Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko zaujmem k tým, ktorí sa zapojili do diskusie a reagovali. Zareagujem aj ja.
Pán poslanec Martvoň, no, to, čo ste povedali, to naozaj spoza katedry na právnickej fakulte alebo možno z internátu v Mlynskej doline môže takto vyzerať, ale naozaj nie tam, kde sa to deje. Je to naozaj, na to netreba mať ani právnické vzdelanie, aby každý vedel, že tam, kde exekúciou nemôžete nič exekvovať, tak nikdy v živote nemôžte nastoliť pokutu. Nikdy nemôžte aplikovať trest. A v praxi to potom znamená, že posielame jasný signál tým, ktorí majú sklon páchať priestupkovú trestnú činnosť alebo priestupkovú činnosť. Jednoducho len to tak robte ďalej, ste nepostihnuteľní!
Veľmi pekne to opísal kolega Novotný, ako to vyzerá, ako sa s tým ľudia dnes a denne stretávajú, ako sú tým perzekvovaní a šikanovaní v daných obciach, ako ťažko sa im žije, ako strácajú dôveru v to, že žijú v právnom štáte, že sa tu môže niekto dovolať spravodlivosti, ako je to voda na mlyn rôznym krátkozrakým a skratkovitým riešeniam a nárastu extrémizmu. Keď sa nevieme postarať prostredníctvom zákonov o bezpečnosť, zdravie a majetok občanov, tak je to jednoducho voda na mlyn tým, ktorým sľubujú pevnú ruku a silnú ruku. To snáď vieme všetci. Tak sa tu nehrajme na nejaké školometské naozaj riešenia a nepresviedčajme sa o tom, že situácia je iná. Choďte sa tam pozrieť, pán poslanec! Choďte sa porozprávať s tými ľuďmi! Asi ste tam nikdy neboli. Ale ja chodím medzi ľudí, stretávam sa s tým a viem aká je situácia.
Keď poviete, že 14-ročný človek nemôže pochopiť celú škálu priestupkov. No a trestný čin ako už môže pochopiť, že spáchal trestný čin? Veď to naozaj nemá logiku. Keby to bolo naopak postavené, ako povedal kolega Novotný, tak istá logika by sa tam mohla hľadať, aj keď ja by som ju tiež nevidel, ale jednoducho naozaj to, že zbiť niekoho sa nesmie, že kradnúť sa nesmie, že spôsobovať škodu sa nesmie to netreba učiť deti? A hovoril som aj o tom, že tieto priestupky páchajú často maloletí. To znamená, mladší ako 14-roční. Čítal som to, tú štatistiku, reálnu štatistiku, že 1 110 priestupkov, myslím, že som to prečítal, bolo spáchaných za zhruba rok, maloletými. A že sú zneužívaní, že oni sú využívaní na to ako nástroj, že ich tam posielajú buď kamaráti, buď rodičia na páchanie priestupkovej trestnej činnosti. A vy sa na to chcete prizerať? Vy chcete, aby takýto, takéto tlupy a výrastkovia terorizovali slušných občanov? Čo tu obhajujete, pán poslanec? Naozaj by som rád videl, ako sa postavíte zoči-voči tým ľuďom, ktorí sa s tým denne stretávajú, ako im budete vysvetľovať, jak ich chránite.
Veľmi pekne by som chcel poďakovať pánovi Sulíkovi a SaS za podporu tohto zákona, lebo naozaj je to vec, ktorú treba riešiť.
Pánovi poslancovi Kuffovi: pán poslanec, naozaj tento zákon si ani len náhodou nekladie za cieľ potlačenie chudoby. Vy ste povedali, že potlačenie imunity nevyrieši chudobu. No veď ale to ani nikto z nás netvrdí. Ale naozaj zákon v normálnej spoločnosti, ktorá to má v ústave zapísané, ktorá hovorí o sebe, že je právnym štátom, predsa musí platiť pre všetkých. A keď sa pácha zlo, tak keď ho netrestáme, tak podporujeme zlo. Keď nepotierame zlo, tak sme jeho spolupáchatelia. Jednoducho je to tak. Ospravedlňovanie zla, či už je to násilná, alebo teda správne je to v priestupkovom zákone priestupky voči spolunažívaniu alebo majetková priestupková činnosť je zlo. A keď to nebudeme trestať, tak sa stávame jeho spolupáchateľmi, sa budeme na to prizerať. A určite nepomáhame tým, ktorí sú chudobní. Určite im nepomáhame. Pomáhame tým, ktorí sú zlí. A je jedno či je zlý človek chudobný, alebo bohatý. Ale jednoducho na všetkých musí platiť rovnaký meter.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ja by som vás veľmi poprosil o podporu tohto zákona. A v druhom čítaní, ešte sa vrátim, pán poslanec Martvoň, keď vám vadí 14 rokov, to je naozaj pre mňa kozmetická záležitosť tohto zákona a jedná sa len o zosúladenie s právnym stavom v Trestnom zákone a vôbec by mi nevadilo, keby ste navrhli, že z akýchkoľvek dôvodov nech tam zostane 15 rokov, lebo nemajú občiansky preukaz a nemusia pracovať. Ale to, čo by som navrhol do toho zákona, je prenesenie zodpovednosti za páchania priestupkov maloletých, to znamená, v tomto prípade by to bolo pod 15 rokov, na ich rodičov. A máme to vyriešené. Takisto to máme vyriešené ako všetko ostatné. Veď to sú logické a zdravé veci, ale ešte musím podotknúť jednu vec, aby som na ňu nezabudol. Váš pán minister, pán minister vnútra Kaliňák, sa vyjadril v médiách, čítal som to, že navrhne zníženie zodpovednosti za páchanie priestupkov na 14 rokov, že na tom už pracujú na ministerstve vnútra. Tak buď klamali noviny, alebo neviem čítať, ale jednoducho takto to bolo napísané.
Takže, vážené dámy, vážení páni, pomôžme občanom, ktorí trpia, ktorí sa spoliehajú, že tento štát ich má ochrániť. A prizeranie sa a pasivita je veľkou škodou a je opovrhovanie s týmito slušnými občanmi, ktorí trpia, že na nich sa páchajú, pácha drobná kriminalita a veľmi im to strpčuje život. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh novely zákona reaguje na situáciu, ktorá je mnohým obyvateľom Slovenska veľmi dôverne známa, najmä obyvateľom, ktorí žijú v regiónoch, kde je socio-ekonomická situácia horšia ako okolo hlavného mesta, kde, žiaľ, je koncentrovaný veľký počet ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok a náš právny systém sa vybudoval alebo vyvinul takým systémom, že určite v dobrej vôli, ale s nedomyslením súvislostí nastáva situácia, že tí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, de facto nie sú postihnuteľní za spáchané priestupky. Majú priestupkovú imunitu faktickú. Nie právnu, ale faktickú. Tá vyplýva z toho, že sankciou za priestupok je spravidla pokuta, to znamená finančná sankcia, prípadne povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Keďže ľudia, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, majú príjem, ktorý nie je možné exekvovať alebo nejakým spôsobom odobrať tejto osobe, nedá sa aplikovať na nich pokuta alebo finančná sankcia za spáchanie priestupku. Táto situácia alebo tento faktický stav vyvoláva teda reálnu situáciu, že napriek tomu, že daná osoba spácha rôznu formu priestupku, nič sa s tým nedá robiť. Tento jav tu nie je nový, je dlhodobý, ale jeho aplikovanie alebo jeho využívanie sa veľmi značne rozšírilo. Hlavne, samozrejme, nie všetci poberatelia sociálnych dávok, ale tá časť, ktorú zvykneme často označovať ako neprispôsobiví občania, sú si veľmi vedomí tejto situácie a, samozrejme, využívajú túto situáciu. Vedia, že za túto drobnú kriminalitu, ktorá ale aj keď nie je z hľadiska závažnosti na tom najvyššom stupni spoločenskej nebezpečnosti, ale z hľadiska znepríjemňovania a stresovania slušných občanov stojí na vysokom stupni obťažovania slušných ľudí, tak títo občania túto priestupkovú kriminalitu páchajú opakovane, ich arogancia pri vykonávaní tohto a vedomí, že nijakým spôsobom nemôžu byť postihnutí, narastá a to vytvára mimo iného aj veľmi negatívnu náladu v jednotlivých oblastiach, kde sa tieto negatívne javy rozšírili a kumulujú. To určite nie je dobrá situácia. Túto situáciu pritom nie je ťažké zmeniť. Nie je to nejaká vec, ktorá by si žiadala zložitú právnu úpravu. Je to malá, rozumná a racionálna úprava, ktorá nastolí len ten stav, že tak ako je v našej ústave zakotvené, tak ako, myslím si, že všetci považujeme za úplne prirodzené a normálne, všetci bez ohľadu na svoj pôvod, sociálne postavenie, národnostnú alebo etnickú príslušnosť, si budú pre zákonom rovní. To je, myslím si zásada, proti ktorej určite nikto nenamieta. Všetci chceme, aby všetci občania Slovenskej republiky si boli rovní ako v právach, tak aj v povinnostiach. Dnes tento stav, žiaľbohu, nemáme, a preto vy ho bolo treba napraviť. Akým spôsobom môžme takýto stav konkrétne pri tejto priestupkovej oblasti, ktorá zahŕňa, možno je lepšie aj o tom preto takto hovoriť, páchanie tej drobnej kriminality a jej masové šírenie, ako je možné napraviť. Ísť na to cez finančné sankcie je veľmi obmedzená účinnosť, pretože nech pristúpime k tomu z akejkoľvek strany, vždy narazíme na hranicu, kedy už sa účinok vytratí.
Omnoho účinnejšie je pristúpiť k alternatívnym trestom. Už súčasne platná právna úprava počíta s tým, že je možné ukladať alternatívne tresty verejným prác, ale, a to je to veľmi dôležité, podľa súčasnej právnej úpravy, len v prípade, keď si ho sám páchateľ navrhne, takže predstavte si situáciu, že páchateľ priestupku, ktorý si je vedomý, že finančná sankcia sa na neho nedá uplatniť a orgán, ktorý chce sankciu uložiť je bezmocný, si má sám sebe navrhnúť uložiť sankciu verejných prác. Je to naozaj úsmevná situácia a nikto snáď nebude pochybovať o tom, že v žiadnom prípade nič také nenastáva a nedeje sa.
Včlenenie tohto ustanovenia do zákona bolo dobre mienené a veľmi pozitívne, že sa tá možnosť otvorila, ale je absolútne neúčinné v takejto dikcii. Preto treba pristúpiť k zmene tohto systému, aby sme mysleli na to, že ten trest za spáchaný priestupok treba nejakým spôsobom aplikovať a treba nájsť cestu ako sa dá vymôcť. Systém alternatívneho trestu prostredníctvom verejných prác je dobrým riešením, ale, samozrejme, nemôžme čakať, že páchateľ sám sebe bude navrhovať trest. To znamená, je potrebné zmeniť formuláciu tohto ustanovenia a umožniť príslušnému orgánu, ktorý rozhoduje o priestupku, aby mohol uložiť túto sankciu a aby sme boli v súlade s ústavou, tým chcem predbehnúť možno námietky kolegov poslancov. Treba tam aj doplniť to, s čím ústava počíta, a to je výkon prác v rámci malých obecných prác. S týmto ústava počíta ako možnosť, ktorú je možné ukladať občanom Slovenskej republiky.
Zároveň treba si predstaviť danú situáciu aj situácie, že áno, orgán rozhodne, uloží túto sankciu, pričom len pripomeniem, že už v existujúcej právnej norme je zakotvené aj hodinová sadzba za takéto práce, akým spôsobom teda je možné odpracovať túto pokutu. Sú to 3 eurá za hodinu. To je už existujúci právny stav, to už nie je návrh, o ktorom by som chcel hovoriť, ale treba si predstaviť aj situáciu, že páchateľ nemá záujem o to, aby sa podrobil takémuto trestu a jednoducho bude ignorovať takýto trest. Nenastúpi na výkon týchto verejných prác.
V návrhu, ktorý predkladáme, reagujeme na takúto situáciu tým, že v takomto prípade bude uložené náhradná lehota na vykonanie tejto sankcie alebo odpracovanie tejto sankcie, ale sankcia už bude zvýšená o 100 % , aby sme vytvorili tlak na to, aby to nebol automatický stav, že tieto tresty sa budú ignorovať, a opäť je tu možnosť v primeranej lehote, ktorá je opäť v tomto ustanovení charakterizovaná, možné odpracovať si uvedenú sankciu. A preto, aby sme naozaj vytvorili všetky možnosti, aby sme teraz nešli na to nejako spôsobom, ktorý by mohli niektorí označiť ako za necitlivý, predpokladáme situáciu, že aj táto druhá náhradná lehota bude ignorovaná. Musíme počítať naozaj so všetkými situáciami. V takom prípade príslušný orgán určí tretiu náhradnú lehotu na odpracovanie si tejto sankcie, ale táto lehota bude opäť zvýšená o ďalších 100 %. Aby sme proste vytvárali tlak, ktorý graduje a aby sme tomu páchateľovi jasne ukázali, že čím sa budeš viacej vyhýbať tomu trestu, ktorý je oprávnene uložený za priestupok, ktorý si spáchal, tým horšie pre teba.
No ale, samozrejme, môže nastať situácia, že aj táto tretia náhradná lehota nebude akceptovaná, a v takom prípade navrhujeme v texte príslušného ustanovenia, aby takéto konanie už bolo považované ako marenie výkonu úradného rozhodnutia, čo je trestný čin v zmysle Trestného zákona s príslušnou trestnou sadzbou. Je to veľmi dôležité, aby sme naozaj urobili, uzavreli ten okruh, aby takéto tresty mohli byť vymáhané, ale hlavne aby mali vážnosť. Nejde o to, aby sme posielali ľudí do väzenia. Ja verím a som presvedčený, že ani k tomu nebude dochádzať, že dôjde k tomu odpracovaniu si v tej prvej náhradnej lehote, ale je dôležité, aby páchateľ videl, že jeho nespolupráca vedie potom až k takýmto konečným riešeniam, dôležitým alebo záverečným riešeniam, ktoré sú určite veľmi nepríjemné. Každý dobrý zákon, kto musí mať sankciu, a tá sankcia musí budiť rešpekt. Pokiaľ taký nie je, tak je to len trhací kalendár alebo gumový paragraf, ktorý nikto nerešpektuje.
Toto je jadro a podstata tejto novely, s ktorou som vás chcel oboznámiť, ale využijem situáciu a poviem ešte jednu súvislosť.
Ďalšou oblasťou, ktorá súvisí priamo s touto drobnou kriminalitou, je zneužívanie detí, zneužívanie maloletých na páchanie trestnej činnosti. Nie je to tak dávno, čo v našom právnom systéme, myslím, že to bola iniciatíva pána poslanca Krnáča v minulom volebnom období, bola zavedená evidencia priestupkov páchanými maloletými osobami. Áno, takéto máme, ale do tejto zmeny, ktorú som teraz spomenul, nikto nemal prehľad o tom, pretože maloletí nepodliehajú žiadnemu trestu, logicky, či a v akom rozsahu je táto kriminalita páchaná. Ja som bol veľmi zvedavý, aj keď je to krátky čas a zachytené v týchto štatistikách je len rok 2011 a obdobie tohto roku, ako sa tento stav vyvíja. Požiadal som o aktuálne údaje na základe informačného zákona alebo proste toho, čo môžme získať, ako sa táto situácia vyvíja. Takže mám tu pred sebou štatistiku podľa jednotlivých krajov za priestupky maloletých za rok 2011 aj 2012. Nebudem vás obťažovať detailami a výpočtom jednotlivých krajov, ale k nedávnemu obdobiu, pretože túto štatistiku už mám mesiac zhruba, takže ten stav je už dnes zrejme iný, ale bolo spáchaných 1105 priestupkov osobami, ktoré sú maloleté, za toto obdobie. Aj z tohto vidno, že to je vážny problém, ktorému sa takisto treba venovať a nie je dobré pristúpiť k tomu, že no nevieme s tým nič robiť, lebo dá sa s tým niečo robiť.
A preto moja predstava bola taká, že v tomto návrhu predlohy, ktorú máte pred sebou, sme úmyselne tento priestor nechali voľný a veril som a dúfal som, že v rámci diskusie, ktorá po prípadnom posunutí tohto zákona v druhom čítaní, sa vytvorí priestor na to, aby si tento návrh osvojili niektorí poslanci, dúfal som, že z vládneho tábora, aby mohli dotvoriť tento návrh zákona, aby sme mohli aj toto miesto vykryť a aby sme takto spoločne mohli odhlasovať nakoniec záverečnú formuláciu zákona, ktorá by vyriešila potieranie kriminality, malej kriminality v rámci priestupkového zákona tých, ktorí sú zodpovední, ktorí nesú zodpovednosť pred zákonom za svoje skutky, ale aj tých, ktorí sú maloletí. Akým spôsobom sa to dá dosiahnuť?
No tiež podľa môjho názoru, nie zložitým, a to tým, aby sme preniesli v prípade toho, že priestupok spácha maloletá osoba, zodpovednosť za spáchanie tohto skutku na jeho rodičov alebo iného zákonného zástupcu a aby tí, potom tie tresty odpracovať napr. v rámci malých obecných prác, tento priestupok mohli. A tým pádom, aby sme zabránili zneužívaniu detí, ktoré dnes naozaj na páchanie trestnej činnosti v nie ojedinelých prípadoch, sú zneužívané. Takže toto je, otvorene hovorím, že ponúkam takúto spoluprácu a takéto riešenie tejto situácie a o tom by sme sa mohli baviť a naozaj nadstranícky a nepoliticky sa pozrieť na tento problém a návrh riešenia tohto problému. Mimo iného, je plne v súlade návrh riešenia aj to, ako je riešený v súlade s tými princípmi, ktoré zatiaľ sú známe z dielne nového splnomocnenca pre rómsku komunitu, a myslím si, že aj s tým, čo pán minister Kaliňák prezentoval ako to, čo chce dosiahnuť, až som zachytil v médiách.
Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som pristúpil k predloženiu konkrétneho návrhu zákona. Je to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone, v čl. I sú vymenované všetky dotknuté zákony.
1. V § 5 ods. 1, ešte sa ospravedlňujem, vrátim sa alebo to v zdôvodnení sa k tomu dostaneme, na jednu pre mňa kozmetickú záležitosť zabudol, ale vrátim sa k tomu v zdôvodnení. Takže ešte raz to zopakujem.
1. V § 5 ods. 1 sa slovo "pätnásty" nahrádza slovom "štrnásty".
Potom § 5 ods. 1 znie:
"Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil štrnásty rok svojho veku."
2. V § 19 ods. 1 sa slovo "pätnásty" nahrádza slovom "štrnásty",
potom § 19 ods. 1 znie:
"Pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (ďalej len "mladistvý"), sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži."
3. V § 66... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou, ktorá pristúpila k vystupujúcemu na krátku konzultáciu.)
Dobre ospravedlňujem sa, že som vás trošku zdržal a ďakujem za upozornenie, že vám to nemusím celé prečítať, je to rozdané v laviciach, tak len zopakujem ešte to, čo som v tom sprievodnom slove nespomenul, že je to čisto kozmetická záležitosť, aj keď mnohokrát práve v médiách sa toto vypichlo, ako keby to bola podstata zákona, a určite to nie je podstata zákona, navrhuje sa zosúladiť zodpovednosť mladistvých za spáchanie priestupkov s Trestným zákonom, s platným Trestným zákonom. Súčasný platný Trestný zákon posunul zodpovednosť na 14 rokov. V priestupkoch to máme stále na 15 rokov, čo vyvoláva jasný nesúlad, že závažnejšie trestné činy sa posudzujú od štrnástich rokov a menej závažné priestupky sa nemôžu posudzovať od štrnástich rokov. Takže mimo iného navrhujeme aj toto kozmetické zosúladenie, aby trestná zodpovednosť bola na rovnakej úrovni.
Vážené dámy, vážení páni, myslím, že som nezabudol na nič a predstavil tento návrh zákona tak, ako som najlepšie vedel. Ďakujem vám za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, chcel by som jednoznačne podporiť tento návrh zákona a zdôrazniť, že naozaj nie je opodstatnené, žiadne opodstatnenie nenachádzam na tom, aby sme študentov špeciálnym spôsobom ešte zaťažovali ďalšími daňami. Už aj z toho vidno, že, alebo vidno z toho, že ministerstvo revidovalo svoj pôvodný postoj a dohodlo sa so zástupcami študentov, že do istej miery nebudú dohody študentov predmetom odvodov, už z toho je vidno, že celý tento nápad je postavený skôr na princípe zobrať peniaze, skade sa dá. Ale naozaj, táto kategória ľudí, ktorí si popri štúdiu zarábajú, nie je dobrým objektom takéhoto snaženia. Veď to nie je hlavný pracovný pomer, kde by bolo opodstatnené, že ako každý pracovný pomer, treba to zaťažiť rovnakým spôsobom a nerobiť žiadne výnimky. Študent, pre študenta je hlavný, hlavná jeho pracovná náplň štúdium, to je jeho práca. A to, že si popritom privyrába, je jednak dobré, pretože získava kontakt s reálnym životom a nadobúda skúsenosti, a pre niektorých je to aj nevyhnutné, aby si zabezpečili prostriedky pre štúdium. Veď nie každý pochádza z takých pomerov, aby mal dostatok prostriedkov na to, aby študovať mohol a aby teda mohol mať všetky nevyhnutné aj tie naozaj najnevyhnutnejšie náležitosti, a preto zaťažovať tieto práce dodatočnými odvodmi nemá zmysel. Alebo keď už, tak tá hranica musí byť stanovená podstatne vyššie, nie tak, ako bolo dohodnuté, dodatočne dohodnuté s ministerstvom na úrovni minimálnej mzdy. To naozaj je neopodstatnené. Prečo takáto hranica? Takže myslím si, že treba sa na to pozrieť v takejto optike, že je to naozaj doplnková činnosť, ktorá sa nedá zneužívať, cez ktorú sa nedajú vyťahovať nejaké prostriedky alebo obchádzať odvodový systém a nejakým špekulatívnym spôsobom poškodzovať sociálny systém. Takže vážené dámy, vážení páni, najmä teda dámy a páni z vládnej strany, naozaj sa zamyslite, ide o študentov, ktorí sa len pripravujú na prácu, jedná sa možno aj o vaše deti, synov, dcéry, vnukov, nie je to jednoducho, naozaj, toto nemá žiaden ekonomický podklad, ekonomické opodstatnenie a určite by sme urobili dobre, keby sme takýto návrh zákona schválili.
Ďakujem.

Ďakujem. No, ja rozumiem dobrému úmyslu, aj tomu, že tí autori samozrejme chcú nejakým spôsobom získať odmenu za svoje dielo. A niekedy s tým dobrým úmyslom a tá realizácia toho dobrého úmyslu prináša omnoho viac komplikácií a, poviem to tak, že zlého. Pretože keď sa to stane paušálom, keby to bolo za konkrétne dielo, ako je to pri koncertoch atď., tomu sa dá rozumieť, ale keď je to naozaj paušálne, bez ohľadu na to, čo sa tam vlastne hrá, a keď je to viazané na také ukazovatele, ako plošná výmera, počet stolov, stoličiek alebo iné takéto veci., výsledkom je, že rastú náklady. A to je potom limitujúci faktor pre ekonomickú schopnosť prežiť v danom prostredí. A to potom nakoniec môže viesť ako kvapka ku kvapke k zlej a neudržateľnej situácii.
Takže tam smeruje moja snaha. Myslím si, že tam, kde to je naozaj paušalizované, už to stráca na tom význame a nenapĺňa to ten úmysel, ktorý ja nespochybňujem určite, a bolo by to asi treba hľadať v tom konečnom návrhu zákona, nejaké lepšie riešenie. Ale dovtedy, dovtedy aj toto by mohlo pomôcť. A naozaj teraz by sme sa mali zamerať, že treba pomôcť tým ľuďom v území, v regióne, lebo ich situácia je naozaj ťažká a komplikovaná.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, nie som odborníkom v tejto oblasti, ani nechcem do tohoto nejako odborne vstupovať. Ale tento zákon je taký, možno typickým príkladom toho, ako rôzne typy zákonov v tých najrôznejších oblastiach vedia možno aj v nevdojak, alebo bez toho, aby na začiatku sme si uvedomovali pri prijímaní takýchto zákonov súvislosti, prirobiť starosti, prirobiť náklady, vyrobiť zbytočné neproduktívne poplatky, ktorými musia platiť rôznym organizáciám v tomto prípade podnikateľské subjekty. Len zato, že majú pustené rádio, len zato, že majú pustenú televíziu, povedzme. Nevyberajú vstupné, to zdôrazňujem. Nevyberajú vstupné, ale jednoducho tieto veci, ktoré sú bežné u nich, bežia, a len na základe metrov štvorcových alebo stoličiek alebo iných takýchto parametrov nie malé poplatky musia vynakladať.
Vieme, že dnes je situácia zložitá a ťažká v hospodárstve a že každý poplatok, každé euro, ktoré musí zamestnávateľ vynakladať, je problém. Takže bude dobré, keď sa v každom jednom type zákonov podarí identifikovať a odstraňovať takéto neproduktívne náklady. A nielen náklady, ale aj povinnosti rôzne, výkazníctvo, hlásenia a inú byrokraciu. Takže toto ma viedlo k tomu, aby som predniesol pozmeňujúci návrh aj v tejto oblasti, ktorý je zameraný na to, aby keď už sa musia platiť poplatky, aj keď najradšej by som bol, keby sa neplatili vôbec takéto poplatky, ale to je naozaj už na hlbšiu úvahu pri príprave zákona, či je to nutné, ale určite by sme mohli zvážiť ekonomickú silu jednotlivých regiónov, kde tie jednotlivé prevádzky fungujú. Pretože je veľký rozdiel prevádzka na rušnej ulici v hlavnom meste a prevádzka niekde v zapadnutej dedinke za Sninou. Ale poplatok je vyberaný úplne rovnako, napriek tomu, že ich schopnosť platiť ten poplatok je diametrálne odlišná. Preto sme hľadali nejaký dostupný a všeobecne známy ukazovateľ, ktorý odráža, aj keď nepriamo, ekonomickú silu v jednotlivých regiónoch. A zdalo sa nám najvhodnejšie zvoliť mieru nezamestnanosti, ktorá nepriamo odráža ekonomickú situáciu v danom regióne.
Iste sa dajú vzniesť námietky, že prečo práve tento ukazovateľ, možno by mohol byť iný, ale ja v tom vidím len technickú záležitosť. Každý má svoje plusy, každý má svoje mínusy. Tento ukazovateľ je každopádne veľmi ľahko dostupný a známy, takže sa s ním dá dobre pracovať. A navrhujeme, aby sme rozdelili do troch stupňov Slovensko podľa miery nezamestnanosti v jednotlivých okresoch, aby zákonom bolo uložené autorským zväzom pri vyberaní poplatku poskytnúť zľavu zo stanoveného poplatku podľa miery nezamestnanosti. V zdôvodnení budem konkrétny. Dovolím si predniesť tento návrh, aby som vás nezdržoval.
Takže je to návrh skupiny poslancov Ľudovíta Kaníka, Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, a dopĺňa sa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 81 ods. 1 sa písm. h) dopĺňa 3. bodom, ktorý znie:
"3. zaväzuje prevádzkovateľovi technického zariadenia na verejnú produkciu s hudbou poskytnúť zľavu z odmeny v závislosti od okresu, na území ktorého sa nachádza prevádzka, kde je umiestnené takéto zariadenie, za podmienky, že prevádzkovateľ ako používateľ hudobného diela nevyberá vstupné ani iný poplatok za verejnú produkciu s hudbou, pričom v okrese s mierou nezamestnanosti v rozmedzí 5 - 10 % poskytne zľavu vo výške 15 %, v okrese s mierou nezamestnanosti v rozmedzí 10 - 15 % poskytne zľavu vo výške 30 % a v okrese s mierou nezamestnanosti vyššou ako 15 % poskytne zľavu vo výške 50 %.".
Doterajší text sa označuje ako bod 2.".
Odôvodnenie: Ako som už povedal, zámerom tohto doplňujúceho návrhu je znížiť náklady prevádzkovateľov zariadení spoločného stravovania a iných podnikov za používanie technického zariadenia na verejnú produkciu s hudbou. Odmeny, ktoré si organizácie kolektívnej správy účtujú za používanie technického zariadenia, sú neprimerane vysoké. Ich výška nezohľadňuje ekonomickú situáciu daného regiónu, v ktorom sa nachádza prevádzka. Zníženie nákladov možno teda dosiahnuť uložením povinnosti organizáciám poskytnúť zľavu z tejto odmeny v závislosti od miery nezamestnanosti v danom okrese. Toto ustanovenie sa netýka prevádzkovateľa technického zariadenia na hudobnú produkciu, ktorý vyberá vstupné alebo iný poplatok za verejnú produkciu s hudbou.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som chcel navrhnúť, aby sme body 55 a 56, to je zlúčená rozprava o priestupkovom zákone, takisto prerokovali v pondelok, po tom, ako prerokujeme tie body, ktoré navrhol pán Poliačik.

Pán predseda, musím skonštatovať, že nebolo správne vedené toto hlasovanie. Pán spravodajca mi prepáči, ale som si pozrel aj § 37. Hlasovať sa nemôže len vtedy o tom istom návrhu, keď už bol schválený, nie keď bol neschválený. Pretože neschválenie jedného návrhu nevylučuje schválenie tohto návrhu neskôr. Takže musím namietať, že toto hlasovanie nebolo vedené správne. (Potlesk.)

K pani poslankyni Vaľovej, ja by som tú stávku kedykoľvek zopakoval, keby tu boli pôsobili tie zákony ako v čase, kedy bola prijatá, a tie zámery. Žiaľbohu, vláda bola uchvátená úplne iným smerovaním a to nabralo, samozrejme aj ekonomika naberá úplne opačný smer, nie rast, ale pokles. A ešte tie náklady sú za jeden rok, pani poslankyňa. Pozrite sa do zákona, čo ste tam, čo tam predkladatelia dali, a naozaj je to také, aké to je. Prepočítajte si to sama. Sú to úplne, kedykoľvek overiteľné čísla.
K pánovi poslancovi Danišovi, ja súhlasím, že si musí zabezpečiť objednávky. Veď, pozrite sa, vy ste pracovali vo výrobnej sfére, tak vy tomu rozumiete. A musíte rozumieť aj tomu, že keď tie výrobky, služby sú zaťažené nákladmi, ktoré sú vytvorené aj takýmto spôsobom, tak sú potom tie výrobky a služby drahšie. A keď sú drahšie, sa ťažšie presadzujú na odbytištiach. A ten podnik potom môže o tie zákazky a schopnosť presadiť sa prísť. A to je práve to, na čo upozorňujem.
K pani poslankyni Tomanovej. Veď sme to už tu mnohokrát rozoberali, aj médiá si môžu pozrieť ten záznam z tripartity. Aj pán minister v jednej z diskusných relácií, v ktorej som sa zúčastnil, uznal, že áno, to bolo jedinýkrát, jedinýkrát v histórii, kedy sme sa na Zákonníku práce všetci dohodli a naozaj došlo k dohode. Ani teraz nedošlo k dohode. Vy hovoríte o sociálnom dialógu, ale nedošlo k dohode. Zástupcovia zamestnávateľov nesúhlasia s predloženým návrhom zákona, takže nedošlo k dohode. Tripartita hovorí traja, nie dvaja, vy a odbory, ako by ste to radi videli. A my neustále prejavujeme obavu o stratu zamestnania pre ľudí, o zamestnancoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pokračujeme v rozprave o ďalšej nemilej správe pre Slovensko, pre jeho obyvateľov a pre ekonomiku. Každý z vás zrejme v posledných dňoch zachytil množiace sa správy o tom, ako ľudia prichádzajú o prácu. Čoraz viac je oznámení o hromadných prepúšťaniach. O tom, že firmy masovo prepúšťajú svojich zamestnancov. A niektoré firmy úplne otvorene a nezakryte hovoria, že dôvodom, alebo z jedných dôvodov sú práve pripravované vládne zmeny, ktoré poškodzujú ekonomiku, ktoré kazia, ničia podnikateľské prostredie, prostredie pre tvorbu pracovných miest, a ktoré ich stavajú spolu s ďalšími negatívnymi ekonomickými faktormi pred veľmi ťažké otázky a pred veľmi ťažkú budúcnosť. Preto sa deje to, na čo som upozorňoval už viackrát. Mnohé firmy už v predstihu reagujú na to, že od budúceho roka, keď bude platiť nový Zákonník práce, pokiaľ sa prijme v nezmenenej podobe, sa ich šanca na prežitie v tejto zostrujúcej sa hospodárskej kríze bude zmenšovať a snažia sa zachrániť, čo sa dá.
Vieme z týchto všeobecne dostupných správ, že ešte sa vlastne ani všetky zložky toho smrteľného kokteilu pre slovenskú ekonomiku, ktoré vláda SMER-u, vláda socialistov pripravuje, ešte sa ani nenaliali do toho pomyselného pohára a už zmizlo vyše šesť tisíc pracovných miest. A to hovoríme len o tých hromadných prepúšťaniach, nie o tých množstvách nenápadných, bežných javoch, ktoré fungujú v malých, stredných firmách, ktoré nedosahujú parametre hromadného prepúšťania.
Preto navrhovaná novela Zákonníka práce je zlou správou, naozaj veľmi zlou správou pre všetkých ľudí živiacich sa vlastnou prácou na Slovensku, pretože spolu s tými ďalšími ingredienciami, aj s dnes prejednávanou novelou zákona o dani z príjmov, spôsobujú veľmi negatívny mix. Mix zlých opatrení, ktoré vedú, alebo ktoré sa prejavujú ako katastrofálna hospodárska politika, ktorá povedie v budúcom roku k vysokej nezamestnanosti, k zabrzdeniu hospodárskeho rastu, k spomaleniu príjmov štátneho rozpočtu alebo znižovaniu príjmov štátneho rozpočtu a roztáčaniu špirály smerom dole, ktorá bude ďalej a ďalej komplikovať ekonomiku a život obyvateľov Slovenska.
Pán minister hovoril o vyváženom vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Áno, dobrý Zákonník práce presne takýto má byť. Obávam sa, alebo som presvedčený, že tento návrh Zákonníka práce takým nie je. Tento návrh Zákonníka práce v mnohých ustanoveniach, ako budem neskôr konkretizovať, možno aj v dobrej viere, ale prináša také zmeny, že nezdravo a niekedy až nevykonateľne zasahuje do možností budovať firmu, rozvíjať ekonomiku, tvoriť pracovné miesta, dosahovať zisk a tým pádom udržať v chode svoj podnik alebo svoju živnosť. Ako daň za, inak to nemôžem nazvať, ako za predvolebnú dohodu s odborármi, sa dramaticky posilnili a posilňujú práva, oprávnenia zástupcov odborov, odborárskych funkcionárov. Keby to boli oprávnenia na kontrolu, oprávnenia na informácie, oprávnenia na komunikáciu, ťažko by niekto mohol namietať. Ale to sú oprávnenia, ktoré im umožňujú v niektorých extrémnych prípadoch zastaviť chod podniku, ktoré im umožňujú žiadať od zamestnávateľa také náklady, dodatočné náklady, ktoré v dnešnej ťažkej ekonomickej situácii sú problémom, ktoré naozaj môžu znamenať pre daný podnik úplne zbytočné, neefektívne vynaložené náklady, ktoré samozrejme niekde musia najprv vzniknúť. Niekto ich musí vytvoriť. A tieto náklady potom nemôžu byť použité na nič iné, ako na financovanie odborových funkcionárov, nemôžu byť použité na zvyšovanie platov, nemôžu byť použité na nové investície. Jednoducho spotrebujú sa absolútne neproduktívne.
Ďalším aspektom, o ktorom sme tu mnohokrát rozprávali, je znovu zavádzaný súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Na prvé počutie, na prvý pohľad veľmi humánny prístup. Ten, kto sa dostane do situácie, že stráca zamestnanie, tak dostane viac prostriedkov. Kto by bol proti tomu? Naozaj nikto, pokiaľ si neuvedomí súvislosti. Treba si predovšetkým uvedomiť, že z 99 % prípadov nikto neprepúšťa svojich zamestnancov preto, lebo chce im urobiť zle, z nejakého cynického popudu. Stáva sa to v tej chvíli, keď sa firma dostane do ťažkostí.
Dnes aj kolegovia poslanci zo SMER-u pri prejednávaní novely zákona o dani z príjmov, hovorili o príkladoch, ako sa strojárske firmy napr. dostávajú do ťažkostí. Ako im viazne odbyt. A tak by sme mohli hovoriť o mnohých iných odvetviach, určite áno, pretože taký je svet, taký je trh, niekedy sa darí viac, niekedy sa darí menej. A keď sa firma dostane do takýchto ťažkostí a nemá dostatok prostriedkov, pretože nemá dostatočný odbyt na to, aby mohla podnik financovať v takom rozsahu ako doteraz, vtedy prichádza nevyhnutnosť zoštíhliť firmu, znížiť náklady. Hľadajú sa všetky možné cesty a niekedy jedinou cestou, ako udržať firmu pri živote, je pristúpiť k prepusteniu časti zamestnancov. Ale keď spravíme z tejto nevyhnutnej ekonomickej situácie nákladnú operáciu pre zamestnávateľa, ktorá mu znemožňuje, síce nepríjemný a určite to nerobí s potešením, ale nevyhnutný krok, môže to znamenať, že si nemôže jednoducho, nemôže pristúpiť k takémuto ozdravnému opatreniu, odkladá ho, tá firma sa dostáva do väčšej a väčšej zadĺženosti, až nakoniec príde bankrot. Príde konkurz, príde koniec celej firmy. A tak miesto ozdravenia, prepustenia možno piatich, možno desiatich percent zamestnancov, o prácu prídu všetci. Ale to už humánne nie je. To už nie je to pozitívne. Preto treba, keď sa bavíme o ekonomike, vidieť tieto súvislosti. Nezostať len tak na povrchu, na tom prvoplánovom vnímaní veci, byť pekný, dať si nad seba transparent o sociálnosti, ale pritom nevidieť následky takýchto rozhodnutí.
Preto naozaj stojím si za tým, že opakovane hovorím, že následky takéhoto spôsobu prístupu k veciam v ekonomike, takéhoto socialistického prístupu, v konečnom dôsledku znamenajú zväčšenie počtu nezamestnaných, zväčšenie ľudí bez práce, bez príjmu, zväčšenie počtu tých, ktorých, socialisti tvrdia, že hája, že sú tu na to, aby bránili tých slabých. Bránili zamestnancov, bránili ľudí s nízkymi príjmami. Výsledkom toho je, že tých ľudí je viac, a to nie je sociálne.
Teraz by som prešiel k tým konkrétnym veciam. Alebo ešte predsa len, ešte v rámci toho k jednej všeobecnej poznámke. Pán minister povedal, že bol prekvapený, že vo výboroch nezazneli pozmeňujúce návrhy. Tak musím povedať svoju osobnú skúsenosť. Áno, ani ja som nepodal vo výbore pozmeňujúci návrh, pretože som dospel k presvedčeniu, že to absolútne nemá význam. Ja som stále bol v tom a rád by som v tom aj zostal, že výbor je miestom na prácu, kde tá politika ide trošku stranou a môžeme sa baviť o odborných veciach a bez nejakých predpojatostí o nich diskutovať. Preto som napr. v našom výbore, som členom sociálneho výboru, do ktorého spadá, pod gesciu, aj tento zákon, navrhol, aby sme sa tým zaoberali, týmito problémami ešte v širšom meradle. Aby sme vytvorili komisie, kde prizveme odborníkov aj mimo parlamentu, a aby sme sa zaoberali dvomi najväčšími alebo jednými z najväčších, možno aj najväčšími problémami Slovenska. Aby sme zriadili výbor pre zamestnanosť a hľadali cesty pre to, aby sme podporili zamestnanosť, podporili to, aby ľudia neprichádzali o prácu. A druhý výbor, aby sme zriadili výbor pre riešenie a zaoberaním sa problémami rómskej menšiny. Tieto moje návrhy boli zmietnuté zo stola, poviem to veľmi jednoducho. A na všetky iné návrhy aj pri predchádzajúcich návrhoch zákonoch je reakcia, čo pán minister povie, tak až tak budeme hlasovať. Načo potom vo výboroch hľadať riešenia, keď je to všetko riešené cez stranícke pokyny, ja neviem kde sa rodiace, či na úrade vlády alebo nejakom špeciálnom politbyre strany SMER? Žiaľbohu. Keby sa tento prístup zmenil, tak určite by tých návrhov vo výboroch bolo veľmi veľa.
A teraz poďme ku konkrétnym problémom. Ja ešte nebudem dnes predkladať pozmeňujúce návrhy, aj keď ich mám niekoľko, ale špeciálne pomenujem tie problémy, aby som vytvoril priestor aj na to, aby ste snáď mohli nad tým rozmýšľať.
Prvým problémom, ktorý podľa mňa treba riešiť, že navrhovaná novela Zákonníka práce sa dostáva do rozporu s iným zákonom, s Obchodným zákonníkom. Vy v tej snahe, predkladatelia, v snahe povýšiť odborárskych funkcionárov na neviem aký piedestál, ste ich vybavili takými právomocami, že umožňujú im nielen zasahovať do chodu podniku, ale znemožňujú zamestnávateľovi vykonávať rozhodnutia bez súhlasu týchto odborárskych funkcionárov. Ale § 2 Obchodného zákonníka jednoznačne definuje, čo je to podnikanie. Podnikanie je samostatná činnosť, samostatná činnosť podnikateľa, za ktorú nesie priamu zodpovednosť.
Za čo nesú zodpovednosť odborárski funkcionári, ktorí znemožnia zamestnávateľovi a podnikateľovi prijať rozhodnutie na základe tohto zákona? Tu je priamy rozpor s týmito dvoma zákonmi. Veď predsa nemôže niekto, kto nenesie žiadnu zodpovednosť, ani hmotnú, ani akúkoľvek inú, ani pred zákonom, zabrániť v slobodnej podnikateľskej činnosti zamestnávateľovi a podnikateľovi. To je jeden z aspektov, na ktorý treba poukázať.
Ďalší veľmi negatívny aspekt súvisiaci s týmto a prejavujúci sa aj v priamych nákladoch zamestnávateľov je výpočet, alebo spôsob, ktorý zákon priamo, návrh zákona priamo ukladá, ako financovať a v akom rozsahu zástupcov odborárov alebo odborárskych funkcionárov. Zákon hovorí o tom, že zamestnávateľ musí vytvoriť taký časový priestor a platiť toho zamestnanca, ktorý vzniká ako súčin počtu zamestnancov krát 15 minút. To znamená, firma, ktorá má 100 zamestnancov krát 15 minút, to je pracovný čas a platený pracovný čas, ktorý musí financovať zamestnávateľ a ktorý je vyčlenený na to, aby odborársky funkcionár mohol vykonávať svoju odborársku prácu v rámci pracovného času, samozrejme.
Takže aby sme si to vedeli predstaviť v reáli, takže v podniku, ktorý napríklad zamestnáva tritisídvesto zamestnancov, takto je nutné uvoľniť až piatich zamestnancov a plne platiť. Zamestnávateľ so šesťtisícštyristo zamestnancami musí uvoľniť takto až desiatich zamestnancov a plne ich platiť.
Keď by sme si to premietli na celé hospodárstvo, to je veľmi zaujímavé číslo. Podľa štatistického úradu pracuje na Slovensku v zamestnaneckom pomer cirka dvetisíc štyri milióna (Pozn. red.: správne má byť - 2,4 mil.) ľudí.
Ak by sme predpokladali, že len polovica z nich, len polovica z nich je vo firmách, kde pôsobí odborárska organizácia, alebo aspoň zamestnanecká rada, tak finančnú záťaž zamestnávateľov je možné vyčísliť nasledovne: keď to vynásobíme pätnástimi minútami, vyjdeme z priemernej mzdy spolu s odvodmi, tak je to 22,7 mil. eur, 22,7 mil. eur bude musieť byť dodatočne vynaložených na základe tohto návrhu zákona, ktorý predkladáte, v celom hospodárstve; 22,7 mil. eur nebude možné použiť na zvýšenie miezd, nebude možné použiť na investície, na obnovu podnikov, na zvýšenie ich konkurencieschopnosti, ale budú musieť byť vyplatené odborárskym funkcionárom.
Vážené dámy, vážení páni, keby len to! Keby len to! Zákon ide až do takej perverznosti, nebojím sa to povedať, lebo to je naozaj neskonalé, že aj v prípade, že aj v prípade, že títo ľudia nepracujú alebo nevykonávajú činnosť v danom podniku, nie je možné tieto peniaze nevyplatiť. Tieto peniaze je podľa tohto zákona nutné vyplatiť odborovej organizácii. Aj keď títo ľudia túto prácu nevykonávajú, ani nie sú na ňu vyčlenení. To znamená, niekto si tu poriadne namastí vrecká, ale nebudú to zamestnanci, nebudú to, samozrejme, zamestnávatelia. A niekto o tie peniaze príde. A namastí si vrecká len skutočne úzka skupina odborárskych funkcionárov, nie odborárov, odborárskych funkcionárov, pretože tí, aj keď tú prácu nebudú vykonávať, tak budú musieť, prídu s natrčenou dlaňou, alebo donesú bankový účet, kam zamestnávateľ má poslať tieto peniaze: 22,7 milióna eur. Strašná čiastka. My tu škrtíme ľudí, oberáme ich, alebo vy ich oberáte zvýšenými daňami, poplatkami, odvodmi o každé euro. A tuto 22,7 milióna eur len tak, odborárskych funkcionárom.
A teraz si to ešte prehoďme, aj aby sme si to vedeli ešte aj z iného uhla predstaviť, že koľko je to takých akože človeko-dní. Takže znamená to, v celom hospodárstve tisícosemsto ľudí, ktorí nebudú nič produkovať, ale budú plne platení. Tisícosemsto ľudí. Takto si predstavujete riešenie nezamestnanosti, že nám tu vznikne 1800 odborárskych pozícií, ktoré budú musieť zamestnávatelia platiť?! Toto sú zložky toho otravného koktailu, ktorý miešate.
Ďalší veľmi dôležitý prvok, a tu by som naozaj... (Výkriky v sále.) Ja viem, že sa vám ťažko počúva to, čo hovorím, však aj mne by sa to ťažko počúvalo, keby som niečo také robil, ale ja sa snažím, lebo vnímam, že áno, máte iný pohľad na svet, aj budete mať. Ale to je normálne, ste ľavica, socialisti a ja naozaj nezdieľam vaše riešenia, lebo si myslím, že sú škodlivé. Ale máte osemdesiattri poslancov a mohli by sme sa postaviť k tomu tak, že čím horšie, tým lepšie. Tieto opatrenia budú prijaté, stúpne nezamestnanosť, ľudia budú nahnevaní, pochopia, že tie vaše istoty boli absolútnymi neistotami a že sa totálne nechali oklamať. A výborne! Ale my nechceme, my nechceme pristupovaťk tomu z takejto pozície. Pretože tí ľudia na to doplatia. A my nechceme, aby ľudia doplácali na nedomyslené, možno, ja uznám, že niekedy si naozaj, nemyslím si, že to robíte úmyselne, ale že to je z nedomyslenia súvislostí, ktoré tie veci vytvárajú. A preto sa snažím prinášať aj také pozmeňovacie návrhy, ktoré rešpektujú vaše videnie sveta, ale aspoň sčasti kompenzujú tie nerozumnosti, ktoré ich realizácia prináša.
Preto budem navrhovať v rámci ústnej rozpravy pozmeňovací návrh, ktorého cieľ je, alebo ktorého podstata je, že vytvoríme, keby bol prijatý, vytvoríme kategóriu malého zamestnávateľa. Prečo? Na Slovensku sú najväčším zamestnávateľom práve malé a stredné firmy. Tie vytvárajú pracovné miesta v, konkrétne v počte 72 % všetkých pracovných miest na Slovensku. To je náš rozhodujúci zamestnávateľ. Nie tie veľké koncerny, ktorým vy navrhujete stále, že tí budú vlastne riešení cez investičné stimuly a odpúšťanie daní a všetkého možného. Ale títo malí a strední, ktorí žiadne investičné stimuly nikdy nedostanú, tak tí najprv musia cez dane vytvoriť zdroje na všetky tieto vaše hry.
Ale zároveň tieto firmy sú najviac ohrozené. To nie sú silné firmy, ktoré oplývajú hotovosťou na svojich účtoch. To sú firmy, ktoré naozaj každý malý záchvev na trhu, zmena v situácii, nedostatok objednávok, pre nich znamená, že môže to firmu položiť. A keď im týmto Zákonníkom práce naložíme na plecia ďalšie náklady, alebo vy im naložíte, a to naozaj ďalšie náklady sú, či už tým súbehom, ktorý sme spomínali, či už financovaním odborov, alebo aj napríklad znemožnením fungovania niektorých firiem, pretože bez súhlasu odborov nie je možné ani dohodnúť si nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a tým pádom tá firma asi by mala zavrieť svoje brány, tak títo zamestnávatelia si s tým ťažko vedia poradiť.
Tie veľké firmy, tí, ktorí zamestnávajú tisíce ľudí, tie sa nejako vysporiadajú. Žiaľbohu, obávam sa, že niektoré aj tým, že odídu sa zdaňovať do krajín, kde sa platia nižšie dane, a štát príde o veľké zdroje, ale to je téma, ktorú sme tu mali doobeda a včera. Ale tieto malé firmy proste oprávnene by mali byť podporené. A to nie je len nejaký môj výmysel. Existuje Európska charta malých podnikov, ktorá je prijatá na pôde Európskej únie, ktorá jednoznačne hovorí, že takéto firmy sú kostrou ekonomiky a že ich, treba k nim pristupovať úplne špeciálnym spôsobom. Preto navrhujem, aby sme vytvorili takéto osobitnú kategóriu, a to firmy do päťdesiat zamestnancov. Aby sme sa na firmy, ktoré majú menej ako päťdesiat zamestnancov alebo maximálne päťdesiat zamestnancov, pozerali inou optikou, pretože sú najviac ohrozené všetkými negatívnymi zmenami. A aby sa na tieto firmy nevzťahovali všetky ustanovenia, ktoré vaša novela prináša.
Ja tomu hovorím, že, viete, to by, keby toto videnie, alebo tento návrh bol akceptovaný, kľudne by sme mohli povedať, že aj zamestnancova koza zostane celá, aj socialistický vlk bude nažratý. Aj vaše zmeny, ktoré ja síce nechválim, ale viem, že máte silu na to, aby ste ich prijali, prijaté budú. A aj nepoškodíte tak veľmi tých zamestnancov, ako sa ich, pokiaľ trošičku neskorigujeme vaše návrhy, poškodiť podarí. Takže to je druhé jadro návrhov, ktoré budem predkladať v rozprave, ktorá ešte bude pokračovať.
Vážený pán minister, vážení kolegovia zo SMER-u, aj moji kolegovia z opozície, Zákonník práce je dôležitá právna norma. Nie on rozhoduje o všetkom, ale je významnou súčasťou tých zmien. A naozaj spolu so zvyšovaním daňového bremena, odvodového bremena spolu so zavádzaním skrytých, otvorených a všelijakých ďalších poplatkov so zdanením všetkého pomaly, čo sa hýbe, je veľmi negatívnym katalyzátorom, pokiaľ by bol prijatý tak, ako je. A naozaj uvidíme, či, však čas beží relatívne rýchlo, by spôsobili veľmi negatívne zmeny v slovenskej ekonomike - spomalenie rastu, zníženie konkurencieschopnosti, zvýšenie nezamestnanosti, tisíce ľudí bez práce. Vyvarujme sa takýchto zmien, pretože to nepomôže nikomu. A myslím si, že vy nesiete zodpovednosť za túto krajinu, tak by ste mali veľmi pozorne zvažovať, aké kroky robíte.
Ďakujem za pozornosť. A samozrejme na záver doložím, že pokiaľ nejaké pozmeňovacie návrhy nebudú prijaté, tak klub SDKÚ - DS ani náhodou takúto vládnu novelu podporiť nemôže.
Ďakujem.

Vážený pán minister, pani podpredsedníčka, budem veľmi krátko tentokrát hovoriť. Je dobré, že sa začína riešiť táto problematika, lebo naozaj dlhodobo poukazujem na to, že tam sú veľmi zle nastavené systémy a že to stojí zbytočne veľa peňazí a neprináša to žiaden efekt. Špeciálne by som upozornil na jednu vec, ktorú verím, že by sme mohli posunúť do lepšej polohy.
Najprv sa trošku, vyslovím istú výhradu, že už na minulej schôdzi sme tu mali poslanecký návrh, ktorý sa sčasti aj touto problematikou týkal, ako aj zaoberal, konkrétne aktivačnými prácami a nápravou tých zlých nastavení, ktoré tu sú stále ešte platné. A tento návrh nebol akceptovaný, bol odmietnutý. Keby bol prijatý, tak už sme ďalej, už sme bližšie pri riešeniach, pričom sa mohli v druhom čítaní niektoré veci, ktoré vyvolávajú povedzme obavu u ministerstva, doladiť a upraviť. Najmä to, že či dokážu zaplatiť rozsah aktivačných prác z hľadiska záujmu. To sa všetko doladiť mohlo a už sme mohli rýchlejšie realizovať veci, rýchlejšie realizovať zmeny. Ale ten prístup k tomu, že všetko, čo navrhnú opoziční poslanci, je odmietané, je z hľadiska efektívnosti zlý. Pretože tie problémy potom pretrvávajú dlhšie, neriešia sa. Nakoniec s nimi vláda príde v nejakej modifikovanej podobe, ale uplynie kopec času.
A teraz veľmi konkrétne k tomu, čo tu vidím ako problém. Je dobré, že sa mení ten systém, ktorý dnes bol, že stačila jedna hodina aktivačných prác týždenne a človek mal nárok na plný aktivačný príspevok. Tu sa to mení, že minimálne desať hodín. To je krok vpred. Zároveň musím povedať, že potvrdenie toho, čo sme stále kritizovali, a potvrdenie toho, že tie deformácie spôsobené počas prvej Ficovej vlády, sú naozaj deformácie a nič iné a teraz ich sami musíte naprávať. Ale je pre mňa neodôvodnené, neopodstatnené a chybné, keď tam stále zostáva hranica, že maximálne však dvadsať hodín týždenne. To znamená, navrhovaný stav je minimálne desať, maximálne dvadsať hodín. Prečo maximálne dvadsať hodín? Veď to je živý mechanizmus a proces, ktorý je individuálny od obci k obci, od práce k práci. Niekedy je treba vynaložiť viacej toho úsilia a niekedy menej a hlavne nesmie to byť zamieňané so mzdou. Aktivačné práce alebo odmena za aktivačný príspevok nie je mzda a ani nikdy nemala byť. Je to súčasť sociálnej dávky a celý ten systém vznikol ako to, že aj sociálnu dávku musí poberateľ sociálnej dávky odpracovať nejakou aktivitou, že to nie je zadarmo, na čo má nárok, na čo sa mu skladajú bez akejkoľvek protihodnoty daňoví poplatníci. To už, na to si už zvykli pomaly všetci, ale ešte stále tam niekde v hlbinách mysle zostáva to, že to musí byť: koľko je to na hodinu prepočítané a aká je to odmena za tú prácu? To nie je odmena za prácu, to je odmena za sociálnu dávku. Za celý objem sociálnej dávky. A motivačné je to, že si zvýši tú sociálnu dávku o ten aktivačný príspevok.
Takže ja budem navrhovať alebo vyzývam k tomu aj ministerstvo, aby sme sa na tomto zhodli. Tam stačí odstrániť tú hornú hranicu, že maximálne dvadsať hodín týždenne. Stačí, nech je to minimálne desať. Aj keď len pripomeniem, že keď sme rozbiehali tento systém aktivačných prác, tak bola hranica, že minimálne dvadsať hodín týždenne. Bodka. A bolo na konkrétnom starostovi, konkrétnej, organizátoroch tých aktivačných prác, aby posúdili, že či dvadsať hodín stačí alebo treba viac.
A ešte jeden aspekt pripomeniem. Viete, tí ľudia sú rôzni, ktorí sa zúčastňujú tých aktivačných prác, sú tam šikovní, pracovití, ale aj nie. Niektorí tam prídu, podoprú sa o lopatu alebo metlu a prestoja celú, celú tú dobu. A preto potom, keď všetci majú rovnaký, rovnaký meter je na nich z hľadiska odmeňovania, tak to nie je spravodlivé. A takýto, takýto, istá voľnosť pre organizátora, pre starostu umožňuje povedať, že: Fero, ty si dobrý pracant, tak samozrejme, ako ty si tú odmenu zaslúžiš, ale tuto Ďuro, veď ty si nič neurobil, tak buď budeš robiť ešte ďalších desať hodín a tú ulicu poriadne dokončíš, čo si mal urobiť, alebo nebude nič. Jednoducho majú nástroj v rukách. Takže to je určite dobré a pozitívne, aby sme takúto voľnosť umožnili. A tie aktivačné práce nemajú byť nejakým konečným prístavom, ale len istým nástrojom, ktorý tých ľudí vystreľuje potom hľadať si riadnu prácu, za ktorú je riadna mzda.
Takže naozaj nezamieňajme si to za mzdu, uvedomujme si, načo tie aktivačné práce vznikli a ako by mali fungovať. A na toto by som chcel upozorniť, že odstráňme tú hornú hranicu tých dvadsiatich hodín. A bude to fungovať omnoho lepšie. A potom už nebudú starostovia alebo aj niektorí kolegovia poslanci, ktorí povedia, že aktivačné práce sa neosvedčili. Osvedčili, len ich netreba deformovane používať a deformovane s nimi narábať.
Ďakujem za pozornosť.