Videokanál poslanca

Kvôli mesiacu, ako tu bolo povedané, o ktorý sa skôr posunie tento zákon, a kvôli 40 mil., ak sa dobre pamätám, ktoré treba nájsť, tu vyrábate, páni poslanci zo SMER-u, pán minister, pán premiér, takýto cirkus. Stálo vám to za to? Ja sa takto spýtam. Pretože dalo sa to úplne normálnou cestou. A ja si myslím, že to absolútne za to nestojí.
Je pravdou, presne ako kolegyňa Žitňanská povedala, vy dokonale vytvárate kadejaké clony a kadejaké zástupné orgány, rady solidarity, ale to je síce veľmi dobre hrané a naozaj excelentne hrané divadlo na občanov, ale to nepomôže. To dočasne teraz vám zachraňuje vaše preferencie, ale dobehne vás to. Tak ako vás dobehlo, spôsob vládnutia prvej Ficovej vlády, dnes za ňu platíte, dnes hľadáte záplaty na to, čo ste vtedy spôsobili. A jednoducho tento zbytočný cirkus, ktorý ste vyvolali týmto naozaj bezprecedentným spôsobom prerokovávania tak dôležitého zákona, nestojí za to. A ja sa vám čudujem, že ste do toho išli. Pretože mohli sme sa seriózne touto problematikou zaoberať a takto sa to skĺzava do absolútne principiálnej, ale veľmi dôležitej debaty. Pretože keď ju neabsolvujeme, tak tie hranice budete prekračovať ďalej a s touto krajinou to pôjde stále k horšiemu.

No, pán Číž už odišiel, takže diskutovať je nutné, len keď chceme diskutovať, nemôžme skracovať diskusiu. To je aká diskusia?
Pán Blaha, on zostáva, ja chápem, pán poslanec Blaha, že vy nie ste ekonóm, tak vidíte to svojimi takými nejakými politologickými alebo ideologickými očami. Okej. Ale ťažko môžu chudobní chudobnieť a bohatí bohatnúť, keď každý si tam odkladá 9 %, a tých 9 % vytvára potom jeho bohatstvo. Tých 9 % mu nikto už nezoberie. Je to jediná vec, ktorá, ktorákoľvek vláda dala, že dala ľuďom. Nedala nikde, dala ľuďom, aby si odložili. A keď vám vadí, že používam slovo "pracujúci". No vám sú pracujúci dobrí na podojenie možno, aby ste z nich vytiahli peniaze, ktoré oni zarábajú. My dane znižujeme, vy dane zvyšujete. Vy sa ich snažíte o peniaze obrať, my sa snažíme hovoriť, že štát nepotrebuje toľko peňazí, nepotrebuje zdierať ľudí, radšej nechajme tie peniaze ľuďom a pracujúcim. V tom sa budeme určite líšiť.
Pán Podmanický, keď budete vy a ďalší, všetci opakovať stále to isté, tak aj mňa nútite stále sa vracať k tomu istému, pretože bez ohľadu na to, že sú vysvetlené veci, vy stále opakujete to isté, to isté. No tak, čo sa dá robiť?
K pánovi Martvoňovi. Tu vidno ten ideologický, naozaj, pohľad a rozdiel. Súkromná špajza. Vy sa to snažíte, stepovedali, že zo súkromnej vrátiť do spoločnej. Akože vrátiť do spoločnej? Vy tie peniaze okamžite miniete. V tej špajze nebude nič. To znamená, to je ten obrovský rozdiel. My sa snažíme vytvoriť rezervy, aby tie peniaze zostali, pretože ony sa neminú, ony sa investujú a čakajú, rozmnožujú sa, vytvárajú rezervu pre celú krajinu. Vy sa ich snažíte minúť, zobrať a minúť. To je celé.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, už nemôžem povedať, vážený pán premiér, lebo neviem, čím to je, ale len čo sa mám postaviť za tento rečnícky pult, a to sa stávalo aj v predchádzajúcom volebnom období, pán premiér zrazu odchádza. Neviem, či sa ma tak bojí, alebo čo? (Potlesk a smiech v sále.) Ale je to proste tak. Je to trošku škoda možno pre neho samotného, pretože on s obľubou opakuje potom veci, ktoré neviem z kade nabral. Veci, ktoré sa absolútne nezakladajú ani na pravde, sú to nejaké mýty alebo rozprávky. Ale keďže nemá šancu počuť, ako to v skutočnosti je, tak ich bude opakovať aj naďalej. Tak sa to stalo aj teraz. Minulý štvrtok vo svojom vystúpení v rámci hodiny otázok a odpovedí opakoval to isté, čo hovoril teraz. Keď pán premiér hovorí na tému druhého dôchodkového piliera, to je skoro, už by sa dalo hovoriť za neho. Je to presne štruktúrované, o tom istom a stále to isté, ale nie rešpektujúce realitu.
Takže poďme, poďme k samotnému problému. Naozaj, ako som už dnes hovoril, toto je vážna vec. Celý dôchodkový systém je vážna vec, ktorou sa treba vážne zaoberať. Ja veľmi, ja veľmi kvitujem a veľmi oceňujem, že pán premiér prišiel dnes s rétorikou, ktorá hovorila o tom, aké vážne je strážiť verejné financie. Ako dôležité je dodržať nejaké rozpočtové ciele. Ako bez toho táto krajina sa bude vyvíjať veľmi zle. Naozaj, to som veľmi rád, pretože to považujem za strašne obrovský posun v jeho vnímaní sveta. Pretože keby to tak nebolo, keby takto sa díval na veci stále, tak nenechá jeho prvá vláda deficit 8 percent a zadĺženie, ktoré rástlo takým tempom, že ho naozaj nikto iný, žiadna iná krajina nestíhala. Škoda, že vtedy neuvažoval podobne. Škoda, že vtedy si neuvedomoval, aké dôležité sú verejné financie. Škoda, že vtedy sa založili trendy a systémové chyby, ktoré dnes túto vládu, vládu Roberta Fica, dobiehajú. Pretože mnohé z tých vecí, ktoré dnes spôsobujú problémy vo verejných financiách, boli založené práve tam. Nielen tým, že nám prudko vzrástlo zadĺženie. Nielen tým, že tu došlo k obrovskému deficitu, ale aj k mnohým systémovým zmenám, ktoré sa negatívne vykonali a pozitívne odložili. Ktoré sa vykonať mohli a za štyri roky sa nevykonali.
Počuli sme, aj keď sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní k dôchodkovému zákonu, viac dnes prebieha debata globálnejšia o verejných financiách a počujeme obrovské a strašidelné číslo, že chýba v štátnom rozpočte 500 mil. korún. No ja by som...Pardon, eur, 500 mil. eur. Ja by som sa veľmi rád pozrel podrobnejšie na tie čísla, pretože ako je to vlastné tejto vláde, zrejme by sme zistili, že je to dosť značne ináč. Ale len také malé pripomenutie a trošku porovnanie. Keď prvá vláda Roberta Fica odchádzala, tak nechala sekeru len v jednom programe, ROP, 354 mil. eur. Nekrytých, zazmluvnených, ktoré nasledujúca vláda, s ktorými sa musela vysporiadať. A nepamätám sa, že by tu prišla táto vláda, predchádzajúca vláda, s návrhmi na skrátené legislatívne konanie kvôli tomu, aby zaplátala túto dieru. Nepamätám sa, že by takto pokútne, v zrýchlenom tempe, bez verejnej diskusie, bez diskusie odborníkov sa snažila zasiahnuť do vecí, ktoré sa dotýkajú všetkých občanov Slovenska, dotýkajú sa tých bežných občanov Slovenska. (Hlas v sále.) Veľmi správne. A vôbec sa nepamätám, že by táto vláda prišla s takýmto nárekom, ako prišla po štyroch mesiacoch vláda súčasná.
Poďme teda ale k tomu, o čom sa máme dnes baviť, že tu ideme schváliť úplne neštandardným spôsobom skrátené legislatívne konanie a obtiahnuť, táto snemovňa, alebo vláda a vládna väčšina chce obtiahnuť občanov Slovenska bez diskusie, bez možnosti naozaj o tom diskutovať a hľadať lepšie riešenia, občanov Slovenska, o 500 mil. korún, eur, pardon, 500 mil. eur. My si veľmi ceníme, ako som už povedal, že je snaha konsolidovať. Ale nie je pravda, že konsolidovať sa dá len takto. Že konsolidovať sa dá len na účet pracujúcich tejto krajiny. Snáď oni spôsobili túto sekeru, ktorú dnes táto vláda chce plátať? Tí obyčajní pracujúci ľudia? Tí sa majú zasa poskladať na 500 mil. eur?
Pán Robert Fico povedal, chceme počuť lepšie nápady, dajte nám ich. A potom čo? Kto rozhodne o tom, či sú to, alebo nie sú lepšie nápady? Veď sme videli na minulej schôdzi. Ponúkli sme lepšie nápady. Ponúkli sme možnosti, ako odstrániť problémy, ktoré tu sú. Ponúkli sme spôsob, ako to odstrániť, a ponúkli sme úspory, ktoré to vyvolá. Čo sa stalo? Vládny valec osemdesiatimi tromi hlasmi zmieta zo stola každý iný nápad. A tak zostáva len jedno riešenie. Oberať pracujúcich tejto krajiny o ďalšie a ďalšie peniaze. A pretože ja tu cítim veľkú nervozitu zo strany vlády, veľký strach pred tým, že občania tejto krajiny nebudú donekonečna si nevšímať, že to je na ich účet, že to nie je lepšie hospodárenie, že to nie je pravo-ľavá stratégia, ale že to je jednoduché branie peňazí tam, kde tie peniaze sú, v tomto prípade v druhom dôchodkovom pilieri na účtoch občanov tejto krajiny. A že občania pochopia, o čo tu ide. Preto ten, to ponáhľanie, preto ten, to zrýchlené konanie. Ako som už dnes povedal, presne sa táto vláda dnes chová ako zlodej, ktorý sa v noci zakráda, aby ho nikto nevidel a aby rýchlo ukradol zo špajze, zo súkromnej špajze, zdôrazňujem, zo súkromnej špajze, to, čo sa tam pred tým odložilo a o čom sa rozhodlo, že sa odkladať bude.
Stále sa tu spomína zle nastavený dôchodkový systém. Čo je zlé na tom, že táto krajina chce odkladať jedno percento HDP do rezerv, že chce neminúť tieto peniaze, aby ľudia, ktorí tu budú žiť aj ďalej, neboli odkázaní na sociálnu dávku, keď pôjdu do dôchodku? Čo je na tom zlé? Pretože toto je druhý dôchodkový pilier. Toto je tých 9 percent. To je to jedno percento HDP, ktoré sa odloží, neminie, nevyplatí sa nikomu, odloží sa a bude sa rozumne investovať, aby ľudia mali dostatok zdrojov, keď pôjdu do dôchodku. V tom je ten rozdielny prístup. Tu je, zoberme peniaze, na ktoré sa dá dosiahnuť, a rýchlo im ich miňme. Čo bude potom, keď tí, ktorí sú dnes mladší ako 50 rokov pôjdu do dôchodku? Čaká ich sociálna dávka. Vy im na to dláždite aj týmto rozhodnutím cestu.
Ako druhý bod vo svojej reči pán premiér uviedol neudržateľný dôchodkový systém. To je také krásne slovo, s ktorým sa dá súhlasiť, aj nesúhlasiť. Alebo taká krásna veta. Pretože áno, dôchodkový systém, tak ako je dnes, je neudržateľný. Ale znamená to, že to, čo je choré na dôchodkovom systéme, je prvý pilier. Tam sa spôsobuje ten obrovský deficit. Tam je ten problém, ktorý treba riešiť. A keď tu teda počúvame, ako strašne rýchlo a hneď treba šetriť, tak sa pýtam, a prečo neriešime práve ten problém, ktorý je v prvom pilieri, ktorý vytvára bez vplyvu druhého piliera deficit 1,9 mld. už dnes? Prečo to neriešime? Prečo v návrhu zákona odsúvame zmeny, ktoré vedú k tlmeniu tohto negatívneho stavu v prom pilieri až po roku 2016? Prečo sa snažíme to, čo funguje, a to je druhý pilier, prečo sa snažíme ten oslabovať a deštruovať? Pretože ten funguje, ten chorý nie je. Neliečime choré a nákazu šírime na zdravé. To je rozumné? A znova zopakujem, a robíme to neštandardne v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa o tom podľa možností nikto nedozvedel.
Aby som v žiadnom prípade nezabudol na ten mýtus, ktorý tu opakovane zaznieva, v poslednom čase najčastejšie z premiérových úst. Ja naozaj neviem, kde pán premiér prišiel na to, že na rokovanie vlády prišiel návrh na druhý pilier v pomere 14 do Sociálnej poisťovne a 4 na druhý pilier? Ja som predkladal zákony o druhom pilieri. Ja som bol v tom čase ministrom. Tu sedí premiér, ktorý vtedy viedol vládu. A ja vám môžem povedať, že je to absolútny výmysel. Je to absolútna lož. A keď som sa zamýšľal, ako na to mohol prísť, tak som tak vydedukoval ako asi. Pán premiér, a to nie je tak starý, že by sa mu to mohlo pliesť, mohol by si trošku veci ešte vcelku svižne pamätať, si nielen pletie časy, zrejme, a roky, ale aj osoby a obsadenie. Pretože s takýmito úvahami, ale len vo forme úvah, prišiel pán minister Magvaši. Zdá sa vám, že sa podobám na Magvašiho? Keby tu bol pán premiér, spýtam sa ho, či si ma pletie s pánom ministrom Magvašim. Ale keď by na to náhodou si nepamätal, tak pán Magvaši bol jeho spolustraník. S pánom Magvašim bol súčasný pán premiér v jednej politickej strane. A možno ešte stále je, neviem, či sa ešte dnes pán Magvaši venuje politickej práci. Možné áno, možno nie. Ale jedine ten prichádzal s takýmito riešeniami. A v žiadnom prípade ja som si takéto riešenia neosvojil, nezaoberal som sa nimi a neprichádzal som s nimi na rokovanie vlády. Takže tento blud, táto rozprávka by už raz a navždy mohla byť vymazaná. A používajú ju opakovane aj niektorí poslanci, pretože to, čo povie pán premiér, je zrejmé v SMER-e písmo sväté.
Opakovane, neraz, a ešte sa o tom bude určite hovoriť, pretože naozaj tie argumenty sa recyklujú zo strany vládnych poslancov, takže aj ja musím sa opakovať, aj keď dnes som už o tom hovoril, hovorí sa, ako je možné, že druhý pilier, správcovské spoločnosti nezarábajú ľuďom tak, ako si to predstavujeme všetci. Že požičiavame si na trhoch za 5 % a výnosy boli podstatne nižšie. Nuž, predovšetkým preto...
(Hlas spravodajcu.) Pán spravodajca, neviem o tom, že by ste mali právo vstupovať do mojej reči! Takže poprosím vás, aby ste sa držali svojej úlohy, ktorú máte za týmto stolíkom. (Poznámka spravodajcu: Porušujete rokovací poriadok, pán poslanec.)
Pani predsedajúca, poprosím, zariaďte, aby ma pri mojom vystúpení nerušili. Vystúpil som riadne v rozprave a nepredstavujem si, že mi do toho bude pán spravodajca nenáležite vstupovať. Nech sa prihlási do rozpravy a nech sa vyjadrí. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ale rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, takže... Aby ste sa pridržiavali bodu.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, hovorím presne reakciu na to, čo hovoril pán premiér vo svojej úvodnej reči. Chcete to spochybniť? Hovoril o tom, ako systém nevynáša a ako si to môžeme dovoliť. Ja práve vysvetľujem, ako sa hlboko mýli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale práve, pán premiér...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Keď to mohol povedať pán premiér, tak dovoľte, aby som mohol reagovať vo svojom vystúpení v rozprave, ktorú on otvoril týmto úvodným slovom, tak ako ho otvoril on. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán premiér zdôvodňoval, pán premiér zdôvodňoval, prečo je namieste skrátené legislatívne konanie.
Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, ja zdôvodňujem, prečo sa hlboko mýli, prečo nás tu zavádza a prečo sú veci úplne ináč. A na záver dovoľte, nemôžem to nechať bez záverečnej poznámky. To, že vy idete v takejto vážnej veci do skráteného legislatívneho konania, je nedemokratické. Vy pošliapavate demokraciu tým spôsobom, že procedúry, ktoré sú demokracii vlastné, obchádzate a svojou dominanciou na politickej moci zneužívate. A to, že sa mi nechcete dovoliť ani vyjadriť, nehovoriac o tom, že pán premiér okamžite odišiel - alebo ušiel? - to len dotvára a dokresľuje ten obraz, akým spôsobom si predstavujete spravovanie tejto krajiny, akým spôsobom si predstavujete demokratickú komunikáciu a akým spôsobom dokážete počúvať názory opozície.
Takže poďme naspäť k tomu zhodnoteniu. No ťažko možno zhodnocovať tak, ako bolo naprojektované v druhom pilieri, keď vláda, prvá vláda Roberta Fica prijme také legislatívne zmeny, ktoré znemožnia dosahovať výnosy iným spôsobom, ako investovať tak, že sa ukladajú peniaze na úložkách alebo sa investuje do krátkodobých štátnych dlhopisov. Samozrejme, že to muselo priniesť nič iné len stratu. A už v čase prijímania tejto novely som jednoznačne a potom mnohokrát opakovane tvrdil, že to prinesie práve tento výsledok. To, že sa tak deje, je len potvrdenie toho, pred čím sme varovali, a je to účet za zásah Roberta Fica a jeho administratívy do tohto systému. Je to presne tak, znova zopakujem ten príklad, ako keď bežcovi odseknete jednu nohu a potom ho kritizujete za to, že nevyhral preteky. Presne to isté ste urobili. A dnes argumentovať, že preto tento systém, že je zlé, že si tento systém nezarába, keď to robíte, len podčiarkujete a zvýrazňujete svoju chybu, ktorú ste urobili.
Pri celom procese, o ktorom sa tu dnes bavíme, celý proces bol naštartovaný zle. Nie je pravda, ako hovoril pán premiér, že boli dodržané lehoty a postupy. Neboli dodržané. Už pri samotnom pripomienkovom konaní neboli dodržané procedúry, ktoré sú potrebné. Toto je len pokračovanie tohto spôsobu. A robíte, myslím si, že veľkú chybu. Pretože ako my máme dôverovať tomu, že je tu možnosť dohodnúť sa, nájsť nejaké riešenie pre túto krajinu, ktoré nebude podliehať výkyvom a ktoré nebude podliehať kotrmelcom po každej zmene vlády? Pretože skrátené legislatívne konanie o takomto zákone tomu nenasvedčuje. Keď sme prijímali dôchodkové zákony, vyše roka sa o tom diskutovalo, opozícia v tom bola plne zastúpená. Pán súčasný štátny tajomník Burian bol toho aktívny účastník ako člen sociálneho výboru, ale nielen on. A naozaj sme absolvovali s opozíciou všetko. Diskutovali sme, hľadali riešenia a boli sme dokonca mnohokrát, aspoň pre mňa zdanlivo blízko konsenzu, keby do toho nezasiahla politika, ktorá povedala, v žiadnom prípade nie a bez ohľadu na to, či je to dobré, alebo zlé, bude sa hlasovať proti. Už vtedy sme mohli mať riešenie, ktoré by mohlo byť trvalé. Takže to je moja odpoveď na tých, ktorí hovoria, že prečo sme vtedy neprijali ústavný zákon. Ústavný zákon by sme vtedy radi prijali, keby bol čo by i len náznak od vtedajšej opozície, že sa chce o tom baviť.
Ja pritom ponúkam takú jemne úsmevnú príhodu z daných čias, keď sme boli na študijnej ceste s celým sociálnym výborom v Chile a kde po ikstom nejakom rokovaní, otázkach, celý sociálny výbor mal tú možnosť, pán poslanec, vtedajší, Hrdlička, Komunistická strana Slovenska, mi povedal, že: Ty, Ľudo, dobre to je. Len neviem, ako doma presvedčím tých mojich, aby za to hlasovali. Komunistická strana Slovenska. Je to naozaj úsmevné, ale vtedy vládla pracovná atmosféra, a len naozaj politický a ideologický prístup zamedzil tomu, aby sa dosiahlo nejaké spoločné riešenie.
Dnes sme opäť na nesprávnej koľaji. Skrátené legislatívne konanie je veľká chyba a je to naozaj atak na to, ako má vyzerať demokratické prerokovanie zákonov. Napriek tomu som rád, že počujem aj zo strany premiéra vôľu k tomu, aby sme diskutovali a hľadali cesty pri hľadaní ústavného riešenia tohto problému. Áno, sadnime si za rokovací stôl a hľadajme také riešenia, pretože ony sú, ony sú, tie riešenia, ktoré pomôžu konsolidácii verejných financií a ktoré nebudú oberať ľudí o ich prostriedky určené na starobu. Pretože to má byť naším spoločným cieľom. Zatiaľ ale žiadnu takúto snahu nevidím. A návrh na skrátené legislatívne konanie tým určite nie je.
Pán premiér včera na tlačovej konferencii, keď hovoril o rozpočte a o tom, ako to vidí a čo s tým treba spraviť, pred kamerami roztrhal rozpočet na kusy, aby ilustroval, čo si o rozpočte myslí. Ja tu držím v rukách návrh, ktorý dnes prejednávame, návrh na skrátené legislatívne konanie. A keďže pán premiér ma inšpiroval, myslím si, že takýto návrh si zaslúži presne to isté - roztrhať na kusy.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predseda, ja sa chcem spýtať, že o čom má gestorský výbor, sociálny výbor rokovať, keď sme nič neprerokovali? Dosť mi to nie je jasné, s čím sa ten výbor má zaoberať teraz.

Ďakujem všetkým za podporné slová, ktoré zazneli. A budem sa teda venovať v krátkom priestore len tým nepodporným.
Pán Blaha, ja som sa snažil vo svojom vystúpení naozaj vecne vysvetliť, že prečo priebežný systém vyčerpal svoju schopnosť zabezpečiť ľuďom dôchodky. To nie je obludný experiment. To je vaša ideologická marxisticko-nejaká vízia. Okej. Tridsať krajín sveta už kráča touto cestou. Takže takto to je. A videl som, ako ste strašne boli zaskočený, keď tuto kolega Mihál hovoril o tom, že vy zvyšujete poplatky. Takže keď hovoríte o tom, že správcovské spoločnosti, veď vy v tomto zákone zvyšujete poplatky a výrazne. Tak ste trošku nejako mimo. Čítali ste to vôbec?
Pán Hlina, ktorý tu teraz nie je. No, veľmi jednoducho. Prečo 9 percent? Pretože tieto peniaze idú na účet ľuďom. Čím viac im pôjde, tým väčší dôchodok budú mať. Tým viac budú mať prostriedkov, keď budú odchádzať do dôchodku, a tým menej nárokov sa bude ukladať na Sociálnu poisťovňu a tým pádom Sociálna poisťovňa bude mať šancu prežiť. Nepôjde do kolien, nezbankrotuje. Preto! Takže je rozdiel mať 4 % a je rozdiel mať 9 percent. Pán Hlina sa zaoberá podnikaním, tak predpokladám, že základné počty by mohol pochopiť a mohol ovládať.
Pani Vaľová, ja som sa to tiež snažil vysvetliť, že tá diera, ktorá tam dnes je v objeme 1,9 mld., je bez vplyvu druhého piliera, to jest, ako keby druhý pilier nebol. Takže všetky tie ideologické náhľady sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, stretávame sa tu dnes nad asi najzásadnejším zákonom, ktorým sa táto snemovňa bude v dohľadnej dobe zaoberať. Je to návrh zákona, ktorý ovplyvňuje nielen teraz osudy väčšiny obyvateľov tejto krajiny, ale podľa toho, ako sa schváli a ako sa bude ďalej, ako ten stav bude ďalej pokračovať, ovplyvní osudy všetkých občanov tejto krajiny na desiatky rokov dopredu negatívne, alebo pokiaľ v ňom nastanú zmeny, menej negatívne. Nemôžeme povedať, že pozitívne, pretože to, čo je tu napísané, to, čo je predložené, ovplyvňuje budúcnosť príjmov, ovplyvňuje budúcnosť životnej úrovne tejto krajiny veľmi negatívnym spôsobom.
Aby sme, keďže sme v prvom čítaní a nebudeme rozoberať jednotlivé ustanovenia, pochopili alebo sa pokúsili pochopiť, o čo tu vlastne ide, musíme sa vrátiť k začiatkom, ku koreňom, aby sme si povedali, čo vlastne návrh zákona, ktorý pán minister teraz navrhuje zásadne zmeniť, riešil a čo bolo jeho cieľom.
Vytvorenie nového dôchodkového systému, vytvorenie druhého piliera, ako podstaty a jadra tohto nového dôchodkového systému, je zatiaľ celosvetovo jedinou reakciou, na ktorú prišli naozaj stovky a tisíce ľudí, ktorí sa tým intenzívne zaoberajú. Je jedinou zmysluplnou reakciou na demografický vývoj, ktorý prebieha vo všetkých vyspelých ekonomikách a vyspelých krajinách sveta. Ten demografický vývoj je nepriaznivý. Z toho pohľadu nepriaznivý, alebo jeho dopady sú nepriaznivé z toho pohľadu, že pomer ľudí, ktorý pracuje a odvádza svoje odvody do sociálneho systému, voči ľuďom, ktorí poberajú príjmy zo sociálneho systému, sa vyvíja nepriaznivo. Počet odvádzajúcich je menší ako ten počet ľudí, ktorí poberajú. A tento nepriaznivý vzťah a pomer sa neustále prehlbuje. Z tohto, na toto netreba byť odborník, špecialista na dôchodkový systém, ani netreba byť ekonóm, alebo inak pre danú oblasť špeciálne pripravovaný človek, aby jednoduchým, zdravým ľudským rozumom každý si uvedomil, keď bude menej ľudí platiť do systému, z ktorého berú ľudia dôchodky a ďalšie sociálne zabezpečenie, jednoducho ten mešec nebude dostatočný. Tie zdroje, ktoré sa tam zaplatia, nebudú stačiť na to, aby vyplácali dôchodky ľuďom, ktorí poberajú z tohto systému peniaze. Riešenia tohto systému, pokiaľ by sme neprišli so systémovým riešením, a to systémové riešenie je práve vznik druhého piliera, sú len tri: zvyšovanie odvodov, aby bolo viac vybratých peňazí; zvyšovanie dôchodkového veku, aby ľudia žili v dôchodku kratšie, to znamená, odchádzali do dôchodku meskôr a menej z neho poberali; tretie, znižovanie výšky dôchodkov. Len tieto tri. Žiadne iné neexistujú, keď sa neprijmú zásadné, alebo keď sa neprijmú systémové zmeny.
Systémovou zmenou na celom svete všetci rozumejú, že systém, ktorý zaviedol Bismarck, priebežný dôchodkový systém, je postupne nahrádzaný iným systémom, pretože sila a schopnosť bismarckovho systému sa vyčerpala. Takže malý historický exkurz ešte do čias zavádzania priebežného dôchodkového systému. Vtedy, keď sa prvýkrát zaviedol Bismarckom a postupne ho nasledovali ďalšie a ďalšie krajiny, ľudia v priemere zomierali vo veku 45 rokov. Dôchodkový vek bol stanovený na 65 rokov. Demografia sa vyvíjala presne opačným systémom ako dnes, počet novonarodených detí vysoko prevyšoval počet ľudí, ktorí boli, ktorí sa dožívali dôchodkového veku. Takýto systém samozrejme mohol fungovať. Mohol fungovať s veľkými prebytkami. Úplná logika. Na to naozaj netreba žiadne štúdie.
Dnes je tá situácia ale úplne, úplne iná. Presne naopak postavená, na hlavu postavená. A z toho vyplýva, že tento systém jednoducho z tohto dôvodu nemôže fungovať. Veď súčasná situácia v Sociálnej poisťovni bez vplyvov druhého piliera, ktoré tu mnohokrát ešte dnes zaznejú a ktoré, mnohí poslanci budú s nimi argumentovať, takže znova zdôrazňujem, bez vplyvu druhého piliera, keby druhý pilier neexistoval, tak je tam sekera v dôchodkovom systéme 1,9 mld. eur. Bez vplyvu druhého piliera. Čo to znamená? Že zásadnú zmenu treba urobiť v prvom dôchodkovom pilieri, v priebežnom systéme a že každé oslabenie druhého piliera znamená nie pomoc prvému pilieru, to je taká náplasť, to je tak, ako keby ste mali hlboký, hnisavý vred na tele a vy by ste ho liečili tak, že to prelepíte leukoplastom. Vyliečite ten vred? Nie, zakryjete ho na chvíľu, kým ten hnis a smrad neprerazí, ale nijakým spôsobom ho neliečite. Naopak.
Presunutím alebo oslabovaním druhého piliera sa dosiahne len to, že situácia v Sociálnej poisťovni v strednodobom horizonte sa výrazne zhorší, pretože na seba ona zároveň zoslabením druhého piliera musí prevziať záväzky voči ľuďom, ktorí budú, pôjdu do dôchodku v budúcnosti. Prevziať väčšie záväzky, to znamená, z toho zmenšujúceho sa mešca prostriedkov, ktoré Sociálna poisťovňa vyberá, bude treba vydať viac ako dnes. Bude treba ešte viac míňať, pretože tie záväzky sa jednoducho budú preberať tak, ako je to v zákone navrhnuté. Bude to znamenať pre celé verejné financie, pretože to je súčasť verejných financií, väčšiu záťaž, väčšie ohrozenie, väčší dlh, väčší deficit a tým pádom aj rýchlejší kolaps.
Takže toto je riešenie, ktoré tu dnes máme na stole, ktoré navrhujete. Zhoršenie, zhoršenie stavu verejných financií, ohrozenie vôbec existencie tejto krajiny z pohľadu jej schopnosti financovať jej potreby, len preto, že toto opatrenie na dva, tri, štyri roky, ako leukoplast, ktorý zakryje hnisavý vred, na chvíľu pomôže. Na tri, štyri, päť rokov. Je to obetovanie celých generácií, ktoré sú dnes, odhadujem, mladšie ako 50 rokov. To je absolútne obetovanie týchto ľudí, pretože tá situácia, do ktorej sa verejné financie dostanú, bude taká, že keď títo ľudia prídu do dôchodku, čo bude za dvanásť a trošku viac rokov, už bude neudržateľná, už nebude z čoho vyplácať takéto dôchodky, aké sú súčasným znením zákona nastavené. A riešenia budú musieť byť veľmi drastické.
Ja som na začiatku hovoril, aké tri riešenia existujú v priebežnom systéme. A kombinácia týchto troch riešení bude aplikovaná ako na pokusných králikoch na týchto ľuďoch. Na týchto ľuďoch, ktorí dnes sú päťdesiatnici a mladší, ktorí sú budúcnosťou tejto krajiny, ktorí odvádzajú svojou poctivou prácou prostriedky, dane, a vďaka ním vlastne táto krajina funguje. Keď títo ľudia prídu do dôchodku, pokiaľ prejde takéto riešenie, tak sa im krajina odvďačí tak, že ich životná úroveň sa prudko prepadne.
Ešte možno jedno číslo, častokrát sa tu demografia bude spomínať. Je zaužívaný taký, taký pomer, že dnes na jedného dôchodcu pripadá asi päť alebo šesť ľudí v aktívnom veku. To ste počuli mnohí. Ale chcem poukázať na jednu súvislosť. V aktívnom veku neznamená, že pracujúci, pretože tam sú zahrnutí aj všetci nezamestnaní. Keď si to očistíme od tohto vplyvu, tak už dnes na jedného dôchodcu pripadajú len dvaja až traja pracujúci. Preto je tam tá diera 1,9 mld. už dnes. A teraz za dvadsať rokov, a nie za dvadsať rokov, v roku 2020, aby som bol presný, v roku 2020 ten pomer ľudí v dôchodkovom veku alebo v dôchodku a ľudí v aktívnom veku je jeden až dvaja. Takže na jedného dôchodcu jeden až dvaja v aktívnom veku. Ale opäť zdôrazňujem, myslíte si, že to budú pracujúci? Alebo zamestnaní? No tak to by sme museli mať plnú zamestnanosť. To si nemyslím, že nejaká krajina bude, kde bude plná zamestnanosť. A nečakajú nás globálne až také vyhliadky, aby sme v toto mohli dúfať.
To znamená, že na jedného dôchodcu nebude pripadať, pravdepodobne, ani len jeden, ani len jeden pracujúci. To znamená, jeden pracujúci bude musieť v priebežnom systéme vytvoriť, odviesť prostriedky pre dôchodok asi dvoch dôchodcov. Ako sa to dá? Kto si v tejto snemovni, pán minister, napríklad, dovolí povedať, že to je možné?! Že to je ekonomicky možné? Že človek, ktorý má minimálnu mzdu, alebo priemernú mzdu, dokáže zo svojich odvodov zabezpečiť dôchodok pre dvoch dôchodcov v roku 2020? Nemožné! Jedine za cenu dramaticky zvýšených odvodov, alebo dramaticky znížených penzií, alebo dramaticky posunutého veku odchodu do dôchodku niekde ku sedemdesiatim rokom.
Toto je vízia, toto je realita, ktorá nás čaká, keď sa vydáme po tej ceste, ktorú ste nám tu nalinkovali. Tým zákonom, ktorý ste predložili do parlamentu.
Ja viem a vedel som to dávno pred voľbami, že toto nás bude čakať, keď sa SMER ujme vlády. Veď napriek tomu, čo tu bolo citované, že pán premiér Fico explicitne priamo povedal, že to neurobíte, že neznížite 9 %, my sme všetci veľmi dobre vedeli, že klame. Že to chcete urobiť, že to je jedna z prvých vecí, po ktorej siahnete. Máme to tu na stole. Znamená to, samozrejme, pre politikov, ktorí vidia len po hranicu volebného obdobia, veľmi lákavú možnosť, 500 mil. eur ročne zobrať ľuďom, zobrať pracujúcim tejto krajiny, a to do konca za jeden deň, pretože máme tu skrátené legislatívne konanie, je veľmi, veľmi jednoduché.
Nie sú to žiadni bohatí, nie sú to žiadne veľké firmy, sú to jednoduchí, priemerní, bežní ľudia, ktorí sa poskladajú na toto a ktorí doplatia svojimi osobnými príjmami a svojou životnou úrovňou v dôchodku na tento spôsob riešenia finančných problémov krajiny. A paradoxne, zároveň skoro v tom istom čase počúvame od pána premiéra jeho nesmiernu ambíciu a nesmierny apetít na nakupovanie. Ako keby táto vláda mala strašne veľa peňazí. Tak už počúvame, ako ideme kupovať zdravotné poisťovne. To zrejme nebude za 5 korún. Máme na to? Nemáme. Ale majú na to zrejme tí ľudia, ktorým zoberiete peniaze, aby sa takéto výstrelky a takéto excesy mohli realizovať.
Trošku dávnejšie, sa pamätám, ako spomínal, že bolo by veľmi dobré aj kúpiť podiely v SPP, ktoré boli predané. Hm... Dokonca ľudia sú schopní tomu zatlieskať, pretože stále si mnohí neuvedomujú, že štát, to sú oni. Štát nevyrába peniaze, štát nemá vlastné zdroje. Štát len zoberie ľuďom peniaze a potom ich nejakým spôsobom minie. A tuto na jednej strane masívne, naozaj bezprecedentne, sa idú ľudia obrať o peniaze a na druhej strane tuto vidíme, ako sa idú míňať tieto peniaze. No tak nemíňajme! Šetríme viac! A nemusíme potom ľuďom brať tieto peniaze. Pretože my si uvedomujeme, že situácia je zložitá a ťažká, my si uvedomujeme aj to, že bude ešte horšie. Že situácia v celej Európe, alebo v celom vyspelom svete, nie je ružová a bude vytvárať ešte veľké problémy. Ale to znamená, že musíme sa chovať racionálne a myslieť dlhodobo. Nie len na zajtra. Dostaneme, spravíme si čurbes, minieme peniaze. A potom čo? Potom zasa nič.
Preto je naozaj, keby tá snaha bola úprimná, lebo naozaj nemusíme mať rovnaký názor na to, ako má vyzerať dôchodkový systém. Áno, veď samozrejme, ľavicový pohľad, pravicový pohľad, tie nemusia a nebývajú rovnaké. Ale nerozumiem, prečo sú neustále odmietané naše naozaj dobre myslené návrhy, ktoré by priniesli šetrenie tam, kde sa peniaze absolútne zbytočne vyhadzujú. Kde nielenže sa peniaze míňajú v objemoch, v desiatkach a stovkách miliónov eur, ale míňanie týchto peňazí prináša zhoršovanie situácie. A to je sociálny systém.
Na minulej schôdzi boli odmietnuté návrhy, ktoré by priniesli presne to, ba dokonca viac, ako je zdôvodňované, že dnes sa tu budeme zaoberať skráteným legislatívnym konaním a posunutím účinnosti zákona na september, lebo potrebuje vláda viac peňazí získať. Tak prečo boli odmietnuté návrhy zákonov, ktoré naprávajú zlú situáciu, vytvárajú predpoklady na to, aby sa nezhoršovala, a zároveň, zároveň šetria štátnej kase milióny eur? Desiatky, stovky miliónov eur. Radšej to budete brať pracujúcim, ktorí poctivo pracujú a ktorí, tie peniaze sú pre nich, sú zaslúženými peniazmi? A budete ich vyhadzovať tam, kde to absolútne nič nerieši a naopak, situáciu zhoršuje?
Mnohokrát sa tu určite objaví téma, pretože veľmi poznáme, veľmi dobre poznáme tú argumentáciu, a už sa teším, ako s ňou určite príde pán premiér, pretože minulý štvrtok to tak isto spomínal a, žiaľbohu, nebolo možné, keďže to bola hodina otázok a odpovedí, naňho reagovať. Určite sa tu mnohokrát objaví téma, že druhý pilier tak, ako bol nastavený, nevynáša, že spôsobuje ľudom stratu. A ja hneď, aj keď sa k tomu zrejme budeme vracať, budeme musieť vracať mnohokrát, chcem jednoznačne povedať a pripomenúť, čo spôsobilo, že druhý pilier až do novely, ktorá bola, žiaľbohu, prijatá alebo účinná až od apríla tohto roku, nevynášal tak, ako by sme všetci chceli? Zásah prvej Ficovej vlády do legislatívy, ktorá spôsobila, že nebolo možné investovať do ničoho iného, len mať peniaze na úložkách a mať peniaze v štátnych dlhopisoch, aj to krátkodobých. A chcem pripomenúť, že v čase prijímania tejto nezmyselnej legislatívnej úpravy som hneď upozornil na to, aké to bude mať dopady. A že tie predpoklady sa presne naplnili. Takže dnes, keď vláda, alebo poslanci za vládnu stranu budú hovoriť o tom, že druhý pilier nie je dobrý, lebo nezarába, tak by som chcel jednoznačne povedať, že to je presne tak, ako keby ste bežcovi na dlhú trať odsekli jednu nohu a potom chceli od neho, aby vyhral preteky. Vy ste odsekli jednu nohu bežcovi, druhému pilieru, a teraz sa strašne čudujete, že nebeží dostatočne rýchlo a že preteky nevyhráva. Treba vidieť korene príčin, ktorých následky vidíme, a až potom sa ukážu veci v pravom svetle.
Tento zákon, ktorý tu budeme posudzovať, nie je ale len o druhom pilieri. Je to komplexný zákon, ktorý mení strašne veľa vecí aj v priebežnom pilieri, zavádza alebo zvyšuje odvody, mení systém, zavádza dopady na viaceré skupiny.
A preto pár slov aj k prvému pilieru. Vec, o ktorej sa hovorí menej, je tá, že z prvého piliera podľa tohto návrhu robíte sociálnu dávku. To už nebude dôchodok, ktorý ľudia budú dostávať z tohto systému, ale sociálna dávka. Postupne stále viac, stále viac. Všetko sa to zakrýva pod pojem posilnenie solidarity. Ale čo to znamená, to posilnenie solidarity? Znamená to to, že tí, ktorí do systému odvedú podstatne viac, z neho dostanú podstatne menej. A tí, ktorí odvedú podstatne menej alebo takmer nič, tak tí za peniaze tých, ktorí tam odviedli viac, budú dostávať vyššie dôchodky. Zo systému, ktorý bol postavený na tom, aby si ľudia uvedomili a vážili, že vzťah medzi ich aktivitou počas ich pracovného života sa odrazí vo výške dôchodku, a aby to bolo zaslúžené, aby to boli peniaze týchto ľudí, a je jedno, či z druhého, či z prvého piliera, meníte na sociálnu dávku, ktorú budú dostávať všetci občania. Nie sociálne odkázaní. Ale všetci občania budú dostávať sociálnu dávku, čo, samozrejme, povedie k čoraz menšej ochote platiť do tohto systému, čoraz väčšej snahe vyhýbať sa plateniu. Bude to mať negatívne dopady na príjmy Sociálnej poisťovne a bude zväčšovať jej deficit, a u ľudí bude vytvárať pocit, že tí, ktorí sa snažia a ktorí sú poctiví, pracujú a odvádzajú, tí sú potrestaní. Tak ako trestáte ľudí zvýšenými daňami a ďalšími opatreniami. A výsledkom bude negatívum. Výsledkom bude veľké mínus vo verejných financiách, v príjmoch štátu a potom aj v neschopnosti zabezpečovať základné funkcie štátu.
A teraz ešte k tomu, čo sa budeme baviť, samozrejme ešte neskôr, a to je ten naozaj škandalózny návrh na skrátené legislatívne konanie. Takýto zásadný návrh zákona, návrh zákona, ktorý zasiahne najviac do príjmov občanov tejto krajiny, ktorý zníži ich čisté príjmy! Ktorý môžeme, pre lepšie porozumenie, porovnať, vy znižujete príspevok na osobné účty o 5%. To je úplne rovnaké, ako keby ste zvýšili dane z príjmu občanom o 5 percent. Taký istý dopad to bude mať na ich čisté príjmy. Tak takýto návrh zákona vy sa odvážite predložiť v skrátenom legislatívnom konaní. Nehovoriac o tom, že vôbec celá táto schôdza zvolaná na leto, čo sa ešte nestalo v novodobom slovenskom parlamentarizme, ak sa dobre pamätám, a ktoré má jediný účel, využiť situáciu, kedy politický život utíchne. Využiť situáciu, keď veľká časť ľudí je na dovolenke. Kedy veľa ľudí, aj tí, čo na dovolenke nie sú, sa, presmerujú svoju pozornosť iným smerom a politike sa nevenujú. Aby ste pod rúškom tohto obdobia schválili nepríjemné zákony a zaskočili tak občanov. Ja rovno poviem, vy sa ich bojíte. Vy sa bojíte ľudí, že si uvedomia to, čo na nich chystáte. Že tie istoty, ktorým uverili, ktorými ste ich opili pred voľbami, sú istoty vyšších daní, vyšších odvodov a istota vykradnutia ich súkromnej špajze. Pretože vládna už bola prázdna. Tohto sa bojíte, a preto ste zvolili tento spôsob, preto ste túto schôdzu zvolali na leto. A nestačilo vám to. Vy sa nehanbíte prísť s návrhom na skrátené legislatívne konanie o takomto vážnom zákone.
Demokracia, vážené dámy, vážení páni, to nie je diktatúra väčšiny. Ja viem, že máte osemdesiat tri poslancov, že si schválite všetko, čo len chcete, že my s tým nezmôžeme nič. To my všetci veľmi dobre vieme. Ale demokracia nie je diktatúra väčšiny. Demokracia preto zaviedla formálne pravidlá do svojho fungovania, preto zaviedla systém kontroly jednotlivých pilierov moci a ich nezávislosť, aby nikto nezneužíval diktatúru väčšiny. A prvé a druhé čítanie pri prijímaní zákonov neslúži na to, aby sme zabíjali čas, ale práve slúži na to, aby sa zákony dostatočne prediskutovali. Aby sa s nimi oboznámila verejnosť, aby sa k nim mohla vyjadriť. A aby aj predkladateľ návrhu mohol vnímať to, čo prichádza z odborných kruhov, z verejnosti, jedno s druhým, aby sa mohol vysporiadať s pozmeňujúcimi návrhmi a aby to, čo nakoniec je schválené a prijaté, malo šancu sa vyvarovať chýb a omylov, ktoré niekedy môžu vzniknúť aj pri dobrej snahe.
Vy takýto návrh zákona, veľmi zložitý a komplikovaný, predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní. No, nehnevajte sa, chováte sa ako zlodej, ktorý sa zakráda v noci a chce využiť situáciu, že všetci spia, a ukradnúť to, čo sa dá. Vy využívate letné obdobie a skrátené legislatívne konanie, ktoré je výnimočným postupom v čase, keď hrozí katastrofa, živelná pohroma, nebodaj vojna. Tak vy takýto návrh zákona predkladáte.
Samozrejme, teraz odznie argument, už vidím, ako sa žeravia perá, že to vy ste spôsobili, pretože tu máme v štátnom rozpočte dieru. Že potrebujeme šetriť. No ale už som to povedal v tomto vystúpení. Tých prístupov je mnoho, ako sa dá šetriť. A dá sa šetriť naozaj tam, kde je to namieste. Nie na pracujúcich ľudoch. Tí naozaj za to nemôžu, nech by ste mali tisíc ráz pravdu, akože ju nemáte. Ale prečo na nich? Prečo na tých, ktorí pracujú a ktorí poctivo odvádzajú svoje dane a odvody? Prečo nie inde? A tých možností je tu niekoľko. A ja som zvedavý, ako sa budete správať, keď príde na poslanecké návrhy. Lebo aj v tejto schôdzi sú návrhy, ktoré naprávajú nezmyselný, niekedy protiústavný až stav a zároveň vytvárajú úspory pre túto vládu. Ako sa potom budete správať? A ako sa pozriete do očí pracujúcim, ktorým beriete peniaze, a ako im budete vysvetľovať, že tam, kde bolo treba napraviť stav a ušetriť a pritom aj dosiahnuť zlepšenie situácie, ste to neurobili? No ja dúfam, že sa mýlim, tentokrát. Že keď ste si uvedomili, že štátna kasa je v takej situácii, ako vy tvrdíte, že je, že treba šetriť na všetkých frontoch, nielen na tých, ktorí poctivo pracujú a odvádzajú peniaze.
A ešte k jednej ilúzii, ktorú, samozrejme, čo vám iné zostáva, sa pokúšate a budete šíriť. Že toto je jediné možné riešenie, ktoré navrhujete. Pretože táto krajina si nemôže dovoliť usporiť pre svojich obyvateľov jedno percento HDP. No, je to veľmi zle spravovaná krajina, ktorá toto nedokáže. Je to krajina, ktorá žije na dlh a ktorá skončí v rukách exekútora, obrazne povedané, keď nevie ušetriť ani jedno percento z toho, čo vytvorí. Pretože jedno percento, to je tých deväť percent. A tých deväť percent nejde nikomu inému len ľuďom na ich osobné účty, do ich vlastníctva. Je to najväčší sociálny program, ktorý táto krajina má, a ktorá skutočne zabezpečuje budúcnosť ľudí, všetkých ľudí, ktorí tu sú.
Vy tvrdíte, že niet inej cesty a pritom je niekoľko alternatívnych možností, ako ľuďom nezobrať tieto peniaze, ako im neznížiť príjmy, 9-percentné, a zároveň dosiahnuť to, že sa nebude zvyšovať deficit. Že tieto peniaze nebudú zahrnuté, alebo z veľkej časti nebudú zahrnuté, podľa toho, aká cesta by sa zvolila, do deficitu verejných financií. Je niekoľko ciest, ako usporiť a znížiť dlh, ktorý krajina vytvára. A vy odmietate všetky možnosti. Radšej naozaj idete tú súkromnú špajzu vykrádať.
Chcem ale zakončiť pozitívne, aj keď mali by sme mať možno všetci čierne kravaty, pretože toto je veľmi smutný deň, pokiaľ takýto návrh zákona bude schválený, pre celú krajinu. Ale chcem zakončiť pozitívne. Bez ohľadu na absolútne rozdielne postoje a videnia problémov, ktoré tu máme s dôchodkovým systémom, s verejnými financiami a tak ďalej, ja si myslím, že pre budúcnosť tejto krajiny, a ja verím, že všetci máme záujem o dobrú budúcnosť tejto krajiny, by bolo skutočne najlepšie, keby sme si dokázali sadnúť za jeden pracovný rokovací stôl a zhodnúť sa na tom, že je potrebné prijať stabilné a definitívne riešenie tohto systému. Čo môže byť zabezpečené jedine prostredníctvom ústavného zákona. Ja som k tomu vyzýval viackrát. Robili sme tlačové konferencie, kde sme túto ponuku dávali. A ja si myslím, že toto je cesta. Cesta, ktorá, kde si naozaj na odbornej úrovni preberieme, preosejeme všetky možné alternatívy. Pretože tých alternatív naozaj je viac. A ja som presvedčený, že keď sa zložia z očí ideologické okuliare, tak tú cestu budeme vedieť nájsť. V záujme občanov tejto krajiny, v záujme všetkých tých generácií, ktoré dnes pracujú a v blízkom období budú vstupovať na trh práce, aby sme ich neobetovali pre blaho jednej vládnej garnitúry na najbližšie štyri roky. Lebo toto je zodpovedný prístup.
Takže ja vyzývam k tomu, aby aj pozmeňovacie návrhy, ktoré tu budú padať, boli posudzované zodpovedne a vážne a nie z pohľadu, že všetko, čo opozícia navrhne, treba zhodiť zo stola. Aby sme naozaj si uvedomili, že takéto riešenie, alebo neriešenie, len odsúvanie problému do budúcna, zabije všetky budúce vlády, nech tou vládou bude ktokoľvek. Pretože keď o 10 - 12 rokov tu bude vláda a bude mať pred sebou neriešiteľnú situáciu z hľadiska financovania dôchodkov a bude stáť pred nutnosťou radikálne znižovať dôchodky, dvíhať dôchodkový vek alebo zvyšovať odvody, čo zabíja rast ekonomiky, potom sa všetkým tým, ktorí zavarili na takúto budúcnosť, poďakuje veľmi s horkými slzami spolu s občanmi tejto krajiny.
Takže vyzývam k tomu, aby sme si sadli spolu, bez ohľadu na to, že opozícia, koalícia, a hľadali ústavné riešenie tohto problému, dospeli k tomu. Ja som optimista a chcem to vidieť pozitívne. A ja verím, že keby tá snaha bola na všetkých stranách, žeby sa to podarilo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, no, naozaj tento zákon je prvý, prvý z tých radu konsolidačných, ktorý začína napĺňať to, o čom sme sa tu bavili veľmi dlho, a tiež by sme veľmi jednoducho mohli povedať, že žmýkanie občanov Slovenskej republiky práve začína. Pretože tento príbeh, ktorý sa teraz začína rozbiehať, by sa tiež mohol nazvať, ako premiér tejto vlády Robert Fico Slovensko za nos povodil, aby to všetci občania tejto krajiny zaplatili a poskladali sa na to, čo vláda potrebuje urobiť a čo si zmyslí.
Moji predrečníci pomenovali negatíva tohto zákona. Ja nebudem opakovať tieto veci, možno ich poviem len v takej jednoduchšej a ľudovejšej reči. pretože tu ide o ľudí. Tu vôbec nejde o banky. A kto si náhodou ešte myslel, že tu naozaj silné banky na niečo idú doplatiť a idú prispieť na konsolidačné úsilie, tak už realita nedávnych dní ho mohla vyviesť z tohto omylu a ukázať mu, že každý takýto zámer, hoc ako sa marketingovo a reklamne predáva, vždy nakoniec skončí tak, že sa na to poskladajú obyčajní, jednoduchí bežní občania Slovenskej republiky. Pretože oni sú tvorcami hodnôt, oni aj tie banky napĺňajú príjmami. A jednoducho, keď zaťažíte, či už banku, alebo akýkoľvek iný subjekt neférovým a nadmerným odvodom, poplatkom, daňou, tak jednoducho tento subjekt spraví príslušné kroky, aby si to kompenzoval na tých, odkiaľ sa skladajú jeho príjmy. To znamená, na občanoch tejto republiky. To je jedene aspekt.
Druhý aspekt je, že samozrejme, keďže toto je realita a toto je skutočnosť, a to už vidia aj tí, ktorí mali doteraz zalepené alebo zaslepené oči, tak okamžite vláda príde s rétorikou, ako zabrániť tomu, aby sa tak dialo, pokutami, zákazmi. A tento zákon už obsahuje ustanovenie, ktoré o tomto hovorí. Ale opäť je to také smiešne a nič iné len markentingové, že je až naozaj úsmevné brať vážne takýto úmysel. To opäť má slúžiť len na ďalšie a dlhšie vodenie za nos celého Slovenska v tom, že naozaj budú ochránení tí príjmovo slabší alebo tí bežní občania. No, nebudú! Nedá sa to, nemožné a je to len čistá zásterka, hmla, ktorá má skutočné zámery a skutočné dopady, hlavne tie dopady, na ktoré doplatia bežní ľudia, zakrývať.
Veľmi zaujímavým prvkom, ktorý sa ale objavuje nielen v tomto zákone, ale už ho vidíme a tušíme aj v ďalších krokoch tejto vlády, je také kšeftárčenie so samotnými dotknutými inštitúciami. Veď ako ináč možno nazvať to, že aby teda to až tak nebolelo, lebo každé divadielko niečo stojí, a toto veľmi dobré a účinné politické divadlo, ktoré tu vláda s občanmi Slovenskej republiky hrá, je veľmi drahou záležitosťou, no tak ponúkneme bankám, že nebudú musieť platiť vyše roka do Fondu ochrany vkladov. Aby sme im to trošku kompenzovali, aby ich to tak nebolelo a aby sme to divadlo mohli účinne hrať a vytvárať a budovať na tom svoju politickú podporu. Takéto prvky sa objavujú aj v iných oblastiach, ktoré sa pripravujú aj v ďalších zákonoch, ktoré tu budeme mať na stole a budeme o nich hovoriť.
Čo je ale takou najhoršou záležitosťou, a to sa nesie celým konsolidačným balíčkom a celým úsilím, je, že položme si otázku: Je to všetko naozaj nevyhnutné? Je naozaj nevyhnutné, aby sme tak veľmi, alebo aby vláda tak veľmi žmýkala občanov Slovenskej republiky? A je to, čo naozaj vyžmýka z občanov, z pracujúcich občanov, lebo nie zo všetkých, len z pracujúcich občanov tejto krajiny, je naozaj len potiaľ, aby sa zabránilo nejakému zlému vývoju, aby sa zabezpečilo pokrytie tých najnevyhnutnejších príjmov? No ja sa obávam, že nie. Že tu sa idú občania tejto krajiny skladať aj na iné výstrelky a iné kšeftíky, ktoré sa pripravujú.
Ja hneď čerstvý z dnešného dňa by som vyzdvihol. Čo iné je, ak nie pochybný a veľmi podozrivý obchod ktorý ohlásil dnes pán premiér, keď po rokovaní vlády nám všetkým oznámil, že sa budú kupovať, alebo možno vyvlastňovať zdravotné poisťovne? Pretože ja si myslím, že tu bude opäť zohraté a zohráva sa jedno krásne a zatiaľ veľmi dobre hrané divadlo: Jeden silný, spravodlivý, s mečom a s ostrým jazykom nahnevaný premiér vlády ide útočiť na zlé zdravotné poisťovne, akože, pretože to je všetko len akože, a výsledkom bude tučný náklad, obrovské množstvo miliónov, ktorý občania tejto republiky, na ktoré sa vyzbierali aj takýmto spôsobom, ako sú zbytočne zavedené odvody, poplatky, zdvihnuté dane, zdvihnuté odvody a iné zabezpečenie zdrojov, na čo sa občania tejto krajiny poskladajú. Aby sa urobil dobrý biznis, pretože už skončil čas, kedy sa robili obchody tým, že sa predával majetok. A začína vládou socialistov nová éra, keď sa bude robiť biznis nákupom, predraženým nákupom od súkromných vlastníkov čohokoľvek. Pretože socialisti zrejme si myslia, že biznis sa robiť musí, nech to stojí občanov čokoľvek, a keď už sa všetko predalo, tak teraz sa bude zasa kupovať všetko späť a z pekne predražených vecí. Že tu je tá odpoveď na otázku, je to nutné? Nie je to nutné, ale vláda potrebuje omnoho viac peňazí dať na hromadu, aby mohla a mala za čo robiť svoje zámery, obchody, biznisy, na ktoré sa budú skladať občania tejto republiky. A to je naozaj veľmi smutné a toto je len prvý vrcholček ľadovca, ktorý sa ukázal, a týmto sa bude niesť celé tzv. konsolidačné úsilie tejto socialistickej vlády.
Ďakujem za pozornosť.

Len krátko zareagujem na to zásadnejšie, čo tu teraz bolo povedané. Najprv začnem, tuto Lojzo Hlina ako hovoril o tom, že najlepšie by to bolo, alebo že sa to bude musieť zrušiť. No, aj toto je jeden z možných prístupov. Je to taký tvrdý prístup, hej, že to je zlá dávka a priori a treba ju zrušiť a škrtnúť. Názor, samozrejme. Každý môžeme mať svoj názor. Ja si myslím, že je lepšie zauvažovať tak, že naozaj do všetkých týchto príspevkov zo strany štátu, ktorí majú nejaký účel, budeme vkladať nejaké kritériá, ktoré zapríčinili, že nie paušalizujeme, ako hovorí Igor Matovič. Igor! Nepočúva teraz, zarozprávaný, že nie paušalizujeme. Teraz sú tie ženy paušalizované. Teraz sú všetky v jednom vreci. Týmito návrhmi, ktoré, samozrejme, môžu sa ešte dotvárať a mašličkovať a detailizovať, práve nastáva situácia, že už nie sú v jednom vreci. Tí ľudia, tie rodiny, že medzi nimi štát rozlišuje. A že aj spoločnosť potom medzi nimi rozlišuje, že tí, ktorí sa starajú, ktorí robia to, čo robí väčšina ľudí v tom pozitívnom slova zmysle, tak tí pocítia silnejšiu starostlivosť zo strany štátu. A preto ja by som zostal pri tomto návrhu, že tým matkám, ktoré pracujú, ktoré, alebo rodinám, ktoré pracujú a starajú sa, tým ponechať, ale tým, ktoré nie, tak tým nedávať. A to potom mení správanie sa ľudí. Tam, tam ja hľadám tú logiku, alebo to ma viedlo k takémuto návrhu. To neni škrtanie nejaké jednoduché, že škrtáme, škrtáme, škrtáme. To je vnesenie do toho nejakej myšlienky. Nejakého systému, ktorý k niečomu má smerovať. A ja by som toto isté napríklad, to už ako tak len dopredu poviem, toto, podobná myšlienka, nevravím, že totožné z hľadiska dôb a podmienok, ale sa dá vložiť aj do toho, ako odlíšiť tých, ktorí získajú, získajú príspevok od štátu na svoje dôchodkové zabezpečenie a ktorí pracujú a ktorí nepracujú. Ktorí majú tie získané roky len za výchovu detí a ktorí majú výchovu detí, a ešte aj pracovali. Aj tam sa to dá vložiť. Do všetkých možných alternatív sa to dá vložiť a výsledkom vždy je, že rodina, ktorá sa snaží pracovať a pracuje, sa má lepšie. Čo viac by sme mohli si želať? Toto je cesta, po ktorej treba ísť. A ja myslím, že by sme sa po nej mali vydať, pretože ak sa nevydáme, tak to bude zlé. A ja sa teda strašne teším, keď tento návrh, keď, keď by tento návrh neprešiel, ja o pol roka prídem znova s obdobným návrhom, vylepšeným možno o to, čo som tu počul, pripomienky. Ale ja som strašne zvedavý zo strany vládnych poslancov, čo príde z vašej strany. Pretože znova zopakujem, to je vaša zodpovednosť teraz. Vy musíte premýšľať nad tým, ako to urobiť tak, aby to fungovalo dobre. A keď nie, keď to nespravíte, tak aj zodpovednosť za to, že to nespravíte, bude na vašich pleciach.
Ďakujem.

Ďakujem. Tak sa budem snažiť byť kratší teraz, keďže tento návrh zákona stojí na tých istých postulátoch, aj keď rieši inú dávku, ale veľmi podobnú a blízku, a preto logicky sa snaží zaviesť to isté kritérium do tohto zákona.
Tento návrh novely zákona zavádza kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Navrhovaným kritériom je podmienka, aby aspoň jeden z rodičov počas posledných štyroch rokov, ktoré predchádzajú vzniku nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, bol nemocensky poistený, to znamená pracoval súhrnne aspoň 270 dní, alebo v kombinácii 190 dní a 90 dní aktivačnej činnosti, alebo sa pripravoval na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa stal absolventom vysokej školy alebo strednej školy. Pri posudzovaní kritérií pre vznik nároku sa prihliada aj na prípadnú invaliditu rodičov v závislosti od výšky, mieru, poklesu vykonávať pracovnú činnosť.
Tento návrh zákona má opäť, samozrejme, priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie a je v súlade s našimi zákonmi, ústavou aj medzinárodnými zmluvami. Tento návrh zákona, takisto aj ako ten predchádzajúci, sa snaží naprávať zdeformovaný a nefunkčný sociálny systém. A teraz si pomôžem aj tým, čo už odznelo v predchádzajúcej debate a nadviažem na to. Od roku '89 sa rôzne vlády rôznym spôsobom snažili riešiť systém ako tých ľudí, ktorí hľadajú prácu, strácajú prácu, zaradiť do sociálneho systému, ako ich motivovať. A nie, nestojíme na zelenej lúke. To je poznámka voči tým, ktorí, viacerí, ktorí tu hovorili niečo v tom zmysle. Neposudzujme ľudí podľa toho, či majú prácu, ale podľa toho, či ju hľadajú. Nuž, tak ja len chcem pripomenúť tým, ktorí si to možno nevšimli, alebo v tom čase možno nemali styk s ľuďmi, ktorí hľadajú prácu, či už ako podnikatelia alebo inak, že takýto systém tu ešte donedávna bol. Systém, ktorý ešte pretrváva vo svojom, už ale nie v takej dominantnej podobe, dodnes. Že ľudia chodia s papierikmi a pýtajú si pečiatku, že dajte mi pečiatku, že ma nepotrebujete do práce. A tým sa preukazuje, že ten človek prácu hľadal a tým vlastne on spĺňa to, čo od neho sociálny systém žiadal a dnes do istej miery stále žiada. A teraz sa pýtam, myslíte si, že to je účinné? Že to je efektívne? Takéto, musím to otvorene povedať, idealistické prístupy sú nefunkčné. My môžme takto idealisticky si navrhnúť čokoľvek, jak budeme posudzovať snahu človeka v hľadaní práce. Výsledkom bude takýto byrokratický nezmysel, ktorý nikam nepovedie. Vy môžte len jednu vec spraviť, že proste nastavíte princípy. Aj v tomto, aby sme sa neopakovali, v tomto potom v rozprave, áno, uznávam ten argument, že viem si predstaviť, že v druhom čítaní bude návrh zákona upravený tak, že nie štyri roky dozadu, ale postupne sa tie štyri roky naplnia, až kým tie štyri roky uplynú. A že prvý rok to bude 270 dní deleno štyrmi, čo je presne 67 a pol, ale tak nech sú to dva mesiace. To znamená 60 dní na prvý rok. Na druhý rok to už môže byť o ďalšie dva mesiace viac a takto sa postupne môžme dostať až k tým štyrom rokom bez toho, aby sme boli retroaktívni. Všetko je riešiteľné. To je naozaj vec veľmi jednoduchých doplnkov, ktoré sa v druhom čítaní dajú urobiť, ale dôležité je uvedomenie si problému, a to, že ten problém treba riešiť.
Mnohí z poslancov povedali, pán Jasaň práve prichádza, ktorý posledný to hovoril, že treba identifikovať tých, čo zneužívajú ten sociálny systém. No, tak máme a skoro 200 tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi rôzneho typu v sociálnom systéme, a tak si skúste uvedomiť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, koľko by sme museli pracovných síl úradných zapojiť do toho, aby pomaly každá rodina mala svojho nejakého kontrolóra, či zneužívajú alebo nezneužívajú, a potom aby individuálne riešili alebo navrhovali riešenia, opatrenia, ako s tým. Koľko by si to vyžiadalo verejných prostriedkov na platy týchto ľudí, aké zložité by tie systémy museli byť, aby mohli fungovať, a výsledkom by bolo, že aj tak by nefungovali. Bolo by to akurát semenisko ďalšej korupcie, subjektívnych prístupov, zneužívaní postavenia ľudí, ktorí by toto riešili, nie všetkých, samozrejme, ale určite by sa také prípady našli, proste čím komplikovanejšie, tým horšie. Takže tieto dobre znejúce, ale skutočne naozaj len idealisticky postavené riešenia nikdy nebudú fungovať. Tento systém alebo systém, ktorý stojí na týchto pilieroch, fungoval. Nebolo to tak dávno. Keď som bol minister, ja som takýto systém zaviedol. Systém, ktorý naozaj znamenal, že ten, kto pracoval, mal viac. Systém, kde sa oplatilo pracovať. Systém fungoval tri roky, to je naozaj veľmi krátka doba, alebo štyri roky, pardon, štyri roky, čo je krátka doba na to, aby bolo absolútne zjavné, čo dlhodobo priniesol, ale priniesol napríklad aj to, že pôrodnosť práve v týchto problémových spoločenstvách začala stagnovať a klesať. A to fungoval len štyri roky. Takže tu si naozaj treba uvedomiť, že dobré riešenia sú jednoduché riešenia, a sú riešenia, ktoré vôbec nie sú sankčné, ako tu tiež zaznelo, ale sú to riešenia, ktoré sú postavené na ekonomickej motivácii a na tom, že ten, kto sa snaží a pracuje, tak od spoločnosti dostáva viac ako ten, kto tak nerobí. Pokiaľ tieto kritériá nezavedieme všade, kde sa len dá, budeme vždy narážať na problémy zneužívania, obchádzania rozmáhajúcej sa pasivity a ďalších negatívnych súvislostí.
Takže toľko moje úvodné slovo, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja vítam, že tu zaznelo, že podporiť tento návrh je dobré v prvom čítaní, pretože ako každý zákon v druhom čítaní, samozrejme, že je možné ho ešte vylepšiť a doladiť. A tie výhrady, ktoré boli spomenuté, sú absolútne jednoducho prekonateľné. Nemusíme teraz vo faktickej popisovať ako, ale sú. Takže to si viem predstaviť bez akýchkoľvek problémov. Tu naozaj ide o to, že či sa chce s tým problémom niečo robiť alebo nie. Pretože keď sa chce, tak sa dá. Keď sa nechce, výhovoriek je vždycky milión, prečo sa to nedá.
Len ešte poznámka k tým sociálnym dávkam, no, tu nejde len o túto sociálnu dávku, tých sociálnych dávok je celý rad. Už sme ich tu dneska spomínali v inej rozprave, a keď sa napočítajú, tak naozaj to potom funguje tak, že počet detí zabezpečuje istý objem príjmu cez sociálne dávky, ktorý sa veľmi blíži k príjmu z bežnej takej nie kvalifikovanej práce, a to je problém.