Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.5.2013 o 9:22 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2013 9:22 - 9:24 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ja by som chcel zareagovať len na tú časť o energii, o elektrickej energii, ktorú pán poslanec spomenul.
Dnes som si v Hospodárskych novinách so záujmom prečítal správu a citát pána premiéra Fica, ako v Bruseli povedal, že zváži zavedenie dane pre fotovoltaiku, pre slnečné elektrárne, pretože zvyšujú cenu energií, výrazne zvyšujú cenu energií pre odberateľov elektrickej energie. Čím viac elektrickej energie odoberá alebo čím väčší je spotrebiteľ elektrickej energie, tým viac platí vlastne vďaka tomuto. A bola tam veľmi správna poznámka toho autora, redakčná poznámka, že pozoruhodné je, že za tú cenu môže presne pán Róbert Fico. Pretože za ňu môže nastavenie, regulačné nastavenie regulačného orgánu, ktoré vzniklo - a dodnes existuje - za prvej Ficovej vlády. Takže to, čo som ja hovoril, a to, čo stále nechcete pochopiť, ten problém s cenou elektrickej energie je tak veľký, že, chvalabohu, ho už chce riešiť aj vláda, ale spôsobila si ho sama. Spôsobila ho prvá Ficova vláda tým, že napchávala vrecká tým pár vyvoleným, ktorým bolo umožnené postaviť si fotovoltaické elektrárne a ktoré na tom dnes, ktorí na tom nesmierne bohatnú a na ktorých sa všetci ostatní skladajú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2013 16:05 - 16:07 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
No tu vôbec nejde o to alebo sa čudujem, keď sa tu ozývajú hlasy, že ako keby sme sa mali hanbiť za to, že sme poslanci. Kto sa hanbí za to, že je poslancom, nech nejde kandidovať. Veď poslanec je ústavný činiteľ. A ústavný činiteľ je preto ústavným činiteľom, aby dokázal a mohol ísť aj do nebezpečných situácií, aby mohol nastavovať chrbát aj za občanov a aby mohol hájiť ich záujmy aj v nebezpečných situáciách. A polícia nesmie siahnuť na ústavného činiteľa takýmto spôsobom ani iným spôsobom. Keď toto budeme prehliadať, tak tu o chvíľu bude absurdistan a anarchia.
Ja som v utorok bol objektom šikanovania, úplne smiešneho šikanovania, buzerácie zo strany dvoch mladých príslušníkov polície, kde oni tvrdili, že som spáchal priestupok. Ja som ho podľa mňa nespáchal. Nech si to oni mysleli, ale hodinu, hodinu ma držali mimo cesty. A keď som sa spýtal, že, preboha, prečo to tak dlho trvá, tak mi povedali: „Sám ste si to predĺžili.“ Bolo to preto, že som si dovolil nesúhlasiť s tým ich pohľadom na vec. Keď takto dovolíme polícii, aby sa správala, od ústavných činiteľov to začína, tak potom naozaj tu o chvíľu bude absolútne bezprávie a svojvôľa. To je neprípustné jednoducho.
A poslanec je ústavný činiteľ, čo je viac ako člen vlády. Stojí nad vládou. A jednoducho toto sa stávať nesmie a nemôže.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 23.5.2013 14:57 - 14:58 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Som veľmi rád, že máme spoločný pohľad na to, lebo naozaj Banská Bystrica veľmi výrazne potrebuje pomoc a každý dobrý nápad. A toto, sa zdá, je veľmi dobre už pripravený nápad, ktorý by bez toho, aby vyžadoval nejaké významné stimuly v desiatkach tisíc na jedno pracovné miesto, ale by naozaj s minimálnym vynaložením prostriedkov vytvoril stovky nových pracovných miest, bol veľmi dobrým riešením. Takže dúfam, že sa nám to podarí posunúť dopredu. A ja budem iniciovať, ako budem vedieť, na miestnej úrovni to, aby naozaj čo najskôr na ministerstvo hospodárstva prišli či už osobne alebo formou žiadostí konkrétne požiadavky alebo konkrétne návrhy, aby sme toto mohli rozbehnúť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2013 11:43 - 11:45 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Začnem od pána Podmanického aby náhodou sa nestalo, že na neho sa reakcia neujde. Pán Podmanický, trošku si to naštudujte. To s privatizáciou nemá vôbec nič spoločné, mimochodom, pri žiadnej privatizácii som nebol, pretože to má s regulačnou politikou, s pánom Holjenčíkom niečo spoločné, pretože som vám to jasne povedal, že nie výrobné náklady spôsobujú túto cenu, ale tie sprievodné poplatky, ktoré dnes už tvoria viac než 50 % celkovej ceny, ktorá je na faktúre.
A teraz podľa poradia.
Pán Blaha, ja sa stále práve snažím zdôrazňovať, že tu nejde o to, či je pravicový alebo ľavicový pohľad v tých návrhoch, ktoré dávam. Ja sa vôbec nečudujem že to spravila sociálnodemokratická vláda, lebo dostala rozum. Vy ho nemáte stále. Vy stále zostávate v izmoch svojich socialistických, ale niekedy ešte z Marxa a Engelsa, z 19. storočia. Toto už neplatí, čo vidno aj na tom, že aj sociálnodemokratické vlády robia tie reformy. Nepovedal som, že to je jediný vplyv, ale je to jeden z vplyvov dôležitý. A popísal som niektoré veci, ktoré pre vás by boli nepredstaviteľné, keby sa tu zaviedli, ktoré táto vláda zaviedla.
Pani Tomanová, ja som používal len tie čísla, ktoré sú v správe. Držal som sa tabuliek, ktoré sú uvedené v správe. Takže nie sú to žiadne hry s číslami, ale len som citoval údaje, ktoré sú uvedené v tejto správe.
A keby bol pravdivý ten blud a nezmysel, ktorý neustále opakujete, o vyraďovaní nezamestnaných a tým sme dosiahli znižovanie nezamestnanosti, vy ste po mne nastupovali, tak po mne by to znamenalo, že by ste ich tam všetkých vrátili a vyskočila by vám tá miera nezamestnanosti. Ale vám, ešte kým reformy trvali, kým ste ich nezrušili, ešte sa aj znižovala. A nespravili ste nič v zmene metodiky. Takže nevymýšľajte si bludy, ktoré len ako verklík opakujete.
Pani Šedivcová, poviem len tak jednoducho, my vidíme tie výsledky. A tie výsledky súčasnej vlády sú strašné. Po roku vlády tá nezamestnanosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.5.2013 11:17 - 11:33 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Takže, vážené dámy, vážení páni, aby som nadviazal na prerušené vystúpenie, som v časti, ktorá sa venuje tomu, ako reálne niečo urobiť, lebo nechceme zostať len v pozícii kritikov, ktorí poukazujú na negatívny stav. A to sú opatrenia na rýchle a reálne zníženie nezamestnanosti, ktoré na Slovensku máme. Je to päť opatrení, päť okruhov, ktoré zahŕňajú, samozrejme, viacej podbodov, ale jasne vystihujú tie najväčšie problémy, ktoré tu dnes máme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, že vás prerušujem. Dámy a páni, poprosím vás, ak nemáte záujem o rozpravu, radšej odíďte zo sály. Nech sa páči, pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Jednoducho by sa to dalo povedať aj v dvoch vetách, že treba znížiť náklady firmám a znížiť bariéry pre vytváranie nových pracovných miest. A to, ako naplniť tieto dve vety, spočíva práve v týchto piatich opatreniach.
To prvé opatrenie je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov, pre podnikový sektor na 19 %, lebo zvýšenie na 23 %, čo je najvyššia hranica široko-ďaleko, znamená zníženie konkurencieschopnosti Slovenska, znamená, že Slovensko je menej atraktívne pre to, aby tu zamestnávatelia boli, aby tu vytvárali pracovné miesta, aby tu podnikali. To je jasný krok proti zamestnávaniu, proti zamestnancom, keď zvyšujeme dane nad úroveň okolitých krajín. Pritom zdôrazňujem, že nejde o návrat k rovnej dani, pretože tento návrh sa nedotýka dane z príjmu fyzických osôb. Tá zostáva alebo nenavrhujeme ju zmeniť, aj keby sme ju určite zmenili, keby sme tú možnosť mali, ale jednoducho vieme, že tam s vami nie je o čom debatovať, takže škoda strácať čas.
Druhým opatrením je zníženie odvodov predovšetkým pre nízkopríjmové skupiny zamestnancov, pretože práve tam je najväčší problém. Najväčší podiel na nezamestnaných majú dlhodobo nezamestnaní ľudia a v rámci tejto skupiny, samozrejme, ľudia so základným vzdelaním alebo s veľmi nízkou kvalifikáciou. A títo ľudia sú nízkopríjmoví, pretože za svoju kvalifikáciu nemôžu očakávať vysoké príjmy. Žiadny zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý nevie poskytnúť kvalifikovanú prácu, nemôže zaplatiť nejakú vysokú mzdu. To je úplne logická súvislosť. A keď tieto skupiny a tieto príjmy zaťažíme vyššími odvodmi, tak, samozrejme, vytláčame ich z trhu práce, sťažujeme im možnosť zamestnať sa a zaťažujeme tým sociálny systém, na ktorý sú odkázaní. Tých možností, ako urobiť túto zmenu, je niekoľko. Je možné zvážiť zmeny zodvodnením práce na dohodu, ktoré ste urobili. Je možné zaviesť odvodový bonus, čo je vec, ktorú by som jednoznačne odporúčal, aby sa odvody znížili pre vybrané skupiny, pre nízkopríjmové skupiny, pretože to je operácia, ktorá sa vypláca, aj keď znamená, samozrejme, isté finančné transfery. Ale to, že ľudia sa umiestnia na trhu práce, platia odvody a ďalšie záležitosti, znamená veľký prínos ako pre celkový objem verejných výdavkov, tak pre klímu v krajine a pre životnú úroveň daných ľudí.
Tretím opatrením, na ktoré sme prví poukázali, a som rád, že sa už tým zaoberá aj vláda a že sa tým včera zaoberali aj lídri Európskej únie na svojom samite, je cena elektrickej energie pre podnikateľský sektor. Máme najvyššiu cenu elektrickej energie v rámci Európskej únie. Chudobné Slovensko má najvyššiu cenu elektrickej energie. Ako sa tu môže dobre podnikať, ako sa tu môžu vytvárať pracovné miesta, ako si môžeme myslieť, že sem bude mať niekto veľkú chuť prísť rozvíjať svoje aktivity, keď mu dvíhame neustále náklady, pretože elektrická energia je obrovským nákladom pre firmy? A slovenský priemysel je zvlášť citlivý na ceny elektrickej energie. Máme tu niekoľko veľkých podnikov, ktoré sú veľkými spotrebiteľmi elektrickej energie. Problémy s U. S. Steelom boli podmienené práve touto situáciou z rozhodujúcej časti. A táto situácia je vyvolaná zlou regulačnou politikou, ktorá bola nastolená za prvej vlády Roberta Fica. Dnes vidíme, ako takéto nerozumné opatrenia, ktoré pomohli len vybraným skupinám, ktoré si postavili fotovoltaické elektrárne, škodia celému Slovensku, jeho občanom, majú dopady na nezamestnanosť, pretože v sociálnej politike, v ekonomickej politike, v hospodárskej politike mnoho vecí s mnohými vecami súvisí. To sú nie jednosmerné opatrenia, ktoré dopadnú len na jeden zacielený bod. Ale keď sa to nepremyslí, tak to má veľmi široké a mnohokrát veľmi deštruktívne dosahy. Tu treba zásadnú zmenu. A to, čo som včera videl, čo sa stalo na úrovni Európy, je slabé riešenie. My musíme tu urobiť zmenu, pretože teraz ten najväčší problém nespočíva vo výrobných nákladoch na elektrickú energiu, ale v sprievodných rôznych poplatkoch, ktoré sú súčasťou regulačnej politiky a rozhodnutia regulátora za tarifu a za všetky možné veci. Tieto poplatky dnes už robí viac než 50 % z ceny, ktorú spotrebiteľ platí. A tieto ceny sú likvidačné.
Štvrtým opatrením je súbor vecí, súbor opatrení, ktoré by znamenali zmenu sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. Toto opatrenie sa dotýka druhého opatrenia o znížení odvodov. Veď všetci veľmi dobre viete, aj vládni poslanci, viete to veľmi dobre z reálneho života, povedali vám to určite stovky ľudí, ja sa s tým stretávam denne, chodím po Slovensku, cez víkend som bol napr. v Poltári, stretávam sa s tým, mi to denne ľudia hovoria, že ľudia, ktorí nepracujú cez systém sociálnych dávok, dostanú vyšší čistý príjem ako ľudia, ktorí sa zamestnajú za mzdu blízku minimálnej mzde. A to je predsa zlé. A je absolútne proti zdravému rozumu očakávať, že sa ľudia budú chcieť zamestnať, keď, a to ani nepočítam k tomu, ako je príležitostná práca, brigádnická práca alebo práca načierno, dostanú vyšší čistý príjem bez práce než s prácou. A keď sa k tomu pridružia ešte výhody zabezpečované priestupkovou imunitou, neexekvovateľnosťou takýchto občanov, tak, samozrejme, nemôžeme očakávať, že títo ľudia budú mať záujem o prácu. Toto treba zmeniť. A nie je to vôbec zložité. Až mi pán minister v rámci svojej záverečnej reči odpovie, ako pripravujú, aký majú zámer, ako sa tu objavia návrhy koncom roka, tak ja poviem, načo čakať, veď tie návrhy tu sú, predkladáme ich opakovane na rokovaní Národnej rady. Na tejto schôdzi Národnej rady z našej dielne sú tu štyri návrhy zákonov, ktoré práve tento problém riešia, stačí ich len schváliť a máme o jeden problém menej.
K tým zákonom, ktoré predkladáme, týkajúcim sa sociálnych dávok a príjmov, ktoré takto rodiny na seba naberajú, je výhodnejšia pre ne táto pozícia, ako je pracovať, by som priložil ešte jeden, s ktorým prídeme už možno na budúcej schôdzi Národnej rady. V tých najproblémovejších oblastiach Slovenska, ako som spomenul napr. Poltár, okres Rimavská Sobota alebo ďalšie okresy, celý Banskobystrický kraj je tým veľmi výrazne postihnutý, sa ľudia dostávajú už do pozícií, kde stratili vieru v to, že budú niekedy pracovať a zarábať si prácou tak, aby boli spokojní. A ich jedinou istotou zostávajú tie spomínané sociálne dávky. Veľmi to odbúrava ich vôľu potom naozaj snažiť sa hľadať si to zamestnanie. A majú obavu, že keď prijmú dočasné zamestnanie alebo keď príde nejaké neisté, možno nie príliš dobré platené zamestnanie, že prídu o sociálne dávky a že si vlastne svoj status zhoršia. Treba predložiť a prijať zmenu systému v tom smere, aby sme týmto ľuďom, pokiaľ si nájdu prácu, nezobrali sociálne dávky, aby sme zaviedli súbeh sociálnej dávky a mzdy, súbeh nízkeho príjmu a sociálnej dávky a aby sme tak motivovali týchto ľudí viac k získaniu práce. Štátu sa to oplatí, napriek tomu, že časť sociálnej dávky bude naďalej vyplácať, pretože sa mu to bude vracať na odvodoch, na daniach, ktoré títo ľudia začnú platiť. A budú to podstatne nižšie tým pádom výdavky, ktoré vo výsledku bude mať súčasný stav, ako keď je len čistým platcom sociálnych dávok pre stovky tisíc občanov.
Posledným opatrením z tej pätice rýchlych, ľahko presaditeľných alebo ľahko uskutočniteľných než presaditeľných, lebo osemdesiattrojka zatiaľ zabránila všetkému, čo mohlo sa stať a zlepšiť situáciu, je zmena Zákonníka práce, ale len v tej oblasti, a to zdôrazňujem, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Opäť, nemám ambíciu, lebo poznám vaše videnie, socialistické videnie sveta, že je tu vôbec šanca reálne rozprávať o návrate k dobre nastavenému liberálnemu Zákonníku práce. To si musíme nechať na tú dobu, keď budeme disponovať dostatočným počtom hlasov. Ale určite sa budem snažiť o to, aby sme všetky náklady, ktoré dodatočne sa vytvárajú legislatívnymi zásahmi a zvyšujú nákladmi firiem, odbúrali. A to naozaj nie je ani socialistické, ani pravicové, to je rozumné, zvyšovať náklady firiem je nerozumné. V novele Zákonníka práce ste zvýšili náklady na tvorbu nového pracovného miesta zavedením súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Predložili sme novelu Zákonníka práce do tejto schôdze Národnej rady, máme tu dve novely Zákonníka práce, ale teraz hovorím o tej, ktorá je veľmi pragmaticky zameraná, nedotýka sa žiadnych ideologických citlivých vecí, nedotýka sa postavenia odborárov, ktorým ste zaviazaní za podporu vo voľbách, a ďalších záležitostí, ale orientuje sa čisto na nákladovú zložku, ktorá firmy zaťažuje. A aby sme naozaj nenarazili na vašu ideológiu, ani neruší súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ale posúva tie hranice do iných úrovní aby sa výrazne znížili náklady, ktoré týmto slovenským firmám vznikajú.
To je päť konkrétnych návrhov, ktoré sme už predložili. K nim budeme predkladať návrhy zákonov. A ja apelujem na vás, až vám záleží na tom, aby na Slovensku ľudia našli prácu, aby nezamestnanosť klesla, tak ich podporte a poďme o nich diskutovať, pretože tým zhadzovaní zo stola a len odvolávaním sa na krajšie zajtrajšky a rečnením ako rečnením zo zjazdovej tribúny prácu ľuďom nezabezpečíte. Jednoducho treba ísť do konkrétnych racionálnych opatrení a počúvať ľudí, počúvať ľudí, čo vám vravia, zamestnávateľov, zamestnancov, chodiť po Slovensku a načúvať ľuďom. Ja to robím a počúvam toto, čo vám tu hovorím. To nie sú nápady, ktoré naozaj si vycuciavame si z prsta, ale to je reakcia na veľmi zlú realitu, ktorú máme.
V závere poviem len jedno. Pán minister hovorí, že máme tu pozitívne výsledky, pretože nezamestnanosť nám klesla. Tak zanedbateľný pokles nezamestnanosti, ako zaznamenali sme teraz, je, naopak, výstrahou, pretože sme v sezóne, keď vždy každým rokom v akejkoľvek situácii nezamestnanosť klesne, pretože je leto, nastupujú sezónne práce. A veľmi dôležité je, ako dynamicky tá nezamestnanosť klesne. Teraz klesá veľmi lenivo a veľmi opatrne. To je veľmi výstražné, pretože keď odznie toto obdobie, táto letná sezóna a nezamestnanosť bude viac-menej stagnovať veľmi mierne klesať, bude to znamenať, že ku koncu roka nás čaká veľmi dynamický nárast nezamestnanosti, čo opäť posunie tú hladinu nezamestnanosti vyššie. Ja som tu už raz povedal, a znova to zopakujem, ja si myslím, že bude atakovať 16-percentnú hranicu a že ju prelomí do konca roka, práve preto, pretože sa neprijímajú reálne opatrenia, odsúvajú sa opatrenia do budúcnosti. A prekrývaním náplasťami finančných podpôr nezamestnanosť neskrotíte ani ju neusmerníte do iných oblastí, ale naozaj tlmíte dočasne niečo, čo je tu veľmi negatívne.
Takže, opäť apelujem, nehľadajme administratívne cesty znižovania, nepresúvajme ľudí z kolónky do kolónky. Viem, že v závere roka sa prudko rozbehnú rekvalifikačné programy a že tisíce ľudí budú do nich zaradené. To nebude riešenie nezamestnanosti. Riešme nezamestnanosť tam, kde ju riešiť môžeme, zlepšením podmienok na tvorbu pracovných miest, zlepšením podnikateľského prostredia, tak ako sa nám to podarilo v rokoch 2002 až 2006, tak ako sa dnes to darí krajinám, ktoré sa odvážili ísť na cestu týchto reforiem, včítane nášho veľkého obchodného partnera, Nemecka. A môžeme si od malých krajín zobrať takisto vzor, ako sú pobaltské krajiny. To je cesta. Ani vtedy sme sa neviezli na vlne konjunktúry, ako som tu dokázal a preukázal na reálnych číslach z tejto správy, a ani dnes nemusíme čakať na žiadnu záchranu a konjunktúru zvonka, ale keď my tu zmeníme a zlepšíme, zatraktívnime Slovensko, zlepšíme podmienky na trhu práce, zlepšíme podnikateľské prostredie, tak sa budú tvoriť pracovné miesta a bude klesať nezamestnanosť. Vyberme sa touto cestou, lebo zatiaľ kráčame veľmi zlým smerom. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.5.2013 10:58 - 10:58 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Z tejto diskusie a z tejto debaty, ktorá odhaľuje alebo ktorá zachytáva poznanie reálneho konkrétneho stavu v ekonomike, vyplynulo päť odporúčaní, päť opatrení.
Prvým opatrením je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov. Zdôrazňujem, že nemyslíme si, že je reálne vám vôbec navrhovať návrat k rovnej dani, ktorá bola významným činiteľom ekonomického rastu, ale je mi jasné, že pre vaše videnie sveta je neprijateľná takáto debata a rešpektujeme výsledky volieb, ktoré určili, že vy máte väčšinu. Ale apelujeme na vás, že v oblasti korporátnej dane, teda dane, ktorú platia zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov Slovenskej republiky a bez ktorých zamestnávanie nie je možné, týmto zamestnávateľom prikladať na ich plecia ďalšie bremená je veľmi škodlivé opatrenie, ktorého dôsledky sa budú ešte viacej prehlbovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, chcem sa spýtať, keďže sa už naplnil čas pred hlasovaním, či ukončíte príspevok alebo budete pokračovať po hlasovaní.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Myslím, že budem pokračovať po hlasovaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.5.2013 10:43 - 11:00 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, stretávame sa tu na debate k tejto závažnej správe o závažnej skutočnosti alebo závažných skutočnostiach, nepriaznivých skutočnostiach, s ktorými na Slovensku už dlhé mesiace vláda neúspešne zápolí.
Na Slovensku sme zažili rôzne prístupy k riešeniu problematiky nezamestnanosti. Rôzne prístupy k nej zažívame aj v Európe. Preto začal by som najmä tým, aby sme si tieto dva základné modely najprv popísali a na faktoch ukázali, ako fungujú, pretože debata o tomto skĺzava vždy do tvrdení, ktoré nie sú postavené na reálnych faktoch a ktoré sa opierajú viac o politické túžby alebo plány, alebo ideológiu ako o to, čo skutočne sa pri realizácii jednotlivých modelov ukázalo.
Takým najobľúbenejším tvrdením z pohľadu súčasnej vlády a vládnych poslancov je tvrdenie, že nezamestnanosť je vec, ktorú Slovensko môže veľmi málo ovplyvniť, čiže, tak ako to povedal aj vo svojom úvodnom vystúpení pán minister, je hlavne závislé od globálnych vplyvov, ktoré na Slovensko vplývajú. A tým pádom z toho vyplýva, že viac-menej musíme čakať, čo sa bude diať, a tlmiť nepriaznivé dopady nejakými finančnými vankúšmi a zásahmi cez rôzne aktívne opatrenia na trhu práce. Toto ale nie je pravda. A to že to nie je pravda preukazuje samotná správa, ktorá je predložená, nie jej text, pretože ten text bol zrejme napísaný na základe politického zadania, ale keď sa pozorne pozriete na tabuľky, ktoré sú priložené, ktoré zachytávajú vývoj v celej Európe od roku 2000, tak musíte jednoducho prísť k záveru, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. A preto budem čerpať z údajov uvedených v tejto správe, nie z mojich údajov, nie z nezávislých údajov, ale z údajov, ktoré sú uvedené v správe, ktorú nám pán minister predložil.
Tvrdenie vlády a pána ministra hovorí o tom, ako som to už povedal, že na nezamestnanosť predovšetkým vplývajú vonkajšie faktory, ja oproti tomu staviam tvrdenie, že v rokoch 2002 až 2006, keď vtedajšia vláda stála pred ešte väčším problémom bojovať s nezamestnanosťou, keď nastupovala, a ja konkrétne som nastupoval do pozície ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, nezamestnanosť presahovala 18-percentnú hranicu a úspešne sme veľmi dynamicky túto výšku nezamestnanosti znížili, až nakoniec prelomila hranicu 10 %, že to bolo vďaka tomu, lebo sme sa viezli na vlne konjunktúry, ktorá sa valila celou Európou, že to teda tie globálne a zahraničné vplyvy spôsobili, že aj Slovensku sa tak darilo.
No tak sa teda pozrime, aká situácia bola v tom čase v Európe. A mám pred sebou tabuľku z uvedenej správy, ktorá zobrazuje rast HDP krajín Európskej únie: V roku 2003 Slovensko dosahovalo 4,8 % a začalo veľmi dynamicky rásť. V ďalších rokoch to bolo 5,1 %, 6,7 %, 8,3%, 10,5 %. Ten rast bol veľmi dynamický a bol výnimočný v rámci Európy. Tak sa pozrime, kde sa zobrala tá vlna, na ktorej sme sa viezli. Najčastejšie sa zvykne spomínať, keď sa chceme pozrieť za hranice, náš obrovský obchodný a kľúčový obchodný partner. To je Nemecko. Tak sa pozrime, ako sa v tom čase darilo Nemecku. V roku 2004, keď Slovensko dosahovalo 4,8-percentný rast, bolo Nemecko v recesii, bolo to mínus 0,4, následne ďalší rok 1,2, my sme mali vtedy 5,1, ďalší rok opäť prepad v Nemecku, 0,7. My sme ďalej rástli. Takže aká je tu korelácia? Rástlo Nemecko, keď sa podaril takto dynamický rast Slovensku a dynamicky znižovať nezamestnanosť? Alebo sa pozrieme na inú krajinu. Pozrime sa teda na najbližšieho partnera, na suseda, nášho aj historického, Českú republiku. Česká republika to mala v tom čase 3,8, potom 4,7, 6,8, 7, celkom dobré výsledky, ale zďaleka nie také dobré ako Slovensko. No nech by som vám teraz pozeral si akúkoľvek inú krajinu, máte tie materiály k dispozícii, nenájdete v Európe dôkaz preto, že tu vládla nejaká konjunktúra, ktorá by Slovensku pomohla alebo zabezpečila rast HDP a dynamický pokles nezamestnanosti.
Hovorili sme o HDP, poďme sa pozrieť na ročnú mieru nezamestnanosti v celej Európe. Slovensko, ako som už povedal, reformy rokov 2002 až 2006 našli v úrovni nezamestnanosti nad 18 %. Z materiálu, ktorý nám je predložený a ktorý má dokázať, že legislatívne zmeny nemajú dopad na rast nezamestnanosti, vyplýva, že v roku 2003 vstúpil do účinnosti novelizovaný Zákonník práce, 1. 7., to znamená v polke roka, a už do konca roka zaznamenala nezamestnanosť na Slovensku pokles oproti predchádzajúcemu roku o 2,5 %. Ďalej tento pokles pokračoval na 14,3, 11,6, 10,4, 8,4 veľmi dynamicky. Nikde v Európe takýto príklad okrem pobaltských krajín niektorých nenájdete. Takže HDP nikde nerástlo dynamicky, čo by nám inak zabezpečilo nejako pasívne pokles nezamestnanosti.
Teraz sa pozrime na nezamestnanosť, pokiaľ ide o tie ďalšie krajiny. V Nemecku, opäť, je to často spomínaný náš partner, sa vyvíjala nasledovne. V roku 2003 to bolo 9,8 %. V roku 2204, keď už u nás klesala nezamestnanosť, to bol nárast na 10,5 %. V roku 2005, kde sme už boli na veľmi vzostupnej krivke, v Nemecku to bol ďalší nárast, na 11,3 %. V roku 2006 to bolo 10,3 %. A teraz skočím do súčasnosti, do roku 2012, dnes, uprostred krízy najťažších období má ju Nemecko vo výške 5,5 %. A viete, prečo to tak je? Pretože Nemci si uvedomili v týchto časoch a videli možno aj inšpiráciu v slovenských reformách, že bez reformy trhu práce, bez zásadných reforiem sa nikam nedostatú. A prijali súbor opatrení, súbor zmien zákonov, tzv. Hartz reformy, ktoré začali pôsobiť a ktoré dnes napriek veľmi zlej ekonomickej situácii zabezpečujú Nemecku plynulý pokles nezamestnanosti, ako som spomínal, z 11,3 až na úroveň 5,5 %. Ale tieto Hartz reformy napríklad znamenajú, že tam existujú minijobs. To je niečo veľmi podobné, ako sme mali na Slovensku dohody o vykonaní práce, že tam platí pravidlo, že keď je ponúknutá nezamestnanému práca, musí ju prijať bez ohľadu na svoju kvalifikáciu a na charakter danej práce. Jednoducho vytvoril sa tak tlak na to, aby bolo výhodnejšie pracovať, ako nepracovať a poberať sociálne dávky. A to je kameň úrazu, to je tá príčina.
Súbor týchto antireforiem, ktoré po roku 2006 s nástupom prvej Ficovej vlády prišli, že na Slovensku opäť začala, akonáhle doznela zotrvačnosť reformných politík predchádzajúcej vlády, prudko rásť nezamestnanosť spolu, samozrejme, s nástupom zlého ekonomického prostredia v celej Európe. V tom čase rozumné vlády začali hádzať záchranné kolesá ekonomike, slovenská vláda začala nalievať peniaze na nezmyselné projekty, ktoré dočasne tlmili nezamestnanosť, ako napríklad šrotovné. A zároveň ako súčasná vláda začala uťahovať slučku na krku zamestnávateľom.
Pán minister vo svojom úvodnom slove viackrát povedal, že táto správa potvrdzuje, že legislatívne opatrenia nemajú na to žiadny vplyv. Nuž musím povedať, že pán minister buď vedome klame alebo nečíta noviny, nerobia mu monitoring, veci, ktoré sa týkajú danej témy, alebo ho neinformujú, aká je skutočnosť, pretože v nedávnych dňoch bol zverejnený prieskum, ktorý robila renomovaná spoločnosť Deloitte Touche, ktorá v rámci tohto prieskumu oslovila desiatky finančných riaditeľov slovenských spoločností, z ktorého vyplýva, že 75 % spoločností povedalo, že zmeny Zákonníka práce im urobili výrazný finančný škrt cez rozpočet, že im to výrazne náklady, a 50 % spoločností sa vyjadrilo, že tieto zmeny uskutočnené v Zákonníku práce ich nútia prepúšťať. Toto povedali zamestnávatelia na Slovensku. A tento prieskum je vykonaný renomovanou medzinárodnou agentúrou. Asi ho nebudeme spochybňovať, údaje sú k dispozícii. Takže ako môže byť pravda to, čo vládna strana neustále opakuje, že legislatívne opatrenia nemajú vplyv na situáciu na trhu práce. Majú ho a majú ho dosť výrazný.
Čo nám ponúka vláda ako liek na riešenie tohto problému. Je to stále to isté: „Zoberme peniaze, zoberme cudzie peniaze. A niekomu ich dajme, aby sme na chvíľu zamaskovali nezamestnanosť, aby sme si na chvíľu kúpili nejaké pracovné miesta. A keď sa tie peniaze minú, no uvidíme, čo bude, možno už bude lepšie.“ To je liek, ktorý súčasná vláda ponúka. (Reakcia z pléna.) Áno, pán poslanec, darmo krútite hlavou. Dovolím si použiť citát veľkej osobnosti európskej politiky Margaret Thatcherovej, ktorá povedala: „Problémom socialistov je to, že nakoniec sa im minú všetky cudzie peniaze.“ A toto je aj prístup socialistickej súčasnej vlády. Tie opatrenia, ktoré sú v správe spomínané, v poriadku, nech sa aplikujú, ale sú absolútne nedostatočné. To nie je liek, to je náplasť. To je náplasť, ktorá utlmí bolesť, utlmí najhoršie príznaky. Ale v žiadnom prípade to nie je liečivé opatrenie. Toto ekonomiku nevylieči, toto nevylieči chorý trh práce. To je ten hlavný problém. Takže aby som bol pochopený správne, ja neprotestujem proti tomu, že sa vytvorili programy na podporu zamestnávania mladých, že sa vytvorili programy na podporu udržania pracovných miest. Ale zároveň musím povedať, že tieto programy pomáhajú len niekomu, pretože nemôžu logicky sa dostať ku každému, že vytvárajú podmienky na klientelizmus a zneužívanie, že hlavne sú dočasného charakteru, sú charakteru len do minutia tých cudzích peňazí, ktoré sa minúť, samozrejme, dajú, ale nevyriešia problém.
Ako by sa teda problém vyriešiť mohol a mal. Ja som tu spomínal, že v Nemecku veľmi racionálne a neideologicky, pretože nepočul som, že by v Nemecku či ľavá strana, či pravá strana spochybňovala tieto nevyhnuté reformy na trhu práce a že by si stavala svoju propagandu alebo kampaň na rušení týchto opatrení, jednoducho na základe racionálnych rozhodnutí pristúpili k reforme trhu práce. My sme na Slovensku trh práce zreformovali, kým nedošlo k deštrukcii týchto reforiem po roku 2006. A na Slovensku, ako som povedal, to fungovalo. Prinášalo nám to vysoký rast HDP, prinášalo nám to nízky stav nezamestnanosti. Dnes, keď chceme pomôcť trhu práce a keď chceme zabezpečiť, aby nezamestnanosť rýchlo sa dostala pod kontrolu, musíme prijať niekoľko balíčkov opatrení. My sme už na tej mimoriadnej schôdzi, je to tých päť opatrení predstavili. A ja ich zopakujem, pretože týchto päť opatrení opäť nepochádza z našej kuchyne, že by sme si ich v rámci nášho klubu vymysleli, vytvorili, dohodli sa na nich a predložili ich. Ale týchto päť opatrení vzniklo ako výsledok diskusie zástupcov všetkých zamestnávateľských zväzov a združení, ekonomických expertov, ktorí sa venujú danej problematike, a organizácií, ktoré analyzujú situáciu na trhu práce. (Ruch v sále.) Ja by som poprosil, aby ste upokojili mojich kolegov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2013 17:28 - 17:30 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Richard zopakoval znova tie argumenty, ktoré mnohokrát musíme hovoriť, lebo také sú, a jednu vec by som chcel len rozviesť ešte viac. Otázka dlhu. Dnes naozaj zápolíme s dlhom, ktorý už naráža na opatrenia v dlhovej brzde a tento dlh bude rásť ďalej, ale nie vždy sa pripomenie, že v roku 2008 bol dlh na úrovni 28 % a bola to prvá vláda Roberta Fica, ktorá tento dlh dokázala takmer znásobiť a dostať ho tým pádom veľmi blízko k súčasným hraniciam. To znamená, že keby nebola zlá hospodárska politika socialistickej Ficovej vlády, rozhadzovanie a zlé opatrenia, s ktorými sa akože bojovalo proti kríze, dnes nemáme taký veľký problém s dlhom, dnes nemáme taký tlak, ktorý je vyvolaný týmito, touto situáciou a že dnešná vláda Roberta Fica len naráža na problémy, ktoré sama v slovenskej ekonomike vytvorila. A to je tá podstata veci a takéto veci by sme nachádzali v ďalších a ďalších parametroch. Zlá hospodárska politika Ficovej vlády ju dobieha a vyrába Slovensku a jeho občanom nové a nové a ťažšie a ťažšie problémy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2013 15:41 - 15:42 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Nedá sa všetko, lebo to by bolo na dlhšiu debatu, ale na to externé prostredie, pán poslanec Kamenický, sa zbytočne vyhovárate. Áno, samozrejme, že je externé prostredie, ale ja som práve poukázal, že aj v tomto negatívnom externom prostredí, v ktorom sa nachádza každá krajina, niektoré krajiny dosahujú pozitívne výsledky, pretože robia inú, principiálne inú hospodársku politiku ako Slovensko a tam je pes zakopaný, v tom je problém.
A ešte jeden argument, že pozrite si, aké bolo externé prostredie v rokoch 2002 až 2006, nebolo nijak priaznivé a napriek tomu Slovensko práve vďaka reformám, to znamená úplne protichodnej politike hospodárskej, ako robíte vy, dosahovalo excelentné výkony v poklese nezamestnanosti a v hospodárskom raste. Takže výhovorka a pasivita, že hospodárske externé prostredie za všetko môže, nie je objektívna a nie je správna. A keď by sme sa, ešte sa dotknem toho hospodársky rast, nezamestnanosť a ich vzájomný vzťah, viete, to v tej ekonomike všetko so všetkým súvisí. Poviem to na inom príklade. Keď sa zvýšia dane, tak okamžite klesne ziskovosť podnikov vizuálne, takto vidí, tak sa to vidí, pretože podniky zrazu nedosahujú zisk. Myslíte si, že naozaj ako sa to stalo tým, že objektívne prestanú dosahovať zisk? Nie, preto, že zareagujú na zvýšenie daní a nechcú platiť také vysoké dane a, samozrejme, že to vyzerá ako zníženie ziskovosti. A naopak, keď sa znížia dane, tak prudko vzrastie ziskovosť podnikov. Proste všetko so všetkým súvisí a do tej ekonomiky musíte automaticky zakomponovať aj ľudí, to nie sú stroje a tie reagujú tak, aby našli čo najlepšiu cestu, ako sa vysporiadať s daným problémom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2013 15:21 - 15:38 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je dobré, že tento materiál tu máme, a musím aj ja oceniť, že vidno, že bol pripravovaný starostlivo. Zároveň platí, že sa snažil vytvoriť čo najpriaznivejšiu v rámci možností, najpriaznivejší obraz o tom, čo vláda robí. Ale zároveň, samozrejme, nemohol nespomenúť tie skutočnosti, ktoré sa reálne dejú, aj tie ciele, ktoré si vláda verbálne kladie, verbálne zdôrazňujem, pretože naozaj mnohé ciele, ktoré určite, na ktorých sa vieme zhodnúť všetci, sú v príkrom rozpore s reálnymi krokmi, ktoré vláda robí. Jej konkrétne rozhodnutia, jej konkrétne zmeny, ktoré uvádza do života, pôsobia priamo proti tým zámerom, ktoré vláda robí. Ja teda tiež použijem pár citátov, pretože ten materiál je zaujímavý a dobrý a budem sa snažiť odvolávať, pokiaľ to len bude možné, na samotný tento materiál.
A hneď teda začnem na prvej strane toho materiálu, to znamená strana 6, kde materiál uvádza, že bude dôležité prijať opatrenia s čo najmenej negatívnym vplyvom na ekonomický rast a pokračovať v štrukturálnych reformách podporujúcich rast. A ja teraz by som rád počul, ktoré opatrenia zatiaľ prijaté touto vládou boli tými, ktoré podporujú hospodársky rast a ktoré opatrenia z tých, ktoré vláda prijala, mali čo najmenší negatívny vplyv na ekonomický rast. Ja si myslím, že je to presne naopak, ten smer, ktorým ste nasmerovali túto krajinu, je presne opačný. Zvýšili ste dane, zvýšili ste odvody, znížili ste flexibilitu trhu práce, to sú všetko negatívne opatrenia s veľmi zásadným negatívnym vplyvom na hospodársky rast. To samotný váš materiál, ktorý je tu predkladaný, uvádza v neskorších bodoch, kolega Mikloš to už spomínal, ja sa k tomu ešte vrátim, a len potvrdzuje, že cieľ je jedno, konkrétne kroky na jeho dosiahnutí potierajú, popierajú dosiahnutie tohto cieľa. Ja som to nazval už mnohokrát túto kombináciu týchto nástrojov, ktoré ste zvolili, smrteľným kokteilom pre slovenskú ekonomiku a ten naozaj účinkuje nezadržateľne. Taká posledná informácia z tohto súdka z dnešného dňa v médiách, ktorá bola publikovaná, že pokles nezamestnanosti v prvom kvartáli tohto roku je 1 percento. Čoho následok to je, až nie týchto negatívnych nástrojov, ktoré boli použité a ktoré majú negatívny vplyv na hospodársky rast? Viackrát sa tu už spomínalo tá kombinácia, že zamestnanosť, nezamestnanosť a hospodársky rast, že potrebujeme mať hospodársky rast, aby sme úspešne bojovali s nezamestnanosťou. Ale tu si myslím, a to nie je len vecou toho, kto to povedal, neviem teraz presne, ktorý z predrečníkov sa takto vyjadril, ale to je taký mylný pohľad, ktorý nie je ojedinelý v celej ekonomickej obci, ako keby to boli oddelené faktory. Oni nie sú oddelené, to sú prepojené nádoby. Nemôžete mať hospodársky rast, pokiaľ nemáte zároveň klesajúcu nezamestnanosť a zároveň nebude klesať nezamestnanosť, pokiaľ nebude hospodársky rast, to sú dve vzájomne naraz idúce veci, ktoré sa vyvíjajú negatívne alebo pozitívne. Nenasleduje jedna po druhej, obidve sú následkom hospodárskych krokov, hospodárskych nástrojov, ktoré vláda urobí a ktoré vyvolávajú buď rast zamestnanosti, pokiaľ zníži dane, zníži odvody, zlepší situáciu na trhu práce, zlepší vymáhateľnosť práva. Inými slovami, mohli by sme hovoriť podrobne, ale dá sa to zhrnúť: zlepší podnikateľské prostredie, zlepší konkurencieschopnosť Slovenska, potom rastie zamestnanosť, klesá nezamestnanosť a dosahuje sa hospodársky rast.
Tu mi nedá nespomenúť tie negatívne rebríčky, alebo tá naša pozícia, negatívna pozícia, alebo negatívny vývoj našej pozície v kľúčových rebríčkoch, ktoré sa tým zaoberajú. Ten už spomínaný rebríček konkurencieschopnosti Slovenska, ktorý hovorí, alebo ukazuje, že v roku 2006, keď sa ujal vlády nad Slovenskom, nad Slovenskom, hovorím to úplne vážne, pretože presne takýto spôsob vlády je pre vládu SMER-u typický, Robert Fico, bolo Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti na 46. mieste. Dnes je na 71. mieste, tretie odzadu v rámci Európskej únie. To je veľmi negatívna vizitka vlád Roberta Fica a jeho hospodárskej politiky, ktorá sa nemení a ktorá pokračuje tým zlým smerom k stále horším a horším výsledkom.
Poďme teda zasa k materiálu a kolega Mikloš to už spomínal, ale je to naozaj krásny citát a je obsiahnutý v tom boxe 1 na strane 14. Nedá, nedá sa nespomenúť, vyberiem z neho trošku možno niečo iné, aby sme sa neopakovali. A tento materiál správne udáva, že konsolidácia cez, výdavkov na spotrebu vlády je len krátkodobo negatívna, krátkodobo negatívna, to znamená už v strednodobom horizonte je pozitívna, a z príjmovej strany krátkodobo aj dlhodobo rast najmenej tlmí znižovanie deficitu cez spotrebné a majetkové dane. Ani jedných v tejto oblasti ste sa nedotkli! Naopak, nárast daní zo zisku a miezd má negatívny dlhodobý efekt. Takže vy ste sa vybrali smerom k negatívnemu dlhodobému efektu a zároveň chcete hovoriť o dosahovaní hospodárskeho rastu, o potrebe dosahovania hospodárskeho rastu. To logicky nejde dokopy, to sa vzájomne vybíja, vy si protirečíte z hľadiska cieľov a nástrojov, ktoré na to používate.
Bolo tu spomínané, že keď porovnáme tie prístupy tej veľmi kratučko trvajúcej vlády Ivety Radičovej a ten dlhodobý prístup vlády Roberta Fica, ktorý je tu od roku 2006, ja by som chcel poukázať ešte na jednu súvislosť. Bolo povedané, že vláda Roberta Fica šetrí tie dve percenta na sebe, nad, tým, že znižuje vládnu spotrebu, vláda Ivety Radičovej z celkového úsilia z dvoch tretín šetrila na sebe. A teraz tá súvislosť, za vlády Ivety Radičovej sa dosahoval hospodársky rast 2 percentá. Šetrila najmä na sebe, znižovala výdavky vlády, dosahoval sa relatívne veľmi vysoký hospodársky rast. Štvrtý, ak sa nemýlim, v rámci Európskej únie, štvrtý najvyšší. Vidíte tú vzájomnú koreláciu, že kadiaľ vedie cesta. A môžeme si to porovnať aj s krajinami, ktoré idú touto cestou aj dnes, najmä pobaltské krajiny. Idú cestou znižovania vládnych výdavkov, dosahujú dynamický hospodársky rast a dynamický pokles nezamestnanosti. Socialistická vláda SMER-u nie, nejde cestou znižovania výdavkov, naopak, ide cestou zvyšovania zaťaženia práce, pracujúcich, uťahovania opaskov tých, čo produkujú. Samozrejme, že hospodársky rast sa spomaľuje.
Tu ešte viackrát zaznelo, že stále máme hospodársky rast. No ja by som už tomu veľmi neveril, že ešte stále máme hospodársky rast. Nevidel som žiadne čísla, ale ja sa domnievam, že ak ho ešte máme v dnešný deň, tak je tak mizivý, že je takmer zanedbateľný, a skôr sa obávam, že už ho vôbec nemáme a že sme na hranici recesie. Či sa mýlim, alebo nie, neviem, neopieram sa o žiadne konkrétne údaje, ale všetky signály, ktoré idú z trhu vývoja maloobchodných tržieb, vývoj zamestnanosti, nezamestnanosti, všetko nasvedčuje tomu, že zákonite, zákonite to musí znamenať, že hospodársky rast klesá, alebo sme už buď na hranici, alebo dokonca priamo v recesii.
To, čo vládu čaká ďalej, ako z toho materiálu vyplýva, nie je žiadna cesta ružovým údolím, šetrenie, uťahovanie opaskov bude musieť pokračovať ako v tomto materiáli, alebo nazvime to konsolidačné úsilie, ale je to nič iné len uťahovanie opaskov. A keďže vláda zatiaľ neprišla s ničím iným, len že to prenáša na pracujúcich, tak to bude znamenať opäť, že pracujúci budú mať nižšie príjmy, vyššie dane, alebo niekde inde sa bude škrtať a šetriť. A to šetrenie bude musieť byť podľa tohto materiálu veľmi vysoké. Nevieme, ako to vláda bude chcieť dosiahnuť, pretože ja tým číslam, ktoré sú tam, a tým plánom neverím, ale niečo nám naznačuje taká otváraná debata o zmenách v sociálnom systéme. Nikde v rozpočtoch ani v tomto materiáli nenájdeme odvolávku na to, že by sa malo zasiahnuť do zle nastaveného a zdeformovaného sociálneho systému, ale napriek tomu tá debata sa rozbieha.
To jasne hovorí o tom, že ministerstvo financií alebo vláda samotná vidí, že je vo veľkom probléme, že potrebuje niekde šetriť, že potrebuje niekde hľadať peniaze a veľmi nevie kde, tak hoci nerada pre svoju ideológiu, ale začína sa zamýšľať, ako siahať tam, kde sa teda naozaj ešte šetriť dá. Pretože ten systém je nastavený zle, ale, samozrejme, ideologicky sa opäť pokúša oklamať verejnosť tým, že získa tie peniaze, keď nejakých virtuálnych bohatých pripraví o sociálne dávky. Virtuálne bohatých vravím preto, pretože takých je na Slovensku zanedbateľné množstvo a spravidla sociálne dávky a la rodinné prídavky vôbec nepoberajú. A keď to vláda urobí, nech to urobí, ale bude to mať nulový efekt na konsolidáciu a bude to len čistá propaganda, ktorá možno prinesie dokonca viac výdavkov ako úspor, ale nech.
To, čo ale je obrovskou rezervou pre šetrenie vlády, je práve zle nastavený sociálny systém, ktorý míňa obrovské množstvo peňazí neproduktívne alebo s negatívnymi efektami, pretože vyrába, vyrába vyslovene spotrebiteľov vládnych výdavkov, spotrebiteľov a ďalších a ďalších prijímateľov sociálnych dávok bez toho, že by vyrábal alebo produkoval budúcu prínosnú pracovnú silu, ktorá sa zapojí do tvorby hodnôt, do platení daní a do platenia odvodov a tým nerobí negatívnu službu len na najbližšie roky, na najbližšie vládne obdobie, ale zarába to na problém na desiatky rokov dopredu, pokiaľ sa táto politika nebude meniť. Pretože toto je politika, ktorá, ktorej negatívne efekty sa budú pociťovať ešte o desiatky rokov neskôr.
Veľmi zaujímavé - to je asi posledné, na čo by som poukázal - je otázka zmien v dôchodkovom systéme. Tento materiál ich analyzuje poctivo, objektívne a vecne. Ťažko namietnuť niečo voči tomu, ako vyčísľuje tieto zmeny, a samotný tento materiál presne potvrdzuje to, čo som z tohto miesta a z mnohých iných miest tvrdil od samého začiatku. Zmeny, ktoré vláda urobila v dôchodkovom systéme, prvý raz v tomto materiáli, mne to až úsmevne pripadá, nazvala to dôchodkovou reformou. To doteraz nebolo, pretože reforma bolo zlé slovo. Takže zníženie príspevku do druhého piliera, okradnutie budúcich sporiteľov o 55 % ich úspor je aj dôchodková reforma v zmysle tejto vlády. Ale nech. Ale poukazuje na to, že ten problém dôchodkového systému je v prvom pilieri, v priebežnom systéme. A keď sa rozanalyzovali tie jednotlivé opatrenia v tomto materiáli, nie mnou, ale predkladateľmi tohto materiálu, tak z neho jasne vyplýva, a budem teraz citovať, že "najväčší pozitívny vplyv na penzijné výdavky má predĺženie dôchodkového veku, ako aj zmena indexácie dôchodkových dávok, zmena solidarity má iba mierne pozitívny vplyv, kým zmeny uskutočnené v druhom pilieri majú, naopak, negatívny vplyv na výdavky".
Zopakujem, zmeny uskutočnené v druhom pilieri majú, naopak, negatívny vplyv na výdavky, počuli ste dobre, to, pred čím sme varovali celý čas, že zásah do druhého piliera je negatívnym zásahom voči verejným financiám, že ohrozia ich budúcu stabilitu a zväčšia výdavky vlády a sťažia tak fungovanie akejkoľvek budúcej vlády, sa v tomto vládnom materiáli nachádza čierne na bielom. V grafoch, ktoré sú priložené, je to strana 46, kto by sa chcel zadívať do tohto materiálu, je to vyčíslené na viac než 2 percentá - nárast výdavkov spôsobených zásahom Ficovej vlády do druhého dôchodkového piliera.
Napriek týmto kritickým slovám by som chcel zakončiť pozitívne. A to je tak, že mlieko je už rozliate. Tie zmeny sa už stali a to, že ich budeme len kritizovať, nám nijako situáciu nezlepší. A preto by som si dovolil zasa zaapelovať na všetkých, opozíciu, alebo opozičné strany, aj vládnu stranu, aby sme si uvedomili tieto súvislosti, pretože to sa bude dotýkať každej vlády. Aby sme si zobrali poučenie v tom, že vieme, kde ten problém je, a keď tú ideologickú stránku vecí dáme bokom, keď sa bavíme o dôchodkovom systéme, tak vieme, že čo ešte treba urobiť, aby sme to, čo sa, to mlieko, čo sa rozlialo, aby sme ho čo najrýchlejšie poutierali, aby sa nenapáchali škody. A chcem vyzvať, aby sme naozaj ďalej pracovali alebo ďalej viedli rozhovory o ústavnom spôsobe zafixovania, zakotvenia dôchodkového systému tak, aby v budúcnosti nám nespôsobil také problémy, na aké sa dnes budeme musieť pripravovať, keby tie zmeny pokračovali aj ďalej.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis