Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je dobré, že tento materiál tu máme, a musím aj ja oceniť, že vidno, že bol pripravovaný starostlivo. Zároveň platí, že sa snažil vytvoriť čo najpriaznivejšiu v rámci možností, najpriaznivejší obraz o tom, čo vláda robí. Ale zároveň, samozrejme, nemohol nespomenúť tie skutočnosti, ktoré sa reálne dejú, aj tie ciele, ktoré si vláda verbálne kladie, verbálne zdôrazňujem, pretože naozaj mnohé ciele, ktoré určite, na ktorých sa vieme zhodnúť všetci, sú v príkrom rozpore s reálnymi krokmi, ktoré vláda robí. Jej konkrétne rozhodnutia, jej konkrétne zmeny, ktoré uvádza do života, pôsobia priamo proti tým zámerom, ktoré vláda robí. Ja teda tiež použijem pár citátov, pretože ten materiál je zaujímavý a dobrý a budem sa snažiť odvolávať, pokiaľ to len bude možné, na samotný tento materiál.
A hneď teda začnem na prvej strane toho materiálu, to znamená strana 6, kde materiál uvádza, že bude dôležité prijať opatrenia s čo najmenej negatívnym vplyvom na ekonomický rast a pokračovať v štrukturálnych reformách podporujúcich rast. A ja teraz by som rád počul, ktoré opatrenia zatiaľ prijaté touto vládou boli tými, ktoré podporujú hospodársky rast a ktoré opatrenia z tých, ktoré vláda prijala, mali čo najmenší negatívny vplyv na ekonomický rast. Ja si myslím, že je to presne naopak, ten smer, ktorým ste nasmerovali túto krajinu, je presne opačný. Zvýšili ste dane, zvýšili ste odvody, znížili ste flexibilitu trhu práce, to sú všetko negatívne opatrenia s veľmi zásadným negatívnym vplyvom na hospodársky rast. To samotný váš materiál, ktorý je tu predkladaný, uvádza v neskorších bodoch, kolega Mikloš to už spomínal, ja sa k tomu ešte vrátim, a len potvrdzuje, že cieľ je jedno, konkrétne kroky na jeho dosiahnutí potierajú, popierajú dosiahnutie tohto cieľa. Ja som to nazval už mnohokrát túto kombináciu týchto nástrojov, ktoré ste zvolili, smrteľným kokteilom pre slovenskú ekonomiku a ten naozaj účinkuje nezadržateľne. Taká posledná informácia z tohto súdka z dnešného dňa v médiách, ktorá bola publikovaná, že pokles nezamestnanosti v prvom kvartáli tohto roku je 1 percento. Čoho následok to je, až nie týchto negatívnych nástrojov, ktoré boli použité a ktoré majú negatívny vplyv na hospodársky rast? Viackrát sa tu už spomínalo tá kombinácia, že zamestnanosť, nezamestnanosť a hospodársky rast, že potrebujeme mať hospodársky rast, aby sme úspešne bojovali s nezamestnanosťou. Ale tu si myslím, a to nie je len vecou toho, kto to povedal, neviem teraz presne, ktorý z predrečníkov sa takto vyjadril, ale to je taký mylný pohľad, ktorý nie je ojedinelý v celej ekonomickej obci, ako keby to boli oddelené faktory. Oni nie sú oddelené, to sú prepojené nádoby. Nemôžete mať hospodársky rast, pokiaľ nemáte zároveň klesajúcu nezamestnanosť a zároveň nebude klesať nezamestnanosť, pokiaľ nebude hospodársky rast, to sú dve vzájomne naraz idúce veci, ktoré sa vyvíjajú negatívne alebo pozitívne. Nenasleduje jedna po druhej, obidve sú následkom hospodárskych krokov, hospodárskych nástrojov, ktoré vláda urobí a ktoré vyvolávajú buď rast zamestnanosti, pokiaľ zníži dane, zníži odvody, zlepší situáciu na trhu práce, zlepší vymáhateľnosť práva. Inými slovami, mohli by sme hovoriť podrobne, ale dá sa to zhrnúť: zlepší podnikateľské prostredie, zlepší konkurencieschopnosť Slovenska, potom rastie zamestnanosť, klesá nezamestnanosť a dosahuje sa hospodársky rast.
Tu mi nedá nespomenúť tie negatívne rebríčky, alebo tá naša pozícia, negatívna pozícia, alebo negatívny vývoj našej pozície v kľúčových rebríčkoch, ktoré sa tým zaoberajú. Ten už spomínaný rebríček konkurencieschopnosti Slovenska, ktorý hovorí, alebo ukazuje, že v roku 2006, keď sa ujal vlády nad Slovenskom, nad Slovenskom, hovorím to úplne vážne, pretože presne takýto spôsob vlády je pre vládu SMER-u typický, Robert Fico, bolo Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti na 46. mieste. Dnes je na 71. mieste, tretie odzadu v rámci Európskej únie. To je veľmi negatívna vizitka vlád Roberta Fica a jeho hospodárskej politiky, ktorá sa nemení a ktorá pokračuje tým zlým smerom k stále horším a horším výsledkom.
Poďme teda zasa k materiálu a kolega Mikloš to už spomínal, ale je to naozaj krásny citát a je obsiahnutý v tom boxe 1 na strane 14. Nedá, nedá sa nespomenúť, vyberiem z neho trošku možno niečo iné, aby sme sa neopakovali. A tento materiál správne udáva, že konsolidácia cez, výdavkov na spotrebu vlády je len krátkodobo negatívna, krátkodobo negatívna, to znamená už v strednodobom horizonte je pozitívna, a z príjmovej strany krátkodobo aj dlhodobo rast najmenej tlmí znižovanie deficitu cez spotrebné a majetkové dane. Ani jedných v tejto oblasti ste sa nedotkli! Naopak, nárast daní zo zisku a miezd má negatívny dlhodobý efekt. Takže vy ste sa vybrali smerom k negatívnemu dlhodobému efektu a zároveň chcete hovoriť o dosahovaní hospodárskeho rastu, o potrebe dosahovania hospodárskeho rastu. To logicky nejde dokopy, to sa vzájomne vybíja, vy si protirečíte z hľadiska cieľov a nástrojov, ktoré na to používate.
Bolo tu spomínané, že keď porovnáme tie prístupy tej veľmi kratučko trvajúcej vlády Ivety Radičovej a ten dlhodobý prístup vlády Roberta Fica, ktorý je tu od roku 2006, ja by som chcel poukázať ešte na jednu súvislosť. Bolo povedané, že vláda Roberta Fica šetrí tie dve percenta na sebe, nad, tým, že znižuje vládnu spotrebu, vláda Ivety Radičovej z celkového úsilia z dvoch tretín šetrila na sebe. A teraz tá súvislosť, za vlády Ivety Radičovej sa dosahoval hospodársky rast 2 percentá. Šetrila najmä na sebe, znižovala výdavky vlády, dosahoval sa relatívne veľmi vysoký hospodársky rast. Štvrtý, ak sa nemýlim, v rámci Európskej únie, štvrtý najvyšší. Vidíte tú vzájomnú koreláciu, že kadiaľ vedie cesta. A môžeme si to porovnať aj s krajinami, ktoré idú touto cestou aj dnes, najmä pobaltské krajiny. Idú cestou znižovania vládnych výdavkov, dosahujú dynamický hospodársky rast a dynamický pokles nezamestnanosti. Socialistická vláda SMER-u nie, nejde cestou znižovania výdavkov, naopak, ide cestou zvyšovania zaťaženia práce, pracujúcich, uťahovania opaskov tých, čo produkujú. Samozrejme, že hospodársky rast sa spomaľuje.
Tu ešte viackrát zaznelo, že stále máme hospodársky rast. No ja by som už tomu veľmi neveril, že ešte stále máme hospodársky rast. Nevidel som žiadne čísla, ale ja sa domnievam, že ak ho ešte máme v dnešný deň, tak je tak mizivý, že je takmer zanedbateľný, a skôr sa obávam, že už ho vôbec nemáme a že sme na hranici recesie. Či sa mýlim, alebo nie, neviem, neopieram sa o žiadne konkrétne údaje, ale všetky signály, ktoré idú z trhu vývoja maloobchodných tržieb, vývoj zamestnanosti, nezamestnanosti, všetko nasvedčuje tomu, že zákonite, zákonite to musí znamenať, že hospodársky rast klesá, alebo sme už buď na hranici, alebo dokonca priamo v recesii.
To, čo vládu čaká ďalej, ako z toho materiálu vyplýva, nie je žiadna cesta ružovým údolím, šetrenie, uťahovanie opaskov bude musieť pokračovať ako v tomto materiáli, alebo nazvime to konsolidačné úsilie, ale je to nič iné len uťahovanie opaskov. A keďže vláda zatiaľ neprišla s ničím iným, len že to prenáša na pracujúcich, tak to bude znamenať opäť, že pracujúci budú mať nižšie príjmy, vyššie dane, alebo niekde inde sa bude škrtať a šetriť. A to šetrenie bude musieť byť podľa tohto materiálu veľmi vysoké. Nevieme, ako to vláda bude chcieť dosiahnuť, pretože ja tým číslam, ktoré sú tam, a tým plánom neverím, ale niečo nám naznačuje taká otváraná debata o zmenách v sociálnom systéme. Nikde v rozpočtoch ani v tomto materiáli nenájdeme odvolávku na to, že by sa malo zasiahnuť do zle nastaveného a zdeformovaného sociálneho systému, ale napriek tomu tá debata sa rozbieha.
To jasne hovorí o tom, že ministerstvo financií alebo vláda samotná vidí, že je vo veľkom probléme, že potrebuje niekde šetriť, že potrebuje niekde hľadať peniaze a veľmi nevie kde, tak hoci nerada pre svoju ideológiu, ale začína sa zamýšľať, ako siahať tam, kde sa teda naozaj ešte šetriť dá. Pretože ten systém je nastavený zle, ale, samozrejme, ideologicky sa opäť pokúša oklamať verejnosť tým, že získa tie peniaze, keď nejakých virtuálnych bohatých pripraví o sociálne dávky. Virtuálne bohatých vravím preto, pretože takých je na Slovensku zanedbateľné množstvo a spravidla sociálne dávky a la rodinné prídavky vôbec nepoberajú. A keď to vláda urobí, nech to urobí, ale bude to mať nulový efekt na konsolidáciu a bude to len čistá propaganda, ktorá možno prinesie dokonca viac výdavkov ako úspor, ale nech.
To, čo ale je obrovskou rezervou pre šetrenie vlády, je práve zle nastavený sociálny systém, ktorý míňa obrovské množstvo peňazí neproduktívne alebo s negatívnymi efektami, pretože vyrába, vyrába vyslovene spotrebiteľov vládnych výdavkov, spotrebiteľov a ďalších a ďalších prijímateľov sociálnych dávok bez toho, že by vyrábal alebo produkoval budúcu prínosnú pracovnú silu, ktorá sa zapojí do tvorby hodnôt, do platení daní a do platenia odvodov a tým nerobí negatívnu službu len na najbližšie roky, na najbližšie vládne obdobie, ale zarába to na problém na desiatky rokov dopredu, pokiaľ sa táto politika nebude meniť. Pretože toto je politika, ktorá, ktorej negatívne efekty sa budú pociťovať ešte o desiatky rokov neskôr.
Veľmi zaujímavé - to je asi posledné, na čo by som poukázal - je otázka zmien v dôchodkovom systéme. Tento materiál ich analyzuje poctivo, objektívne a vecne. Ťažko namietnuť niečo voči tomu, ako vyčísľuje tieto zmeny, a samotný tento materiál presne potvrdzuje to, čo som z tohto miesta a z mnohých iných miest tvrdil od samého začiatku. Zmeny, ktoré vláda urobila v dôchodkovom systéme, prvý raz v tomto materiáli, mne to až úsmevne pripadá, nazvala to dôchodkovou reformou. To doteraz nebolo, pretože reforma bolo zlé slovo. Takže zníženie príspevku do druhého piliera, okradnutie budúcich sporiteľov o 55 % ich úspor je aj dôchodková reforma v zmysle tejto vlády. Ale nech. Ale poukazuje na to, že ten problém dôchodkového systému je v prvom pilieri, v priebežnom systéme. A keď sa rozanalyzovali tie jednotlivé opatrenia v tomto materiáli, nie mnou, ale predkladateľmi tohto materiálu, tak z neho jasne vyplýva, a budem teraz citovať, že "najväčší pozitívny vplyv na penzijné výdavky má predĺženie dôchodkového veku, ako aj zmena indexácie dôchodkových dávok, zmena solidarity má iba mierne pozitívny vplyv, kým zmeny uskutočnené v druhom pilieri majú, naopak, negatívny vplyv na výdavky".
Zopakujem, zmeny uskutočnené v druhom pilieri majú, naopak, negatívny vplyv na výdavky, počuli ste dobre, to, pred čím sme varovali celý čas, že zásah do druhého piliera je negatívnym zásahom voči verejným financiám, že ohrozia ich budúcu stabilitu a zväčšia výdavky vlády a sťažia tak fungovanie akejkoľvek budúcej vlády, sa v tomto vládnom materiáli nachádza čierne na bielom. V grafoch, ktoré sú priložené, je to strana 46, kto by sa chcel zadívať do tohto materiálu, je to vyčíslené na viac než 2 percentá - nárast výdavkov spôsobených zásahom Ficovej vlády do druhého dôchodkového piliera.
Napriek týmto kritickým slovám by som chcel zakončiť pozitívne. A to je tak, že mlieko je už rozliate. Tie zmeny sa už stali a to, že ich budeme len kritizovať, nám nijako situáciu nezlepší. A preto by som si dovolil zasa zaapelovať na všetkých, opozíciu, alebo opozičné strany, aj vládnu stranu, aby sme si uvedomili tieto súvislosti, pretože to sa bude dotýkať každej vlády. Aby sme si zobrali poučenie v tom, že vieme, kde ten problém je, a keď tú ideologickú stránku vecí dáme bokom, keď sa bavíme o dôchodkovom systéme, tak vieme, že čo ešte treba urobiť, aby sme to, čo sa, to mlieko, čo sa rozlialo, aby sme ho čo najrýchlejšie poutierali, aby sa nenapáchali škody. A chcem vyzvať, aby sme naozaj ďalej pracovali alebo ďalej viedli rozhovory o ústavnom spôsobe zafixovania, zakotvenia dôchodkového systému tak, aby v budúcnosti nám nespôsobil také problémy, na aké sa dnes budeme musieť pripravovať, keby tie zmeny pokračovali aj ďalej.
Ďakujem za pozornosť.