Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dobre asi si znova tak povedať, že v akej situácii sa teraz nachádzame, v akej situácii sa nachádza krajina. Ten jeden z najväčších problémov alebo najväčší, rovno si povedzme, najväčší problém, ktorý dneska je, je ťažká ekonomická situácia prejavujúca sa vysokou mierou nezamestnanosti. Všetky možné indikátory, ktoré vykazujú alebo odzrkadľujú stav ekonomiky, sa vyvíjajú...
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dobre asi si znova tak povedať, že v akej situácii sa teraz nachádzame, v akej situácii sa nachádza krajina. Ten jeden z najväčších problémov alebo najväčší, rovno si povedzme, najväčší problém, ktorý dneska je, je ťažká ekonomická situácia prejavujúca sa vysokou mierou nezamestnanosti. Všetky možné indikátory, ktoré vykazujú alebo odzrkadľujú stav ekonomiky, sa vyvíjajú nepriaznivo. To je, to je proste fakt. A v takej situácii očakávame od vlády, že urobí všetko, čo vie, preto, aby tento stav nejakým spôsobom zvrátila, aby prišla s riešeniami, aby vnímala vývoj situácie a prípadne aj revidovala svoje rozhodnutia, ktoré urobila možno s pocitom, že robí dobrú vec, ale vývoj situácie, pokiaľ ukáže, že to nebolo šťastné rozhodnutie, treba takéto kroky zmeniť. Pretože tie zlé rozhodnutia v konečnom dôsledku vždy dopadajú na plecia jednoduchých ľudí, ktorí za to nemôžu, ale ktorých situácia sa výrazne zhoršuje.
Máme naozaj rekordne rastúcu nezamestnanosť. Ďalší mesiac ukáže pravdepodobne ďalší nárast nezamestnanosti. Máme zastavený rast HDP, stojíme na nule alebo tesne nad nulou. O hospodárskom raste teda môžeme len snívať. A reči o tom, ako úlohou alebo prioritou tejto vlády bude podporiť hospodársky rast, sa ukazujú v praxi ako utópia. Podnikateľská nálada v priemysle je historicky na, nie na bode mrazu, tak hlboko pod bodom mrazu, ako ešte nebola nikdy.
Dnes sme ukazovali na tlačovej konferencii graf, ktorý zachytáva vývin tohto ukazovateľa, a z neho jasne vidno, a nie je to jediný ukazovateľ, ktorý odráža ten reálny stav, že ekonomika a ukazovatele, a konkrétne tento ukazovateľ rástol, rástol systematicky až do roku 2006. Od roku 2006, t. j. ten pamätný rok, kedy vládu nad Slovenskom prevzala ľavica, reprezentovaná vládou Roberta Fica, začal tento ukazovateľ prudko padať dole. Zároveň s tým, samozrejme, vždy prudko rastie nezamestnanosť. Tento pokles, dramatický pokles dôvery podnikateľského, podnikateľov v priemysle sa na chvíľu zastavil, na chvíľočku, počas vlády Ivety Radičovej a opäť prudko padá dole, až je historicky v najhlbšom mínuse, odkedy je tento ukazovateľ na Slovensku meraný a zaznamenávaný. Už toto by malo byť obrovskou výstrahou pre všetkých, že ideme po zlej ceste, že treba zmeniť tú cestu, pretože tá cesta vedie nie do slepej uličky, ale rovno do priepasti.
Ďalším veľmi negatívnym javom alebo negatívnym ukazovateľom je to, že podľa správy Štatistického úradu, poslednej, po dvoch rokoch prestala rásť zamestnanosť. Nastal pokles zamestnanosti. To je ďalší veľký výkričník. Nielen nám rastie nezamestnanosť, ale klesá zamestnanosť, že niekedy môže dochádzať k situácii, že rastie nejakým tempom nezamestnanosť, ale zároveň rastie práve väčšinou pomalším, ale rastie zamestnanosť. Po dva roky predchádzajúce zamestnanosť rástla, teraz prvýkrát sa tento trend zlomil a zamestnanosť začala padať.
Všetko, jedno s druhým, svedčí o zlej hospodárskej politike súčasnej vlády. A keď my čakáme na to, ako na to vláda zareaguje, pretože vláda zodpovedá, má zodpovednosť za Slovensko a jedna strana, strana SMER, má zodpovednosť za to, ako sa ľuďom na Slovensku žije, tak veľa úsilia nevidíme. Keď sa pozrieme na program rokovania vlády, tak už druhý týždeň nevidím žiadne zásadné návrhy zákonov, s ktorými by vláda prichádzala. Sú to spravidla len také zotrvačné veci, ktoré pripravujú bez ohľadu na to, ktorá vláda je pri moci, pracovníci ministerstva a ministri ich nosia do vlády, aby sa schvaľovali, ale nič zásadného. A teraz potrebujeme zásadné veci.
Nádejali sme sa, že zákon o službách zamestnanosti si tú ambíciu dá, keďže súvisí so zamestnanosťou, s jej podporou, alebo so zahataním rastu nezamestnanosti, že tam nájdeme jednak pochopenie týchto negatívnych procesov, ktoré prebiehajú, a nejaké nové nástroje, ktoré tam sú. Ale nič také tam nenachádzame. Skôr vidíme, že ten trend sa obracia k takému byrokratickému a úradníckemu vnímaniu tejto problematiky, dochádza k posilňovaniu subjektivity pri rozhodovaní, ktorá sa posúva na úroveň okresov, prenáša sa zodpovednosť na novo tvorené orgány alebo komisie, alebo skupiny ľudí, ktoré nie sú volené, ale budú menované, ktoré budú rozhodovať o nie malých peniazoch, o obrovských čiastkach, budú ich rozdeľovať a nikto nevie zaručiť, že budú rozhodovať objektívne, nestranne a zodpovedne. To je jeden z najvýraznejších prvkov tohto zákona.
Napriek tomu, že tento zákon má niekoľko nepriamych noviel, že novelizuje ďalšie zákony, tých nepriamych novelizácií ďalších zákonov je tam, až som dobre počítal, až šesť. Napriek tomu ani tam, aj keď tá možnosť bola, nevidíme žiadne výrazné zmeny. Nereaguje sa tam výrazným spôsobom na to, aby sme zabránili plytvaniu, ku ktorému dochádza pri čerpaní aktivačných prác alebo prostriedkov na aktivačné práce. Plné médiá, donedávna skoro na dennom poriadku, sú správ o tom, ako sa zneužívajú tieto prostriedky, ako sa formálne vykazujú aktivačné práce, ako tisíce nezamestnaných sú zaradení na aktivačné práce v malých obciach, ale keď tam príde sa na tvár činu, tak nikoho s lopatou, s hrabľami, s metlou nevidno, len obrovský bordel, ktorý je všade naokolo.
Je smutné, že novinári, redaktori a televízia musí na základe takýchto zrkadiel, ktoré nastavia tomu, ako sa šafári so štátnymi prostriedkami, vyvolať zmenu stavu, že zrazu sa behom týždňa, dvoch dokázala táto obec, resp. jej časť, osada, vyupratovať. A že zrazu sa tam aj začalo pracovať.
Kde boli pracovníci príslušných úradov, ktorí toto majú v náplni práce, ktorí majú na toto kompetencie, ktorí majú povinnosť dozerať na to, akým spôsobom sa vykonávajú tieto práce a akým spôsobom sa čerpajú tieto prostriedky? Nevidím tam žiadnu zmenu alebo veľmi malú. To je ďalšia nevyužitá príležitosť.
Takže nemáme dôvod na nejakú novú nádej, novú víziu, že aj po prijatí tohto zákona sa čokoľvek zmení k lepšiemu. Nič sa, žiaľbohu, k lepšiemu nezmení. Naopak, zmení sa k horšiemu. Ale keďže my vždy sa snažíme priniesť nejaké riešenie, nejaké vylepšenie, aby sme pomohli tej situácii, tak predkladám zároveň dva pozmeňovacie návrhy, ktoré podľa nášho názoru by mohli prispieť k tomu, aby predsa len aspoň niečo alebo aspoň ďalšia malá zmena k dobrému nastala.
Prvý návrh sa zameriava na to, aby v rámci aktivačných prác, keďže ste sa rozhodli vyradiť z možnosti čerpať aktivačné práce alebo organizovať aktivačné práce v rámci dobrovoľníckej služby, aby mohli čerpať tieto, alebo organizovať tieto práce aj organizácie, ktoré sú vytvorené nie za účelom vytvárania zisku. Je mnoho takých organizácií, ktoré slúžia či už zdravotne postihnutým, alebo fungujú v tejto oblasti služieb pre takéto skupiny ľudí a takýchto pracovníkov vedeli využívať a využívali a dnes takú možnosť nemajú. Takže prejdem k samotnému textu.
V bode 1: za bod 140 sa vkladá nový bod 141, ktorý znie: V § 52 sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie:
"(12) Za aktivačnú činnosť podľa odseku 1 sa považujú aj menšie služby pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku a ktorej predmetom činnosti je
a) starostlivosť o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov, osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, drogovo a inak závislé osoby, nezaopatrené deti a ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, rodinu alebo poskytovanie verejnoprospešných služieb a ďalších služieb v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, športu, pri tvorbe, ochrane, udržiavaní alebo zlepšovaní životného prostredia, pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, pri uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych akcií pre osoby podľa tohto ustanovenia,
b) pomoc pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách a humanitárnej pomoci."
Ustanovenia 4 až 11 platia primerane.
Doterajšie odseky 12 až 13 sa prečíslujú na 13 až 14.
V odôvodnení uvádzame, že tento pozmeňujúci návrh je reakciou na vypustenie § 52a "Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby" zo zákona o službách zamestnanosti. Nestotožňujeme s odôvodnením vypustenia tohto príspevku, keďže by mohlo dochádzať k zamieňaniu dobrovoľníckej služby podľa § 52a s dobrovoľníckou činnosťou podľa zákona č. 406/2011 o dobrovoľníctve. Dobrovoľnícka služba podľa tohto zákona o službách zamestnanosti je forma aktivizácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti. Jej cieľom je získanie praktických skúseností uchádzača o zamestnanie pre potreby trhu práce. Naproti tomu zákon o dobrovoľníctve upravuje právne postavenie dobrovoľníka, pričom za dobrovoľníka je považovaná fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti. U dobrovoľníka sa nepredpokladá, že by potreboval získavať praktické skúsenosti potrebné k uplatneniu na trhu práce. Ide teda o dva rôzne účely.
Osoba, ktorá ako dlhodobo nezamestnaná má len minimálne príjmy, nebude mať záujem vykonávať dobrovoľnícku činnosť v zmysle zákona o dobrovoľníctve, pretože jej prioritou je získať príjem. Aktivačnú činnosť nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných občanov, považujeme za nenahraditeľný nástroj zavádzania a udržania pracovných návykov tejto skupiny občanov. Tieto činnosti posilňujú aj pocit sebahodnoty, najmä u dlhodobo nezamestnaných s vyšším dosiahnutým vzdelaním, čo považujeme za prevenciu proti upadaniu do apatie nezamestnaného. Na druhej strane tento nástroj umožňoval organizáciám poskytovať aj veľmi dôležité, všeobecne prospešné služby a zabezpečiť si výkon niektorých činností nevyhnutných pre chod neziskovej organizácie, na ktoré i napriek ich významu z dôvodu finančnej poddimenzovanosti sociálnych služieb nie je možné získať prostriedky iným spôsobom, napríklad sprievodcovská, predčitateľská služba pre nevidiacich a podobne.
Organizácie občanov so zdravotným postihnutím majú vysoko pozitívne skúsenosti s využívaním príspevku na aktivačnú činnosť, pričom väčšina aktivačných pracovníkov si ešte v priebehu tejto činnosti, prípadne po jej ukončení našla nové stále zamestnanie. Preto ako určitý kompromis navrhujeme umožniť uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť formou menších služieb nielen pre obce a vyššie územné celky a pre nimi zriadené subjekty, ale i pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré svoju činnosť nevykonávajú za účelom dosiahnutia zisku a ktorých predmetom činnosti sú činnosti v zákone vymenované.
Toľko prvý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci sa zase zameriava na oblasť ľudí, ktorých voláme mladí dospelí, a sú to deti, ktoré odchádzajú z detských domovov. Je to nie malá skupina ľudí, ktorá je veľmi špecifická a ktorá je veľmi slabá alebo znevýhodnená pri uplatňovaní sa na trhu práce. Treba si uvedomiť, že štát vkladá nemalé prostriedky do každodennej prevádzky detských domovov a vynakladá nemalé prostriedky na každé dieťa, ktoré je v týchto detských domovoch, kým z neho vychová dospelého človeka. Títo ľudia získavajú počas tohto aj vzdelanie mnohokrát lepšie a kvalitnejšie vzhľadom k systematickosti prístupu ako osoby v marginalizovaných skupinách. Napriek tomu, vzhľadom k tomu, že nie sú dokonale pripravení a vytrénovaní na samostatný život, po odchode z detských domovov dochádza k tomu, že celá táto energia a finančné prostriedky vynakladané na tento účel vychádzajú nazmar, pretože títo ľudia sa nevedia uplatniť na trhu práce, nevedia rýchlo nájsť prostriedky. A dobrý úmysel, ktorý viedol pred niekoľkými rokmi k tomu, aby počas pobytu v detských domovoch sa týmto deťom na ich účtoch alebo vkladných knižkách akumulovali finančné prostriedky, sa obracia proti zámeru, pôvodnému zámeru zákonodarcu. Títo mladí dospelí odchádzajú z detských domovov s nie malou finančnou hotovosťou v ruke vzhľadom k možnostiam a k tomu, na čo boli dovtedy naučení a zvyknutí. Zákon hovorí o tom, že odchádzajú s hotovosťou, ktorá prevyšuje 1 000 euro.
A je veľmi smutným javom, že práve v tej chvíli sa zrazu po 18 rokoch ozýva biologická rodina, zrazu si spomenula na svojho potomka, ktorého predtým odložila v detskom domove na náklady štátu, a zrazu sa tu objaví milujúca rodina, ktorá vtiahne alebo pritiahne k sebe tohto mladého dospelého. Ale, žiaľbohu, len do doby, pokiaľ tieto prostriedky, ktoré si odnesie so sebou, sa neminú. A tieto prostriedky sa minú veľmi rýchlo. A opäť účel, na ktoré boli určené, na uľahčenie štartu do života, ale do života na vlastných nohách, nie do života takého, z akého toto dieťa vzišlo, do života v marginalizovaných skupinách alebo do života ako bezdomovec, alebo ako klient rôznych organizácií, ktoré sa starajú o takýchto ľudí, ale do života, kde človek pracuje, vybuduje si postupne svoje zázemie, svoju rodinu a stáva sa plnohodnotným členom spoločnosti.
Preto prichádzam s pozmeňujúcim návrhom, ktorý mení túto filozofiu zásadným spôsobom. A mení ju takým spôsobom, že vytvára nový nástroj na trhu práce, nový aktívny nástroj, ktorý je určený pre, slúži na podporu zamestnávateľov, ktorí zamestnajú takéhoto človeka, mladého dospelého, a tieto peniaze, ich veľkú časť, podľa návrhu zákona 80 % z týchto peňazí, najprv presúva na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a z týchto zdrojov je potom financovaný príspevok pre zamestnávateľa, ktorý takéhoto človeka, mladého dospelého, zamestná po dobu najmenej jedného roka, príspevkom na úhradu odvodov spojených so zamestnávaním, spojeným so mzdovými nákladmi takéhoto človeka. 20 % zostáva stále ako hotovosť, ktorá je vyplatená danému mladému dospelému, aby nezostal úplne bez prostriedkov, ale som presvedčený, že toto je múdrejšie, racionálnejšie a viac smerujúce v prospech daného mladého dospelého opatrenie, pretože je zamerané na to, aby získal prácu, aby sme mu nedávali rybu, ktorú zje za jeden večer, ale aby sme mu do ruky dali tú povestnú udicu a aby tým pádom si začal zarábať na svoje živobytie sám, aby sa postavil na vlastné nohy, aby sa nevrátil do toho prostredia, ktoré ho vyvrhlo do prostredia detského domova.
Takže samotný text, a veľmi dávam do pozornosti túto myšlienku aj tento návrh pozmeňujúceho návrhu pánovi ministrovi. Ja si myslím, že urobili by sme veľmi dobre, keby sme sa na ňom naozaj všetci zhodli a podporili ho. Samotný text.
K čl. I. Za bod 132 sa dopĺňa nový bod 133: 133. Za § 50k sa dopĺňa nový § 50I, ktorý znie:
"§ 50l
Príspevok na uplatnenie sa uchádzačov o zamestnanie mladých dospelých, ktorým bolo ukončené poskytovanie starostlivosti v detskom domove
(1) Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi podľa odseku 2, ktorý prijme do pracovného pomeru mladého dospelého, ktorému bolo ukončené poskytovanie starostlivosti v detskom domove (ďalej len "mladý dospelý"), vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej na jeden rok.
(2) Za zamestnávateľa sa na účely tohto ustanovenia považuje
a) právnická osoba, ktorá je obcou, samosprávnym krajom, združením obcí, združením samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu, a právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj,
b) právnická alebo fyzická osoba pôsobiaca na trhu práce najmenej jeden rok, ktorá zamestnáva najmenej jedného zamestnanca.
(3) Príspevok sa poskytuje mesačne počas prvého roku doby trvania pracovného pomeru vo výške sumy odvodov zamestnávateľa, najviac vo výške 150 euro mesačne.
(4) Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa mladý dospelý zamestná, ak o tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada.
(5) Zamestnávateľ nemôže zamestnanca, na ktorého zamestnávanie sa mu poskytuje príspevok, dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi."
Dopĺňa sa nový článok VI.
Článok VI: Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení č. 330/2007 Z. z. a č. 643/2007 Z. z., zákona č. 215/2008 Z. z., zákona č. 466/2008 Z. z., č. 317/2009 Z. z., č. 466/2008 Z. z., č. 466/2008 Z. z., č. 180/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 69 ods. 1 sa v poslednej vete vypúšťajú slová "osamostatnenia sa" a nahrádzajú sa slovami "zamestnania sa formou príspevku na uplatnenie sa uchádzačov o zamestnanie mladých dospelých, ktorým bolo ukončené poskytovanie starostlivosti v detskom domove podľa osobitného predpisu slúžiaceho na úhradu odvodov zamestnávateľa vzťahujúcich sa na pracovné miesto pre mladého dospelého".
2. § 69 odsek 2 znie:
"(2) Príspevok na uľahčenie zamestnania sa mladého dospelého poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom miestne príslušného úradu, v ktorého obvode sa mladý dospelý zamestnal. Poskytuje ho zamestnávateľovi mladého dospelého na základe žiadosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu."
3. § 69 odsek 3 znie:
"(3) Príspevok na uľahčenie zamestnania sa mladého dospelého sa poskytuje najviac vo výške 15-násobku sumy životného minima podľa osobitného predpisu a poskytne sa tak, že detský domov prevedie 80 % sumy príspevku na osobitnom účte mladého dospelého podľa § 65 ods. 8 tohto zákona Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a 20 % vyplatí v peňažnej forme mladému dospelému ku dňu jeho odchodu z detského domova."
4. V § 69 ods. 4 sa v prvej vete vypúšťajú slová "osamostatneniu sa" a nahrádzajú sa slovami "zamestnania sa".
Odôvodnenie: Ročne opustí brány detských domovov len mizivé percento 25-ročných vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí. Mnohí z nich boli prijatí do zariadenia už v útlom veku a do dosiahnutia veku plnoletosti sa im nepodarilo zabezpečiť náhradnú formu rodinnej starostlivosti. Týmto deťom je poskytovaná v zariadení celodenná starostlivosť pobytovou formou, prípadne v profesionálnych rodinách. Štát na túto starostlivosť poskytuje priemerne cca 9 až 10 707 eur na dieťa ročne. Nezanedbateľný je aj fakt úsilia a kvality náročnej práce personálu v zariadeniach venované týchto deťom podľa ich pobytu v zariadení. Aj napriek týmto faktom väčšina mladých dospelých opúšťa brány zariadenia a nie je pripravená na samostatný život a neuvedomuje si zodpovednosť za svoje konanie.
Poukazujeme na fakt, že cca 88 až 89 % detí v detských domovoch tvoria deti z marginalizovaných skupín. Je potrebné tiež poukázať na to, že ročne opúšťajú detské domovy rôzne typy osobností mladých dospelých. Pri odchode z detského domova dostáva mladý dospelý príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa, čo predstavuje výšku 15-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, čo je v mnohých prípadoch motivujúce práve pre blízkych dieťaťa, ktorí sa paradoxne odrazu začnú zaujímať o jeho osobu a prejavia vôľu prijať ho medzi seba. Časť mladých dospelých opúšťajúcich detský domov rieši tak svoju situáciu návratom ku svojej biologickej rodine a ľahko sa dokáže prispôsobiť životu svojich blízkych.
Tento jednorazový finančný príspevok je zneužívaný a práve presadením tohto nástroja alebo zavedením dostávajú, sa dostáva do nesprávnych rúk. Zmenou tohto príspevku podľa nášho návrhu dostávajú mladí dospelí reálnu šancu uplatniť sa na trhu práce, čo z pohľadu systémového riešenia danej problematiky je výrazne dôležitejšie ako poskytnutie len jednorazového príspevku, ktorý sa veľmi ľahko a nezodpovedne utratí, a tak zostávajú títo ľudia bez finančných prostriedkov, ako aj iných prostriedkov potrebných pre ďalší život.
Pokúšam sa to skrátiť, keďže čas pokročil.
Z uvedeného je teda zrejmé, že túto cieľovú skupinu je možné považovať za štátom nedoriešenú a rizikovú z hľadiska fungovania v spoločnosti, ktorá je a ostáva pre štát výrazne zaťažujúca. Z praxe je tiež potrebné upozorniť, že v rokoch 2012 až 2016 opustí brány detských domovov veľmi vysoký počet mladých dospelých vzhľadom na vysoké počty detí žijúcich v súčasnom období v detských domovoch, narodených v rokoch ´92, ´93 až ´97. Toto opatrenie je preventívneho charakteru a vo svojom konečnom dôsledku bude navyše znamenať veľmi výrazné úspory, pretože štát nebude musieť vyplácať sociálne dávky, ktoré dnes vypláca mladým dospelým, ktorí sa neuplatnia na trhu práce, stávajú sa poberateľmi sociálnych dávok a všetkých ďalších súvisiacich nákladov, ktoré s takýmto sociálnym zabezpečením štát má.
Javí sa nám omnoho účelnejšie nasmerovať tieto finančné prostriedky na podporu zamestnania s tým, že sa vytvorí príspevok pre zamestnávateľa, ktorý zamestná mladého dospelého, a naakumulované finančné prostriedky sa z 80 % prevedú na účet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a poslúžia na krytie nákladov spojených s výplatou daného príspevku a v hotovosti sa mladému dospelému vyplatí 20 % z usporenej čiastky.
Toľko samotný príspevok. Niekedy treba aj päťkrát povedať. (Povedané s úsmevom.)
Čiže ďakujem vám za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto návrhu.
Skryt prepis