Musím si to pripraviť najprv, takže malé strpenie poprosím. (Reakcia z pléna.) Uvidíš. (Rečník na rečnícky pult pripol papier s textom.)
Vážená, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán zastupujúci minister, vážená Národná rada, dúfam, že všetci dobre vidíte, kto nie, nech si dá okuliare alebo vysvetlím vo svojom príspevku, samozrejme, o čo tu kráča.
Pán minister dostane na záver aj so sebou, aby mohol odovzdať pánu ministrovi financií a pánovi premiérovi.
Dnes pokračuje atentát na slovenskú ekonomiku, ktorý započal namiešaním toho smrteľného kokteilu, ktorý sme tu viackrát spomínali, to jest kombináciou tých najhorších opatrení pre rast slovenského hospodárstva. Kombináciou zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, vytváranie bariér pre hospodársky rast, schvaľovanie zákonov, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, ktoré zhoršujú prostredie pre tvorbu pracovných miest a ktorých ovocie už zbierame teraz. Všade okolo nás každým dňom prichádzajú ďalšie a ďalšie správy, ktoré hovoria o ďalších prepúšťaniach, ďalších rušeniach pracovných miest, o presunoch firiem do zahraničia, o strate práce slovenských občanov a o obrovských daňových výpadkoch, ktoré toto všetko prináša. Toto je, toto sú plody, toto sú tie trpké plody, ktoré tieto zmeny prinášajú.
Je škoda, že tu nie je pán minister, ktorý predkladá tento návrh zákona, pretože som chcel nadviazať aj na niektoré slová, ktoré on vyriekol včera pri prerokúvaní tohto zákona, ale poviem to, samozrejme, aj tak.
Na to, aby sme pochopili celú tú obludnosť tejto operácie a to, že naozaj sa jedná o klince do rakvy slovenského hospodárstva, je dobré sa zasa trošku retrospektívne vrátiť a spomenúť si, popísať si, ako sa vyvíjal slovenský daňový systém, aké to prinášalo reakcie, plody, trpké alebo sladké pre slovenskú ekonomiku. Není to tak veľmi dávno, kedy sme mali dane, ktoré boli až na hranici 50 %. Myslím, že 46 % bola tá horná sadzba a to bola tá slávna progresívna daň, ktorá stanovovala jednotlivé hranice pre daňové pásma podľa toho, koľko človek, koľko sa mu podarilo zarobiť počas roka.
K čomu to viedlo? To najväčšie bremeno, ktoré znášali, alebo tí najpočetnejší platcovia, ktorí platili túto daň, boli tí ľudia s nízkymi príjmami. Tí, ktorí platili dane z nízkych príjmov. Pretože to sú zväčša tí bežní občania, ktorí nemajú dostatok možností ani času, ani znalostí a poznatkov k tomu, aby sa dokonale dokázali vyhýbať daniam, aby si ich vedeli optimalizovať. Tí, ktorí zarábali veľa, tí spravidla neplatili žiadne dane, pretože vždy, v každom daňovom systéme v globalizujúcom sa svete z roka na rok viac a viac je množstvo možností, ako sa vyhnúť plateniu daní. Ako si preniesť daňový domicil do krajiny, kde je to výhodnejšie. Každým rokom je na to potrebné vynaložiť menšie a menšie náklady. Takže, samozrejme, už v relatívne dávnejšom čase, ale nie tak veľmi dávnom, toto tí, ktorí skutočne peniaze väčšie a zaujímavé zarábali, využívali. A bremeno financovania štátu ležalo na pleciach tých bežných, obyčajných ľudí. Tých, ktorých socialistická vláda SMER-u, ľavicová socialistická vláda hovorí, že chce chrániť, že chce prijímať také zákony, aby títo ľudia netrpeli, aby neznášali väčšie bremená ako doteraz.
Už tá minulá prax jasne ukázala, že je to presne naopak, že slová sa vždy rozchádzajú s činmi. Či už to je úmyselné a vedomé, alebo nevedomé, ale tak funguje svet a život. To, že tu niečo nalinkujeme a podporíme nejakými dobre znejúcimi vyhláseniami, ešte vôbec neznamená, že to tak bude aj v reálnom svete fungovať.
Pán minister včera spomínal, že zaznamenávali tendencie k presunom firiem do krajín s nižšími daňami, do legálnych daňových rajov aj v čase, keď rovná daň fungovala. Áno, samozrejme, pretože daňová konkurencia funguje. Pretože pokiaľ existujú krajiny, kde je výhodnejšie, kde sú výhodnejšie daňové sadzby, a tie budú existovať vždy, vážené dámy a vážení páni, keď existujú krajiny, kde sú lepšie podmienky aj z hľadiska vymožiteľnosti práva alebo jednoduchosti legislatívy, či už daňovej, alebo akejkoľvek inej, vždy bude existovať čoraz jednoduchšia a jednoduchšia cesta, ako preniesť firmu do týchto domicilov, tak, samozrejme, táto možnosť tu je. A pokiaľ krajina nereaguje, pokiaľ nereaguje na to, že jej pribúda daňová konkurencia, tak tento proces, samozrejme, vo väčšom alebo menšom rozsahu pokračuje. Pretože zavedenie rovnej dane vo výške 19 % určite nemal byť konečný krok. Určite to nemala byť konečná a určite to nie je jediný bod, ktorý treba dosiahnuť a už je všetko v poriadku.
Bolo treba pokračovať zlepšovaním predovšetkým ďalších oblastí vymožiteľnosti práva, zlepšovaním vymožiteľnosti práva zjednodušovaním celej podnikateľskej legislatívy, odstraňovaním prebytočnej, prebujnelej administratívy, ale to po roku 2006 už skončilo. V roku 2006 nastúpila prvá vláda Roberta Fica. Všetky tieto procesy, ktoré vlády Mikuláša Dzurindu rozbehli a naštartovali, boli useknuté. Zákonník práce padol na oltár týchto ľavicových zlých zmien ako prvý a nasledovali ďalšie a ďalšie zákony. Rovná daň ešte držala stále zaujímavosť slovenského prostredia pre zamestnávanie veľmi dlhú dobu, pretože tá odolávala. Ale ako som povedal to, stávala sa čoraz viac a viac ostrovom, ktorý zalievalo more byrokracie, bariér, ktoré neustále vyrastali, zhoršovania podnikateľského prostredia a Slovensko sa prepadalo. Postupne sa prepadalo v rebríčku konkurencieschopnosti o desiatky a ďalšie a ďalšie miesta dozadu.
V roku 2006, keď nastupovala prvá vláda Roberta Fica, sme boli na 37. mieste. Dnes sme na 71. Sme tretí od konca v rámci Európskej únie. Za nami je už len Rumunsko a Grécko. Už sme to hovorili viackrát, ale to súčasnej socialistickej vláde nestačí. Súčasná ľavicová socialistická vláda pokračuje v tejto, v tomto atentáte na slovenskú ekonomiku, ktorý započala už v roku 2006, ďalej. Mieša svoj smrteľný kokteil. Zhoršenie Zákonníka práce, rast odvodov a dnes dokonávané zvýšenie daní a likvidácia rovnej dane spôsobí, že sa Slovensko prepadne úplne na chvost.
A nech mi niekto vysvetlí, ako chce Slovensko konkurovať, ako chce priťahovať investície, ako chce priťahovať investorov, ktorí tu budú vytvárať pracovné miesta pre slovenských občanov, ako chce vytvárať pre slovenských zamestnávateľov dobré podmienky pre ich rast, keď bude posledné v rámci Európskej únie v rebríčku konkurencieschopnosti jednotlivých krajín? Na to by človek musel byť skutočný nie kúzelník, ale čarodejník, Merlin najmenej, aby dokázal prevrátiť túto nevýhodu na niečo zaujímavé. Keď sme raz poslední, dnes sme tretí od konca, ale ja vravím, že budeme veľmi skoro poslední, tak je jasné, že budeme aj poslední z hľadiska záujmu o našu krajinu. Z hľadiska záujmu ľudí vytvárať pracovné miesta, z hľadiska záujmu šikovných a schopných ľudí zostať na Slovensku a podnikať na Slovensku a tu zamestnávať ľudí. Pretože Slováci nie sú zápecníci, ktorí už nevedia vyjsť za hranice, ktorí keď tu budú mať zlé podmienky, tak zostanú plakať niekde doma a nič nepodniknú. Jednoducho všetko to šikovné odíde preč. Má dostatok možností a je čoraz viac a viac príkladov, ako sa šikovní, talentovaní naši občania úspešne presadzujú vo svete. Za nimi budú odchádzať ďalší. A všetky krajiny robia presný opak. Snažia sa vytvoriť čo najideálnejšie podmienky pre svojich občanov a ešte priťahovať aj tých najtalentovanejších a najšikovnejších zo sveta.
Socialistická vláda SMER-u so svojou katastrofálnou hospodárskou politikou robí presný opak. Vyháňa, vyháňa prácu zo Slovenska. Vyháňa pracovné miesta. Všetkým dáva jasný odkaz, my potrebujeme len vyžmýkať všetkých, ktorí ešte zostali tu, všetkých, ktorí nemajú možnosť uniknúť, pretože potrebujeme zaplátať diery, ktoré sme sami vytvorili, myslím prvú vládu Roberta Fica. Pretože ešte dnes, ešte dnes splácame, celá krajina, dlhy a platíme za zlú hospodársku politiku, ktorú robila prvá vláda Roberta Fica, ktorou zvýšila zadlženie Slovenska, ktorou znížila zamestnanosť, vytvorila obrovskú nezamestnanosť a dnes ju všetky tieto negatíva dobiehajú.
Pán minister Kažimír včera povedal v reakcii na pána Sulíka aj to, že rovná daň zahynula v noci pri odvolávaní vlády. Ja som v týchto jeho slovách aj vnímal istý smútok, ktorý on ako ekonóm cíti a vie, aj keď ako súkolie tejto ľavicovej socialistickej vlády nemá šancu s tým nič robiť, že naozaj páchate atentát na slovenskú ekonomiku, že vy veľmi dobre viete, že si pílite konár pod sebou, že vy veľmi dobre viete, že zvýšenie daní, ktoré teraz robíte, vôbec nebude znamenať zlepšenie, ale zhoršenie situácie. Ale vaša ideológia, vaša zaslepenosť ľavicovou ideológiou, vaše mantinely a pasca, do ktorej ste sa vohnali dlhoročnou kritikou týchto modernizačných smerov, ktoré slovenskú ekonomiku potiahli dopredu, ktoré svojho času zo Slovenska spravili naozaj úspešnú, hospodársky veľmi dynamicky napredujúcu krajinu, že z tejto pasce a z týchto múrov, ktorými ste sa obohnali, neviete vykročiť. Pretože už by ste to nevedeli vysvetliť svojim voličom, ktorých ste dlhé roky ohlupovali tým, že nízke zdanenie a rovná daň je to, čo pomáha predovšetkým nízkym príjmových skupinám. Týmto pomáha najviac, pretože vďaka týmto nástrojom Slováci majú viac možností zamestnať sa. Slovenskí občania majú možnosť pracovať za vyššie platy, pretože v čase, keď tieto efekty a tieto nástroje fungovali, tak tu dynamicky rástli platy. Rástla zamestnanosť. Ľudia si mohli vyberať, kde pôjdu pracovať. Dneska sú radi, keď vôbec majú šancu zobrať hocijakú prácu.
Ale vy ste im stále tvrdili, že rovná daň je dobrá len pre bohatých, a dneska nemôžte povedať, že, hmm, trošku sme sa pomýlili, trošku sme vás klamali, pretože sme potrebovali vyhrať voľby, pretože sme potrebovali vytvoriť obraz nepriateľa, pretože sme sa potrebovali vrátiť k tej ilúzii Marxovho triedneho boja, niekde do 18. storočia, a takýmito spôsobmi vás dokonale namotať na tzv. istoty. Dnes tie istoty vidia všetci okolo seba. Strácajú prácu, pracujú za čoraz horších podmienok.
Použijem jeden číselný údaj, aktuálny, zo včera. To všetko, o čom tu hovoríme, sa odráža, samozrejme, aj v počte firiem, ktoré vznikajú a ktoré končia svoju činnosť. Takže v roku 2010 bolo založených 7-tisíc firiem, sú to, samozrejme, okrúhle čísla. V roku 2012 k údaju, ktorý bol známy, je to počet menší ako 3-tisíc. Vidíte ten rozdiel? Zo 7-tisíc na 3-tisíc. A túto pán zastupujúci minister poznamenal, že je kríza. A kedy nebola za tieto roky? Kríza tu je už od roku 2008, až sa dobre pamätám. Keby aj 2009, je to úplne jedno. V roku 2010 bolo založených 7-tisíc firiem. V tomto roku 3-tisíc. To už je jasný odkaz toho, ako reaguje podnikateľské prostredie a tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, na ten smrteľný kokteil, ktorý táto socialistická vláda mieša.
Takisto sa zväčšuje počet firiem, ktoré zatvárajú svoje brány. Verejnosť už je oboznámená s údajom, že 700 firiem odišlo len do susedného Maďarska. Takže táto vláda alebo možno len jej premiér, premiér Fico, získa v nejakom príhodnom čase, možno na výročie svätého Štefana, možno maďarské štátne vyznamenanie za významnú pomoc pre rast maďarského hospodárstva a za napĺňanie štátneho rozpočtu Maďarskej republiky. Pretože zabezpečiť, aby zo Slovenska odišlo 700 firiem do Maďarska, tak to si naozaj, to by si pán Orbán mal skutočne všimnúť a oceniť pána Fica. Veď minule, sa myslím, objímali a mojkali veľmi vzorovo, takže zrejme sa už k tomu pomaly schyľuje.
A tento proces nekončí, samozrejme. Tento proces, to zatiaľ reagovali len tie firmy, ktoré vnímajú a všímajú si, kam to smeruje. Ale množstvo tých malých a stredných firiem nemá ani čas, aby vnímalo slovenskú politiku. Nemajú ani čas nato, aby si dokonale uvedomovali, čo ich čaká, a zrazu len budú vystavení šokovej terapii, ktorá od januára príde. A tomu budú vystavení nielen teda firmy, ale ich zamestnanci predovšetkým, keď zrazu zistia, že im klesli čisté príjmy. Keď zrazu zbadajú, že obálky výplatné sa stenčili, že zaplatili viac odvodov, že zaplatili viac daní, že sa všetci majú horšie, že toto sú tie istoty, ktoré im priniesla Ficova socialistická vláda.
Tento trend bude ďalej pokračovať. Odsun firiem bude naďalej pokračovať. Práca zo Slovenska bude odchádzať. Pracovné miesta budú zo Slovenska odchádzať, vláda bude zaznamenávať stále nižšie a nižšie daňové príjmy. To, čo dnes už eviduje, to je opäť už predzvesť toho, čo príde, pretože opäť ľudia už reagujú s predstihom. Už sa vytvorila istá atmosféra, ktorej výsledky vidíme. Vyplácajú sa, masovo sa vyťahujú z firiem peniaze a vyplácajú sa dividendy v nadnormálnom rozsahu, pretože logicky ľudia sa chcú ochrániť pred nadmerným zdanením, ktoré ich čaká po Novom roku. A tieto peniaze by inak zostali v podnikových zdrojoch, financiách, boli by pravdepodobne z veľkej časti alebo z významnej časti používané na investície do firiem, na obnovu technologickú. A to, že sa dnes vyťahujú a budú nejakým spôsobom iným použité, na to doplatia samotné firmy, že sa obmedzia investície v budúcom roku a v ďalších rokoch, že sa obmedzia zdroje, ktorými bude podnikateľská sféra disponovať. A to sa prejaví ako v počte vytváraných pracovných miest alebo skôr v raste počtu rušených pracovných miest a v ďalších negatívnych tendenciách. Až toto nevidíte, tak ste slepí.
Ale ja si myslím, že mnohí z vás to vidia. Len nemôžete, ako som už povedal. Len musíte ísť tou svojou ideologickou koľajou vyjazdenou a škodíte tak Slovensku. Naozaj páchate atentát na slovenskú ekonomiku a dnes jej vystavujete úmrtný list.
Ja sa obávam, že výsledkom toho bude už za pár mesiacov, po Novom roku, že pán minister financií príde do Národnej rady a povie: Je problém, musíme naplniť náš záväzok voči Európskej únii - znížiť deficit pod 3 %. Ale nedá sa, nevychádza to, chýbajú nám príjmy. Všetko, čo sme predpokladali, sa vyvíja inak. Samozrejme, že vy poviete, že kríza, zhoršila sa situácia, padajú objednávky. Nie, že naša hospodárska katastrofálna ľavicová politika, ale kríza poviete. Ale nebude to pravda. Vy tu krízu podnecujete alebo zvýrazňujete, vy jej dopady zvýrazňujete týmito opatreniami.
A pán minister povie, no musíme, nedá sa nič robiť, musíme nájsť ďalšie zdroje. A kde budete hľadať tie ďalšie zdroje? Koho budete ďalej žmýkať? Komu ešte zoberiete peniaze? Pretože vy šetriť neviete. Vy jednoducho budete zasa hľadať ďalšie zdroje a ja sa obávam, že tým prvým terčom, ktorý bude na rane, bude opäť druhý pilier, budú to opäť úspory občanov, ktorým ste už zobrali, zobrali ste im 55 % z budúcich úspor a znížili ste im tak budúce dôchodky. Všetci vieme, ako negatívne sa vyvíja demografický vývoj, ako starne slovenská populácia.
Pani poslankyňa Tomanová, vy sa smejete, ja viem, vás sa to už týkať nebude, ale za 30, 40 rokov sa to bude týkať tých, ktorí dnes sú v aktívnom veku, a tento súčasný systém nebude schopný poskytovať dostatok prostriedkov. A keď ste vy ten alternatívny, ktorý iný neexistuje, a to, že si každý sporí na dôchodok, zosekali o 55 %, tak to je prúser, to je veľký problém pre celú generáciu ľudí, ktorí majú menej ako 50 rokov dnes a budú to, budú to, veľmi negatívne pociťovať. Ja verím, že si na túto ľavicovú vládu a na ich katastrofálnu politiku vtedy spomenú a budú spomínať, ako verili istotám a ako veľmi-veľmi sa sklamali.
Ale keď sme sa už dostali k tomuto, aby sme neboli jednostranní, musím podotknúť, že nie je jednoduché z tejto pasce vybŕdnuť. Ten systém súčasný má svoje limity. Keď ten pán minister povedzmeže, a ja si myslím, že príde s takýmto problémom do Národnej rady, naozaj bude mať vážny problém. Pretože vy viete, že zvýšením daňových sadzieb už nevyžmýkate podstatne viac, naopak, ešte, ešte to zhoršíte. To zvýšenie, ktoré robíte dnes, vám už neprinesie peniaze, skôr znížite svoje príjmy štátneho rozpočtu, ako zvýšite, a ďalšie zvyšovanie daní už takisto nebude nič prinášať.
Zároveň treba povedať, že klamali by sme, keby sme povedali, že je jednoduché znižovať dane v súčasnej situácii, že je jednoduché povedať, že znížime dane o významnú položku 5 % alebo viac bez toho, aby sa menil systém. A preto ja otvorene hovorím, že tento daňový systém má už svoje limity, smerom nahor aj smerom nadol. Že keby sme chceli výrazne znižovať dane o mnohé percentá, čo podľa mňa by bolo veľmi dobré, keď chceme podporiť rast slovenskej ekonomiky, chceme podporiť tvorbu pracovných miest a chceli by sme zostať nedotknutý systém zdaňovania, ktorý tu dnes máme, tak by sme museli výrazne znižovať služby, ktoré štát dnes občanom poskytuje. A to sa obávam, že politicky je nemožné a nepriechodné v danej situácii alebo aj v akejkoľvek inej.
O zvyšovaní daní som už hovoril doposiaľ, netreba sa k tomu špeciálne vracať. Každé zvyšovanie daní prinesie menej peňazí do štátneho rozpočtu, nie viac, a poškodí slovenskú ekonomiku.
Preto naozaj je najvyšší čas začať seriózne hľadať alternatívne možnosti úpravy daňového systému. Nahradiť maxidane a maxiodvody iným spôsobom, možno aj mikrodaňou alebo minidaňou, ako som už o nej niekde hovoril. Ale treba o tom seriózne diskutovať. Treba hľadať spôsoby, ktoré odľahčia bežných občanov, malé a stredné firmy, ktoré znížia zaťaženie práce, ktoré umožnia škrtnúť odvody, významné percentá v odvodoch, možno 10 % odvodového zaťaženia, a ktoré niekde ale musia vytvoriť náhradu za príjem, ktorý takýmto spôsobom bude zrušený.
Nemienim teraz ani nič navrhovať, ani nič konkretizovať, ale hovorím, že v budúcnosti je treba k tomu seriózne začať odbornú diskusiu a prácu na posudzovaní vplyvov hľadania takýchto možností. Pretože tento daňový systém už má svoje limity. A môžme sa tu ideologicky prestreľovať sprava doľava, kde my budeme hovoriť, že nízke dane sú výborné, čo je svätá pravda, a pomohlo by to, na druhej strane musíme si uvedomovať, že výrazné zníženie daní by vytvorilo veľké výpadky, ktoré musíme vedieť niečím zakryť, pokiaľ nechceme výrazne znižovať služby, ktoré štát poskytuje občanom.
Šetriť je nesporne treba a sú tu určite mnohé výdavky, ktoré by nemuseli byť, a mnohé výdavky, ktoré by mohli byť použité efektívne. Ale keby sme zrejme naozaj zoptimalizovali všetko, čo sa dá, napravili zákony, ktoré sú zle nastavené, urobili sociálny systém efektívnym a nerozhadzovali peniaze v ňom, tak ako sa to robí dnes, aj tak by sme získali len stovky miliónov. Ale my potrebujeme miliardy nato, aby sme výrazne zmenili systém alebo daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku. A to je ten limit, ktorý musíme vedieť prekročiť a na ktorý musíme sa pokúsiť, neviem, či sa nám to podarí, ale musíme sa pokúsiť nájsť odpovede.
Vráťme sa teda ale k tomu, čo sa dnes prejednáva, úplne konkrétnemu, a to je zvýšenie daňového zaťaženia občanov, zamestnancov a predovšetkým firiem, ktoré vytvárajú pracovné miesta. Použijem jeden príklad, pretože mne mnoho ľudí píše, s mnohými ľuďmi sa stretávam, chodím po Slovensku a počúvam, čo mi hovoria. A je niekedy pozoruhodné, ako tie najjednoduchšie príklady od veľmi jednoduchých a prostých ľudí najlepšie vystihujú tú chybnú ľavicovú politiku, ktorú vy vykonávate.
Jeden starý pán na dedine, keď sme sa bavili o tom, čo sa dnes deje, že vláda zvyšuje dane, firmy odchádzajú do zahraničia, je tu stále menej a menej práce, tak tento pán oprel sa o vidly, ktorými kydal hnoj, a povedal, že: Viete, keď som dakedy ešte chodil s volmi na pole a tento hnoj som tam vozil a tie voly nevládali, tak som zosadol z voza a tlačil som ten voz, aby sa tie voly na to pole dostali. Ale vy čo robíte, alebo to, čo robí táto vláda, je to, že vy na ten voz si sadáte ďalší a ďalší.
Je logické, že takto sa dobrá hospodárska politika nerobí. Vy pridávate ďalšie a ďalšie závažia na potápajúcu sa loď slovenskej ekonomiky. Vy neplátate diery, vy ich zväčšujete. Vy loď, ktorá ide ku dnu, nenadľahčujete, ale vy do nej nahadzujete ďalšie a ďalšie olovené závažia. Toto je vaša ľavicová socialistická hospodárska politika. A tie plody vidíme všade okolo seba.
Darmo krútite hlavou, pán poslanec. Neprepúšťajú ľudí na Slovensku? Nestúpa nezamestnanosť na Slovensku? Neodchádzajú firmy do zahraničia? (Reakcie z pléna.) Určite nie, určite nie. (Smiech v sále.) Vy sa nepamätáte, keď bola zavedená rovná daň, keď bol prijatý Zákonník práce, ako klesla nezamestnanosť z 18 % až pod 10 %? Pozrite si štatistiky. (Reakcie z pléna.) Pozrite si štatistiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Čísla neklamú, čísla nepustia.
Vy teraz budete hovoriť o tom, že za Radičovej vlády, Radičovej vláda tu bola rok aj kúštik, stihla niečo zaplátať, niečo ponaprávať, znížiť deficit, ktoré za štyri roky predchádzajúceho bašovania vytvorila prvá Ficova vláda, a skončila, žiaľbohu. A vás dobiehajú vaše hriechy, to, čo ste narobili za prvej Ficovej vlády, už som o tom hovoril. A teraz si s tým neviete poradiť. A reagujete na to úplne rovnako, ako reagovala na krízu prvá Ficova vláda: zvyšovaním výdavkov, nezmyselnými opatreniami - a to je kolotoč, to je špirála smrti, ktorá smeruje nadol. Toto vy robíte.
Vážené dámy, vážení páni, zrušenie rovnej dane, zvýšenie daní, lebo to je, o to tu ide, vy zvyšujete dane, je ďalším klincom do rakvy slovenskej ekonomiky, je to zavŕšenie atentátu, a preto jej naozaj môžme vystaviť úmrtný list, tak ako tu vidíte pred sebou. A keďže to, čo vám ide najlepšie, je zatĺkanie klincov do rakvy slovenskej ekonomiky, tak mám tu ešte jeden darček pre pána ministra, aby mu to išlo naozaj dobre. Pretože to klincovanie rakvy je to jediné, čo sa vám zatiaľ podarilo.
Takže dovolil som si mu ten symbolický klinec do rakvy (rečník drží v ruke dlhý klinec), ktorým zatĺka túto rakvu slovenskej ekonomiky, priniesť, a aj keď tu nie je prítomný, ale ja si na neho počkám, hádam sa ešte objaví a potom aj jemu osobne takýto klinec odovzdám. Ale zatiaľ poprosím pána ministra Žigu, aby prevzal túto záležitosť a odovzdal pánovi ministrovi Kažimírovi, alebo pánovi premiérovi, záleží na vás. (Rečník odovzdal ministrovi dlhý klinec.) A takisto dovoľte, aby ste nielen tu, čo je tu zavesené, ale odovzdám vám aj tento úmrtný list, ktorý ste vystavili slovenskej ekonomike, nech sa páči. (Rečník odovzdal ministrovi hárok papiera s textom.)
