Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, začal by som tým, že dnes máme slávnostný deň, dnes je sviatok, dnes je deň, ktorý by sme mali oslavovať. Som rád, že práve na takéto výročie môžeme sa stretnúť pri návrhu zákona, ktorým by sa práve tento dátum, práve tento deň povýšil na štátny sviatok.
Často zaznievajú pri takejto téme výhrady, prvá výhrada, ktorá zaznie vo všeobecnosti k štátnym sviatkom, že štátnych sviatkov máme už veľa. Áno, je to určite pravda. Máme štátnych sviatkov veľa, sme na špici Európy z hľadiska počtu štátnych sviatkov. A určite by ekonomike prospelo, keby ich bolo menej. Preto ako prvú vec, skôr než sa dostanem k jadru, prečo práve tento deň by mal byť štátnym sviatkom, chcem zdôrazniť, že nenavrhujeme rozšírenie počtu štátnych sviatkov, ale navrhujeme neutrálny prístup v danej chvíli, to znamená tento významný deň, neskôr poviem, prečo ho považujem za kľúčový a významný, povýšiť na štátny sviatok a jeden z dní, ktorý dnes štátnym sviatkom je, ale nemá z hľadiska slovenského národa a Slovenska ako takého taký význam zaradiť medzi pamätné dni, čím nedôjde k rozšíreniu počtu štátnych sviatkov. Dovolím si povedať, že tento krok, keby sme urobili takúto zámenu, by bol aj dobrým signálom pre ďalšie úvahy o ďalšom znižovaní počtu štátnych sviatkov, čo by bolo určite pozitívne z hľadiska dopadov na ekonomiku Slovenska.
Ale poďme k samotnému obsahu tohto návrhu.
28. október je pre Slovenskú republiku kľúčovým dátumom. Dá sa naozaj veľmi jednoznačne povedať, a myslím, že sa na tom zhodnú takmer všetci, aj kritici tejto dejinnej udalosti, že bez 28. októbra, keď vznikla Česko-slovenská republika na troskách Rakúsko-Uhorska, by nebolo dnešného Slovenska. Bez vzniku Česko-Slovenska by slovenský národ v tom čase značne zdecimovaný bez početnej triedy vzdelancov, bez toho, bez vysokých škôl, bez vlastného úradníctva, bez vlastných politikov, jednoducho národ, ktorý veľmi dlhé roky, stáročia vlastne žil ako etnická súčasť iného štátneho útvaru, pravdepodobne bol ďalej asimilovaný, ďalej sa jeho význam a početnosť znižovala. A keby niet 28. októbra 1918 a vzniku Česko-Slovenska, dnes by sme nesedeli v tomto parlamente alebo určite by to nebol parlament Slovenskej republiky, ale ak by niektorí z nás sedeli v nejakom parlamente, tak by to bol parlament iného štátneho útvaru a hovorilo by sa v ňom pravdepodobne po maďarsky. Práve preto, že tento dátum vytvoril dejinný zlom pre Čechov a Slovákov, je potrebné priradiť mu tú dôležitosť, ktorú každopádne má.
Vznikom Česko-Slovenska získalo Slovensko a Slováci po prvýkrát v svojej histórii vlastné hranice, medzinárodnými zmluvami definované hranice, čo vôbec nebola jednoduchá záležitosť. A vôbec to, samozrejme, nešlo bez zložitých rokovaní a bez sporných momentov. V prvých dňoch tento nový štátny útvar musel odolávať útokom zo zahraničia, musel v následných dňoch obhájiť svoje právo na existenciu, ale každopádne tento štátny útvar bol budovaný na báze demokratických zásad a demokratických princípov.
To by som zdôraznil ako ďalšiu nesmierne dôležitú vec, Slováci spolu s Čechmi začali budovať republiku, ktorá sa riadila demokratickými zásadami, pluralitou, politickou pluralitou, politickou súťažou. A bola považovaná až do druhej svetovej vojny, do jej zániku za ostrov demokracie v Európe. Na to naozaj môžeme byť právom hrdí. A môžeme byť právom hrdí na to, že sme boli aktívnou súčasťou tohto štátneho celku.
Počas trvania Česko-slovenskej republiky z hľadiska Slovákov a Slovenska dochádzalo k veľmi pozitívnemu až búrlivému rozvoju práve tých oblastí, ktoré boli dlhodobo zanedbávané a ktoré, pokiaľ by nedošlo k tomuto zlomu, by inak predznamenávali postupný úpadok a ďalší a ďalší prehlbujúci sa úpadok Slovákov ako národa aj Slovákov ako občanov nejakého štátu.
Prečo tento dátum, ktorý, ako som povedal, je pre Slovensko zlomový, a bez neho by nebolo ani dnešnej Slovenskej republiky, zároveň navrhujeme označiť názvom Deň úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika – vznik Česko-slovenskej republiky. Je prirodzené, že v Českej republike, ktorá tento dátum ctí ako štátny sviatok, je hlavnou postavou, na ktorú sa viažu spomienky a úcta zviazaná s týmto výročím, prvý česko-slovenský prezident Tomáš Garrique Masaryk, ktorý síce po rodičoch bol napoly Slovák, ale jednoznačne patrí k českému národu. Ale rovnako prirodzené pre nás by malo byť, aby sme viac, ako bolo doteraz zvykom, zvýraznili a podčiarkli význam a prínos kľúčovej postavy vzniku Česko-Slovenska, kľúčovej postavy z hľadiska vytvorenia predpokladov pre to, aby Tomáš Garrique Masaryk a ďalší jeho spolupracovníci vôbec mohli začať rozvíjať po filozofickej, politickej a ďalších stránkach ideu vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. A to bol Milan Rastislav Štefánik. Bez tohto Slováka a najväčšieho a najváženejšieho aj z hľadiska vnímania verejnosti politického predstaviteľa z hľadiska slovenských dejín, bez jeho aktívneho príspevku k tomu, že sa zapojil a bol aktívnym činiteľom okamžite a hneď pri zrode tejto myšlienky, by Česko-Slovensko nebolo vzniklo. Ja to doložím v rámci rozpravy aj konkrétnymi citátmi jeho súpútnikov, jeho súčasníkov významných politických dejín, ktorí na neho spomínajú a hovoria o jeho prínose a jeho naozaj nezastupiteľnom diele pre vznik Česko-Slovenska.
Na Slovensku, žiaľbohu, tohto nášho veľkého politika si nijako zvlášť nepripomíname. A to je veľká škoda. Mali by sme si ho pripomínať práve vo väzbe na tento dátum, na vznik Česko-slovenskej republiky jednak preto, že bez neho by Česko-Slovensko nevzniklo, a po druhé preto, že z hľadiska jeho politických krokov a činov bol vznik Česko-slovenskej republiky jeho vrcholné politické dielo, ktorým nám súčasníkom odovzdal dedičstvo a odkaz, ktorý si máme vážiť a ktorý nás priviedol až do dnešných dní, do dnešných dní pôsobenia v rámci samostatnej Slovenskej republiky, člena Európskej únie, člena západnej civilizácie.
Aj Milan Rastislav Štefánik bol presne toho istého razenia z hľadiska hodnôt, ktoré si vážil. Vysoko vyzdvihoval demokraciu a demokratický spôsob prístupu k riešeniam politických otázok. Bol spojencom západoeurópskych krajín, veď bol generálom Francúzskej republiky. Dokonca máme niekedy pocit, že vo Francúzsku je viac cenený a viac vyzdvihovaný ako mnohokrát na Slovensku. A práve dnes môžeme urobiť veľkú zmenu vo vnímaní tohto nášho velikána. Nestačí sa len ísť pokloniť na Bradlo v čase spomienky na Milana Rastislava Štefánika, v čase spomienky na jeho tragickú smrť, to je pekná akcia, treba ju rozvíjať a vážiť si ju. Ale štátny sviatok, ktorý sa zviaže s menom konkrétneho človeka, ktorý nám odovzdal konkrétny odkaz, nič nenahradí.
Dnes som si pozrel všetky noviny, ktoré vychádzajú včítane bulvárov. A prelistoval som si ich, hľadal som nejakú zmienku o tomto významnom dni. Veď dnes je sviatok, 96. výročie vzniku Česko-Slovenska. A či mi veríte alebo nie, okrem Hospodárskych novín, ktoré venujú tomuto dátumu z ekonomického hľadiska pozornosť, žiadne slovenské periodikum sa nijako tomuto dátumu nevenuje. A preto položme si otázku: Je možné, aby súčasná mladá generácia a ďalší, dorastajúca mladá generácia v budúcnosti, keď si zachováme tento prístup, niečo vedela o tom, čo znamenal vznik Česko-Slovenska, čo znamenal pre vznik Česko-Slovenska Milan Rastislav Štefánik? Ja si myslím, že nie. A potom je úplne zbytočné sa tu čas od času rozhorčovať alebo zamýšľať sa nad tým, že postupne naša nastupujúca generácia upadá do historického bezvedomia, že visí niekde vo vzduchu, pretože vždy platilo a platiť bude, národ, ktorý si nepamätá svoju vlastnú históriu v dobrom aj v zlom, je odsúdený, aby si ju musel zopakovať. A preto je dôležité si históriu pripomínať, preto sú dôležité štátne sviatky, ktoré sú viazané na zlomové udalosti dejín národa, dejín štátu. Potom sa môžu rozvíjať a odovzdávať odkazy, ktoré sú s tým spojené, z generácie na generáciu, z jedného človeka na druhého.
Ja považujem pre charakter nášho štátu, Slovenskej republiky, niekoľko významných výročí za kľúčové. Ono vždy v tej histórii je situácia, že nejaká dejinná udalosť, ktorú národ uchopí takým alebo onakým spôsobom, významne ovplyvní budúcnosť, budúcnosť národa a budúcnosť krajiny. Aj Slovensko formovalo do dnešnej podoby z hľadiska jeho aj vnútorného charakteru niekoľko dejinných udalostí. Ja ich tu všetky vymenujem, sú štyri. A z toho kontextu aj vyplýva, prečo je 28. október tou prvou a štartovnou kľúčovou udalosťou, ktorú by sme si mali tiež pripomínať, „tiež“ hovorím preto, lebo ostatné tri sú štátnymi sviatkami a sú štátnymi sviatkami oprávnene, lebo sú dôležité a každá tá udalosť vtlačila významnú pečať do charakteru národa a do charakteru tejto krajiny. Takže poďme pekne po poriadku a chronologicky.
Tou prvou dejinnou udalosťou, ako tu už viackrát som spomínal, je vznik Česko-slovenskej republiky, 28. október 1918. Týmto dátumom sme vlastne získali šancu na to, aby sme sa ako národ emancipovali v štátnom útvare, ktorý na to vytvoril predpoklady, postupne dorástli na úroveň národa, ktorý vie spravovať veci samostatne, a vytvorili predpoklady na vznik samostatného slovenského štátu.
Tou druhou udalosťou je Slovenské národné povstanie. Slovenské národné povstanie je udalosť, kde sme so zbraňou v ruke dokázali sa postaviť, zmobilizovať a bojovať proti režimu, ktorý sme odmietali, ktorý bol nedemokratický, ktorý potláčal ľudské práva, slobody, ktorý bol beštiálny a proti ktorému všetci demokraticky zmýšľajúci a slušní ľudia sa všade na svete musia postaviť. Slováci nezaváhali, urobili to a stali sa tak súčasťou víťaznej koalície a víťazných mocností. Bolo to ďalšie kľúčové rozhodnutie, ktoré určilo, kam Slovensko patrí, kam Slovensko chce patriť.
Tým tretím míľnikom na ceste k dnešku bol 17. november, keď sme odvrhli komunizmus, odmietli komunizmus a začali budovať demokratickú spoločnosť. Opäť to bola len pokračujúca cesta a ďalší míľnik na tejto ceste, ktoré síce, ale predsa po ťažkej strastiplnej ceste a ceste, ktorá nebola bez odbočiek a slepých uličiek, nás vedie k dnešku, k demokratickej spoločnosti.
A tým štvrtým je samotný dátum vzniku samostatnej Slovenskej republiky, 1. január.
Tri z tohto štvorlístku štátotvorných výročí sú štátnymi sviatkami, len ten jeden, ktorý to všetko odštartoval, bez ktorého by nič z toho ďalšieho už nebolo, tam chýba. A preto si myslím, že je nesmierne dôležité, aby sme 28. október povýšili na štátny sviatok.
Mnohokrát sa hovorí o význame tesného následného dátumu, 30. októbri, dátume Martinskej deklarácie. Určite vyhlásenie štátneho sviatku 28. októbra nijako nepopiera význam tohto dátumu. Je takisto nesmierne významný, ale z hľadiska faktov je fakt ten, že Česko-Slovensko ako štát v tom čase už existovalo a bolo vyhlásené aj za účasti slovenských predstaviteľov. Preto by sme sa mali držať tohto hlavného výročia a nebrať to ako nejakú súťaž s Čechmi, ani o snahu za každú cenu sa odlíšiť, toto robia len tí, ktorí sa necítia dostatočne sebavedomí a dostatočne pevní z hľadiska hrdosti na to, čo národ, čo jednotliví dejatelia v danej chvíli robili a ako sa správali.
V rámci rozpravy ešte doplním tieto informácie alebo tieto argumenty o, ako som spomínal, konkrétne svedectvá, historické okamihy, ktoré tento deň a osobu Milana Rastislava Štefánika ako súčasť tohto dátumu spomínali.
Teraz mi dovoľte, aby som ešte na záver predniesol oficiálnu dôvodovú správu.
Návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Účelom novely je zaradenie pôvodne len pamätného dňa, 28. októbra – Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu, medzi štátne sviatky, ktorého názov navrhujem upraviť na Deň úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika – vznik samostatného česko-slovenského štátu, a zároveň vyradenie 1. septembra – Dňa Ústavy Slovenskej republiky spomedzi štátnych sviatkov a jeho zaradenie medzi pamätné dni.
Počas trvania česko-slovenského štátu bol 28. október štátnym sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a prijatí zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch 28. október sa nedostal ani len do zoznamu pamätných dní, pamätným dňom sa stal až v roku 1999. Vzhľadom na spomínaný významný charakter a historický význam tohto dňa preto navrhujem jeho preradenie z pamätných dní medzi štátne sviatky. A som presvedčený, že ako sa zaradil medzi pamätné dni, čo bol len potupný proces uznávania a uznania tohto dôležitého dátumu, tak či už dnes alebo neskôr dospejeme k tomu, že tento dátum bude zaradený medzi štátne sviatky.
28. október 1918 je kľúčovým dátumom v dejinách slovenského národa. Je symbolom zavŕšenia dlhotrvajúcej túžby po samostatnosti národa a vlastnom štáte, vytvorenom vtedy v spolupráci s českým národom. Bez vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov by nebol možný neskorší vznik samostatnej Slovenskej republiky. Vznikom Česko-Slovenska sa vytvorili základné predpoklady na budovanie štátnosti, neskorší vznik Slovenskej republiky a zabezpečil sa rozvoj národného povedomia slovenského národa. Žiaľbohu, dnes najmä mladá generácia prestáva vnímať význam 28. októbra 1918, pretože nie je štátnym sviatkom a ani a dňom pracovného pokoja. Cieľom tejto novely je zároveň vyjadrenie pocty Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ako významnému slovenskému politikovi a osobnosti, ktorý mal nezastupiteľný podiel na vzniku Česko-slovenskej republiky. Povýšenie tohto výročia na štátny sviatok doplní a dotvorí štvorlístok štátotvorných výročí, ktoré zásadne a pozitívne predurčili smerovanie štátotvornej cesty Slovenska. To znamená vznik Česko-Slovenska, Slovenské národné povstanie, 17. november a 1. január – vznik Slovenskej republiky.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť, skončil som.
