Videokanál poslanca

Vážený pán Robert Fico, hovoríte, že poďte s nami diskutovať o tom, ako to robiť lepšie a kde robíte chyby. Áno, poďme, môžeme tu diskutovať aj štyri dni, ale to by ste vy tu museli zostať a nie ujsť, ako to spravidla robíte a ako pravdepodobne spravíte aj teraz, akonáhle ste predniesli túto svoju oslavnú reč. Je tu návrh na odvolanie ministra, ktorý, ako ste sám povedal, pred tromi či štyrmi rokmi ako zodpovedný človek SMER-u, ktorý je zodpovedný za financovanie, dal pokyn, ktorá firma má vyhrávať tendre, a určite to malo svoje finančné súvislosti.
Otázka znie: Je to klientelizmus alebo nie je klientelizmus? Až je to klientelizmus, je druhá otázka: Môže takýto človek sedieť oprávnene v kresle ministra ktorejkoľvek vlády?
Pýtali ste sa, čo sa udialo v rezorte za predchádzajúce obdobia, tak ja vám to pripomeniem, pán Robert Fico. Nastupoval som do tohto kresla, keď bola 19-percentná nezamestnanosť, a keď som odchádzal, už prelamovala 10-percentnú hranicu a pokračovala vďaka reformám, ktoré sme urobili, ďalej, až sa dostala do rekordných čísel, kým ste nenastúpili vy so svojou prvou vládou a zvrátili ste tento trend a vyhnali nezamestnanosť na rekordné čísla. Dneska nezamestnanosť a zamestnanosť regulujete len za cenu obrovských dotácií z európskych fondov, ktoré okamžite tento efekt sa vytratí, akonáhle sa tieto peniaze minú.
Nepriniesli ste jediný zákon, ktorý by zlepšil podnikateľské a zamestnávateľské prostredie, ale každým jedným zákonom včítane toho dnešného o zvýšení daní nivočíte podnikateľské prostredie a oberáte ľudí o prácu. Zmizlo 90-tisíc ľudí, ktorí pracovali na dohodu, pretože odišli do čiernej ekonomiky. Ešte dnes je menší počet pracovných miest ako v čase v roku 2006, keď nastupovala vaša prvá vláda. Toto sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Vážená snemovňa, končíme až možno prekvapivo dlhú rozpravu o tomto návrhu zákona, o tejto hodnotovej téme, ktorá naozaj, ako včera môj kolega Osuský povedal, nie je taká častá v parlamente, že by sme sa bavili o hodnotových otázkach. Bavíme sa často o veciach každodennej reality, ale aj rozprava a debata o hodnotových otázkach, ktorá táto bola, je veľmi dôležitá, pretože posúva vnímanie verejnosti, vyzdvihuje isté hodnoty, na ktorých by sme mali stáť. Ja by som sa chcel predovšetkým poďakovať všetkým, ktorí sa do tejto debaty zapojili. Odzneli tu veľmi zaujímavé, veľmi cenné príspevky, ktoré poukazovali na opodstatnenosť jednak významu tohto dátumu pre súčasnosť a históriu Slovenska a na priamu a nerozlučnú spätosť osoby Milana Rastislava Štefánika práve s týmto dátumom a práve s touto dejinnou udalosťou.
Myslím si, že skôr či neskôr, keď tento návrh zákona teraz prípadne aj nezíska dostatočnú podporu, sa stane realitou, že tento sviatok bude štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Pretože tak ako povedal historik pán Kováč, pre Slovákov bol vznik Československa omnoho dôležitejší ako pre Čechov. Mal omnoho väčší význam a v omnoho väčšom rozsahu zabezpečil dejinný posun pre slovenský národ a pre súčasnosť Slovenska a nielen slovenského národa, ale aj všetkých občanov, ktorí na tomto území žijú. Vznik Československa naozaj znamenal prvý krok k tomu, že dnes žijeme v Slovenskej republike, samostatnej demokraticky orientovanej republike, ktorá je členom Európskej únie. Bez nej by to jednoducho nebolo možné a pravdepodobne to len zopakujem, to, čo som hovoril a čo sa nestretlo u viacerých diskutujúcich s porozumením, ale trvám na tomto tvrdení. Keby Slovenská republika, Československá republika nevznikla, nevznikli by hranice, ktoré sú dnes hranicami aj Slovenskej republiky a logicky a zákonite by územie dnešného Slovenska bolo súčasťou iného štátneho útvaru. Aj to je aj odkaz Bélovi Bugárovi, ktorý sa tiež hneval na tieto moje slová, že pravdepodobne by sme sedeli v parlamente, ak, tak iného štátneho útvaru a nehovorili by sme po slovensky, ale pravdepodobne po maďarsky. Nie je to nič voči maďarskej menšine alebo voči maďarskej národnosti. Je to jednoducho realita, súdobá realita, pretože boli sme súčasťou Uhorska a Rakúsko-Uhorska, a pokiaľ by existovali len dve alebo tri možnosti, že by Rakúsko-Uhorsko bolo zachované v jeho súčasnej podobe a tým pádom by Slovensko bolo súčasťou Uhorska alebo že by sa Čechy odčlenili, Rakúsko odčlenilo, zostalo by Uhorsko, kde by Slovensko bolo jeho súčasťou, jeho horným Uhorskom, a iné možnosti okrem vzniku Československa asi neexistovali. Ak existovali, nech ich niekto pomenuje, nech až, až existujú realistické možnosti. Nie možnosti, ktoré si niekto vysníva v hlave, ale skutočné, ktoré rešpektujú reálie vtedajšej Európy, rozloženia síl, pohľadu mocností, ktoré rozhodovali o povojnovom usporiadaní a rozhodli aj o vzniku Československa.
Československo by takisto nevzniklo bez rozhodujúceho pričinenia Milana Rastislava Štefánika. Ako som citoval v rozprave, nebudem to tu znova opakovať, bez jeho vstupu do vedenia Československej národnej rady by nebolo adekvátnej odozvy u mocností a predstaviteľov Dohody, ktorá vtedy rozhodovala. A nebolo to ľahké. Myšlienka rozpadu Rakúsko-Uhorska a vzniku samostatného štátu Československa sa nestretávala od začiatku s porozumením a s pochopením a s podporou. Naopak, bolo treba vykonať nesmierne veľké diplomatické úsilie, bolo treba zorganizovať aj vojenskú silu a vojenské kontingenty, aby sa tejto myšlienky dostala vážnosť. Bolo treba položiť množstvo životov Slovákov a Čechov na frontoch I. svetovej vojny, aby sa aj krvou zaplatila sloboda, ktorú priniesol vznik Československej republiky. Preto tento dátum má kľúčový význam pre existenciu dnešného Slovenska. Preto má tento dátum väčší význam pre Slovákov a Slovensko ako pre Čechov, a preto by sme tento dátum mali mať zapísaný ako štátny sviatok. Preto tento dátum považujem za prvý z hľadiska chronológie v štvorlístku štátotvorných výročí, ktoré som tu spomínal. To neznamená, že neexistovali iné udalosti, ktoré mali vplyv na Slovensko a ktoré ho formovali. Áno, mali. Bolo ich veľmi veľa. Aj v hlbšej histórii, aj v následnej histórii. Boli to pozitívne aj negatívne udalosti, ktoré sa vrývajú do historického vedomia národa, ktoré ho ovplyvňujú. Ale nie všetky udalosti, ktoré sa stanú, sa stávajú štátnymi sviatkami. Nie všetky udalosti sú hodné osláv. Sú len niektoré, ktoré si krajina, štát, národ vyzdvihne na istý piedestál a oslavuje ho preto, lebo dávajú silný odkaz pre súčasnosť aj budúcnosť.
Preto hovorím o týchto štyroch, pretože si myslím, že mali zásadný vplyv na charakter súčasného Slovenska. A preto ich len zopakujem: vznik Československej republiky ako prvý krok k dnešnej podobe Slovenska; Slovenské národné povstanie, prihlásenie sa k demokratickým tradíciám prvej Československej republiky, odmietnutie autoritárskeho režimu a fašizmu a boj so zbraňou v ruke za slobodu - aj takéto kroky musí národ podstúpiť, aby obhajoval niekedy svoju existenciu; tretím 17. november, kde sa odvrhol ďalší autoritársky režim, ktorý nastúpil po fašizme, po 2. svetovej vojne, a to bol komunizmus, odmietnutie komunizmu a začatie budovania demokratickej spoločnosti so všetkými jej atribútmi; a ten štvrtý, samotný vznik Slovenskej republiky.
Ani jedno z týchto výročí nemá konfesný charakter. Dosť som tomu nerozumel, keď takéto výhrady tu zaznievali. Ani jedno z týchto štyroch výročí neorganizovala nejaká jedna konfesia. Vždy to bolo celonárodné zhodnutie sa. Celonárodné, ktoré spojilo ľudí bez ohľadu na vyznanie, etnicitu, jednoducho udalosti, kde sa bojovalo za hodnoty a presadzovali isté hodnoty a spájali sa ľudia, ktorí na Slovensku žijú, v presadení istých konkrétnych hodnôt. Preto považujem tento štvorlístok výročí za štátotvorný a štátoformovaný, ktorým vtlačili pečať súčasnému Slovensku. Je to dobré, že tieto výročia si pripomíname.
A preto si myslím, že to prvé má tam byť medzi nimi zapísané, pretože, čo to znamená štátny sviatok. To nie je len deň voľna, ako si to mnohí zjednodušene hovoria. Štátny sviatok znamená upriamenie pozornosti minimálne v ten deň na dané výročie, pozornosť médií, analýzy historikov a z toho všetkého vyplývajúca osviežovanie pamäti a výchova mladej generácie k hodnotám, ktoré dané sviatky stelesňujú. A 28. október, pokiaľ by sme ho spravili štátnym sviatkom, spája dve udalosti alebo udalosť a osobnosť, ktoré si zasluhujú našu pozornosť. O 28. októbri ako o vzniku Československa som povedal už veľa. Ale ktorá iná osobnosť na Slovensku je taká zjednocujúca a taká nekontroverzná a taká vážená a uznávaná, ako je Milan Rastislav Štefánik? Nenájdeme takú v histórii Slovenska. A kto je viac spätý s týmto dátumom ako tvorca, iniciátor a realizátor vzniku Československa, ako Milan Rastislav Štefánik? Preto je správne takýto štátny sviatok schváliť, zaviesť, a nech ho nazývame Štefánikov deň, ale nech je dňom, v ktorý si budeme pripomínať aj jeho veľkosť, aj jeho štátnickosť, aj jeho kroky, aj to, čo vlastne vznikom Československa nám dal pre súčasnosť a budúcnosť.
Dovoľte mi na záver, vážené dámy a páni, aby som zakončil toto záverečné slovo dvoma citátmi, ktoré sa viažu k osobe Milana Rastislava Štefánika. Prvý citát patrí jeho súčasníkovi Edvardovi Benešovi, ktorý mimo iné o ňom povedal: "Bol to muž, ktorý po celú dobu svojho vyhnanstva najväčšmi prispel k oslobodeniu svojho rodného kraja. Niet pochybností, že bolo v jeho osobe mnoho geniálnosti a bol jedným z najlepších ľudí, akých sme mali." A druhým citátom je citát Václava Havla, už podstatne novšej osobnosti, ktorý o Štefánikovi povedal: "Bol to kozmopolita, ktorý bol pevne zviazaný so svojou krajinou a ktorý bol vždy hrdým Slovákom. Záujem Slovenska a jeho ľudu bol základnou osou jeho konania. Splaťme našim deťom, študentom i sebe samým veľký dlh, ktorý vytvoril režim..." (Prerušenie vystúpenia rečníkom. Hľadanie podkladov na vystúpenie na pulte pre navrhovateľa.) Tak, pardon, "... ktorý vytvoril režim nenávidiaci všetko a každého, ktorý svojimi postojmi a názormi stál proti jeho lži. Pripomínajme si odkaz, myšlienky a ciele Milana Rastislava Štefánika nielen v dňoch významných výročí, ale neustále."
Ďakujem za pozornosť, vážené dámy, vážení páni, a napriek politickému rozdeleniu tejto snemovne, čo je úplne prirodzené, prosím a žiadam o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Neberiem a nebudem brať poslancovi Alojzovi Hlinovi právo na názor a môže si myslieť o dôležitosti rôznych dátumov a udalostí, čo len uzná za vhodné. Každý má na to právo a takisto ja mám právo myslieť si a roky rokúce presadzovať to, že bez vzniku Československej republiky by sme tu nesedeli, bez vzniku Československej republiky by nebola Slovenská republika dnešná a jednoducho, že tento dátum, zlomový dátum v dejinách slovenského národa si patrí sa uctiť štátnym sviatkom. Nemusí pán poslanec Hlina s tým súhlasiť a môže to vyjadriť hlasovaním. Ale takisto nech neberie právo na to, aby to hlboké a hodnotové presvedčenie tu niekto presadzoval, nikomu z prítomných poslancov alebo poslankýň a už vôbec neprítomné nie poslankyne, ale starostky ešte aj dokonca osobne urážať, nazývať čističom topánok. Pán poslanec, mali by ste sa ospravedlniť pani Rosovej za takéto naozaj nevhodné a dehonestujúce sa vyjadrenie.
Ďakujem.

Ospravedlňujem sa, tuto poslanec Hlina ma zahovoril a úplne som stratil pojem o čase na chvíľočku.
Ja som chcel zareagovať na tú časť, kde pán poslanec hovoril, on sa vrátil vlastne k tomu, že Panasonic odišiel z Krompách a že odišiel z nejakých iných dôvodov a nie z dôvodov zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia. Tak to, samozrejme, musím okomentovať. Nuž znova poviem len, ja viem, že to vy strašne neradi počúvate, ale keby bolo pravda to, čo vy hovoríte, tak zároveň by ste priznávali, že vy vidíte Slovensko len ako lacnú montážnu dielňu, ktorá nemá čo ponúknuť, len nízku cenu pracovnej sily. A potom firma, keď už nie je dosť nízka pre ňu cena pracovnej sily, odchádza inde. Ale rozumní správcovia krajiny nahradzujú nízku cenu pracovnej sily a zároveň sa snažia dvíhať mzdy, ale znižujú náklady firmám v iných oblastiach. Ale vy vo všetkých oblastiach zvyšujete náklady firmám, komplikujete im život a výsledkom je, že zamestnávatelia firmy odchádzajú potom, keď už nedokážu udržať ekonomickú efektívnosť svojej produkcie do iných krajín. Pretože keby to nebola pravda, tak Panasonic, celosvetový gigant, ktorý vyrába tisíce druhov výrobkov, tak neodíde zo Slovenska, pretože Blu-ray nosiče sa už nepredávajú dobre, ale nahradí tento produkt iným produktom.
Takže Krompašania sa vám môžu poďakovať za to, že ste tu systematicky - aj v minulých rokoch a robíte to stále - zhoršili podnikateľské prostredie, zvýšili náklady firmám. A to spôsobuje odchod firiem do zahraničia, preč zo Slovenska, spomalenie príchodu a stratu pracovných miest.

Tento zákon bude mať niekoľko efektov, predovšetkým tým prvým bude, že vytiahne viac peňazí z vreciek podnikateľov, druhý, že presunie príjmy štátneho rozpočtu do súčasnosti a zníži príjmy v budúcnosti, takže je to taký sebecký návrh zákona, to si treba povedať jednoznačne, pretože spôsobí väčšie problémy na príjmovej stránke budúcim vládam, a otvorí, tak ako kolega Eugen Jurzyca povedal, otvorí priestor na veľmi kreatívne započítavanie si nákladov na tzv. výskum a vývoj, čím sa nechcem nijako dotknúť skutočného vývoja a výskumu, akurát budeme vidieť, že prudko vzrastú výdavky na túto nákladovú položku, akurát nám budú chýbať výsledky. A neviem, či to Eugen spomínal, my sa pri takých debatách o tom bavíme, že naozaj si vieme predstaviť výskumnú úlohu, vyvinúť kameň mudrcov a súčasťou nástrojov na tento výskum budú brainstormingy v kaviarňach, kde sa náklady budú, samozrejme, zahŕňať do nákladov na tento projekt a tá úloha výskumná môže trvať kľudne 100 rokov a stále sa bude skúmať a vyvíjať kameň mudrcov a stále to bude, samozrejme, oprávneným nákladom danej firmy. Takže až do takýchto extrémov môže ísť toto na prvý pohľad nesmierne ušľachtilá zmena, ktorá formálne a oficiálne má za cieľ podporiť výskum a vývoj.

Chcel som ešte povedať na margo toho, čo odznelo, že bavíme sa tu hodne hlavne o odpisoch a o tom, ako vytiahnu, ako vlastne spôsobia zvýšenie daní o stámiliónové sumy. Zároveň sa zabúda na to, že, lebo tie odpisy sú také skryté väčšinou. Keď sa dvíha sadzba dane, tak je to búrlivejšia debata. Keď sa dvíhajú, alebo menia sa odpisy, takže to vlastne prinesie zvýšenie daní, tak to už tomu celkom tak ľudia nerozumejú. A mali sme tu aj opačný príklad. Keď sa veľmi výrazne pozitívne zmenili odpisy za, počas Dzurindovej vlády, keď došlo k zavedeniu zrýchlených odpisov a tým pádom sa výrazne znížili dane. Chcem to len pripomenúť, že aký veľký rozdiel tu vidíme voči podnikateľskému prostrediu za Dzurindových vlád, kedy sa zlepšovalo podnikateľské prostredie a znižovali dane, a za Ficových vlád, kedy rastú dane a zvyšujú sa dane. Jednoznačne a rôznymi cestami a rôznymi prostriedkami.
A ešte jeden aspekt tu, na ktorý treba upozorniť, mení sa spôsob odpisov. Ale znamená to v globále len to, že táto vláda si vytiahne viac peňazí, ale budúce vlády získajú menej, pretože tá váha odpisov sa presúva tak, že dnes sa zaplatí viac, v budúcnosti sa bude platiť menej, takže je to aj neférové počínanie voči budúcim vládam a počínanie typu, že bližšia košeľa ako kabát, resp. dneska hojno, zajtra... Viete, čo sa hovorí.

Ďakujem. Pán poslanec Duchoň, veľmi dobre ste si osvojili výhovorku pána premiéra Fica, ale je to len výhovorka. Ja som to povedal vo svojom vystúpení. Myslíte si, že Panasonic vyrába len Blu-ray nosiče? Že to je ich jediný výrobný program? Panasonic je kolos, ktorý vyrába tisíce výrobkov. Keby tu bolo dobré podnikateľské prostredie, tak firma, ktorá tu má zavedenú výrobu mnoho rokov, jednoducho zmení výrobný program, keď jeden segment sa prežil a jednoducho odchádza z trhu, a dali by sem iný výrobný program, pretože by sa im to oplatilo. Ale keďže sa im to neoplatí, tak jednoducho sa zbalili a odišli.
To je ten problém z hľadiska príchodu investícií. Myslím, že som hovoril úplne jasne, že o 2 % HDP poklesol príliv investícií. To je ukazovateľ, ktorý je vidno. Problém je, že mnohé firmy, ktoré uvažujú o Slovensku a o tom bolo, nedávno to prešlo cez médiá, keď si pozrú, aké sú tu podmienky včítane ceny energií napríklad, o tom som tiež chcel hovoriť, ale mi to vypadlo, tak jednoducho si to rozmyslia a idú inde. To je tiež vaša zodpovednosť, že ceny energií sú tu tak extrémne vysoké, pretože to nie je nákladmi na výrobu, ale poplatkami, ktoré sa s tým spájajú a ktoré sú nezmyselné a na ktoré upozorňujeme už veľmi dávno. Sľuby o príchodoch nových investícií sú len sľubmi. Väčšinou sa v realizácii z toho nič nenaplní. Hovoríte o tom všeobecne. Povedzte konkrétne tie firmy. Kľudne. Budem ich veľmi rád počuť a potom budeme sledovať, že či tie investície naozaj aj doputujú a či by prišli aj bez úplatkov, ktoré dostávajú vo forme veľmi výrazných stimulov, za ktorých si ich kupujete. Je to proste tak.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, vážená snemovňa, vážený pán zástupca predkladateľa, musím úprimne povedať, že minister financií mi bude chýbať, no ale čo sa dá robiť (povedané so smiechom), niežeby sme znevážili vašu účasť, ale asi by tá diskusia potom bola ešte ostrejšia.
Takže znova tu máme návrh zákona, ktorý predovšetkým okrem množstva detailov, ktoré by sme mohli rozoberať, sa vyznačuje jedným zásadným, zhorší podnikateľské prostredie. To je ten najdôležitejší odkaz, ktorý táto zmena zákona alebo táto novela zákona o dani z príjmu prináša. Podnikateľské prostredie, podnikatelia, živnostníci, ľudia, ktorí zamestnávajú ľudí, ktorí tvoria pracovné miesta, dostávajú ďalšiu negatívnu správu, ďalšiu ranu istoty, ktorou ich počastoval SMER počas svojho vládnutia veľmi často, a je to ďalšie zhoršenie podnikateľského prostredia. Toto zhoršenie sa dá veľmi presne vyčísliť a je zaznamenané vo vládnych oficiálnych materiáloch, vytiahne tento zákon od ľudí, od živnostníkov, od zamestnávateľov, od podnikateľov 265 mil. eur naviac. Tieto peniaze mohli byť použité na rozvoj firiem, mohli byť použité na tvorbu pracovných miest, mohli byť použité na udržanie firiem pri živote, pretože mnohé zápasia práve s tým, budú vytiahnuté do štátnej kasy a budú použité na iné záležitosti.
A môžme si hneď aj povedať, že či ten trend je dobrý, alebo nie. Ja tu mám taký jeden graf, ktorý vám takto hneď ukážem (prezentácia grafu), a tento graf zobrazuje vývoj verejných výdavkov, to sú tie modré stĺpčeky v porovnaní s vývojom verejných výdavkov krajín OECD. Je úplne jasné a zjavne viditeľné, že Slovensko napriek tomu, že nezamestnanosť je vysoká, ľudia pociťujú veľmi negatívne svoju, vývoj svojej životnej úrovne, dvíha a veľmi dynamicky tlačí nahor výdavky verejnej správy, oproti iným krajinám podstatne dynamickejšie a rýchlejšie. Čo to znamená? Znamená to, že vláda nešetrí, že vláda konsolidáciu, to, čo, čím sa minister financií rád chváli - a nielen on, ale celá vláda -, ako stláčajú deficit, tak stláčajú deficit tak, že viac žmýkajú ľudí. Viac zdierajú ľudí a viac ich oberajú o peniaze, ktoré vytvorili. Nie tým, že by sa vláda uskromnila, že by odstránila neproduktívne výdavky, že by omnoho intenzívnejšie nasadila tempo racionalizácie výdavkov, tu vidíme opačný trend, vláda zvyšuje svoje výdavky a zvyšuje aj tlak na ľudí a zvyšuje tlak na výber daní.
Že to, keď hovorím o tom, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie a zhoršuje sa trvalo, o tom svedčí celý rad faktov. Ten najznámejší je neustále porovnávanie pozície jednotlivých krajín v konkurencieschopnosti a tu sa Slovensko prepadá systematicky od nástupu už prvej Ficovej vlády a pokračuje to aj počas funkčného obdobia tejto druhej vlády na chvost všetkých porovnávaných krajín a predovšetkým krajín Európskej únie. Pri nástupe Fica k moci, Roberta Fica, sme boli na 34. mieste, ak sa dobre pamätám, dnes sme na 76., za nami sú už len tri krajiny v rámci Európskej únie alebo dve krajiny, sme tretí od konca, takže dve krajiny sú už len za nami, Bulharsko a Grécko. Už toto samotné hovorí o tom, že sme na tom katastrofálne zle. A to sa, to nie je len nejaký abstraktný ukazovateľ, to sa prejavuje v reálnom živote ľudí.
Prejavuje sa to tak, že odchádzajú firmy zo Slovenska, že ľudia strácajú prácu, že živnostníci ledva prežívajú. Dnes na Slovensku už podniká len ten, ktorý už je tak zabehnutý a zvyknutý na to, že si ani nevie predstaviť niečo iné, tak bojuje o prežitie zo dňa na deň, alebo ten, ktorý už nemá žiadnu inú možnosť. To nie je podnikanie mnohokrát preto, aby sa rozvíjala firma, ale je to holý boj o prežitie a zhoršovanie podnikateľského prostredia je vecou, ktorá tento boj o prežitie sťažuje viac a viac. Veď jedným z takých viditeľných výsledkov, samozrejme, že to veľmi neradi počúvajú vládni predstavitelia a predstavitelia strany SMER, sú aj Krompachy, je zatvorenie prevádzky Panasonicu, kde 650 ľudí, 650 rodín prišlo o príjem a o prácu. Tie výhovorky o tom, že skončil výrobný program, a preto tá firma odchádza, sú neúprimné a nepravdivé. Pretože keď svetová firma, kolos, ktorý má v rámci svojho výrobného programu tisíce, možno desaťtisíce produktov, má na Slovensku zavedenú prevádzku dlhé roky, viac než desať rokov, keď by, keď skončí atraktivita jedného produktu, ktorý vyrába, pokiaľ by boli na Slovensku dobré podmienky pre podnikanie, dobré podmienky pre rozvíjanie výroby, tak jednoducho vymení technológiu a začne vyrábať niečo iné v rámci svojho širokého produktového sortimentu. To sa ale nestalo, pretože tu dochádza systematicky k rastu nákladov a komplikácií, s ktorými sa firmy musia vysporiadať, a tak jedna po druhej začínajú baliť svoje prevádzky a prenášať ich do iných lokalít, kde sa podniká lepšie. A tým nemyslím to, že by na Slovensku mala byť v prvom rade lacná pracovná sila, že to by mala byť naša konkurenčná výhoda. Ale Slovensko, keď chce mať dobre platené pracovné pozície, čo chceme, dúfam, všetci, ja to chcem určite aj SDKÚ - DS má na tom eminentný záujem, si musíme byť vedomí, že musíme, keď chceme, aby rástli náklady na prácu, znižovať iné náklady, s ktorými sa firmy boria. Znižovať dane, znižovať odvody, odstraňovať zbytočné poplatky, odstraňovať bariéry, administratívne bariéry, ktoré sa neodstraňujú, ale, naopak, pribúdajú.
Ja poviem pár zákonov, ktoré prešli počas tohto vládneho obdobia týmto parlamentom a ktorý každý jeden výrazne zhoršil podnikateľské prostredie. Začneme tam, kde aj o čom sa aj dnes bavíme. Bolo to zvýšenie daní a zrušenie rovnej dane, zvýšenie odvodov, predovšetkým pre živnostníkov, zvýšenie, zaťaženie odvodmi práce na dohodu, zmena Zákonníka práce, ktorá zhoršila podnikateľské prostredie, zavedenie násilného rozširovania kolektívnych dohôd aj na nezúčastnené strany, čo je zjavne protiústavné, zvýšenie poplatkov za rôzne situácie, v ktorých sa zamestnávatelia nachádzajú - od registračnej dane na autá, poplatky pri stavebnom konaní a ďalšie a ďalšie skrytejšie alebo otvorenejšie poplatky, ďalej nárast byrokracie a prírastok nových povinností pre podnikateľské subjekty. Len tak námatkovo vymenujem:
Energetické audity, ktoré vždy zaťažujú a kladú nové povinnosti na podnikateľské subjekty, vyhlášky o všetkom možnom, na čo si len spomeniete, zaplavujeme nimi podnikateľské prostredie a každá vyhláška prináša nové a nové povinnosti, ktoré predtým neboli a napriek tomu veci fungovali dobre. Sú to prehnané hygienické požiadavky na prevádzky, normy. Nedávno som sa stretol s jedným zamestnávateľom, ktorý podniká v stolárskej oblasti. Skrz prehnané hygienické požiadavky na zabezpečenie výroby museli najprv prepustiť a dneska zvažujú absolútne zrušenie tejto firmy. Pôvodne táto firma zamestnávala niekoľko desiatok ľudí. Dnes už má len dvanásť a stojí na hrane, hrane úplného zrušenia. A táto firma sa nachádza v martinskom okrese, pán poslanec Blanár, župan.
Toto dopadá na firmy, ktoré sú po celom Slovensku, ale pre úplne hlúpe, nezmyselné požiadavky, kde chceme, kde naši úradníci chcú byť pápežskejší od pápeža a tlačia firmy do napĺňania takých podmienok, ako keby sme žili v Kuvajte alebo sedeli na nejakom, obrovskej nádrži ropy a z neho čerpali milióny, ktoré tečú sami od seba, likvidujú nenápadne a systematicky bez ohľadu na skutočné potreby trhu práce jednotlivé firmy. Napr. aj jeden z posledných zákonov, o ktorom sme sa nedávno tu bavili, ktorý je určite potrebný ako taký, a to je ochrana oznamovateľov korupcie, priniesol úplne zbytočné zaťaženie firemného sektora zbytočnými povinnosťami, ktoré budú musieť firmy vykonávať, ktoré ich budú zaťažovať, ktoré budú viazať na seba prostriedky, peniaze, čas a energiu. Ochrana osobných údajov takisto skvele vyznievajúca myšlienka, úplne zbytočne priniesla do podnikateľského sektora, do podnikateľského priestoru úplne zbytočné povinnosti, ktorými sa firmy zaťažujú a ktorými sa komplikuje im život.
Všetky tieto určite pozitívne zámery sa dajú dosahovať aj bez toho, aby sme prenášali na firmy nové a nové povinnosti. Len to jednotliví ministri by si to museli ustrážiť a musela tu platiť zásada, že sa nesmú v takomto ťažkom prostredí, v ktorom sa nachádzame, zamestnávatelia zaťažovať novými a novými povinnosťami. Obchodný zákonník sme nedávno preberali a takisto priniesol úplne zbytočné a ďalšie bariéry pre zakladanie firiem. Zaviedli sme alebo zaviedli ste, páni poslanci zo SMER-u, daňové licencie, daň zo strany. Množstvo, množstvo vecí. Skôr by som povedal, že asi sa nedá označiť ani jeden zákon, ani jeden vládny návrh zákona, ktorý prešiel cez túto snemovňu, ktorý by sme mohli o ňom povedať, že zlepšil podnikateľské prostredie. Až taký nejaký je, budem veľmi rád, keď ho označíte. Aj vás vyzývam, že povedzte, ktorý zákon zlepšil podnikateľské prostredie na Slovensku, ktorý zákon zlepšil podmienky pre zamestnávanie a tvorbu nových pracovných miest. Budem veľmi zvedavý.
Prejavuje sa to všetko to, čo som spomínal aj vo veľmi dramatickom a veľmi dynamickom poklese investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko. Za minulý rok tento pokles je zhruba 2 % HDP. To sú obrovské čísla, o ktoré poklesli investície, ktoré prichádzajú na Slovensko, prichádzali a ktoré, samozrejme, sa prejavujú v tvorbe pracovných miest, v zamestnávaní našich občanov a k tomu, že prispievajú k tvorbe hodnôt a rastu životnej úrovne našich ľudí. Takže summa summarum tento zákon je opäť veľmi zlý.
Dotknem sa ešte predsa len jednej veci, ktorá bola aj zo strany opozície dokonca ocenená viacerými, viacerými poslancami ako zaujímavý prvok v tomto návrhu zákona. A to je výdavky na výskum a vývoj, ktoré je možné podľa tejto novely zahŕňať, a to ešte zvýšeným koeficientom do nákladov, ktoré majú motivovať firmy, aby investovali do výskumu a vývoja. Viacerí poslanci to veľmi pozitívne privítali. Ja som skeptik. Určite dôjde k tomu, že narastú výdavky. Ale som veľký skeptik v tom, či to prinesie aj reálne výsledky, pretože to sú opäť len zadné vrátka, ktoré sa pootvorili nato, aby nové daňové povinnosti, ktorými zaťažila táto vláda firmy, mohli byť eliminované cez rast výdavkov, ktoré sa budú zrazu, ktoré sa zrazu objavia. A tu si naozaj, keďže nie sú žiadne kritériá na to, čo má byť tým výskumom, čo má byť tým vývojom, podľa môjho názoru tam budeme svedkami takej obrovskej tvorivosti jednotlivých ľudí od malých cez veľké a hlavne veľkí zamestnávatelia to budú využívať na maximum, že zrazu sa tu bude skúmať všetko možné. Nechcem ísť do nejakých detailov, ale vedel by som si predstaviť naozaj na tie najnezmyselnejšie výskumné práce, ktoré sa objavia vo výdavkoch na výskum a vývoj. Preto je veľmi pozitívne a veľmi podporujem pozmeňovací návrh, ktorý podáva pán Jurzyca s pánom Beblavým, ktorý aspoň bude eliminovať tento negatívny dopad tým, až bude prijatý, že tieto výdavky alebo tieto projekty výskumné a vývojové budú musieť byť zverejnené, aby sme všetci videli, čo sa vlastne robilo za tie peniaze, ktorými si firmy budú znižovať de facto zisk, pretože ich budú vykazovať v nákladoch. Bude to ale len taká ex post obrana, a ktorá nám akurát skôr odkryje to, že ani tento pozitívne vyzerajúci nápad, ktorý opäť možno len dláždi cestu do pekla, neprináša žiadne pozitívne zlepšenia, pretože uvidíme, že čo všetko sa tam bude skúmať, možno aj vplyv banánovej šupky na klzné plochy rotorov leteckých motorov. Uvidíme. Ale to sa všetko dozvieme až následne a tie výdavky už budú zahrnuté a nespochybniteľne zahrnuté, pretože zákon tu umožní, do výdavkov v daňových priznaniach, ale privedie to možno rýchlejšie k vytriezveniu z takéhoto snaženia.
Takže určite tento zákon, táto novela nie je dobrá. Určite ju klub SDKÚ - DS nepodporí a bol by som veľmi rád, keby sa už skončilo toto ničenie a zhoršovanie podnikateľského prostredia, pretože to veľmi, veľmi poškodzuje Slovensko, a mali by sme konečne nastúpiť iným trendom a iným spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.

Priznám sa, že v tom vystúpení ma aj niekoľko veci udivilo, ale budiž. Počas cesty národa dejinami, pokiaľ sa jedná o desaťročia, stáročia, sa vyskytne nesmierne veľa udalostí, pozitívnych aj negatívnych a tých negatívnych spravidla viac. To tak jednoducho chodí, že kým sa udeje niečo pozitívne, tak sa najprv stane veľa negatívneho, všelijaké zlé rozhodnutia, slepé uličky, odbočky, návraty, jedno s druhým. Ale aj tieto negatívne skúsenosti majú svoju pozitívnu stránku veci, že sa ukážu, že to bol omyl a že sa jednoducho národ, ľudia môžu z toho poučiť. Ale nevyhlasujú sa za štátne sviatky. Takže spomienku na slovenský vojnový štát v kontexte ako významnej udalosti vnímam, že, áno, negatívna skúsenosť, negatívne rozhodnutie sa ukázalo pre budúcnosť ako poučenie pre nasledovníkov, že netreba ísť touto cestou, jedine až v takomto význame.
A kolega Kvasnička tak povedal o Štefánikovi aj pri tom pobyte na Tahiti a tak ďalej rôzne veci. Ale ja sa pýtam, čo my konkrétne môžeme urobiť pre neho, pre jeho odkaz, pre jeho spomienku, pre to, aby sa na neho nezabudlo. O to tu dnes ide. Z nás si ho môže nejako sem-tam spomenúť každý, niekto vôbec, niekto nejako. Ale tu ide o to, čo my môžeme urobiť pre to, aby sa na túto významnú postavu nezabudlo a aby sa jej dostalo patričného ocenenia a aby to vnímal celý národ. To je otázka.
A posledná prekvapivá vec. O konfesionalite v tom návrhu nie je ani slovo. My tam o náboženskom zaradení nikoho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi podpisujem to, čo teraz nakoniec povedal Vilo Novotný, má absolútnu pravdu. Aj ústave by sme urobili omnoho väčšiu službu, keby sa ten prvý deň v škole naozaj tomu venovala aspoň tá hodinka alebo proste dostatočný čas, ako keď húževnato sa tvárime, že ju oslavujeme počas štátneho sviatku, ale je to absolútne nefunkčné. A, naopak, prizeráme sa na to a kľúčový dátum, na základe ktorého sme sa postupne dostali do dnešnej Slovenskej republiky a do dnešných dní, si absolútne ani nepripomíname a absolútne naň zabúdame. A to je naozaj veľká škoda.