladáme na hasičov. Pričom Rakúšania alebo Nemci profesionálnych hasičov v podstate ani nemajú s výnimkou veľkých miest a tovární. A tým pádom sa mnohé tie sumy nezapočítavajú. Ak my zarátame čisto vnútorný poriadok a bezpečnosť, teda iba policajtov, sme hlboko pod. Teda 3,88 je priemer Únie, my nemáme 5,9, ale máme 2,60 %, ktoré vydávame. A presne takýmto spôsobom (Potlesk.) sa vytvára vlastne demagógia o tom, o tom, že, že či má veľa, či málo. Čiže z pohľadu, keby sme nechceli rešpektovať realitu ekonomickej krízy, tak povieme, že policajti majú o percento menej príspevku na ich rozvoj, ako je to v bežnom štáte Európskej únie. No ale sami vieme, že nemôžeme žiadať proste rapídne navyšovanie oproti skupinám, keď zoberieme, že z celého rozpočtu je aj tak 90 % takmer mandatórnych výdavkov – dôchodky, platy učiteľov, lekárov, hasičov, policajtov, vojakov, všetky tieto veci, ktoré sú súčasťou mandatórnych výdavkov, a vy vlastne v prípade samotnej správy štátu robíte len s desiatimi percentami, z ktorých 3% sú aj, 4% sú aj tak kapitálové výdavky, ktoré sa znižovali, a už zostala tá samotná réžia. To je ten priestor na úspory, kde vlastne ESO funguje, kde je 130 mil. vlastne tento rok, v roku 2013 priniesol.
Ja sa ešte raz vrátim k tým prognózam. Prognóza sa robí vždy, keď je čo prognózovať a stále je, pán poslanec Hlina. Pretože máte, budete mať výsledky za november, to bude v podstate v najbližších dňoch. Budete mať výsledky za december a vy musíte prognózovať, akým spôsobom dopadne výber daní na konci roka, hlavne ak sa dynamicky mení, ak sa dynamicky mení. Ak nám ešte niekto povie, že nám ešte toľko a toľko miliónov chýba, no iste, tak keď nezaráta posledné dva mesiace do výberu daní, tak ten prepad tam samozrejme proste bude. Len to je potom krátke porovnávať 10-mesačný výsledok s 12-mesačným výsledkom. Čiže isteže prognóza existovala. Samotný rozpočet je vo veľkej miere prognóza, ktorý prijímate na budúci rok. Ale pamätám si vystúpenia, keby sme si ich tu dneska premietli, mnohí poslanci by sa čudovali, čo povedali. Že v žiadnom prípade, cez ich mŕtvolu môže Slovensko dosiahnuť 3 % deficitu. A dneska sa už ani to nepáči. Dneska je už aj to zlé. Toto je práve ten problém, že dávam si pozor na to, ako to odhadujem, lebo nielen poslanci, ale aj médiá všetky povedali, že tento rozpočet je neudržateľný. A na konci roka sa ukazuje, že udržateľný je a že je udržateľný pod troma percentami. Čiže aspoň, keď už nechcem proste za každú cenu vyzerať ako ten, čo mení názor každé dva mesiace, tak aspoň to skúšam trošku menej komentovať.
No a samozrejme vystúpenie pána poslanca z SDKÚ, pána Štefanca. Vy ste, pán poslanec, zabudli na kolaps daňovej správy? A to, čo samotné priniesla? To sa nestalo nič podľa vás?! (Potlesk.) Veď len na tomto jednom kolapse odišlo 300 miliónov! A tam ste zabudli proste akože si to priznať?! A to nebol problém, že vy by ste ho nepriznali, to vlastne celá opozícia vtedy volala po odvolaní ministra financií, ktorý nezvládol presun preklopenia z jedného systému do druhého, ktorý, ešte nechcem riešiť, akým spôsobom bol obstarávaný. Ale hovorím o tom že proste my sme nemali dva mesiace absolútne žiadnu kontrolu nad daňami. To nie je výpadok? To je v poriadku? To si nepamätám? Preto ja hovorím, že snažíte sa všetko maľovať iba biele alebo čierne, ale každý problém má dve mince, dve strany. A otázku toho, akým spôsobom, akým spôsobom ste vyriešili otázku rozpadu daňovej správy vlastne v marci roku 2012, k tomu, hovorím, sa vracať nechcem len preto, že chcem byť korektný.
Ďakujem.