Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešného rokovania na hodine otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním, ministra obrany Martina Glváča (GLOBSEC), nie sú na neho kladené otázky, ministra kultúry Marka Maďariča, má pracovné povinnosti, nie sú na neho kladené otázky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak neodhadol som úplne presne, čo máte na mysli, pán poslanec, ale bolo to približne, zhruba to. Pán poslanec, chcem vám ešte povedať, aby ste rozumeli tomu pomeru. Na Slovensku máme niečo viac ako 2 000 dopravných policajtov, medzi ktorých treba ale započítať, samozrejme, aj dopravných inžinierov, ktorí stanovujú a vytyčujú, akým spôsobom u nás funguje dopravná, dopravné toky a, samozrejme, policajtov dopravných, ktorí robia správne konanie, čiže v tých uliciach ich nie je toľko. Naopak, policajtov služby poriadkovej polície je 9 300, čo si myslím, že je veľmi slušný pomer z pohľadu toho, na čo sa pýtate. Ale musím jednu vec predsa len trochu odmietnuť, totižto zatiaľ sme nedostali sťažnosť v tom smere, že by niekto zaplatil pokutu, keď neporušil zákon. To je pre mňa nepochopiteľné. To keď by mi začali proste vrahovia nadávať, že ich zatváram, prečo sa nevenujem inej veci, veď oni iba zavraždili. Ja viem, že je to omnoho vážnejšie ako dopravný priestupok, lenže v rámci Slovenskej republiky je stále najväčším vrahom cestná premávka.
Aby sme si rozumeli. Na Slovensku sme mali minulý rok najnižší počet vrážd historicky, 67. Deväťdesiat percent z nich boli výsledkom domácich sporov. Napriek tomu, že minulý rok sme zaznamenali historicky, historicky a myslím si, že na dlhú dobu to bude historický zápis, lebo sa tam podpísalo viacero veľmi pozitívnych okolností, bolo niečo cez 220 mŕtvych na cestách. Bývali doby, spomeňme si roky 2004 až 2008, kedy boli zásadne každé roky nad 600 mŕtvych na cestách. V roku dokonca 2008, to už som bol ministrom, kedy ten výstražný prst padol a kedy prišiel tento prísny zákon, ich bolo 627. Zoberte si, čo od roku 2008, kedy hneď v roku 2009, kedy začal platiť nový zákon, bol ten prepad o 211 mŕtvych, za jeden jediný rok, na nejakých 400. A naďalej sme nepoľavili a tvrdo ideme dolu a minulý rok to bolo dvestodvadsať tuším tri, ak sa dobre pamätám, mŕtvych na cestách. Čiže skvelé číslo z pohľadu toho, že sme, koľko životov sme zachránili. Keby sme nič v roku 2009 neurobili, keby sme nič nespravili z pohľadu pokút, z pohľadu prísnosti sankcií za porušovanie nezodpovednej jazdy, tak by sme nemohli dnes povedať, že v priemere za tých 5 rokov, čo je účinný zákon, sa nám proste podarilo oproti tým šesťstovkám, keď sme sa dostali zhruba na 300, uchrániť 1 500 životov. Aj tým, čo mi vyčítate, že majú pocit, že ich perzekvujú tým, že vyberajú, merajú, vyberajú, sme uchránili 1 500 životov. Mne sa to nezdá málo. Mne sa to naozaj nezdá málo.
A to, že dneska sú viacej policajti v uliciach z pohľadu aj dopravnej polície, pretože ten úvod roka bol katastrofálny. Ten úvod roka z pohľadu obetí na cestách nebol vôbec dobrý. My sme zaznamenali za prvý mesiac alebo za prvý jeden a pol mesiaca 16 mŕtvych chodcov. Je pravda, kombinácia rýchle stmievanie, dobré cesty, to je všetko zvýšené riziko. U niektorých z nich sme dokonca našli vo vrecku tie reflexné pásky. Tá reflexná páska by mu zachránila život. Všetko to bolo len preto, lebo neboli vidieť, či preto, že išlo oproti auto, alebo akýkoľvek iný dôvod bol preto, že sa stal obeťou cestnej premávky. Čiže toto je vlastne reakcia na to, my sme vždy povedali, akonáhle sa budú vyvíjať dopravné štatistiky dobre, ideme cestou k vodičom. O tom svedčí aj náš návrh, ktorý sme predložili minulý rok, kedy sme znížili pokuty. Historicky prvýkrát došlo k zníženiu pokút. Ten základ sme nezvyšovali, pán poslanec, len sa prepočítal na euro. Bol 2 000 a prešlo na 60 eur, čo je podľa mňa menej ako 2 000. Dneska sme klesli na 50, čiže na 1 500. Čiže z môjho pohľadu sme chceli urobiť, podať tú ruku, vyjsť v ústrety, že pozrite sa, keď pôjdeme ďalej, môžeme sa ocitnúť na Slovensku bez pokút. Keby tá situácia bola dobrá, aj ja, všetci by sme to chceli zažiť, pán poslanec, ako hovoríte, všetci by sme to chceli zažiť. Ale faktom zostáva, že stále platí, že najväčším vrahom na Slovensku je cestná premávka, lebo to sú nedobrovoľné smrti, áno, v rámci, alebo teda neprirodzené, keď nehovoríme, samozrejme, niektoré choroby, keď povieme, že, samozrejme, rakovina a podobne asi budú ešte väčšími, ale to sú všetko veci, ktoré, ktoré sú chorobami, a toto je proste do určitej miery násilná smrť.
Čiže z toho dôvodu kladieme dôraz aj v týchto dňoch na to, aby sme videli a vedeli zvrátiť ten nepriaznivý stav, hoci naozaj minulý rok bol extrémne úspešný, myslíme si, že ten priemer, ktorý Slovensko teraz na čo má, je zhruba tých 250 v priemere ročne a náš európsky záväzok bol 297, čiže sme výrazne pod naším európskym záväzkom, ale chceme sa priblížiť, chceme sa priblížiť do roku 2020, začať teraz na tom pracovať, tam by sme chceli klesnúť pod číslo 200.
To je, čo som vám vysvetľoval, prečo ľudia cítia, že dopravní policajti sú vonku, a nakoniec vám poviem, že som aj spokojný, že to vidia, lebo naozaj to svedčí o fakte, že pracujú a snažia sa vylepšiť a zachrániť ľuďom život, lebo o tom to je. Čiže to "pomáhať a chrániť" vyjadruje.
Zároveň mi určitý údaj aj označuje, že nezavádzame, pretože za minulý rok sme udelili menej pokút. A nie o málo. Tuším, že, nechcem to číslo presne povedať, lebo podľa mňa by sa možno, nepamätám si ho presne, nechcem klamať, ale faktom zostáva, že bolo to číslo na úrovni okolo 10 až 15 % menej ako rok predtým. Čo teda nesvedčí o tom, že hlavným cieľom je iba vyberať pokuty.
Keď sa vrátime k tým dvom hliadkam, o ktorých ste hovorili v tých obciach, áno, to je presne ten cieľ, ktorý potrebujeme, aby boli prítomní. Sme konfrontovaní, samozrejme, s niektorými rozhodnutiami v minulosti, ktoré, ktoré neboli úplne ideálne, hlavne niektoré obmedzovania pracovných časov a podobne, čo nám, samozrejme, kradne vždy nejakých živých policajtov z tých tabuliek, ale rozhodne sa chceme zamerať na to, aby sme boli schopní zvýšiť tú kvalitu. Keďže nie úplne ideálne a ľahko sa dá navyšovať počet fyzicky živej sily, ktorá vlastne prichádza do jednotlivých obcí a miest, tak sme sa rozhodli zásadným spôsobom zvýšiť, zvýšiť príspevky v rámci prevencie kriminality. Dlhé roky sa hýbala táto suma niekde na úrovni milión eur. Pre tento rok, a už minulý, sme začali, sme tieto prostriedky prakticky zdvojnásobili a dokážeme stovkám obcí pomôcť k tomu, aby sme dokázali aj cestou kamerových systémov, cestou preventívnych projektov, cestou preventívnych programov, tak v marginalizovaných rómskych komunitách, ale aj pri práci s deťmi majoritnej skupiny, kdekoľvek sa snažíme vlastne investovať peniaze, ktoré by mali tej prevencii pomôcť. Lebo prevencia je, samozrejme, najlepší liek vo všetkom, od chorôb počínajúc a, samozrejme, kriminalitou končiac.
Pri posudzovaní tohto materiálu vychádzame, samozrejme, aj s dôrazom na našu mapu kriminality, aj na mapu marginalizovaných rómskych komunít. Keď budete mať záujem, pán poslanec, samozrejme vám tieto mapy viem sprístupniť. Zaujímavosťou týchto máp je, samozrejme, to, že nie vždy sa prekrývajú. Čiže nemôžeme použiť stereotyp, ktorý platí, že čo rómska komunita to zvýšená kriminalita. Ale medzi jednotlivými osadami, povedané ľudovo, sú zásadné rozdiely. Mnohé veľké osady sa vyznačujú relatívne kľudným správaním. Naopak, omnoho menšie komunity sú zásadne agresívnejšie. Dokonca v jednotlivých častiach a môžme sa pristaviť aj pri Moldave nad Bodvou, kde som bol v tomto pléne za zásah polície kritizovaný. V rámci Moldavy nad Bodvou žije niečo viac ako tisíc, teraz si nepamätám, či 1 400 alebo 1 700 Rómov. Celý problém sú zhruba štyri rodiny teda rozvetvené. Čo rodina, to päťdesiat členov rátajme. Čiže určite relatívne menšinové percento; skromný som bol? Tak odhadom. Čiže relatívne menšinové percento privádza do toho, by som povedal, zlého stereotypu aj ten zvyšok, ktorý v skutočnosti má pravdepodobne ambíciu žiť lepšie aj, aj dajme tomu rozhodne nepácha trestnú činnosť. Čiže tých rómskych špecialistov a vôbec poriadkových policajtov určite potrebujeme viac, viac. Možnosti rozpočtu sú obmedzené.
My teraz robíme poslednú fázu scivilňovania. Už boli scivilnené všetky dokladové agendy. Tam už policajti nepracujú. Boli scivilnené stovky kancelárskych miest. Ideme teraz vlastne brať ešte z niektorých činností, ktoré považujeme viac za logistické ako policajné, aby sme dokázali niekoľko tabuliek ešte nabrať, ale to nie sú, to nie je tých 1 500, ktoré by sme privítali v týchto mestách. Lebo to je číslo, ktoré by mi garantovalo, že naozaj v každom obvode by sme mohli mať dve hliadky, a chcel som vás trošku opraviť a ešte teda dve vety poviem, že to by nám garantovalo tieto dve hliadky, a teda aj zásadný, zásadný pokles tzv. dennej kriminality, teda vecí, ktoré priamo otravujú občanov a sú s nimi konfrontovaní pravidelne. To je najväčší problém.
Popri tom, ako som povedal, tento rok ideme investovať viac ako dva milióny eur do práve prevencie kriminality s ohľadom práve na tie mapy, ktoré som spomínal, a, samozrejme, je v tom zakomponované, sú v tom aj Malacky. Sú v tom zakomponované Malacky, dokonca s vcelku výraznou sumou, tak verím, že aj samospráva Malaciek sa postaví, že tú svoju časť, jednak tú svoju ulicu komplikovanú; a som to chcel prebrať akurát s pánom poslancom Hlinom, ale nie je v práci teraz. Čiže to sú veci, ktoré, ktoré majú šancu zvýšiť tú kvalitu života, kvalitu bezpečnosti v jednotlivých obciach, a verím, že to zásadne pomôže. Verím, že tento rok budú vlastne nainštalované a budú teda aj v prevádzke. V mnohých prípadoch ide o dobudovanie systému. Čiže osvedčili sa tie prvé peniaze, ktoré sme investovali.
No a, pán poslanec, musím vás trochu opraviť. Keby sme boli na tom čísle, ktoré vy hovoríte, keby sme boli, že na jednu hliadku je päť obcí, tak to by bol naozaj famózny stav. Sedí tu pán poslanec Bugár. Býva v Šamoríne, čo všetci vedia, nehovorím žiadny tajný údaj. Viete, čo má obvodné oddelenie v Šamoríne na starosti obcí? Dvadsaťdva. A to je skôr priemer ako výnimka. Sú obce, aj na východe, kde, kde je to cez tridsať, je to cez tridsať obcí, ktoré jedna hliadka, pretože toto obvodné oddelenia majú, musí absolvovať a, samozrejme, prítomnosť polície je to, čo vlastne z môjho pohľadu najviac bojuje s tou metódou príležitosť robí zlodeja. Keby sme tam boli schopní sa posilniť, tak, samozrejme, tá situácia bude dramaticky lepšia.
Pán poslanec Hlina, niečo som ešte chcel, ale. Pán poslanec Hlina, nebol si tu pred chvíľou.
Jaj, vlastne ešte dám ostatným priestor. Čiže posledná veta. Posledná veta iba. Hovorili sme o prevencii kriminality a o otázke prítomnosti polície, tak len som chcel len informovať, že v rámci projektu prevencie kriminality sme práve teraz navyšovali prostriedky aj pre mesto Malacky, a v rámci, v rámci kamerových systémov v tejto oblasti verím, že dôjde k náprave aj tej dlhodobo neriešenej situácie, o ktorej sa tu veľa hovorilo. Kedysi dávno ste sa na ňu pýtali, pán poslanec. Len som chcel, aby sme pri tej odpovedi nezabudli.
Ďakujem pekne. Dám priestor ešte kolegom. Dovidenia.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, samozrejme, mohol by som začať aj otázkou, že na úvod by sme tak trochu očakávali, že sa tešíte z toho, že narastá ten počet policajtov, pretože počas situácie, kedy ste boli vo vláde, opustilo rady policajtov viac ako 3 600 mužov a žien a poklesol počet policajtov v podstate na jedno z historických miním v počte obsadených tabuliek. Čiže my vlastne hovoríme nie o nových policajtoch, ale o dopĺňaní stavov, ktoré ostali uvoľnené a neboli prijaté, pretože peniaze z týchto tabuliek sa používali na iné činnosti. To je hlavný problém. Ak ale sa úprimne zaujímate o situáciu na jednotlivých obvodných oddeleniach, nemôžem s ňou vysloviť spokojnosť. Spokojnosť nemôžem vysloviť preto, lebo mojím snom by bolo, aby sme v každom policajnom obvode, ktorý netreba stotožňovať s okresom alebo s krajom, alebo s volebným obvodom, je to skrátka 265 policajných obvodov v rámci Slovenska, by som chcel, aby sme mali k dispozícii minimálne dve hliadky. Aspoň na noc.
Častokrát páchatelia chcú využiť situáciu, že na jednej časti tohto, tohto, tohto obvodu spáchajú trestnú činnosť jednoduchú, rozbitím výkladu, čohokoľvek a potom, samozrejme, de facto sa snažia o nerušenú činnosť v opačnej, odľahlejšej časti obvodu. To je riziko, s ktorým sme sa potýkali aj v minulom období a ktoré sa nám podarilo celkom dobre znížiť aj vzhľadom na to, že takým tým najtypickejším trestným činom v tejto oblasti bolo práve vlámanie do bytov, vlámanie do chát, kde nastali významné poklesy. Objektívne chcem povedať, aby sme to brali vážne, ten, tá zásadná zmena podľa mňa nastala zhruba asi okolo roku 2004. V tomto roku prestali vlastne byť vždy novinármi, teda policajti obeťami novinárov a napriek začali fungovať určité nezávislé kontrolné mechanizmy, ktoré začali niekedy aj brániť tú prácu, a to začalo umožňovať, aby zásahy či poriadkovej polície, alebo aj dopravnej proti páchateľom trestnej činnosti mohli byť naozaj nezávislé, a teda od toho času vlastne až podnes je nepretržitý pokles, pokles najmä násilnej trestnej činnosti a, samozrejme, aj majetkovej. Teším sa, že minulý rok sa k nej prijala, pridala aj ekonomická, pretože práve súboj s daňovou kobrou bol významný.
Aby som neobišiel konkrétne položené časti vašej otázky, tak trochu iba poopravím. Tých policajtov, ktorých sa nám podarilo zapracovať do nášho zboru na neobsadené miesta, bolo 709. 709. Treba takisto vnímať situáciu, že sme zvýšili počet, teda pýtali ste sa na službu dopravnej polície, tam smerovalo 63 policajtov z tohto počtu. Do služby poriadkovej polície smerovalo 471 policajtov z tohto počtu, čiže môžme povedať, že na ulicu, ak sa na to pýtate, smerovalo z novoprijatých policajtov 75 % všetkých policajtov. Treba však povedať, že v 25 % treba vnímať aj službu hraničnej polície, ktorá osobitne v regiónoch, kde aj vy ste v podstate doma, to znamená, berieme okresy Snina, prihraničné oblasti, ako je Ulič alebo Ubľa, samozrejme, okres Sobrance, okres Michalovce a okres Trebišov, kde došlo takisto k navýšeniu stavov, ktoré teda v praxi znamenajú prítomnosť, prítomnosť polície, v týchto regiónoch omnoho intenzívnejšie, pretože aj služba hraničnej polície vykonáva v diametri tých, tridsaťkilometrovom páse od hranice činnosť nielen samotnej hranice, ale aj bežný, samozrejme, zasahuje aj v prípade porušenia verejného poriadku alebo v niektorých prípadoch aj dopravných priestupkov. Čiže by sme to číslo zvýšili prakticky na viac ako 80.
Takisto treba vnímať tú diskusiu, a to je to, čo by som rád asi otvoril aj pri tejto vašej otázke, čo je veľmi dôležité, všeobecné nastavenie Policajného zboru a mnoho tých diskusných príspevkov a informácií, ktoré v tejto sále zaznievajú. Sú tu najviac dve veci, ktoré ma veľmi vyrušujú, a to, že máme vysoký počet policajtov, pretože nejaké štatistiky v Európskej únii preukázali, že na počet obyvateľov máme vysoký počet policajtov. A potom takisto je to druhá, druhý údaj, ktorý používajú ekonómovia, napríklad pán Mikloš, veľmi často, že pomer výdavkov na obranu a bezpečnosť, alebo teda na bezpečnosť je v porovnaní k HDP v iných krajinách vyšší ako priemer. Máme ale základný problém, že máločo je tak pokrivené v rámci štatistiky ako práve tieto údaje.
Poviem to na dobrom príklade, kedy Slovenská republika, keď si dáte Google z 220 krajín a dáte si poradie podľa počtu obyvateľov, je presne na 110. mieste. Čiže je presne v strede. Počtom obyvateľov je presne v strede. Ale keď si pozriete číslo, aký je teda priemerný počet obyvateľov na jednu krajinu, tak vám vyjde číslo 33 miliónov. Zjavne to niekde nesedí. A toto je podobný prípad.
V iných štátoch je bežné, ak nemajú zaradené zložky, ktoré sú súčasťou a sú považované u nás za Policajný zbor, nie sú súčasťou Policajného zboru a dokonca častokrát ani ministerstva vnútra. Sú štáty, kde mestské polície alebo regionálne, municipálne polície, regióny dokonca, v našom prípade Slovenskej republiky by to znamenalo, že každý vyšší územný celok bude mať vlastnú poriadkovú políciu, sa, samozrejme, nezapočítavajú v tom prípade do policajného zboru federálneho alebo teda v našom prípade celoštátneho ako takého. Sú krajiny, kde dôverne poznáte jednotlivé jednotky, ktoré stretnete napríklad na ceste do Talianska, ktorí sa volajú karabinieri, ktoré stretnete v Španielsku ako Guardia Civil, ktoré stretnete vo Francúzsku ako gendarmerie, donedávna Gendarmerie bolo aj v Rakúsku, čo nie je nič iné ako naši pôvodní prvorepublikoví žandári, čo však boli ľudia, ktorí boli v skutočnosti zamestnaní ministerstvom obrany a boli teda vojakmi vo svojom povolaní, ale slúžili pod ministerstvom vnútra, niečo ako bývalé vojská ministerstva vnútra, kde financovanie príslušníkov vojsk ministerstva alebo teda vojakov mali vždy ministerstvo obrany, ale slúžili pre výkon. A tieto nebývajú zarátané do toho výkonu, alebo ak by boli, v Portugalsku by to znamenalo 100-tisíc policajtov na 10 miliónov, čiže keby sme zobrali tento pomer, Slovenská republika keby mala 50-tisíc príslušníkov Policajného zboru, dostala by sa na úroveň niektorých štátov Európskej únie, čiže je to naozaj hlboko zavádzajúce číslo.
Rovnako tak v mnohých štátoch poznajú pojem vyšetrovací sudca alebo vyšetrovateľ v úplne inom horizonte ako u nás, aj u nás donedávna neboli vyšetrovatelia súčasťou Policajného zboru. Je ich viac ako 1 200, týchto vyšetrovateľov, zaradili sa do Policajného zboru v reforme v roku 2004, ak sa dobre pamätám, kde sa zlučovali kriminalisti a vyšetrovatelia, a to nám opäť to číslo vlastne do tých štatistík sa dostáva.
My teda vlastne v číslach štatistiky Policajného zboru máme hraničnú políciu, čo v mnohých štátoch býva vojenský útvar. Máme v tých štatistikách dopravnú, máme v tých štatistikách poriadkovú, máme v tých štatistikách vyšetrovateľov, máme v tých štatistikách kriminálnu políciu, osobitné útvary, finančnú políciu, ktoré v mnohých štátoch bývajú, ako je Guardia di Finanza pod ministerstvom financií a podobne, to sú všetko veci, ktoré nám vlastne zhoršujú ten ako keby štatistický ukazovateľ. My sa nesťažujeme, Slovensko je takto dobre usporiadané, ale len vysvetľujem, prečo to číslo nie je objektívne.
Z druhého pohľadu, keď sa povie, že veľa prostriedkov ide na, na bezpečnosť štátu, tak, samozrejme, treba povedať, že v našich prostriedkoch sú zarátané prostriedky na archívy, ktoré sú pod ministerstvom vnútra, hoci logicky by sme si mohli povedať, že patria asi skôr ministerstvu kultúry, ale sú financované, že vlastne sú to všetky hasičské zbory, ktoré napríklad v Rakúsku sú čisto záležitosťou samosprávy. V Nemecku obdobne. Keď zoberiete pomer, to je taký dobrý štatistický ukazovateľ. Slovensko má 4 400 profesionálnych hasičov. Rakúsko má 600. Čo by ste si pomysleli o takom štáte, že sa nestará o svojich občanov? Má teda úplne, vymeniť ministra, čiže má úplne iný systém, systém bezpečnosti, kde je postavená napríklad hasičská bezpečnosť práve na samosprávach, preto sa ale ich výdaje nerátajú, samozrejme, do toho nášho balíka, ktorý u nás ministerstvo vnútra predstavuje.
Dneska v podstate máme v našich nákladoch zarátanú aj starostlivosť o niektoré školy, starostlivosť o horskú službu a o ďalšie úseky, keby sme zobrali čisto Policajný zbor, že to je teda bezpečnosť, tak, samozrejme, sme výrazne pod priemerom v Európskej únii z pohľadu pomeru k DPH. Čiže ak sa my dvaja zhodneme, pán poslanec, ja tú iniciatívu, samozrejme, sa snažím presadiť, myslíme si, že naša potreba je zhruba na úrovni optimálna, by bola asi 2 000, to som prílišný optimista. Ale veľmi veľa by sme vedeli urobiť z 1 500 čisto poriadkovej, to znamená v kategóriách, v triedach 1, 2, 3, 4. To znamená v najnižších kategóriách z pohľadu Policajného zboru, čiže to nie je ani také drahé. A mohli by byť plne umiestnení presne v regiónoch, ktoré sú postihnuté nielen zvýšenou kriminalitou, lebo to keď vám poviem príklad, tam, kde sme vlastne zvýšili tie počty ešte v roku 2008, kedy vlastne tam prebehlo asi tých 1 500 navýšení presne v tých častiach, tak, samozrejme, tam sme klesli z pohľadu trestnej činnosti zásadným spôsobom, poviem príklad, Jarovnice, najväčšia rómska osada na Slovensku, bola konfrontovaná približne s 380 trestnými činmi. Po štyroch rokoch môžme konštatovať, že minulý rok to bolo zhruba 120. Čiže mali sme pocit, že významný pokles. Keby ste sa opýtali obyvateľov Jarovníc, asi by vám nepovedali, že skvelý výsledok, lebo naďalej sa tých 120 stalo. A naďalej nejaká časť tej obce konfrontovaná s nejakým trestným činom bola.
To, čo nám ale začína, samozrejme, trošku prerastať cez hlavu a čo sa nám prestáva pozdávať a prečo by sme boli radi, keby sme touto cestou, na ktorú sa vy pýtate, mohli ísť, sú, samozrejme, tie bežné medziľudské vzťahy, ktoré niekedy sú prekročením priestupkového zákona, niekedy nie sú, rozhodne nie sú trestným činom, je to vulgárne správanie, sú to bežné veci, hádzanie kameňov, kradnutie psov, čohokoľvek, čo si dostaneme len do, maximálne do polohy trestného, teda priestupkového zákona. Ale toto je tiež súčasťou verejného poriadku, a preto je nevyhnutné, aby polícia sa aj týmto zaoberala.
Čiže z môjho pohľadu, ak ste sa, ak vaša otázka bola motivovaná, však asi v doplňujúcej mi to poviete, bola motivovaná tým, že nie je to málo? Poviem vám, je, je to málo a mňa to neuspokojuje a bolo by podstatné, keby sme mohli tieto čísla zvyšovať, ale, samozrejme, máme obmedzenie, ktorému sa hovorí rozpočet Slovenskej republiky, a tam, samozrejme, aj iné ministerstvá mi budú hrať tú konkurenciu, ktorú musíme prijať, to znamená, že zdravotníctvo je určite v mnohých oblastiach nemenej dôležité ako bezpečnosť občanov. Určite školstvo aj z dlhodobého pohľadu je nemenej dôležité, čiže hýbeme sa len v rámci možností, ale snažíme sa tu, som vám to aj trošku prezentoval, že takmer 80 % všetkých tabuliek išlo práve do výkonu a ten zvyšok sú vyšetrovatelia, samozrejme, ktorých, a skrátení vyšetrovatelia, ktorí majú niekedy aj 20, 50 vecí naraz. A potom, napríklad keď ste kritizovali pomalosť vyšetrovateľa v Nitre, ktorý okrem toho prípadu mal ďalších 20, presne 27 prípadov, tak, samozrejme, musí sa venovať každému, každému s rovnakou intenzitou, a preto by som bol rád, keby to číslo sme určite mohli navýšiť. Otázka možnosti štátneho rozpočtu je vec, k ktorej aj vy nám môžete v diskusii pri štátnom rozpočte prispieť, ale, bohužiaľ, sa nepamätám, a usmieva sa pán poslanec Bugár teraz, že by vystúpil a povedal, my chceme, my chceme viacej policajtov. Lebo v Šamoríne ich je dosť.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, skôr, ako konkrétne odpoviem na vašu otázku, rád by som sa dotkol vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. S uspokojením môžem konštatovať, že v súčasnosti sú na dobrej úrovni a obe krajiny sa usilujú vzájomný dialóg naďalej rozvíjať. Vychádzame pri tomto tvrdení najmä z nasledovných údajov:
- zo zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a z výsledkov práce príslušných bilaterálnych zmiešaných komisií,
- zo spojeneckého vzťahu a totožnosti záujmov oboch krajín v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie,
- zo spoločného záujmu o súčinnosť v rámci regionálnej vyšehradskej spolupráce s cieľom spoločného vytvárania posilnenej a konkurencieschopnej strednej Európy,
- z presvedčenia, že úspešná prihraničná spolupráca medzi susednými regiónmi a ich obyvateľmi, teda aj medzi príslušníkmi národnostných menšín, je dôležitým činiteľom pozitívneho rozvoja slovensko-maďarských vzťahov.
Pred necelými dvoma rokmi, konkrétne 2. októbra 2012, sa predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Mlynkoch a spoločne sa dohodli, že obe krajiny sa v bilaterálnych vzťahoch sústredia predovšetkým na posilnenie hospodárskej spolupráce s dôrazom na rozvoj dopravnej a energetickej infraštruktúry. Som rád, že naďalej pokračujeme v tomto trende, a Slovensko je pripravené ísť touto pozitívnou a konštruktívnou cestou aj v budúcnosti.
V júli minulého roku sa uskutočnilo historicky prvé spoločné zasadnutie predstaviteľov vlád Slovenskej republiky a Maďarska, počas ktorého bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi vládami oboch krajín. Slovensko i Maďarsko považujú rozvoj hospodárskej spolupráce, najmä v sektore malých a stredne veľkých podnikov, za kľúčovú oblasť, ktorá prispieva k rastu konkurencieschopnosti a, samozrejme, zvyšovaniu zamestnanosti.
Rovnako sa pozornosť sústredila aj na snahu o maximálne využitie možností cezhraničného rozvoja, ktoré vyplývajú z členstva našich krajín v Európskej únii a schengenskej zóne. Obe krajiny sa zhodli na tom, že Slovenská republika a Maďarsko počas programového obdobia Európskej únie v rokoch 2014 - 2020 z celkového zoznamu vyše 60 projektov vytypovaných maďarskou stranou vybudujú aspoň 25 nových verejných komunikácií pri využití zdrojov Európskej únie. Osobitnú pozornosť aj tzv., venujú aj tzv. väčším projektom, ako je napríklad vyriešenie financovania plánovaného nového dunajského mosta medzi Komárnom a Komáromom. Treba oceniť veľmi dobrú úroveň spolupráce v tejto oblasti vrátane činnosti zmiešanej komisie pre otázky dopravy, spojov a infraštruktúry.
Pokiaľ ide o cezhraničné projekty, vlády oboch krajín sa dohodli, že bude potrebné posúdiť príslušné štúdie realizovateľnosti a ďalej napredovať v súlade so štandardnými postupmi Európskej únie vrátane možností ich financovania.
V kontexte aktuálneho stavu cestných prepojení medzi obidvoma krajinami bolo konštatované, že ich súčasný počet 28 vzhľadom na populáciu žijúcu na oboch stranách hranice - takmer 2 mil. obyvateľov - je nízky a nedostačujúci. Poukázalo sa na potrebu výstavby nových, resp. obnovu existujúcich cestných prepojení. V tomto kontexte sa diskutovalo o príprave štúdií uskutočniteľnosti pre 46 nových a 14 existujúcich projektov cezhraničného prepojenia.
Prirodzeným pokračovaním procesu rozvíjania spolupráce s naším južným susedom je i uzavretie memoranda o spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry, ktoré premiéri oboch krajín podpísali v maďarskej obci Szada minulý týždeň, konkrétne 27. marca 2014. Stalo sa tak po predchádzajúcich konzultáciách, ktoré zohľadňovali potreby občanov v slovenskej aj maďarskej pohraničnej oblasti, ako aj širšie hospodárske záujmy našich krajín.
Dokument obsahuje 21 infraštruktúrnych prepojení, cesty, mosty a kompy, ktoré budú na úžitok občanov Slovenska a Maďarska. Verím, že prispejú k rozvoju nielen prihraničných regiónov, ale budú mať širší dosah aj na celkový progres dvojstrannej obchodnej spolupráce, ekonomický rast či zamestnanosť.
Faktom je, že na maďarsko-slovenskej hranici je priechod v priemere každých 20 kilometrov, kým medzi Francúzskom a Belgickom je tento priemer poldruha kilometra. Slovensko-maďarská spoločná hranica s dĺžkou 646 kilometrov patrí medzi najdlhšie v Európe. Program rozvoja, v rámci ktorého vybudujú 11 nových ciest prepájajúcich Slovensko s Maďarskom, osem nových mostov a dve prepojenia kompou, je historicky najrozsiahlejším spoločným slovensko-maďarským projektom.
V súvislosti s prípravou programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovenská republika pre obdobie rokov 2014 - 2020 došlo v rámci rokovaní k zhode o budúcich tematických cieľoch a investičných prioritách pripravovaného programu. Stratégia cezhraničnej spolupráce sa v novom programovom období Európskej únie dotýka aj cestných sietí a prihraničných samospráv.
Vážený pán poslanec, v zásobníku projektov boli indikované projekty v pôsobnosti jednotlivých samosprávnych krajov. Sú súčasťou memoranda a ak máte záujem, môžeme vám zoznam týchto projektov, samozrejme, predložiť.
Obe krajiny sa dohodli, že k realizácii projektov pristúpia, ak sa ich financovanie uskutoční v rámci operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Maďarsko 2014 - 2020 tvoriaceho 35 – 40 % programového rámca, pri splnení definovaných požiadaviek programu a v súlade s dostupnou finančnou alokáciou pre dopravnú infraštruktúru. Projekty budú implementované v rámci odborného partnerstva zainteresovaných samosprávnych krajov na slovenskej strane, resp. národnej neverejnej akciovej spoločnosti na rozvoj infraštruktúry na maďarskej strane, za dohľadu vládnych orgánov oboch zmluvných strán.
Strany sa zaviazali, že v prípade potreby pre projektových partnerov zabezpečia prostriedky na predfinancovanie v zmysle systému finančného riadenia európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov na roky 2014 - 2020.
V súlade s predchádzajúcimi dohodami v roku 2013 boli odovzdané štyri nové dopravné prepojenia medzi Slovenskou republikou a Maďarskom: kompa medzi obcami Gabčíkovo a Dunaremete a kompa medzi obcami Kravany nad Dunajom a Lábatlan. Odpusťte mi moje horšie maďarské výslovnosti.
Cestné prepojenie bolo rovnako tak odovzdané medzi Trstené pri Hornáde a Kéked a cestné prepojenie medzi obcami Vel’ké Trakany a Zemplénagárd.
V súčasnosti prebieha príprava a realizácia nasledujúcich rozvojových projektov: budovanie diaľničného prepojenia M15 - D2 medzi obcami Rusovce a Rajka. Ide o rekonštrukciu bývalého hraničného priechodu Rusovce a Rajka na diaľnici D2 - M15, s cieľom doriešiť debarierizáciu hraničného priechodu a vybudovanie druhého diaľničného pásu na maďarskej strane. Po preštudovaní troch variantov sa slovenská strana rozhodla v ďalšej príprave a realizácii postupovať v zmysle variantu č. 1 s vybudovaním križovatkových vetiev k otáčaniu maďarských údržbových vozidiel.
Ďalším, samozrejme, projektom, ako som hovoril v úvode, je budovanie nového mosta cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom. Proces prípravy výstavby nového mosta medzi Komárnom a Komáromom pokračuje v súlade s dohodnutým harmonogramom. Štúdia realizovateľnosti je dodaná a v súčasnosti sa spracováva dokumentácia pre stavebné povolenie s termínom dodania 31. mája 2014. Podľa štúdie realizovateľnosti je plánovaný termín začatia výstavby v roku 2016. Skutočný začiatok bude závisieť od zabezpečenia finančných zdrojov na výstavbu a dohody s maďarskou stranou.
Príprava na uvedenie do prevádzky nákladnej kompy medzi Štúrovom a Ostrihomom, v tom prípade investorskú prípravu a výstavbu priechodu cez Dunaj kompou Štúrovo - Ostrihom zabezpečuje a financuje súkromná spoločnosť.
Vybudovanie diaľničného prepojenia M30 - R4 medzi obcami Milhost’ a - to si nedovolím ani prečítať - Tornyosnémeti, na slovenskej strane bola rýchlostná cesta R4 odovzdaná do užívania verejnosti v novembri 2013 s provizórnym prepojením na cestnú sieť Maďarska. Na maďarskej strane sa s výstavbou rýchlostnej cesty M30 uvažuje v treťom štvrťroku 2015. Správcovia ciest v apríli 2013 dohodli spôsob a zabezpečenie zimnej údržby ciest R4 a provizórneho prepojenia na maďarskom území v priestore štátnej hranice. Zároveň boli určení zodpovední pracovníci investora pre projektové doriešenie napojenia rýchlostných ciest s harmonogramom stavebných prác.
Vybudovanie nového cestného mosta medzi obcami Kechnec a Abaújvár. Košický samosprávny kraj požiadal ministerstvo dopravy v septembri roku 2013 o prípravu a podpísanie medzivládnej dohody o výstavbe cestného mosta nad riekou Hornád a súvisiacich objektov na spoločnej štátnej hranici medzi obcami Abaújvár a Kechnec. Projekt bol schválený Spoločným technickým sekretariátom pre Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013. Nový navrhovaný priechod Abaújvár - Kechnec je súčasťou medzivládnej dohody o dopravnom charaktere ciest prechádzajúcich cez spoločnú hranicu. Avšak v zmysle dohody a vzhľadom na to, že mostný objekt je dlhší ako 30 m, je potrebné na jeho výstavbu vypracovať samostatnú medzivládnu dohodu. Investorskú prípravu a realizáciu mosta bude za slovenskú stranu zabezpečovať obec Kechnec. Konštrukciu mosta tvorí oblúkový most s ťahadlovým, ťahadlom s jedným otvorom, dvomi hlavnými nosnými piliermi a oceľovou konštrukciou v rozpätí 60 metrov, v šírke; 60 metrov a v šírke 8,75 metra. Cestné prepojenie bude vybudované pre medzinárodnú cestnú osobnú a nákladnú dopravu s maximálnou hmotnosťou vozidiel do 3,5 tony. Proces verejného obstarávania na výstavbu mosta a príjazdových ciest vypíše v mene zmluvných strán maďarská strana. Stavebné práce sa budú realizovať v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi a technickými predpismi štátov oboch zmluvných strán.
Cieľom snažení vlád Slovenskej republiky a Maďarska je zlepšiť dopravnú dostupnosť medzi oboma krajinami v prihraničných regiónoch, čo zároveň zvýši aj možnosti zlepšenia hospodárskej spolupráce v kultúrnej činnosti a v neposlednom rade umožní aj vytvorenie nových pracovných príležitostí v týchto regiónoch, známych svojou vysokou nezamestnanosťou.
Dovoľte, aby som vám ešte k tomu doplnil tie hlavné projekty, ktoré sú zahrnuté a sú súčasťou tohto memoranda. V rámci Trnavského samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Dobrohošť a Dunakiliti.
V rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Radvaň nad Dunajom a Neszmély, ďalej ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľský Sokolec a Tésa.
V rámci Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý má asi najviac týchto infraštrukturálnych projektov, ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľské Predmostie a Drégelypalánk, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Koláre a Balassagyarmat-Újkóvár, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Vrbovka a Őrhalom, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Kováčovce a Hugyag, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Muľa a Nógrádszakál... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán podpredseda vlády, 15-minútový limit určený na odpovede skončil. Ešte máte minútku, prepáčte.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ešte minútu. Budem rýchly. Cestné prepojenie medzi obcami Lipovany a Karancsberény, cestné prepojenie medzi obcami Petrovce a Zabar alebo Domaháza, cestné prepojenie medzi obcami Janice a Ózd-Susa a cestné prepojenie medzi obcami Neporadza a Kelemér alebo Gömörszőlős.
V pôsobnosti Košického samosprávneho kraja je to, samozrejme, cestné prepojenie medzi obcami Chorváty a Hídvégardó, cestné prepojenie medzi obcami Michaľany a Felsőregmec, cestný most cez Rožňavu medzi obcami Čerhov a Alsóregmec. (Smiech v sále.)
Viete, čo ma, chápem, že sa všetci na tom trochu zabávame, ale sú tie názvy naozaj ťažké, a to sme ešte neprišli k najťažším.
Cestné prepojenie medzi mestami Slovenské Nové Mesto a Sátoraljaújhely, cestné prepojenie medzi obcami Klin nad Bodrogom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
A v tejto chvíli, pán podpredseda vlády, vám zoberiem slovo.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem. Ešte niekoľko, mohol by som tu byť ešte 10 minút. Posledné, čo ešte k tomu poviem, že ma mrzí, že práve pri projekte, kde hovoríme o rozvoji medzi spoluprácou, medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tu poslanci za maďarskú stranu nie sú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pekný deň. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho pán minister Počiatek, pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho pán minister Ľubomír Jahnátek, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, nie sú naňho otázky, a pán minister kultúry Maďarič, tiež naňho nie sú žiadne otázky.

Ďakujem pekne. Cieľom predkladanej zmluvy je zmena a doplnenie právnej úpravy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou v širšom spektre oblasti policajnej spolupráce. Dôvodom navrhovaných zmien sú skúsenosti z aplikačnej praxe, najmä z členstva oboch štátov v schengenskom priestore. Navrhujú sa tiež ustanovenia rozširujúce doterajšiu spoluprácu na ďalšie oblasti, napríklad ochrana svedka, a tiež ustanovenie súvisiace s prípravou na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. Táto zmluva má, samozrejme, zásadný význam pre Slovensko, predovšetkým z pohľadu riešenia cezhraničnej kriminality. Mnohí z vás, ktorí ste mali možnosť pôsobiť v prihraničných oblastiach s Rakúskom, ste možno videli aj spoločné rakúsko-slovenské policajné hliadky, čo je mimoriadne netradičné, ale v každom prípade mimoriadne účinné. Aj vďaka tomu patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré zásobujú napríklad nelegálnou migráciou Rakúsko najmenej spomedzi svojich susedov. Aj preto sme stabilný a veľmi dôveryhodný partner.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Návrh tejto zmluvy súvisí predovšetkým s našou spoločnou históriou a cieľom predkladanej zmluvy je upraviť postup a podmienky porovnávania údajov v evidenciách obyvateľov zmluvných strán, a to na účel zistenia štátneho občianstva občanov bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, u ktorých nie je v evidencii obyvateľov v niektorých zo zmluvných strán uvedený údaj o súčasnom štátnom občianstve, prípadne na účel zistenia údajov o úmrtí týchto osôb. Tiež sa stanovujú podmienky pre porovnávanie údajov v príslušných registroch rodných čísel na účel zabezpečenia správnosti a úplnosti údajov týkajúcich sa rodných čísiel pridelených na území zmluvných strán ešte pred 1. januárom 1993, teda pred vznikom oboch republík.
Ďakujem pekne.

Jedným slovom, ďakujem pekne obom pánom poslancom za príspevky. Ako to už býva, zákon vždy prichádza do parlamentu ako návrh, a preto určite všetky relevantné návrhy, ktoré prídu, môžme o nich diskutovať a keď sa na nich dohodneme, aj zapracovať do návrhu. V každom prípade, keďže tento návrh zákona sa naozaj osobitne, je taký netypický v tom, že jeho vykonávateľom nie je štát, ale vlastne tam priamo dochádza k nejakým otázkam súvisiacim práve s tretím sektorom, navrhol by som ešte drobnú diskusiu pred druhým kolom aj s tretím sektorom alebo so splnomocnencom vlády pre tretí sektor. A potom vlastne by sme mohli už takto dočistené návrhy v druhom kole, či už vo výboroch, alebo v pléne, samozrejme, zapracovať do znenia zákona.
Ďakujem. Ďakujem za vecnú diskusiu.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, dovoľte, aby som ako prvý predniesol návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Problematiku verejných zbierok doposiaľ upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach a lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a príslušná vykonávacia vyhláška ministerstva vnútra. Ide o teda jeden z mála právnych predpisov, ktoré ešte stále prežili Nežnú revolúciu a sú tu s nami už viac ako 40 rokov a boli naozaj koncipované v úplne inom sociálnom, ekonomickom a spoločenskom prostredí.
Aj napriek niektorým čiastkovým novelám spomenutého zákona nezodpovedajú potrebám modernej demokratickej spoločnosti. Vládny návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje na uvedené okolnosti, pričom v jeho obsahu sú premietnuté viaceré poznatky a skúsenosti získané pri organizovaní verejných zbierok. Na príprave novej právnej úpravy o verejných zbierkach sa s ministerstvom vnútra intenzívne podieľali zástupcovia tretieho sektora. Dokonca by som v tejto veci rád povedal, že naozaj lídrom, tak ako bol záväzok z programového vyhlásenia vlády a aj z nášho prístupu, bolo, aby v tomto prípade tí, pre ktorých je ten zákon určený a ktorých sa to týka, vlastne boli hlavnými strojcami vlastne tohto legislatívneho návrhu. Čiže naozaj toto je možné považovať za návrh, ktorý je predovšetkým z prostredia tretieho sektora a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača, to bol jeden z jeho základných modelov a bodov, ktoré chceli vlastne po spoločných jednaniach presadiť.
Čo teda zákon upravuje. Základné pojmy, samozrejme, ktoré sa používajú, ktorými sú verejná zbierka, všeobecne prospešný účel, hrubý výnos verejnej zbierky, čistý výnos verejnej zbierky a náklady verejnej zbierky. Všeobecné podmienky vykonávania verejnej zbierky, právnické osoby mimovládneho neziskového sektora oprávnené vykonávať verejnú zbierku, pôsobnosť orgánov štátnej správy, správne konanie o registrácii verejnej zbierky, register verejných zbierok, spôsoby vykonávania verejnej zbierky a povinnosti oprávnených právnických osôb pri vykonávaní verejnej zbierky a, samozrejme, kontrolu vykonávania verejnej zbierky.
Vzhľadom na skutočnosť, že v mnohých prípadoch dochádzalo k zneužívaniu sociálneho cítenia občanov, ktorí prispievali na zbierky, ktoré javili podobnosť serióznym zbierkam, najmä častokrát trpeli veľké organizácie ako Liga boja proti rakovine alebo UNICEF práve na tých, ktorí boli neseriózni, preto existencia tohto zákona, nového zákona sa javila už ako nevyhnutná.
Ďakujem za podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne. Vo väčšine prípadov, keď mám vystúpenie, tak v tých faktických poznámkach reagujete na to, čo som povedal, ale v tomto prípade sa vám to ani raz nepodarilo. Všetci ste potvrdili, že ste nič neurobili a snažili ste sa z toho nejako vyhovoriť. A ja vám len toľko sa k tomu vrátim, že boli ste schopní obviniť pána Ruska za dva týždne. A tu ste dva roky tú kauzu nevyšetrili. Jednu. Nástenka druhá. To je ten istý prípad, tak isto nie. Nemali ste záujem to vyšetriť? Alebo bolo jedno?
Čiže z môjho pohľadu, z môjho pohľadu hovoríte ešte častokrát to, že vy reagujete priamo na to, lebo sme nejako konali. Ak sa ja dobre pamätám, k zastaveniu trestného stíhania prišlo ešte v októbri minulého roku. Čiže po piatich, päť mesiacov vám trvalo, čo presne? Zvažovanie tej situácie? Alebo opäť sa dostaneme k tomu, že to je čistá prezidentská kampaň, to, čo sa teraz snažíte robiť? Jediné, čo nám tu chýba, aby nám sem vzlietol na svojom Piperjete pán Kiska, rozdal vám odmeny za to, čo tu robíte, a bolo všetko úplne v poriadku. Čiže z môjho pohľadu ani jeden z vás ste nevyvrátili to, čo som povedal. Neriešili ste to a nikdy ste sa o to ani nezaujímali, pretože to, čo hovoríte, proste nie je pravda. A to vám aj potvrdili, pretože všetky informácie ste mali k dispozícii v roku 2010 a 2011.
Ďakujem. (Potlesk.)