Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave, ktorá tu prebehla. Podľa očakávaní tým, že sme začali riešiť naozaj skutočne závažnú tému, ktorá trápi mnohých ľudí bez rozdielu politického nazerania na vec, aj tá diskusia odráža to, že ten problém je skutočne celoplošný, celoštátny, celonárodný. Ďakujem všetkým za vystúpenia. Keď budeme sa snažiť naozaj hľadať, ísť po podstate veci,...
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave, ktorá tu prebehla. Podľa očakávaní tým, že sme začali riešiť naozaj skutočne závažnú tému, ktorá trápi mnohých ľudí bez rozdielu politického nazerania na vec, aj tá diskusia odráža to, že ten problém je skutočne celoplošný, celoštátny, celonárodný. Ďakujem všetkým za vystúpenia. Keď budeme sa snažiť naozaj hľadať, ísť po podstate veci, tak ja som presvedčený, že naozaj môže dôjsť k zhode a že môžu sa buď vysvetliť niektoré veci, ktoré neboli jasné, alebo prípadne pozmeniť v druhom čítaní a upraviť tak, aby sme dosiahli ešte širšiu zhodu.
V rámci toho teda začnem tú fázu vysvetľovaciu, ktorá tiež je nevyhnutnou fázou nato, aby sme sa pochopili nakoniec a mohli hovoriť tým istým jazykom. Naozaj to nie je čerešnička na torte, ktorú by sme si my nejakým spôsobom chceli vybrať. Je to jeden z najpálčivejších problémov širšieho problému. Ale nemôžme teraz stavať dom od strechy, ale musíme naozaj ísť postupne, tehlu za tehlou a z toho vybudovať stavbu, z toho vybudovať riešenie problému. Problém, ktorý existuje s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, je naozaj široký a zasahuje do rôznych oblastí. To sa nedá vyriešiť jedným zákonom, jednou zmenou, to je tak, ako povedali aj moji predrečníci, myslím, že toto konkrétne pán Hlina, to je vec, ktorá zasahuje do mnohých, mnohých zákonov, a práve preto bolo by chybou povedať, že toto nerieši všetko, tak sa tomu nevenujme, pretože to stavia len časť toho základu, na ktorom tá stavba má stáť. No ale bez tej časti toho základu tú stavbu nevybudujeme.
Takisto ďalší návrh zákona, ktorým sa budeme zaoberať zanedlho, za chvíľu, ďalší je v poradí, ten rieši zas inú časť problému, ale takisto je parciálny, lebo musí byť parciálny. Naozaj, všetko sa skladá z mnohých častí a detailov. Nič nie je jeden kus skaly, z ktorého sa všetko skladá.
Tá komplexnosť, ktorú tu mnohí požadujú, sa vytvára práve skladačkou. Skladačkou vecí, ktoré do seba zapadajú podľa jednotného myšlienkového konceptu, podľa jednotnej koncepcie. A tá koncepcia, ja ju znova zopakujem, už som ju raz hovoril, môj kolega Vilo Novotný to spomínal, ale tá musí stáť na troch základných pilieroch:
Nič nemôže byť za darmo, ani sociálne dávky, všetko sa musí vyvažovať aktivitou a tí, ktorí pracujú, ktorí sa snažia, musia mať výrazne lepší pocit a príjem a postavenie ako tí, ktorí tak nerobia. Nič nemôže byť zadarmo, ani byty, ani sociálne dávky.
Druhý princíp je, že zákon musí platiť pre všetkých, bez ohľadu na sociálne postavenie, bez ohľadu na etnickú príslušnosť, národnosť alebo akékoľvek ďalšie kritérium. Takto hovorí naša ústava: všetci sme si pred zákonom rovní. To znamená, aj ľudia sociálne odkázaní, aj poberatelia sociálnych dávok a jedno, či sú snaživí, alebo neprispôsobiví, aj na nich musí platiť priestupkový zákon. Aj na nich musia platiť nástroje, ktoré dokážu vynútiť a vymôcť priestupky, alebo tresty za prípadné spáchané priestupky.
A tretí princíp. Tretí princíp je, že musíme vytvoriť dostatok pracovných príležitostí aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, aj pre ľudí, ktorí majú ťažké možnosti uplatniť sa na trhu práce. Musíme to urobiť v spolupráci so samosprávami, s obcami a mestami, musíme vybudovať medzitrh práce, ktorý postupne absorbuje týchto ľudí, ale bez vytvorenia motivácie, aby tí ľudia mali záujem o prácu, pretože im práca dá lepší príjem ako príjem zo sociálnych dávok, sa nepohneme z miesta.
Igor Matovič vo svojej faktickej poznámke povedal, že sme tento problém neriešili, že je to populistické. Tak ja budem, pokiaľ sa tento nepravdivý argument bude objavovať, tak ja budem stále opakovať to, čo je pravdivé. Pravdivé je to, že sa tomuto problému venujeme systematicky minimálne od roku 2002. Aký máme dnes letopočet? 2012. Už desať rokov sa tomu intenzívne venujeme a ja som sa tomu nielen venoval formou diskusií, nebodaj písania blogov alebo účasti na nejakých konferenciách, ale tvorbou a realizáciou konkrétnych zákonov, ktoré menili sociálny systém - a zmenili ho - a ktoré keby neboli následne rôznou formou deformované, tak dnes by ten problém bol menší. Nemali by sme ho taký veľký. Môžme diskutovať a sporiť sa o tom, čo bolo dobré a čo zlé, ale určite je nepravdivé povedať, že sme to neriešili. Keby kritik povedal, že sme to riešili zle, nebudem súhlasiť, ale bolo by to bližšie k pravde, ako tvrdenie, že žiadna vláda, ani vy SDKÚ, hoci ste mali dvakrát premiéra, ste nič v tejto veci nerobili. Robili sme, a to veľmi výrazne. A dovolím si povedať, že doteraz nikto neurobil v tejto oblasti viac.
Ja som veľmi rád, že teraz je táto téma zaujímavejšia aj politicky a že sa tomu chce venovať širšie spektrum politikov, poslancov a politických strán. Som rád, že splnomocnencom pre rómsku problematiku bude Peter Pollák, ktorý je poslanec za opozíciu, a verím, že to pomôže k tomu, aby sme naozaj prierezovo dokázali prijať zásadné zákony, ktoré nebudú vždy príjemné, ale ktoré tieto veci budú riešiť. Toto môže byť prvý z nich. Sme v prvom čítaní a môžme posunutím do druhého čítania otvoriť tú diskusiu, ktorá tu bola.
A len na pripomenutie, pretože je zjavné, že ľudská pamäť, aj poslanecká pamäť, je selektívna a nie vždy si pamätá to, čo sa všetko stalo. Igor, spomínal si, že prečo sme netrvali na tom, že materské škôlky majú byť povinné. Tak pripomeniem, ty si tu nebol vo faktickej poznámke, ja som to ešte stihol povedať, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej na náš návrh je táto úloha a tento plán zahrnutý, aby boli materské škôlky povinné. A, žiaľbohu, musím ti pripomenúť, že aj ty si svojím hlasovaním povalil túto vládu. Taká je pravda.
K tomu ešte priložím, pretože neboli sme len tí, ktorí boli reštriktívni a ktorí sprísňovali systém vyplácania sociálnych dávok, ale musím pripomenúť, že sme zaviedli my prospechové štipendiá na základných školách, čím sme podávali a dávali jasný signál a podávali ruku tým, ktorí si uvedomujú dôležitosť tejto otázky a dôležitosť toho, že učiť sa je dobré, učiť sa oplatí, tak ako pracovať sa oplatí. Že sme dávali signál o tej najrannejšej mladosti, že správať sa zodpovedne k svojmu životu je dobré. A vplývali sme tak na mladú generáciu.
Boli sme to my, ktorí zaviedli pre sociálne odkázaných bezplatné obedy a školské pomôcky, čo môže byť predmetom a dnes aj je predmetom kritiky, pretože sa to mnohokrát nevyužíva v spojení s ďalšími deformáciami, ktoré vytvorili aj z tohto nie celkom účinný nástroj. Ale opäť to bolo preto, aby sme tie deti pritiahli do škôl, aby sme im ponúkli možnosť mať také isté možnosti začať sa učiť, ako majú deti zodpovednejších rodičov. Pretože keď pochádzajú z takého prostredia, ktoré im nedá ani zošiť, ani pero, ani jedlo, tak my sme tú úlohu na seba prevzali. Toto sme urobili konkrétne. Opäť vravím, môže to byť kritizované, že to bolo málo, že to nebolo správne, že to malo byť ináč. Ale každý, kto tvrdí, že sme sa touto otázkou nezaoberali, absolútne nehovorí pravdu.
Zaznelo tu aj od pána poslanca Šucu, a to sa opakovalo viackrát, že ten návrh zákona nerieši komplexne danú problematiku. Áno, nerieši, veď on naozaj ani takúto ambíciu nemal. Znova si zoberiem ten príklad domu, stavby domu, ktorú som už spomínal. Keď chceme postaviť krásny dom, keď chceme postaviť palác, ale nemáme ešte na to, nemáme na to dosť síl, nemáme na to dosť prostriedkov, nemáme ešte dokonalý projekt, ktorý by tento palác postavil, kvôli tomu budeme správať pod širákom, kvôli tomu zostaneme spať na holej zemi? Alebo si postavíme menší dom, ktorý dokážeme postaviť, na ktoré už naše poznanie dospelo a vieme vyriešiť tú základnú otázku? A posúvame sa ďalej, samozrejme. Veď ten problém nekončí ani prijatím tohto zákona, len sa to najbolestnejšie, najboľavejšie, najkrikľavejšie a najnebezpečnejšie pre spolužitie majority a minority dáva do poriadku, ten problém sa izoluje a zabráni sa jeho ďalšiemu rozrastaniu. A to, ja si myslím, je veľmi dôležité, to je dôležité a pomôže to veci, aj tomu, aby sme nakoniec postavili väčšiu a stabilnejšiu stavbu.
Pán poslanec Fecko spomínal, že či tí úradníci to zvládnu, keď to na nich príde. Práve preto musí byť ten zákon postavený tak, a je tak postavený, oproti na rozdiel od súčasnej legislatívy, že ten úradník nemá, že môže. Lebo, áno, vždy, keď je systém, že môže a dostáva sa do takejto ožehavej, horúcej záležitosti, môže na neho byť vyvíjaný tlak a naozaj môže ľudsky ako cúvnuť, pretože sa bude báť. Tento zákon je postavený tak, že žiadne môže tam neexistuje. Dáva jasné pravidlá, stane sa vec, vlastník pozemku požiada o odstránenie stavby, úradník nemá inú možnosť, len vydať jedno jediné rozhodnutie - rozhodnutie o odstránení stavby. A následne musí úrad a obec, pretože dnes tie úrady sú integrované do obce, musí konať.
Zazneli otázky, čo s nákladmi, ktoré to vyvolá. Pretože, samozrejme, je to na náklady stavebníka, ale vieme, že mnohokrát naozaj tí stavebníci sú nemajetní alebo poberatelia sociálnych dávok, ktoré podľa dnešného znenia zákona sú neexekvovateľné, a preto majú títo poberatelia sociálnych dávok priestupkovú imunitu. Preto sa s nimi nedá hnúť. Ale ja som zdôrazňoval vo svojom vystúpení, a znova to zdôrazním, toto nebude drahé riešenie, pretože toto nie je riešenie, ktoré by malo masovo riešiť existujúce stavby. Toto je riešenie, ktoré dá obciam do ruky nástroj, aby skôr, než tá stavba ešte nadobudne charakter stavby alebo niečoho vážnejšieho, bola zlikvidovaná. Znova to poviem, v štádiu základov alebo v štádiu hromady stavebného materiálu. A to je možné teraz. A potom to jednak nebude stáť peniaze a hlavne po dvoch-troch zásahoch už nikto sa nepokúsi o podobnú situáciu, pretože bude vidieť, že to nemá zmysel. Že začne niečo robiť a za týždeň je po vtákoch, ako koniec. A to je naozaj lacné riešenie.
Pričom ja v druhom čítaní si viem predstaviť, že by sme domysleli aj túto záležitosť, že by sme sa naozaj, aj keď je ťažká a zložitá finančná situácia, hľadali aj, ako by sa toto mohlo zafinancovať, aby tie obce boli spokojnejšie a kľudnejšie. Lebo nemyslím si, že to naozaj reálne bude znamenať problém, ale rozumiem, že to môže vyvolávať isté obavy. Ale na to máme druhé čítanie, naozaj, z našej strany sme otvorení. Sme otvorení riešeniam, pretože chceme pomôcť, chceme pomôcť, nie komplikovať situácie.
Veď bez spolupráce so samosprávami, pán Bublavý to spomínal, samozrejme, že sa nič nedá robiť, ale otočme to, páni starostovia. Mohla by samospráva čokoľvek spraviť, keby nebola zákonná úprava, ktorá jej to umožní? Mohli by existovať aktivačné práce, keby predtým tu v parlamente nebol prijatý zákon, ktorý niečo také umožňuje? Takže my musíme byť v symbióze, tu sa nedá povedať, že, a už vôbec nesúhlasím s tým, že my haníme samosprávu. Určite nie, určite nie. Samospráva je mimoriadne dôležitá a bez úzkej spolupráce s tým sa to riešiť nedá, ale zároveň ani zodpovednosť samosprávy z tohto sa nedá nejakým spôsobom oddeliť. Veď naozaj to je, to je previazané, to všetko je previazané. Zákony, ktoré sa tvoria v tomto parlamente, a samospráva, ktorá potom nástroj, zákon využije ako nástroj na riešenie problému, ktorý má v prospech svojich obyvateľov. Tak si ja predstavujem veci, ktoré by mali byť.
A s pánom Hlinom, ktorý tu vystupoval, naozaj tentokrát musím len súhlasiť. Toto je nie je o súboji a súťaži, kto s tým prišiel, či Samsung, alebo Apple, či Matovič, alebo Kaník, či SDKÚ, alebo OĽaNO, alebo SMER. Toto nie je tom. Toto je naozaj, že máme tu vážny problém. Všetci ho poznáte, všetci potvrdíte, že ten problém tu je, všetci potvrdíte, že ho treba riešiť. Len teraz narazíme na politické videnie sveta a zrazu sme zablokovaní. Prečo? Teraz tu máme na stole tento zákon, ďalší zákon, ktorý sa dotýka sociálneho systému, ďalší zákon, ktorý tu spomínal pán Hlina, o odpadoch, ďalší zákon pani Nicholsonovej, ktorý takisto je previazaný s týmto spôsobom, s touto problematikou. Začnime to riešiť, začnime skladať tie tehličky dohromady. Ja som presvedčený, že ani jeden z týchto zákonov nie je v žiadnom rozpore s tými desiatimi bodmi, ktoré predstavil pán Pollák ako svoje princípy, na ktorých chce budovať politiku vo vzťahu k rómskej problematike. Prečo by sme to mali odkladať? Veď stratíme čas. Tie veci, tie negatíva budú pretrvávať a budú sa množiť. Zväčšujeme si problém, ktorý tu stále je.
A už len veľmi stručne, už mi tu len dvaja páni poslanci, ktorí vystúpili, zostávajú.
K pánovi Hubovi, áno, problematika čiernych stavieb je široká, ale tu opäť poviem, toto je poslanecký návrh zákona, ktorý takú širokú problematiku nemôže riešiť, lebo problematika čiernej stavby je naozaj zapeklito zložitá. Čiernou stavbou sa môže stať, aj stavebník môže byť obeťou, keď jednoducho na úrade prevážia byrokratické, byrokratické postupy a šikana, poviem to rovno, voči dobre mysliacemu stavebníkovi a on zrazu sa dostane do časového nejaké nesúladu s niečím, s vydaním príslušného povolenia.
To sa nedá šmahom jednej ruky všetko hodiť do jedného vreca, preto to rieši stavebný zákon a musí to riešiť stavebný zákon a spojme sily aj pri tom. Ale to je veľmi široká a veľmi komplikovaná problematika, ale zdôrazním, problematika čiernych stavieb na cudzích pozemkoch je najťažší problém alebo najhorší z hľadiska dopadu na človeka, pretože je spojený s krádežou pozemku, s narušením osobného vlastníctva, preto je nebezpečnosť, spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania väčšia.
A to sa dostávam ešte predsa len k pánovi Mičovskému. On má také dobré srdce, ja vám absolútne verím, že vy to, čo hovoríte, myslíte, myslíte dobre. Ja vás skúsim parafrázovať, neviem to úplne presne povedať, že netrápme tých rómskych stavebníkov, nechajme im ešte chvíľu, nech tam môžu, neviem, či žiť, alebo byť v tých domoch. Ale položím otázku a znova najprv poviem, my tých, čo už majú postavené, to nechceme riešiť týmto zákonom, pretože to je zložité, ale tých, čo chcú stavať. A znova poviem - a netrápime tých vlastníkov? Spomeňte si na ten príklad, čo Vilo Novotný tu hovoril z vlastnej skúsenosti. Aké to je trápenie pre tých mnohokrát starých a bezmocných ľudí, keď sú atakovaní, normálne fyzicky ohrozovaní mnohokrát a keď sú bezmocní a stretávajú sa len s výsmechom a nepríjemnosťami.
Pán Dobrovodský z Malaciek je tiež veľmi negatívnym príkladom toho, že tolerancia na nesprávnom mieste, tolerancia porušovania zákona je cesta do pekla. Takže myslime na všetkých. Ja určite nechcem nikoho šikanovať alebo trápiť, ale myslime na tých, ktorí sú dnes trápení, a my sa ich musíme zastať, pretože sú čestní, poctiví, pracovití ľudia a nezaslúžia si, aby boli takto tvrdo vystavení takýmto atakom.
K pani Nicholsonovej, tým to zakončím. Veľmi súhlasím s tým, že, áno, tá problematika bez vyriešenia nastolenia rešpektu pred zákonom, pred priestupkovým zákonom, vyriešenie tejto problematiky nie je možné. To je v tých troch bodoch, ktoré už som spomínal dneska, a preto si myslím, že sa tým treba zaoberať. A, áno, že nemôže tu byť tabu, že ten, kto poberá sociálne dávky, tak toho sa pokuty netýkajú, pretože to im dáva potom, týmto ľuďom, priestupkovú imunitu. Musíme tam, kde nie je možné pre nemajetnosť alebo nemožnosť uplatňovať pokuty, musíme zaviesť povinnosť výkonu ako trestu odpracovania si škody alebo trestu, ktorý je spôsobený, prostredníctvom verejných prác. Toto všetko musíme urobiť na ploche priestupkového zákona. A ja chcem, aby sme už do ďalšieho rokovania Národnej rady takúto novelu predložili. Dúfam, že sa nám to podarí. A všetkých pozývam k diskusii a práci na tom, aby sme odstránili aj túto plošne najväčšiu priestupkovú imunitu, ktorú na Slovensku požíva 300-tisíc ľudí, skoro.
Vážené dámy, vážení páni, táto problematika je naozaj nesmierne široká, ešte mnohokrát dnes tu o tom budeme hovoriť, pretože tie ďalšie zákony naväzujú na túto problematiku, ale práve preto, že je široká a komplikovaná, práve preto sa nedá vyriešiť jedným zákonom, nedá sa zdôvodňovať volaním po komplexnosti, nesúhlas s takýmto návrhom. Nehovoriac o tom, že ešte ho len posúvame alebo rozhodujeme o posunutí do druhého čítania, tam je ešte dostatok priestoru, aby aj vo výboroch, aj kdekoľvek inde, sme sa ním mohli zaoberať.
A ja vás opätovne v mene občanov tejto krajiny, ktorí trpia tými neduhami a negatívami, ktoré tento stav prináša, v mene ich vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili a posunuli ste ho do tretieho(druhého) čítania.
Skryt prepis
