Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pokračujeme v rozprave o ďalšej nemilej správe pre Slovensko, pre jeho obyvateľov a pre ekonomiku. Každý z vás zrejme v posledných dňoch zachytil množiace sa správy o tom, ako ľudia prichádzajú o prácu. Čoraz viac je oznámení o hromadných prepúšťaniach. O tom, že firmy masovo prepúšťajú svojich zamestnancov. A niektoré firmy úplne otvorene a nezakryte hovoria, že dôvodom, alebo z jedných...
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pokračujeme v rozprave o ďalšej nemilej správe pre Slovensko, pre jeho obyvateľov a pre ekonomiku. Každý z vás zrejme v posledných dňoch zachytil množiace sa správy o tom, ako ľudia prichádzajú o prácu. Čoraz viac je oznámení o hromadných prepúšťaniach. O tom, že firmy masovo prepúšťajú svojich zamestnancov. A niektoré firmy úplne otvorene a nezakryte hovoria, že dôvodom, alebo z jedných dôvodov sú práve pripravované vládne zmeny, ktoré poškodzujú ekonomiku, ktoré kazia, ničia podnikateľské prostredie, prostredie pre tvorbu pracovných miest, a ktoré ich stavajú spolu s ďalšími negatívnymi ekonomickými faktormi pred veľmi ťažké otázky a pred veľmi ťažkú budúcnosť. Preto sa deje to, na čo som upozorňoval už viackrát. Mnohé firmy už v predstihu reagujú na to, že od budúceho roka, keď bude platiť nový Zákonník práce, pokiaľ sa prijme v nezmenenej podobe, sa ich šanca na prežitie v tejto zostrujúcej sa hospodárskej kríze bude zmenšovať a snažia sa zachrániť, čo sa dá.
Vieme z týchto všeobecne dostupných správ, že ešte sa vlastne ani všetky zložky toho smrteľného kokteilu pre slovenskú ekonomiku, ktoré vláda SMER-u, vláda socialistov pripravuje, ešte sa ani nenaliali do toho pomyselného pohára a už zmizlo vyše šesť tisíc pracovných miest. A to hovoríme len o tých hromadných prepúšťaniach, nie o tých množstvách nenápadných, bežných javoch, ktoré fungujú v malých, stredných firmách, ktoré nedosahujú parametre hromadného prepúšťania.
Preto navrhovaná novela Zákonníka práce je zlou správou, naozaj veľmi zlou správou pre všetkých ľudí živiacich sa vlastnou prácou na Slovensku, pretože spolu s tými ďalšími ingredienciami, aj s dnes prejednávanou novelou zákona o dani z príjmov, spôsobujú veľmi negatívny mix. Mix zlých opatrení, ktoré vedú, alebo ktoré sa prejavujú ako katastrofálna hospodárska politika, ktorá povedie v budúcom roku k vysokej nezamestnanosti, k zabrzdeniu hospodárskeho rastu, k spomaleniu príjmov štátneho rozpočtu alebo znižovaniu príjmov štátneho rozpočtu a roztáčaniu špirály smerom dole, ktorá bude ďalej a ďalej komplikovať ekonomiku a život obyvateľov Slovenska.
Pán minister hovoril o vyváženom vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Áno, dobrý Zákonník práce presne takýto má byť. Obávam sa, alebo som presvedčený, že tento návrh Zákonníka práce takým nie je. Tento návrh Zákonníka práce v mnohých ustanoveniach, ako budem neskôr konkretizovať, možno aj v dobrej viere, ale prináša také zmeny, že nezdravo a niekedy až nevykonateľne zasahuje do možností budovať firmu, rozvíjať ekonomiku, tvoriť pracovné miesta, dosahovať zisk a tým pádom udržať v chode svoj podnik alebo svoju živnosť. Ako daň za, inak to nemôžem nazvať, ako za predvolebnú dohodu s odborármi, sa dramaticky posilnili a posilňujú práva, oprávnenia zástupcov odborov, odborárskych funkcionárov. Keby to boli oprávnenia na kontrolu, oprávnenia na informácie, oprávnenia na komunikáciu, ťažko by niekto mohol namietať. Ale to sú oprávnenia, ktoré im umožňujú v niektorých extrémnych prípadoch zastaviť chod podniku, ktoré im umožňujú žiadať od zamestnávateľa také náklady, dodatočné náklady, ktoré v dnešnej ťažkej ekonomickej situácii sú problémom, ktoré naozaj môžu znamenať pre daný podnik úplne zbytočné, neefektívne vynaložené náklady, ktoré samozrejme niekde musia najprv vzniknúť. Niekto ich musí vytvoriť. A tieto náklady potom nemôžu byť použité na nič iné, ako na financovanie odborových funkcionárov, nemôžu byť použité na zvyšovanie platov, nemôžu byť použité na nové investície. Jednoducho spotrebujú sa absolútne neproduktívne.
Ďalším aspektom, o ktorom sme tu mnohokrát rozprávali, je znovu zavádzaný súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Na prvé počutie, na prvý pohľad veľmi humánny prístup. Ten, kto sa dostane do situácie, že stráca zamestnanie, tak dostane viac prostriedkov. Kto by bol proti tomu? Naozaj nikto, pokiaľ si neuvedomí súvislosti. Treba si predovšetkým uvedomiť, že z 99 % prípadov nikto neprepúšťa svojich zamestnancov preto, lebo chce im urobiť zle, z nejakého cynického popudu. Stáva sa to v tej chvíli, keď sa firma dostane do ťažkostí.
Dnes aj kolegovia poslanci zo SMER-u pri prejednávaní novely zákona o dani z príjmov, hovorili o príkladoch, ako sa strojárske firmy napr. dostávajú do ťažkostí. Ako im viazne odbyt. A tak by sme mohli hovoriť o mnohých iných odvetviach, určite áno, pretože taký je svet, taký je trh, niekedy sa darí viac, niekedy sa darí menej. A keď sa firma dostane do takýchto ťažkostí a nemá dostatok prostriedkov, pretože nemá dostatočný odbyt na to, aby mohla podnik financovať v takom rozsahu ako doteraz, vtedy prichádza nevyhnutnosť zoštíhliť firmu, znížiť náklady. Hľadajú sa všetky možné cesty a niekedy jedinou cestou, ako udržať firmu pri živote, je pristúpiť k prepusteniu časti zamestnancov. Ale keď spravíme z tejto nevyhnutnej ekonomickej situácie nákladnú operáciu pre zamestnávateľa, ktorá mu znemožňuje, síce nepríjemný a určite to nerobí s potešením, ale nevyhnutný krok, môže to znamenať, že si nemôže jednoducho, nemôže pristúpiť k takémuto ozdravnému opatreniu, odkladá ho, tá firma sa dostáva do väčšej a väčšej zadĺženosti, až nakoniec príde bankrot. Príde konkurz, príde koniec celej firmy. A tak miesto ozdravenia, prepustenia možno piatich, možno desiatich percent zamestnancov, o prácu prídu všetci. Ale to už humánne nie je. To už nie je to pozitívne. Preto treba, keď sa bavíme o ekonomike, vidieť tieto súvislosti. Nezostať len tak na povrchu, na tom prvoplánovom vnímaní veci, byť pekný, dať si nad seba transparent o sociálnosti, ale pritom nevidieť následky takýchto rozhodnutí.
Preto naozaj stojím si za tým, že opakovane hovorím, že následky takéhoto spôsobu prístupu k veciam v ekonomike, takéhoto socialistického prístupu, v konečnom dôsledku znamenajú zväčšenie počtu nezamestnaných, zväčšenie ľudí bez práce, bez príjmu, zväčšenie počtu tých, ktorých, socialisti tvrdia, že hája, že sú tu na to, aby bránili tých slabých. Bránili zamestnancov, bránili ľudí s nízkymi príjmami. Výsledkom toho je, že tých ľudí je viac, a to nie je sociálne.
Teraz by som prešiel k tým konkrétnym veciam. Alebo ešte predsa len, ešte v rámci toho k jednej všeobecnej poznámke. Pán minister povedal, že bol prekvapený, že vo výboroch nezazneli pozmeňujúce návrhy. Tak musím povedať svoju osobnú skúsenosť. Áno, ani ja som nepodal vo výbore pozmeňujúci návrh, pretože som dospel k presvedčeniu, že to absolútne nemá význam. Ja som stále bol v tom a rád by som v tom aj zostal, že výbor je miestom na prácu, kde tá politika ide trošku stranou a môžeme sa baviť o odborných veciach a bez nejakých predpojatostí o nich diskutovať. Preto som napr. v našom výbore, som členom sociálneho výboru, do ktorého spadá, pod gesciu, aj tento zákon, navrhol, aby sme sa tým zaoberali, týmito problémami ešte v širšom meradle. Aby sme vytvorili komisie, kde prizveme odborníkov aj mimo parlamentu, a aby sme sa zaoberali dvomi najväčšími alebo jednými z najväčších, možno aj najväčšími problémami Slovenska. Aby sme zriadili výbor pre zamestnanosť a hľadali cesty pre to, aby sme podporili zamestnanosť, podporili to, aby ľudia neprichádzali o prácu. A druhý výbor, aby sme zriadili výbor pre riešenie a zaoberaním sa problémami rómskej menšiny. Tieto moje návrhy boli zmietnuté zo stola, poviem to veľmi jednoducho. A na všetky iné návrhy aj pri predchádzajúcich návrhoch zákonoch je reakcia, čo pán minister povie, tak až tak budeme hlasovať. Načo potom vo výboroch hľadať riešenia, keď je to všetko riešené cez stranícke pokyny, ja neviem kde sa rodiace, či na úrade vlády alebo nejakom špeciálnom politbyre strany SMER? Žiaľbohu. Keby sa tento prístup zmenil, tak určite by tých návrhov vo výboroch bolo veľmi veľa.
A teraz poďme ku konkrétnym problémom. Ja ešte nebudem dnes predkladať pozmeňujúce návrhy, aj keď ich mám niekoľko, ale špeciálne pomenujem tie problémy, aby som vytvoril priestor aj na to, aby ste snáď mohli nad tým rozmýšľať.
Prvým problémom, ktorý podľa mňa treba riešiť, že navrhovaná novela Zákonníka práce sa dostáva do rozporu s iným zákonom, s Obchodným zákonníkom. Vy v tej snahe, predkladatelia, v snahe povýšiť odborárskych funkcionárov na neviem aký piedestál, ste ich vybavili takými právomocami, že umožňujú im nielen zasahovať do chodu podniku, ale znemožňujú zamestnávateľovi vykonávať rozhodnutia bez súhlasu týchto odborárskych funkcionárov. Ale § 2 Obchodného zákonníka jednoznačne definuje, čo je to podnikanie. Podnikanie je samostatná činnosť, samostatná činnosť podnikateľa, za ktorú nesie priamu zodpovednosť.
Za čo nesú zodpovednosť odborárski funkcionári, ktorí znemožnia zamestnávateľovi a podnikateľovi prijať rozhodnutie na základe tohto zákona? Tu je priamy rozpor s týmito dvoma zákonmi. Veď predsa nemôže niekto, kto nenesie žiadnu zodpovednosť, ani hmotnú, ani akúkoľvek inú, ani pred zákonom, zabrániť v slobodnej podnikateľskej činnosti zamestnávateľovi a podnikateľovi. To je jeden z aspektov, na ktorý treba poukázať.
Ďalší veľmi negatívny aspekt súvisiaci s týmto a prejavujúci sa aj v priamych nákladoch zamestnávateľov je výpočet, alebo spôsob, ktorý zákon priamo, návrh zákona priamo ukladá, ako financovať a v akom rozsahu zástupcov odborárov alebo odborárskych funkcionárov. Zákon hovorí o tom, že zamestnávateľ musí vytvoriť taký časový priestor a platiť toho zamestnanca, ktorý vzniká ako súčin počtu zamestnancov krát 15 minút. To znamená, firma, ktorá má 100 zamestnancov krát 15 minút, to je pracovný čas a platený pracovný čas, ktorý musí financovať zamestnávateľ a ktorý je vyčlenený na to, aby odborársky funkcionár mohol vykonávať svoju odborársku prácu v rámci pracovného času, samozrejme.
Takže aby sme si to vedeli predstaviť v reáli, takže v podniku, ktorý napríklad zamestnáva tritisídvesto zamestnancov, takto je nutné uvoľniť až piatich zamestnancov a plne platiť. Zamestnávateľ so šesťtisícštyristo zamestnancami musí uvoľniť takto až desiatich zamestnancov a plne ich platiť.
Keď by sme si to premietli na celé hospodárstvo, to je veľmi zaujímavé číslo. Podľa štatistického úradu pracuje na Slovensku v zamestnaneckom pomer cirka dvetisíc štyri milióna (Pozn. red.: správne má byť - 2,4 mil.) ľudí.
Ak by sme predpokladali, že len polovica z nich, len polovica z nich je vo firmách, kde pôsobí odborárska organizácia, alebo aspoň zamestnanecká rada, tak finančnú záťaž zamestnávateľov je možné vyčísliť nasledovne: keď to vynásobíme pätnástimi minútami, vyjdeme z priemernej mzdy spolu s odvodmi, tak je to 22,7 mil. eur, 22,7 mil. eur bude musieť byť dodatočne vynaložených na základe tohto návrhu zákona, ktorý predkladáte, v celom hospodárstve; 22,7 mil. eur nebude možné použiť na zvýšenie miezd, nebude možné použiť na investície, na obnovu podnikov, na zvýšenie ich konkurencieschopnosti, ale budú musieť byť vyplatené odborárskym funkcionárom.
Vážené dámy, vážení páni, keby len to! Keby len to! Zákon ide až do takej perverznosti, nebojím sa to povedať, lebo to je naozaj neskonalé, že aj v prípade, že aj v prípade, že títo ľudia nepracujú alebo nevykonávajú činnosť v danom podniku, nie je možné tieto peniaze nevyplatiť. Tieto peniaze je podľa tohto zákona nutné vyplatiť odborovej organizácii. Aj keď títo ľudia túto prácu nevykonávajú, ani nie sú na ňu vyčlenení. To znamená, niekto si tu poriadne namastí vrecká, ale nebudú to zamestnanci, nebudú to, samozrejme, zamestnávatelia. A niekto o tie peniaze príde. A namastí si vrecká len skutočne úzka skupina odborárskych funkcionárov, nie odborárov, odborárskych funkcionárov, pretože tí, aj keď tú prácu nebudú vykonávať, tak budú musieť, prídu s natrčenou dlaňou, alebo donesú bankový účet, kam zamestnávateľ má poslať tieto peniaze: 22,7 milióna eur. Strašná čiastka. My tu škrtíme ľudí, oberáme ich, alebo vy ich oberáte zvýšenými daňami, poplatkami, odvodmi o každé euro. A tuto 22,7 milióna eur len tak, odborárskych funkcionárom.
A teraz si to ešte prehoďme, aj aby sme si to vedeli ešte aj z iného uhla predstaviť, že koľko je to takých akože človeko-dní. Takže znamená to, v celom hospodárstve tisícosemsto ľudí, ktorí nebudú nič produkovať, ale budú plne platení. Tisícosemsto ľudí. Takto si predstavujete riešenie nezamestnanosti, že nám tu vznikne 1800 odborárskych pozícií, ktoré budú musieť zamestnávatelia platiť?! Toto sú zložky toho otravného koktailu, ktorý miešate.
Ďalší veľmi dôležitý prvok, a tu by som naozaj... (Výkriky v sále.) Ja viem, že sa vám ťažko počúva to, čo hovorím, však aj mne by sa to ťažko počúvalo, keby som niečo také robil, ale ja sa snažím, lebo vnímam, že áno, máte iný pohľad na svet, aj budete mať. Ale to je normálne, ste ľavica, socialisti a ja naozaj nezdieľam vaše riešenia, lebo si myslím, že sú škodlivé. Ale máte osemdesiattri poslancov a mohli by sme sa postaviť k tomu tak, že čím horšie, tým lepšie. Tieto opatrenia budú prijaté, stúpne nezamestnanosť, ľudia budú nahnevaní, pochopia, že tie vaše istoty boli absolútnymi neistotami a že sa totálne nechali oklamať. A výborne! Ale my nechceme, my nechceme pristupovaťk tomu z takejto pozície. Pretože tí ľudia na to doplatia. A my nechceme, aby ľudia doplácali na nedomyslené, možno, ja uznám, že niekedy si naozaj, nemyslím si, že to robíte úmyselne, ale že to je z nedomyslenia súvislostí, ktoré tie veci vytvárajú. A preto sa snažím prinášať aj také pozmeňovacie návrhy, ktoré rešpektujú vaše videnie sveta, ale aspoň sčasti kompenzujú tie nerozumnosti, ktoré ich realizácia prináša.
Preto budem navrhovať v rámci ústnej rozpravy pozmeňovací návrh, ktorého cieľ je, alebo ktorého podstata je, že vytvoríme, keby bol prijatý, vytvoríme kategóriu malého zamestnávateľa. Prečo? Na Slovensku sú najväčším zamestnávateľom práve malé a stredné firmy. Tie vytvárajú pracovné miesta v, konkrétne v počte 72 % všetkých pracovných miest na Slovensku. To je náš rozhodujúci zamestnávateľ. Nie tie veľké koncerny, ktorým vy navrhujete stále, že tí budú vlastne riešení cez investičné stimuly a odpúšťanie daní a všetkého možného. Ale títo malí a strední, ktorí žiadne investičné stimuly nikdy nedostanú, tak tí najprv musia cez dane vytvoriť zdroje na všetky tieto vaše hry.
Ale zároveň tieto firmy sú najviac ohrozené. To nie sú silné firmy, ktoré oplývajú hotovosťou na svojich účtoch. To sú firmy, ktoré naozaj každý malý záchvev na trhu, zmena v situácii, nedostatok objednávok, pre nich znamená, že môže to firmu položiť. A keď im týmto Zákonníkom práce naložíme na plecia ďalšie náklady, alebo vy im naložíte, a to naozaj ďalšie náklady sú, či už tým súbehom, ktorý sme spomínali, či už financovaním odborov, alebo aj napríklad znemožnením fungovania niektorých firiem, pretože bez súhlasu odborov nie je možné ani dohodnúť si nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a tým pádom tá firma asi by mala zavrieť svoje brány, tak títo zamestnávatelia si s tým ťažko vedia poradiť.
Tie veľké firmy, tí, ktorí zamestnávajú tisíce ľudí, tie sa nejako vysporiadajú. Žiaľbohu, obávam sa, že niektoré aj tým, že odídu sa zdaňovať do krajín, kde sa platia nižšie dane, a štát príde o veľké zdroje, ale to je téma, ktorú sme tu mali doobeda a včera. Ale tieto malé firmy proste oprávnene by mali byť podporené. A to nie je len nejaký môj výmysel. Existuje Európska charta malých podnikov, ktorá je prijatá na pôde Európskej únie, ktorá jednoznačne hovorí, že takéto firmy sú kostrou ekonomiky a že ich, treba k nim pristupovať úplne špeciálnym spôsobom. Preto navrhujem, aby sme vytvorili takéto osobitnú kategóriu, a to firmy do päťdesiat zamestnancov. Aby sme sa na firmy, ktoré majú menej ako päťdesiat zamestnancov alebo maximálne päťdesiat zamestnancov, pozerali inou optikou, pretože sú najviac ohrozené všetkými negatívnymi zmenami. A aby sa na tieto firmy nevzťahovali všetky ustanovenia, ktoré vaša novela prináša.
Ja tomu hovorím, že, viete, to by, keby toto videnie, alebo tento návrh bol akceptovaný, kľudne by sme mohli povedať, že aj zamestnancova koza zostane celá, aj socialistický vlk bude nažratý. Aj vaše zmeny, ktoré ja síce nechválim, ale viem, že máte silu na to, aby ste ich prijali, prijaté budú. A aj nepoškodíte tak veľmi tých zamestnancov, ako sa ich, pokiaľ trošičku neskorigujeme vaše návrhy, poškodiť podarí. Takže to je druhé jadro návrhov, ktoré budem predkladať v rozprave, ktorá ešte bude pokračovať.
Vážený pán minister, vážení kolegovia zo SMER-u, aj moji kolegovia z opozície, Zákonník práce je dôležitá právna norma. Nie on rozhoduje o všetkom, ale je významnou súčasťou tých zmien. A naozaj spolu so zvyšovaním daňového bremena, odvodového bremena spolu so zavádzaním skrytých, otvorených a všelijakých ďalších poplatkov so zdanením všetkého pomaly, čo sa hýbe, je veľmi negatívnym katalyzátorom, pokiaľ by bol prijatý tak, ako je. A naozaj uvidíme, či, však čas beží relatívne rýchlo, by spôsobili veľmi negatívne zmeny v slovenskej ekonomike - spomalenie rastu, zníženie konkurencieschopnosti, zvýšenie nezamestnanosti, tisíce ľudí bez práce. Vyvarujme sa takýchto zmien, pretože to nepomôže nikomu. A myslím si, že vy nesiete zodpovednosť za túto krajinu, tak by ste mali veľmi pozorne zvažovať, aké kroky robíte.
Ďakujem za pozornosť. A samozrejme na záver doložím, že pokiaľ nejaké pozmeňovacie návrhy nebudú prijaté, tak klub SDKÚ - DS ani náhodou takúto vládnu novelu podporiť nemôže.
Ďakujem.
Skryt prepis