Ale veď, samozrejme, pani podpredsedníčka, ale snáď môžem osloviť snemovňu.
Keď chceme hovoriť o tomto probléme, o ktorom sa tu bavíme už od utorka a ktorý je naozaj vážny a kľúčový pre celú krajinu a odznelo tu už strašne veľa a je aj ťažké povedať niečo úplne nové, ale niektoré z tej diskusie, naozaj niektoré problémy vytŕčajú viac, niektoré menej a máme tu v istom kontexte.
Takže ja najprv by som sa snažil pomenovať ten kontext tejto debaty, pretože ona z niečoho vyplynula. Ten návrh na skrátené legislatívne konanie nejak vzniklo. Odniekiaľ prišiel, má nejaký cieľ a niekto je jeho myšlienkovým autorom. Tento návrh včera predkladal pán premiér Fico. Dnes ho už nahradil, keďže včerajšia schôdza sa zbabrala, tak muselo sa to robiť odznova a robí sa to odznova a preto budem sa najprv venovať predkladateľovi, pánovi premiérovi, keďže aj dnes nás tu na chvíľočku poctil svojou návštevou. Pán premiér Fico, pre neho je táto téma nie nová a nie prvý krát sa ňou zaoberá. Boli hlavným vzniku takéhoto systému - sporenia na osobné účty občanov, bol hlavným oponentom od samého počiatku. Dal si na tom záležať a snažil sa na tom zomknúť vtedajšiu opozíciu a zabrániť prijatiu tohto zákona a celej tejto reformy.
Zaznelo tu viackrát v tejto debate, že aj sa ma novinári na to pýtali v kuloároch, že prečo sme vtedy nešli ústavným spôsobom, prečo sme neprijali ústavný zákon, keď sme prvýkrát prejednávali tento zákon. Že v rámci tohto kontextu musím osvetliť aj túto časť dejín vzniku tohto systému. Ja ako vtedajší minister som naozaj mal veľký záujem na tom, aby sme došli k čo najširšej zhode a aby sme tento prelomový reformný zákon v rámci dôchodkového systému prijali v čo možno najširšom, s najširšou podporou. Pripravoval a prijímal sa viac než rok. Prebiehali diskusie, ktorých sa plne zúčastňovala opozícia. Nie tu v parlamente. Tu, samozrejme, tiež, v rámci legislatívneho procesu. Ale ja ako minister som ako prvú vec, som si zriadil poradný orgán, kde boli zúčastnení alebo jeho členmi boli, a skladal sa vlastne výlučne zo všetkých bývalých ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny. Všetkých. To znamená aj tých z Mečiarovej éry a jednoducho všetkých. To bol jeden z mojich poradných orgánov, ktorý prvý dostal na stôl návrh koncepcie, najprv koncepcie a potom zákona. S nimi som sa radil, preberal a riešil problémy. Poslanci sociálneho výboru boli takou druhou silnou skupinou, s ktorými sme preberali každý jeden krok v príprave. Samozrejme, že sme nemali zhodné názory na všetko. Zďaleka nie, veď to naozaj sa nedá očakávať, ale absolvovali sme nielen mnoho porád, ale absolvovali sme mnoho celodenných seminárov, kde sme sedeli celý deň niekde zavretí a rozoberali, pozývali sme si odborníkov, domácich, zahraničných, rozoberali dané problémy sprava, zľava, zo všetkých strán. Vyvrcholením tohto všetkého už potom, ako zákon sa formoval, pripomienkoval, vylepšoval, jedno z druhým, bola aj cesta celého sociálneho výboru v plnom zložení, samozrejme, do Chile. Kde týždeň sme nechodili ani po pamiatkach, ani po plážach, ani po nejakých iných turistických zaujímavostiach, ale sme ráno o deviatej zasadli do rokovacej sály a mimo obeda sme vyšli z nej o šestnástej a sa striedali u nás šéf Národnej banky, minister, všetci odborní predstavitelia, ktorí s týmto systémom majú čo dočinenia. Minulí, budúci, súčasní. Lebo ako v každej krajine aj tam sa vlády menia, raz sú pravicové, raz sú ľavicové, všelijaké. A každý mal možnosť sa spytovať, klásť otázky, naozaj rozoberať to zprava, zľava. Tak sa pripravoval tento zákon. A naozaj to bola veľmi skvelá, pracovná atmosféra, ktorej výsledkom bolo, že naozaj tie stanoviská boli veľmi, veľmi blízke.
Vrátili sme sa na Slovensko a nastúpila krutá politika. Napriek tomu, že vtedy bolo, že áno, mohli by sme sa na tom zhodnúť, dokonca pán Tkáč, spomínaný pred malou chvíľočkou, mi povedal, že áno, on si myslí, že by sa za to malo hlasovať. No dlho mu ten úmysel nevydržal. Pretože na Slovensku politika, keďže vodcom opozície bol súčasný pán premiér Fico, rozhodla - ani za nič! A už to išlo, už to išlo čisto po politickej rovine. Keby vtedy bol čo i len náznak toho, že je tu ochota prijímať tento zákon ústavným zákonom, bral by som to všetkými desiatimi. Aj keby to malo znamenať istý kompromis. Keď som už v tejto, v tomto bode, nedá mi, aby som znova, budem naozaj veľmi stručný, len zopakoval, že všetky opakované bájky, rozprávky a nezmysly o tom, že pôvodný zámer vlády bol iný, že to boli 4 % a 14 %, sú nezmyslom. Ja som chcel dokonca 10 % odvodu do druhého piliera a po ťažkých rokovaniach s ministerstvom financií sme sa dohodli na tomto kompromise, ktorý je dnes. Nič iné nikdy nebolo v hre. Raz a navždy, až to sa bude znova opakovať, tak nemám nič iné, inú možnosť povedať, že nech to naozaj účelovo klame. Lebo tieto moje slová sa dajú overiť. Veď všetky tie návrhy zákonov sú stále v elektronických verziách na stránke úradu vlády atď. a dá sa skutočne vidieť, či to bolo tak, alebo inak.
Druhá časť tohto kontextu bola, keď nastúpila prvá vláda Roberta Fica. Ta prvá vláda veľmi rýchlo zaútočila na druhý pilier, čo bolo tiež veľmi vypočítateľné a predpokladateľné. A čím myslíte, že zdôvodnil pán vtedajší premiér Fico to, že treba otvoriť druhý pilier? Prišiel, samozrejme, s veľmi tvrdým bombastickým vyhlásením a to vyhlásenie znelo: "Podľa našich informácií v DSS-kách v druhom pilieri nie sú žiadne peniaze, všetko je preč." Toto vyhlásenie, toto šírenie poplašnej správy, na ktoré som podal trestné oznámenie malo za cieľ nič iné, len vyhnať ľudí z druhého piliera. Aby sa vyľakali, aby opustili druhý pilier. Samozrejme, že bolo nepoctivé a klamlivé. Moje trestné oznámenie, samozrejme, vtedajšia prokuratúra veľmi rýchlo zamietla pod koberec ako neopodstatnené. Ja si myslím, že vecne bolo absolútne presné.
A tu sa dostávam k súčasnosti už, ku kontextu. Pán premiér, ktorý predkladal alebo ktorý otváral ten pilier dvakrát, potom bola zasa kríza, vždy klamal, keď sa jednalo o túto tému. Vždy to znelo veľmi dramaticky, vždy sa to spájalo s veľkými tlačovými konferenciami, ale nikdy to nebolo pravdivé. A tak mi nezostáva nič iné, len sa spýtať: Keď vás človek niekoľko krát sa pokúša oklamať na tej istej téme a keď znova príde s tou istou témou a opäť s veľmi dramaticky znejúcimi vetami, slovami, príbehom, je to dôveryhodné? Veríte mu? (Ruch v sále.) Ja tiež nie. Áno, pretože opäť vidíme, že sa odohráva to isté predstavenie. To isté predstavenie, ktoré má jeden jediný cieľ. S novým zdôvodnením v novom kontexte so súčasnosťou nabúrať druhý pilier a hlavne dostať sa k tým peniazom, ktoré sú nesmierne lákavé. Ono to má súvis, samozrejme, aj s nazeraním na celý princíp. Nechcem sa nejako dotknúť, lebo naozaj tie pohľady na svet môžme mať rôzne ale ľavicovému socialistickému spôsobu videnia je blízke, že štát je ten, ktorý má rozhodovať, štát je ten, ktorý má rozdeľovať a občan má byť ten prijímateľ, o ktorého sa ten veľký štát postará. Preto z logiky veci vyplýva, že tam nie je veľmi sexi, že by ľudia mali vlastné zdroje a že by boli nezávislí na štáte. Že by nepotrebovali, že by nepotrebovali to, aby sa o nich štát staral. Takže tu ten duchovný konflikt je jasný.
Zaujímavý je postoj pána premiéra a tým zakončím ten kontext, že včera prišiel veľmi smelo zdôvodňovať návrh na skrátené legislatívne konanie a keď to nevyšlo, teda predvčerom, pardon, a keď to nevyšlo, tak dnes už neprišiel. Prečo? Zľakol sa? Alebo už to nebolo pre neho až také atraktívne lebo on je ten, ktorý má byť víťaz? Ktorý príde ako generál na bielom koni, vynadá opozícii a so všetkými vavrínmi a potleskom odíde? Asi áno, ale nepodarilo sa. Nepodarilo sa a dnes už vyslal náhradníkov. Ale okamžite prišiel do snemovni, keď nám pán minister Richter nahral tým, že povedal, že pán premiér je na Kanárskych ostrovoch. No to sa už pán premiér zľakol, že by sa to dotklo jeho ješitnosti, že by si niekto mohol snáď naozaj myslieť, že na tých Kanárskych ostrovoch je. Tak nám prišiel povedať, že nie na Kanároch ale v Levároch. Ja len pripomínam, že nie my sme to začali tvrdiť, ale jeho minister povedal, že je na Kanároch. Takže tak je to. Ale nezabudol, nezabudol hneď sa povyhrážať opozícii a povedať, že už žiadne dohody s opozíciou neplatia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
