Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, stretávame sa tu dnes nad asi najzásadnejším zákonom, ktorým sa táto snemovňa bude v dohľadnej dobe zaoberať. Je to návrh zákona, ktorý ovplyvňuje nielen teraz osudy väčšiny obyvateľov tejto krajiny, ale podľa toho, ako sa schváli a ako sa bude ďalej, ako ten stav bude ďalej pokračovať, ovplyvní osudy všetkých občanov tejto krajiny na desiatky rokov dopredu negatívne, alebo pokiaľ v ňom...
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, stretávame sa tu dnes nad asi najzásadnejším zákonom, ktorým sa táto snemovňa bude v dohľadnej dobe zaoberať. Je to návrh zákona, ktorý ovplyvňuje nielen teraz osudy väčšiny obyvateľov tejto krajiny, ale podľa toho, ako sa schváli a ako sa bude ďalej, ako ten stav bude ďalej pokračovať, ovplyvní osudy všetkých občanov tejto krajiny na desiatky rokov dopredu negatívne, alebo pokiaľ v ňom nastanú zmeny, menej negatívne. Nemôžeme povedať, že pozitívne, pretože to, čo je tu napísané, to, čo je predložené, ovplyvňuje budúcnosť príjmov, ovplyvňuje budúcnosť životnej úrovne tejto krajiny veľmi negatívnym spôsobom.
Aby sme, keďže sme v prvom čítaní a nebudeme rozoberať jednotlivé ustanovenia, pochopili alebo sa pokúsili pochopiť, o čo tu vlastne ide, musíme sa vrátiť k začiatkom, ku koreňom, aby sme si povedali, čo vlastne návrh zákona, ktorý pán minister teraz navrhuje zásadne zmeniť, riešil a čo bolo jeho cieľom.
Vytvorenie nového dôchodkového systému, vytvorenie druhého piliera, ako podstaty a jadra tohto nového dôchodkového systému, je zatiaľ celosvetovo jedinou reakciou, na ktorú prišli naozaj stovky a tisíce ľudí, ktorí sa tým intenzívne zaoberajú. Je jedinou zmysluplnou reakciou na demografický vývoj, ktorý prebieha vo všetkých vyspelých ekonomikách a vyspelých krajinách sveta. Ten demografický vývoj je nepriaznivý. Z toho pohľadu nepriaznivý, alebo jeho dopady sú nepriaznivé z toho pohľadu, že pomer ľudí, ktorý pracuje a odvádza svoje odvody do sociálneho systému, voči ľuďom, ktorí poberajú príjmy zo sociálneho systému, sa vyvíja nepriaznivo. Počet odvádzajúcich je menší ako ten počet ľudí, ktorí poberajú. A tento nepriaznivý vzťah a pomer sa neustále prehlbuje. Z tohto, na toto netreba byť odborník, špecialista na dôchodkový systém, ani netreba byť ekonóm, alebo inak pre danú oblasť špeciálne pripravovaný človek, aby jednoduchým, zdravým ľudským rozumom každý si uvedomil, keď bude menej ľudí platiť do systému, z ktorého berú ľudia dôchodky a ďalšie sociálne zabezpečenie, jednoducho ten mešec nebude dostatočný. Tie zdroje, ktoré sa tam zaplatia, nebudú stačiť na to, aby vyplácali dôchodky ľuďom, ktorí poberajú z tohto systému peniaze. Riešenia tohto systému, pokiaľ by sme neprišli so systémovým riešením, a to systémové riešenie je práve vznik druhého piliera, sú len tri: zvyšovanie odvodov, aby bolo viac vybratých peňazí; zvyšovanie dôchodkového veku, aby ľudia žili v dôchodku kratšie, to znamená, odchádzali do dôchodku meskôr a menej z neho poberali; tretie, znižovanie výšky dôchodkov. Len tieto tri. Žiadne iné neexistujú, keď sa neprijmú zásadné, alebo keď sa neprijmú systémové zmeny.
Systémovou zmenou na celom svete všetci rozumejú, že systém, ktorý zaviedol Bismarck, priebežný dôchodkový systém, je postupne nahrádzaný iným systémom, pretože sila a schopnosť bismarckovho systému sa vyčerpala. Takže malý historický exkurz ešte do čias zavádzania priebežného dôchodkového systému. Vtedy, keď sa prvýkrát zaviedol Bismarckom a postupne ho nasledovali ďalšie a ďalšie krajiny, ľudia v priemere zomierali vo veku 45 rokov. Dôchodkový vek bol stanovený na 65 rokov. Demografia sa vyvíjala presne opačným systémom ako dnes, počet novonarodených detí vysoko prevyšoval počet ľudí, ktorí boli, ktorí sa dožívali dôchodkového veku. Takýto systém samozrejme mohol fungovať. Mohol fungovať s veľkými prebytkami. Úplná logika. Na to naozaj netreba žiadne štúdie.
Dnes je tá situácia ale úplne, úplne iná. Presne naopak postavená, na hlavu postavená. A z toho vyplýva, že tento systém jednoducho z tohto dôvodu nemôže fungovať. Veď súčasná situácia v Sociálnej poisťovni bez vplyvov druhého piliera, ktoré tu mnohokrát ešte dnes zaznejú a ktoré, mnohí poslanci budú s nimi argumentovať, takže znova zdôrazňujem, bez vplyvu druhého piliera, keby druhý pilier neexistoval, tak je tam sekera v dôchodkovom systéme 1,9 mld. eur. Bez vplyvu druhého piliera. Čo to znamená? Že zásadnú zmenu treba urobiť v prvom dôchodkovom pilieri, v priebežnom systéme a že každé oslabenie druhého piliera znamená nie pomoc prvému pilieru, to je taká náplasť, to je tak, ako keby ste mali hlboký, hnisavý vred na tele a vy by ste ho liečili tak, že to prelepíte leukoplastom. Vyliečite ten vred? Nie, zakryjete ho na chvíľu, kým ten hnis a smrad neprerazí, ale nijakým spôsobom ho neliečite. Naopak.
Presunutím alebo oslabovaním druhého piliera sa dosiahne len to, že situácia v Sociálnej poisťovni v strednodobom horizonte sa výrazne zhorší, pretože na seba ona zároveň zoslabením druhého piliera musí prevziať záväzky voči ľuďom, ktorí budú, pôjdu do dôchodku v budúcnosti. Prevziať väčšie záväzky, to znamená, z toho zmenšujúceho sa mešca prostriedkov, ktoré Sociálna poisťovňa vyberá, bude treba vydať viac ako dnes. Bude treba ešte viac míňať, pretože tie záväzky sa jednoducho budú preberať tak, ako je to v zákone navrhnuté. Bude to znamenať pre celé verejné financie, pretože to je súčasť verejných financií, väčšiu záťaž, väčšie ohrozenie, väčší dlh, väčší deficit a tým pádom aj rýchlejší kolaps.
Takže toto je riešenie, ktoré tu dnes máme na stole, ktoré navrhujete. Zhoršenie, zhoršenie stavu verejných financií, ohrozenie vôbec existencie tejto krajiny z pohľadu jej schopnosti financovať jej potreby, len preto, že toto opatrenie na dva, tri, štyri roky, ako leukoplast, ktorý zakryje hnisavý vred, na chvíľu pomôže. Na tri, štyri, päť rokov. Je to obetovanie celých generácií, ktoré sú dnes, odhadujem, mladšie ako 50 rokov. To je absolútne obetovanie týchto ľudí, pretože tá situácia, do ktorej sa verejné financie dostanú, bude taká, že keď títo ľudia prídu do dôchodku, čo bude za dvanásť a trošku viac rokov, už bude neudržateľná, už nebude z čoho vyplácať takéto dôchodky, aké sú súčasným znením zákona nastavené. A riešenia budú musieť byť veľmi drastické.
Ja som na začiatku hovoril, aké tri riešenia existujú v priebežnom systéme. A kombinácia týchto troch riešení bude aplikovaná ako na pokusných králikoch na týchto ľuďoch. Na týchto ľuďoch, ktorí dnes sú päťdesiatnici a mladší, ktorí sú budúcnosťou tejto krajiny, ktorí odvádzajú svojou poctivou prácou prostriedky, dane, a vďaka ním vlastne táto krajina funguje. Keď títo ľudia prídu do dôchodku, pokiaľ prejde takéto riešenie, tak sa im krajina odvďačí tak, že ich životná úroveň sa prudko prepadne.
Ešte možno jedno číslo, častokrát sa tu demografia bude spomínať. Je zaužívaný taký, taký pomer, že dnes na jedného dôchodcu pripadá asi päť alebo šesť ľudí v aktívnom veku. To ste počuli mnohí. Ale chcem poukázať na jednu súvislosť. V aktívnom veku neznamená, že pracujúci, pretože tam sú zahrnutí aj všetci nezamestnaní. Keď si to očistíme od tohto vplyvu, tak už dnes na jedného dôchodcu pripadajú len dvaja až traja pracujúci. Preto je tam tá diera 1,9 mld. už dnes. A teraz za dvadsať rokov, a nie za dvadsať rokov, v roku 2020, aby som bol presný, v roku 2020 ten pomer ľudí v dôchodkovom veku alebo v dôchodku a ľudí v aktívnom veku je jeden až dvaja. Takže na jedného dôchodcu jeden až dvaja v aktívnom veku. Ale opäť zdôrazňujem, myslíte si, že to budú pracujúci? Alebo zamestnaní? No tak to by sme museli mať plnú zamestnanosť. To si nemyslím, že nejaká krajina bude, kde bude plná zamestnanosť. A nečakajú nás globálne až také vyhliadky, aby sme v toto mohli dúfať.
To znamená, že na jedného dôchodcu nebude pripadať, pravdepodobne, ani len jeden, ani len jeden pracujúci. To znamená, jeden pracujúci bude musieť v priebežnom systéme vytvoriť, odviesť prostriedky pre dôchodok asi dvoch dôchodcov. Ako sa to dá? Kto si v tejto snemovni, pán minister, napríklad, dovolí povedať, že to je možné?! Že to je ekonomicky možné? Že človek, ktorý má minimálnu mzdu, alebo priemernú mzdu, dokáže zo svojich odvodov zabezpečiť dôchodok pre dvoch dôchodcov v roku 2020? Nemožné! Jedine za cenu dramaticky zvýšených odvodov, alebo dramaticky znížených penzií, alebo dramaticky posunutého veku odchodu do dôchodku niekde ku sedemdesiatim rokom.
Toto je vízia, toto je realita, ktorá nás čaká, keď sa vydáme po tej ceste, ktorú ste nám tu nalinkovali. Tým zákonom, ktorý ste predložili do parlamentu.
Ja viem a vedel som to dávno pred voľbami, že toto nás bude čakať, keď sa SMER ujme vlády. Veď napriek tomu, čo tu bolo citované, že pán premiér Fico explicitne priamo povedal, že to neurobíte, že neznížite 9 %, my sme všetci veľmi dobre vedeli, že klame. Že to chcete urobiť, že to je jedna z prvých vecí, po ktorej siahnete. Máme to tu na stole. Znamená to, samozrejme, pre politikov, ktorí vidia len po hranicu volebného obdobia, veľmi lákavú možnosť, 500 mil. eur ročne zobrať ľuďom, zobrať pracujúcim tejto krajiny, a to do konca za jeden deň, pretože máme tu skrátené legislatívne konanie, je veľmi, veľmi jednoduché.
Nie sú to žiadni bohatí, nie sú to žiadne veľké firmy, sú to jednoduchí, priemerní, bežní ľudia, ktorí sa poskladajú na toto a ktorí doplatia svojimi osobnými príjmami a svojou životnou úrovňou v dôchodku na tento spôsob riešenia finančných problémov krajiny. A paradoxne, zároveň skoro v tom istom čase počúvame od pána premiéra jeho nesmiernu ambíciu a nesmierny apetít na nakupovanie. Ako keby táto vláda mala strašne veľa peňazí. Tak už počúvame, ako ideme kupovať zdravotné poisťovne. To zrejme nebude za 5 korún. Máme na to? Nemáme. Ale majú na to zrejme tí ľudia, ktorým zoberiete peniaze, aby sa takéto výstrelky a takéto excesy mohli realizovať.
Trošku dávnejšie, sa pamätám, ako spomínal, že bolo by veľmi dobré aj kúpiť podiely v SPP, ktoré boli predané. Hm... Dokonca ľudia sú schopní tomu zatlieskať, pretože stále si mnohí neuvedomujú, že štát, to sú oni. Štát nevyrába peniaze, štát nemá vlastné zdroje. Štát len zoberie ľuďom peniaze a potom ich nejakým spôsobom minie. A tuto na jednej strane masívne, naozaj bezprecedentne, sa idú ľudia obrať o peniaze a na druhej strane tuto vidíme, ako sa idú míňať tieto peniaze. No tak nemíňajme! Šetríme viac! A nemusíme potom ľuďom brať tieto peniaze. Pretože my si uvedomujeme, že situácia je zložitá a ťažká, my si uvedomujeme aj to, že bude ešte horšie. Že situácia v celej Európe, alebo v celom vyspelom svete, nie je ružová a bude vytvárať ešte veľké problémy. Ale to znamená, že musíme sa chovať racionálne a myslieť dlhodobo. Nie len na zajtra. Dostaneme, spravíme si čurbes, minieme peniaze. A potom čo? Potom zasa nič.
Preto je naozaj, keby tá snaha bola úprimná, lebo naozaj nemusíme mať rovnaký názor na to, ako má vyzerať dôchodkový systém. Áno, veď samozrejme, ľavicový pohľad, pravicový pohľad, tie nemusia a nebývajú rovnaké. Ale nerozumiem, prečo sú neustále odmietané naše naozaj dobre myslené návrhy, ktoré by priniesli šetrenie tam, kde sa peniaze absolútne zbytočne vyhadzujú. Kde nielenže sa peniaze míňajú v objemoch, v desiatkach a stovkách miliónov eur, ale míňanie týchto peňazí prináša zhoršovanie situácie. A to je sociálny systém.
Na minulej schôdzi boli odmietnuté návrhy, ktoré by priniesli presne to, ba dokonca viac, ako je zdôvodňované, že dnes sa tu budeme zaoberať skráteným legislatívnym konaním a posunutím účinnosti zákona na september, lebo potrebuje vláda viac peňazí získať. Tak prečo boli odmietnuté návrhy zákonov, ktoré naprávajú zlú situáciu, vytvárajú predpoklady na to, aby sa nezhoršovala, a zároveň, zároveň šetria štátnej kase milióny eur? Desiatky, stovky miliónov eur. Radšej to budete brať pracujúcim, ktorí poctivo pracujú a ktorí, tie peniaze sú pre nich, sú zaslúženými peniazmi? A budete ich vyhadzovať tam, kde to absolútne nič nerieši a naopak, situáciu zhoršuje?
Mnohokrát sa tu určite objaví téma, pretože veľmi poznáme, veľmi dobre poznáme tú argumentáciu, a už sa teším, ako s ňou určite príde pán premiér, pretože minulý štvrtok to tak isto spomínal a, žiaľbohu, nebolo možné, keďže to bola hodina otázok a odpovedí, naňho reagovať. Určite sa tu mnohokrát objaví téma, že druhý pilier tak, ako bol nastavený, nevynáša, že spôsobuje ľudom stratu. A ja hneď, aj keď sa k tomu zrejme budeme vracať, budeme musieť vracať mnohokrát, chcem jednoznačne povedať a pripomenúť, čo spôsobilo, že druhý pilier až do novely, ktorá bola, žiaľbohu, prijatá alebo účinná až od apríla tohto roku, nevynášal tak, ako by sme všetci chceli? Zásah prvej Ficovej vlády do legislatívy, ktorá spôsobila, že nebolo možné investovať do ničoho iného, len mať peniaze na úložkách a mať peniaze v štátnych dlhopisoch, aj to krátkodobých. A chcem pripomenúť, že v čase prijímania tejto nezmyselnej legislatívnej úpravy som hneď upozornil na to, aké to bude mať dopady. A že tie predpoklady sa presne naplnili. Takže dnes, keď vláda, alebo poslanci za vládnu stranu budú hovoriť o tom, že druhý pilier nie je dobrý, lebo nezarába, tak by som chcel jednoznačne povedať, že to je presne tak, ako keby ste bežcovi na dlhú trať odsekli jednu nohu a potom chceli od neho, aby vyhral preteky. Vy ste odsekli jednu nohu bežcovi, druhému pilieru, a teraz sa strašne čudujete, že nebeží dostatočne rýchlo a že preteky nevyhráva. Treba vidieť korene príčin, ktorých následky vidíme, a až potom sa ukážu veci v pravom svetle.
Tento zákon, ktorý tu budeme posudzovať, nie je ale len o druhom pilieri. Je to komplexný zákon, ktorý mení strašne veľa vecí aj v priebežnom pilieri, zavádza alebo zvyšuje odvody, mení systém, zavádza dopady na viaceré skupiny.
A preto pár slov aj k prvému pilieru. Vec, o ktorej sa hovorí menej, je tá, že z prvého piliera podľa tohto návrhu robíte sociálnu dávku. To už nebude dôchodok, ktorý ľudia budú dostávať z tohto systému, ale sociálna dávka. Postupne stále viac, stále viac. Všetko sa to zakrýva pod pojem posilnenie solidarity. Ale čo to znamená, to posilnenie solidarity? Znamená to to, že tí, ktorí do systému odvedú podstatne viac, z neho dostanú podstatne menej. A tí, ktorí odvedú podstatne menej alebo takmer nič, tak tí za peniaze tých, ktorí tam odviedli viac, budú dostávať vyššie dôchodky. Zo systému, ktorý bol postavený na tom, aby si ľudia uvedomili a vážili, že vzťah medzi ich aktivitou počas ich pracovného života sa odrazí vo výške dôchodku, a aby to bolo zaslúžené, aby to boli peniaze týchto ľudí, a je jedno, či z druhého, či z prvého piliera, meníte na sociálnu dávku, ktorú budú dostávať všetci občania. Nie sociálne odkázaní. Ale všetci občania budú dostávať sociálnu dávku, čo, samozrejme, povedie k čoraz menšej ochote platiť do tohto systému, čoraz väčšej snahe vyhýbať sa plateniu. Bude to mať negatívne dopady na príjmy Sociálnej poisťovne a bude zväčšovať jej deficit, a u ľudí bude vytvárať pocit, že tí, ktorí sa snažia a ktorí sú poctiví, pracujú a odvádzajú, tí sú potrestaní. Tak ako trestáte ľudí zvýšenými daňami a ďalšími opatreniami. A výsledkom bude negatívum. Výsledkom bude veľké mínus vo verejných financiách, v príjmoch štátu a potom aj v neschopnosti zabezpečovať základné funkcie štátu.
A teraz ešte k tomu, čo sa budeme baviť, samozrejme ešte neskôr, a to je ten naozaj škandalózny návrh na skrátené legislatívne konanie. Takýto zásadný návrh zákona, návrh zákona, ktorý zasiahne najviac do príjmov občanov tejto krajiny, ktorý zníži ich čisté príjmy! Ktorý môžeme, pre lepšie porozumenie, porovnať, vy znižujete príspevok na osobné účty o 5%. To je úplne rovnaké, ako keby ste zvýšili dane z príjmu občanom o 5 percent. Taký istý dopad to bude mať na ich čisté príjmy. Tak takýto návrh zákona vy sa odvážite predložiť v skrátenom legislatívnom konaní. Nehovoriac o tom, že vôbec celá táto schôdza zvolaná na leto, čo sa ešte nestalo v novodobom slovenskom parlamentarizme, ak sa dobre pamätám, a ktoré má jediný účel, využiť situáciu, kedy politický život utíchne. Využiť situáciu, keď veľká časť ľudí je na dovolenke. Kedy veľa ľudí, aj tí, čo na dovolenke nie sú, sa, presmerujú svoju pozornosť iným smerom a politike sa nevenujú. Aby ste pod rúškom tohto obdobia schválili nepríjemné zákony a zaskočili tak občanov. Ja rovno poviem, vy sa ich bojíte. Vy sa bojíte ľudí, že si uvedomia to, čo na nich chystáte. Že tie istoty, ktorým uverili, ktorými ste ich opili pred voľbami, sú istoty vyšších daní, vyšších odvodov a istota vykradnutia ich súkromnej špajze. Pretože vládna už bola prázdna. Tohto sa bojíte, a preto ste zvolili tento spôsob, preto ste túto schôdzu zvolali na leto. A nestačilo vám to. Vy sa nehanbíte prísť s návrhom na skrátené legislatívne konanie o takomto vážnom zákone.
Demokracia, vážené dámy, vážení páni, to nie je diktatúra väčšiny. Ja viem, že máte osemdesiat tri poslancov, že si schválite všetko, čo len chcete, že my s tým nezmôžeme nič. To my všetci veľmi dobre vieme. Ale demokracia nie je diktatúra väčšiny. Demokracia preto zaviedla formálne pravidlá do svojho fungovania, preto zaviedla systém kontroly jednotlivých pilierov moci a ich nezávislosť, aby nikto nezneužíval diktatúru väčšiny. A prvé a druhé čítanie pri prijímaní zákonov neslúži na to, aby sme zabíjali čas, ale práve slúži na to, aby sa zákony dostatočne prediskutovali. Aby sa s nimi oboznámila verejnosť, aby sa k nim mohla vyjadriť. A aby aj predkladateľ návrhu mohol vnímať to, čo prichádza z odborných kruhov, z verejnosti, jedno s druhým, aby sa mohol vysporiadať s pozmeňujúcimi návrhmi a aby to, čo nakoniec je schválené a prijaté, malo šancu sa vyvarovať chýb a omylov, ktoré niekedy môžu vzniknúť aj pri dobrej snahe.
Vy takýto návrh zákona, veľmi zložitý a komplikovaný, predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní. No, nehnevajte sa, chováte sa ako zlodej, ktorý sa zakráda v noci a chce využiť situáciu, že všetci spia, a ukradnúť to, čo sa dá. Vy využívate letné obdobie a skrátené legislatívne konanie, ktoré je výnimočným postupom v čase, keď hrozí katastrofa, živelná pohroma, nebodaj vojna. Tak vy takýto návrh zákona predkladáte.
Samozrejme, teraz odznie argument, už vidím, ako sa žeravia perá, že to vy ste spôsobili, pretože tu máme v štátnom rozpočte dieru. Že potrebujeme šetriť. No ale už som to povedal v tomto vystúpení. Tých prístupov je mnoho, ako sa dá šetriť. A dá sa šetriť naozaj tam, kde je to namieste. Nie na pracujúcich ľudoch. Tí naozaj za to nemôžu, nech by ste mali tisíc ráz pravdu, akože ju nemáte. Ale prečo na nich? Prečo na tých, ktorí pracujú a ktorí poctivo odvádzajú svoje dane a odvody? Prečo nie inde? A tých možností je tu niekoľko. A ja som zvedavý, ako sa budete správať, keď príde na poslanecké návrhy. Lebo aj v tejto schôdzi sú návrhy, ktoré naprávajú nezmyselný, niekedy protiústavný až stav a zároveň vytvárajú úspory pre túto vládu. Ako sa potom budete správať? A ako sa pozriete do očí pracujúcim, ktorým beriete peniaze, a ako im budete vysvetľovať, že tam, kde bolo treba napraviť stav a ušetriť a pritom aj dosiahnuť zlepšenie situácie, ste to neurobili? No ja dúfam, že sa mýlim, tentokrát. Že keď ste si uvedomili, že štátna kasa je v takej situácii, ako vy tvrdíte, že je, že treba šetriť na všetkých frontoch, nielen na tých, ktorí poctivo pracujú a odvádzajú peniaze.
A ešte k jednej ilúzii, ktorú, samozrejme, čo vám iné zostáva, sa pokúšate a budete šíriť. Že toto je jediné možné riešenie, ktoré navrhujete. Pretože táto krajina si nemôže dovoliť usporiť pre svojich obyvateľov jedno percento HDP. No, je to veľmi zle spravovaná krajina, ktorá toto nedokáže. Je to krajina, ktorá žije na dlh a ktorá skončí v rukách exekútora, obrazne povedané, keď nevie ušetriť ani jedno percento z toho, čo vytvorí. Pretože jedno percento, to je tých deväť percent. A tých deväť percent nejde nikomu inému len ľuďom na ich osobné účty, do ich vlastníctva. Je to najväčší sociálny program, ktorý táto krajina má, a ktorá skutočne zabezpečuje budúcnosť ľudí, všetkých ľudí, ktorí tu sú.
Vy tvrdíte, že niet inej cesty a pritom je niekoľko alternatívnych možností, ako ľuďom nezobrať tieto peniaze, ako im neznížiť príjmy, 9-percentné, a zároveň dosiahnuť to, že sa nebude zvyšovať deficit. Že tieto peniaze nebudú zahrnuté, alebo z veľkej časti nebudú zahrnuté, podľa toho, aká cesta by sa zvolila, do deficitu verejných financií. Je niekoľko ciest, ako usporiť a znížiť dlh, ktorý krajina vytvára. A vy odmietate všetky možnosti. Radšej naozaj idete tú súkromnú špajzu vykrádať.
Chcem ale zakončiť pozitívne, aj keď mali by sme mať možno všetci čierne kravaty, pretože toto je veľmi smutný deň, pokiaľ takýto návrh zákona bude schválený, pre celú krajinu. Ale chcem zakončiť pozitívne. Bez ohľadu na absolútne rozdielne postoje a videnia problémov, ktoré tu máme s dôchodkovým systémom, s verejnými financiami a tak ďalej, ja si myslím, že pre budúcnosť tejto krajiny, a ja verím, že všetci máme záujem o dobrú budúcnosť tejto krajiny, by bolo skutočne najlepšie, keby sme si dokázali sadnúť za jeden pracovný rokovací stôl a zhodnúť sa na tom, že je potrebné prijať stabilné a definitívne riešenie tohto systému. Čo môže byť zabezpečené jedine prostredníctvom ústavného zákona. Ja som k tomu vyzýval viackrát. Robili sme tlačové konferencie, kde sme túto ponuku dávali. A ja si myslím, že toto je cesta. Cesta, ktorá, kde si naozaj na odbornej úrovni preberieme, preosejeme všetky možné alternatívy. Pretože tých alternatív naozaj je viac. A ja som presvedčený, že keď sa zložia z očí ideologické okuliare, tak tú cestu budeme vedieť nájsť. V záujme občanov tejto krajiny, v záujme všetkých tých generácií, ktoré dnes pracujú a v blízkom období budú vstupovať na trh práce, aby sme ich neobetovali pre blaho jednej vládnej garnitúry na najbližšie štyri roky. Lebo toto je zodpovedný prístup.
Takže ja vyzývam k tomu, aby aj pozmeňovacie návrhy, ktoré tu budú padať, boli posudzované zodpovedne a vážne a nie z pohľadu, že všetko, čo opozícia navrhne, treba zhodiť zo stola. Aby sme naozaj si uvedomili, že takéto riešenie, alebo neriešenie, len odsúvanie problému do budúcna, zabije všetky budúce vlády, nech tou vládou bude ktokoľvek. Pretože keď o 10 - 12 rokov tu bude vláda a bude mať pred sebou neriešiteľnú situáciu z hľadiska financovania dôchodkov a bude stáť pred nutnosťou radikálne znižovať dôchodky, dvíhať dôchodkový vek alebo zvyšovať odvody, čo zabíja rast ekonomiky, potom sa všetkým tým, ktorí zavarili na takúto budúcnosť, poďakuje veľmi s horkými slzami spolu s občanmi tejto krajiny.
Takže vyzývam k tomu, aby sme si sadli spolu, bez ohľadu na to, že opozícia, koalícia, a hľadali ústavné riešenie tohto problému, dospeli k tomu. Ja som optimista a chcem to vidieť pozitívne. A ja verím, že keby tá snaha bola na všetkých stranách, žeby sa to podarilo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
