Videokanál poslanca

Tento problém naozaj je komplexný, s tým sa dá len súhlasiť, ale nemyslím si, že treba nejako siahodlho diskutovať. Veď tu nebráni nič, aby tento návrh zákona, táto novela mala rímsku jedna, dva, tri a aby riešila aj tie veci v ďalších zákonoch, ktoré treba riešiť, či už sú to rozhodcovské súdy, spotrebné úvery a ďalšie veci, všetky, ktoré je potrebné riešiť, lebo mnohokrát to sú len také hrany alebo také ostne, ktoré vytŕčajú z tých existujúcich pravidiel, ktoré treba odstrihnúť alebo obrúsiť, a veci by fungovali lepšie. My z pozície poslancov a zvlášť opozičných poslancov môžme dávať návrhy, ktoré čiastkovo riešia tie najpálčivejšie veci, ale toto je príležitosť, ktorá by mala byť využitá, pretože tá komplexnosť sa nedá dosiahnuť inak ako vládnou komplexnou novelou.

Ďakujem. Pán minister, čo sa týka tých prognóz, no tam sa zhodneme, len mi to tak pripadá, že tí, čo tie prognózy píšu, tak síce týždeň alebo neviem koľko počítajú, ale do tých výpočtov zapracúvajú vaše sny, túžby a želania, ktoré sú v príkrom rozpore s realitou. A potom, samozrejme, čo prognóza, to horší výhľad. Ale to my sme na začiatku povedali, kam to bude smerovať, pretože zdravý ľudský rozum nepustí a dva a dva vždy budú štyri. Ja som vám dal krištáľovú guľu, keď sme tu rozpočet prerokúvali, a tá by vám lepšie poslúžila ako odvolávanie sa na prognózy. A zdravý rozum, ľudský rozum hovorí, keď vy zvýšite rôznymi cestami náklady firmám, keď zvýšite dane, odvody, zhoršíte podmienky na trhu práce, keď odmietate odstraňovať bremená, ktoré majú, aj také tie jednoduché, zdravotná služba pre všetkých povinná, tu spomínané audity a takých by sme vymenovali ďalšie. Samozrejme, že tým firmám a tým podnikovému sektoru sťažujete situáciu a zvyšujete náklady. A potom keď súťažia na zahraničných trhoch a ten zahraničný odberateľ má možnosť si vybrať ten istý výrobok alebo podobný s nižšími nákladmi ako slovenskú firmu s vyššími, pretože aj vy ste im zvýšili náklady, tak, samozrejme, že tá firma stratí zákazku. Ale vy vidíte len tú koncovku, tú javovú formu, ako sme sa to dakedy učili, len ten jav, nevidíte podstatu. A to, že je tu otvorená ekonomika, to my všetci vieme. Ale tak porovnávajme sa s ďalšími otvorenými ekonomikami, ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, ktoré idú inými cestami a dosahujú pozitívne výsledky. A sú to menšie krajiny, s menším trhom, ako máme my, a nemajú dlhy. A domáci dopyt, keď vy zabijete tým, že ľuďom zoberiete peniaze a zoberiete prácu, tak darmo vy voláte a túžite po jeho oživení, keď ho sami vraždíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Problémom, ktorý pred nami je, je opakovane to isté a to je zlá hospodárska politika vlády. Zlé nastavenia, zlé opatrenia, ktoré použila na konsolidáciu, a tieto opatrenia vyvolávajú spomaľovanie rastu alebo, rovno povedané, zastavenie rastu. Rútime sa do recesie. To je ten problém. A tuto len tak ako štatisticky si zobrazujeme so spätnou alebo s pohľadom späť, ako sa to prejavuje. Ten trend je jednoznačný a tak, ako sme na to mnohokrát upozorňovali hneď od samého začiatku, všetky tieto výstrahy sa napĺňajú. Rastie nezamestnanosť, hospodársky rast je na nule takpovediac. Jednoducho SMER ako vždy, krajinu ťahá dole po hospodárskej stránke. A nijaké výhovorky na krízu a nijaké výhovorky na to, že všade je to tak, nie sú opodstatnené. Pretože nie je to všade tak. Mnohokrát som tu povedal, zdôvodnil a ukázal na príkladoch, že sú krajiny, kde to je ináč. A tie krajiny oproti nám sú odlišné len v jednej veci. Nerobia takéto socialistické opatrenia, ako robí slovenská vláda pod vedením SMER-u. To je to, čo odlišuje úspešné krajiny od neúspešných, že SMER, keď sa zaradil do socialistického šíku, ktoré znamená absolútne zhumpľovanie ekonomiky národnej a európskej, je to jeho rozhodnutie, ale trpia tým všetci občania, ktorí tu žijú, a trpieť budú, pokiaľ tá politika bude pretrvávať, to znamená, pokiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, už by som tu nesedel, keby ste tak plamenne nezačali hovoriť. Zostal som tu len chvíľu, aby som videl, ako budete trhať tie transparenty, aby som si to zdokumentoval. Ale vaša plamenná reč ma prinútila zareagovať, pretože jej cieľom bolo odviesť, odviesť tému od podstaty veci. Pretože podstata veci je, že tu sa práve ďalším krokom mení štandardná demokracia západného typu na demokraciu ruského typu. Kde väčšina znamená, že má všetko. (Reakcie z pléna.) Znamená, že obsadzuje všetky, absolútne všetky úrady, ktoré existujú, bez ohľadu na rešpektovanie rozloženia politických síl. Demokracia, ktorá nemá nezávislé kontrolné mechanizmy, ktoré môžu korigovať valec väčšiny, sa stáva tyraniou väčšiny a nie demokraciou. O to tu ide, a preto my opozícia sa nezúčastňujeme a neparticipujeme na tomto, na tejto premene liberálnej demokracie na neliberálnu demokraciu, ktorá sa tiež môže nazývať demokraciou, lebo je o väčšine. Je o názore väčšiny, ale je ďaleko od slobody. Je prvým krokom k strate slobody, tak ako mnoho režimov, ktoré pošliapavali ľudské práva, zničili budúcnosť jednotlivých krajín. Vznikli na základe demokratickej vôle väčšiny. Ale práve kultúra skutočnej demokracie je postavená na tom, že rešpektujeme nezávislosť kontrolných úradov, kontrolných orgánov, ktoré vy nerešpektujete a postupne ich všetky obsadzujete vlastnými ľuďmi.

Pani podpredsedníčka, je to tak, kedykoľvek predkladateľ môže stiahnuť pred hlasovaním. Je to tak. Je to tak. Budem namietať, je to tak.

Pani podpredsedníčka, chcel by som stiahnuť tri návrhy zákonov (potlesk):
- Zákonník práce, ktorý som predložil ako tlač 496, keďže viacerí poslanci k nim, k nemu v rozprave podali podnetné návrhy na vylepšenie a rád by som ho predložil spolu s tými poslancami, ktorí sa tejto téme venujú a venovali aj v minulosti; ďalej
- zákon, tlač č. 497, to je zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku pod poradovým číslom 65 a
- pod poradovým č. 67 zákon, novela zákona o priestupkoch, tlač č. 500.

Ja si cením snahu, ktorá prináša návrhy riešení, pretože naozaj to je veľký problém, ktorý tu máme, a to, čo je podstatné, je, že žiadne jednotlivé opatrenie bez toho, aby bolo spojené s ďalšími, nebude fungovať, ale to vieme všetci. To tu ale neznamená, že ich nemáme robiť a navrhovať tie jednotlivé opatrenia.
Keď sa tu spomínali, keď sa spomínal systém alebo školská dochádzka, teda resp. pomôcky pre deti v školách, ja som ich zavádzal ako minister. Urobili sme to preto, aby sme motivovali, ale zároveň sme tam urobili motivačné štipendiá pre dobrých žiakov, ktoré už neexistujú. Čiže my sa musíme vrátiť k tomu, že musíme motivovať tých ľudí, dobrých oceňovať, zlých nemotivovať alebo potláčať za ich správanie. A to musíme zmeniť v množstve ďalších zákonov. Musíme tak nastaviť celý sociálny systém, aby podporoval snaživých a dobrých a aby odmeňoval prácu a trestal pasivitu, a musíme začať od najranejšieho detstva.
V tomto návrhu, ja si myslím, že do druhého čítania to treba posunúť a tam urobiť zmeny. Ja by som to stlmil, že nie toľko rokov predškolskej povinnej výchovy, ako je navrhované, ale menej. A viem si predstaviť aj, že by to bolo, že by tam bola zakomponovaná možnosť voľby pre rodičov, ktorí nemajú takéto problémy. To sa všetko dá, a preto v tom druhom čítaní, ja myslím, že je priestor na to, aby sa vyladili veci, ktoré dnes povedzme sa zdajú, že narážajú na nejaké problémy. To sa stáva, veď tých názorov môže byť veľa, ale pretože treba urobiť v týchto veciach zmeny a sú naozaj veľmi naliehavé, by som podporil tento návrh zákona, aby prešiel do druhého čítania.

Ďakujem.
K samotnej práci. Ako pán kolega Bublavý povedal, máme to súčasťou Trestného zákona. Je to normálna súčasť Trestného zákona, že trest práce. Takže tuto teraz rozvíjať úvahy na to, že áno, či nie. No proste je to realita. A mnohé krajiny sveta využívajú tento nástroj veľmi efektívne, veľmi účinne, s veľmi výchovným prostriedkom a s veľmi dobrými, dobrými výsledkami. Takže taký istý naivný prístup k tomu, že teraz tu budeme sa zamýšľať nad tým, že ako by bolo, keby tu všetci anjeli poletovali po svete a stačilo by len dohovoriť pekným slovom a všetci by sa začali tak pekne správať. No jednoducho nefunguje to tak.
A takú malú odbočku spravím. Keď pani Tomanová presadila práve ten príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa až do troch detí, ona nemala zlé úmysly, určite nie, ja ju z toho nepodozrievam. Ona si myslela, ako pomôže tým ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Ale výsledky boli zlé a sú zlé. Nestačí mať dobrý úmysel. Nestačí lietať niekde nad zemou v oblakoch a myslieť si, že všetci ľudia mi budú rozumieť, a keď sa na nich pekne pozriem a pekne im dohovorím, že aj sa tak budú správať. Nie. Jednoducho svet je plný hriešnikov. A zákony musia byť postavené práve pre tých hriešnikov, nie pre anjelov. Pre anjelov by sme zákony nepotrebovali.
Keď hovoríme o priestupkoch, tu nejde o železo. Tých priestupkov je masa rôzneho typu. Ide o to, že jednoducho sú nepostihnuteľné. A keď raz máte zákon a neviete postihnúť človeka, ktorý pácha drobnú kriminalitu, tak ho vlastne podporujete v tom, aby to robil ďalej. A všetkým okolo, ktorí sú slušní, tým sa smejete do očí, pretože sa im smejú do očí tí, ktorí páchajú tú drobnú kriminalitu a opakujú ju. A to je zhubné. To je nebezpečné pre zdravie spoločnosti a určite by sme to nemali podporiť.
A k pani Mezenskej ešte, čo povedala. Ja jej rozumiem. Ale kto iný, až nie rodičia majú zodpovedať za svoje deti? Keď nevedia zvládnuť svoje deti, nie je to aj tým, ako ich vychovávali, nie je tým, že niečo povedzme zanedbali? A keď, no kto? Kto, až nie rodičia? A hovoríme o maloletých deťoch. Veď to dieťaťa dospeje a potom bude zodpovedné samo za seba. Ale kým je maloleté, tak to štát?! Tá rodina je predsa prvá na rade, aj keď to možno je niekedy nepríjemné, aj keď uznám, že aj také prípady môžu byť. No ale kto? Alebo radšej necháme toho nezvládnuteľného mladého človeka, aby robil hocičo? A len budeme krčiť ramenami, že nič sa s tým nedá robiť? Alebo zavreme ho do polepšovne? Alebo čo? Viete, aj to je možno nástroj, keď sa inak nedá, ale tá rodina je, myslím, prirodzený, prirodzený, prirodzené prostredie, kde tadiaľto musíme ísť.
A potom posledná vec, tie zákony nevieme nikdy ušiť na to, že na každého človeka bude iný zákon. Veď tie zákony musia mať všeobecné nejaké atribúty a je pravdepodobné, že sú prípady, kde ten zákon nebude možno práve najoptimálnejší, ale jednoducho nevieme spraviť päť miliónov zákonov pre päť miliónov ľudí. To jednoducho je nemožné. Musíme zovšeobecniť, musíme z toho vybrať, aby to drvivej väčšine vyhovovalo a drvivú väčšinu problémov vyriešilo.
Ďakujem za pozornosť a opäť budem veriť v to, že podporíte tento zákon.

Ďakujem. A mám pre vás dobrú správu, že sú to posledné dva zákony z mojej dielne na tejto schôdzi, takže za chvíľu budete mať minimálne zmenu za týmto rečníckym pultom a uvidíte tu niekoho iného.
Keďže tento návrh zákona tu už máme štvrtýkrát a stále apelujem na to, že túto potrebnú a nie nijako zložitú zmenu je potrebné prijať. Vzhľadom k tomu, že viem, že v zásade iné riešenia neexistujú, tak len stále nechápem, prečo odkladáme tie potrebné riešenia, keď ministerstvo vnútra má ťažkosti, prinesiem text, ktorý zrejme bude veľmi podobný, tak sa poďme o tom baviť.
Ale začnem tou časťou zákona, ktorá je označená ako II. To je novela exekučného zákona. Začnem ním preto, lebo myslím si, že v poslednom čase je to téma, ktorá viackrát rezonovala. Tá situácia, ktorá naozaj umožňuje, aby jednoduchých ľudí, starších ľudí spoločnosti, ktoré sú postavené na úžere a na manipulácii, úplne beztrestne zdierali a oberali o úspory, je alarmujúca. A táto novela dopĺňa, dopĺňa túto problematiku potrebnou zmenou, nijakou dramatickou, nijakou zásadnou, ale veľmi potrebnou, pretože vnáša jednoduchú logiku do vecí týkajúcich sa exekučného konania.
Naozaj je mimo normálnej, zdravej ľudskej logiky, keď sa človek dostane do ťažkostí a je predmetom exekučného konania a exekútor vymáha od neho dlžnú čiastku, že sa zvolí tento postup, ktorý je postup patriaci skôr do tých tvrdších nástrojov a, samozrejme, že nesie so sebou náklady nevyhnutné a výsledkom potom je, že, obrazne povedané, človek dlží 10 euro, ale na nákladoch, ktoré vyúčtuje voči nemu exekútor, zaplatí mnohonásobne viac. A tí ľudia sú samozrejme, sa cítia nespravodlivo šikanovaní, aj keď oprávnene dajme tomu to vymáhanie tej dlžnej čiastky je namieste.
Ale veď nemáme len exekučný spôsob. Sú predsa aj iné a treba vždy sa zamyslieť nad efektívnosťou daného nástroja. No je efektívne dvoj-, troj-, päťeurovú pohľadávku vymáhať cez mašinériu exekúcie? Cez exekučnú kanceláriu, ktorá si musí tam napočítať všetky možné náklady, úkony, jedno s druhým, a predraží tak celý tento spôsob? Nie je ten trest, lebo to je trest, potom pre toho dlžníka príliš krutý, keď sa jedná o takúto čiastku?
Takže tu v tomto zákone navrhujeme jedno jediné, aby sme zastropili odmenu exekútora a vtlačili do normálnej ľudskej logiky: odmena pre exekútora by nemala nikdy presiahnuť výšku vymáhanej čiastky, výšku dlžnej čiastky. To znamená, keď niekto dlží 10 euro, tak tá odmena nech nie je vyššia ako 10 euro, keď dlží 50-tisíc euro, tak potom, samozrejme, tam asi na ten strop tá odmena nenarazí, ale neni problém. Čo bude výsledkom takéhoto? Nebudú sa vymáhať cez exekúcie takéto drobné pohľadávky. A tí ľudia nebudú platiť prehnané poplatky a prehnané odmeny. Lebo samozrejme, že exekútori nepôjdu po tom do vymáhaní takýchto čiastok, takýchto nízkych čiastok. Ale prečo by mali? Veď mnohokrát stačí zodvihnúť telefón, príslušná inštitúcia, keď sa jedná o inštitúciu, zavolať tomu dlžníkovi, možno to na prvý raz nezafunguje, ale dva-, trikrát, sú na to metódy správy pohľadávok a jednoducho ten človek určite tých pár eur zaplatí. Tie sa dajú vymôcť aj iným spôsobom ako exekučným konaním. A je to naozaj zbytočne predražené a zbytočne komplikované.
Takže toľko k tej samotnej novele exekučného zákona. Myslím, že je to vec, ktorá by ľudom určite pomohla a znížila ten enormný tlak, ktorý sa na nich vykonáva, najmä na tých, ktorí majú nízke príjmy a niekedy možno niečo nestihnú zaplatiť včas.
Samotné jadro novely priestupkového zákona poznáte veľmi dobre, lebo je tu štvrtýkrát, takže budem stručný.
Dnes poberatelia sociálnych dávok požívajú priestupkovú imunitu. Nie sú postihnuteľní za priestupky, ktoré páchajú, nech sú akékoľvek. Pretože za priestupky sú trestaní pokutami a pokuty od týchto ľudí nie sú vymožiteľné.
Navrhujem preto v tejto novele, aby sme umožnili odpracovať pokuty, ktoré sú uložené za priestupky spáchané poberateľmi sociálnych dávok, a zároveň navrhujem, aby za priestupky spáchané maloletými, ktoré nám rapídne a lavínovite rastú, boli trestaní ich rodičia alebo iný zákonný zástupca, a to tiež obdobným spôsobom. To znamená, aby sa umožnilo odpracovať tento trest.
A vždy, keď hovorím o tejto veci, musím upozorniť na situáciu na našich školách, najmä na vidieku, kde najmä v oblastiach, kde je vysoká koncentrácia ľudí poberajúcich sociálnych dávok a rodín, ktoré zaraďujeme k neprispôsobivým rodinám, z nich pochádzajúci žiaci robia život na školách mnohokrát veľmi komplikovaný až neznesiteľný, či už žiakom, alebo učiteľom, pretože učitelia v dnešnej dobe nemajú žiadne nástroje, ktorými by efektívne mohli prinútiť takého nezvládnuteľného žiaka, aby rešpektoval pravidlá školského vyučovania, vyučovacieho procesu a aby jednoducho nerobil problém.
Všetko to, čo sa v tých školách deje, sú priestupky, ktoré dneska mnohokrát ani nie sú riešené, pretože maloletí nie sú postihnuteľní za priestupky. Keby sme schválili túto zmenu, ktorú navrhujem, tak by za tie priestupky boli trestaní rodičia týchto neprispôsobivých žiakov, dostali by trest odpracovania si pokuty, ktorá sa vzťahuje s tou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, by zakročili voči svojemu synovi alebo dcére a snažili by sa ho prinútiť doma, aby takto nekonal, aby im nespôsoboval takéto problémy, ktorým sú vystavovaní z hľadiska trestov za dané priestupky.
Myslím, že by sme výrazne posilnili aj autoritu učiteľa takýmto spôsobom a aj dali do poriadku mnohé problémové javy, ktoré sú dnes na bežnom poriadku v rámci našich škôl.
Takže, vážené dámy, vážení páni, prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Veľmi stručne. Máme tu už skúsenosti na Slovensku, ako môže fungovať iný sociálny model. V tých rokoch 2002 až 2006 sme realizovali na Slovensku iný sociálny model, ktorý ešte z horšieho sociálneho systému, ako je dnes, to naozaj postavil na nohy, pracovať bolo výnosnejšie, ako oberať sociálne dávky, a fungovalo to.
Takže keď Lojzo Hlina tu hovorí, že rýchle riešenia nie sú, no, áno, súhlasím s tým, že nejaké rýchle zo dňa na deň nie a že ten proces zmeny bude dlhotrvajúci, ale štart tej zmeny nie je až taký vzdialený, pokiaľ by sme prijali potrebné zmeny zákonov. Pretože tá ľudská spoločnosť, ľudské komunity, ktoré dnes sa nejakým spôsobom správajú veľmi citlivo a veľmi rýchlo reagujú na zmeny modelov. A tie dobré nástroje a dobré páky, ako sme sa v reáli presvedčili, to nie sú teoretické konštrukcie, ale praktické výsledky. Najlepšie páky sú finančné páky, motivačné páky.
Bo tak ako Vilo Novotný teraz povedal v závere, to sociálne prostredie, ktoré je problematické, vyplýva z toho, že financujeme takéto sociálne prostredie. My tým, že cez sociálny systém, tak ako je dnes spravený, tam posielame stovky miliónov eur, my nepomáhame tomu, aby sa menilo to sociálne prostredie, my, naopak, ho podporujeme, my ho konzervujeme. Pretože to nie je v tom, že čo vidia v časopisoch, ale v tom, čo vidia v rodine. Keď dieťa nevidí už druhú generáciu rodičov pracovať, keď celý model života, ktorý nasáva od ranej mladosti až do puberty, lebo už vtedy sa stáva poberateľom sociálnych dávok, je v tom, že pracovať je nevýhodné a pracovať sa vlastne nemá, lebo si zhoršíš svoj príjem, tak jednoducho to je ten vzor. V časopisoch toto nevidia, v časopisoch vidia niečo iné, ale určite nie také hrozné ako toto. Toto je to patologické.
Ja som veľmi rád, že konečne sa o tom aspoň otvorené hovorí aj na pôde Národnej rady. Zažil som časy, keď som bol minister, kedy len spomenúť slovo Róm alebo nebodaj Cigán bolo ako priam svätokrádež. Ste už okamžite boli vyhlásení za rasistu. A hovoriť o tom, že niekto funguje tak, že má mnohopočetnú rodinu a to je zdrojom jeho príjmu, no tak to ste boli absolútne už vyškrtnutí pomaly zo zoznamu ľudí, ktorí nie sú extrémistami. Ale tu len pomenúvame reálne veci. Tak, chvalabohu, aspoň o tom otvorene hovoríme, nie po krčmách, nie po kútoch a nie v kadejakých iných miestach, ale tam, kde sa má. Pretože tieto zákony, ktoré prijala táto Národná rada, vytvorili toto deformované prostredie a škodia, pretože vytvárajú, naozaj zotročujú tým spôsobom a tými dávkami ľudí, vytvárajú z ich závislých, závislé osoby na nesprávnej forme štátnej pomoci. A týmto ľuďom vlastne, ako som povedal, úplne v počiatku týchto zákonov znemožňujú vôbec sa zaujímať o prácu. Pretože nikto sa o prácu nebude zaujímať, keď za prácu dostane zhruba toľko, čo dostane zadarmo zo sociálneho systému.
To je proste axióma, ktorá platí, ktorú žiadnou, žiadnou vzletnou frázou neprebijete. Ľudia sú racionálne tvory, jednoducho správajú sa racionálne. A racionálne sa správajú aj nekvalifikovaní, nekvalifikovaní robotníci alebo ľudia bez kvalifikácie, ktorí neskončili ani základnú školu, ale správajú sa racionálne. Pretože to je vlastné človeku, sme tvory mysliace a veľmi rýchlo si všetci nájdu tú naj-, najpohodlnejšiu cestu v rámci daných možností. My musíme zmeniť modely správania, my musíme zmeniť to, ako sa funguje, a tí ľudia sa rýchlo zmenia takisto.
Keď sme zaviedli ten systém, ktorý fungoval v tých rokoch 2000 - 2006, tak aj pôrodnosť, ktorej sa Lojzo Hlina dotkol, začala stagnovať a klesať v rómskych osadách. Pretože zmizli motívy, zmizli motívy, že stačí mať veľa detí a budem mať dostatočný príjem. No už to nefungovalo. Len potom sme sa, žiaľbohu, vrátili do starých, zlých čias, s ktorými stále dnes bojujeme, a naozaj je to katastrofálne, až je pravda to, čo pán Hlina povedal, že v týchto segregovaných komunitách máme najvyššiu pôrodnosť na svete. To je čistá katastrofa. Pretože pôrodnosť je naozaj pozitívna vec, keď sú to deti, ktoré sú vychovávané k práci v slušnom prostredí, keď z nich vyrastú ľudia, ktorí opäť pracujú, tvoria hodnoty a takýmto spôsobom obohacujú spoločnosť. Ale keď si týmto systémom, ktorý sme stvorili, vyrábame ľudí, ktorí nikdy nevideli pracujúcich rodičov a oni len budú kopírovať tieto modely správania, pokiaľ nezmeníme ten systém, tak si pílime konár pod sebou. Sedíme na časovanej bombe, ktorú táto krajina nemá šancu zvládnuť, už dnes ju zvláda veľmi ťažko.
Tak prestaňme nad tým zatvárať oči, prestaňme sa tváriť, že to neexistuje, prestaňme veriť, poviem to nepríjemne pre tých, ktorých sa to dotýka, ale pravdivo, prestaňme veriť bratislavským ľavicovým intelektuálom, ktorí v živote nevideli, ako to je na vidieku a v reálnej situácii práve v týchto komunitách, a pochopme, že takouto kvázi sociálnou politikou, ktorá je nesociálna a antisociálna, najviac škodíme tým samotným ľudom, ktorých sa to dotýka.
Ďakujem.