Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, v túto neskorú nočnú hodinu pokračujeme v rozprave v závažnej veci, veci odvolania predsedu vlády a odvolania celej vlády tým pádom. Vedie nás k tomu presvedčenie, že Slovensko sa posúva naozaj nesprávnym smerom, nesprávnym smerom v tom, akým postupne strana SMER pod vedením Roberta Fica a vláda pod vedením Roberta Fica presadzuje spôsob fungovania do ekonomiky a do verejnej...
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, v túto neskorú nočnú hodinu pokračujeme v rozprave v závažnej veci, veci odvolania predsedu vlády a odvolania celej vlády tým pádom. Vedie nás k tomu presvedčenie, že Slovensko sa posúva naozaj nesprávnym smerom, nesprávnym smerom v tom, akým postupne strana SMER pod vedením Roberta Fica a vláda pod vedením Roberta Fica presadzuje spôsob fungovania do ekonomiky a do verejnej sféry.
V odôvodnení tohto návrhu sa mimo iného píše. „Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení deklarovala medzi kľúčovými úlohami výkonu svojho mandátu konsolidáciu verejného zdravotníctva s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu, ako aj zvýšenie vymožiteľnosti práva a systematickú likvidáciu korupcie na všetkých stupňoch spoločnosti.“ Sú to krásne slová. Kto by sa pod takéto vzletné a pozitívne zámery nepodpísal? Pamätám sa, keď pri debate o tomto dokumente dokonca aj spomedzi opozičných radov zaznievali pochvalné slová a vety typu: „To by bolo správne, to by bolo dobré, keby sa tieto zámery uskutočnili. A držíme pánu premiérovi palce v tom, aby ich napĺňal.“ Pre mňa boli rozprávkou od samého začiatku, pretože už máme skúsenosť so spôsobom vládnutia Roberta Fica. Nie je vo vláde prvýkrát, nie je premiérom tejto krajiny prvýkrát. A preto to vytriezvenie pre mnohých a pre mňa nie je vytriezvením, ale len potvrdením toho, čo sme mnohí vedeli dávno.
Realita je úplne iná. O nej pokračuje ďalšia časť odôvodnenia návrhu na odvolanie vlády. Realita je taká, že korupcia s prepojením na politickú moc sa stala systémovým javom. Zdravotníctvo zvlášť, ktoré je dlhodobo podvyživené, sa stalo, žiaľbohu, jednou z hlavných obetí politickými špičkami krytej korupcie. Napriek tomu, že pacienti dostávajú horšie služby, chamtivé firmy s neznámymi vlastníkmi cynicky zarábajú práve v tejto oblasti najviac. Smutné je, že Ficova administratíva kryje tieto praktiky, a to vždy až do doby, keď prostredníctvom či už náhodne alebo iným spôsobom nečakane odhaleného škandálu sa stane situácia neudržateľná, stane sa neudržateľná do takej miery, že treba niečo urobiť. Nestáva sa to často, ale väčšia pravdepodobnosť, že musí dôjsť k nejakému kroku, ktorý má učičíkať verejnosť alebo zalepiť verejnosti oči, je práve citlivý čas, ktorý vždy pre politickú stranu je tesne pred voľbami. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, v prípade MEDICAL GROUP a nákupu o 200 % predraženého CT prístroja v Piešťanoch. Keby sa tento škandál odhalil o mesiac neskôr alebo možno o pol roka skôr, pravdepodobne by sa nestalo nič okrem mimoriadnej schôdze o odvolaní príslušného ministra, ktorá by ale dopadla veľmi podobne, ako minulý týždeň dopadla mimoriadna schôdza s návrhom na odvolanie ministra Richtera. Tak by sa všetko zdôvodnilo, všetko obhájilo, opozícia by bola vykázaná do príslušných medzí a všetko by bežalo ďalej. Teraz je ale veľmi citlivý čas, ľudia sú čoraz viac sklamaní, že sa sľuby, na základe ktorých zvolili demokraticky túto vládu, ako povedal vo svojom úvodnom vystúpení premiér Fico, nenapĺňajú, že sľuby sú na hony vzdialené od reality, ale to, čo ľudia každodenne začínajú vnímať čoraz citlivejšie, je to, že vo všetkých možných informačných kanáloch sa dozvedajú o tom, ako funguje rozdelenie krajiny, ako je krajina rozparcelovaná pre niekoľko záujmových skupín, ktoré si ju rozdelili podľa priemyselných odvetví alebo odborov, ktoré jednotlivé skupiny ovládajú.
A verejnosť stráca trpezlivosť, verejnosť už neverí strane SMER, tak ako mu verila predtým, a Robert Fico v strachu pred tým, aby neutrpel ďalšiu volebnú porážku po prezidentských voľbách, po eurovoľbách, aby sa nezopakovala ďalšia volebná porážka aj v komunálnych voľbách, sa rozhodol konať a obetovať naozaj dvoch pešiakov, ktorí možno až tak veľa o tomto ani nevedeli. Ale niesli politickú zodpovednosť. A jednoducho bolo najpriamejšie a najrýchlejšie týchto ľudí odvolať. Ale tak ako sa o tom šušká, píše, rozpráva už dávno, hneď sme vedeli, že tento krok bol síce rýchly, bol možno aj prekvapivý, ale určite nás nezaskočil, pretože to pravé pozadie vôbec nespočívalo v ministerke Zvolenskej ani v predsedníčke dozornej rady pani Zmajkovičovej. To pozadie je niekde úplne inde. Je to pozadie v ľuďoch, o ktorých hovoril pred chvíľou poslanec Lipšic, v súvislostiach, o ktorých hovoril poslanec Lipšic, vo firmách, ktoré sa viažu na toto pozadie a ktoré sa spájajú s predsedom parlamentu Paškom.
Veľmi často, už som to spomínal v rámci poznámok, v rámci svojej socialistickej ilúzie strany SMER, ktorú predkladá občanom, veľmi rád hovorí o bezplatnom zdravotníctve, veľmi rád sa hrdí tým, ako zrušil poplatky v zdravotníctve. Bol to jeden z hlavných volebných sloganov, s ktorými SMER išiel do volieb v roku 2006. Hovoril o tom aj minister Kaliňák na tejto schôdzi. Aká je ale realita, aké je to Ficovo bezplatné zdravotníctvo, keď slovenskí občania v hotovostných platbách, nie cez poisťovne, ale v hotovostných platbách, to znamená, z tých peňazí, ktoré najprv musia zarobiť a ktoré potom z vrecka musia vytiahnuť, platia za služby v zdravotníctve v pomere k celkovým výdavkom viac, ako je to u občanov v Spojených štátov amerických. Slovensko je bohatšie ako Spojené štáty americké, keď tu platí viac, ako je priemer krajín OECD? To je snáď Slovensko najbohatšia krajina spomedzi krajín OECD? Takto vyzerá Ficovo bezplatné zdravotníctvo, krásne na papieri, ale kruto v skutočnosti. Keby sa s tým aspoň viazali vysoko kvalitné služby, perfektné nemocnice, dostatok liekov, špičkových prístrojov, rýchla starostlivosť. Nič z toho nie je pravda.
Keď sa pozrieme do ďalších štatistík, ktoré vypracúva OECD, zistíme, že napriek tomu, že do slovenského zdravotníctva idú takéto vysoké platby z príjmov občanov, hotovostné platby, čo sa týka občanov vo veku nad 65 rokov, tak je ich zdravotná situácia na Slovensku spomedzi všetkých krajín OECD najhoršia. Kde sú tie efekty, kde je to bezplatné zdravotníctvo, kde je to zlepšovanie, čo sa občanom stále ponúka? A toto občania vidia. Preto je ten strach, ten divadelný krok a divadelný efekt, ktorým sa mala oklamať verejnosť. Ale neoklamala sa tým.
Vláda bola demokraticky zvolená. Áno, v tomto má premiér Fico pravdu. Ale nebola zvolená na to, aby dostala politický mandát na to, aby umožnila niekomu rozkrádať túto krajinu. aby umožnila rozdeliť a sprístupniť verejné zdroje v nebývalom rozsahu úzkym záujmovým skupinám napojeným na politické štruktúry strany SMER. Za toto vás, páni poslanci zo strany SMER, občania nevolili. Ale vaše správanie čoraz viac a čoraz jasnejšie ukazuje, že toto je výsledok toho, že vlády sa ujal SMER.
Mne osobne by vôbec nejako nevadilo, keby či už pán Paška alebo ktorýkoľvek z poslancov bol spolumajiteľom akejkoľvek firmy. Nech sa zaoberá aj obchodom v zdravotníctve. Ale nech v ňom pôsobí korektne, férovo, v čestnej súťaži a za primeraných obchodných podmienok a marží, ale aká je to chamtivosť, aká je to nenásytnosť a, rovno poviem, nenažratosť, keď na zdravotníctve, ktoré naozaj je podvyživené, sa účtujú za dodávky predražených prístrojov marže, alebo to nazvime provízie, ktoré niekoľko stonásobne presahujú cenu dodávaného prístroja, keď súkromné nemocnice nakupujú tie isté tovary a služby mnohonásobne lacnejšie? To nie je nič iné, len chamtivosť, ktorá priviedla na toto scestie všetkých tých, ktorí sa nevedeli zastaviť, ktorí si nevedeli povedať, že to stačí, ktorí si nevedeli povedať, že všetko má mať svoju mieru. A keďže hovoríme, že to nie je ojedinelý jav a zdravotníctvo je len ten najkrikľavejší príklad a najostrejšie trčiaci vrchol ľadovca, takéto správanie sa prejavuje v ďalších a v ďalších sektoroch ekonomiky pri budovaní dopravnej infraštruktúry, v energetike, všade, kde sa dá zarobiť prostredníctvom pricucnutia a vyciciavania štátnych zdrojov. Čo dávate za to občanom tejto krajiny? Sú to vysoké dane, zvyšujúce sa poplatky a ďalšie a ďalšie náklady. Toto za to dostávajú bežní občania. A oligarchovia, tí za tieto peniaze bohatnú enormným spôsobom. Toto naozaj nie je to, čo očakávali občania, keď počas novembrových večerov pred dvadsiatimi piatimi rokmi stáli na námestiach, to nebolo o tom, aby sa povalila moc komunistickej strany a nastolila moc strany SMER, ktorý sa len vo vyššej a sofistikovanejšej podobe pokúša ovládnuť túto krajinu, ovládnuť jej všetky kontrolné mechanizmy, aby pár záujmových skupín bohatlo na úkor väčšiny obyvateľstva tejto krajiny.
Hovorili sme aj o ďalších príkladoch zneužívania politickej moci a o politickom klientelizme. To nie je len korupcia alebo zneužívanie postavenia na dosahovanie enormných ziskov prostredníctvom súkromných firiem, ale, tak ako bol príklad Žiliny, to je zneužívanie moci a zneužívanie postavenia na jasné odkazy a manipuláciu demokracie. Veď čo iné to bolo ako jasné a úmyselné, nie náhodná veta, to nebolo prerieknutie sa zo strany premiéra Fica, ale veľmi vykalkulované vyhlásenie, ktorým oznámil Slovensku, že sa odpúšťa Žiline dlh len preto, zdôrazňujem, len preto, lebo primátor patrí do politickej strany SMER. Inak povedané, keby do nej nepatril, tak Žilina by sa borila s týmto dlhom ďalej. Prečo to povedal mesiac pred komunálnymi voľbami? Práve preto to vtedy povedal, aby všetkým poslal jasný odkaz, ako majú voliť, aby sa pokúsil tieto voľby ovplyvniť. A to považujem za rovnaký závažný dôvod na odvolanie premiéra, pretože to nie je nič iné, len snaha o narušenie slobodnej a voľnej a férovej demokratickej súťaže. Toto jednoducho žiaden politik, nieto ešte premiér nesmie robiť, pokiaľ stále hovoríme, že chceme a že tu máme demokratickú spoločnosť, ale naša spoločnosť sa, žiaľbohu, nielen za toto vládnutie, ale od roku 2006 posúva postupne, niekedy viditeľnejšie, niekedy menej viditeľnejšie iným smerom.
To, čo sme si určite mnohí želali a predstavovali, a to, čo si želáme a predstavujeme stále už 25 rokov, je slobodná demokratická spoločnosť, ktorá na základe férovej súťaže, na základe toho, že umožní každému spravodlivým spôsobom realizovať svoj talent, možnosti, vízie, schopnosti, sa tu bude budovať. A takto budovaná spoločnosť sa volá liberálna demokracia, demokracia, kde väčšina nevládne tyraniou väčšiny a menšina nie je odkázaná na slepú poslušnosť alebo vykázanie mimo akýchkoľvek možností, ale kde je to spoločnosť, ktorá je založená na dialógu, ktorej moc väčšiny je kontrolovaná nezávislými inštitúciami. A ako SMER pomáha a zabezpečuje takúto spoločnosť vytvárať? Nijako, koná presný opak, všetky kontrolné inštitúcie, všetky mocenské inštitúcie tejto krajiny sú, keď to nejde na základe priamych možností daným výsledkom volieb, tak aj vytrvalou obštrukciou alebo napádaním akýchkoľvek iných mechanizmov ovládané postupne nominantmi strany SMER.
Na voľbu generálneho prokurátora si spomeňme. Už tu bola spomínaná zo strany či už premiéra Fica alebo ministra Kaliňáka. Ale ja na to poukážem z iného uhla pohľadu. Bol zvolený kandidát na generálneho prokurátora v súlade so zákonom, čo potvrdil aj Ústavný súd. Napriek tomu prezidentom republiky, ktorý je akoby členom strany SMER podľa jeho vlastných slov a svojimi skutkami absolútne poslušným vazalom strany SMER, bolo odmietnuté vymenovanie tohto prokurátora, tohto kandidáta do funkcie. A boli tu dovtedy vykonávané všemožné aktivity strany SMER pod vedením Roberta Fica, až dosiahol vymenovanie svojho nominanta. Prečo je taký strach, taká energia, boli desiatky možno tlačových konferencií a vyhlásení venované tomu, aby nemohol byť do funkcie uvedený riadne zvolený generálny prokurátor, ale aby sme sa možno dostali do paradoxnej situácie, uvidíme, ako v tejto veci rozhodne Ústavný súd, keď budeme mať čudnú situáciu dvoch zvolených kandidátov alebo generálnych prokurátorov. Logicky sa to nedá vysvetliť ináč, len strachom, strachom z toho, že neriadený prokuratúr, prokurátor, ktorého neriadi SMER, by nebodaj mohol odhaliť niektoré veci, kde treba, aby navždy zostali zabudnuté a pochované, tak ako mala zostať nevšimnutá, zabudnutá, pochovaná aj kauza piešťanského nákupu predraženého prístroja CT a ako mali byť pochované predražené nákupy v mnohých a v mnohých iných nemocniciach, veď kto vie vysvetliť logicky, ako je možné, že jedna firma zažíva raketový, nevídaný podnikateľský zázrak, ale len a len v čase vlády jednej politickej strany, nie inokedy.
Akonáhle táto strana prestane vládnuť, odchádza aj podnikateľský úspech danej firmy. Ale hneď ako sa táto strana dostane späť k moci, podnikateľský úspech a raketové zisky v desiatkach percent sa zvyšujúce sa okamžite dostavia znova a prekonávajú ďalšie rekordné úrovne. Na to treba ešte ďalšie dôkazy, treba ešte zisťovať a dokazovať, kto na Belize vlastní túto firmu? Toto je úplne jasné poukázanie na to, že keby táto firma nebola prepojená, zviazaná s politickými špičkami tejto vládnej strany, strany SMER, jednoducho jej podnikateľský úspech taký, aký zažíva, by neexistoval, nehovoriac o tých ďalších nepriamych dôkazoch, ktoré sme tu počuli. Ale keby ani tie neboli, toto je absolútne dostatočné na politický jednoznačný záver: Táto firma zarába, ryžuje a chamtivo sa obohacuje v slovenskom zdravotníctve len vďaka previazanosti s politickou stranou SMER, pre nič iné.
Pri debate v rámci odvolávania ministra Richtera, kde hlavným dôvodom bolo rovnako korupčné správanie pri čerpaní eurofondov v spojení s firmou Star EU, zaznelo aj niečo veľmi zaujímavé úplne v závere tejto schôdze. Možno to mnohým ušlo pozornosti. Myslím, že to bol pán Mičovský, ktorý v takej dobrej viere a v takej úprimnosti, ktorá mu je vlastná, sa spýtal na záver veľmi dlhej, zložitej debaty pána ministra Richtera, že keby teraz s odstupom času sa znova dostal do tej situácie, či by neľutoval to svoje rozhodnutie, že vtedy ako človek, ktorý je zodpovedný za financovanie strany SMER, ako politický funkcionár dal odporúčanie, môžeme aj kľudne povedať, nepriamy príkaz ďalším funkcionárom na nižšej úrovni, starostom a primátorom, aby cez túto firmu robili projekty a všetko to, čo s nimi súvisí v rámci eurofondov. Pán minister, už si istý, že nič mu nehrozí, čo na to povedal? Bol tam nejaký náznak sebareflexie, nejaký náznak aspoň diplomatického vyjadrenia sa, že takéto správanie nie je správne alebo aspoň že si toho nebol vedomý? Nie, vôbec tam nebol. Toto predstaviteľom strany SMER nie je vlastné. Pán minister na to povedal niečo v tom zmysle, budem ho parafrázovať: „Viete, v každej rodine sú nejaké pravidlá, v každej rodine vládnu nejaké zvyky, aj v našej politickej rodine,“ rozumej politickú rodinu strany SMER, „panujú isté zvyky a do toho vás nič nie je. To sú naše záležitosti.“ Čo to znamená v preklade do zrozumiteľnej reči? „Vyhraj voľby a môžeš urobiť všetko.“ Teraz som použil vetu, ktorá unikla z úst pánovi Paškovi. Znamená to: „Máme moc, tak my si môžeme povedať, cez koho sa má robiť biznis, a tá firma nám za to bude zaviazaná. A keďže som pokladníkom strany SMER a mám za úlohu zháňať peniaze pre túto firmu, tak do toho vás nič nie je, ako ich zháňam. A keď si to môžem dovoliť, že to zháňam takýmto spôsobom, tak to urobím.“ To je tak arogantné, to je tak drzé a neúctivé k občanom tejto krajiny, že podľa mňa tento parlament ešte nezažil toto, takúto bohorovnosť, že: „Nám sa nič nemôže stať a vy si, opozícia, hovorte, čo chcete, aj tak to bude po našom.“
Pri vystúpení viacerých ministrov to zaznievalo, a pri pánovi ministrovi Kaliňákovi, myslím, že toho bolo najviac, ale, samozrejme, aj pri premiérovi Ficovi. Bola to tá snaha odviesť tú debatu niekde úplne inam, odviesť tú debatu, ako keby sme tu posudzovali programové vyhlásenie vlády a vyhodnocovali ho, že čo sa im podarilo, čo sa im nepodarilo, aké majú zámery a čo všetko bude dobré a čo nebude dobré, ale hlavne aby sa nevenovali tomu, čo je predmetom tejto schôdze.
A ja znova zopakujem, ten rozdiel v našom videní je zásadný. Samozrejme, môže na to odvolávaný premiér reagovať tak, že začne vyťahovať či už skutočné alebo vymyslené prešľapy z minulosti a poukazovať „veď aj vy, veď aj vy“. Áno, chyby sa stanú. Len ten, kto nerobí, neurobí ani chyby. Ale na rozdiel od súčasnej garnitúry, keď si zoberieme len tú garnitúru, ktorá bola v tom krátkom medziobdobí pred ním, to neboli ani dva roky, to bol rok a dva mesiace, keď reálne vláda Ivety Radičovej vládla, ten rozdiel bol zásadný v tom, že samotná táto vláda odhaľovala prešľapy a samotná táto vláda kriticky sa dívala na ľudí, ktorí pochybili. A preto sa o tom rozprávalo, preto to bolo predmetom verejnej debaty, preto sa to posudzovalo a aj odsudzovalo, preto sa za to trestalo, preto sa ľudia vymieňali, pretože snahou tejto vlády bolo, aby tu veci boli férové. Samozrejme, nie všetci ľudia sú ideálni a nikdy takí nebudú, ale vtedy snaha bola o to, aby sa tí, ktorí konajú neférovo, odkryli, pričom keď sa také niečo našlo, tak aby sa aj postupovalo takým spôsobom, aby sa pochybenia napravili.
Tak to bolo aj v prípade toľkokrát omieľaného Daňového úradu v Košiciach. Veď premiérka Radičová zastavila najprv tento proces, vyhlásila sa verejná súťaž, ktorá dopadla tak, ako dopadla, ja som pri tom nebol a nebudem sa nad tým zamýšľať, prečo a či to mohlo byť aj ináč, a všetko bolo pod drobnohľadom verejnosti aj opozície. A že sa to tu len obracia, obracia, to je varenie z vody. Nič iné to nie je.
Ten rozdiel spočíva v tom, že nielen súčasná Ficova vláda, ale aj prvá Ficova vláda len nadviazala na zvyklosti Mečiarovej garnitúry, ktorú vyšľachtila, zušľachtila a na omnoho sofistikovanejšom princípe posunula ďalej. Áno, dnes sa už nekradne, nerozdáva lopatou, dnes sa nenosia peniaze v hotovosti v kufri. Ale dneska sú firmy, ktoré sú usídlené v Belize (Predtým boli na Cypre.), schránkové firmy s neznámymi vlastníkmi, pričom tým sa darí najviac. Tá miera utajenosti je vyššia, samozrejme, ako za Mečiara, ale podstata zostala tá istá.
A tá podstata spočíva v jednom. A v tom je to rozdielne videnie. SMER má predstavu, že vrcholní predstavitelia strany SMER, nechcem sa v žiadnom prípade dotknúť žiadneho poctivého člena alebo sympatizanta, alebo voliča strany SMER, špičkoví predstavitelia strany SMER, ktorí túto politiku modelujú, majú predstavu, že moc je na to, aby, a znova to zopakujem, im dala možnosť urobiť všetko. „Vyhraj voľby a môžeš urobiť všetko,“ povedal predseda tohto parlamentu. Ale to tak nie je. V slušnej, slobodnej krajine to tak nesmie byť. Voľby nie sú na to, aby tí, ktorí ich vyhrajú, mohli urobiť všetko. Politika nie je na to, aby umožnila prístup k biznisu. Politika, tak ako ju vidíme my, keď sa bavíme o ekonomickej časti politiky, je na to, aby zlepšila podmienky pre všetkých v biznise, aby vytvorila férové podmienky, nízke dane, nízke odvody, dobré právne podmienky, aby sa na Slovensku firmám darilo, ale nie konkrétnym firmám, ale všetkým firmám, ktoré budú mať na to schopnosti. Nie nadarmo sa kolujú žarty, že za fungovania vlády Roberta Fica sa významne zlepšila životná úroveň a významne sa zlepšili podmienky na podnikanie tých firiem, ktoré sú uvedené na jednom liste papiera, konkrétnych firiem, nie všetkých, niektorým sa podmienky zhoršujú a sťažujú. A v tom je to rozdielne videnie politiky. Preto hovoríme, že vy ste nastolili a snažíte sa nastoliť systémovú zmenu, ktorá znamená, že dariť sa bude len tým, ktorí sú previazaní so špičkami strany SMER alebo ktorí sú prepojení so štruktúrami strany SMER. Ako veľmi sa toto videnie líši od čias, keď tu bola vedúca úloha Komunistickej strany. Je to akurát v tom, že dnes je súkromné vlastníctvo a dnes tie zisky idú do vreciek súkromných firiem a konkrétnych ľudí, ale len tých vyvolených, podľa vášho videnia, len tých správnych, ktorých vy uznáte. My hovoríme, nech idú do rúk tých, ktorí si ich zarobili, ktorí si ich zaslúžili a ktorí poctivo k nim prišli. To je veľký rozdiel medzi pravicovým videním politiky a medzi vaším videním politiky.
Keď už takto zoširoka hovoríme, tak musím povedať, aj keď to nesúvisí priamo s témou tejto schôdze, ale ministri, ktorí sa strašne tvárili sociálnodemokraticky, o tom hovorili, a sú to absolútne nezmysly, minister Kaliňák sa tu rozohňoval nad tým, ako oni pristúpili k zmene Zákonníka práce, ktorý my sme zliberalizovali, a vraj sa ľudia začali okamžite vyhadzovať z práce. Je to zaujímavé zistenie, ktoré je prudko v rozpore s realitou a s faktmi. Keď som nastúpil do pozície ministra, nezamestnanosť bola na úrovni 19 – 20%. Zákonník práce bol prvou reformou, ktorú som urobil. Potom už po dvoch mesiacoch išla novela Zákonníka práce do pripomienkového konania a nezamestnanosť začala prudko klesať, takže žiadni ľudia sa nevyhadzovali z práce, ale začali sa prudko vytvárať nové pracovné miesta, ľudia začali získavať prácu. A v tom je ten veľký rozdiel, že sú veľké reči o sociálnej ochrane, ale výsledkom toho je rastúca nezamestnanosť, alebo náš prístup, kde zlepšujeme podmienky na tvorbu pracovných miest a výsledkom je tvorba pracovných miest a znižovanie nezamestnanosti. Dnes je na Slovensku nezamestnanosť vyššia. Aby som bol úplne presný, tie reformy, ktoré sme rozbehli, pôsobili ešte aj rok po nástupe Ficovej vlády, pretože kým ste ich stihli rozobrať, tak, samozrejme, to pár mesiacov trvalo. Takže nemôžem povedať, že je nižšia ako pri nástupe Ficovej vlády, lebo ona klesala ešte chvíľu, ale veľmi rýchlo ste otočili koleso tohto vývoja a dnes máme nezamestnanosť na úrovni 12 –13 %. Týmto sa chcete chváliť? Naozaj nie je tu, s čím sa chváliť. Toto je ten dobrý sociálny program, ktorým ľuďom sa zlepšili životné podmienky? Spýtajte sa ľudí, či sa im žije lepšie, ako sa im žilo pri nástupe vlád Roberta Fica.
A keďže pán premiér, aby podložil svoje tvrdenia vážnosťou čísiel a argumentov, začal chrliť zo seba množstvo čísiel o tom, čo sa stalo za vlády Ivety Radičovej, inak, je zaujímavé, že vy si spomeniete vždy iba na vládu Ivety Radičovej, ktorá tu naozaj pôsobila v plnom formáte rok aj dva mesiace asi, až sa nemýlim, ale že si už nespomínate na tie vlády predtým, alebo keď si na ne spomínate, tak je to len tak bodovo, keď Slovensko bolo označené za tatranského tigra, keď sme mali rekordné nárasty HDP, keď tu rekordne klesala nezamestnanosť, rástli príjmy občanov, bol rekordný príliv investícií, na to si už nespomínate, to je veľmi zaujímavé, a keďže vaša vláda tu pôsobí už temer sedem rokov a keďže hovoríme, že tu nastoľujete nejaký systém demokracie, ktorý nás posúva od západoeurópskej liberálnej demokracie k neliberálnej demokracii, k takej putinovskej demokracii, tak sa musíme vrátiť, tak ako sa vrátil aj premiér Fico, až do roku 2006 a aspoň niečo si spomenúť.
Rok 2006, kauza Privilégia. V tomto čase ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová pridelila dotáciu neziskovke Privilégium, kde predtým pracovala ako manažérka. Dotácia vo výške takmer dva milióny korún bola tak udelená napriek tomu, že mala dlhy voči Sociálnej poisťovni vo výške 17 mil. korún, čo je v rozpore s pravidlami pre udelenie dotácie. Pani Tomanová za to nebola odvolaná. Hlavy tam padali až po mnohých rokoch v súdnych sporoch a na omnoho nižších pozíciách a až komicky a bizarne zneli slová obhajcu pani Mádlovej z Privilégia, keď povedal na jej obranu, že konala v dobrej viere a z neznalosti, pretože nemá znalosti z ekonomiky. Ale dotácia jej, samozrejme, pridelená bola.
Rok 2006, kauza Oftalmologická smršť. Minister zdravotníctva Valentovič pridelil nemocniciam koncom roka značné množstvo financií, za ktoré nakupovali narýchlo, bez verejnej súťaže predražené prístroje, hlavne pre oddelenie oftalmológie. Pri prieskume trhu bolo zistené, že porovnateľné kvalitné prístroje, ktoré výlučne nakupovali od jednej spoločnosti, bolo možné zakúpiť za značne nižšie ceny, nehovoriac už o tom aká by bola tá cena, keby prebehol tender. Je to veľmi podobné súčasnej situácii, takže, ako sa vraví, nenaučili ste sa nič, ale takisto ste ani nič nezabudli.
Ďalšia kauza je z roku 2007, kauza lineárnych urýchľovačov. O nákupe lineárnych urýchľovačov rozhodol minister zdravotníctva Ivan Valentovič, kde verejné súťaže boli síce v súlade so všetkými zákonmi, ako často to počúvame, že je to v súlade so zákonom, ale ich priebeh bol viac než len podozrivý. Stalo sa tam príliš veľa náhod. Lineárne urýchľovače vyrábajú tri svetové firmy. Nakupovali ich tri nemocnice. Do každej z nich, Prešova, Banskej Bystrice a Bratislavy prišla jediná takáto ponuka a vždy od iného výrobcu. Všetky tri verejné súťaže pritom organizovala košická spoločnosť PRO – TENDER a kontaktnou osobou je Branislav Paška, synovec pána predsedu Pavla Pašku. Celý tento špás stál približne 330 mil. korún. Keby štát nakupoval cez súťaž, mohla tu byť, samozrejme, vysúťažená podstatne nižšia cena.
Rok 2007, kauza IKORES-u. Ministerstvo obrany, v tom čase pod vedením pána Kašického, odkleplo IKORES-u zákazku na výstavbu Vojenského archívu v Trnave za 1 mld., čo bola značne premrštená suma bez verejnej súťaže, len na základe prieskumu trhu. Dnes už IKORES bol spomínaný a veľmi dobre vieme, že jeho majiteľ patrí k blízkym priateľom pána premiéra Fica. Takisto bolo množstvo ďalších štátnych zákaziek, všetky tie zákazky sa zaobišli bez riadnych tendrov a výberových konaní, rekonštrukcia Inšpektorátu práce za 36 mil., rekonštrukcia hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom za 150 mil., výstavba kontrolnej haly v Ubli za 63 mil., výstavba kontrolného röntgenu v Matejovciach za 50 mil., rekonštrukcia terminálu bratislavského letiska za 70 mil. Pozitívne je, že v roku 2010 IKORES prišiel o ten najväčší kšeft, o zákazku na výstavbu toho vojenského archívu, ale za projektovú dokumentáciu už stihol zinkasovať v tom čase 1,6 mil. tentoraz už eur.
Rok 2007, biznis pána Jahnátka so Širokým. Ľubomír Jahnátek ako minister hospodárstva uzavrel zmluvu na dodanie výpočtovej techniky firmou Bit-STUDIO, za ktorou stojí Juraj Široký. Niet sa tomu veľmi čo čudovať, pretože pán Jahnátek, ako zrejme väčšina z nás vie, pred nástupom do funkcie pôsobil niekoľko rokov ako riaditeľ nitrianskej Plastiky, ktorá patrí pánovi Širokému. Uvedená zmluva bola veľmi dlho tajená, respektíve ministerstvo ju odmietalo zverejniť a Bit-STUDIO odmietalo vydať stanovisko, či s jej zverejnením súhlasí. V tomto kšefte sa otočili 2 mil. eur.
Ďalšia kauza je z roku 2008, sociálnych podnikov pani Tomanovej. V rámci boja s nezamestnanosťou vyrukoval SMER so smelým plánom sociálnych podnikov, ktoré sa však stali iba cestou k tomu, aby sa napojili na tento zámer firmy napojené na stranu SMER. Osem sociálnych podnikov vzniklo veľmi záhadným spôsobom, kde boli porušené nariadenia o maximálnom strope pre dotovanie pracovných miest. Šťastím v nešťastí je, že išla z týchto peňazí väčšina z prostriedkov EÚ a len menšia časť z rozpočtu. Ale naozaj je to len „šťastie v nešťastí“. Je našou chybou, keď sa budeme na peniaze z EÚ pozerať, ako keby neboli naše. Veď my sami do EÚ, samozrejme, prispievame nemalou sumou.
Rok 2008, rekonštrukcia hradného areálu. Zákazku na rekonštrukciu hradného areálu získala bez riadnej súťaže firma Váhostav Juraja Širokého. Juraj Široký, všetci dobre vieme, aj bývalý agent ŠtB, nechvalne známy mecenáš strany SMER, ponuku HORNEX-u podliezol o 86 mil. Tá zákazka sa však z pôvodnej sumy 1,2 mld. korún vyšplhala nakoniec až na 3,8 mld. Pán predseda Paška tento krok odôvodňoval okrem vybudovania nových ubytovní, parkovísk pre poslancov aj nepredvídanými zmenami, odhaleniami historických pamiatok, ktoré si vyžiadali dodatočné náklady. Tu vidno, že zdôvodniť sa dá všetko, hlavné je zákazku vyhrať a potom peniaze môžu tiecť.
Rok 2008, kauza TIPOS-u. Pohľadávku Športky voči TIPOS-u v cene 109 mil. korún, neskôr 1 mld. odstúpil na jar roku 2008 Lemikon Limited. Krátko po jej odkúpení táto suma pohľadávky stúpla na takmer na 2 mld. Lemikon chcel vysúdiť tie peniaze do volieb, kým bol vo vláde povoľný pán minister Počiatek, ktorý ten dlh uznal, pričom bol pripravený zaplatiť celú sumu na jej cyperské účty. Cyperský Lemikon Limited sídli na rovnakej adrese ako jedna z firiem skupiny J&T. Okamžite sa tak musí vynoriť spomienka na známu návštevu pána Počiatka na jachte J&T. Pán Počiatek podpísal príslušnú dohodu o vyrovnaní napriek tomu, že bola reálna šanca značne znížiť uvedenú sumu pohľadávky, ktorú mal TIPOS zaplatiť. A tak už koncom roku 2008 odoslal Lemikonu prvú splátku dlhu vo výške 500 mil. korún. Súdny spor tu stále trvá. A keby následné splátky neboli zastavené, tak všetky tieto peniaze sú dávno na Cypre a dávno rozdelené.
Veľmi známou kauzou, ktorá na toto naväzuje je nabalenie na kauze alebo na situácii pri zmene centrálnej parity pri zavádzaní eura. V deň jej zmeny došlo na finančných trhoch k obrovskému nárastu objemu obchodov. Podľa neoficiálnych odhadov špekulanti tak otočili okolo 3 mld. eur, čo predstavuje zhruba 10-násobok bežných obratov. Na zmene tejto centrálnej parity zarobili predovšetkým finančné skupiny J&T a ISTROKAPITÁL. A, samozrejme, len pár týždňov predtým bol pán minister financií, vtedajší, Ján Počiatek prichytený a nafotený na jachte J&T v Monaku, kde sa rozprávali zrejme o teplote, ktorá vtedy vládla.
Ďalšou, až neskutočnou nabaľovačkou sú neslávne známe PPP projekty pri výstavbe diaľnic. Hlavnú zodpovednosť za ňu nesie bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Zaujímavé sú tu už len premrštené odhady cien za jednotlivé úseky vypracované priamo analýzami ministerstva dopravy. (Faktom je, že výstavba diaľnic na Slovensku je v porovnaní s ich výstavbou v krajinách EÚ nesmierne drahá.) Bežnou praxou pritom bolo vylučovanie najlacnejších ponúk pri vyberaní dodávateľov. Na úseku Fričovce – Svinia ministerstvo vylúčilo najlacnejšiu ponuku skupiny HANT BA DS a Cestných stavieb Liptovský Mikuláš a vyhrala ponuka od skupiny firiem Doprastavu vo výške 114,59 mil. eur. Na úseku Nitra – Hronský Beňadik bola z tendra vylúčená ponuka firmy STRABAG z dôvodu jej príliš nízkej ceny. Naviac, po niekoľkých mesiacoch po uzavretí zmluvy sa k nej vláda vrátila a podpísala dodatok, ktorým danú cenu ešte zvýšila.
Ja už ani nebudem čítať všetky tieto kauzy, ktoré tu máme zosumarizované, niečo budem musieť preskakovať, pretože tých káuz je tak veľa a tak dokumentujú ten systém, o ktorom hovoríme, že sa tu zavádza systémovo niečo, čo znamená, že ináč sa tu podľa predstaviteľov strany SMER ani nedá podnikať, len nabaľovaním a tunelovaním a vyciciavaním štátnych zdrojov, že by sme tu zrejme boli veľmi dlho.
Ale môžeme ísť na takú známejšiu kauzu z roku 2010. A to je tender na elektronické mýto, ktorý vyhralo spomedzi štyroch uchádzačov konzorcium SkyToll s najdrahšou ponukou, za 863 mil. eur, pričom rozdiel medzi najdrahšou a najlacnejšou ponukou bol vo výške zhruba 200 mil. eur, prvé dva tendre boli zrušené, pretože jednoducho nebolo zabezpečené, aby vyhrala tá správna firma. Takže úspešný bol až tretí pokus, pričom keď sa na konzorcium SkyToll pozrieme, tak zistíme, že ide o schránkové firmy SkyToll a IBERTAX s prepojením na daňový raj na Cypre. Vo firme IBERTAX existuje podozrenie, že sa za ňou skrýva jedna z finančných skupín.
A teraz keďže toto bolo načretie do hlbšej histórie, môžeme sa presunúť do bližšej histórie, kde po krátkej prestávke, nečakanej pravdepodobne pre SMER, sprevádzaný počas celého obdobia hlavne strachom z toho, že na Generálnu prokuratúru sa dostane nezávislý odborník, ktorý bude vyšetrovať, a nie zametať kauzy pod koberec, sa opäť SMER vrátil k vládnej moci. A opäť pokračoval možno sofistikovanejšie, ale nie s menšou intenzitou v tom, na čo sa naučil a čo rozbehol v predchádzajúcom období.
Môžeme spomenúť dodávku na softvér za 29 mil. už eur na ministerstve obrany, ktoré riadil pán minister... (Reakcie z pléna.)
Až vám nie je jasné, prečo sa hovorí o týchto súvislostiach, tak ja to znova zopakujem. Tu nejde o to, že my kvôli jednej kauze niekoho ideme odvolávať, my hovoríme, že vláda strany SMER nastolila systém, ktorý je typický tým, že vytvára korupčnú sieť napojenú na vládne špičky strany SMER a že sa to nedotýka len jedného rezortu, že sa to nedotýka len jedného člena vlády, že sa to nedotýka len premiéra, ale že neviem, či je vôbec možné nájsť niekoho z ministrov, u ktorého by nejaký škandál neexistoval, ktorý by nebol zapojený do tejto, kľudne to môžeme označiť, konšpiračnej siete vedúceho na obohacovanie konkrétnych špičkových a dopredu určených beneficientov.
Takže poďme ďalej, ešte to nebude také rýchle, nebojte sa.
Širokého Váhostav má ďalšiu diaľnicu, mohli sme sa dočítať vo verejných zdrojoch. Ružomberský úsek diaľnice D1 má stavať Váhostav spolu s partnermi. Tak Národná diaľničná spoločnosť pridelila veľkú štátnu zákazku konzorciu firiem, ktoré dali v poradí až štvrtú najlacnejšiu ponuku, samozrejme, vieme, že Váhostav patrí do majetku pána Juraja Širokého, NDS za 1 mil. poistila manažérov.
Ďalšia kauza. Železnice zakúpili predražené koľajnice. Železnicu pri Trenčíne prestavujú na drahší model, kde na rekonštrukciu 12 kilometrov železničnej trate uzavreli Železnice Slovenskej republiky zákazku po rekordných 33 mesiacoch za 245 mil. eur bez dane. Najlacnejšia ponuka bola z tejto súťaže vylúčená.
Ďalšia zaujímavá súvislosť. Miliónovú súťaž TIPOS-u riadi človek, ktorého podozrievali a odpočúvali, ktorý riadi tender na nákup reklamných a marketingových služieb za 4,76 mil. eur, kde daniari dajú za portál vyše 8,3 mil., pričom firmu vybrali priamo. Má zabezpečiť dlhodobý on line prístup k službám, navigáciu opisu daňových procesov. U pána ministra Pavlisa chceli webstránku za 170-tisíc. Následne až po otázkach cúvli z ďalšieho takéhoto kšeftíka. TRANSPETROL si prenajal luxusné sky boxy na Slovane za 211-tisíc. Vládne materiály vypracúva spoločnosť J&T, ako sme boli svedkami aj tu v Národnej rade, ako sa ukázalo, z materiálov, ktoré boli predložené. Štátny podnik ušil súťaž na mieru a šéfom vybral luxusný Mercedes s masážou na ministerstve dopravy. Vláda poskytla miliónovú pomoc panelákovej firme Grandwood. Dobre sa na to pamätáte, ako chcela dotovať sumou 21,3 mil. neznámu firmu so sídlom v košickom paneláku. Čo sa stalo z tohto škandálu? Vyšumelo to. Takto by sme mohli pokračovať ďalej, ďalej, ďalej, ďalej, ale ešte aspoň môžeme pri tejto príležitosti spomenúť tých 70 tendrov, ktoré vyhrala firma Star EU.
Jednoducho SMER vytvára prostredie, ktoré nás posúva niekam úplne inde. Ja som už dnes povedal, že to je taká putinovská demokracia. A tu mi nedá nepovedať ešte jeden pre mňa z veľmi závažných dôvodov, ktorý sám osebe by stačil na to, aby pán premiér bol odvolaný. Na Ukrajine za našimi východnými hranicami sa rozhorel vojnový konflikt a neutícha. Bavili sme sa o tom na pôde Národnej rady. A je to naozaj veľmi citlivá záležitosť. V týchto dňoch opäť tento konflikt eskaluje. Po nelegálnych voľbách, ktoré na odštiepeneckých územiach tam vznikli, už úplne otvorene a zjavne prekračujú ruské vojská ukrajinské hranice a obsadzujú územie krajiny, nehovoriac o tom, že Krym je zabratý a okupovaný ruskou armádou a pripojený k Rusku. Je to bezprecedentné porušenie všetkých zvyklostí a krehkého a považovaného za stabilného mierového spolužitia, ktoré po druhej svetovej vojne nastalo, čo ešte v Európe nebolo. Ako sa správa v takej situácii náš pán premiér Fico? Nevynechá jednu jedinú príležitosť, aby obhajoval toto správanie, minimálne ho zľahčoval, minimálne spochybňoval čokoľvek, čo smeruje ku kritike konania Kremľa a Putinovho režimu. A preto je to je to prirovnanie k putinovskej demokracii, do ktorej nás pán premiér tlačí, nadmieru aktuálne a nadmieru presné.
Nebolo to veľmi dávno, bolo to, teraz nepoviem, nie som si úplne istý, či priamo na návšteve pani Merkelovej alebo v blízkom čase po tejto návšteve, keď došlo k dohode, že po zaplatení dlžoby voči Rusku začne prúdiť opäť plyn na Ukrajinu, a sa pán premiér nechal počuť, že by tu sankcie mali byť prehodnotené a zrušené. Dnes vidíme, ako sa správa Rusko, keď vojensky ešte eskaluje tento konflikt a ešte viac napína strunu, ktorá ohrozuje bezpečnosť v celej Európe. A v takejto situácii sa premiér Slovenskej republiky nevie zorientovať a orientuje sa na stranu agresora, na stranu toho, kto ohrozuje mier a bezpečnosť. Myslím si, že toto samotné by bolo dostatočným dôvodom na odvolanie premiéra Fica, pretože je bezpečnostným rizikom. Bol spomínaný ako bezpečnostné riziko v iných súvislostiach, toto je ďalší argument, ktorý k tomu pripájam, že pán premiér je bezpečnostným rizikom aj z hľadiska bezpečnosti.
A na záver dovolím si zacitovať celkom vydarený komentár, ktorý dnes bol uverejnený v dennej tlači a ktorý, myslím, vystihuje vývoj tejto kauzy celkom zaujímavo a celkom presne. Bol uverejnený pod názvom Ako Fica vyfackal Facebook. Takže citujem: „Keby sme mali tento týždeň doma návštevu zo zahraničia, asi by nechápali, Fico pri náznaku korupcie zlikvidoval ministerku zdravotníctva aj podpredsedníčku parlamentu za hodinu, aby ukázal, aký je pekný a príkladný. Opozíciu to nahnevalo a vrhla sa na predsedu parlamentu Pašku. Krátko na to umelci Majk Spirit, skupín Iné Kafe, Polemic, Tublatanka zrušili koncerty na oslavách novembra. Potom Paška zrušil celú akciu vraj pre bezpečnostné riziká. A nakoniec opozícia udrela na pekného a príkladného Fica a chce ho odvolať v parlamente. A za čo? Veď on to už vie. Je to naozaj smiešny obraz pre hosťa zo zahraničia a trošku nepochopiteľný. My Slováci mu ale celkom dobre rozumieme. Fica prefackala verejná mienka naživo on line. A kde sa tu zrazu vzala verejná mienka? Na Facebooku sa vzala verejná mienka. Všetko sa strhlo v pondelok poobede. Fico zvolal mimoriadnu tlačovku. Oznámil, že pre predražené CT popravil ministerku zdravotníctva a podpredsedníčku parlamentu, a odobral sa do kancelárie predýchavať, aký je pekný, vzorný, dobrý. A potom sa zrazu ozvali sociálne siete. Tí, čo čítajú noviny a poznajú slovenské pomery, okamžite pripomenuli, že zdravotníctvu na Slovensku nešéfuje ministerka, ale šéf parlamentu Paška a jeho kamarát podnikateľ Široký. Všetko sa otočilo proti Paškovi a jeho (vraj bývalej) firme MEDICAL GROUP, treba priznať, spravodlivo. „Komunista“ Paška sa pred útokmi zakryl novembrom a oslavami, ktoré organizuje. A presne toto nemal robiť. Sulík, Lipšic, Matovič na Facebooku vyzvali pozvaných umelcov, aby tam účasť odriekli. A keďže sa za Sulíka a spol. na sociálnych sieťach okamžite postavili tisíce nahnevaných Slovákov, umelci poslúchli a stiahli sa. A nakoniec prišiel útok opozície na premiéra za to, že vytvoril oligarchický systém, kde úzka skupina zbohatlíkov vládne a zarába milióny eur na úkor ostatných.“ To je zas moja stránka. (S úsmevom povedané.) „Tento útok je celkom oprávnený a zaslúžený. Fico na Slovensku vybudoval zvláštny systém, v ktorom je politika úzko prepojená s miliardármi a oligarchami, konkrétne s podnikateľom Širokým, ktorý má pod palcom diaľnice a zdravotníctvo spolu s Paškom, s podnikateľom Brhelom, ktorý kontroluje energetiku spolu s Kaliňákom, a s podnikateľom Výbohom, ktorý sa pohybuje v rezorte dopravy a obrany a ktorý je blízky priateľ Roberta Fica. Ficov systém má jednoduché pravidlá, ktoré vyzerajú takto: „Strana toleruje, že si oligarchovia podelili koláč s nápisom Slovenská republika aj s miliardovými výnosmi. Môžu si robiť, čo chcú s jedinou podmienkou, nesmú byť škandály, ktoré by ohrozovali osobnú popularitu Fica. No a keď niekto príde do okresnej nemocnice s rolkou toaletného papiera, ľahne si tam na posteľ z druhej svetovej vojny a prečíta si v novinách, že nemocnica obstarala 500-tisícové CT za 1,5 mil. eur od smeráckej firmy, tak to je škandál.“ A ja dodávam zvlášť, že to tak je, keď je to pred komunálnymi voľbami. „Pravidlo sa porušilo, treba konať, lenže Fico nikdy neudrie na oligarchov, ktorí to organizujú, ani na ich zástupcov vo vedení strany SMER, Pašku, Kaliňáka, pretože by tým udrel na podstatu svojho vlastného systému. Udrie vždy len na pešiakov, ktorí sa následne vymenia za iných pešiakov.“ Pekne to premiér v pondelok poobede urobil. Nerátal však s jednou vecou pri svojom divadle, s existenciou nového typu verejnej mienky, ktorá je aktívna na on line médiách a sociálnych sieťach. Preto mu v priebehu pár hodín padli oslavy novembra, preto je tu poľovačka na Pašku a preto je prekvapený premiér, zrazu ostreľovaný v parlamente. Vitajte v novej digitálnej ére, súdruhovia a súdružky,“ píše sa v dnešnej tlači.
Myslím si, že týmto citátom som mohol uzavrieť svoje vystúpenie, pretože veľmi dobre vystihuje a vo veľmi koncentrovanej podobe popisuje, ako to tu vlastne za vlády strany SMER funguje a o čom je vlastne odvolanie, ktoré tu predkladáme. Je o tomto systéme. Tento systém napádame a za tento systém, za jeho vytvorenie, za jeho živenie, za to, že sa nad ním drží ochranná ruka a záštita, navrhujeme odvolať premiéra Roberta Fica a celú vládu. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
