Videokanál poslanca

Ďakujem Vilovi Novotnému, že prečítal ten list, lebo ten odráža tú realitu. Naozaj by sme mali pozerať na to, čo je skutočné, čo je reálne, nie to, čo sa odohráva v tejto sále, ako si tu vymieňame niekedy naozaj nie dôstojne svoje názory.
To ma privádza aj k tomu, čo spomenul pán Mikloško vo svojom vystúpení. Tu nejde o to - zrušiť príspevok, tu ide o to, že tento príspevok, tak ako je v zákone zachytený, je protiústavný. My môžme spraviť to, že ho nahradíme a náš zámer je nahradiť tento príspevok tak, ako bol na začiatku vymyslený, to znamená prospechovým štipendiom. To je podstata návrhu a tam smeruje aj to, aby to nebolo za to, že to dieťa príde na jednu hodinu do školy a robí tam bordel, ale aby to dostávali tí, ktorí sa správajú dobre, učia sa dobre a tak ďalej atď.
Bolo okritizované aj to, čo sme zaviedli vlastne, čo som ja zavádzal, tie školské, teda obedy a školské pomôcky. Určite to bolo nami motivované ako pomôcť, ale aj tu vidno, že treba hľadať nejaké ďalšie cesty, ako upraviť, aby to opäť bolo motivačné, aby to nie každý mohol mať a tak to zneužíval. Ale hľadajme to spoločne, hľadajme to vecne a takýmto spôsobom sa na to pozerajme.
Takisto to tu zaznieva od Igora Matoviča hlavne, možno, Igor, ty sa už cítiš ako súčasť vládnej väčšiny, pretože len vláda môže dávať komplexné riešenia, pretože má na to dostatočnú podporu. Poslanecký návrh a opozičný poslanecký návrh takú ambíciu nemôže mať. Politika je umenie možného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Áno, zamyslel som sa, lebo tento problém je naozaj vážny a začína ma napĺňať obava, že sa to neuberá správnym smerom, že naozaj toto nás nepovedie k riešeniu, takýto prístup. A ja sa budem snažiť vrátiť to späť k tomu, čo je podstatou veci: pomôcť vyriešiť veľmi zložitý, veľmi zamotaný problém a neodkladať riešenia, lebo už včera bolo neskoro.

Ďakujem. Nedá sa nezareagovať, keď počujem také množstvo nepravdivých a účelových tvrdení s jediným cieľom - dosiahnuť politický profit. Priznám sa, je mi z toho smutno. Ja vôbec nie som rád, že teraz musím hovoriť v reakcii na to, čo som tu počul. Určite som ten posledný, ktorý tu chce si nejaké politické body a robiť tu nejaké handrkovanie a dokonca s poslancom, ktorý sedí v opozičných laviciach. Ale naozaj, fakt, tak mi je smutno z toho, že podstata problému, že podstata veci, vec, ktorá trápi naozaj množstvo ľudí, sa vyslovene povrchne a falošne zneužíva na to, aby niekto zahviezdil. Toto nie je o tom, aby sme spojili svoje sily a vyriešili problém, to je o tom, že niekto, ktorý doteraz, aj keď nie je prvý raz v parlamente, zrazu sa prebudil, ale, chvalabohu, že sa prebudil, a chce si monopolizovať tému. No ja som rád, nech tu prichádzajú množstvo návrhov zákonov. Igor, každý deň prines jeden návrh zákona, a keď bude zameraný na riešenie problému, ja ho podporím. Ale to čo má byť? To naozaj akože, či Samsung, alebo Apple, ktorý bol, vajce alebo sliepka bolo prvé? Veď to je zlé, toto je úbohé, toto je cynické, pretože na nešťastí ľudí, na zlej situácii si tuto máme akože vytĺkať nejaký politický kapitál?
Ja sa úmyselne mnohokrát obraciam tuto na kolegov zo SMER-u, pretože snažím sa u nich nájsť pochopenie, že toto nie je o tom, že SDKÚ - DS teraz chce zamachrovať. Ale naozaj cítime problém. Ja viem, že aj vy ho cítite a že je tu priestor na to, aby sme sa zhodli. A keď sa jedná o podstate, tak aj tu je ten problém, ale potom sa naozaj systémom, ktorý je nečestný, rozvinie rozprava a systémom asi takým, že rečník si vymyslí argumenty, vymyslí si tvrdenie, ktoré nie je pravdivé, prilepí ho niekomu na čelo, označí ho tým tvrdením a potom vlastnými argumentami poráža to tvrdenie, ktoré si sám vymyslel. Toto je metóda, ktorú perfektne ovládal Vladimír Mečiar. Dnes ju ovláda tiež jeden populárny politik, ale nebudem teraz menovať, ale vidím, že Igor Matovič je ako v tomto takisto skvelý.
Keď chceme o tomto debatovať, odosobníme sa od takýchto vecí. Veď ja som ten návrh zákona napísal a predložil ešte v minulom volebnom období, kedy žiadna rómska reforma, ktorá je teraz nakreslená, ešte ani vo hviezdach nebola. A mám teraz ho roztrhať a zahodiť len preto, že existuje rómska agenda, existuje nový splnomocnenec vlády a niekto si myslím, že teraz je dobre monopolizovať túto tému a opierať to o tvrdenie, nikdy ste nič neurobili, vy ste za to zodpovední. Nerozlišuje, absolútne nerozlišuje kto, čo urobil, kto mal snahu, kto priniesol zákon, kto sa pokúsil o nejaké riešenie, kto, naopak, tie riešenia vracal späť, kto ten systém kazil, kto priniesol tie súčasné negatívne črty, ktoré dneska musíme riešiť. Nie, všetci ste zlí. Toto je videnie, ktoré zásadne odmietam.
Igor, a veľmi si vyprosujem, aby si ma označoval slovom romobijec. Ja, ktorý z hĺbky svojej duše nenávidím rasizmus, nenávidím rozdeľovanie ľudí podľa etnika, ja, ktorý zamestnávam - a veľmi rád - ľudí, ktorí patria k rómskemu etniku, si vyprosím od teba takéto urážky. Hlboko ma to uráža. Keď si chceš svoje ostrohy brúsiť, tak si ich brús na niekom inom takýmito podpásovými spôsobmi.
Ako som už povedal, keď o tejto tematike máme debatovať, mali by sme aspoň vedieť, o čom debatujeme. Takže znova poviem to, čo som vo faktickej poznámke už načal. Celý systém aktivačných prác je vybudovaný tak, lebo inak ani vybudovaný reálne nemôže byť, že vláda na to vyčleňuje istý objem prostriedkov, aby poskytla šancu týmto ľuďom cez prácu si zvýšiť svoj sociálny príjem. Pretože to nie je plat. Vláda ich nezamestnáva. To je zvýšenie sociálnej dávky, ale pretože sa to týka státisícov ľudí, táto šanca, bez spolupráce so samosprávami, kde tí ľudia žijú, to nie je možné. Akýkoľvek iný spôsob riešenia tohto by bol neuskutočniteľný. A je to aj prirodzené, že v spolupráci so samosprávami. Ale zároveň, samozrejme, cez sieť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny je každé alebo malo by byť každé vynaloženie týchto prostriedkov kontrolované.
Za mojich čias, keď som bol ministrom, tie obce robili projekty a plány, čo budú robiť, ako budú robiť, kde budú robiť, koľkí ľudia tam budú zapojení, a kedykoľvek mohli očakávať kontrolu, či sa tak deje. Že sa to dnes nerobí alebo nerobí dôsledne, dostatočne dôsledne, že sa to na niektorých miestach zneužíva, to je pravda. Ale bojujme proti tomu. Nie šmahom ruky všetko označme za odporné, zlé a korupčné. To nie je riešenie. To je naozaj povrchné. To je povrchné.
Zaznelo tu aj tvrdenie, že školy vyplácajú nejaký príspevok. No školy nevyplácajú. Sociálne dávky nevypláca škola, predsa. Znova vravím, že keď sa chceme baviť o probléme, mali by sme ho trošku aspoň poznať, nie len prebehnúť sa v lete s karavanom tu a tam a zrazu byť strašne múdri. A keď sme už teda pri tých všetkých možných. Veď ako som povedal, ja som aj tento zákon, aj zákony, ktoré, žiaľbohu, na minulej schôdzi neboli posunuté do druhého čítania, ale boli spomenuté, že ako to treba urobiť rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, ja som už predkladal aj za minulého obdobia. Ale keď som sa pozrel na výsledky hlasovania, len tak pre pamäť, no tak Igor Matovič ako nepatril medzi tých, čo tie zákony podporili. Dneska zrazu je rómska agenda na svete, rómska reforma, ktorá absolútne zapadá do tých intencií, ktoré vtedy boli, a vtedy neboli dobré. Teraz už sú dobré, lebo teraz je to populárna téma? A teraz sa budeme biť, kto s ňou prišiel? No ja sa nebudem biť, kto s ňou prišiel. Ja nepotrebujem metál na prsiach, že ja som to vymyslel, ja potrebujem, aby sme to vyriešili. Podpíšme sa pod to všetci. Vôbec mi to nebude vadiť, ale vyriešme to, len si naozaj takto nedôstojne z toho nerobme cirkus.
Nie je totiž správne napadnúť alebo kritizovať zlý stav, ktorý tu je, a zároveň napádať riešenia tohto stavu. Úplne rovnakou rétorikou. Takže výsledkom je čo? Nerobme nič, nezmeňme nič alebo tak možno len keď ja, teda ten kritik to povie, tak to je prípustné, nikto iný nemôže nič spraviť. Ale keď ja to nespravím, to znamená autor tejto kritiky, tak zostaneme v tomto marazme, v ktorom sme dnes. Ale ešte v živote som nevidel, aby sa skutočne závažný problém vyriešil nejakým sólo hráčom. To naozaj si žiada spoluprácu, ale otvorenú, čestnú a úprimnú spoluprácu. Nie volanie po spolupráci a podpásové rany pod rebrá alebo nože do chrbta. Takto sa robí politika? Ja s takou politikou nesúhlasím.
Chcel som vám povedať aj niečo konkrétne, lebo je dobré chodiť medzi ľudí. Ja chodím medzi ľudí, ja ich počúvam, ja čítam ich listy, ktoré chodia a ktoré sa sťažujú, ale, chvalabohu, nie som tu na to sám, takže ešte sa k tomu v rozprave vrátime. A majte uši otvorené a počúvajte tie konkrétne trápenia ľudí, ktoré zažívajú. A naozaj zamerajme sa na problém a nie na to, kto s tým problémom prichádza, a nemaľujme tu a nenasadzujme nikomu psiu hlavu.
Ďakujem.

Igor, predviedol si tu veľmi cynické, falošné, povrchné a nepravdivé vystúpenie. Ja vystúpim v rozprave teraz, pretože to si žiada širší priestor. Ale v prvom rade by som sa na mieste starostov, väčšiny, drvivej väčšiny starostov a primátorov do krvi urazil, pretože všetkých si ich zhodil, urazil, nazval si ich korupčnými úplatkármi, ktorí si za aktivačné práce kupujú svojich voličov, čo je hlboko nepravdivé.
A tvoje tvrdenie aj následne, čo sa z toho odvíjalo, už tu kolega Zajac to popísal, preukázal si aj veľmi povrchnú znalosť problematiky a samotného zákona. Od samého počiatku, od vzniku aktivačných prác má štát absolútnu kontrolu a možnosť kontrolovať každú vykonávanú aktivačnú činnosť. Či to ten úrad robí a či to robí dobre, to je, tak ako pri každom úrade, vecou príslušných úradníkov, ich vedúcich, ktorí sú za to zodpovední, a celého systému. Isteže sa to nerobí tak, ako by sa to robiť malo, ale tvrdiť, že štát nemá kontrolu, že mu najprv treba vrátiť kontrolu, je len preukázaním absolútnej neznalosti problematiky. A to je tak, keď naozaj sa ako na safari vyberieš na výlety letné, a pritom druhých obviňuješ z toho, že sú populisti, keď idú do terénu s jednou tlačovou konferenciou - to bolo čo potom?
Ale naozaj, ako teraz si ma fakt výrazne sklamal.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vy ma nebudete mať dnes radi, lebo budete mať pocit, že už sa nemôžete na mňa ani pozerať, čo tu stále som. Takto vyšlo, že tieto zákony nasledujú po sebe, aj rozprava k nim je taká, aká je, to znamená živá, šťavnatá a obsiahla.
V tejto dôvodovej správe sa preto budem snažiť len naozaj obmedziť na to nevyhnutné, aby som ušetril priestor na rozpravu, aj keď by som vedel o tomto probléme farbisto rozprávať naozaj dlho, takže začnem.
Novelou zákona podľa I. sa zavádza povinnosť, aby na získanie aktivačného príspevku vykonávala daná osoba aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 20 hodín týždenne. Touto zmenou sa napráva súčasný stav, kedy je možné získať aktivačný príspevok aj za odpracovanie len 1 hodiny týždenne. Čo po prepočte znamená, že je to jedna z najlukratívnejších hodinových sadzieb, aká v tejto krajine za podstatne vysoko kvalifikovanejšiu činnosť je možné získať. Toto, súčasný stav je v rozpore s pôvodným úmyslom zákonodarcu. Ustanovuje sa len spodná hranica rozsahu výkonu aktivačnej činnosti tak, aby bolo možné prispôsobovať počet hodín aktivačnej činnosti reálnym potrebám obce, v prospech ktorej sa vykonávajú aktivačné činnosti.
Ďalšou dôležitou zmenou je to, že aktivačnú činnosť bude možné v prípade potreby pre jedného aktivovaného občana možné vykonávať bez časového ohraničenia. To znamená, nielen tak, ako je to dnes, maximálne dvakrát po šesť mesiacov, ktoré sa ukázalo ako prekážkou ako pre obce, tak aj pre samotných ľudí, ktorí sa zapájajú do týchto činností pri zabezpečovaní tejto činnosti.
V časti II. sa novelou zákona ruší dávka na účely zabezpečenia základných životných podmienok viazaná na dieťa, ktoré si plní školskú dochádzku. Školská dochádzka, povinná školská dochádzka je ústavnou povinnosťou stanovenou čl. 42 ods. 1 ústavy. A poskytovanie dávky za jej plnenie je nielen neopodstatnené a diskriminačné voči ostatným rodičom, ktorých si deti rovnako plnia školskú dochádzku, ale je aj v priamom protiklade s ústavou, konkrétne s čl. 12 ods. 2, v ktorej sa hovorí mimo iného, že nikoho nemožno z rôznych dôvodov, medzi nimi aj sociálny pôvod, poškodzovať, ale aj zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Tu dochádza k jasnému zvýhodneniu skupiny obyvateľstva len na základe ich sociálneho postavenia.
Táto sociálna dávka vznikla ako transformácia sociálnej dávky, ktoré som zavádzal ja a ktoré hovorilo o tom, že tie deti, ktoré dosahujú dobrý prospech, získavajú prospechové štipendium už na základnej škole. Táto dávka bola odstupňovaná podľa dosahovaného prospechu. Motivovala k tomu, aby sa jednotlivé dotknuté rodiny zaujímali o to, ako sa ich dieťa učí, aby dobré a talentované deti boli v tejto aktivite podporované, pretože to zabezpečí vyšší sociálny príjem rodiny, a aby tie, ktoré si tieto súvislosti, tie rodiny, ktoré si tieto súvislosti neuvedomili, aby si ich uvedomili a začali taktiež podporovať svoje deti v tejto činnosti. Tá transformácia a deformácia na súčasnú podobu je protiústavná, je nesprávna a škole škodí. Škodí samotným žiakom a znamená absolútne neefektívne a zbytočné mrhanie prostriedkami daňových poplatníkov.
Vážené dámy, vážení páni, v diskusii určite budeme mať možnosť širšie rozdiskutovať danú problematiku. Opäť v závere svojho vystúpenia vás len chcem požiadať a poprosiť, aby ste posunuli tento návrh do druhého čítania, pretože opäť ako ďalšie návrhy prispejú k odstráneniu nánosov a deformácií, ktoré komplikujú náš sociálny systém a v konečnom dôsledku vytvárajú demotivačnú atmosféru, ktorá znamená, že sociálnymi dávkami a rôznymi príplatkami sociálnych dávok je možné získať vyšší alebo obdobný príjem ako príjem jednoduchou manuálnou prácou, čo vedie k nezáujmu o prácu, k rastu nezamestnanosti, k tomu, že ľudia žijú v pasci chudoby a nevedia sa z tohto klbka a ani sa nechcú z tohto klbka vymotať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave, ktorá tu prebehla. Podľa očakávaní tým, že sme začali riešiť naozaj skutočne závažnú tému, ktorá trápi mnohých ľudí bez rozdielu politického nazerania na vec, aj tá diskusia odráža to, že ten problém je skutočne celoplošný, celoštátny, celonárodný. Ďakujem všetkým za vystúpenia. Keď budeme sa snažiť naozaj hľadať, ísť po podstate veci, tak ja som presvedčený, že naozaj môže dôjsť k zhode a že môžu sa buď vysvetliť niektoré veci, ktoré neboli jasné, alebo prípadne pozmeniť v druhom čítaní a upraviť tak, aby sme dosiahli ešte širšiu zhodu.
V rámci toho teda začnem tú fázu vysvetľovaciu, ktorá tiež je nevyhnutnou fázou nato, aby sme sa pochopili nakoniec a mohli hovoriť tým istým jazykom. Naozaj to nie je čerešnička na torte, ktorú by sme si my nejakým spôsobom chceli vybrať. Je to jeden z najpálčivejších problémov širšieho problému. Ale nemôžme teraz stavať dom od strechy, ale musíme naozaj ísť postupne, tehlu za tehlou a z toho vybudovať stavbu, z toho vybudovať riešenie problému. Problém, ktorý existuje s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, je naozaj široký a zasahuje do rôznych oblastí. To sa nedá vyriešiť jedným zákonom, jednou zmenou, to je tak, ako povedali aj moji predrečníci, myslím, že toto konkrétne pán Hlina, to je vec, ktorá zasahuje do mnohých, mnohých zákonov, a práve preto bolo by chybou povedať, že toto nerieši všetko, tak sa tomu nevenujme, pretože to stavia len časť toho základu, na ktorom tá stavba má stáť. No ale bez tej časti toho základu tú stavbu nevybudujeme.
Takisto ďalší návrh zákona, ktorým sa budeme zaoberať zanedlho, za chvíľu, ďalší je v poradí, ten rieši zas inú časť problému, ale takisto je parciálny, lebo musí byť parciálny. Naozaj, všetko sa skladá z mnohých častí a detailov. Nič nie je jeden kus skaly, z ktorého sa všetko skladá.
Tá komplexnosť, ktorú tu mnohí požadujú, sa vytvára práve skladačkou. Skladačkou vecí, ktoré do seba zapadajú podľa jednotného myšlienkového konceptu, podľa jednotnej koncepcie. A tá koncepcia, ja ju znova zopakujem, už som ju raz hovoril, môj kolega Vilo Novotný to spomínal, ale tá musí stáť na troch základných pilieroch:
Nič nemôže byť za darmo, ani sociálne dávky, všetko sa musí vyvažovať aktivitou a tí, ktorí pracujú, ktorí sa snažia, musia mať výrazne lepší pocit a príjem a postavenie ako tí, ktorí tak nerobia. Nič nemôže byť zadarmo, ani byty, ani sociálne dávky.
Druhý princíp je, že zákon musí platiť pre všetkých, bez ohľadu na sociálne postavenie, bez ohľadu na etnickú príslušnosť, národnosť alebo akékoľvek ďalšie kritérium. Takto hovorí naša ústava: všetci sme si pred zákonom rovní. To znamená, aj ľudia sociálne odkázaní, aj poberatelia sociálnych dávok a jedno, či sú snaživí, alebo neprispôsobiví, aj na nich musí platiť priestupkový zákon. Aj na nich musia platiť nástroje, ktoré dokážu vynútiť a vymôcť priestupky, alebo tresty za prípadné spáchané priestupky.
A tretí princíp. Tretí princíp je, že musíme vytvoriť dostatok pracovných príležitostí aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, aj pre ľudí, ktorí majú ťažké možnosti uplatniť sa na trhu práce. Musíme to urobiť v spolupráci so samosprávami, s obcami a mestami, musíme vybudovať medzitrh práce, ktorý postupne absorbuje týchto ľudí, ale bez vytvorenia motivácie, aby tí ľudia mali záujem o prácu, pretože im práca dá lepší príjem ako príjem zo sociálnych dávok, sa nepohneme z miesta.
Igor Matovič vo svojej faktickej poznámke povedal, že sme tento problém neriešili, že je to populistické. Tak ja budem, pokiaľ sa tento nepravdivý argument bude objavovať, tak ja budem stále opakovať to, čo je pravdivé. Pravdivé je to, že sa tomuto problému venujeme systematicky minimálne od roku 2002. Aký máme dnes letopočet? 2012. Už desať rokov sa tomu intenzívne venujeme a ja som sa tomu nielen venoval formou diskusií, nebodaj písania blogov alebo účasti na nejakých konferenciách, ale tvorbou a realizáciou konkrétnych zákonov, ktoré menili sociálny systém - a zmenili ho - a ktoré keby neboli následne rôznou formou deformované, tak dnes by ten problém bol menší. Nemali by sme ho taký veľký. Môžme diskutovať a sporiť sa o tom, čo bolo dobré a čo zlé, ale určite je nepravdivé povedať, že sme to neriešili. Keby kritik povedal, že sme to riešili zle, nebudem súhlasiť, ale bolo by to bližšie k pravde, ako tvrdenie, že žiadna vláda, ani vy SDKÚ, hoci ste mali dvakrát premiéra, ste nič v tejto veci nerobili. Robili sme, a to veľmi výrazne. A dovolím si povedať, že doteraz nikto neurobil v tejto oblasti viac.
Ja som veľmi rád, že teraz je táto téma zaujímavejšia aj politicky a že sa tomu chce venovať širšie spektrum politikov, poslancov a politických strán. Som rád, že splnomocnencom pre rómsku problematiku bude Peter Pollák, ktorý je poslanec za opozíciu, a verím, že to pomôže k tomu, aby sme naozaj prierezovo dokázali prijať zásadné zákony, ktoré nebudú vždy príjemné, ale ktoré tieto veci budú riešiť. Toto môže byť prvý z nich. Sme v prvom čítaní a môžme posunutím do druhého čítania otvoriť tú diskusiu, ktorá tu bola.
A len na pripomenutie, pretože je zjavné, že ľudská pamäť, aj poslanecká pamäť, je selektívna a nie vždy si pamätá to, čo sa všetko stalo. Igor, spomínal si, že prečo sme netrvali na tom, že materské škôlky majú byť povinné. Tak pripomeniem, ty si tu nebol vo faktickej poznámke, ja som to ešte stihol povedať, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej na náš návrh je táto úloha a tento plán zahrnutý, aby boli materské škôlky povinné. A, žiaľbohu, musím ti pripomenúť, že aj ty si svojím hlasovaním povalil túto vládu. Taká je pravda.
K tomu ešte priložím, pretože neboli sme len tí, ktorí boli reštriktívni a ktorí sprísňovali systém vyplácania sociálnych dávok, ale musím pripomenúť, že sme zaviedli my prospechové štipendiá na základných školách, čím sme podávali a dávali jasný signál a podávali ruku tým, ktorí si uvedomujú dôležitosť tejto otázky a dôležitosť toho, že učiť sa je dobré, učiť sa oplatí, tak ako pracovať sa oplatí. Že sme dávali signál o tej najrannejšej mladosti, že správať sa zodpovedne k svojmu životu je dobré. A vplývali sme tak na mladú generáciu.
Boli sme to my, ktorí zaviedli pre sociálne odkázaných bezplatné obedy a školské pomôcky, čo môže byť predmetom a dnes aj je predmetom kritiky, pretože sa to mnohokrát nevyužíva v spojení s ďalšími deformáciami, ktoré vytvorili aj z tohto nie celkom účinný nástroj. Ale opäť to bolo preto, aby sme tie deti pritiahli do škôl, aby sme im ponúkli možnosť mať také isté možnosti začať sa učiť, ako majú deti zodpovednejších rodičov. Pretože keď pochádzajú z takého prostredia, ktoré im nedá ani zošiť, ani pero, ani jedlo, tak my sme tú úlohu na seba prevzali. Toto sme urobili konkrétne. Opäť vravím, môže to byť kritizované, že to bolo málo, že to nebolo správne, že to malo byť ináč. Ale každý, kto tvrdí, že sme sa touto otázkou nezaoberali, absolútne nehovorí pravdu.
Zaznelo tu aj od pána poslanca Šucu, a to sa opakovalo viackrát, že ten návrh zákona nerieši komplexne danú problematiku. Áno, nerieši, veď on naozaj ani takúto ambíciu nemal. Znova si zoberiem ten príklad domu, stavby domu, ktorú som už spomínal. Keď chceme postaviť krásny dom, keď chceme postaviť palác, ale nemáme ešte na to, nemáme na to dosť síl, nemáme na to dosť prostriedkov, nemáme ešte dokonalý projekt, ktorý by tento palác postavil, kvôli tomu budeme správať pod širákom, kvôli tomu zostaneme spať na holej zemi? Alebo si postavíme menší dom, ktorý dokážeme postaviť, na ktoré už naše poznanie dospelo a vieme vyriešiť tú základnú otázku? A posúvame sa ďalej, samozrejme. Veď ten problém nekončí ani prijatím tohto zákona, len sa to najbolestnejšie, najboľavejšie, najkrikľavejšie a najnebezpečnejšie pre spolužitie majority a minority dáva do poriadku, ten problém sa izoluje a zabráni sa jeho ďalšiemu rozrastaniu. A to, ja si myslím, je veľmi dôležité, to je dôležité a pomôže to veci, aj tomu, aby sme nakoniec postavili väčšiu a stabilnejšiu stavbu.
Pán poslanec Fecko spomínal, že či tí úradníci to zvládnu, keď to na nich príde. Práve preto musí byť ten zákon postavený tak, a je tak postavený, oproti na rozdiel od súčasnej legislatívy, že ten úradník nemá, že môže. Lebo, áno, vždy, keď je systém, že môže a dostáva sa do takejto ožehavej, horúcej záležitosti, môže na neho byť vyvíjaný tlak a naozaj môže ľudsky ako cúvnuť, pretože sa bude báť. Tento zákon je postavený tak, že žiadne môže tam neexistuje. Dáva jasné pravidlá, stane sa vec, vlastník pozemku požiada o odstránenie stavby, úradník nemá inú možnosť, len vydať jedno jediné rozhodnutie - rozhodnutie o odstránení stavby. A následne musí úrad a obec, pretože dnes tie úrady sú integrované do obce, musí konať.
Zazneli otázky, čo s nákladmi, ktoré to vyvolá. Pretože, samozrejme, je to na náklady stavebníka, ale vieme, že mnohokrát naozaj tí stavebníci sú nemajetní alebo poberatelia sociálnych dávok, ktoré podľa dnešného znenia zákona sú neexekvovateľné, a preto majú títo poberatelia sociálnych dávok priestupkovú imunitu. Preto sa s nimi nedá hnúť. Ale ja som zdôrazňoval vo svojom vystúpení, a znova to zdôrazním, toto nebude drahé riešenie, pretože toto nie je riešenie, ktoré by malo masovo riešiť existujúce stavby. Toto je riešenie, ktoré dá obciam do ruky nástroj, aby skôr, než tá stavba ešte nadobudne charakter stavby alebo niečoho vážnejšieho, bola zlikvidovaná. Znova to poviem, v štádiu základov alebo v štádiu hromady stavebného materiálu. A to je možné teraz. A potom to jednak nebude stáť peniaze a hlavne po dvoch-troch zásahoch už nikto sa nepokúsi o podobnú situáciu, pretože bude vidieť, že to nemá zmysel. Že začne niečo robiť a za týždeň je po vtákoch, ako koniec. A to je naozaj lacné riešenie.
Pričom ja v druhom čítaní si viem predstaviť, že by sme domysleli aj túto záležitosť, že by sme sa naozaj, aj keď je ťažká a zložitá finančná situácia, hľadali aj, ako by sa toto mohlo zafinancovať, aby tie obce boli spokojnejšie a kľudnejšie. Lebo nemyslím si, že to naozaj reálne bude znamenať problém, ale rozumiem, že to môže vyvolávať isté obavy. Ale na to máme druhé čítanie, naozaj, z našej strany sme otvorení. Sme otvorení riešeniam, pretože chceme pomôcť, chceme pomôcť, nie komplikovať situácie.
Veď bez spolupráce so samosprávami, pán Bublavý to spomínal, samozrejme, že sa nič nedá robiť, ale otočme to, páni starostovia. Mohla by samospráva čokoľvek spraviť, keby nebola zákonná úprava, ktorá jej to umožní? Mohli by existovať aktivačné práce, keby predtým tu v parlamente nebol prijatý zákon, ktorý niečo také umožňuje? Takže my musíme byť v symbióze, tu sa nedá povedať, že, a už vôbec nesúhlasím s tým, že my haníme samosprávu. Určite nie, určite nie. Samospráva je mimoriadne dôležitá a bez úzkej spolupráce s tým sa to riešiť nedá, ale zároveň ani zodpovednosť samosprávy z tohto sa nedá nejakým spôsobom oddeliť. Veď naozaj to je, to je previazané, to všetko je previazané. Zákony, ktoré sa tvoria v tomto parlamente, a samospráva, ktorá potom nástroj, zákon využije ako nástroj na riešenie problému, ktorý má v prospech svojich obyvateľov. Tak si ja predstavujem veci, ktoré by mali byť.
A s pánom Hlinom, ktorý tu vystupoval, naozaj tentokrát musím len súhlasiť. Toto je nie je o súboji a súťaži, kto s tým prišiel, či Samsung, alebo Apple, či Matovič, alebo Kaník, či SDKÚ, alebo OĽaNO, alebo SMER. Toto nie je tom. Toto je naozaj, že máme tu vážny problém. Všetci ho poznáte, všetci potvrdíte, že ten problém tu je, všetci potvrdíte, že ho treba riešiť. Len teraz narazíme na politické videnie sveta a zrazu sme zablokovaní. Prečo? Teraz tu máme na stole tento zákon, ďalší zákon, ktorý sa dotýka sociálneho systému, ďalší zákon, ktorý tu spomínal pán Hlina, o odpadoch, ďalší zákon pani Nicholsonovej, ktorý takisto je previazaný s týmto spôsobom, s touto problematikou. Začnime to riešiť, začnime skladať tie tehličky dohromady. Ja som presvedčený, že ani jeden z týchto zákonov nie je v žiadnom rozpore s tými desiatimi bodmi, ktoré predstavil pán Pollák ako svoje princípy, na ktorých chce budovať politiku vo vzťahu k rómskej problematike. Prečo by sme to mali odkladať? Veď stratíme čas. Tie veci, tie negatíva budú pretrvávať a budú sa množiť. Zväčšujeme si problém, ktorý tu stále je.
A už len veľmi stručne, už mi tu len dvaja páni poslanci, ktorí vystúpili, zostávajú.
K pánovi Hubovi, áno, problematika čiernych stavieb je široká, ale tu opäť poviem, toto je poslanecký návrh zákona, ktorý takú širokú problematiku nemôže riešiť, lebo problematika čiernej stavby je naozaj zapeklito zložitá. Čiernou stavbou sa môže stať, aj stavebník môže byť obeťou, keď jednoducho na úrade prevážia byrokratické, byrokratické postupy a šikana, poviem to rovno, voči dobre mysliacemu stavebníkovi a on zrazu sa dostane do časového nejaké nesúladu s niečím, s vydaním príslušného povolenia.
To sa nedá šmahom jednej ruky všetko hodiť do jedného vreca, preto to rieši stavebný zákon a musí to riešiť stavebný zákon a spojme sily aj pri tom. Ale to je veľmi široká a veľmi komplikovaná problematika, ale zdôrazním, problematika čiernych stavieb na cudzích pozemkoch je najťažší problém alebo najhorší z hľadiska dopadu na človeka, pretože je spojený s krádežou pozemku, s narušením osobného vlastníctva, preto je nebezpečnosť, spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania väčšia.
A to sa dostávam ešte predsa len k pánovi Mičovskému. On má také dobré srdce, ja vám absolútne verím, že vy to, čo hovoríte, myslíte, myslíte dobre. Ja vás skúsim parafrázovať, neviem to úplne presne povedať, že netrápme tých rómskych stavebníkov, nechajme im ešte chvíľu, nech tam môžu, neviem, či žiť, alebo byť v tých domoch. Ale položím otázku a znova najprv poviem, my tých, čo už majú postavené, to nechceme riešiť týmto zákonom, pretože to je zložité, ale tých, čo chcú stavať. A znova poviem - a netrápime tých vlastníkov? Spomeňte si na ten príklad, čo Vilo Novotný tu hovoril z vlastnej skúsenosti. Aké to je trápenie pre tých mnohokrát starých a bezmocných ľudí, keď sú atakovaní, normálne fyzicky ohrozovaní mnohokrát a keď sú bezmocní a stretávajú sa len s výsmechom a nepríjemnosťami.
Pán Dobrovodský z Malaciek je tiež veľmi negatívnym príkladom toho, že tolerancia na nesprávnom mieste, tolerancia porušovania zákona je cesta do pekla. Takže myslime na všetkých. Ja určite nechcem nikoho šikanovať alebo trápiť, ale myslime na tých, ktorí sú dnes trápení, a my sa ich musíme zastať, pretože sú čestní, poctiví, pracovití ľudia a nezaslúžia si, aby boli takto tvrdo vystavení takýmto atakom.
K pani Nicholsonovej, tým to zakončím. Veľmi súhlasím s tým, že, áno, tá problematika bez vyriešenia nastolenia rešpektu pred zákonom, pred priestupkovým zákonom, vyriešenie tejto problematiky nie je možné. To je v tých troch bodoch, ktoré už som spomínal dneska, a preto si myslím, že sa tým treba zaoberať. A, áno, že nemôže tu byť tabu, že ten, kto poberá sociálne dávky, tak toho sa pokuty netýkajú, pretože to im dáva potom, týmto ľuďom, priestupkovú imunitu. Musíme tam, kde nie je možné pre nemajetnosť alebo nemožnosť uplatňovať pokuty, musíme zaviesť povinnosť výkonu ako trestu odpracovania si škody alebo trestu, ktorý je spôsobený, prostredníctvom verejných prác. Toto všetko musíme urobiť na ploche priestupkového zákona. A ja chcem, aby sme už do ďalšieho rokovania Národnej rady takúto novelu predložili. Dúfam, že sa nám to podarí. A všetkých pozývam k diskusii a práci na tom, aby sme odstránili aj túto plošne najväčšiu priestupkovú imunitu, ktorú na Slovensku požíva 300-tisíc ľudí, skoro.
Vážené dámy, vážení páni, táto problematika je naozaj nesmierne široká, ešte mnohokrát dnes tu o tom budeme hovoriť, pretože tie ďalšie zákony naväzujú na túto problematiku, ale práve preto, že je široká a komplikovaná, práve preto sa nedá vyriešiť jedným zákonom, nedá sa zdôvodňovať volaním po komplexnosti, nesúhlas s takýmto návrhom. Nehovoriac o tom, že ešte ho len posúvame alebo rozhodujeme o posunutí do druhého čítania, tam je ešte dostatok priestoru, aby aj vo výboroch, aj kdekoľvek inde, sme sa ním mohli zaoberať.
A ja vás opätovne v mene občanov tejto krajiny, ktorí trpia tými neduhami a negatívami, ktoré tento stav prináša, v mene ich vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili a posunuli ste ho do tretieho(druhého) čítania.

Ďakujem pekne. No, najprv k tým čerešničkám na torte, čo Peter Pollák hovoril, aj Igor Matovič to zvykne hovoriť. Tu nejde o čerešničky. Tu ide o najvypuklejší problém, najvážnejší problém. A predovšetkým, to sa prelínalo viacerými ďalšími poznámkami, SDKÚ - DS nevládne, SDKÚ - DS nie je teraz vládnou stranou, nežiadajte preto od nás riešenia, ktoré musí predložiť vláda. Nový zákon, stavebný zákon nemôže byť poslanecký návrh a už vôbec nie opozičný. To musí byť vládny zákon a viem, že tu už niekoľko vlád sľubuje a predkladá stavebný zákon, lebo to je obrovská práca. Takže ja viem, že aj táto vláda má tú ambíciu, ale či a kedy sa jej to podarí, to je vo hviezdach. Nad tým visí veľký otáznik vždy. Takže keď máme riešenie, ktoré naozaj vytrháva tŕň z päty mnohým ľuďom, tak treba ísť touto cestou a nevyhovárať sa na komplexnosť.
Keď Igor Matovič hovoril, že sme niečo neriešili, keď sme mali desať rokov premiéra, ale veď vo svojom vystúpení som to jasne vyvrátil. Vzdajte sa už tejto falošnej, falošného tvrdenia. Jediný raz za 22 rokov sa tento problém vážne riešil, prijali sa riešenia a tie riešenia fungovali. A to počas štyroch rokov, keď ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny riadila SDKÚ - DS, keď som bol minister a po mne Iveta Radičová. Inak ani predtým, ani potom sa to neriešilo. Takže nehovorme o tom, že nikdy a že sme tie riešenia nepredkladali. My sme ich nielen predkladali, my sme tu zaviedli závažné zmeny.
A keď hovoríme o tom, že materské školy. No, Igor, škoda, že tu nie si. Povinné materské školy boli v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej, my sme ho dali do tohto programového vyhlásenia a aj ty svojím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za udelenie slova. Nechcem vstupovať do tej rozpravy nejako veľmi často, aj keď to neznamená, že ešte nevstúpim, ale špeciálne musím teraz povedať tak, že, Peter, už ťa musíme brať ako splnomocnenca, lebo vieme, že budeš. Takže ber to ako prejav úcty a vážnosti k tomuto inštitútu, ktorý budeš zastávať, aj to, že naozaj mne vôbec nevadí, naopak, že práve ty budeš tou osobou, ktorá bude splnomocnencom, a zo strany SDKÚ - DS určite poskytneme všemožnú podporu a pomoc pri riešení problémov, s ktorými sa budeš potýkať.
No a keď si teda vystúpil, tak kvôli tomu si dovolím hneď zareagovať, lebo vzdávam tým naozaj aj vážnosť, alebo chcem dať tú vážnosť tej pozícii dvojjedinej, ktorú teda budeš mať v blízkej budúcnosti.
Chcem najprv povedať a usmerniť tú debatu, aby sme naozaj neodbehli do vedľajšej cesty alebo vybehli do koľaje, v ktorej nie sme. Ja viem, že to bude zvádzať, že to je jednoduchšie nás onálepkovať, onálepkovať SDKÚ - DS z rôznych negatívnych úmyslov a motivácií. A to by som bol nerád, pretože tým sa prestaneme baviť o podstate tohto návrhu. Bavme sa teda o podstate.
Ty si začal tým, čo určite je veľmi zaujímavý materiál, ktorý mapuje historické korene prítomnosti rómskeho etnika na Slovensku. Tento návrh zákona ale vôbec nemá ambíciu, ani nechcel mať ambíciu, a to zdôrazňujem a podčiarkujem 250-krát, vyriešiť nahromadené problémy rómskeho osídlenia na Slovensku od Márie Terézie podnes. To naozaj nie je možné. Z tohto nás nálepkujú buď povrchnejšie médiá, ktoré veľmi rady z toho spravia senzáciu, alebo tí, ktorí to prevezmú od tých médií.
Tu mi nedá, Richard Sulík, len takú poznámku, to naozaj si vari myslíš, že my keď sme robili tú tlačovku, že tam bol nejaký buldozér? Lebo ty si povedal, že s tým buldozérom v osade to nebolo dobré. Preboha, to snáď nie! (Smiech rečníka a smiech v sále.) To snáď nie! Tam žiadny buldozér, samozrejme, nebol, ani nič podobné. Ale to len ilustruje, ako nás vedia zviesť na úplne vedľajšiu, nesprávnu a slepú koľaj rôzne bulvárne alebo aj nebulvárne médiá, ktoré onálepkujú poctivú a dobrú snahu nejakými negatívnymi konotáciami a označeniami.
Začul som, že podstata tohto návrhu je dobrá. No tak sa poďme naozaj o ňom baviť. To, či sa niekomu páčilo, že jedna, jedna z tlačoviek sa odohrala v teréne preto, aby bolo vidno, že čo znamená, aké výsledky prináša neustála a trvalá tolerancia budovania nelegálnych čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Ale veľmi by som chcel zdôrazniť, že tlačovky na túto tému, s týmto istým obsahom, o tomto istom zákone, s tými istými slovami bolo päť za dobu existencie návrhu tohto zákona. Tie štyri sa odohrali v štandardných priestoroch buď Národnej rady, alebo kancelárie SDKÚ - DS, to nikomu nevadilo, hovorili sme ale o tom istom, vážené dámy, vážení páni. Tak bavíme sa o podstate, o probléme, o návrhu na riešenie tohto problému, alebo preto, že nechceme riešiť problém, tak budeme hľadať výhovorky, že preto ho nemôžme podporiť, lebo ste ukázali realitu? My sme tam nevytvorili žiadne kulisy. My sme tam nenahnali žiadnych komparzistov, ktorí by mali vyvolať negatívny dojem neexistujúcej reality. My sme len ukázali, ako je to naozaj.
Viete, ako sa označuje konanie a správanie sa, ktoré hovorí, že o istých veciach sa nepatrí hovoriť, aj keď vieme, že existujú a sú zlé, ale v slušnej spoločnosti sa o nich nehovorí? Takýto spôsob myslenia a konania od nepamäti, v slovenskej literatúre je mnohokrát zachytené, sa volá meštiacka morálka. Snáď nebudeme podliehať takémuto spôsobu videnia?! Ale, áno, keď ukážeme pravdu, povieme, pravda je takáto, poďme ju riešiť, ale hnev sa koncentruje na to, že chybou nebolo to, čo sa navrhuje riešiť, ale to, čo sa ukázalo ako realita, tak to je meštiacka morálka.
Tento návrh zákona, zdôrazňujem opäť, nerieši staré existujúce čierne stavby, nech sú postavené kdekoľvek, či na cudzích, alebo na iných pozemkoch, pretože to je naozaj historický a vážny problém. Ale dáme podporu všetkým dobrým riešeniam, ktoré budú tento problém riešiť, ale je nám jasné, že to si žiada čas, a nie som si ani dnes celkom istý, či to riešenie, ktoré sa bude hľadať, nakoniec bude aj úspešné. Lebo je to naozaj ťažký problém. Ale ako som povedal, bez prvého kroku, bez toho, aby sme zastavili budovanie nových čiernych stavieb, a na cudzích pozemkoch predovšetkým, sa nikam nedostaneme. Pretože kým prídeme k tomu záverečnému riešeniu, tak vznikne ďalších niekoľko stoviek nových čiernych stavieb. A ten problém nám naozaj narastie.
Veď tu vidím zástupcov samosprávy, Mišo Bagačka, povedz, veď ty si primátor Hnúšte, ja som z Hnúšte, narodil som sa tam, vyrástli sme spolu. Veľmi dobre ten problém poznáme. Budeme sa mu naďalej prizerať? Alebo povieme občanom tejto krajiny, áno, ideme ho riešiť. Slová nestačia. Slová už teraz nestačia. Tých problémov a prázdnych slov už ľudia počúvali naozaj dosť.
SDKÚ - DS, bolo povedané, Peter, povedal si, že nemá gule, keď predkladá takýto návrh zákona, a že chceme na seba len upútať pozornosť. Tak ja ti poviem, že SDKÚ - DS má gule a vždy ich mala. Pretože - pre osvieženie pamäte, až si to niekto nepamätá - v roku 2002 som nastúpil na pozíciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a to je obdobie, kedy sme prišli nebojácne s ráznymi riešeniami v sociálnom systéme a v ďalších oblastiach, ktoré zaviedli do systému poriadok. Možno neboli dokonalé, a určite neboli dokonalé, a bolo by ich treba rozširovať, zušľachťovať a ďalej ísť tou cestou. Ale vtedy začalo platiť, že pracovať sa oplatí, že poberať sociálne dávky nie je výhodnejšie ako robiť, vtedy vznikli aktivačné práce. Pamätáte sa, ako ľudia, ktorí dovtedy len sedeli doma a čakali na výplatný termín a išli si na poštu pre sociálne dávky, sa zrazu objavili v uliciach a pracovali? To bol ten zlomový okamih. A mali sme gule to presadiť a mali sme gule aj nastoliť poriadok, keď sa to niekomu nepáčilo a keď si myslel, že rabovaním zastaví túto zmenu a že vládu vyľaká. Tak až mi niekto hovorí, že SDKÚ - DS niekedy nemalo odvahu a schopnosť robiť razantné a zásadné opatrenia, tak jednoducho je mimo.
Naše návrhy sa nedotýkajú len rómskych osád. V mojom úvodnom slove, keď si ho pozorne pozriete, ani raz nepadlo slovo Róm. Naše návrhy, či tento, alebo ktorýkoľvek iný, sa vždy dotýkajú absolútne všetkých, ktorí nedodržiavajú zákon alebo ktorí vykonávajú takú činnosť, ktorá je predmetom tohto zákona, bez ohľadu na farbu pleti, etnikum, národnosť, majetkové pomery, všetko. Tento zákon, pokiaľ bude schválený, sa dotýka všetkých stavieb, alebo čohokoľvek, postavených na cudzích pozemkoch. Na cudzích pozemkoch. To znamená, napríklad viem, že taký problém existuje, aj megaboardov, ktoré v Bratislave sú postavené na obecných pozemkoch bez stavebného povolenia. Aj tieto budú musieť byť na základe žiadosti majiteľa pozemku nekompromisne a hneď odstránené. Dnes sa s tým samosprávy nevedia vysporiadať roky. Roky. Takže tento návrh zákona rieši naozaj všetko a zavádza rovnosť pred zákonom. Pretože nikto, ako som povedal, nikto nemôže mať výhodnejšie postavenie, keď sa na neho pozrie zákon a keď tento človek porušuje zákon.
Takže toľko v mojom vstupe v reakcii na budúceho splnomocnenca, pretože naozaj tento problém je vážny a ďalšie zákony, ktoré dnes ešte budeme preberať, sú také naväzujúce, a chcem, aby sme tomu venovali dôslednú pozornosť, chcem, aby sme sa vyhli populizmu, chcem, aby sme sa vyhli nálepkovaniu, chcem, aby sme spojili sily, naozaj, aby sme sa tu nenapádali, nehľadali cesty, ako na tom zarobiť politické body, pretože všetci, od vládnej väčšiny po opozíciu, najväčšie body získame u obyvateľov Slovenska, keď tento problém začneme riešiť. Keď o ňom prestaneme rozprávať, ale naozaj nebojácne, razantne ho budeme riešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené plénum Národnej rady, súčasná slovenská spoločnosť sa borí s mnohými problémami. Ani jeden nemožno bagatelizovať, ani jeden nie je malý. Máme tu, žiaľbohu, strašné množstvo veľkých problémov. Zákon, ktorý predkladám spolu s kolegami, sa dotýka jedného z najväčších, dnes už najväčších, problémov Slovenska. Tento problém rastie. To je ďalšie negatívum danej situácie. Tento problém nie je veľký a zhruba rovnako veľký po celú dobu, ale tento problém sa stáva stále naliehavejším a naliehavejším. Preto odkladať riešenie tohto problému, tváriť sa, že to nie je až také zlé, zľahčovať to rôznymi argumentmi a zámienkami, naozaj nie je dobrou správou, nie je dobrou vecou pre občanov Slovenska.
Na mnohých miestach Slovenska, na niektorých omnoho viac ako v iných oblastiach, ale sú regióny, ktoré s tým zápasia veľmi silno a veľmi tvrdo a naozaj sa boria s týmto problémom, existuje situácia, že vznikajú čierne stavby, ktoré nielenže sú čiernymi, nielenže vznikli bez stavebného povolenia a potrebnej dokumentácie, ale sú postavené na cudzích pozemkoch. Mnohokrát na súkromných pozemkoch. Mnohokrát na pozemkoch ľudí, ktorí napriek tomu, že im ústava zaručuje ochranu súkromného vlastníctva, vzhľadom k legislatíve a vzhľadom k skupine občanov, ktorí takto zneužívajú systém, sa nevedia brániť.
Prečo je tomu tak? Prečo sa nevedia brániť? Prečo nie je v súčasnej legislatíve dostatok možností nato, aby sa vlastníci svojich pozemkov domohli práva, aby sa domohli ochrany svojho súkromného vlastníctva, ktoré im zaručuje ústava?
Z jedného jednoduchého dôvodu. Neexistuje úcta pred zákonom u neprispôsobivých skupín obyvateľstva. Neexistuje možnosť dosiahnuť súčasnou legislatívou nápravu, pretože priestupky, ktorými väčšinou toto konanie je, sa nedajú vymáhať. Nedajú sa aplikovať tresty pre poberateľov sociálnych dávok. Táto veľká skupina obyvateľstva, žiaľbohu, veľká skupina obyvateľstva, požíva absolútnu priestupkovú imunitu.
Nemôžme sa na tento stav prizerať ďalej nečinne. Občania od nás žiadajú nápravu, pretože naozaj existuje niekoľko konkrétnych prípadov. Stretol som sa s mnohými ľuďmi, ktorí sú atakovaní touto situáciou, ktorí dennodenne strádajú, ktorí dennodenne sú pod psychickým tlakom, mnohokrát aj fyzickým, a sú bezmocní. Aký majú pocit z tejto krajiny, z jej možností ochrany ich ako poctivých a slušných občanov tejto krajiny, keď im ani úrady, ani zákon, ani nikto nevie podať pomocnú ruku?
Tieto problémy, toto je len jeden, toto je vrchol ľadovca, ktorý je možno najviac vypuklý pri nedodržiavaní zákona, nedodržiavaní priestupkového zákona a nemožnosti vymáhať od konkrétnej skupiny obyvateľstva, skupiny obyvateľstva, ktorá je poberateľom sociálnych dávok, dodržiavanie tohto zákona. Ale tento problém je najvypuklejší, pretože sa dotýka nielen porušenia zákona, ale dotýka sa protiprávneho zaberania, rovno možno povedať, krádeže súkromného vlastníctva, na ktoré sa slušní občania môžu, žiaľbohu, len prizerať. Tolerovať tento stav, hľadať dôvody nato, prečo to ešte netreba riešiť, hovoriť o tom, že komplexné riešenia sú potrebné, je už neskoro. Už nemáme čas. Už včera bolo neskoro. A preto som presvedčený, že tieto problémy treba riešiť za pochodu. Treba riešiť hneď a okamžite, akonáhle sa ponúkne riešenie, aj keď parciálneho problému, a to potom vyskladá v konečnom dôsledku komplexné riešenie a bude urýchľovať prijatie komplexného riešenia.
Rečí, štúdií, diskusií a odkladaní problému - a za ten čas tento problém narástol do obrovských rozmerov - už bolo dosť. Ľudia od nás chcú činy. Ľudia chcú vidieť, že naozaj máme vôľu im pomôcť. Nie ich klamať nejakými sladkými rečami. To už naozaj počúvali za tie roky, ktoré tu boli mnohokrát, stovky, ba tisíckrát.
Preto predkladáme návrh zákona, ktorý zamedzí pokračovaniu tohto neduhu. Po jeho prijatí sa zastaví budovanie čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Toto je nevyhnutný krok pre to, aby sa mohli zložitejším a komplikovanejším prístupom v konečnom dôsledku vyriešiť aj tie stavby, ktoré na cudzích pozemkoch sú, a ďalšie nelegálne stavby, ktoré za desiatky rokov vznikli a ktoré na Slovensku nie sú ojedinelé. Ale bez tohto prvého kroku, bez kroku, ktorý bude znamenať, že už nikdy sa nebude môcť postaviť nelegálna čierna stavba na cudzom pozemku, nie je možné dospieť ani k dobrému a všeobecne akceptovanému a vyhovujúcemu riešeniu tohto ročitého neduhu, ktorý tu naozaj za desiatky rokov narástol.
Touto novelou zákona sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku a zároveň bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. Odstránenie tejto stavby alebo objektu s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku, na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovovanej stavby či objektu. Len takýmto spôsobom jasne definovanými právomocami, povinnosťami a krátkymi lehotami dospejeme k tomu, aby v situácii, keď sa začne, keď sa len začne niečo diať na pozemku akéhokoľvek vlastníka a tento vlastník požiada stavebný úrad o odstránenie stavby, pretože sa jedná o stavbu alebo objekt, alebo akúkoľvek činnosť na jeho pozemku bez jeho súhlasu a bez stavebného povolania, stavebný úrad bude konať.
Pretože štát je tu nato, aby chránil záujmy slušných občanov, a štát používa úrad, políciu a moc nato, aby donútil tých, ktorí zákon porušujú a nerešpektujú, aby tento zákon rešpektovali. Len takto môžme dospieť k tomu, že už žiadne nové stavby vznikať nebudú. Že každý, kto začne, skôr než dokončí túto stavbu, táto stavba bude zlikvidovaná.
Preto prípadné zlé interpretácie, ktoré sa pri diskusiách o tomto zákone objavili, by som chcel ešte v rámci úvodného slova vyvrátiť. Nejedná sa o masovú a plošnú likvidáciu a búranie nelegálnych stavieb a osád, ktoré tu za desiatky rokov vznikli. Jedná sa o stavby, ktoré budú začaté po účinnosti tohto zákona. Tento zákon je viac preventívny ako sankčný, pretože stačí raz, dva-, trikrát, aby bol aplikovaný, a je hneď každému jasné, a to si môžte byť 100-percentne istí, že to jasné bude, že každý pokus o postavenie stavby na cudzom pozemku bude zlikvidovaný úplne v zárodku. A to je to najdôležitejšie, čo potrebujeme, aby k takýmto stavbám ani nedochádzalo.
Keď stavby nebudú vznikať, nebude treba nič búrať. A keď bude treba niečo búrať, tak to budú základy alebo možno hromada stavebného materiálu, ktorý je pripravený na budovanie čiernej stavby. To je omnoho jednoduchší, lacnejší aj humánnejší spôsob, ako prizerať sa bezmocne na to, že tu jedna za druhou vzniká stavba na cudzom pozemku, len o tom viesť reči v krčme, len sa nad tým pozastavovať a rozčuľovať, ale v reáli nemôcť urobiť nič.
Hovoril som s mnohými starostami a predstaviteľmi samospráv, ktorých sa tieto veci bytostne dotýkajú a ktorí aj v prípade toho schválenia tohto zákona budú v priamom, budú priami realizátori tohto riešenia. A keď sme si vysvetlili súvislosti, vždy došlo k zhode. Áno, toto je riešenie, ktoré je najlacnejším riešením - nedovoliť postaviť stavbu, nedovoliť ju dokončiť, a tým pádom nedovoliť ju ani začať. Pretože keď nedovolíme dokončiť nelegálnu stavbu na cudzom pozemku, ďalší stavebník sa o to ani nepokúsi, pretože bude vedieť, že jeho úsilie je márne a zbytočné a že zákon tu platí pre všetkých. A to je to najpodstatnejšie, čo potrebujú občania Slovenska počuť. To, že zákon tu musí platiť pre všetkých, že budujeme spravodlivú spoločnosť. Spravodlivú spoločnosť, ktorá dokáže zabezpečiť dodržiavanie zákona pre všetkých bez ohľadu na to, či sú chudobní, alebo bohatí. Pretože ani sociálne postavenie neoprávňuje nikoho, aby zneužíval toto svoje sociálne postavenie na to, aby bol vyňatý spod zákona. Žiaľbohu, takúto situáciu dnes na Slovensku máme.
Vážené dámy, vážení páni, zároveň, keďže tento návrh zákona bol podaný dávnejšie a bol zaradený ešte na predchádzajúcu schôdzu Národnej rady, plynutím času a toho, že tu prerokúvame zákony, ktoré nemohli byť prerokované na letnej schôdzi, dochádza k technickému posunu, a preto dopredu avizujem, že v druhom čítaní v prípade, že tento návrh zákona získa vašu podporu, o čo vás prosím, bude potrebné niektoré technické veci upraviť, predovšetkým účinnosť zákona. Ale to je naozaj len technická záležitosť - posunúť účinnosť zákona. Pretože v tomto návrhu zákona, keďže naozaj bol predkladaný pred mnohými mesiacmi na rokovanie Národnej rady, je účinnosť zákona 1. október. Hovorím to preto, aby sme nemuseli v rozprave si vysvetľovať, že to nie je chyba, ale je to realita vyvolaná posunom prerokovania tohto zákona, a že bude potrebné, samozrejme, posunúť účinnosť tohto zákona na neskôr.
V závere svojej úvodnej reči by som chcel ešte raz na vás apelovať, vážené dámy, vážení páni. Viackrát sme sa v tomto pléne zaoberali problémom, ktorý súvisí s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, nerešpektovaní priestupkového zákona a z toho vyplývajúcich neduhov. Tieto debaty sú vždy široké, ale ja som presvedčený, že všetkým nám ide o to isté. Tu by nemal byť dôvod toho, kto predloží, alebo dôvod na odmietnutie tohto zákona, kto ho predloží. Na tomto by sme sa mali vedieť zjednotiť.
A dovolím si pripomenúť slová jedného z ministrov súčasnej vlády. Pri jednej z debát v tejto snemovni, v tomto volebnom období pán Kaliňák, minister vnútra, ktorý v tom čase sedel v snemovni, si zobral slovo a v reakcii na moje vystúpenie, kde som kritizoval a poukazoval na všetky tieto neduhy, ktoré som spomenul aj v tom svojom úvodnom slove, a aj som ukazoval smer, akým to môžme zmeniť, a to je, že nič nemôže byť zadarmo, zákon musí platiť pre všetkých rovnako a zároveň musíme vytvárať dostatok príležitostí na zabezpečenie práce aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, sa postavil k mikrofónu a povedal: "Ja tieto riešenia jednoznačne podporím." Pripomínam to preto, lebo sú zachytené v zázname, samozrejme, ale ľudská pamäť nebýva dostatočne presná a toto sú dôležité slová a myslím si, že by mohli ukazovať na to, že pre takéto závažné problémy Slovenska je potrebné nájsť jednotu a nedeliť sa na opozíciu a vládnu väčšinu.
Tieto problémy trápia všetkých ľudí, ktorých sa dotýkajú, bez ohľadu na to, ktorú politickú stranu volili vo voľbách. A všetkých určite, máte s tým určite osobné skúsenosti, sa nás rovnako pýtajú, ako im vieme pomôcť, ako tieto problémy vyriešime a či máme na to nejaké riešenia. Keď sa budeme vzďaľovať a keď zostaneme opäť len pri rečiach a odkladaní riešení mimo iného, mimo toho, že to spôsobuje každodenné trápenie a možno aj ľudské tragédie ľuďom, ktorí tak žijú, je to obrovská voda na mlyn extrémizmu, ktorý takisto na Slovensku zapúšťa svoje korene. A dúfam, že o toto nikomu nejde a že každý je proti tomu, aby takéto riešenia začali, aby sa k nim začali ľudia utiekať a v nich videli svoju nádej.
Takže ešte raz, vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je v prvom čítaní. Jeho posunutie do druhého čítania len otvára možnosť na dôslednú, hlbokú diskusiu a vylepšenia a doplnenia tohto zákona, pokiaľ bude z vašeho pohľadu potrebné tento zákon vylepšovať a upravovať. Ja za seba ako a za ďalších predkladateľov jednoznačne deklarujem, že sme ochotní vyjsť v ústrety všetkým predstavám a upozorneniam, ktoré by mohli tento návrh zákona vylepšiť. Ale to, čo môžme urobiť pre občanov celého Slovenska, je diskutovať o tom a riešiť tento problém a to môžeme urobiť v druhom čítaní.
Ďakujem za podporu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, problematika podpory malých zamestnávateľov a zároveň problematika rastúcej nezamestnanosti, ktorej Slovensko čelí, je veľmi vážna. Tento návrh má za cieľ podporiť malé, drobné podnikanie, živnostenské podnikanie. A zároveň má za cieľ pomôcť tejto krajine vyrovnať sa s nezamestnanosťou a vyrovnať sa s poklesom príjmov štátneho rozpočtu.
Tá situácia sa naozaj zo dňa na deň zhoršuje. Každý deň sme konfrontovaní s novými a novými správami, ktoré hovoria o tom, že Slovensko nejde dobrou cestou, že Slovensko na jednej strane stále komplikuje podnikateľské prostredie, zhoršuje podnikateľské prostredie, komplikuje podmienky pre vznik nových pracovných miest a zamestnávanie. Len nedávno sme absolvovali veľkú debatu, a to bolo len prvé čítanie, o Zákonníku práce, ktorý je jednou z tých veľmi zlých prímesí, tou negatívnou ingredienciou, ktorá vytvára, ako ja hovorím, smrteľný kokteil pre rast slovenského hospodárstva. A preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali a ponúkali neustále aspoň niektoré opatrenia, ktoré budú kompenzovať tieto negatívne dopady, ktoré ich pomôžu eliminovať, stlmiť, zastaviť, ktoré pomôžu občanom Slovenska, pomôžu malým a stredným podnikateľom, ktorí sú, a to by som chcel naozaj desať razy podčiarknuť, najväčšími zamestnávateľmi v Slovenskej republike. Ja to budem stále opakovať: živnostníci a malí podnikatelia zamestnávajú a vytvárajú 80 % pracovných miest v Slovenskej republike.
Preto to historicky už tradičné zanedbávanie tejto skupiny podnikania je trestuhodné a vypomsťuje sa nám práve tými vysokými číslami nezamestnanosti. Všetci na tom máme svoj podiel, to naozaj chcem teraz otvorene priznať, že aj vlády, ktoré, v ktorých sme boli členmi, podľa môjho názoru nie dostatočne dôrazne a nie dostatočne jasne si zrejme uvedomili tieto súvislosti a napriek deklaráciám, ktoré tiež všetky vlády majú, ale napriek deklaráciám a slovnej podpore tejto skupiny podnikateľov tých praktických činov, ktoré by naozaj vytvárali zlepšené podnikateľské prostredie, tých je žalostne málo.
Preto od slov a od deklarácií musíme prejsť k činom. Vracať sa dozadu nemá nejaký veľký význam, ale musíme sa pozrieť dopredu, pretože keď sa nepozrieme, tak budeme veľmi prekvapení už o pár týždňov alebo najneskôr mesiacov. Veď dnes napríklad, v dnešnej tlači sme mali možnosť si prečítať o ďalších výpadkoch splnenia príjmov štátneho rozpočtu súvisiacich s nižším hospodárskym rastom. Táto situácia sa bude len a len prehlbovať. Ja som viackrát z tohto miesta upozorňoval na to, že príjmy budú klesať. Že tie opatrenia, ktoré vláda prináša, nie sú opatreniami, ktoré nás zavedú tam, kde vláda si myslí, že nás zavádzajú, že pomôžu v konsolidácii. Nie, nepomôžu, naopak, budú znamenať, že príjmy sa budú stenčovať, daňové príjmy, a výdavky. keďže sa šetrí veľmi a veľmi slabo, tie klesajú veľmi symbolicky, alebo možno neklesajú vôbec, a na to budeme doplácať. Dostávame sa stále do väčšieho a väčšieho zadĺženia. A mám tu silnú obavu, že môžeme už v blízkom období naraziť na zákonné limity, ktoré nám ukladá napríklad ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Preto, aj keď to je možno neobvyklé, ale opozícia podáva pomocnú ruku, opäť, alebo ponúka pomocnú ruku vláde v tom, že prináša návrhy, ktoré utlmia tie negatívne zmeny, ktoré vláda navrhuje a realizuje, ktoré, keď to len vymenujem, spočívajú vo zvýšení daní, zvýšení odvodov, v sťažení vytvárania nových pracovných miest cez Zákonník práce. A nesmieme zabudnúť ani na to, že sa veľmi hlboko a bezcitne siahlo na úspory obyvateľstva v druhom pilieri.
Tento návrh zákona, pokiaľ by bol prijatý, naozaj reálne a konkrétne výrazne pomôže živnostníkom a malým podnikateľom. Pritom to nebude mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, naopak, môže to znamenať, že prestane úbytok ľudí, ktorí podnikajú. Prestane úbytok ľudí, ktorí odvádzajú dane v tomto malom sektore. Prestane nárast ľudí, ktorí po ukončení podnikania sú zakvačení na sociálnom systéme, stávajú sa poberateľmi podpory v nezamestnanosti a neskôr sociálnych dávok, ale bude to znamenať, že budeme mať ďalších a ďalších prispievateľov do štátneho rozpočtu a samozrejme tvorcov pracovných miest.
Ja som preto veľmi rád, že k takémuto návrhu sme dospeli, že takýto návrh zákona má širokú podporu opozície. A teraz je naozaj čas na to, aby sme ho pustili cez prvé čítanie, čo umožní širokú diskusiu aj s vládou a hľadanie prienikov a možností na to, aby sme naozaj doladili prípadné veci, vypočuli ďalšie návrhy, či už v tom smere, ako povedal pán Matovič, a konkretizovali niektoré živností, alebo sa možno objavia návrhy aj iné. Ale ľudia od nás očakávajú konkrétne činy, ktoré im pomôžu. Zatiaľ sa stretávajú len s krokmi vlády, ktorá ich oberá o peniaze. Oberá ich o peniaze, ktoré pocítia už veľmi rýchlo, v januárových výplatách. Mnohí si to ešte neuvedomujú, pretože politiku nesledujú, ale všetci si to veľmi rýchlo uvedomia, keď sa pozrú na svoje januárové výplaty. A preto zbadajme sa včas. Vládni poslanci, zamyslite sa nad tým, čo vás čaká, keď pôjdete bezhlavo touto cestou, ktorú ste si vytýčili, a otvorte svoje uši a mysle aj návrhom opozície.
Ďakujem za pozornosť.